Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123237301
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4123237301.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudkýň JUDr.

Vlasty Ondrejkovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcu: A. B. C. D., E., trvale bytom F. XX/
X, XXX XX G., korešpondenčná adresa: H. I. J. XX, XXX XX G., proti žalovanému: Slovenská
poľnohospodárska univerzita Nitra, so sídlom Trieda Andreja Hlinku 2, 949 76 Nitra, IČO: 00 397 482,
o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 10. februára 2025,
č. k. 18C/69/2023-413, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 10. februára 2025, č. k. 18C/69/2023-413 žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalovanému a žalovanému nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na čl. 8 CSP, ustanovenia § 100 ods. 1-3, §
106 ods. 1, § 11, § 13 ods. 1-3, § 415, § 420 ods. 1-3, § 422 ods. 1, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ“), § 17 ods. 2, 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

3. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 03.08.2023 domáhal náhrady
škody za nepravdivé stanovisko Znaleckého ústavu pri SPU v Nitre. Svoju žalobu odôvodnil tým, že

ako absolvent bývalej VŠP v Nitre od novembra 1990 pôsobil ako znalec v odbore poľnohospodárstva,
živ. prostredia a stavebníctva. V období októbra 2013 sa na neho ako znalca s 23 ročnou praxou v
znalectve obrátil záložný veriteľ ovocných stromov pod obcou B. G., okr. G., aby ocenil ovocné stromy
v záložnom práve, že chce ich predať, 15 až 17 ročné stromy ocenil na 197 000 eur. Prvý konateľ
GALAFRUITu p. A. H. K., H. v októbri 2007 dal v prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej banky a.
s. BA všetky ovocné stromy bez pozemkov do záložného práva banke za 10 mil. Sk úveru = 331939,19
eura. GALAFRUIT s ocenením nebol spokojný a dal oceniť stromy tzv. kontrolným znaleckým posudkom

s rovnakou právnou silou ako znalecký posudok žalobcu. Tento znalecký posudok vypracoval p. Ing. Ján
Špes, CSc. z Prešova. Ministerstvo spravodlivosti SR znalecký odbor svojím listom č. 32 903/2015/15
z 27.05.2015 požiadalo o stanovisko Znalecký ústav pri SPU v Nitre. Zo strany žalobcu bol doručený
návrh na urovnávku, na ktorý vedenie univerzity nereagovalo ani po telefonickej urgencii. Na základeIng. Špesa CSc., MS SR jeho znaleckého odboru zahájilo správne konanie, disciplinárne konanie voči
osobe žalobcu. Na základe stanoviska Znaleckého ústavu pri SPU v Nitre. Ministerstvo spravodlivosti
SR p. JUDr. Tomáš Borec dňa 26.10.2015 rozhodol o jeho vyčiarknutí zo zoznamu znalcov. Podstatným

podkladom pre rozhodnutia o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov bolo stanovisko Znaleckého ústavu pri
SPU v Nitre. Rozhodnutie ministra mu bolo doručené dňa 02.11.2015 a od tohto dňa vznikla žalobcovi
škoda, ktorú spôsobil Znalecký ústav pri SPU v Nitre, MS SR, súdy neskorým rozhodnutím. Žalobou sa
domáhal žalobca zaplatenia vzniknutej škody ku dňu 02.08.2023 vo výške 79 144,22 eura s úrokom z
omeškania od 29.02.2019 vo výške 8 %, trov konania, po termíne 02.08.2023 žiadal, aby žalovaný platil

opakovanú mesačnú platbu vo výške 829,89 eura do meritórneho rozsudku súdu, zároveň sa domáhal
úhrady ušlého príjmu zo znaleckej činnosti a zníženého príjmu zo živnosti dôsledku poškodenia dobrého
mena aj živnosti 10 801 201.

4. Po výzve súdu žalobca svojím podaním zo dňa 04.10.2023 doplnil žalobu tak, že žiadal zaplatiť
vzniknutú škodu vo výške 128 892,60 eura s úrokom z omeškania vo výške 8 % od 29.02.2019 do

zaplatenia. V podaní zo dňa 17.03.2024 žiadal žalobca zaplatiť sumu 128 892,60 eura s úrokom z
omeškania od 03.08.2023 do zaplatenia. V podaní zo dňa 14.04.2024 žiadal žalobca zaplatiť sumu
127 613,35 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % od 04.08.2023 do zaplatenia. Podaním zo dňa
12.09.2024 žalobca žiadal zaplatenie sumy vo výške 127 613 eur s úrokom 5 % ročne od 04.08.2023
do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 2 000 eur.

Žalobca v podaní zo dňa 05.12.2024 žiadal, aby žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi vzniknutú škodu
od 01.08.2015 vo výške 916,55 eura s 8 % úrokom z omeškania od 01.08.2015. Žiadal, aby žalovaný
bol povinný zaplatiť žalobcovi vzniknutú škodu od 03.11.2015 vo výške 28 730,60 eura s 8 % úrokom
z omeškania od 03.11.2015 do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi škodu na živnosti od 03.12.2015 vo výške 43 793,73 eura s úrokom z

omeškania vo výške 8 % od 04.12.2015 do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi vzniknutú škodu na zdraví ku dňu 14.07.2020 vo výške 8 888,94 eura s 8 %
úrokom z omeškania od 15.07.2020 do troch dní od právoplatnosti a rozhodnutia a žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu vzniknutú vo výške 22 166,67 eura s úrokom z omeškania vo výške
12 % od 21.09.2021 do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a žalovaný je povinný uhradiť

nutné výdavky ku kúrenie a elektrina na chate odkiaľ úraduje vo výške 2 773,94 eura, spolu istina je vo
výške 107 269,83 eura. Požiadal MS SR o zaplatenie náhrady, avšak iba vo výške 2/3-tiny, je to zhruba
270 000 eur a teraz sa od žalovaného domáha ďalšej 1/3-tiny, uplatňuje si nárok od § 415 po 423 Obč.
zákonníka. Svoj nárok preukázal dvomi listinami, kde MS SR sa drží stanoviska žalovaného a v tom
istom rozhodnutí o vyčiarknutí z 26.10.2015, kde na str. 13 je stanovisko Nitry pre Ministerstvo. Teda

neriadia sa Špesom, ale riadia sa práve stanoviskom Nitry. Namietol výpočty uvedené v stanovisku Nitry,
ktoré sú vadné. Nebol odrátaný vek celého roku a najstaršie stromy boli 17 ročné. Namietol aj Špesov
znalecký posudok. Považoval to za vadu v Nitre, že na toto neprišli.

5. Žalobca bol súdom prvej inštancie vypočutý dožiadaným súdom v Trebišove. Žalobca vo výpovedi

viedol, že prvým dôležitým dokladom je zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam, ktorá
je spísaná so Slovenskou záručnou rozvojovou bankou a predchádzajúcim konateľom Galafruitu, p. A.
K., Csc. Z uvedenej zmluvy je uvedený rozsah záložného práva a to výsadba jabloní, hrušiek, broskýň,
a čiernych ríbezlí a sliviek. Hrubou nedbalosťou znalcov znaleckého ústavu v Nitre, títo sa priklonili k
mafiánskemu znalcovi Ing. Jánovi Špesovi, ktorý oceňoval iba jablone a hrušky a vynechal broskyne,

slivky a ríbezle, čiže vypustil nezákonne výmeru takmer 140 hektárov ovocných druhov, čo predstavuje
v slovenských pomeroch ďalší veľký sad. Preto je absolútnou drzosťou znalcov z ústavu, kde riaditeľ
H. A. L. F. ani na tejto práci nemal čo robiť, lebo on je konškolákom mafiánskeho znalca Ing. Špesa.
Celé ich stanovisko je jedna štvorstranová kamufláž, navyše nepoznajú znalecký program HYPO od
firmy KROS, a.s. Žilina, ktorý po zadaní veku stromov odrátava priamo zo základnej východzej hodnoty

- odrátava odpočet podľa veku 0,498 eura/kus za každý rok čo viedlo pánov akademikov k tomu, že
nepoužíval zákonnú vyhlášku 605/2008 tabuľka č. 1. ovocné stromy. Zo strany 2 ich plagiátu vyplýva
skoro jeho vina, že oceňuje aj iné druhy stromov, ktoré tam boli a vychádza z plochy 340 hektárov,
to je produkčná plocha bez výmeru obratlísk a poľných ciest. Nútia ho, aby rešpektoval mafiánskeho
znalca Ing. Špesa, ktorý podľa poslednej výpovede p. J., vtedy konateľky Galafruitu, lebo pôvodný

konateľ M., bol vo vyšetrovacej väzbe a jeho družka sa stala konateľka v septembri 2011. Už tento
rozdiel medzi ním a Špesom mal byť zákonným dôvodom, aby znalci ústavu vycestovali na tvar -
miestnu obhliadku sadu a ich hlúpa naivita je neospravedlniteľná, lebo ohodnotil to, čo videl a čo bolo
predmetom záložného práva v banke, čo sa týka stromov, na ostatné veci objednávku od záložnéhoveriteľa nemal, takže neoceňoval závlahy a opornú konštrukciu iba stromy. Druhou nekonvalidovateľnou
chybou ústavu, zjavnou na prvý pohľad bola cena 15,62 eura/ kus, z ktorej vychádzal znalec Ing. Špes.
Vyhláška 605/2008 takúto cenu u jabloní vôbec nepozná a vyhláška nemá inštrument, ktorou by sa

cena 7,17 eura/ kus jabloní navyšovala. Z tejto ceny vychádzal a stotožnil sa s ním aj ústav. Dvaja
akademickí chemici A. H. F. a N. O. A. G. G., H. nevedia aplikovať vyhlášku 605/2008, lebo od základnej
východiskovej ceny 7,170 odrátali iba raz amortizačnú sumu 0,498 eura/kus, keď túto sumu odrátali,
tak vyčíslili hodnotu 10 ročných stromov, čiže vrátili sad do roku 2006, kým znalci Čeľovský / Špes
oceňovali ku koncu roka 2013, toto je veľká chyba, lebo mali vyčíslovať stromy ku koncu roku 2013 a

nie ku roku 2006. Ak by robili v súlade so zákonom o znalcoch, tak už rozpor medzi druhmi stromov, kde
vynechali 3 druhy stromov broskyne, slivky a ríbezle ich mal prinútiť, aby išli na tvar miestnu obhliadku
a tak mohli pokračovať vo svojej práci, čo nevykonali. Druhou veľkou organizačnou chybou bolo to,
že ku znalcom znaleckého ústavu sa nedostalo jeho DVD z ktorého by boli videli kondíciu stromov,
poškodenie stromov a stupeň starostlivosti o stromy, ale jednoducho sa tvárili, že takéto DVD neexistuje
napriek tomu, že vo svojom paškvile = stanovisku píšu na str. 3, že z obhliadky zhotovil, nafotil 197

fotiek. Napriek tomu, že sa vzájomne poznajú, nenašli v sebe toľko charakteru, že by telefonicky zavolali,
že pán kolega, my nemáme tie fotografie, aby objektívne mohli spracovať stanovisko, inak by ich im
poslal. Je úplne nedôstojné, keď na str. 2 opisujú, že hodnotil 673 302 kusov a na str. 3 už píšu, že
ohodnotil viac 960 000 kusov stromov a kríkov. Toto je dehonestácia ich odbornosti a presnosti. Na
strane 4 je opísaná chyba, že vyčíslili sumu 10 ročných stromov a k sume 6,7 eura/kus sa dopracovali

tak, že od 7,170 eura odčítali iba raz 0,498 eura/kus a toto zaokrúhlili na 6,7 eura/ kus. Rozdiel medzi A.
C., ktorého všemocne zakrýval ústav, je nasledovný: 9 613 611 eur (Špesovská suma) - 4.1 milióna od
znaleckého ústavu, rozdiel predstavuje 5 513,611 eura čo je vyššia chyba ako vyčíslil znalecký ústav pri
10 ročných stromoch. Za hrubú nedbalosť pracovníkov znaleckého ústavu, považuje, že 9 613,611 : 6,7
eura/kus, by hovorilo o počte kusov viac ako 1.4 milióna kusov podľa Špesa, teda nie 615 432 kusov, ale

skoro dvojnásobok. Ani takúto kontrolu špecializovaní znalci, čo ich vyhlasuje zákon o znalcoch, lebo
sú akademickí funkcionári, vzdialení od praxe, lebo sa nechali vodiť dedinskou predavačkou pani N. J.,
M. družkou za nos. Čiže tieto fundamentálne chyby, ktoré buď vykonali úmyselne v snahe riaditeľa F.,
aby chránil „psie kúsky“, resp. mafiánske kúsky svojho spolužiaka Ing. Špesa, v konečnom dôsledku aj
Okresný súd Nitra musí rešpektovať rozsudky NS SR č. k. lSvk/2/2022 ktorým bol potvrdený rozsudok

KS - BA zo dňa 21.09.2021, č. k. 5S/65/2021. Na ministerstve spravodlivosti po voľbách bola obmena
kádrov a ľudia, ktorí pracovali na vyhláške 605/2008 oceňovania ovocných stromov, už na ministerstve
neboli a N. N. sa za 5 rokov nenaučil ich vlastnú vyhlášku, ale ani zákon o znalcoch. Tak bral ako Korán
stanovisko znaleckého ústavu a na základe neho vydal prvostupňové rozhodnutie bez vlastnej logiky,
bez ohľadu na súvahu M. podpísanú v roku 2009, pre rok 2014 bola zostatková cena 333 692 a žiadnych

halucinogénnych 9 613 miliónov od Špesa, ale ani bludných 4.1 milióna od znalcov znaleckého ústavu a
ich podvodné konanie bolo také, že nerešpektovali ani vedeckú monografiu katedry ekonomiky vlastnej
univerzity, ktorá podpísala rektorka 03.12.2012, kde maximálna hodnota hektára založenia ovocných
stromov predstavuje 31 390 eur/hektár novej výsadby. Teda podľa Špesa 9 613,611 eura : 31 390,00
podľa vedeckej monografie slovenskej univerzity by znamenalo, že podľa tejto čiastky by mafia mohla

založiť 306,2635 ha namiesto 216 ha starého sadu a v skutočnosti iba 209 ha přestárlých 17 ročných,
čo považoval za absolútnu hlúposť a drzosť zo strany Ing. Špesa, ktorého kryl znalecký ústav H. F. ako
aj pani L. L. J., neskôr P. J., ktorá je rodáčkou zo Q. R. ako Ing. Špes žijúci v H.. Stromy nemajú možnosť
svoju cenu navyšovať, ako je to u stavieb, nakoľko táto sa vie nadhodnotiť zateplením, výmennou okien
alebo auto do starej karosérie sa namontuje nový agregát, ale pri stromoch ide cena iba dole. Do 6

roku idú hore a potom stoja do 9 roku a od 10 roku klesajú. Z hľadiska účtovného sú stromy odpísané
z hmotného majetku už 15 rokov po výsadbe. Čiže z 0 vyšli na milióny. Nezodpovednou prácou ústavu,
ktorí pracovníci ministerstva nevedeli odhaliť nekalé konanie obidvoch akademikov, ktorí zakrývali najmä
A. F. svojho konškoláka Ing. Špesa, vznikli žalobcovi škody, ktoré vyčíslil v podaní 03.10.2024, podlomili
mu zdravie, pokazili mu jeho renomé, ktoré v G. budoval od júla 1975, keď ako mladý Ing. po ukončení

vysokej školy v Nitre nastúpil ako investičák, na štátny majetok Trebišov, ktorý v tom čase bol najväčší
podnik v okrese a obhospodaroval 9269 ha poľnohospodárskej pôdy a aktívne sa podieľal na dostavbe
a výsadbe 60 ha sadu v hospodárskom obvode majetku, v katastrálnom území S. T.. Teda na rozdiel
od znalcov mal teoretické, ale aj praktické skúsenosti so zakladaním sadov, kým obidvaja znalci sú
pedagogickí pracovníci bez odbornej praxe. A neodpustiteľnou chybou je, že po 6 rokoch na základe ich

pamfletu, pod psychickým a finančným tlakom, lebo mu zakázali znaleckú činnosť, prišiel cca o 970 eur
mesačne o príjem, následne MS SR na svoj web oznámilo jeho administratívne potrestanie a nastal odliv
klientely z jeho živnosti, čo ho dotlačilo za súčinnosti znaleckého ústavu do pásma chudoby. V tom čase
mal 65 rokov a na pracovnom trhu sa už nevedel zapojiť napriek tomu, že je absolventom 2 vysokýchškôl. Ak započíta aj strednú školu tak s 3 odbormi sa nevedel uplatniť. Škody uplatňuje v zmysle OZ od §
415 a nasl. Znalec Ing. Špes a akademickí znalci a celé Ministerstvo spravodlivosti si neuvedomilo takú
dôležitú skutočnosť, že len ekonomický samovrah by zaplatil za 17 ročné stromy 9,613 mil. eur, podľa

Ing. Špesa, lebo pozemky v tejto sume neboli, ale boli vo vlastníctve súkromných majiteľov a v správe
SPF, rovnako samovražednou by bola aj cena 4,1 mil. eur od znaleckého ústavu v Nitre, lebo zaplatiť 4,1
mil. eur a nemať vlastníctvo k pozemkom na ktorých sú stromy vysadené je veľmi vysoký ekonomický
risk. Rozumne hospodáriaci človek nevyhodí toľké milióny bez toho, aby boli jeho aj pozemky. Tvrdenia
žalovaného sú účelové, až na hranici trestného konania, lebo zavádzajú súd a tak ako už aj predošle

uviedol, spočívajú na hrubej nedbalosti oboch znalcov o to viac, že Krajský štatistický úrad v Nitre robí
poľnohospodársku štatistiku pre celé Slovensko. Záver označený ako IV. je bezprecedentný, lebo u neho
hovoria, že jeho znalecký posudok je zmätočný a vnútorne rozporný a Špesov je po metodickej stránke
a formálnej správny, ale z hľadiska odborných vyjadrení, tvrdení a záverov je sporný. Ešte hlúpejšiu
štylistiku nevidel a nečítal ako vytvorili dvaja akademickí chemici, lebo správnou metodickou činnosťou
sa Ing. Špes nemohol dostať viac ako 5,513 miliónov eur do rozporu so sumou vyčíslenou akademickými

znalcami ústavu. A temer za chrapúnstvo oboch znalcov ústavu považuje, že nerešpektovali vedeckú
monografiu katedry ekonomiky vlastnej alma mater, ktorú podpísala rektorka ešte v roku 2012, teda
3 roky predtým ako oni spracovali znalecké stanovisko, čo považuje za paškvil a veľmi uvažuje, či
danú problematiku nepustí aj do trestného konania. Ďalej obidvaja znalci akademici nerešpektovali
skutočnosť, že existuje euro limit, ktorý sa riadi PPA, a ten v 2015 dosahoval, bol vyplatený do toho

istého sadu na asanáciu vo výške 14 400 eur, čo predstavuje iba 50 % a z euro limitu, nakoľko bol
veľký záujem poľnohospodárov, tak PPA nevyplácalo celý euro - limit, ktorý predstavuje 28 800 eur
na ha novej výsadby stromov, alebo viniča. Z rozhodnutia Ministra je nesporne preukázané, že pre
Ministerstvo bolo stanovisko znaleckého ústavu doslova koránom, ktoré neznesie jeho opravu alebo
preskúmanie. Poukázal aj na druhé je stanovisko pre rozkladovú komisiu MS SR, kde tiež stanovisko

ústavu je na úrovni koránu. Odtiaľ pramení škoda, a najmä H. F. vedel o odbornom deficite, ktorí boli
dosadení politicky, resp. po známosti ako N. N. po 6 týždňoch keď pani L. H. sa stala ministerkou tak
bol prijatý rovno z fakulty na znalecký odbor s diplomovou prácou mníchovské dohody. Po podaní, ktoré
odišlo elektronickou poštou dňa 03.10.2024 o 22.26 hod. je vec jasná a navyše má oporu v citovanom
rozhodnutí KS BA, ktoré bolo potvrdené Najvyšším správnym súdom. Krajským rozsudkom bolo zrušené

nezákonné rozhodnutie ministra Boreca, proti ktorému vtedajšia ministerka pani B. B. F. XX/XX podala
kasačnú sťažnosť, ktorá bola 23.06.2023 zamietnutá Najvyšším správnym súdom. Čiže týmto pádom
je preukázané pochybenie nielen ministerstva, ale aj znaleckého ústavu Nitra, ktorým sa Ministerstvo
riadilo a v zmysle ktorého aj konalo. Existujú vedecké publikácie od doc. L. E. F., kde túto problematiku
zodpovednosť znalca, on publikoval vo vedeckých publikáciách Košickej právnickej fakulty, a toho času

pôsobí na Trnavskej právnickej fakulte. O tom, že Ministerstvo a znalecký ústav, ako aj znalec Špes
sa riadili M. mafiou, súdu doručil zápisnicu z výsluchu na KR PZ v KE, kde pani J. zmiatla zo stola
všetky rozhodnutia tým, že sa vykonala priznanie, že v sade bol a sad ocenil zvnútra. Musí padnúť
mýtus, keď všetky orgány tvrdili, že oceňoval spoza plota. K návrhu dôkazov na preukázanie svojich
uplatnených nárokov uviedol, že už v minulosti súdu poskytol daňové priznanie, či už z Daňového úradu

Košice, alebo Trebišov, kde sú jeho príjmy a je na súde, či bude vychádzať z minimálnej mzdy, alebo
z priemerného platu v národnom hospodárstve. Ale ak sa hovorí o minimálnej mzde, tak hovorí pri
hodnote 6, pretože škoda bola spôsobená v rozsahu 9.613 milióna eur. Znalecký ústav za 10 rokov
neprišiel na to, že má použiť vyhlášku 605 poukázal na tabuľku 15, cena stromov ide smerom dolu a
ústav klame. Postup znaleckého ústavu považoval za nezákonný, podvodný a nerešpektuje pravidlá

účtovníctva, 10 rokov mu žerú nervy, ničia zdravie. V roku 2020 mal prvú mozgovú príhodu, potom mal
ďalšiu,malbypassy.Bolhospitalizovanývsrdcovocievnomústave,taktohodoviedlidostavumateriálnej
núdze. Poukázal na diletanta L. N., keď má podozrenie, že bol podplatený mafiou, bol tam kde bol, bol
tam protekčne dosadený. Nebol uplatnený odpočet, zníženie poukázal, že znalecký ústav, čo sa týka
záložného práva malo byť uplatnené na 50 ha broskýň, 46 ha ríbezlí bolo v burine, 13 ha sliviek nebolo

ošetrovaných a neboli stromy ako jablone a hrušky. Poukázal na st. 2 ZP, kde píšu len o 234 ha nie
je pravdou, že by pochybil, keď nemal k dispozícii LV. Ministerstvo si presadilo, že sa to môže znížiť
o 60 %, vyhláška hovorí o 60 %, ale išlo o stromy nerodiace. Má podozrenie, že Znaleckému ústavu
a Ministerstvu spravodlivosti niekto prezradil druhú hodnotu, čo pani J. využila. Poukázal na záver na
strane 4, ktorý je hrubo nepravdivý, všetci stavali na výsluchu pani J. a na jej tvrdeniach, všetky štátne

orgány a dúfa, že nitriansky súd nebude na tomto stavať svoje rozhodnutie.

6. Žalovaný uviedol, že neuznáva nárok žalobcu čo do rozsahu ani čo do výšky. Poukázal na to, že
žalovaný nemá žiaden záväzkový vzťah so žalobcom. Žalobca k žalobe nepredložil žiadne dôkazypreukazujúce jeho tvrdenia. Neuviedol žiadny právny predpis. V tomto smere poukázal na § 150 CSP
a na článok 8 CSP. Žalobca uvádzal, že mali udávať klamlivé tvrdenia. S uvedeným však nesúhlasil,
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu, kde tieto skutočnosti nie sú vôbec udávané.

Žalobca bol opätovne zapísaný do zoznamu znalcov a to iba z dôvodu pochybenia prvostupňového
správneho orgánu, že sa nezaoberal otázkou námietky zaujatosti. Poukázal na to, že identicky uplatnený
nárok si podal žalobca na MS SR a to dňa 04.10.2023, čo považuje za jediný správny krok zo strany
žalobcu, a preto zároveň súdu ako i žalobcovi predložil odpoveď zo strany MS SR s poukazom na zákon
č. 211/2000, pričom z odpovedi vyplýva, že dôvodom pre ktorý bol A. B. C. D. vyčiarknutý zo zoznamu

znalcov, nie je vypracované stanovisko Znaleckého ústavu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v
Nitre. Uplatnený nárok je nejasný a žalobca nemá právny nárok. Čo sa týka podania žalobcu, ktoré im
bolo doručené, ide o podanie, ktoré je identické po obsahovej stránke ako predchádzajúce podania. Z
podania vyplýva, že je rozšírená žalovaná suma, ktorú žiada žalobca priznať. Poukázal na rozhodnutie
KS v Bratislave, z ktorého vychádza i žaloba, pričom z predmetného rozhodnutia vyplýva, že žalobca
nevyužil svoje právo vyjadriť sa k vyčiarknutiu zo zoznamu znalcov a v tomto smere odkázal na bod

22, 67 a 80 a 81. Zo strany žalovaného nebola žalobcovi spôsobená škoda, poukázal na preklúziu, keď
žalobca mal dostatočný priestor i na vyjadrenie sa. S poukazom na uplatnené nároky zo strany žalobcu
mal za to, že v tomto smere by malo konať výlučné Ministerstvo spravodlivosti SR ako prvostupňový
správny orgán. Žalovaný poukázal na to, že pán žalobca poukazuje na výpoveď pani J., ktorá však
s daným sporom absolútne nesúvisí, ide z jeho strany o zavádzajúce domnienky. Žalovaný nevie, čo

preukazuje žalobca, či trvá na preukázaní nezákonnosti rozhodnutia, pričom poukazuje na stanovisko
znaleckého ústavu, kde je konštatované, že znalec posudzoval podľa vyhlášky 492/2004, ale mal však
postupovať podľa vyhlášky 605/2008 a 254/2010, poukázal na predmetné stanovisko na jeho citáciu,
ktorú predniesol. Žalobca poukázal na ocenenie, kde tvrdil, že malo byť vo výške 6,70, ide o jeho
tvrdenie, ktoré je účelové, pričom bola vytrhnutá časť z textu. So žalobou nesúhlasil, považoval ju

za nejasnú, zmätočnú, nezrozumiteľnú. Preukázali, že žalobcovi nemohla vzniknúť žiadna škoda. V
stanovisku sa nikde nehovorí o presných výmerách, oceňovaní, či cena je, alebo nie je správna. Žalobca
sa vyjadruje k znaleckému posudku pána Špesa, čo je neprípustné.

7. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní v relevantnom rozsahu zistil, že Ministerstvo

spravodlivosti SR znalecký odbor, listom č. 32 903/2015/15 z 27.05.2015 požiadalo o stanovisko
Znalecký ústav pri SPU v Nitre. Ministerstvo spravodlivosti SR zahájilo správne konanie voči osobe
žalobcu a dňa 26.10.2015 rozhodlo o jeho vyčiarknutí zo zoznamu znalcov. Rozhodnutie ministra bolo
žalobcovi doručené dňa 02.11.2015 a od tohto dňa mala vzniknúť žalobcovi škoda, ktorú mal spôsobil
Znalecký ústav pri SPU v Nitre svojím nesprávnym stanoviskom pre ministerstvo.

8. Ďalej súd prvej inštancie zistil zo záveru (obsahu) stanoviska znaleckého ústavu zo dňa 08.06.2015,
ktoré bolo podané na základe žiadosti Ministerstva spravodlivosti SR, odbor znaleckej, tlmočníckej
a prekladateľskej činnosti č. 32903/2015/15 je zrejmé, že posudok č. 14/2013 Ing. Čeľovského je
zmätočný a vnútorne rozporný a nezohľadňujúci znenie platnej vyhlášky. Posudok č. 22/2013 Ing. Špesa

je po metodickej stránke a formálnej strane správny, ale z hľadiska odborných vyjadrení, tvrdení a
záverov je sporný, čo je uvedené v časti analýza. V časti III. Analýzy je zrejmý problém znaleckých
posudkov z ktorých vyplýva rozdielnosť vyčíslenej hodnoty ovocných drevín v rádovom rozlíšení Ing. Š.
Čeľovský: 197 121,10 eura, a Ing. J. Špes, CSc.,: 9 313 611,00 eur. V stanovisku je okrem iného
uvedené, že Ing. Čeľovský mal výkon znaleckej činnosti odmietnuť, nakoľko (ako sám v ZP uvádza)

nebolo mu umožnené vstúpiť do predmetného sadu, obhliadku teda vykonal len spoza plota, za pomoci
ďalekohľadu, fotopuškou. Vzhľadom k tomu, že ide o značnú rozlohu nehnuteľnosti (sadu) min. 234 ha,
podľa ich názoru nie je možné objektívne a odborne vykonať obhliadku sadu spoza plota. Takisto nie je
možné sa stotožniť s tým, že znalec konštatuje výskyt chorôb a škodcov v sade, zanedbanú chemickú
ochranu a ošetrenie porastov bez dôkladnej obhliadky sadu a drevín v ňom. Z podania - Uplatnenie

škody, zavinenej PZÚ Nitra zo dňa 28.11.2016, ktorá bola zaslaná žalovanému je zrejmé, že žalobca si
uplatnil škodu voči žalovanému vo výške 29 555,84 eura.

9.Súdprvejinštanciedospelkzisteniu,žežalovanýžiadnymspôsobomnepoškodildobrémenožalobcu,
nakoľko sankcie, ktoré boli uložené žalobcovi na základe právoplatných rozhodnutí správnych orgánov

verejnej moci sú zverejnené na verejnej dostupnej webovej stránke MS SR.

10. Z rozsudku NS SR č. k. 1Svk/2/2022 zo dňa 23.06.2023 je zrejmé, že NS SR kasačnú sťažnosť
zamietol. Zo zápisnice o výsluchu osoby podľa § 196 ods. 2 Tr. zákona Krajského riaditeľstva PZ vKošiciach odbor kriminálnej polície číslo ČVS:KRP-56/2-VYS-KE-2024 spísanej dňa 16.07.2024 vo veci
obzvlášť závažný zločin „Podvod“ podľa § 221 ods. l, ods. 4 písm. a/ Tr. zákona spáchaný v štádiu
pokusu podľa § 14 Tr. zákona N. J. o.i. uviedla, „že BENEFIT GROUP I, a. s. zaslal GALAFRUIT&CO,

s.r.o. výzvu, aby sprístupnili ovocný sad Ing. Štefanovi Čeľovskému za účelom jeho ohodnotenia, no my
sme mu to nesprístupnili, ale nepamätám si už presne, že ako. Ale ten ovocný sa v zadnej časti nemal
oplotenie, tak pán Ing. Štefan Čeľovský napriek tomu vošiel do ovocného sadu a ocenil ho“.

11. Zo strany MS SR bola na výzvu súdu zaslaná odpoveď zo dňa 09.09.2024 z ktorej vyplýva, že

žalobca si uplatnil voči MS SR nároky na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v konaní vedenom na
Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-3C/59/2020.

12. Žalovaný požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o poskytnutie informácie, či žalobca si uplatňuje
voči Ministerstvu spravodlivosti SR náhradu škody a či bolo dôvodom pre ktorý bol žalobca vyčiarnutý
zo zoznamu znalcov vypracované stanovisko znaleckého ústavu žalovaného, ktoré si MS SR žiadosťou

zo dňa 27.05.2015 zadalo vypracovať. Z odpovede zo strany Ministerstva spravodlivosti SR vyplýva,
že rozhodnutím číslo 28 386/2015/15 zo dňa 29.07.2015 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania
dvoch iných správnych deliktov a to z dôvodu neposkytnutia súčinnosti MS SR, nezabezpečenia
preskúmateľnosti prejednávaného znaleckého posudku. Vykonal obhliadku len spoza plota, čo malo
za následok to, že v písomnom vyhotovení preskúmavaného znaleckého posudku neboli náležite

odôvodnené tvrdenia a ani odôvodnené samotné stanovenie všeobecnej hodnoty ovocného sadu, pri
stanovení všeobecnej hodnoty nezohľadnil vyhlášku č. 605/2008 Z. z. a vyhlášku číslo 254/2010 Z. z.
Ministerstvo spravodlivosti SR zároveň uviedlo, že z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvodom pre ktorý
bol Ing. Mgr. Štefan Čeľovský vyčiarnutý zo zoznamu znalcov nie je vypracované stanovisko znaleckého
ústavu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

13. Z oznámenia o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 04.04.2024 sú
zrejmé (pozn. odv. súdu: z obsahu) skutočnosti a to, že dňa 04.10.2023 bolo Ministerstvu spravodlivosti
Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Ministerstvo“) doručené podanie A. B. C. D., F. XX/X, XXX XX G.
(ďalejlen„žiadateľ“)ztohoistéhodňaoznačenéako„NerešpektovanierozsudkuNSSSR,Ministerstvom

spravodlivosti SR“, ktorým žiadateľ o. i. požiadal Ministerstvo o odškodnenie. V tejto časti bolo podanie
žiadateľa posúdené ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy spôsobenej orgánmi verejnej moci podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). Žiadosť bola Ministerstvom zaevidovaná pod č. S-002961/2023.

14. V zmysle žiadosti a jej doplnení zo dňa 15.11.2023 a dňa 11.12.2023 si žiadateľ v súvislosti
s rozhodnutím Ministerstva č. 28386/2015/15 zo dňa 29.07.2015 v spojení s rozhodnutím ministra
spravodlivosti SR č. 28386/2015/15/RK zo dňa 26.10.2015 a tam uloženou sankciou vyčiarknutia zo
zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov uplatnil náhradu škody v podobe: (i) rozdielu v príjmoch

za obdobie od 02.11.2015 do 07.09.2023 v sume 57.437,76 €, (ii) poklesu v príjmoch na živnosti za
obdobie od 02.11.2015 do 07.09.2023 v sume 104.176,58 €; (iii) škody na zdraví v sume 26.666,80 €;
(iv) nemajetkovej ujmy v peniazoch, za obdobie 5 mesiacov roku 2015, za roky 2016-2022 a 8 mesiacov
roka 2023 v sume 80.833,40 €; (v) skutočnej škody - uhradených právoplatne uložených pokút vo výške
2.100,- € vrátane nákladov na cestu autom G. - Bratislava a späť na prejednanie priestupku. Ministerstvo

podaním zo dňa 12.01.2024 v záujme riadneho posúdenia žiadosti vyzvalo žiadateľa na doplnenie
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Žiadal aj o náhradu majetkovej škody predstavujúcej rozdiel
v príjmoch (ušlého príjmu z činnosti znalca podľa osobitného predpisu) za obdobie od 02.11.2015 do
07.09.2023, Ministerstvo dodatočne vyzvalo žiadateľa podaním zo dňa 18.03.2024, aby uviedol výšku
príjmov z činnosti znalca v rokoch 2014 a 2015, a zároveň aby predložil relevantné dôkazy preukazujúce

dôvodnosť výšky uplatneného nároku, konkrétne aby predložil daňové priznania typu „B“ za obdobie
rokov 2003 až 2015.

15. Súd prvej inštancie zistil, že z vykonaného šetrenia skutkového stavu uskutočneného Ministerstvom
v rámci predbežného prerokovania vyplýva, že ministerstvo rozhodnutím č. 28386/2015/15 zo dňa

29.07.2015 uložilo žiadateľovi ako znalcovi úhrnnú sankciu vyčiarknutia zo zoznamu znalcov, tlmočníkov
a prekladateľov z dôvodu spáchania trváceho správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b/ zákona č.
382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom ku dňu vydania tohto rozhodnutia (ďalej „ZakZTP“) a spáchania správneho deliktu podľa§ 27 ods. 1 písm. b/ ZakZTP. Proti predmetnému rozhodnutiu žiadateľ podal rozklad zo dňa 10.08.2015.
Minister spravodlivosti SR rozhodnutím č. 28386/2015/15/RK zo dňa 26.10.2015 v rozkladovom konaní
napadnuté prvostupňové rozhodnutie č. 28386/2015/15 zo dňa 29.07.2015 potvrdil a rozklad zamietol.

Predmetné rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 02.11.2015. Rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave č. k. 5S/1/2016-184 zo dňa 04.07.2017 súd zamietol žalobu žiadateľa ako žalobcu, ktorou sa
domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedených rozhodnutí. Proti predmetnému rozsudku žiadateľ
podal kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom, sp. zn.
10Asan/8/2018 zo dňa 28.02.2019 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k 5S/1/2016-184

zo dňa 04.07.2017 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Po vrátení veci
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/65/2019-583 zo dňa 21.09.2021 rozhodnutie Ministerstva č.
28386/2015/15 zo dňa 29.07.2015 v spojení s rozhodnutím ministra spravodlivosti SR č. 28386/2015/15/
RK zo dňa 26.10.2015 zrušil a vec vrátil Ministerstvu na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť podanú
Ministerstvom Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. lSvk/2/2022 zo dňa
23.06.2023 zamietol. Do zoznamu znalcov, prekladateľov a tlmočníkov bol žiadateľ opätovne zapísaný

dňom 24.08.2023.

16. Súd prvej inštancie vo svojich úvahách, ktorými sa spravoval konštatoval, že z hľadiska posúdenia
vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba
len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom

objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že
je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia,
o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca
tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti,
o ktorú v konaní ide. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na

strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou
súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade,
že ju žiaden zo strán sporu nenamieta.

17. Poukázal na ust. § 185 Civilného sporového poriadku, ktorým bol zavedený princíp formálnej pravdy,

ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany
sporu.Procesdokazovaniajetedavnovejprávnejúpravevybudovanývýlučnenaprincípeprejednacom,
princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu
a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na ust. §

151 a ust. § 153 Civilného sporového poriadku. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej
aktivity sporové strany. Teda sporové strany majú v konaní bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Zákon
určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania, pokiaľ je
určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie sporovej strany nie je
preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé), je pre sporovú stranu nepriaznivé

rozhodnutie.

18. Prvoinštančný súd konštatoval, že medzi stranami sporu bola sporná samotná dôvodnosť žalobcom
uplatneného nároku na náhradu škody, ktorú žalovaný spochybňoval z dôvodu nepreukázania ich
protiprávneho konania ako aj príčinnej súvislosti medzi žalobcom tvrdeným protiprávnym konaním a

škodou.

19. Pokiaľ si žalobca uplatňoval nárok na náhradu škody musel preukázať splnenie všetkých podmienok
pre priznanie náhrady škody, a to porušenie právnej povinnosti - teda konanie v rozpore s objektívnym
právom, existenciu škody - teda škody, ktorá nastala v majetkovej sfére žalobcu, a to v podobe skutočnej

škody či ušlého zisku, príčinnú súvislosť a napokon i zavinenie. Žalobca svoje nároky uplatňuje z
dôvodu, že stanovisko žalovaného, ktoré bolo podané, považoval za stanovisko na základe ktorého
MS SR rozhodlo o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov. Súd však v tomto smere udáva, že predmetné
stanovisko bolo vypracované žalovaným na požiadanie Ministerstva spravodlivosti, nemalo povahu
znaleckého úkonu v zmysle platného zákona o znalcoch a znaleckej činnosti, nejednalo sa podľa súdu

ani o kontrolný znalecký posudok, čo bolo potvrdené vyjadrením H. O. A. G. G. H., ktorý uviedol,
že bolo úlohou znaleckého ústavu vyjadriť sa formou stanoviska iba k postupu znalca. Znalecký
ústav nemal žiadnu informáciu o konaniach, ktoré by boli proti znalcovi vedené v rámci správneho
konania, zo strany znaleckého ústavu nebolo navrhnuté žiadne uloženie trestu. Na základe RozsudkuNajvyššieho správneho súdu SR 1Svk/2/2022, na ktorý sa žalobca odvoláva, žalobca bol opätovne
zapísaný do zoznamu znalcov. Ako vyplýva z odôvodnenia daného rozhodnutia je nesporné, že
dôvodom zamietnutia kasačnej sťažnosti nebolo stanovisko znaleckého ústavu žalovaného, prípadne,

žetentoboldôvodom,prektorýbolžalobcavyčiarknutýzozoznamuznalcov.Vsúvislostisostanoviskom
nevznikol medzi žalobcom a žalovaným žiaden právny vzťah a žalovanému tak nemohli vzniknúť žiadne
povinnosti vo vzťahu k osobe žalobcu a už vôbec mu nemohla vzniknúť zodpovednosť za škodu z
titulu tvrdeného porušenia právnej povinnosti vo vzťahu k žalobcovi. Súd prvej inštancie poukázal na
oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré jednoznačne potvrdilo, že dôvodom pre ktorý bol

žalobca vyčiarknutý zo zoznamu znalcov nebolo vypracované stanovisko žalovaného. Súd dospel k
záveru, že žalobca nepreukázal, že žalovaný je subjektom, ktorý mal spôsobiť škodu tvrdenú žalobcom,
pretože žalovaný nie je príslušným subjektom na uplatnenie práva zo strany žalobcu, teda žalovaný v
danom spore nie je vecne pasívne legitimovaný. Pokiaľ ide o preukázanie skutočnej škody v majetkovej
sfére žalobcu, neboli zo strany žalobcu predložené dôkazy o tom, že práve konaním žalovaného by
mala žalobcovi vzniknúť skutočná škoda, tieto svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi, svedčiacimi

v jeho prospech, ktoré by preukazovali vplyv, príp. priamy súvis s podaným stanoviskom žalovaného, na
základe ktorého malo prísť k vyčiarknutiu žalobcu zo zoznamu znalcov. Vzhľadom na vyššie uvedené
súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno ohľadne preukázania
porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného, čo je základný predpoklad pre priznanie náhrady
škody. Žalobca žiadal i zaplatenie nemajetkovej ujmy, súd posudzoval daný nárok žalobcu na ochranu

osobnosti v zmysle § 11 až 13 Občianskeho zákonníka, v takom prípade žalovaný nemá tiež v konaní
pasívnu vecnú legitimáciu. Žalobcom tvrdené zásahy do jeho osobnosti (vyčiarknutie zo zoznamu
znalcov) neboli v príčinnej súvislosti so stanoviskom žalovaného, a preto žalovaný nebol pasívne vecne
legitimovaným subjektom. Zároveň, aj keď nebola daná pasívna vecná legitimácia žalovaného, súd
poukazuje, že žalobcovi boli uložené pokuty a sankcie, avšak ešte predtým ako žalovaný podával

Ministerstvu spravodlivosti stanovisko k znaleckému posudku žalobcu. Nebolo preukázané, že zo strany
žalovaného by došlo k poškodeniu dobrého mena žalobcu, nakoľko sankcie, ktoré boli uložené žalobcovi
boli uložené na základe rozhodnutí iných správnych orgánov. Súd v danom spore nemal preukázanú
pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, a preto žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol.

20. Vzhľadom na uvedené, keď nebola daná pasívna vecná legitimácia žalovaného, sa súd prvej
inštancie nezaoberal vznesenou námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný.

21.Vzhľadomkúspechužalovanéhovkonaní,prvoinštančnýsúdonáhradetrovkonaniarozhodolpodľa
§ 255 ods. 1 CSP a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pri rozhodovaní o nároku

nanáhradutrovkonaniasasúdzaoberalajtým,čivdanomprípadeneexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa v zmysle § 257 CSP, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie §
257 CSP zistené u strán sporu ani v okolnostiach veci zistené neboli.

22. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca v celom rozsahu. V podanom odvolaní žalobca

poukázal na existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Poukazoval na
nepravdivé výroky znaleckého ústavu, obsahuje nezrovnalosti v stanovisku znaleckého ústavu. Ďalej sa
nestotožnil s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie v časti bodu 38 na strane 13 odôvodnenia,
pričom poukázal na výňatok z rozhodnutia ministra, v ktorom bolo poukázané na stanovisko znaleckého
ústavu. V ďalšom obsahu odvolania poukazoval na nepravdivé tvrdenia znaleckého ústavu, že

nepostupoval podľa vyhlášky číslo 605/2008. On odmietol byť znalcom, aby ocenil záložné právo
ovocných stromov vo veku 14 až 17 rokov vo výsadbe nad 9 miliónov eur. V odvolaní poukázal tiež na
súvahu spoločnosti GALATFRUIT za rok 2009, kde zostáva pri odpise zostatková cena pre rok 2014
iba 333 688 eur. On ocenil všetky ovocné stromy v sade, žiadne budovy a tak znela objednávka od
záložného veriteľa. Nevidí zákonné prekážky, ktoré bránili priznaniu mu náhradu škody vo výške jednej

tretiny rozsahu škody. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie bolo nespravodlivé. Zároveň vyslovil, že išlo
o protiprávne konanie znaleckého ústavu v Nitre a je otázne či vedome. Navrhol napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške
100 %.

23. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje
za správny, logicky a zákonný. Odvolanie žalobcu je zmätočné a nejasné a nespĺňa náležitosti odvolania.
Z obsahovej stránky možno konštatovať, že ide o totožné vyjadrenia ako v priebehu konania už
predkladal. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.24. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného z pohľadu obsahu obdobne ako v rámci odvolania
poukazom na otázky nesprávnosti stanoviska znaleckého ústavu z Nitry.

25. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané žalobcom
ako oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a že spĺňa náležitosti
odvolania v zmysle § 363 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP a contrario, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v
lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozsudku.

26. Podľa § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 362 ods. 2 CSP, odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom súde.

Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

27. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).

28. V ustanovení § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného

odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj
právnej stránke.

29. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s

rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže bola jeho argumentácia vecne správna a presvedčivá a je toho
názoru, že všetky dôvody, ktoré žalobca uvádza v odvolaní vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku, ktorý je správne skutkovo a právne zdôvodnený a zodpovedá požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutia v ust. § 220 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán

k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými
v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá

požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie.

30. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

31. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že civilné sporové konanie
sa spravuje zásadou formálnej pravdy (procesné zisťovanie skutkového stavu podľa § 215 ods. 1,
2 CSP), súd teda nezisťuje skutočný stav veci ale vychádza z tvrdení strán sporu. Účelom zásadyformálnej pravdy je, okrem iného, umožniť súdu rozhodnúť spor práve v prípadoch, kedy strana
neuniesla bremeno tvrdenia alebo bremeno dôkazu.

32. Súd sa v konaní vysporiadava s právnym posúdením (iura novit curia) preukázaných skutkových
zistení. Žalobca v konaní produkoval tvrdenia, ktoré by mohli byť tvrdeniami dopadajúcimi na skutkovú
podstatu náhrada škody, pričom spolu do úvahy prichádzajúcich mohlo ísť o škodu spôsobenú orgánmi
verejnej moci, pokiaľ išlo o rozhodujúce tvrdenia žalobcu a nemajetkovej ujmy podľa Občianskeho
zákonníka, pokiaľ išlo o výber žalovaného subjektu. V oboch prípadoch bolo možné konštatovať

nedostatok jedného z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu.
33. Potrebným skutkovým zistením v prípade uplatnenej náhrady škody bola protiprávnosť konania. Aby
mohla zodpovednosť za škodu vôbec vzniknúť, musí určitý subjekt konať spôsobom, ktorý je v rozpore s
právnym poriadkom. Protiprávnosť pritom môže spočívať nielen v aktívnom konaní, ale aj v opomenutí,
teda v nečinnosti tam, kde právny poriadok určitú aktivitu vyžadoval. Nevyhnutným predpokladom je
aj skutočný vznik škody. Medzi nimi musí existovať príčinná súvislosť, teda vzťah príčiny a následku.

Škoda musí byť priamym a objektívne predvídateľným dôsledkom protiprávneho úkonu. Absencia tohto
vzťahu vylučuje vznik zodpovednosti aj vtedy, keď sú ostatné predpoklady splnené.
34. V tomto prípade bolo možné jednoznačne dospieť k záveru, že základné tvrdenie žalobcu o tom, že
žalovaný spôsobil následok v podobe vzniku škody v dôsledku vyčiarknutia žalobcu zo zoznamu znalcov
ministerstva, nebolo dokázané a nezodpovedá základnej štruktúre úvah, ku ktorým možno dospieť pri

rozobratí otázky príčinnej súvislosti.

35. Ak išlo o konanie zodpovednej osoby za vyčiarknutie žalobcu zo zoznamu znalcov, izolovaným
argumentom bolo, že ak by v objektívnej realite existovalo len stanovisko žalovaného, bez ďalšieho,
nebolo by možné hovoriť o tom, že v dôsledku jeho existencie bol žalobca vyčiarknutý zo zoznamu

znalcov. Takou skutočnosťou bolo rozhodnutie ministerstva, v dôsledku ktorého prišlo k uvedenej
skutočnosti vyčiarknutia. Potom z pohľadu príčin a následkov je treba konštatovať, že samotné
stanovisko nemalo právotvorný účinok na postavenie znalca zapísaného do zoznamu znalcov. Ak aj
rozhodnutie ministerstva vychádzalo zo stanoviska žalovaného (a nielen z neho) a dokonca, ak aj
stanovisko nebolo správne (čo nebolo v tomto konaní dokazované), nemá to vplyv na vyššie uvedené.

Zo stanoviska čerpalo ministerstvo a to zodpovedá za správnosť svojich zistení v rozhodnutiach, ako aj
vyvodzuje samo zodpovednosť. Uvedený konštrukt má význam pri posudzovaní zodpovednosti, ktorou
by podľa tvrdení žalobcu mohla byť škoda spôsobená orgánom verejnej moci. Z toho pohľadu je treba
konštatovať nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, pretože žalovaný nevystupoval ako subjekt orgánu
verejnej moci pri nezákonnom rozhodnutí alebo nesprávnom úradnom postupe, ktoré mali spôsobiť

následok v podobe škody.

36. Ak bolo možné uvažovať o škode vo vzťahu k žalovanému ako súkromnoprávnej nemajetkovej
škode (z pohľadu subjektu, ktorý je žalovanou stranou), potom jednoznačne možno konštatovať, že
samotná izolovaná skutočnosť, že žalovaný vypracoval stanovisko na vyžiadanie ministerstva ako

podklad pre rozhodovanie ministerstva nespôsobil škodu žalobcovi. Žalobné tvrdenia nesmerovali
k napríklad neoprávnenému rozširovaniu (tvrdené nepravdivé a nesprávne) takéhoto stanoviska
žalovaným alebo iným konaním, ktoré by bolo spôsobilé založiť zodpovednosť za spôsobenú škodu za
zásah do niektorého z práv žalobcu. Také relevantné tvrdenia v konaní produkované zo strany žalobcu
neboli. Žalobca počas priebehu konania tak aj v odvolaní namietal pravdivosť samotného stanoviska

žalovaného, ktoré bolo predložené na vyžiadanie ministerstvu.

37. V kontexte vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu
prvej inštancie v dôsledku čoho postupoval procesným postupom v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP a
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému voči žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 % ako procesne úspešnej strane v odvolacom konaní.

39. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).40. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP
v spojení s § 3 ods. 10 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).