Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. apríl 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/31/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7826200177
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7826200177.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Kolesára a členov senátu
JUDr. Jany Dudíkovej a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
XX, D., proti žalovanému: SOLO Trade s.r.o., so sídlom Kósu Schoppera 3, Rožňava, IČO: 44 842 317,
zastúpený JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 4, Rožňava, o určenie
vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava z 29. januára

2026, č. k. 5C/5/2026-35, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo "prvoinštančný súd") napadnutým
uznesením zakázal žalovanému do času právoplatného skončenia konania vo veci samej, pristúpiť
k vyprataniu a prevzatiu nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre kat. úz. D. ako stavba rodinného

domu č. súpis. 757 na parc. č. 1731/3 a pozemky registra „C“ parc. č. 1731/3 – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 177 m2, parc. č. 1731/4 – záhrada o výmere 139 m2 a nehnuteľností evidovaných
na LV č. XXXX pre kat. úz. D. ako stavba garáže č. súpis. XXXX a pozemok registra „C“ parc. č. 1731/6
– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 28 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“).

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne

v prebiehajúcom konaní, v ktorom sa vo veci samej domáha určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam. Skutkovým základom žaloby je v podstatnom tvrdenie žalobkyne, že právny vzťah
k nehnuteľnostiam bol medzi stranami formálne upravený Leasingovou zmluvou č. 0044/2013, že
skutočnou vôľou pri jej uzavretí nebolo prenechať nehnuteľnosti na užívanie ale previesť na žalobkyňu
ajejmanželavlastníckeprávoknim,želistomzodňa21.11.2025žalovanýodleasingovejzmluvyodstúpi
a vyzval ju na vypratanie nehnuteľností. Potrebnosť okamžitej úpravy pomerov žalobkyňa v návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že „...reálne hrozí, že žalovaný ju medzičasom
neoprávnene vysťahuje z vyššie označených nehnuteľností, v ktorých aj v súčasnosti býva, a pristúpi k
ich vyprataniu a prevzatiu, pričom zároveň nemá iné nehnuteľnosti, v ktorých by v prípade vysťahovania
mohla bývať.“ Argumentovala, že „Potreba nariadenia neodkladného opatrenia podľa žalobkyne vyplýva
z podstaty podanej žaloby, pričom je tu podľa jej názoru odôvodnená potreba upraviť pomery do
právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.“

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, po rekapitulácii podstatných skutkových
okolností a argumentácie žalobkyne, citácií § 324 ods. 1 a ods. 3, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d) a § 326
ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. a zhrnutí všeobecných teoretických východísk pri
posudzovaní predpokladov pre nariadenie neodkladných opatrení, uzavrel, že žalobkyňa hodnoverne
osvedčila dôvodnosť nároku, neodkladnej ochrany ktorého sa domáhala, tým, že preukázala, že je

žalovaný vlastníkom nehnuteľností, ktoré dlhodobo a nepretržite užíva minimálne od roku 2013 na
základe leasingových zmlúv a následných dodatkov. Na podklade tohto záveru súd prvej inštancieďalej usúdil, že bol splnený i druhý z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia - potreba
bezodkladnej úpravy pomerov vyplývajúca z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na práve
žalobkyne na ochranu obydlia a súkromného a rodinného života, nakoľko predmetné nehnuteľnosti

predstavujú obydlie žalobkyne a žalovaný ju listom zo dňa 21.11.2025 vyzval na vypratanie a odovzdanie
nehnuteľnosti, v čom súd prvej inštancie vzhliadol reálnu a časovo bezprostrednú hrozbu zásahu
do užívacích práv žalobkyne. Súd prvej inštancie v tejto spojitosti akcentoval, že v liste ktorým
žalovaný vyzval žalobkyňu na vypratanie nehnuteľností uviedol, že v prípade márneho uplynutia
určeného času pristúpi k ich vyprataniu a prevzatiu vo vlastnej réžii. Tým podľa jeho úsudku

žalovaný „...pomerne jednoznačne a konkrétne deklaroval svoj úmysel dosiahnuť vypratanie a prevzatie
dotknutých nehnuteľností, a to v presne určenej lehote“. V úvahách o primeranosti neodkladným
opatrením uloženého obmedzenia súd prvej inštancie vyzdvihol, že nehnuteľnosti dlhodobo užíva
žalobkyňa a že „Inak nie je vlastnícke právo žalovaného nijako dotknuté“.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. V odvolaní žalovaný v prvom rade polemizoval
so záverom prvoinštančného súdu o hodnovernom osvedčení nároku, ktorému neodkladným opatrením
poskytol ochranu. Nesúhlasil so spôsobom interpretácie právneho stavu žalobkyňou, pričom naproti
jej presvedčeniu zastával názor, že skutočná vôľa pri uzavretí leasingovej zmluvy zodpovedala v nej
prejavenému obsahu. O uvedenom svedčí podľa odvolateľa aj fakt, že „...sa žalobkyňa aj so svojim

manželom sa na našu spoločnosť obrátili práve preto, lebo nemali dostatok financií, a už vôbec nie
v sume, z ktorej by bolo možné kúpnu cenu“. Odvolateľ v tejto spojitosti poukázal aj na to, že „...naša
spoločnosť nenadobudla všetky nehnuteľnosti označené v žalobe, ako aj v napadnutom uznesení
od žalobkyne a jej manžela, pretože sme napr. garáž kúpili od iného subjektu“. Žalovaný v odvolaní
namietal tiež proti záveru o potrebnosti neodkladnej úpravy. V súvisiacej argumentácii poukázal na to,

že vysťahovanie vo vlastnej réžii nemôže byť reálnou hrozbou, pretože „...obydlie každého je chránené,
a to aj pod ťarchou trestného stíhania...“ a vysvetlil, že „...ani vlastník veci nemôže zo svojho objektu bez
súdneho rozhodnutia vysťahovať žiadnu osobu, aj keby sa tam tá zdržiavala neoprávnene. Je možné
tak učiniť výlučne na základe súdneho rozhodnutia a následne výkonom exekúcie“. Z toho podľa jeho
presvedčenia vyplýva, že „...súdom nariadené neodkladné opatrenie je nadbytočné aj pre prípad, že by

žaloba žalobkyne mala byť dôvodná...“.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané

včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a
contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) dôvodné.

7. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto v súlade s § 387 ods. 2
C.s.p. konštatuje, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie
súdu prvej inštancie, považuje bez vážnejších výhrad za vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.), a tiež
úplné z hľadiska všetkých kľúčových otázok. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia,

reagujúc tým zároveň na podstatné argumenty žalovaného v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá C.s.p.),
odvolací súd dodáva:

8. Žalovaný odvolacími námietkami v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. h) C.s.p. nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť spôsobu právneho posúdenia

súdom prvej inštancie, otázky splnenia/nesplnenia zákonných predpokladov pre okamžitú úpravu
pomerov strán.

9.1. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno
poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať

tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku
oproti potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza z predpokladu,
že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšieako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd
nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok
vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá

jasné určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov
a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že
chránený nárok je dôvodný a trvá. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane
súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia,
než pravdepodobnosť jej zamietnutia (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,

Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s 1540,
str. 1108).
9.2.Vychádzajúc z týchto právno-teoretických premís odvolací súd síce len s istou rezervovanosťou
nazerá na úvahu súdu prvej inštancie, že dôvodnosť nároku žalobkyne nemožno absolútne vylúčiť, jeho
záverohodnovernomosvedčenínárokuvšakvkonečnomdôsledkupovažujezasprávny.Predovšetkým
preto, že navzdory tomu, že žalobkyňa sa vo svojich tvrdeniach nevedno prečo obmedzila na skutočnosti

majúce význam len pre posúdenie platnosti/neplatnosti leasingovej zmluvy, ktorá ale nepochybne
nebola nadobúdacím titulom (odhliadnuc od všetkých okolností, ktoré zrejme len budú predmetom
posudzovania už len preto, že na jej základe nebol v katastri nehnuteľností povolený vklad vlastníckeho
práva), v konaní vyšlo najavo (tvrdí to žalovaný v odvolaní – viď. bod 4 odôvodnenia), že pred uzavretím
leasingovej zmluvy zrejme bola žalovaná vlastníčkou nehnuteľností, pričom so zreteľom na všetky

okolností je možné s vysokou mierou pravdepodobnosti usúdiť, že k prevodu vlastníckeho práva na
žalovaného a k následnému uzavretiu leasingovej zmluvy a jej zmien došlo v súvislosti s poskytovaním
peňažných prostriedkov žalovanej. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu strán táto
súvislosť, akiste nie bezvýznamná aj vo vzťahu k žalobe, pri posúdení hodnoverného osvedčenia
nároku ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nemohla zostať bez povšimnutia, hoc ju aj

žalobkyňa nezahrnula do žalobných tvrdení, keďže ochranu spotrebiteľa pred prípadnými neprijateľnými
podmienkami alebo nekalými praktikami súd poskytuje z úradnej moci - bez návrhu či dôkaznej iniciatívy
spotrebiteľa.
10.1. Pokiaľ ide o odvolateľom nastolenú otázku potrebnosti neodkladným opatrením poskytnutej
dočasnej ochrany, vo všeobecnosti možno konštatovať, že účelom neodkladného opatrenia, ktorým sa

upravujú pomery do času skončenia konania vo veci samej, je umožniť ohrozenému subjektu aby mohol
spor začať alebo v už začatom konaní nerušene uplatňovať svoj nárok bez toho, aby sa obával, že
zdĺhavosť súdneho konania alebo zmeny v právnom stave znemožnia iný než akademický alebo nútene
nerealizovateľný výsledok sporu (i), alebo zabrániť vzniku a rozširovaniu škody alebo inej ujmy alebo
zhoršovanie právnej pozície strany do tej miery, že sa mu ešte oplatí uchádzať sa o konečnú súdnu

ochrane (ii) alebo vylúčiť vznik nenávratného stavu, prípadne nenapraviteľnej alebo ťažko napraviteľnej
ujmy (iii; por. J., Mazák., Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese, IURA EDITION, spol. s r.o.,
1997, str. 87).
10.2. Vo svetle týchto interpretačných východísk podľa posúdenia odvolacieho súdu obstojí záver
súdu prvej inštancie, že žalovaným použitá hrozba vypratania nehnuteľností „vo vlastnej réžii“ (v liste

z 21.11.2025), zakladá dôvodnú obavu, že môže pristúpiť k svojpomocnému riešeniu existujúceho
stavu. Reálnosť takejto obavy v okolnostiach prípadu bezpochyby umocňuje aj skutočnosť, že pre
prípad zrušenia leasingového právneho vzťahu si žalovaný v zmluve vymienil pomerne široké možnosti
realizácie prípadnej svojpomoci a síce prístup k nehnuteľnostiam s oprávnením „bezpodmienečne
a okamžite“ predmet leasingu prevziať a udelenie splnomocnenia žalobkyňou „...ku všetkým úkonom

potrebným na vypratanie predmetu leasingu“. Je nepochybné, že naplnením takejto hrozby môže byť
zasiahnuté do práva na rešpektovanie obydlia žalobkyne, ktorý (zásah) by nepochybne mal mimoriadny
a ťažko napraviteľný dopad predovšetkým na faktické usporiadanie pomerov, v aktuálnej podobe
implikujúce základné právo žalobkyne na nedotknuteľnosť obydlia.
10.3. Odvolaciemu súdu sa žiada na záver poznamenať, že žalovaným deklarovaná zdržanlivosť

k použitiu iných než právom aprobovaným prostriedkov ochrany, v istom zmysle prirodzene stavia do
protikladu jeho postoj k nariadenému neodkladnému opatreniu. Pokiaľ totiž odvolateľ skutočne nemieni
pristúpiť k vyprataniu nehnuteľností bez súdnej intervencie, zákaz uložený neodkladným opatrením ho
už z podstaty nemôže obmedzovať.
11. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil s použitím ust. §

387 ods. 1 C.s.p.
12. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.13. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Nakoľko uznesenie, ktorým súd rozhoduje o neodkladnom opatrení v prebiehajúcom konaní vo veci

samej, nemá povahu konečného rozhodnutia, v súlade s § 262 ods. 1 a contrario C.s.p., odvolací súd
o trovách tohto odvolacieho konania, nerozhodol.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho

sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej
pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže
obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.