Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. marec 2026

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 56Cb/121/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125364588
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2026:6125364588.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: OPES - Montage s.r.o. so

sídlom Parenicová 24, 821 06 Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice, IČO: 56 497 156,
zastúpený Peter Šumšala, advokát so sídlom Parenicová 24, 821 06 Bratislava 2, IČO: 42 175 984,
proti žalovanému: A. B. s miestom podnikania Vajanského ul. 2386/10, 934 01 Levice, IČO: 34 279 547,
zastúpený JUDr. Miroslav Krasko, advokát so sídlom Ul. kpt. J. Nálepku 1657/131, 934 01 Levice, IČO:
53 435 877, o zaplatenie 15000 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 15 000 eur s 11,15% ročným
úrokomzomeškaniaod12.06.2025dozaplateniaapaušálnejnáhradynákladovspojenýchsuplatnením
pohľadávky v sume 40 eur z dôvodu, že so žalovaným ako subdodávateľom bola dňa 12.04.2025
uzatvorená rámcová subdodávateľská zmluva o poskytovaní odborných činností, ktorou si žalobca
objednalužalovanéhozámočníckepráceaprácepotrebnépredokončeniedohodnutýchpráczákazníka
v Nemecku v meste Bruchsal. Žalovaný počas platnosti a účinnosti zmluvy opakovane telefonicky aj
písomne kontaktoval zmluvných partnerov žalobcu a oznamoval im informácie a skutočnosti, ktoré tvoria

predmet obchodného tajomstva a podliehajú povinnosti mlčanlivosti, čím porušil ustanovenie bodu 4.17
zmluvy a preto žalobcovi podľa bodu 7.8 vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 15 000
eur.

2./ V upomínacom konaní bol vo veci vydaný platobný rozkaz, ktorým bolo žalobe žalobcu v celom
rozsahu vyhovené a proti ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal odpor s odôvodnením, že podľa
tvrdenia žalobcu nesprávne vyplnil prílohu k faktúre č. 20250006 za práce vykonané pre žalobcu na

stavbe vo firme DURO GmbH v Nemecku a preto kontaktoval na pokyn žalobcu zodpovednú osobu firmy
z dôvodu spomínaného výkazu hodín a aj z dôvodu, že žalobca mu zadržiaval úhradu faktúry. Trval na
tom, že neporušil ustanovenie bodu 4.17 rámcovej subdodávateľskej zmluvy o poskytovaní odborných
činností, nakoľko firmu DURO GmbH kontaktoval za účelom opravy výkazu odpracovaných hodín, ktoré
boli žalobcom pripomienkované.

3./ K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 27.10.2025 (č.l. 47) a namietal, že odpor

žalovaného nebol vecne odôvodnený a preto by mal byť súdom odmietnutý. Poukázal na to, že žalovaný
opakovane telefonicky aj písomne kontaktoval zmluvných partnerov žalobcu a oznamoval im informácie,
ktoré tvoria predmet obchodného tajomstva a podliehajú povinnosti mlčanlivosti, ku ktorej sa zmluvne
zaviazal. Okrem toho o žalobcovi uvádzal nepravdivé a zavádzajúce skutočnosti, ktoré mali za následokstratu týchto zmluvných partnerov a spôsobenie ekonomickej škody na majetku žalobcu. Konkrétne
mailom zo dňa 06.05.2025 žalovaný kontaktoval priamo riaditeľa spoločnosti DURO GmbH A. C.,
ktorému v prílohe mailu poslal okrem iných dokumentov aj samotnú rámcovú subdodávateľskú zmluvu

o poskytovaní odborných činností, objednávku č. 1325 a faktúru č. 20250006. Predmetné dokumenty sa
následne dostali do dispozičnej sféry spoločnosti SCC INDUSTRIEMONTAGEN GmbH & Co.KG, ktorá
o tejto skutočnosti následne informovala žalobcu a teda predmetným konaním žalovaný oznámil tretím
osobám – obchodným partnerom a zákazníkom žalobcu úplne všetky informácie týkajúce sa záväzkovo-
právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. V dôsledku toho žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie

zmluvnej pokuty vo výške 15 000 eur podľa bodu 7.8 zmluvy.

4./ Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný podaním zo dňa 18.12.2025 (č.l. 59), v ktorom uviedol,
že žalobcovi doručil dňa 25.04.2025 prostredníctvom mailu faktúru č. 20250006 vo výške 1 087,50
eura bez DPH za výkon diela v zmysle rámcovej subdodávateľskej zmluvy a objednávky č. 1325
a zároveň aj výkazy odpracovaných hodín, avšak žalobca túto faktúru rozporoval s tým, že mu nebol

doručený správny výkaz odpracovaných hodín a žiadal doručiť opravený výkaz. Keďže žalovaný sa
v tom čase už nachádzal v Slovenskej republike, tak jediný možný spôsob, ako získať výkaz bolo
kontaktovať firmu DURO GmbH, u ktorej sa dielo vykonávalo a žiadať, aby bol výkaz opravený,
pričom na základe žiadosti bol žalovanému uvedenou firmou doručený výkaz, ktorý spolu s opravenou
faktúrou vo výške 1 018,25 eura bez DPH odoslal mailom na adresu žalobcu dňa 02.05.2025, avšak

žalobca vystavenú faktúru doposiaľ neuhradil. Žalovaný trval na tom, že neporušil ustanovenie bodu
4.17 zmluvy, nakoľko firmu DURO kontaktoval za účelom opravy výkazu odpracovaných hodín, ktoré
boli žalobcom pripomienkované. Zároveň žalovaný namietal platnosť doložky podľa bodu 4.17 zmluvy,
nakoľko táto vylučuje použiť predmetné skutočnosti v prospech žalovaného pri alebo jej plnení, a to
najmä s ohľadom na to, že žalovaný nemá ako zistiť a vydokladovať podklad k jeho fakturácii v prípade,

keď ho žalobca bude rozporovať. Účel, pre ktorý žalovaný zmluvu poslal firme DURO, bol výlučne
spojený s preukázaním oprávnenosti jeho nároku voči žalobcovi. Uplatnenie alebo ochrana vlastného
práva nemôže byť porušením mlčanlivosti. Mal za to, že zmluva a objednávka ako také automaticky
nie sú obchodným tajomstvom pokiaľ neobsahujú špecifické know-how, interné procesy alebo nie
sú výslovne označené ako obchodné tajomstvo a ide o štandardné zmluvné dokumenty slúžiace na

preukázanie vzniku, obsahu a rozsahu zmluvného záväzku. Predmetné dokumenty nemajú samostatnú
hospodársku hodnotu vyplývajúcou z ich utajenia a zároveň nebola preukázaná vôľa žalobcu zachovať
tieto informácie v režime obchodného tajomstva.

5./ Na pojednávaní dňa 03.03.2026 štatutárna zástupkyňa žalobcu uviedla, že rámcová zmluva sa im

od žalovaného nevrátila podpísaná, pretože bol v tom čase v zahraničí a nemohol si ju vytlačiť, ale zo
zmluvy vyplýva, že na jej uzavretie postačuje písomné potvrdenie o prijatí zmluvy. Firma Duro je ich
koncový zákazník, ale zmluvný vzťah majú ešte s inou firmou a v dôsledku toho, že žalovaný oslovil
priamo koncového zákazníka, došlo k narušeniu zmluvného vzťahu medzi ich spoločnosťou a ďalším
zákazníkom, z toho dôvodu im ďalší zákazník ani nevyplatil to, čo si fakturovali a museli podať návrh

na vydanie platobného rozkazu a až potom ich nárok bol vyplatený, avšak žalovaného za faktúru ešte
nevyplatili, keďže narušil ich zmluvný vzťah s ďalším zákazníkom a toto urobia až keď bude rozhodnuté
o uplatnení ich sankcií voči žalovanému. Je pravdou, že žalovaný predložil faktúru s výkazom hodín,
na ktorom boli uvedené zlé dátumy a preto mu tento výkaz hodín nebol uznaný a žalovaný kontaktoval
koncového zákazníka a potom doručil opravený výkaz hodín.

6./ Žalovaný na tom istom pojednávaní uviedol, že pri vypisovaní faktúry z jeho strany došlo k
pochybeniu a pomýlil sa a potom p. D. telefonoval s jeho kolegom, aby faktúru opravil, avšak po čase
mu bolo oznámené, aby to nechal tak, z čoho však nemal dobrý pocit a preto kontaktoval konečného
zákazníka, nakoľko nevedel, že je tam ešte aj iný zákazník. Pokiaľ ide o opravený výkaz hodín, chcel,

aby to zaslali aj žalobcovi a dokumenty, ktoré zasielal mailom, poslal len z toho dôvodu, aby firma Duro
bola v obraze, o aký právny vzťah ide, pretože prvé zmluvy boli uzatvárané s firmou Lormap a potom
tam bolo OPES – Montage. On teda v nevedomosti poslal tieto doklady koncovému zákazníkovi, ale
najskôr telefonoval stavbyvedúcemu a ten ho ubezpečil, že sa nemusí báť a peniaze mu budú vyplatené,
pretože p. C. potvrdil, že boli zaslané na účet. Stavbyvedúci od neho nevyžadoval žiadne doklady, ale

keď sa nič nehýbalo, tak potom zaslal mail so svojou žiadosťou.

7./ Právny zástupca žalobcu trval na tom, že odpor žalovaného proti platobnému rozkazu nie je vecne
odôvodnený a mal by byť odmietnutý aj v tomto štádiu konania. Pokiaľ ide o kontakt žalovanéhos firmou DURO, tak žalovaný potreboval len potvrdiť výkaz hodín, čo je vlastne tabuľka s dátumom
a počtom odpracovaných hodín a preto stačilo, aby tento dokument poslal firme DURO a nikto
ho nevyzýval na predloženie ďalších dokladov. V záverečnom stanovisku sa zaoberal záväzkom

mlčanlivosti v obchodných vzťahoch, ktorá sa týka ochrany dôverných informácií a vo všeobecnosti
medzi tieto patria všetky údaje, ktoré si zmluvné strany navzájom poskytnú v rámci obchodného vzťahu
vrátane obchodných údajov ako cenová politika, finančných informácií ako údaje o obrate a zisku alebo
interných procesoch. Zabezpečenie mlčanlivosti pomáha predchádzať zneužitiu informácií, čo by mohlo
mať za následok finančné straty a poškodenie reputácie. Z obsahu ustanovenia 4.17 rámcovej zmluvy je

zrejmé, že zmluvné strany mali jednoznačne záujem na tom, aby akékoľvek (všetky) informácie týkajúce
sa podmienok spolupráce ostali utajené pred všetkými tretími osobami. Žalovaný však komunikoval
a oznámil tieto údaje tretím osobám, od ktorých závisela samotná podnikateľská činnosť žalobcu,
pričom na porušenie povinnosti mlčanlivosti nie je potrebný úmysel. Z uvedených dôvodov žiadal žalobe
vyhovieť a priznať žalobcovi náhradu trov konania.

8./ Právny zástupca žalovaného uviedol, že samotné podanie odporu proti platobnému rozkazu
znamená, že žalovaný nesúhlasí so znením žaloby a jeho odpor obsahuje svoje odôvodnenie. Žalovaný
súhlasil s rámcovou zmluvou, čo žalobcovi oznámil mailom, avšak bod 4.17 zmluvy považujú za
neúčinný a zmätočný. Keďže žalobca mu neuznal výkaz hodín k fakturácii, tak musel kontaktovať
firmu DURO a jeho cieľom nebolo nejakým spôsobom poškodiť žalobcu, ale potreboval len potvrdiť

výkaz hodín. V záverečnom stanovisku uviedol, že žaloba je nedôvodná a žiadal súd, aby túto žalobu
v plnom rozsahu zamietol. Žalovaný ako už uviedol, má do dnešného dňa splatnú pohľadávku voči
žalobcovi vo výške 1 018,25 eur z titulu výkonu diela v zmysle rámcovej zmluvy a zároveň žalovaný
tvrdí, že samotná výška zmluvnej pokuty je v zrejmom nepomere k protiplneniu žalobcu a tvrdí, že takéto
dojednania v zmluve sú neplatné. Zároveň žalovaný tvrdí, že ustanovenie podľa bodu 4.17 zmluvy je

takisto neplatné, čiže žalovaný namieta platnosť tejto zmluvnej podmienky podľa bodu 4.17 zmluvy,
nakoľko ako už uviedol táto vylučuje použiť tieto skutočnosti v samotný prospech žalovaného v situácii,
kedy žalobca tak ako sa to stalo aj v tomto prípade odmietne uhradiť faktúru za jeho plnenie a následne
aj po opakovaných výzvach, takúto faktúru za také plnenie žalobca do dnešného dňa neuhradil a preto
takáto doložka nemôže mať podklad v takomto konaní. Žalovaný ako uviedol jediný účel, z ktorého

dôvodu zaslal konečnému zákazníkovi firme Duro žiadosť o opravu výkazu odpracovaných hodín bolo
to, aby si uplatnil svoj nárok na úhradu takejto faktúry. Žalovaný uvádza, že Duro nie je len tak náhodná
tretia osoba, ale táto firma bola miestom výkonu diela a zároveň mala priamy vplyv na uplatnenie práv
žalovaného v tomto prípade. E. F. je nutné preto považovať za osobu nevyhnutnú na splnenie účelu
zmluvy. Žalovaný preto uvádza, že uplatnenie alebo ochrana vlastného práva nemôže byť porušením

mlčanlivosti. Tak ako žalovaný uviedol, nepovažuje tieto skutočnosti, ktoré sú predmetom tohto konania
za obchodné tajomstvo a ani za porušenie povinnosti mlčanlivosti, lebo si uplatňoval len svoje právo.
Zároveň žiada súd, ak by dospel k rozhodnutiu, že žalovaný porušil právo mlčanlivosti v zmysle bodu
4.17 zmluvy, aby využil moderačné právo súdu o zníženie náhrady škody na sumu ktorá reflektuje výšku
protiplnenia, lebo má za to, že aj tzv. zmluvná pokuta je v podstate paušalizovaná náhrada škody. Na

záver chce uviesť, že konal len a len v úmysle pomôcť či už firme OPES – Montage s úhradou sumy, tak
ako aj chcel pomôcť resp. využiť svoje právo na úhradu dlžnej sumy. Toto preukazujú aj tvrdenia v emaily,
ktorý odoslal 06.05.2025, kde žiadal opravené výkazy zaslať aj zamestnancovi resp. pracovníkovi p. D.,
čiže firme OPES – Montage a uviedol tam zároveň aj jeho email.

9./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárnej zástupkyne žalobcu a žalovaného, ako aj
oboznámením sa s písomnými podaniami oboch sporových strán a s predloženými dokladmi, pričom
zistil, že sporové strany dňa 12.04.2025 uzavreli rámcovú subdodávateľskú zmluvu o poskytovaní
odborných činností podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorej si žalobca ako
zhotoviteľ/objednávateľ u žalovaného ako dodávateľa objednal poskytovanie odborných činností, prác

alebo služieb uvedených v tejto zmluve alebo v jednotlivých čiastkových objednávkach, ktoré budú
predstavovať individuálne zmluvy. Podľa bodu 3.1 dohoda zmluvných strán o konkrétnom rozsahu,
obsahu a poskytnutí konkrétneho typu plnenia je stanovená jednotlivou objednávkou. Podľa bodu 3.4
subdodávateľ bol povinný prijatie objednávky písomne potvrdiť, najneskôr v lehote 3 pracovných dní
odo dňa jej doručenia. V čl. 4 zmluvy boli špecifikované práva a povinnosti subdodávateľa, pričom

v bode 4.17 je uvedené, že subdodávateľ je povinný považovať všetky informácie o zhotoviteľovi,
jeho objednávateľovi a nimi určených adresátoch, ako aj o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri
uzatváraní zmluvy alebo pri plnení zmluvy za dôverné, nie je oprávnený akokoľvek ich využiť pre
seba, resp. iné osoby, resp. zneužiť ich. Subdodávateľ je povinný zabezpečiť zachovávanie mlčanlivostivlastnými zamestnancami a ostatnými osobami použitými pri plnení povinnosti podľa tejto zmluvy
o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedia v súvislosti s touto zmluvou. Podľa bodu 7.8 sa
zmluvné strany dohodli, že subdodávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi zmluvnú pokutu vo výške

15 000 eur pre prípad porušenia zákazu konkurencie podľa bodu 4.16 tejto zmluvy a pre prípad
porušenia mlčanlivosti podľa bodu 4.17 tejto zmluvy. Podľa bodu 10.1 je zmluva platná a účinná dňom
jej podpisu oboma zmluvnými stranami, pričom zmluva predložená súdu obsahuje iba podpis konateľky
žalobcu. Zároveň dňa 12.04.2025 žalobca vystavil žalovanému objednávku č. 1325, ktorou si na základe
predchádzajúcej rámcovej subdodávateľskej zmluvy objednal u neho zámočnícke práce s miestom

plnenia v meste Bruchsal – Heidelsheim v Nemecku v čase od 14.04.2025 do 27.04.2025 za odplatu
25 eur/hodina. Žalovaný podpísal prijatie tejto objednávky, pričom mailom zo dňa 16.04.2025 (č.l. 12)
oznámil žalovaný žalobcovi, že súhlasí s rámcovou zmluvou k objednávke č. 1325, ktorá je s dátumom
ukončenia dňa 27.04.2025. Rovnako tak žalovaný zaslal mailom zo dňa 15.04.2025 žalobcovi súhlas
s plnením objednávky č. 1325 (č.l. 11pv).

10./ Žalovaný mailom zo dňa 06.05.2025 adresovaným p. A. C. zo spol. DURO (č.l. 14 + preklad č.l.
15) oznámil, že od 14.04. do 25.04.2025 pracoval spoločne s kolegom G. H. pre ich spoločnosť, avšak
problém nastal keď žalobcovi poslal výkazy odpracovanej doby, ktoré vyplnil s nesprávnym dátumom
a preto chcel, aby táto chyba bola opravená a žiadal adresáta mailu o poskytnutie pomoci, pričom spolu
s mailom zaslal adresátovi aj doklady a to rámcovú subdodávateľskú zmluvu spolu s objednávkou,

faktúrou a výkazom odpracovaných hodín.

11./ Žalobca výzvou zo dňa 26.05.2025 (č.l. 16) prostredníctvom svojho právneho zástupcu okrem
iného upozornil žalovaného, že tento porušil bod 4.17 zmluvy keď opakovane telefonicky aj písomne
kontaktoval jeho zmluvných partnerov a poskytoval informácie a skutočnosti, ktoré tvoria predmet

obchodného tajomstva a podliehajú povinnosti mlčanlivosti, ku ktorej sa zmluvne zaviazal a preto podľa
bodu 7.8 zmluvy žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 15 000 eur a vyzval
žalovaného, aby sa zdržal akéhokoľvek konania, ktorým by došlo k porušovaniu bodu 4.17 zmluvy
a vyzval ho na zaplatenie zmluvnej pokuty 15 000 eur v lehote 7 kalendárnych dní od doručenia výzvy,
pričom výzva bola doručená žalovanému dňa 04.06.2025 (č.l. 18).

Podľa§269ods.2Obchodnéhozákonníkaúčastnícimôžuuzavrieťajtakúzmluvu,ktorániejeupravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak

tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
Podľa ods. 2, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa
významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy
používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
Podľa ods. 3, pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace

s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj
následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Podľa § 271 ods. 1 ObZ, ak si strany pri rokovaní o uzavretí zmluvy navzájom poskytnú informácie
označené ako dôverné, nesmie strana, ktorej sa tieto informácie poskytli, prezradiť ich tretej osobe a

ani ich použiť v rozpore s ich účelom pre svoje potreby, a to bez ohľadu na to, či dôjde k uzavretiu
zmluvy, alebo nie. Kto poruší túto povinnosť, je povinný na náhradu škody, obdobne podľa ustanovení
§ 373 a nasl.

Podľa § 300 ObZ, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú

pokutu.

Podľa § 301 ObZ, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia
porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla

neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
Podľa § 302 odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.Podľa § 544 ods. 1 – 3 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia.
Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti
právnym predpisom (penále).

Podľa § 545 ods. 1 – 3 OZ, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný
plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa
vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ
je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi
dohodnuté.

Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti
nezavinil.

Podľa § 35 ods. 1 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa ods. 2, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale
najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

12./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie
sumy 15 000 eur s príslušenstvom nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol. Žalobca sa
svojho nároku domáhal z titulu zaplatenia zmluvnej pokuty za porušenie mlčanlivosti uvedenej v bode
4.17 rámcovej subdodávateľskej zmluvy o poskytovaní odborných činností uzavretej so žalovaným
dňa 12.04.2025, nakoľko žalovaný kontaktoval jeho zmluvných partnerov a oznamoval im informácie

a skutočnosti tvoriace predmet obchodného tajomstva a podliehajúce mlčanlivosti. Žalovaný v rámci
svojej obrany namietal porušenie uvedeného ustanovenia zmluvy a rovnako tak namietal jeho platnosť
s tým, že je neúčinné a zmätočné.

13./ Vykonaným dokazovaním je podľa názoru súdu nesporné, že strany uzavreli rámcovú

subdodávateľskú zmluvu o poskytovaní odborných činností podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka
a to dňa 12.04.2025, i keď na zmluve predloženej žalobcom sa nenachádza podpis žalovaného, avšak
tento súhlas s uzavretím rámcovej zmluvy potvrdil žalobcovi emailom zo dňa 16.04.2025 (č.l. 12)
a rovnako tak potvrdil žalobcovi súhlas s uzavretím objednávky č. 1325 (č.l. 6) , pričom túto dňa
12.04.2025 žalovaný aj podpísal. Žalovaný uzavretie zmluvného záväzkového vzťahu so žalobcom

nepopieral, pričom na základe objednávky pre žalobcu vykonával dohodnuté práce a tieto si fakturoval,
avšak žalobca odmietol žalovanému uhradiť vystavenú faktúru s poukazom na nedostatky fakturácie,
ktoré sa žalovaný snažil odstrániť kontaktovaním objednávateľa žalobcu, pre ktorého prácu vykonával
a v rámci tohto kontaktu mu zaslal doklady týkajúce sa záväzkového vzťahu uzavretého so žalobcom
spolu s faktúrou a výkazom odpracovaných hodín.

14./ Rámcová zmluva nezakladá záväzkový vzťah, pohľadávky a záväzky zmluvných strán z nej teda
nevznikajú. Význam rámcovej zmluvy spočíva v tom, že strany tam, kde predpokladajú dlhodobejší
obchodný vzťah, stanovia jej prostredníctvom základné pravidlá, ktorým budú podliehať všetky
konkrétne (tzv. realizačné) zmluvy na jej základe v budúcnosti uzavreté, ak nebude v jednotlivej

realizačnej zmluve dohodnuté inak. Rámcová zmluva tak nemá iný význam (inú funkciu) než, že
stanoví zmluvné podmienky následne uzatváraných konkrétnych, realizačných zmlúv, t.j. v danom
rozsahu predurčuje ich obsah. Pri vzniku realizačnej zmluvy uzatvorenej na základe rámcovej zmluvy
sa teda v rozsahu, v ktorom strany nedohodli v realizačnej zmluve inak, stávajú pravidlá (zmluvnépodmienky) dojednané v rámcovej zmluve súčasťou obsahu realizačnej zmluvy. V rámcovej zmluve si
stanovia zmluvné strany len základné pravidlá, ktorými sa budú spravovať jednotlivé realizačné zmluvy
pri naplnení spolupráce predpokladanej rámcovou zmluvou. Zo samotnej rámcovej zmluvy zmluvným

stranám nevznikajú práva a povinnosti. Práva a povinnosti vyplývajú až z konkrétnej realizačnej
zmluvy, ktorá bola uzavretá na podklade rámcovej zmluvy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
3Obdo/61/2016 zo dňa 30.11.2016 – R62/2017, bod 52, 53 odôvodnenia).

15./ S poukazom na uvedené stanovisko NS SR mal súd za to, že sporové strany uzavreli rámcovú

subdodávateľskú zmluvu o poskytovaní odborných činností obsahujúcu základné pravidlá, ktorými sa
budú spravovať následne jednotlivé realizačné zmluvy, t.j. zmluvy o dielo, ktoré mali vzniknúť na základe
objednávok zo strany žalobcu a uvedené vyplýva aj z článku 1 a článku 2 rámcovej zmluvy. V uvedenej
rámcovej zmluve si sporové strany stanovili základné pravidlá, ktorými sa budú riadiť pri ich zmluvnom
záväzkovom vzťahu, pričom v čl. 4 boli uvedené práva a povinnosti subdodávateľa – žalovaného
a v rámci nich v bode 4.17 bolo uvedené, že subdodávateľ je povinný považovať všetky informácie

o zhotoviteľovi , jeho objednávateľovi a nimi určených adresátoch, ako aj o skutočnostiach, o ktorých
sa dozvedel pri uzatváraní zmluvy alebo pri plnení zmluvy za dôverné, nie je oprávnený akokoľvek
ich využiť pre seba resp. iné osoby, resp. zneužiť ich. Okrem toho je v tomto bode ďalej uvedené, že
subdodávateľ je povinný zabezpečiť zachovávanie mlčanlivosti vlastnými zamestnancami a ostatnými
osobami použitými pri plnení povinností podľa tejto zmluvy o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa

dozvedia v súvislosti s touto zmluvou. Na ustanovenie bodu 4.17 nadväzuje ustanovenie bodu 7.8, podľa
ktorého pre prípad porušenia mlčanlivosti podľa bodu 4.17 je subdodávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi
zmluvnú pokutu vo výške 15 000 eur. Keďže žalobca si svoj nárok uplatnil s poukazom na citované
ustanovenia rámcovej zmluvy a žalovaný v rámci svojej obrany namietal platnosť bodu 4.17 zmluvy,
tak súd sa v prvom rade musel vysporiadať s touto námietkou, pretože v prípade neplatnosti bodu 4.17

zmluvy by žalobcovi nevznikol žiaden nárok na uplatnenie zmluvnej pokuty v zmysle bodu 7.8 zmluvy.
16./ Pre platný právny úkon je potrebné, aby tento bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne,
pretože inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ). Pokiaľ ide o určitosť právneho úkonu zákon ustanovuje,
že právny úkon je neurčitý a teda ani nezrozumiteľný, pokiaľ je prejav vôle síce z jazykovej stránky
zrozumiteľný, ale nejednoznačný je jeho vecný obsah – a tým je neurčitý s tým, že neurčitosť

nie je možné odstrániť ani použitím výkladových pravidiel alebo dispozitívnych ustanovení zákona.
Predpokladom určitosti právneho úkonu je označenie jeho predmetu takým spôsobom, aby ho bolo
možné nezameniteľne rozpoznať od iných predmetov. Podľa súdnej praxe nestačí, ak je zmluvným
stranám jasné, čo je predmetom právneho úkonu, pokiaľ to objektívne nie je známe iným tretím osobám.

17./ Určitosť právneho úkonu je zákonnou podmienkou jeho platnosti a je považovaná za náležitosť
prejavu vôle. Právny úkon možno považovať za určitý vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný
a súčasne je jeho predmet jasne určený. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu
pred jeho neplatnosťou súčasne platí, že aj v prípade určitých pochybností o určitosti obsahu, či
predmetu právneho úkonu bude tento neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť

ani použitím interpretačných pravidiel ustanovených v § 35 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonník a §
266 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka. Ak totiž tieto nedostatky možno takýmto spôsobom
preklenúť, je ústavnou povinnosťou všeobecného súdu uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti
právneho úkonu, a nie naopak. Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu
predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej

právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov
neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany
účastníkom občianskeho súdneho konania (nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS/640/2014 zo dňa
01.04.2015).

18./ V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka môže byť právny úkon neplatný celkom, alebo sčasti.
V prípade, ak sa dôvod neplatnosti týka podstatnej náležitosti právneho úkonu, bez ktorej právny úkon
nemôževzniknúť,jeprávnyúkonneplatnývcelomrozsahu.Vprípade,akideotakúvadu,ktorújemožné
oddeliť od jeho ostatného obsahu, bude neplatná len táto časť právneho úkonu. Pri neplatnosti časti
právneho úkonu ide o neplatnosť od počiatku (ex tunc). Oddeliteľnosťou je potrebné rozumieť obsahovú

oddeliteľnosť právneho úkonu od zvyšku, nie možnosť rozdelenia plnenia, ktoré bolo predmetom zmluvy.
Oddeliteľnými sú dva samostatné právne úkony poňaté do jedného textu listiny, pokiaľ sa dôvod
neplatnosti vzťahuje len na jednu z nich.19./ Ochrana informácií je upravená v ustanovení § 271 ObZ, pričom táto je označovaná ako tzv.
predzmluvná zodpovednosť. Niektoré právne poriadky upravujú zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne
určitým postupom potenciálneho zmluvného partnera pri uzatváraní zmluvy, aj keď k uzavretiu zmluvy

nedôjde. Všeobecná zodpovednosť za škodu v Obchodnom zákonníku je postavená na porušení
povinností zo záväzku, ktoré najčastejšie vznikajú zo zmlúv (§ 373). Obchodný zákonník upravuje
dva prípady zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla pri uzatváraní zmluvy i napriek tomu, že záväzok
zo zmluvy nevznikol a jedným z nich je ustanovenie § 271, ktoré upravuje zodpovednosť za škodu
spôsobenú prezradením alebo použitím dôverných informácií. Toto ustanovenie poskytuje ochranu

obchodným partnerom pri rokovaní o uzavretí zmluvy ohľadne dôverných informácií, ktoré sa spravidla
musia pri uzatváraní zmluvy poskytnúť druhej strane ako podklad pre budúcu zmluvu. Dôverné
informácie nemusia, ale môžu byť celkom alebo sčasti predmetom obchodného tajomstva, pričom tieto
sú pojmom širším ako je obchodné tajomstvo. S obchodným tajomstvom, aj keď to zákon vyslovene
neustanovuje, majú dôverné informácie spoločné to, že nemôžu byť bežne dostupné. Spravidla to
budú napr. informácie výrobnej, technickej alebo obchodnej povahy. Predpokladom poskytnutia právnej

ochrany je, aby rokujúca strana označila poskytnuté informácie ako dôverné. Pre tento úkon zákon
síce nevyžaduje písomnú formu, ale z hľadiska dôkazného bremena pre prípad uplatňovania práv pri
porušení tohto ustanovenia je nevyhnutná. Strana, ktorej sú takéto informácie poskytnuté, nesmie ich
prezradiť tretej osobe a nesmie ich ani použiť v rozpore s ich účelom pre svoje potreby ani vtedy,
keď došlo k uzavretiu zmluvy. Kto poruší túto povinnosť, zodpovedá za spôsobenú škodu a táto

zodpovednosť sa spravuje ustanoveniami § 373 a nasl.

20./ Pri posudzovaní platnosti ustanovenia bodu 4.17 rámcovej subdodávateľskej zmluvy o poskytovaní
odborných činností uzavretej dňa 12.04.2025 dospel súd k záveru, že uvedené ustanovenie zmluvy je
neplatné pre jeho neurčitosť a teda na základe takéhoto neplatného ustanovenia žalobcovi nevznikol

nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutej pre prípad jeho porušenia. Určitosť právneho úkonu
je základnou podmienkou jeho platnosti a je považovaná za náležitosť prejavu vôle, pričom právny
úkon možno považovať za určitý len vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne je
jeho predmet jasne určený. V prípade pochybnosti o určitosti obsahu, či predmetu právneho úkonu
bude tento neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť ani s použitím interpretačných

pravidiel ustanovených v § 35 ods. 1 a 2 OZ a § 266 ods. 1,2, 3 ObZ a preto súd aj z tohto hľadiska
posudzoval platnosť bodu 4.17 rámcovej zmluvy a dospel k záveru, že obsah tohto ustanovenia je tak
neurčitý, že tento nedostatok nemožno preklenúť ani s použitím citovaných interpretačných pravidiel.
V spornom ustanovení zmluvy sú považované všetky informácie o zhotoviteľovi, jeho objednávateľovi
a nimi určených adresátoch ako aj o skutočnostiach o ktorých sa dozvedel subdodávateľ – žalovaný

pri uzatváraní zmluvy alebo pri jej plnení za dôverné bez ich bližšej špecifikácie, pričom zákon
poskytujeochranudôvernýminformáciámposkytnutýmpriuzatváranízmluvypreprípadich prezradenia
tretej osobe alebo ich použitia v rozpore s ich účelom pre svoje potreby s tým, že subjekt, ktorý
porušil túto povinnosť, je povinný na náhradu škody. Podľa názoru súdu, pokiaľ sa má určitým
informáciám poskytnúť ochrana, tak je potrebné, aby tieto boli zmluvnými stranami riadne špecifikované

a nepostačuje iba všeobecné označenie všetkých informácií získaných pri uzatváraní zmluvy alebo
pri jej plnení za dôverné. V prípade dôverných informácií ide o také informácie, ktoré nemôžu byť
bežne dostupné, ale spravidla sú to informácie výrobnej, technickej alebo obchodnej povahy a z toho
dôvodu by tieto informácie, ktoré sa označujú za dôverné, mali byť aj bližšie špecifikované, aby
zmluvný partner vedel posúdiť, ktoré informácie nemá poskytovať tretej osobe alebo ich použiť pre svoje

potreby. Iba v prípade, že tieto dôverné informácie sú medzi zmluvnými stranami presne stanovené,
je možné v prípade ich prezradenia dožadovať sa náhrady škody, ktorá v dôsledku toho vznikla.
V prejednávanej veci však nie je v ustanovení bodu 4.17 rámcovej zmluvy presne špecifikované,
čo je treba považovať za dôverné informácie a rovnako tak nie je špecifikované ohľadne ktorých
skutočností má žalovaný zabezpečiť zachovávanie mlčanlivosti, keďže podľa sporného bodu zmluvy by

mal zabezpečiť zachovávanie mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvie v súvislosti
s touto zmluvou. Ani s použitím výkladových pravidiel nie je možné objektívne zistiť, ktoré informácie
poskytnuté pri uzatváraní zmluvného vzťahu je možno považovať za dôverné a rovnako tak nie je
možné zistiť ohľadne ktorých skutočností mal žalovaný povinnosť zabezpečiť zachovávanie mlčanlivosti
a preto súd ustanovenie bodu 4.17 zmluvy považoval za neplatné pre jeho nedostatočnú určitosť,

pričom neplatnosť tejto časti zmluvy nemá vplyv na platnosť zvyšku právneho úkonu, t.j. rámcovej
subdodávateľskej zmluvy o poskytovaní odborných činností. Podľa názoru súdu nie je možné považovať
za dôverné všetky aj všeobecné informácie o druhom zmluvnom partnerovi (obchodné meno, sídlo
a pod.) a rovnako všetky informácie vyplývajúce zo záväzkového vzťahu nemožno zaťažiť povinnosťoumlčanlivostivovzťahuktretímosobám,alejepotrebné,abydôvernéinformáciebolibližšiešpecifikované
(či už ide o informácie výrobnej, technickej alebo obchodnej povahy alebo nejaké iné) a rovnako tak
boli špecifikované informácie vyplývajúce zo zmluvného záväzkového vzťahu (napr. druh vykonávaných

prác, výška odplaty, miesto výkonu práce a pod.), ktoré majú zostať utajené pred tretími osobami a len
pre prípad porušenia mlčanlivosti takto presne špecifikovaných informácií je potom možné dohodnúť
zmluvnú pokutu. Iba všeobecné označenie, že všetky informácie o druhom zmluvnom partnerovi, jeho
obchodných partneroch a o skutočnostiach uvedených pri uzatváraní zmluvy alebo pri jej plnení je
potrebné považovať za dôverné nie je dostatočne určité k tomu, aby mohla byť druhá zmluvná strana

zaviazaná mlčanlivosťou o takýchto informáciách voči tretím osobám a za jej porušenie pokutovaná.
Pokiaľ je teda ustanovenie bodu 4.17 zmluvy považované za neplatné, tak na základe takéhoto
neplatného ustanovenia nie je žalobca oprávnený domáhať sa zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške
15 000 eur s poukazom na ustanovenie bodu 7.8 zmluvy a z toho dôvodu súd jeho žalobu v celom
rozsahu zamietol.

21./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak,
že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, keďže žaloba bola voči nemu
zamietnutá, čo je možné považovať za úspech žalovaného s tým, že o výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté súdnym úradníkom samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na Okresný súd Nitra.
Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ

domáha.