Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121329307
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6121329307.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek

senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Alžbety Beňákovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX,
C. D. XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Juraj Ferenčík, PhD., s.r.o., Košice, Krivá 23, proti
žalovaným 2/ Košický samosprávny kraj, Košice, Námestie Maratónu Mieru 1, IČO: 35 541 016, 3/
Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Klemensova 8, IČO: 31 364 501, o zaplatenie 5 554 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 2. a 3. rade proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k.
15C/23/2021-387 zo 14.11.2024

r o z h o d o l :

I. M e n í výrok I. tak, že žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 555,40 eur do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku a žalovaný v 3. rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 4 998,60 eur do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10 %
a proti žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) napadnutým, v poradí druhým rozsudkom rozhodol, že I. žalovaní
v 2. a 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 5 554 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a II. žalobkyni priznal proti žalovaným v 2. a 3. rade nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %.

2.1.V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala proti žalovanému v 1.
rade zaplatenia škody vo výške 5 554 eur. Podľa odôvodnenia žaloby v dôsledku škodovej udalosti
z 29.12.2020, pri ktorej spadol počas jazdy strom na jej patriace motorové vozidlo Hyundai ix20, EČV:
E. XXX F., si žalobkyňa uplatnila náhradu škody na tomto vozidle.
2.2.Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal 17.5.2021 sp.zn. 7Up/484/2021 platobný

rozkaz, voči ktorému žalovaný v 1. rade včas podal odpor. Žalobkyňa následne navrhla, aby súd pripustil
do konania ako žalovaného v 2. rade Košický samosprávny kraj a žalovaného v 3. rade Železnice
Slovenskej republiky.
2.3.Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že je síce vlastníkom cesty č. III/3354,
na ktorej došlo k nehode, avšak táto samotná okolnosť jeho právnu zodpovednosť za vznik škodovej
udalosti nezakladá. Košický samosprávny kraj má v súlade s § 3d ods.5 písm. c/ z. č. 135/1991 Zb.
o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov na správu a údržbu pozemných komunikácií,

ktoré sú v jeho vlastníctve, zriadenú právnickú osobu, ktorou je žalovaný v 1. rade. Poukázal na článok
IV. bod 1 Zriaďovacej listiny z 23.12.2010 a Dodatok č. 1 z 13.1.2015. Košický samosprávny kraj nenesie
právnu zodpovednosť za plnenie povinností týkajúcich sa údržby tejto cesty, a to ani v rámci prevenčnej
povinnosti podľa § 415 OZ.2.4.Žalovanýv3.radevpísomnomvyjadreníkžalobevzniesolnámietkupasívnejlegitimáciežalovaného
v 3. rade. Konštatoval, že uvedená cesta je vo vlastníctve žalovaného v 2. rade a v správe žalovaného
v 1. rade. O uvedenej udalosti sa ŽSR dozvedeli na neoficiálnom pracovnom stretnutí, ktoré sa

uskutočnilo na žiadosť starostky obce C. D. 14.1.2021. Následne 10.3.2021 vydal Okresný úrad Košice -
okolie rozhodnutie č. G./XXXXXX-XXX, ktorým zaviazal žalovaného v 2. rade ako vlastníka k vykonaniu
nevyhnutných opatrení, pričom v tomto rozhodnutí už boli určené podmienky a špecifikácia. Žalovaný
v 3. rade je subjektom riadeným na základe z. č. 258/1993 Z.z. o Železniciach SR, pričom predmet jeho
činnosti je vymedzený § 2 uvedeného zákona. ŽSR nie sú ani vlastníkom cesty a ani nevykonávajú

správu uvedenej cesty III. triedy. Žalovaný v 3. rade je správca pozemku nachádzajúceho sa v blízkosti
uvedenej cesty III. triedy, pričom jeho povinnosť ako správcu pozemku je v zmysle § 9 ods.2 z. č.
135/1996 Zb. o pozemných komunikáciách dovoliť, aby príslušný cestný správny orgán urobil na jeho
pozemku opatrenia potrebné na zabránenie zosuvu skál, pádu kamenia a stromov.
2.5.Súd právne vec posúdil podľa § 415 OZ, § 9 ods.1,2,4, § 9a ods.2 z. č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (ďalej len cestný zákon), § 12 ods.2 písm. a/ vyhlášky 135/1984 Zb., § 3 ods.1 písm. c/,

§ 14 ods.3 cestného zákona a konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že 29.12.2020 spadol na úseku
cesty III/3354 medzi obcami Veľkou a Malou Lodinou na motorové vozidlo žalobkyne strom a spôsobil
jej škodu a v poradí prvým rozsudkom rozhodol, že I. žalovaní v 2. a 3. rade sú povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 5 554 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. žalobu proti
žalovanému v 1. rade zamietol, III. žalobkyni priznal proti žalovaným v 2. a 3. rade nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %, IV. žalovanému v 1. rade priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.
2.6.Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalovaní v 2. a 3. rade a odvolací súd uznesením zo
6.6.2024 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie.
2.7.Súd po zopakovanom a doplnenom dokazovaní vec právne posúdil podľa § 415, § 420 ods.1,2,3,

§ 442 ods.1,3, § 438 ods.1 OZ a právne uzavrel, že zo strany žalovaného v 2. rade, bolo preukázané
protiprávne konanie tým spôsobom, že neurobil vhodné opatrenia na odstránenie takého stavu, ktorý
by mohol viesť k vzniku škôd. Povinnosť vlastníka komunikácie nie je len povinnosť výslovne v zákone
určená, a to zdržať sa všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by
vážne ohrozoval výkon jeho práv, ale aj ďalšia povinnosť, ktorú zákon v § 415 OZ ukladá každému vo

vzťahu ku všetkým subjektom povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám. Pre vlastníka
to znamená povinnosť užívať a spravovať svoj majetok tak, aby jeho stav nespôsoboval škodu inému
a dbať o to, aby na jeho pozemku boli vykonané opatrenia zamedzujúce alebo znižujúce možnosť
vzniku škody na zdraví, na majetku a iných hodnotách a pokiaľ škoda hrozí, vykonať opatrenia na jej
odvrátenie.Žalovanýv2.radeokremúlohsamosprávyplníajprenesenéúlohyštátnejsprávynarôznych

jej úsekoch. Podľa z. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších právnych predpisov
a štatútu Košického samosprávneho kraja vykonáva okrem iných činností úlohy súvisiace s riadnym
hospodárením s nehnuteľným majetkom zvereným mu do správy, s nadobudnutým majetkom a s
vlastným majetkom získaným vlastnou činnosťou a vykonáva správu, údržbu a výstavbu miestnych
komunikácií.

2.8.Pokiaľ sa žalovaný v 3. rade bránil tým, že nezodpovedá za vzniknutú škodu, pretože dohliada
na železničnú infraštruktúru a bezpečnosť, pričom primárne na bezpečnosť danej cesty mal dohliadať
príslušný orgán štátnej správy, ako aj majiteľ komunikácie, súd sa s takouto procesnou obranou
nestotožnil, lebo je to práve povinnosť žalovaného v 3. rade udržiavať pozemky a stromy nachádzajúce
sa na jeho pozemku v stave, aby neohrozovali prevádzku, bezpečnosť a plynulosť dopravy (§ 415 OZ).

Len žalovaný v 3. rade má zo zákona povinnosť starať sa o porasty na pozemku v jeho správe (§ 2 ods.1
bod 2 zákona č. 258/1993 Z.z. o Železniciach SR v znení neskorších právnych predpisov).
2.9.Žalovaného v 2. rade, ako aj žalovaného v 3. rade nezbavuje zodpovednosti za škodu fakt, že
nevykonávali v čase nehody kontrolu a nezistili závadný stav stromov popri ceste III/3354 medzi B.
a C. D., a teda za tým účelom nevykonali pred škodovou udalosťou opatrenia na odstránenie alebo

obmedzenie rizika pádu stromov alebo stromu, čím porušili prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ, a
tak zodpovedajú spoločne a nerozdielne (§ 438 ods. 1 OZ) za škodu spôsobenú žalobkyni podľa § 420
ods.1 OZ. Vzhľadom k týmto skutočnostiam nie je možné dať za pravdu žalovanému v 3. rade, že za
škoduzodpovedáSlovenskárepublika,pretožeakosprávcazozákonabolpovinnýsledovať,kontrolovať
svoj majetok a počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku iných osôb. Rozhodnutie o

zodpovednosti žalovaných v 2. a 3. rade tak vychádza z § 415 OZ o generálnej prevenčnej povinnosti,
ktoré ukladá každému povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na
prírodeanaživotnomprostredí.Tátovšeobecnáprevenčnápovinnosťjezáväznouprávnoupovinnosťou
a jej nedodržanie treba vykladať tak, že sa jedná o chovanie, ktoré je v rozpore s právom, a tedachovaním protiprávnym, pričom túto zodpovednosť nie je možné preniesť na iné subjekty, hoci sú
vlastníkmi susediacich nehnuteľností.

3.1.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný v 2. rade, a to proti všetkým jeho výrokom,
ktoré odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods.1 písm. b/, f/ a h/ CSP.
3.2.Žalovaný v 2. rade považuje rozsudok za nesprávny, nespravodlivý, arbitrárny priam až absurdný.
3.3.Poukázal na procesné pochybenie prvostupňového súdu vytýkanému v bodoch 17. až 19. uznesenia
Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/145/2023 zo 6.6.2024 a na podanie žalobkyne z 1.8.2024,

v ktorom žiadala upraviť žalobný návrh tak, aby súd rozhodol rozsudkom, že žalovaní v 2. a 3. rade
sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 5 554 eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a zároveň priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd o tomto
návrhu žalobkyne nerozhodol v zmysle § 142 CSP. Opomenutím rozhodnutia o prípustnosti zmeny
žaloby súd neodstránil vady vytknutému v uznesení KS KE a aj v poradí druhý rozsudok je zaťažený
vadami. Vo vzťahu ku žalovanému v 2. rade konštatoval, že odôvodnenie je všeobecné, vágne

a neobsahuje žiadne konkrétne a logické úvahy, na podklade ktorých súd rozhodol.
3.4.Žalovaný nechápe argumentáciu súdu, v ktorej poukazuje na z. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení,
keďže tento zákon sa na žalovaného v 2. rade nevzťahuje. Košický samosprávny kraj je samostatný
územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky, ktorý je riadený z. č. 302/2001 Z.z. o
samospráve vyšších územných celkov.

3.5.Skutkové a naň nadväzujúce právne závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a
právne posúdenie súdu nie je správne. Uvedené odôvodnenie je opäť všeobecné, vágne a vo vzťahu k
žalovanému v 2. rade nie je možné nájsť dostatočne a logicky odôvodnené úvahy, na podklade ktorých
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
3.6.Súd odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 24.8.2010 sp.zn. 25Cdo/1644/2008, ktoré hovorí

o tom, že vlastník pozemku je povinný riadne sa starať o porasty rastúce na jeho vlastnom pozemku.
3.7.Z vykonaného dokazovania, ktoré nebolo medzi stranami ani sporné, mal súd za preukázané, že
vlastníkom pozemku, na ktorom sa nachádzal strom, ktorý spadol na motorové vozidlo žalobkyne je
Slovenská republika. Napriek uvedeným skutočnostiam v odôvodnení rozsudku absentujú logické úvahy
súdu vychádzajúce z dokazovania, ktoré by viedli k záveru o zodpovednosti žalovaného v 2. rade za

škodu spôsobenú žalobkyni, keďže žalovaný v 2. rade nie je vlastníkom ani správcom pozemku, na
ktorom sa nachádza strom, ktorého pád spôsobil škodu na motorovom vozidle.
3.8.Má za to, že do konania neboli predložené žiadne relevantné dôkazy o zodpovednosti žalovaného
v 2. rade zo strany žalobkyne. Nezaznel jeden jediný argument, z akého dôvodu by mal zodpovednosť
za škodu znášať vlastník cesty, t.j. žalovaný v 2. rade. Absentuje relevantná argumentácia zo strany

žalobkyne, ako aj zo strany konajúceho súdu.
3.9.Žalobkyňa aj súd sa snažia vyvodiť zodpovednosť žalovaného v 2. rade z § 415 OZ. Poukázal
na uznesenie Krajského súdu v Košiciach bod 29.5, kde odvolací súd zastáva názor, že sa jedná o
všeobecnú zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ. Podľa § 420 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti. V odôvodnení rozsudku súdu absentuje určenie, akú právnu

povinnosť porušil žalovaný v 2. rade, aby bol zodpovedný za škodu. Podľa názoru žalovaného v 2. rade
súd nerešpektoval právny názor Krajského súdu v Košiciach uvedený v bode 31.1 uznesenia.
3.10.Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný v 2. rade má za to, že ním uvedené odvolacie
dôvody sú dané a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu voči
žalovanému v 2. rade zamietne a prizná mu náhradu trov konania.

4.1.Žalovaný v 3. rade odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods.1 písm. d/, f/ a h/ CSP.
4.2.Poukázal na to, že uvedená cesta III/3354 je vlastníctve žalovaného v 2. rade a v správe žalovaného
v 1. rade.
4.3.Žalovaný v 3. rade sa o uvedenej udalosti dozvedel až následne, a to na neoficiálnom pracovnom

stretnutí, ktoré sa uskutočnilo na žiadosť starostky obce C. D.. Žalovaný v 3. rade je správca pozemku
nachádzajúceho sa v blízkosti uvedenej cesty III. triedy, pričom jeho povinnosť ako správcu pozemku
je v zmysle § 10 ods. 2 z. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách dovoliť, aby príslušný cestný
správny orgán urobil na jeho pozemku potrebné opatrenia na zabránenie zosuvu skál, pádu kamenia
a stromov.

4.4.Železnice nie sú ani vlastníkom cesty ani nevykonávajú správu uvedenej cesty III. triedy. ŽSR sú
manažérom železničnej infraštruktúry.4.5.Žalovaný v 3. rade je zriadený na základe z. č. 258/1993 Z.z. o Železniciach SR, pričom predmet
jeho činnosti je vymedzený v § 2, z ktorého nevyplýva povinnosť, aby vykonával kontroly bezpečnosti
pozemných komunikácií nachádzajúcich sa v blízkosti pozemkov, ktorých je správcom.

4.6.Tvrdenie prvoinštančného súdu uvedené v bode 27. odôvodnenia rozhodnutia nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní a ani v platnej právnej úprave. Žalovaný v 3. rade ako správca železničnej
infraštruktúry nevykonáva údržbu ciest, a preto tvrdenie, že pri výkone správy cesty musel poznať
a vyhodnotiť hroziace nebezpečenstvo je v rozpore s vykonaným dokazovaním, v ktorom bolo jasne
preukázané, že o tejto skutočnosti sa žalovaný v 3. rade dozvedel až na vyššie uvedenom neformálnom

stretnutí.
4.7.Žalovaný v 3. rade má za to, že z pohľadu prevenčnej povinnosti bolo v 1. rade povinnosťou správcu
komunikácie počínať si tak, aby stav v okolí cestnej komunikácie nespôsobil škodu a na tento stav mal
upozorniť vlastníka cesty príslušný orgán štátnej správy a vlastníka pozemku. Pre žalovaného v 3. rade
ako správcu železničnej infraštruktúry je nemysliteľné, aby podobný stav stromov v okolí železničnej
trate takto neriešil a nevykonával kroky k zabezpečeniu odstránenia problémových stromov.

4.8.Žalovaný v 3. rade očakáva rovnaký prístup aj pri správe ciest a má za to, že z tohto dôvodu
svoje povinnosti, ako aj prevenčnú povinnosť porušili v 1. rade správca cesty a cestný orgán a vlastník
cesty. Žalovaný ako správca pozemku, na ktorom bola iným subjektom umiestnená stavba cestnej
komunikácie nemôže súhlasiť s tým, aby bola naňho potom prenášaná zodpovednosť za bezpečnosť
cestnej komunikácie, pričom subjektom s povinnosťou dohľadu nad jej stavom bola napriek ich zjavnej

nečinnosti zodpovednosť znižovaná či dokonca vylúčená.
4.9.Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu tak, že žalobu zamietne a
žalobkyňu zaviaže k náhrade trov konania alternatívne zrušil a vec vrátil mestskému súdu na nové
prejednanie a rozhodnutie.

5.1.Kodvolaniužalovanéhov3.radesavyjadrilžalovanýv2.radeapoukázalnarozhodnutieOkresného
úradu Košice – okolie, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií ako cestný správny orgán, ktorý
10.3.2021 vydal rozhodnutie č. G./XXXXXX-XXX, pričom z tohto rozhodnutia nevyplýva žalovanému v 2.
rade žiadna uložená povinnosť vykonať orez konárov a odstránenie náletových drevín.
5.2.K tvrdeniam žalovaného v 3. rade žalovaný v 2. rade uvádza, že žalovaný v 3. rade zjavne

nepochopil, že žalovaný v 3. rade nenesie zodpovednosť za bezpečnosť cestnej komunikácie, ale
z pohľadu všeobecnej prevenčnej povinnosti nesie zodpovednosť za porasty rastúce na jeho vlastnom
pozemku v 1. rade vlastník pozemku, ktorý je povinný sa starať o porasty rastúce na jeho vlastnom
pozemku a v 2. rade správca uvedeného pozemku, ktorému vlastník pozemku zveril do správy uvedený
pozemok.

5.3.Žalovaný v 2. rade súhlasí s tvrdením žalovaného v 3. rade, že skutkové a naň nadväzujúce právne
závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Opätovne poukázal na to, že súd v bode 27.
rozsudkumalzato,žestrom,ktorýspadolsanachádzalnapozemkuvovlastníctveSlovenskejrepubliky,
ktorého správcom sú Železnice SR a opakovane poukázal na právny názor Krajského súdu v Košiciach
uvedený v bode 29.5 uznesenia.

6.Žalovaný v 3. rade sa vyjadril k odvolaniu žalovaného v 2. rade a konštatoval, že súhlasí
s vyjadrením žalovaného v 2. rade formulovanom v bodoch 4., 5. a 16. odvolania. V časti zodpovednosti
a prevenčnej povinnosti žalovaný v 3. rade odkazuje na svoje stanoviská formulované vo svojom
odvolaní z 27.11.2024.

7.1.K odvolaniam žalovaných v 2. a 3. rade sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá konštatovala, že niet právneho
dôvodu, prečo by odvolania mali byť úspešnou procesnou obranou žalovaných. Vykonané dokazovanie
bolo správne vyhodnotené, rozhodnutie je precizované a plnohodnotne spracované na takej úrovni ako
požadoval odvolací súd vo svojom uznesení a súdu prvej inštancie sa podarilo objektívne zistiť skutkový

stav, ktorý správne vyhodnotil a určil zodpovednosť žalovaných za škodu, ktorá vznikla žalobkyni.
7.2.Podľa podaných odvolaní žalovaných nie je nik zodpovedný za vzniknutú škodu a obaja zastávajú
názor,žeichsprávaniebolovsúladesozákonom,atoajnapriekdôkaznejsituácii,ktorábolapredložená
v konaní. Absolútna absencia sebakritického postoja, len podčiarkuje postoj žalovaných, ktorí sa snažia
aj v opätovnom odvolacom konaní za dlhodobo neudržiavaný stav cestnej komunikácie, resp. priestoru

v jej okolí, kedy stromy na susediacich pozemkoch bezprostredne zasahovali v zimnom období nad
cestu dlhodobo a ohrozovali vodičov.7.3.Žalovaní mali vedomosť o tom, že tieto stromy sú problémom, ktorý ohrozuje cestnú premávku. Má
za to, že súd rozhodol správne a podané odvolania žalovaného v 2. a 3. rade sú nedôvodné. Na základe
uvedeného žiada, aby odvolací súd potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny.

8.K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný v 3. rade, ktorý nesúhlasí s vyjadreniami žalovaného v 2.
rade, ktorý prenáša zodpovednosť za vzniknutú škodu výlučne na žalovaného v 3. rade. Žalovaný v 3.
rade o tomto stave nemal žiadnu vedomosť, keďže vykonáva funkciu správcu železničnej infraštruktúry,
a preto odmieta, že by bol ako správca priľahlého pozemku výlučne sám zodpovedný za stav pri tejto

cestnej komunikácii. Bolo len vecou náhody, že na predmetné motorové vozidlo spadol strom z pozemku
v správe žalovaného v 3. rade a nie niektorého z okolitých pozemkov, ktoré boli v rovnakom stave
z dôvodu neriešenia vzniknutej situácie správcom cesty a jej vlastníka.

9.Žalovaný v 3. rade sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu a zotrval na všetkých svojich predchádzajúcich
vyjadreniach a stanoviskách.

10.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (ďalej len odvolací súd) podľa § 34 CSP prejednal odvolanie
žalovaných v 2. a 3. rade voči napadnutému rozsudku ako podané včas, oprávnenou osobou, proti
rozhodnutiu vo výrokoch I. a II., proti ktorým je odvolanie prípustné a po nariadenom odvolacom
pojednávaní, na ktorom zopakoval dokazovanie v zmysle § 385 ods.1 CSP v rozsahu vyplývajúcom z

§ 379 a § 380 CSP, zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) rozsudku ani
na jeho zrušenie (§ 389 ods.1 CSP), preto ho podľa § 388 CSP zmenil vo výroku I. tak, že žalovaný v 2.
rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 555,40 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaný v 3.
rade je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 4 998,60 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku
II. žalobkyni priznal proti žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10 % a proti

žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90 %.

11.1.Žalovaný v 2. uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b/ CSP s odôvodnením, že
prvoinštančný súd opomenul rozhodnúť o prípustnosti zmeny žaloby, neodstránil vady vytknuté mu
v uznesení KS KE, jeho odôvodnenie je všeobecné, vágne a neobsahuje žiadne konkrétne a logické

úvahy, na podklade ktorých rozhodol. Predmetom odvolacieho prieskumu preto bola správnosť
procesného postupu prvoinštančného súdu z hľadiska rešpektovania práva na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, čo predstavuje odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b/ CSP.
11.2.Podľa § 220 ods.2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11.3.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký. Medzi jeho zložky možno
zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
11.4.Účelom odvolacieho konania je náprava skutkových a právnych pochybení súdu prvej inštancie,
za predpokladu, že boli zrozumiteľne prezentované. Rozhodnutie a jeho odôvodnenie je základným

a bezpodmienečným objektom prieskumnej činnosti vykonávanej odvolacím súdom. Výsledky
prieskumnej činnosti sú vždy reakciou na správnosť a opodstatnenosť dôvodov preskúmavaného
rozhodnutia vo svetle uplatnených odvolacích námietok, to znamená, že rozhodnutie musí spĺňať
požiadavky zákona z hľadiska jeho odôvodnenosti (preskúmateľnosti) v zmysle § 220 ods.2 CSP.
11.5.V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.

1Cdo/184/2010, v ktorom uvádza, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné
s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre
zákonného rozhodnutia, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky
spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotného rozhodnutia ovplyvňujúcich
súvislostiach.

11.6.Uplatnený odvolací dôvod je v časti dôvodný. Odvolací súd zastáva názor, že aj keď súd nerozhodol
o zmene žaloby v súlade s § 140 a nasl. CSP a poznačil konanie procesnou vadou, táto nemala vplyv
na meritórne rozhodnutie, keďže súd rozhodoval o zmenenej žalobe. V tomto štádiu konania, potom ako
súd rozhodol o zmenenej žalobe, už len samotné vydanie uznesenia bolo by formálne.11.7.Zvyšné námietky odvolací súd považuje za dôvodné.

12.1.Žalovaný v 3. rade uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d/ CSP, ktorý spočíva v tom,

že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje
vady konania, ktoré nie sú subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť
(§ 160), postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie
procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné

poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania
alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez
ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť
rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací
súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo.

Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv
účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok
vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v
dôsledkuktoréhobolúčastníkvylúčenýzprednesu,zprávavyjadriťsakdokazovaniuap.,neposkytnutie
odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj § 171 ods.1 CSP alebo poučenia

o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie
o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky],
nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného
rozhodovania).Vadnosťkonaniamôžeúčastníkpreukazovaťnielennazákladeskutkovéhoadôkazného
stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli

pred súdom uplatnené. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo
postupované v súlade s príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola
vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz
bol vykonaný v rozpore s § 204 CSP a p..
12.2.Žalovaný v 3. rade v podanom odvolaní žiadnu vadu, ktorú by bolo možné subsumovať pod

uplatnený odvolací dôvod neuvádza, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

13.1.Žalovaní v 2. a 3. rade uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP, nesprávne skutkové
zistenia súdu prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov, môže byť naplnený, len ak súd dospeje

nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej
logiky k nesprávnym skutkovým zisteniam.
13.2.Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené s obstarávaním
skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Pri jej riešení sa súd zameriava na skutkové
okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca

alebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali po konaní (opomenutí konania)
niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol
znalec. S istým zjednodušením možno konštatovať, že otázkou skutkovou (faktickou) je pravdivosť, či
nepravdivosť skutkových tvrdení procesných strán.
13.3.Odvolací súd zistil naplnenie tohto odvolacieho dôvodu, lebo súd prvej inštancie vykonané dôkazy

nesprávne vyhodnotil a jeho skutkové závery nemajú plnú oporu, respektíve sa v celom rozsahu
neopierajú o vykonané dokazovanie.

14.1.Žalovaní v 2. a 3. rade uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP, nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie, je daný keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú

právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah
správnejprávnejnormynesprávneinterpretoval,alebosprávnezvolenúasprávneinterpretovanúprávnu
normu nesprávne aplikoval.
14.2.Riešenie právnej otázky (guaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri
ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma

jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení (to znamená
až po vyriešení skutkových otázok) prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre
aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad.14.3.Vdanomprípadesúdprvejinštancienazistenýskutkovýstavčiastočnenesprávneaplikovalprávnu
normu, preto uplatnený odvolací dôvod je daný.

15.Odvolací súd v súlade s § 385 CSP nariadil pojednávanie, lebo považoval za potrebné zopakovať
dokazovanie a dospel k nasledujúcim skutkovým záverom:

16.1.V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa v dôsledku škodovej udalosti z 29.12.2020, pri ktorej spadol
počas jazdy autom strom na jej patriace motorové vozidlo Hyundai ix20, EČV: E. XXX F., si uplatnila

náhradu škody na tomto vozidle vo výške 5 554 eur v základe znaleckého posudku, ktorú výšku žiadna
zo strán nenamietala.
16.2.Rovnako v konaní nebolo sporné, že žalovaný v 2. rade je vlastníkom cesty č. III/3354 a žalovaný
v 3. rade správca pozemku nachádzajúceho sa v blízkosti uvedenej cesty III. triedy, kde vyvrátený strom
rástol.

17.1.Podľa § 9 ods.1 z. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách o pozemných komunikáciách
(ďalej len z. č. 135/1961 Zb.) závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych ciest sú bez prieťahov
povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti
pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete, kontroly bezpečnosti
pozemných komunikácií podľa osobitného predpisu a prieskumy možného vplyvu prác na týchto

pozemných komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.
17.2.Podľa § 9a ods.1 z. č. 135/1961 Zb. užívatelia diaľnic, ciest alebo miestnych ciest nemajú nárok na
náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľnic, ciest
alebo miestnych ciest.
17.3.Podľa § 9a ods.2 z. č. 135/1961 Zb. správcovia diaľnic, ciest a miestnych ciest však zodpovedajú

za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem
prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným
spôsobom upozorniť.
17.4.Podľa § 12 ods.2 písm. a/ vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon závadami
v zjazdnosti sú najmä ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku

vozovky, nevhodne uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné
značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje.

18.1.Vychádzajúc z citovaných ustanovení závadou v zjazdnosti treba rozumieť tak významnú zmenu
(zhoršenie) zjazdnosti komunikácie, ktorá je síce odstrániteľná bežnou údržbou, no svojím charakterom

sa natoľko vymyká stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu pozemnej komunikácie a
poveternostným vplyvom, že vodič ani pri obozretnej jazde, rešpektujúcej stav komunikácie či prípadné
dôsledky poveternostných vplyvov, nemôže jej výskyt predpokladať a účinne reagovať pri riadení vozidla
tak, aby závada neovplyvnila jeho jazdu a nevznikla tým škoda.
18.2.Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že strom nebol (nenachádzal sa) spadnutý na ceste, teda

nešlo o závadu v zjazdnosti vozovky. V prejednávanom spore je vylúčená objektívna zodpovednosť
správcu miestnej cesty III/3354 Správy ciest KSK, lebo strom neležal na komunikácii, nevytváral
prekážku v zjazdnosti.

19.1.Podľa § 10 ods.2 z. č. 135/1961 Zb. vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností v

susedstve diaľnice, cesty alebo miestnej cesty musia dovoliť, aby príslušný cestný správny orgán
urobil na ich pozemkoch potrebné opatrenia na zabránenie zosuvu skál a pôdy, pádu kamenia a
stromov a na umožnenie odtoku vody, ak toto nebezpečenstvo vznikne výstavbou alebo prevádzkou
diaľnice, cesty alebo miestnej cesty alebo prírodnými vplyvmi; ak však toto nebezpečenstvo vznikne z
konania vlastníkov, správcov alebo užívateľov susedných nehnuteľností, sú povinní urobiť na dotknutých

pozemkoch potrebné opatrenia vlastným nákladom.
19.2.V konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, aby pád stromu na motorové vozidlo žalobkyne bolo
spôsobené výstavbou alebo prevádzkou miestnej cesty alebo prírodnými vplyvmi, teda je vylúčené, aby
žalovaný v 2. rade ako vlastník, resp. pôvodne žalovaný v 1. rade ako správca mal v súlade s citovaným
§ 10 ods.2 povinnosť na pozemkoch žalovaného v 3. rade vykonať potrebné opatrenia na zabránenie

pádu stromov.

20.Ak príčinou škody nie je chyba v zjazdnosti, teda ak nie je daná zodpovednosť správcu komunikácie
za škodu podľa cestného zákona, tým nie je vylúčená jeho prípadná všeobecná zodpovednosť za škodupodľa § 420 OZ, keďže cestný zákon, je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis ku lex
generalis.

21.1.Podľa § 3d ods.2 z. č. 135/1961 Zb. cesty II. triedy a III. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez
obce sú vo vlastníctve samosprávneho kraja, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Prejazdné úseky
ciest II. a III. triedy cez colné priestory sú vo vlastníctve štátu.
21.2.Podľa § 3d ods.6 z. č. 135/1961 Zb. vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní
pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.

21.3.Podľa § 7 ods.1 z. č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov vyšší územný celok
a správca sú povinní hospodáriť s majetkom vyššieho územného celku v prospech rozvoja vyššieho
územného celku, jeho obyvateľov a ochrany a tvorby životného prostredia.
21.4.Podľa § 7 ods.2 z. č. 446/2001 Z.z. vyšší územný celok a správca sú povinní majetok vyššieho
územného celku zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať, najmä sú povinní tento majetok
a) udržiavať a užívať,

b) chrániť pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím, používať všetky právne prostriedky na
jeho ochranu vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými
orgánmi.

22.1.Podľa § 7 ods. 2 písm. a/ zákona o majetku vyšších územných celkov (ďalej aj VÚC) sú

vyššie územné celky a správcovia ich majetku povinní udržiavať a užívať majetok samosprávneho
kraja. S poukazom citované ustanovenie si má VÚC počínať si tak, aby bol majetok zachovaný v
prevádzkyschopnom stave na účely, na ktoré je určený. Starostlivosť o majetok a výkon vlastníckeho
práva k nemu nie sú ponechané samosprávnemu kraju na voľnú úvahu. Ide o kvalifikovanú starostlivosť
o majetok samosprávneho kraja, ktorá je naplnením jedného z verejných záujmov, na ktorého

zabezpečenie si samosprávny kraj musí vytvoriť materiálne a personálne predpoklady, a to v rozsahu
a kvalite, ktorá je priamo úmerná množstvu (hodnote) a charakteru (zvereného) majetku (pozri nález
Ústavného súdu ČR zo 14.3.2013, sp. zn. II. ÚS 376/12).
22.2.V prejednávanom spore správca cesty zodpovedá v súlade so zriaďovacou listinou čl. IV. bod
1,2 spoločne a nerozdielne so žalovaným v 2. rade, ktorý bol povinný podľa § 7 ods.1,2 z. č.

446/2001 Z.z. vykonávať opatrenia smerujúce udržiavaniu a užívaniu a chrániť pred poškodením
majetok žalovaného v 2. rade a za tým účelom zisťovať a kontrolovať technický stavu pozemkov alebo
porastov nachádzajúcich sa na cudzích pozemkov susediacich s vlastníctvom žalovaného v 2. rade
a upozorňovať na nežiaduce udalosti a prípadné hrozby.

23.Rovnako nebolo sporné, že žalovaný v 3. rade bol správcom pozemku vlastnícky patriaceho SR, ako
aj stromu, ktorý spôsobil škodu žalobkyni.

24.1.Podľa § 73 CSP na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní
za štát.

24.2.Podľa § 135 ods.1 CSP, ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu
štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.
24.3.Podľa § 135 ods.2 CSP, ak je stranou štátny orgán, v žalobe sa označuje uvedením názvu tohto
štátneho orgánu.
24.4.Podľa§2ods.2z.č.278/1993Z.z.osprávemajetkuštátuSlovenskárepublikaakoprávnickáosoba

vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom.
Správca podľa § 1 ods.1 písm. a/, b/ a d/ môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca
majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu
pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného
majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

24.5.Podľa § 3 ods.1 z. č. 278/1993 Z.z. správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu
k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy.
24.6.Podľa § 3 ods.2 z. č. 278/1993 Z.z. správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie
úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať
ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k

jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.
24.7.Podľa rozhodnutia NS SR 2Cdo/94/02 vyplynula právna veta podľa ktorej z pohľadávok, ktoré
vznikajú v súvislosti s výkonom správy hmotného majetku štátu, je oprávnený priamo správca.25.Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a uvedených záverov žalovaný v 2. rade je pasívne
legitimovaný ako vlastník cesty č. III/3354 a žalovaný v 3. rade je taktiež pasívne legitimovaný ako
správca pozemku nachádzajúceho sa v blízkosti uvedenej cesty III. triedy, kde vyvrátený strom rástol,

keďže žalobkyňa mohla škodu pýtať ako od vlastníka (Slovenskej republiky), ako aj správcu (žalovaného
v 3. rade).

26.1.Podľa § 511 ods.1 OZ platí, že ak je právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu ustanovené alebo
viacerými účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému

veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek
z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
26.2.Podľa § 511 ods.2 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo
účastníkmidohodnutéinak,súpodielynadlhuvšetkýchdlžníkovvovzájomnompomererovnaké.Dlžník,
protiktorémuboluplatnenýnárokvyšší,nežzodpovedájehopodielu,jepovinnýbezzbytočnéhoodkladu
upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke.

Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto
rozsahu dlhu inak zbavili.
26.3.Podľa § 511 ods.3 OZ, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený
požadovaťnáhraduodostatnýchpodľaichpodielov.Pokiaľnemôženiektorýzdlžníkovsvojpodielsplniť,
rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

26.4.Citované ustanovenie upravuje tzv. pasívnu solidaritu, ktorá sa vyznačuje viacerými subjektami na
strane dlžníka a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne.

27.1.Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

27.2.Povinnosťami vlastníka sú i tie, ktoré zákon v § 415 OZ ukladá každému, a to vo vzťahu ku všetkým
subjektom. Povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, znamená pre vlastníka povinnosť
užívať a spravovať svoj majetok tak, aby jeho stav nespôsobil škodu inému, teda dbať i o to, aby
na jeho pozemku boli vykonané opatrenia zamedzujúce, či znižujúce možnosť vzniku škody, a pokiaľ
škoda hrozí, učiniť opatrenia k jej odvráteniu. Vlastník pozemku je povinný riadne sa starať o porasty

rastúce na jeho vlastnom pozemku (napr. uznesenie NS ČR z 24.8.2010, sp. zn. 25Cdo/1644/2008, sp.
zn. 25Cdo/1927/2012, rozsudok NS ČR 20.2.2002, sp. zn. 25Cdo/2471/2000, publikovaný v Souboru
rozhodnutí Nejvyššího soudu pod C 1021).

28.1.Žalovaný v 2. rade bol povinný vykonať opatrenia na predídenie znehodnotenia svojho majetku.

Ide o povinnosť odvrátiť hroziacu škodu (zakročovacia povinnosť). Majetok vyššieho územného celku
sa môže znehodnocovať napríklad v dôsledku pôsobenia vyššej moci (vis maior). Pôsobenie vis maior
nemôže samosprávny kraj ovplyvniť. Vis maior predstavujú napríklad živelné udalosti, najmä povodne,
víchrice či snehové kalamity. V týchto prípadoch je samosprávny kraj povinný vykonať na odvrátenie
hroziacej škody všetky opatrenia, ktoré od neho možno spravodlivo požadovať. Ide najmä o plnenie

preventívnych opatrení.
28.2.Starostlivosťomajetokavýkonvlastníckehoprávaknemuniesúponechanésamosprávnemukraju
na voľnú úvahu tak, ako je to pri iných vlastníkoch. Kvalifikovaná starostlivosť o majetok samosprávneho
kraja je naplnením jedného z verejných záujmov, na ktorého zabezpečenie si samosprávny kraj musí
vytvoriť materiálne a personálne predpoklady, a to v rozsahu a kvalite, ktorá je priamo úmerná množstvu

(hodnote) a charakteru (zvereného) majetku (pozri primerane nález Ústavného súdu ČR zo 14. marca
2013, sp. zn. II. ÚS 376/12).
28.3.Dôležitou zásadou súvisiacou s majetkom samosprávneho kraja je potreba jeho ochrany pred
poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím. Na ten účel sú vyšší územný celok a správca
majetku vyššieho územného celku povinní používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku

samosprávnehokrajavrátanevčasnéhouplatňovaniaprávalebooprávnenýchzáujmovpredpríslušnými
orgánmi. Povinnosť ochrany majetku samosprávneho kraja, osobitne vyjadrená v § 7 ods. 2 písm.
b/ zákona o majetku vyšších územných celkov, predstavuje špeciálnu úpravu vo vzťahu všeobecnej
prevenčnej povinnosti vyjadrenej v § 415 OZ.
28.4.Žalovaný v 2. rade bol povinný v rozsahu prevenčnej povinnosti zisťovať stav drevín a porastov

nachádzajúcich sa v blízkosti komunikácie a na nepriaznivý stav mal hodnoverným spôsobom upozorniť
vlastníka porastov a žiadať vykonanie nápravy.

29.1.Podľa § 420 ods.1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.29.2.Podľa § 420 ods.2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov

nie je tým dotknutá.
29.3.Podľa § 420 ods.3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
29.4.Podľa § 438 ods.1 OZ, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
29.5.Podľa § 438 ods.2 OZ v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili,
zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

29.6.Podľa § 439 OZ, kto zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s inými, vyporiada sa s nimi podľa
účasti na spôsobení vzniknutej škody.
29.7.Podľa § 127 ods.1 OZ vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu
stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že
by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú

pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými
atekutýmiodpadmi,svetlom,tienenímavibráciami,nesmienechaťchovanézvieratávnikaťnasusediaci
pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo
odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

30.1.Žalovaný v 3. rade mal ako správca zvereného majetku vykonať v súlade s § 127 ods.1 OZ také
opatrenia, aby neohrozil majetok alebo výkon práv vlastníka komunikácie a užívateľov komunikácie.
Žalovaný v 3. rade bol povinný vykonať také úkony, aby stromy nachádzajúce na pozemkoch, na ktorých
vykonával správu zabezpečil tak, aby nebola nimi spôsobená škoda.
30.2.Žalovaný v 3. rade nepreukázal, že vykonal v súlade s § 415 ods.1 OZ všetky potrebné

zabezpečovacie opatrenia, aby prípadnej škode predišiel alebo ju eliminoval tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

31.1.Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd zaujíma stanovisko, že škoda bola spôsobená porušením
prevenčnej povinnosti žalovaného v 2. rade a u žalovaného v 3. rade okrem porušenia prevenčnej

povinnosti aj porušením povinnosti vyplývajúcej z § 127 ods.1 OZ.
31.2.Podľa § 438 ods.2 OZ odvolací súd určil, že žalovaní v 2. a 3. rade zodpovedajú za škodu podľa
svojej účasti na jej spôsobení.
31.3.Odvolací súd určil podiel žalovaného v 2. rade vo výške 10 %, keďže jeho porušenie spočívalo
len v zanedbaní vyhodnotenia stavu drevín nachádzajúcich sa na susedných priľahlých pozemkoch,

ktoré mu vlastnícky nepatrili a neupozornil na prípadné hrozby. U žalovaného v 3. rade určil podiel na
vzniknutej škode v rozsahu 90 %, keďže škoda bola spôsobená majetkom, ktorý on spravoval a bol za
neho zodpovedný a on bol oprávnený a povinný vykonať všetky opatrenia, aby ku škode nedošlo.

32.1.V súlade s § 396 ods.2 CSP odvolací súd rozhodol o trovách celého konania (prvoinštančného a

odvolacieho) zohľadniac výsledok celého konania a aplikujúc § 255 ods.1,2 CSP.
32.2.Odvolací súd vychádzal z povahy predmetu konania a na žalobkyňu hľadel ako plne procesne
úspešnú a tomu zodpovedalo priznanie náhrady trov konania proti žalovaným v rozsahu 100 %
zohľadniac pritom pomer, podľa ktorého žalovaní participovali na vzniknutej škode. Žalovanému v 2.
rade určil povinnosť na náhradu trov konania v rozsahu 10 % a žalovanému v 3. rade určil povinnosť

na náhradu trov konania v rozsahu 90 % zo žalovanej sumy. Žalovaného v 2. rade zaviazal zaplatiť
žalobkyni sumu 555,40 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaného v 3. rade zaviazal zaplatiť
žalobkyni sumu 4 998,60 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

33.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej
pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP)