Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. marec 2026

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Csp/86/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8825202140
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2026:8825202140.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: Všeobecná

úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a. s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31
320 155, zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o. so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin,
IČO: 36 715 352 proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. o zaplatenie
511,39 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanáje povinná zaplatiťžalobcovisumu207,09eurspolus5%ročnýmúrokomzomeškania
zo sumy 207,09 eur od 09.01.2026 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej častiz a m i e t a.

III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej zaplatiť
mu sumu 511,39 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 29.03.2023 do zaplatenia
a nahradenia trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzatvorili spolu dňa 19.05.2022 zmluvu o

pôžičke č. 21740993 / 1000186393, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške
518 Eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve. Kúpna cena tovaru bola
518 Eur. Žalovaná pri podpise zmluvy uhradila akontáciu vo výške 0 Eur a na zvyšok kúpnej ceny
žalobca poskytol žalovanej pôžičku podľa uvedenej zmluvy o pôžičke. Účelom zmluvy bolo poskytnutie
pôžičky na zakúpenie tovaru na základe vlastného výberu žalovanej. Cena na splátky znamená viazaný
spotrebiteľský úver v čiastke poskytnutej žalovanej žalobcom, a to vo výške kúpnej ceny konkrétneho
tovaru zníženej o zaplatenú akontáciu. Akontácia je časťou kúpnej ceny tovaru, ktorú žalovaný zaplatil

pred dodaním tovaru. Obsahu uvedených pojmov vyplýva nielen zo Zmluvy samotnej - ich výklad je
obsiahnutý aj v Podmienkach k Zmluve o pôžičke (resp. Všeobecných obchodných podmienkach), ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. S podmienkami zmluvy a ich obsahom sa žalovaná oboznámila,
čo potvrdila vlastnoručným podpisom. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v
pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 12,95 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške
777 Eur (pozn. uvedené bez akontácie). Do dnešného dňa uhradila žalovaná z vyššie uvedenej zmluvy
sumu (bez akontácie) 77,7 Eur. Podľa ust. §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, „ak ide o plnenie zo

spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“ Vzhľadom na to, že žalovaná
porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. vsúladesozmluvouapodmienkamikzmluve,žalobcalistomzdňa24.02.2023–Predžalobnáupomienka,
vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanej dodatočnú lehotu na plnenie viac
než 30 dní. Súčasne žalobca žalovanú upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej

splátky, Žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné
splátkyneuhradila.Žalobcavyužiloprávnenievzmyslevyššieuvedenéhoustanoveniaadňa21.03.2023
úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom z dňa 23.03.2023 - „Oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej
dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením.

Splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje
začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v predžalobnej upomienke
sa žalovaná dostala do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle §53
ods.9 ObčZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu
nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik
potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. K uvedenému poukazujú na uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici Sp.zn.: 16Co/33/2018 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne Sp.zn: 17Co/447/2016. Do
dnešného dňa žalovaná dlžné splátky neuhradila. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
upravuje článok 10.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania návrhu predstavuje
sumu 511,39 Eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho
dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané

obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní. Zmluvnú pokutu, evidovanú
v priloženom prehľade splátok a úhrad v stĺpci „pokuta“ v sume 101,64 Eur, si žalobca v tomto
konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mala žalovaná uhradiť sumu 589,09 Eur /
označené v prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „splátka“/. Uvedenú sumu (ďalej ako „istina“) tvorí: súčet
predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po zosplatnení, pričom výsledná

suma zahŕňa aj akontáciu: počet splátok výška splátky suma splátok (počet*výška) suma po zosplatnení
akontácia spolu istina (eur) 10 12,95 129,50 59,59 0 = 589,09. Ku dňu podania žalobného návrhu
žalovaná uhradila sumu 77,7 Eur. Uvedená suma je v prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci
„úhrada“, pričom zahŕňa akontáciu vo výške 0 eur a celkovú sumu vykonaných úhrad vo výške 77,7
Eur, ktoré sú riadnymi plátkami poskytnutého finančného plnenia. Istina - úhrady = žalovaná suma

589,09 Eur - 77,7 Eur = 511,39 Eur. Zostatok pohľadávky evidovaný v prehľade splátok a úhrad /stĺpec
„zostatok“/ zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 101,64 Eur /stĺpec „pokuta“/, ktorú si žalobca v tomto
konaní neuplatňuje.

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Na pojednávaní uviedla, že úverovú zmluvu uzavrela, úver jej bol

poskytnutý, no nevie koľko uhradila. Potvrdila, že to môže byť suma uvedená v žalobe.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, a to zmluvou o
viazanomspotrebiteľskomúverez19.05.2022,notárskouzápisnicouč.N3283/2017,prílohouprojektom
rozdelenia, prehľadom čerpania a splácania, všeobecnými obchodnými podmienkami, tlačivami na

čl. 19-23, predžalobnou upomienkou z 24.02.2023 s doručenkou, vyhlásením predčasnej splatnosti
z 23.03.2023 s doručenkou, prehľadom splátok a úhrad, písomným vyjadrením žalobcu s prílohami
týkajúcimi sa skúmania bonity, správami o pobyte žalovanej, prehľadom úrokových sadzieb bánk a
výpočtom RPMN.

5. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Žalobca, veriteľ a žalovaná ako klient uzavreli dňa 19.05.2022 zmluvu o viazanom spotrebiteľskom
úvere predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 518 eur na kúpu tovaru. Žalovaná sa zaviazala
tento úver splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 12,95 eur mesačne, posledná vo výške 12,53

eur. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá ročná úroková sadzba 18,96%. RPMN bola 18,67%.
Predpoklady pre výpočet RPMN v zmluve uvedené neboli. Posledná splátka v zmluve uvedená výslovne
nebola. Bola uvedená len splatnosť a to k 20. dňu v mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 20.06.2022
a posledná tak vychádzala na deň 20.05.2027.

7. Listom z 24.02.2023 veriteľa vyzval žalovanú na úhradu dlhu. Listom zo dňa 23.03.2023 vyhlásil úver
za predčasne splatný.8. Počas konania na výzvu súdu sa v podaní vyjadril k skúmaniu bonity žalovanej. Uviedol, že vychádzal
z príjmu 340,41 eur, 0 výdavkov a životného minima 218,06 eur, finančná rezerva bola tak 109,40 eur.
Vo svojom vyjadrení zo dňa 12.01.2026 uviedol, že keďže výsledkom porovnania príjmov a výdavkov

je suma vyššia ako je výška schválenej splátky, žiadosť bola schválená. Odborná starostlivosť pri
posudzovaní schopnosti žalovaného splácať poskytnutý úver (t.j. pri posudzovaní bonity žalovaného)
bola zachovaná. V rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti veriteľa. Zákon
o spotrebiteľských úveroch hovorí, že veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný
posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie

do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem
spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. V čase uzavretia zmluvy neexitoval žiadny
legislatívny rámec stanovujúci konkrétne kroky, ktoré je veriteľ povinný v rámci posudzovania bonity
dodržať a posúdenie postupcom preto považujeme za plne v súlade s právnymi predpismi. Žalobca
dňa 24.02.2023 zaslal žalovanej predžalobnú upomienku, v rámci ktorej bola žalovaná oboznámená o
omeškaní na úvere, rovnako bola upozornená na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia

dlžných splátok. Súčasne žalobca v predžalobnej upomienke žalovanú vyzval na úhradu dlžnej sumy
a zároveň ju upozornil, že sa nachádza v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku od
20.12.2022 a výška nedoplatku dosiahla sumu 38,85 Eur. K podanej žalobe žalobca pripojil doručenku,
z ktorej vyplýva, že žalovaná predmetnú predžalobnú upomienku prevzala dňa 03.03.2023. Keďže
v stanovenom termíne žalovaný omeškané splátky neuhradila, dňa 23.03.2023 jej žalobca zaslal

oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Žalobca k žalobe pripojil doručenku, z ktorej vyplýva,
že žalovaná si oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru prevzala dňa 31.03.2023. Žalobca
uviedol, že istina tvorí sumu 518,00 Eur (uvedené v zmluve o poskytnutí pôžičky v čl. III. ako „celková
výškaamenaúveru-Úver(S)“).Žalovanádodňapodaniažalobnéhonávrhuuhradilaztituluposkytnutej
pôžičkysplátkyvcelkovejvýške77,70Eur,ktorébolizapočítanétak,ženaistinezostalokúhrade484,28

Eur, t.j. schválená výška pôžičky 518,00 Eur mínus na istine uhradených 33,72 Eur a na úroku zostalo
k úhrade 27,11 Eur, t.j. celková výška vyčísleného úroku 71,09 Eur (hodnota je výsledkom rozčlenenia
sumy 589,09 Eur na istinu 518,00 Eur + úrok 71,09 Eur) mínus na úroku uhradených 43,98 Eur. Preto
žalovaná suma predstavuje zostatok na istine 484,28 Eur plus zostatok na úroku 27,11 Eur = 511,39
Eur. V prílohe tohto podania zaslali konajúcemu súdu amortizačnú tabuľku, ktorou žalobca preukazuje

rozklad každej zo splátok na istinu, úroky a poplatky (viď amortizačná tabuľka). Žalobca poukazuje na to,
že žalovaná je v spore pasívna a doposiaľ nepredložila žiadne dôkazy a neuviedla žiadne skutočnosti,
ktoré by žalobcov nárok na zaplatenie žalovanej sumy spochybňovali. V tejto súvislosti poukazuje na ust.
§151CSPataktiežnaunesenieKrajskéhosúduvBanskejBystricipodsp.zn.:43CoCsp/40/2020zodňa
21.10.2020, z ktorého vyplýva, že „Ani v prípade spotrebiteľských sporov nie je súd oprávnený popierať

skutkové tvrdenia za spotrebiteľa. Súd má byť nestranným rozhodcom v spore medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, nemôže byť advokátom spotrebiteľa. Takýto postoj súdu narušuje princíp rovnosti zbraní,
ktorý je upravený aj v prípade spotrebiteľských sporov. Ust. § 151 CSP o popieraní skutkových tvrdení
protistrany z aplikácie v spotrebiteľských sporoch vylúčené nebolo.“ Na základe uvedených skutočností
žalobca navrhuje súdu, aby vyhovel podanej žalobe v zmysle žalobného petitu a priznal žalobcovi právo

na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. V predloženej notárskej zápisnice N 3283/2017 zo dňa 11.12.2017 spoločnosť Consumer Finance
Holding, a.s. zanikla rozdelením. Zanikajúca spoločnosť sa zlúčila so spoločnosťou VÚB, a.s. a VÚB
Leasing, a.s. v zmysle priloženého projektu rozdelenia. Spoločnosť VÚB, a.s. ako právny nástupca

pokračuje v prevádzkovaní ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti v rámci svojej existujúcej
bankovej licencie, pokiaľ ide o splátkový predaj a leasing a aj pokiaľ ide o spotrebiteľské úvery.

10.Zprehľadusplátokvyplýva,žežalovanáuhradilasumu77,70eurdopodaniažalobyokremakontácie
pri podpise zmluvy, čo vyplýva z vyjadrenia samotného žalobcu a ním predloženého výpisu čerpania

s plácania.

11. Uvedenú vec súd takto právne posúdil.

12. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na

účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.13. Podľa ust. § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka

alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa ust. § 9 ods. 1,2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom období
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.

2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiťčerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

15. Podľa ust. § 11 ods.1 cit zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. písm. , e), g) až i), l) a p), zmluva o
spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do

troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c)
alebo v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa, veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom
finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je
spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa) a nejde o bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru

bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie
všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
ročnápercentuálnamieranákladovspotrebiteľskéhoúveruprekračujenajvyššiuprípustnúvýškuodplaty
stanovenej podľa osobitných predpisov.

16. Podľa ust. § 11 ods. 2 cit. zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1,
nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

17. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
18. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského

úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.
19. Podľa ust. § 19 os. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov
sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia
súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru
poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ

zaplatiťzanedodržanieakýchkoľvekzáväzkovustanovenýchvzmluveospotrebiteľskomúvere;náklady
na vedenie platobného účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na
používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné
transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je
dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom

úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu o viazanom
spotrebiteľskom úvere použijú sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov celkové náklady
spotrebiteľa podľa prvej vety s výnimkou iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť
predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa
operácia vykoná v hotovosti alebo na úver.

20. Podľa ust. § 19 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov
sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že
veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere.21. Podľa ust. § 19 os. 4 zákona č. 129/2010 Z.z ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere
nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte ročnej percentuálnej

miery nákladov z predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú
nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
22. Podľa ust. § 19 os. 5 zákona č. 129/2010 Z.z ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej
percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2.
23. Podľa ust. § 19 os. 6 zákona č. 129/2010 Z.z opatrením, ktoré môže vydať Národná banka Slovenska

a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, sa ustanovia podrobnosti o výpočte ročnej
percentuálnej miery nákladov.
24. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1, 2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
25. Podľa ust. § 53 ods. 1OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
26. Podľa ust. § 53 ods. 2, 3 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

27. Podľa ust. § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
k) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

l) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
m) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola
zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie

súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
n) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
o) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretásprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom
sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s

dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
28.Podľaust.§53ods.5OZneprijateľnépodmienkyupravenévspotrebiteľskýchzmluváchsúneplatné.
29. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
30. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si

inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
32. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
34. Podľa § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je
o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Podľa ust. § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.
36. Podľa ust. § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky

pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
37. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo
vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva
na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré

vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom
konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.
38. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

39. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.
40. Podľa ust. § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností

môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
41. Podľa ust. § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
42. Podľa ust. § 17 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. práva vyplývajúce zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a ide o prechod alebo
postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného
predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej
banky, a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského

úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru.
43. Podľa ust. § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. Práva vyplývajúce zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, akprechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a prechádza alebo
postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka,
ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

44. Podľa ust. § 17 ods. 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z Práva vyplývajúce zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak ide
o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu
spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.
45. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a

vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom
spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom
konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

46. Súd zistil, že medzi žalobcom-veriteľom a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom
úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok,
ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok

v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné.
Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od
ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v
súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

47. Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že žalobca na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 518 eur ako spotrebiteľský úver na kúpu konkrétneho
tovaru. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver žalobcovi splatiť v 60 splátkach vo výške 12,95 eur
mesačne, posledná splátka vo výške 12,53 eur. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá ročná
úroková sadzba 18,96%. RPMN bola 18,67%. Počet splátok bol 60 mesiacov. Posledná splátka v zmluve
uvedená výslovne nebola. Bola uvedená len splatnosť. Splátky boli splatne k 20. dňu. Prvá splátka bola

uvedená na deň 20.06.2022 a posledná vychádzala na deň 20.5.2027, vyslovene v zmluve uvedená
nebola.

48. Listom z 23.03.2023 s odkazom na list z 24.02.2023 veriteľa vyhlásil predčasnú platnosť úveru.
49. Zo žalobcom predložených listinných dokladov a vyjadrení mal súd ďalej za preukázané, že žalovaná

v prospech veriteľa uhradila finančné prostriedky okrem akontácie vo výške 77,70 eur do podania žaloby.
50. Keďže ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd sa zaoberal tým, či má zmluva všetky obligatórne
náležitosti vyžalované zákonom a preskúmal výšku úrokovej sadzby. Súd sa tiež zaoberal tým, či
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je platné a je v súlade so zákonom.
51. V konaní bolo preukázané, že žalobca doručil doručenku od vyhlásenia predčasnej splatnosti z

23.03.2023 aj od výzvy z 24.02.2023 v ktorej mal upozorniť žalovanú na možnosť vyhlásiť úver za
predčasnesplatný.Vlisteneuviedolsktorousplátkoujevomeškaní,uviedollen,žeomeškaniepretrváva
od 20.12.2022.
52. Súd má však za to, že vyhlásenie predčasnej splatnosti z 23.03.2023 je neplatné z dôvodu, že
vyhlásenie, upozornenie neobsahuje konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne veriteľ

zosplatnil celý dlh ako to vyplýva z obsahu vyššie uvedených listín ako to vyžaduje OZ.
53. V tomto smere súd poukazuje na rozhodovaciu súdnu prax. Súd dáva do pozornosti rozhodnutie NS
SR zo dňa 25.01.2024, č.k. 5Cdo/2/2023. Cit: „ 14.2 Dovolací súd uvádza, že pre spotrebiteľské vzťahy,
ktorým je i ten v prejednávanej veci môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky až naj skôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď

súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods.
9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové
pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu
pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatenímpríslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda
podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že

toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z § 565 veta druhá
Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej
dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v

súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa
nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a
predčasne zosplatnil celý dlh.“
54. Súd poukazuje aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.11.2021, sp. zn.
7CoCsp/14/2021, kde aj v tomto súdnom rozhodnutí sa uvádza, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde
k vyhláseniu úveru za predčasne splatný a to v súlade s ust. § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon

zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu
splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. prípade, že takto veriteľ neurobí, ide o
neurčitý právny úkon a takýto právny úkon je absolútne neplatný podľa § 37 ods. 1 OZ.
55. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa
adresovanú a preukázateľne doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a s výslovným

upozornením na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia
si povinnosti dlžníka. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka právo na jednorazové splatenie celej
neuhradenej pohľadávky má veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky spotrebiteľa. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka ustanovuje, že ak ide o plnenie v
splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to

bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Nakoľko ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
predstavuje v spotrebiteľských zmluvách lex specialis oproti všeobecnej norme § 565 Občianskeho
zákonníka, je potrebné ustáliť, že právo podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka môže veriteľ vykonať
len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie s uvedenou
splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace, trvá. Pred žiadosťou veriteľa na

zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie
byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva
podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená aj tým, že veriteľ v uvedenej lehote ešte
pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Lehota na doručenie
upozornenia spotrebiteľovi v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie zosplatnenia celej pohľadávky

nemusí bez ďalšieho začať plynúť až po tom, ako je dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace. Podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka nie je upravená lehota, v ktorej musí veriteľ žiadať právo na predčasné
zosplatnenie úveru najneskôr, táto je upravená v § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého toto
právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky a súčasne spotrebiteľ
musí byť v omeškaní so zaplatením splátky 3 mesiace, pričom postačuje, aby bol v omeškaní len s

jednou splátkou. Veriteľ je časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie. Zo splatnosti tejto splátky,
ktorá nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie
uplatniť, inak jeho právo zaniká.
56. Rozhodovacia prax súdov sa v súvislosti s posudzovaním platnosti týchto jednostranných právnych
úkonov menila. Ako je to vyššie citované v najnovších súdnych rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR

ako odvolacích súdov aktuálna súdna prax považuje za nevyhnutné pre platne právne zosplatnenie
špecifikáciu konkrétnej splátky, pre ktorú k zosplatneniu došlo. Takto tomu v danom prípade podľa
súdu nebolo. Z obsahu úkonov, kde je uvedené, že dlžník sa dostal do omeškania no z listín nemožno
jednoznačne vyvodiť to, s akou splátkou sa dostal do omeškania. Jej uvedenie je nevyhnuté aj pre
počítanie lehôt podľa ust. § 53 ods. 9 OZ . To tiež nie je možné preskúmať.

57. Listom 23.03.2023 s odkazom na list zo dňa 24.02.2023 veriteľ mal vyhlásiť okamžitú splatnosť
všetkých splátok a vyzvať dlžníka na úhradu celkovej dlžnej sumy v súlade s obchodnými podmienkami
zmluvy. V listoch nie je uvedené s ktorou splátkou sa dlžník dostal do omeškania. V upozornení veriteľ
uviedol len, že omeškania pretrváva od 20.12.2022 a že je v omeškaní aj napriek opakovaným výzvam.
Omeškanie konkrétnej splátky nie je uvedené ani v oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti.

58. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru. Preto je
potrebné posudzovať splatnosť každej splátky osobitne.59. Súd tiež preskúmal predloženú zmluvu o spotrebiteľskom úvere v časti dohodnutého úroku. Súd
považoval dohodnutý úrok za úrok, ktorý nie je v súlade so zákonom, pretože je v rozpore s dobrými
mravmi.

60. Súd preskúmal predloženú zmluvu o spotrebiteľskom úvere v časti dohodnutého úroku. Súd
považoval celý úver za bezúročný, a zmluvu v časti dohody o úrokoch vyhodnotil za neplatnú.
61. Podľa obsahu zmluvy medzi stranami sporu bol dohodnutý úrok 18,96 ročne. Čo sa týka výšky
úrokovej sadzba uvedenej a dohodnutej v zmluve na výške 18,96 %. Súd zisťoval výšku úrokovej sadzby
z úverov obdobných v rozhodnom období na internetovej stránke Národnej banky Slovenska a zistil,

že výška pri obdobných úveroch v rozhodnom období bola 4,06 % ročne. Dohodnutá výška v danom
prípade predstavuje viac ako 4 násobok výšky úrokovej sadzby za ktorú poskytovali banky úvery v
rozhodnom čase teda v čase uzavretia zmluvy. Preto je podľa názoru súdu dohoda o úroku v rozpore
s dobrými mravmi a preto v zmysle cit. zákonných ustanovení je táto časť zmluvy neplatná. Z neplatnej
dohody nemôže vzniknúť právo na plnenie. Výška úrokovej sadzby s prihliadnutím na výšku úrokovej
sadzby z úverov obdobných v rozhodnom období hraničí už s úžerou.

62. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa
priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak
dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Za dobré mravy možno považovať
súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát

zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými
a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.
63. Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014-65.
Vo vyššie uvedených rozhodnutiach tak súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie
úveruspotrebiteľovizacenuprevyšujúcuo100%priemernúcenuporovnateľnýchúverovposkytovaných

bankami.
64. V danom prípade ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi predstavuje 18,96%, pričom
úroky pri porovnateľných úveroch poskytované bankami v rozhodnom období boli 8,02 %. V danom
prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi, preto
je s poukazom na ust. §39 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti odplaty neplatným

právnym úkonom.62. „Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne
upravená, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Je možné tiež takúto výšku úrokov
považovať za úžeru. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý pri zneužití tiesne
alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide o
skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť

síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej
úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny dvor OGH
3Ob 816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy
teda k skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje na
rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre

rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ).“ Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra2013
č. k. 3Co 151/201363. Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za
rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú
cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho
neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide

o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu.
Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny
prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov;
čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie)“64. „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia
priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým

mravom. Prevýšenie úrokov už o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je
netolerovateľné za žiadnych okolností. Je možné v danom prípade konštatovať, že výška úrokov hraničí
s úžerou.
65. Podľa ust. § 1 ods. 1,2,3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. odplatu pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,

ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza
z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si
budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Odplatapodľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok
a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok. Odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené
v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že 1.opakujúce sa plnenie v

percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka, 2.jednorazové plnenie
v percentách sa považuje za plnenie za rok, 3.opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje
za plnenie za rok, peniazoch prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných
prostriedkov tak, že
1.opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka,

vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,
2.jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných
prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,
3.opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných
prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,
percentách z inej sumy, ako je suma zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že

1.opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka
a vynásobí sa podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných
prostriedkov,
2.jednorazové plnenie v percentách sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy
zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov,

3.opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie,
a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov.
67. Podľa ust. § 1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. na účely stanovenia najvyššej prípustnej
výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a
pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená

podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
68. Podľa ust. § 1a ods. 1,2,3,4,5 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (Najvyššia prípustná výška
odplaty (k § 53 ods. 6) ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa

obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme
poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. Ak ide o poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100 eur, je najvyššia prípustná výška odplaty
zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30 % ročne. Ak ide o poskytnutie peňažných

prostriedkov spotrebiteľovi na nájom a kúpu veci, ktorú spotrebiteľ užíva s právom jej kúpy po uplynutí
dojednaného času užívania (lízing), a súčasťou odplaty je aj havarijné poistenie, je najvyššia prípustná
výška odplaty 2,5-násobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 ročne.
Najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu
uzavretiaspotrebiteľskejzmluvy,ktorejpredmetomjeposkytnutiepeňažnýchprostriedkovspotrebiteľovi.

Sumy alebo percentá vypočítané podľa tohto nariadenia vlády sa zaokrúhľujú na dve desatinné miesta
nahor.
69. K uvedenému záveru o rozpore s dobrými mravmi súd dospel napriek úprave v ust. § 1a nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. Ustanovenie § 39 OZ o neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi
je stále v platnosti a v danom prípade vzhľadom na výšku úrokov je možne jednoznačne v prípade, že

výška úrokov hraničí s úžerou a preto možno hovoriť o rozpore s dobrými mravmi.
70. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o úrokoch vo výške 18,96 % za
absolútne neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom, je s nimi v hrubom rozpore a súd takto dohodnutú
odplatu považoval aj za neprimeranú v zmysle § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka. Ide o zmluvnú
podmienku ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.

71. Súd považoval úver za bezúročný aj z dôvodu porušenia zákona o spotrebiteľských úveroch a
zákona o ochrane spotrebiteľa. Preskúmal úvere z hľadiska obligatórnych náležitosti zmluvy a toho, či
pri skúmaní bonity žalovanej, zo strany žalobcu, veriteľa nedošlo k porušeniu povinnosti s odbornou
starostlivosťou preskúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver, čo spôsobuje jeho bezúročnosť a
bezpoplatkovosť.

72. Skutočnosť, že sa jednalo o spotrebiteľský úver nebola medzi stranami sporná. Zmluva o úvere
uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou, podliehajúcou zákonu č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch.73. Súd sa zaoberal skutočnosťou, či predmetný spotrebiteľský úver spĺňa všetky obligatórne náležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, pričom zistil, že v zmluve absentuje uvedenie
predpokladov pre výpočet RPMN uvedených v ust. § 19 zákona č. 129/2010 Z.z.

74. Súd v konaní ex offo vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľský úver sa zaoberal skúmaním bonity
dlžníka veriteľom a tým, či zmluva má všetky zákonné obligatórne náležitosti.
75. Z vykonaného dokazovania súdu, tak ako je to vyššie uvedené je zrejmé, že pri overovaní bonity
žalovanej, žalobca nemal takmer žiadne údaje preukazujúce skutočnú výšku výdavkov žalovaného,
nebolo preto preukázané či s odbornou starostlivosťou pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere

posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Z listiny lustrácie Dáta dopytu v SRBI
vyplýva, že žalovaná mala 3 odmietnuté žiadosti o úver a 2 odvolané.
76. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch totiž nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia
spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.
Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne

podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa, nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať
verejne dostupné informácie, akými sú, napr. štátom publikované údaje o životnom a existenčnom
minime podľa zákona č. 110/2006 Z. z. a tieto porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými
(nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
33Cdo/2178/2018). Overovanie bonity žalovaného iba na podklade informácií poskytnutých žalovaným

v žiadosti o poskytnutie úveru a z reportu zo Sociálnej poisťovne a prostredníctvom Spoločného
registra bankových informácií, nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver
s odbornou starostlivosťou (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoCsp/20/2020 z 23.
09. 2020).
77. Postup žalobcu pri skúmaní bonity spotrebiteľa preukázaný v konaní ako to uviedol vo svojom

písomnom vyjadrení a predloženými listinami (SRBI) ako je to vyššie uvedené sa javí iba formálny
a nezodpovedajúci odbornej starostlivosti. S odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa.
Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať
za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Takýto spôsob zisťovania bonity klienta možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenej výšky či samotnej
existencie pravidelného mesačného príjmu žalovaného a jeho výdavkov) a účelové použitie údajov o
sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať
úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2

zákona o spotrebiteľských úveroch.
78. V zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 je priznaná veriteľovi
voľná miera úvahy pri určení, či informácie, ktoré má k dispozícii, sú dostatočné na potvrdenie úverovej
bonity a či ju musí overiť aj inými prostriedkami. Veriteľ sa tak musí vzhľadom na okolnosti prípadu buď
uspokojiť s informáciami, ktoré mu boli predložené spotrebiteľom alebo sa rozhodnúť, že považuje za

nevyhnutné tieto informácie doplniť.
79. Súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Prešov 4Co/100/2019 zo dňa 13.02.2020 „Pri
posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a
prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane

výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť
predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že
informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám
a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia
úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a

samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je
povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či
a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať.“
80. V danom prípade nebolo žalobcom preukázané, aby žalobca mal k dispozícií doklady o výdavkoch
žalovanej, najmä nákladoch na bývanie, doklady SIPO, prípadne výpisy z bežného účtu, pri uzatváraní

zmluvy. Dlžník nepredložil žiaden doklady o výdavkoch a príjmoch. Veriteľ vychádzal len z príjmov
uvedeného žalovanou a odrátal od neho jej výdavky v sume 0 eur a životné minimum. Je nereálne
nemať výdavky.81. Súd tak nemal za preukázané, že by mal žalobca v čase poskytnutia úveru vedomosť o majetkových
zárobkových a rodinných pomeroch žalovanej, teda kde bývala, či vlastnila nehnuteľnosť alebo či bývala
v podnájme, aké výdavky spojené s ubytovaním uhrádzala a taktiež nepreukázal ani iné doklady, resp.

zistenia o jej výdavkoch predstavujúcich uspokojovanie základných životných potrieb. Bez toho, aby
žalobca preukázal, že skúmal aj výdavky na strane žalovanej, nemohol mať reálny obraz o majetkovej
situácii spotrebiteľa potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať poskytnutý úver (porovnaj napríklad
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.14CoCsp/3/2021 z 14. 10. 2021).

82. Žalobca vôbec podľa súdu neskúmal skutočné príjmy a výdavky žalovanej, a to predložením
prislúchajúcich listín. Nemal žiadne iné listiny preukazujúce reálne a skutočne mesačne výdavky, ktoré
každá osoba má a ktoré sú v súčasnosti v nemalej výške a teda riadne skúmanie bonity dlžníka súdu
nepredložil. Veriteľ nemal vôbec ozrejmenú celkovú majetkovú, finančnú a rodinnú situáciu dlžníka.
83. Náklady na bývanie a ďalšie nevyhnutné výdavky žalobca preukázateľne u žalovaného neskúmal ani
rodinné pomery. Uvedené nezodpovedá odbornej starostlivosti dodávateľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona

o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o úverové zaťaženie žalovaného ani toto nezodpovedá odbornej
starostlivosti dodávateľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná mala 3
odmietnuté úvery, a 2 odvolané, čo vyplýva z registra klientskych informácii. Veriteľ mal túto skutočnosť
vyhodnotiť ako rizikovú a úver neposkytnúť. Súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo sa
týka skúmania pravidelných výdavkov žalovanej pred samotným uzavretím uvedenej úverovej zmluvy.

84. Pre účely skúmania bonity spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou nepostačuje, ak dodávateľ
vychádza iba z tvrdení spotrebiteľa bez toho, aby žiadal aj preukázanie tvrdených skutočností
príslušnými listinami. Skúmanie bonity žalovanej v žalobcom uvedenom rozsahu len potvrdením o
príjme v zmysle uvádzanej judikatúry, bez zohľadnenia rodinnej a majetkovej situácie žalovaného,
ako to uviedol nemožno považovať za posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver s odbornou

starostlivosťou.
85. Nahliadnutie do databáz úverových registrov a databáz bánk za účelom skúmania výdavkov
žalovanej, samo o sebe taktiež nie je možné považovať za dostatočné. Výpisy z týchto databáz
nepodávajú kompletný obraz o výdavkoch žiadateľa, nakoľko výdavkami klienta sú aj bežné mesačné
výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ žalobca nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže

urobiť záver o tom, či žalovaná je alebo nie je schopná splácať požadovaný úver (porovnaj rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20CoCsp/18/2022 z 28.06.2022 obdobne tiež rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 18CoCsp/15/2022 z 24. 11. 2022).
86. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii
žalovanej, potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať dlh zo zmluvy. Ani prípadné skúmanie výdavkov

len nahliadnutím do databáz bánk nie je postačujúce, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z
verejných databáz, môže sa jednať o súkromné pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať obraz ani o
výdavkoch klienta. Pri overovaní bonity žalovanej nemal žalobca k dispozícii údaje o jej výdavkoch, čo
vedie k záveru, že pri uzatváraní zmluvy nemal k dispozícii všetky relevantné údaje. Z dikcie zákona:
„posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ logicky vyplýva,

že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nie je možné bez
porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn.18Co/144/2019 z 27. 05. 2020).
87. Porovnávanie príjmov a výdavkov žalovanej nevyplynulo zo žiadneho z predložených dôkazov
žalobcom. Uvedené je možné považovať iba za formálne overenie bonity žalovanej, nie však skutočné

overenie bonity s odbornou starostlivosťou, ako to vyžaduje § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch.
88. Povinnosť súdu ex offo zisťovať, či došlo k skúmaniu bonity spotrebiteľa vyplýva z rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ C-679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/

EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo
existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred
uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa
uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia

vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred
uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s
povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam,uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej
dobe.
89. Podľa Rozsudku Súdneho dvora (šiesta komora) z 10. júna 2021 C 303/20, Ultimo Portfolio

Investment(Luxembourg)SAprotiKM,zaúčasti:ProkuraturaOkragowawKielcach.Článok23smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej
a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť
úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s

článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté
osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom
sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby
uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice.
90. Pri poskytnutí úveru za situácie, keď bol poskytnutý spotrebiteľovi úver bez náležitého posúdenia jej
bonity, nemožno žalobcovi priznať okrem istiny iný nárok z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

91. Súd zároveň poukazuje, že po preskúmaní zmluvy má za to, že úver je potrebné považovať za
bezúročný aj z toho dôvodu, že nie sú v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené predpoklady pre
výpočet RPMN tak ako ich vyžaduje zákon č. 129/2010 Z.z. s poukazom na ROZSUDOK SÚDNEHO
DVORA (siedma komora) z 23. januára 2025 vo veci C 677/23 iniciovaný senátom 1Co Krajského súdu
v Prešove, podľa ktorého článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, zmenenej smernicou 2011/90,

sa má vykladať v tom zmysle, že: predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov
(RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ
mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.
92. Súd ďalej zisťoval, či v zmluve určená RPMN bola veriteľom určená a vypočítané správne a či jej
výsledok uvedený v zmluve bol výsledkom výpočtu z údajov uvedených v zmluve. V zmluve je uvedená

RPMN vo výške 18,67 %, súdu vyšla prepočtom na stránke NBS RPMN 18,96 %, pričom v texte zmluvy
nie sú uvedené žiadne predpoklady pre jej výpočet, tak ako to ukladá zákon č. 129/2010 Z.z..
93. Keďže údaje ako je RPMN, predpoklady pre výpočet RPMN sú v zmysle citovaných zákonných
ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. obligatórnymi údajmi, ich neuvedenie alebo uvedenie v nesprávnej
výške spôsobuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Je

nevyhnutné , aby boli všetky predpoklady pre výpočet RPMN jasne a zreteľne pre spotrebiteľa uvedené
vrátane všetkých konkrétnych predpokladov. V zmluve predpoklady pre výpočet RPMN uvedené vôbec
nie sú a to žiaden z nich, tak ako ich uvádza zákon.
94. V súlade s písm. h) cit. ustanovenia § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. jednou z náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je uvedenie ročnej percentuálnu miery nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Pre
výpočet RPMN sú dôležité vstupné parametre.
95. Výpočet RPMN upravuje ustanovenie § 19 zákona, kde je definované na základe čoho sa vypočíta
RPMN, aké údaje sa použijú na výpočet RPMN a z čoho sa vychádza pri výpočte RPMN a príloha 2, v

ktorej je stanovená základná rovnica na výpočet RPMN a poznámky k výpočtu RPMN.
96. V prílohe č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z. z. je uvedená základná rovnica vyjadrujúca rovnosť
poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej. Základnou
rovnicou, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom základe
celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok

a platieb poplatkov na strane druhej, je:

X je ročná percentuálna miera nákladov, m je číslo posledného čerpania, k je číslo čerpania, preto 1 < k
< m, Ck je výška čerpania k, tk je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého
čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, preto t1 = 0, m' je číslo poslednej splátky alebo
platby poplatkov, l je číslo splátky alebo platby poplatkov, Dl je výška splátky alebo platby poplatkov,
Sl je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej

splátky alebo platby poplatkov.
97. Tieto predpoklady uvedené v prílohe č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z. pre výpočet RPMN, vstupné
údaje s konkrétnymi číslam v zmluve nie sú uvedené a to ani jeden. Ich prípadné uvedenie v obchodných
podmienkach , či v inej listine než zmluve je tiež neprípustné.98. Dodávateľom v danom právnom vzťahu je žalobca. Je zrejmé, že RPMN bola uvedená ním a
neuviedol všetky predpoklady jej výpočtu. Uvedené spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
99. Podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov a výpočet RPMN upravujú ustanovenia zákona č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
100. V prípade, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne RPMN v neprospech
spotrebiteľa, tak podľa ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa poskytnutý spotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

101. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že žalobca má nárok len istinu a nie na úroky.

102. Keďže súd považoval vyhlásenie predčasnej splatnosti za neplatné posudzoval splatnosť každej
splátky osobitne. Pričom sa zaoberal tým, či nie sú splátky premlčané.
103. Keďže súd považoval žalobu v časti úroku za nedôvodnú z dôvodu, že úver je bezúročný a bez
poplatkov žalobca môže mať nárok len istinu z týchto z dlžných a nepremlčaných splatných splátok.

Žaloba bola podaná dňa 24.11.2025. Prvá splátka bola splatná dňa 20.06.2022 a posledná vychádza na
20.05.2027. Premlčané sú splátky pred dňom 24.11.2022, ide o 6 splátok, splátky splatné od rozhodnutia
súdu do 20.05.2027, ešte nie sú splatné, ide o 27 splátok.
104. Do rozhodnutia súdu boli splatné a nepremlčané len splátky splatné od 20.12.2022 do 20.02.2026,
t.j. len 27 splátok. Splátky splatné od 3/2026 do 5/2027 (27 splátok) nie sú ešte splatné vzhľadom na

neplatné vyhlásenie predčasnej splatnosti. Žalobca má preto nárok len na istinu splatnú do rozhodnutia
súdu. Istina pripadajúca na jednu splátku je 8,63 eur (518 eur /60 splátok). Dlh z istiny zo splatných
nepremlčaných splátok je tak 233,01 eur (27 splátok po 8,63 eur). Žalovaná uhradila sumu 77,70 eur
za obdobie premlčaných splátok. Dlh z istiny premlčaných splátok je 51,78 eur (6 x8,63 eur). Keďže
uhradila sumu 77,70 eur, po odrátaní uhradenej istiny premlčaných splátok 77,70 eur – 51,78 eur, rozdiel

v sume 25,92 eur, súd započítal na dlh z ďalšej dlžnej istiny 233,01 eur – 25,92 eur, preto je žalovaná
dlžná len sumu 207,09 eur. V tejto časti istiny považoval súd žalobu za dôvodnú a preto jej vyhovel
len v tejto časti.
105. Nárok na úroky už z vyššie uvedených dôvodov považoval súd za nedôvodný.
106. Na základe vyššie uvedeného preto súd priznal žalobcovi istinu vo výške 207,09 eur a nárok čo

do istiny vo zvyšnej časti ako úroku ako nedôvodný zamietol.
107. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

108. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
109. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je
o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
110. Žalobca požadoval aj úroky z omeškania. Súd mal za to, že do omeškania vzhľadom na neplatnosť
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru sa mohla žalovaná dostať až po doručení žaloby a poskytnutí

primeranej 3 dnovej lehoty na plnenie. Žaloba bola žalovanej doručená dňa 5.11.2025, do omeškania
sa tak mohla dostať až od 9.11.2025, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5% ročne,
ktoré žalobca žiadal, čo je menej ako je zákonná výška až od 9.11.2025 z dlžnej priznanej istiny a žalobu
v prevyšujúcej časti, čo do úrokov z omeškania ako nedôvodnú zamietol, vrátane úrokov z omeškania
zo sumy istiny ktorú zamietol. Ak nie je dôvodná istina, nie je dôvodný ani úrok z omeškania.

111. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
112. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

113. Súd žalobe čiastočne vyhovel a čiastočne ju zamietol. Po prepočte úspechu bola v konaní
úspešnejšia žalovaná . Keďže jej žiadne trovy nevznikli a ani ich nežiadala, súd jej ich nepriznal. V tomto
smere súd poukazuje na princíp hospodárnosti konania.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.