Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. marec 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 79P/187/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124222837
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Glezgo

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7124222837.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Košice, Staničné námestie 9, Košice, dieťa rodičov: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, C.,
zast.: JUDr. Martina Gombosová, advokátka, so sídlom Floriánska 16, Košice a D. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XXX/X, C., v konaní o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu,
takto

r o z h o d o l :

I. Maloletého A. B., narodeného XX.X.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky.

II. Matka je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v celom rozsahu.

III. Otcovi obmedzuje právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v celom rozsahu.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. B. výživným vo výške 200 eur mesačne, vždy do
15.dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, s účinnosťou od 12.12.2024.

V.Dlžnévýživnézaobdobieod12.12.2024do31.3.2026vcelkovejvýške2137,06eurjepovinnýzaplatiť
matke dňom doručenia tohto rozsudku.

VI. Styk otca s maloletým A. ostáva neupravený.

o d ô v o d n e n i e :

1.Predmetomkonaniajenávrhmatkynaúpravurodičovskýchprávapovinnostívovzťahukmaloletému,
ktorý podala matka dňa 12.12.2024. Žiadala maloletého zveriť do svojej výlučnej osobnej starostlivosti,
zastupovanie a správu majetku ponechať obom rodičom, výživné 200 € mesačne spolu s dĺžňom
výživným od podania návrhu a styk navrhla neupraviť.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že spolu s otcom dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti a rodičovské
práva a povinnosti nemajú upravené. Otec sa s maloletým dlhodobo nestretáva a na výživu žiadnym
spôsobom neprispieva. Žije dlhodobo v zahraničí, najprv žili ako rodina vo G., neskôr otec sám vo H.
a podľa jej vedomostí aktuálne žije zrejme v I. D., avšak presný pobyt jej nie je známy. Na adrese
svojho trvalého pobytu dlhoročne nebýva, išlo o byt jeho matky, ktorá medzitým zomrela. Otec dlhodobo
vykonáva rôzne robotnícke práce v zahraničí. Podľa jej informácií by mal pracovať v J. v I. D. niekde

pri F.. Matka žije spolu s maloletým a s jeho plnoletým bratom v spoločnej domácnosti v byte svojej
matky. Extra výdavky hradí stará matka. Všetky náklady na bývanie hradí stará matka, pretože matka si
to nemôže dovoliť. Matka hradí výdavky na stravu, drogériu a ostatné potreby svojich synov. V prípade
nedostatku finančných prostriedkov prispieva jej matka. Nemá žiadne úspory ani finančnú rezervu, aninevlastní žiaden významnejší majetok. Pracuje ako upratovačka s čistým mesačným príjmom 615 €,
poberá prídavok na obe deti po 60 €. Výdavky na maloletého predstavujú 450 až 500 € na stravu, 70 až
80 € na drogériu a kozmetiku, mobil 20 až 30 €, mesačník na MHD 12:50. Výživové doplnky 50 až 70 €,

kaderníctvo 10 € mesačne. Výdavky so školou sú cca 300 € ročne, zubár približne 100 € spoločne, ročne
lieky približne 80 €, oblečenie 50 € mesačne, obuv 200 € mesačne, čistiareň 30 až 40 €, iné výdavky do
bytu darčeky a podobne 300 eur ročne, voľnočasové aktivity 200 € ročne.

3. K návrhu pripojila rozhodnutie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci Centrom právnej

pomoci, splnomocnenie pre advokátku, rodný list maloletého, rodný list staršieho syna K., kópie
výplatných pások vystavených zamestnávateľom za obdobie od januára 2024 do októbra 2024.

4. Otec sa k návrhu nevyjadril. Na adrese trvalého pobytu je neznámy, v systéme sociálnych dávok nie
je evidovaný. Návrh mu bol preto doručený postuom podľa § 116 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok ( CSP).

5. Ustanovený kolízny opatrovník odporučil vyhovieť návrhu matky.

6. Matka doplnila na preukázanie svojich majetkových pomerov vyčíslenie vlastných výdavkov v rozsahu
400 až 500 € mesačne, drogéria kozmetika 40 €, mobil 20 €, výživové doplnky 50 €. Ročné výdavky

dovolenka 200 €, čistiareň 36 €, kaderník 80 €, zubár 150 €, lieky na predpis 80 €, oblečenie 230 €, obuv
210 €, rôzne potreby a doplnky 50 €, voľnočasové aktivity 150 €, bežné opravy v byte 100 €, darčeky
400 €. jednorazové vyššie výdavky mala na výlet do Prahy 240 €, Posteľná bielizeň a uteráky do bytu
80 €, ročné vyúčtovanie za bývanie 320 €, vystavenie potvrdenia pre súd 25 €. Upresnila výdavky na
maloletého na 150 € strava, drogéria- kozmetika 30 €, mobil 10 € mesačne, MHD 12,50 €, výživové

doplnky 40 €, strihanie 10 €, vreckové 10 €. Ročné výdavky čistiareň 24 €, škola 250 €, zubár 107 €,
lieky na predpis 70 €, športové potreby 90 €, oblečenie 170 €, zimné alebo 70 € letné oblečenie 250 €,
210 € rôzne potreby a doplnky 60 €, kultúra 130 €, lego a spoločenské hry 120 €. Jednorazové vyššie
platby boli za mobil 300 €, výlet do F. 170 €, posteľná bielizeň 40 €. Zároveň predložila potvrdenie o
zostatku na účte osobnom účte vedeného L. M. N. výške 448 €

7. Kolízny opatrovník realizoval sociálne šetrenie v domácnosti ako aj rozhovor s maloletým za účelom
umožniť mu participáciu na súdnom konaní. Maloletý potvrdil, že s otcom nie je v žiadnom kontakte.
Nemá sociálne siete. Občas si s ním píše jeho starší brat. Maloletému otec chýba, naposledy ho videl
keď mal 6 rokov. Otec ho žiadnym spôsobom nekontaktuje, žiadne darčeky mu neposiela, sám od seba

sa neozve nikdy. V domácnosti neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého. Úrad
odporučil návrhom matky vyhovieť.

8. Zamestnávateľ matky zaslal súdu prehľad príjmov matky od marca 2024 do februára 2025, z ktorého
vyplýva, že jej čistá priemerná mzda je 620 € mesačne.

9. Iné podania do nariadeného termínu pojednávania doručené neboli.

10. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom sa otec bez ospravedlnenia nezúčastnil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, listinnými dôkazmi postupom

podľa ust. § 204 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP) a zistil nasledovný
skutočný stav:

11. Maloletý sa narodil v partnerskom zväzku rodičov, ktorí spolu dlhodobo nežijú v spoločnej
domácnosti. Rodičovské práva a povinnosti k maloletému doteraz neboli súdom upravené. Maloletý je

spolu so svojim plnoletým nezaopatreným bratom v osobnej starostlivosti matky, otec o nich nejaví
žiadny záujem. Matka spolu s deťmi žije v spoločnej domácnosti aj so svojou matkou v byte starej matky.

12. Matka je zamestnaná ako upratovačka s priemerným mesačným príjmom 620 €, poberá prídavky
na obe deti. Pravidelné mesačné výdavky na maloletého vyčíslila vo výške 265 € mesačne, pravidelné

ročné výdavky cca 1300 €.

13. Z obsahu spis 79Pc/54/2024 ( o výživné na plnoletého brata ) vyplýva, že starší brat maloletého,
K., je študentom denného štúdia L. O. P. C., v druhom ročníku na Q. H.. Otec sa na výžive detí žiadnymspôsobom dlhodobo nepodieľa. Sú spolu v kontakte cez sociálne siete. Naposledy mu otec oznámil, že
trpí nejakou vážnou chorobou, nepovedal akou. Otec miesto svojho pobytu pred rodinou tají, rovnako
ako aj to, či je zamestnaný alebo nie. O podanom návrhu vie, od podania návrhu im poslal na výživné

dňa 3.6. sumu 767,07 €, dňa 24.6. sumu 373,73 €, dňa 14.7. sumu 470,97 € a dňa 30.8. sumu 380,50 €.
Uviedol, že ide o výživné dokopy na neho aj na mladšieho brata, delili to na polovicu, čo je 996,14 € na
každého z nich. Rozsudok zo dňa 28.11.2025, právoplatným dňa 20.2.2026 súd otcovi uložil povinnosť
prispievať plnoletému synovi výživným vo výške 220 eur mesačne.

14. Otec je na adrese svojho trvalého pobytu neznámy. Podľa oznámenia Úradu práce, sociálnych
veci a rodiny Košice nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi ani žiadnych iných štátnych sociálnych
dávok, nie je a v posledných 12 mesiacov nebol evidovaný uchádzač o zamestnanie. Podľa oznámenia
Obvodného súdu pre F. X bol oficiálne hlásený na pobyte do 31.10.2024 na základe zamestnaneckej
karty v obci F.. Aktuálne nie je na pobyt v I. D. nikde prihlásený.

15. Sociálna poisťovňa pobočka Košice súdu oznámila, že otec nie je poberateľom dávky v
nezamestnanosti ani dávok nemocenského poistenia. Nie je vedený v evidencii Sociálnej poisťovne ako
platiteľ poistného.

16. Lustráciou na internete, súd zistil, že priemerné platy na pozícii robotníka v I. D. sa pohybujú od XX

XXX-XX XXX C., v priemere XX XXX C., I. E. XXXX R. v brutto. Netto je to XXXX R..

Právne posúdenie:

17. Súd vec právne posúdil podľa zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, a to čl. 11 , § 1,

§ 2 ods. 1 a 2, § 44, § 111b, §120; podľa § 217 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok;
podľa č. 3 Dohovoru o prácach dieťaťa; podľa zákona č. 36/2005 Z.z o rodine, a to čl.5, § 24,§25, §28,
§36 ods. 1, § 38 ods. 2, § 39, §43, §62, §75, §76 ods.1 a § 77.

18. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že maloletý pochádza z partnerského rodičov,

ktorí spolu dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti a rodičovské práva a povinnosti doteraz nemali
súdom upravené. Otec sa o deti dlhodobo nezaujíma, s maloletým nie je v žiadnom kontakte. Tají
miesto svojho pobytu aj to, či pracuje alebo nie. Sporadicky je v kontakte cez sociálne siete so starším
synom, avšak informácie neposkytol ani jemu. Starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne matka,
v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Otec bol v konaní pasívny. K návrhu sa žiadnym

spôsobom nevyjadril. Z uvedeného dôvodu súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky.

19. Vykonaním dokazovaním má súd zároveň za preukázané, že otec žije na neznámom mieste
s rodinou je v kontakte len vo veľmi obmedzenom rozsahu cez sociálne siete, svoje rodičovské
povinnostisineplnížiadnymspôsobom. Uvedenéskutočnostisúdposúdiltak,ževzáujmemaloletéhoje

nevyhnutné postupovať zároveň podľa § 38 ods. 2 a § 39 zákona o rodine, a teda obmedziť otcovi právo
zastupovať maloletého a spravovať jej majetok v celom rozsahu. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia
zákona je v dôsledku tohto obmedzenia oprávnená vykonávať tieto práva a povinnosti výlučne matka.

20. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je

praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý
z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa.

Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných
plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou
starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil
súd.21. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné
odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery. Pri určení

konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na
úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, hygienické potreby strava, ako aj potreby súvisiace
s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoje jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové
a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera

týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

12. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa ako aj
z možností a schopnosti oboch rodičov. Matka je riadne zamestnaná, s mesačným príjmom XXX €,

o maloletého aj o jeho brata sa osobne stará výlučne ona. Otec svoje majetkové pomery nepreukázal.
Výdavky, ktoré matka vyčíslila na maloletého súd považuje za primerané veku aj jeho odôvodneným
potrebám. Po podaní návrhu poslal povinný matke na výživné sumu 1992,27 €, z toho 996,14 € je
podiel na maloletého. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že na území Slovenskej republiky otec nie
je evidovaný uchádzač o zamestnanie, zároveň nie je ani vedený v evidencii Sociálnej poisťovne.

Z oznámenia S. Q. F. F. X vyplýva, že minimálne do konca októbra 2024 bol v I. D. zamestnaný v J., čo
podporilo aj vyjadrenie matky o tom, že otec v minulosti v mäsokombináte pracoval.

13. Súd posúdil všetky uvedené skutočnosti jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a v súlade
s citovanými ustanoveniami zákona aplikoval pre ustálenie príjmu povinného princíp potencionality

príjmu. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že povinný má potenciál dosahovať príjem
minimálne vo výške 1100 € netto mesačne, ktorý zodpovedá priemernému platu na robotníckych
pozíciách v I. D. v priebehu roku 2025 zistených lustráciou na internetových stránkach. S ohľadom na
odôvodnené potreby navrhovateľa považuje súd za primerané výživné vo výške 200 € mesačne, ktorá
suma zodpovedá aj spôsobu výpočtu výživného upraveného metodickým usmernením Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré má odporúčací charakter a slúži na zjednotenie rozhodovacej
činnosti súdov. V danom prípade súd nezistil žiadne osobitné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali
vybočenie z rámca pre výpočet výživného v zmysle uvedenej metodiky.

14. V zmysle citovaného ustanovenia zákona súd rozhoduje o výživnom za obdobie od podania návrhu,

t.j. od 12.12.2024. Otec v rozhodnom období, od podania návrhu do 31.3.2026 zaplatil na výživnom
na maloletého 996,14 €. Z uvedeného dôvodu denným a mesačným násobkom určeného výživného
po odpočítaní zaplatenej sumy vznikol otcovi dlh vo výške 2137,06 €. Lehotu na zaplatenie dlžného
výživného súd určil podľa cit. ust. 44 CMP.

15. Styk otca s maloletým súd neupravil, pretože otec sa o maloletého dlhodobo nezaujíma, stretnutí sa
nedomáha, nevykonáva svoje rodičovské práva a povinnosti a v konaní bol pasívny. Za daných okolností
nie je v záujme maloletého, aby bol styk striktne upravený súdom.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého

rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Matka a kolízna opatrovníčka sa podľa ust. § 368 CSP vzali odvolania, preto im toto právo nepatrí.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia
o odvolaní.

Podľa §63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné
návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená
starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu

k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a
nasl. Civilného mimosporového poriadku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená
peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Rozsudky o výživnom sú predbežne vykonateľné ( povinnosť plniť vzniká doručením rozsudku bez
ohľadu na podanie odvolania).