Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2026

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 41P/36/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1226200787
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2026:1226200787.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Y.: 1/ U. G., narodená XX.XX.XXXX,
2/ X. H., narodená XX.XX.XXXX a 3/ J. Z., narodený XX.XX.XXXX, všetky deti bytom u matky, všetky deti
zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova
7/A, Bratislava, deti matky: G. H., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom G. - N. S., prechodne bytom
Z. 1, G., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Roman Hojer s. r. o., advokátska kancelária so sídlom

Šustekova 51, Bratislava, IČO: 50 708 953 a otca: Z. Y., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom H. XX,
G., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava II 09.03.2026, sa matka maloletých detí Y.
domáhalanariadenianeodkladnéhoopatrenia,ktorýmbysúduložilotcovipovinnosťprispievaťnavýživu

maloletého J. Z. výživným v sume 150 eur, maloletej X. H. výživným v sume 150 eur a maloletej U. G.
výživným v sume 150 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc mesiacom
marec 2026.

2.Matkasvojnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniaodôvodnilatým,žepoukončenípartnerského
vzťahu s otcom predpokladala, že bude schopná viesť plnohodnotný, stabilný a bezpečný život so

svojimi maloletými deťmi. Zároveň predpokladala, že každý z rodičov bude v súlade so zákonom
plniť svoje povinnosti voči deťom, a to bez ohľadu na to, ako sa skončil ich partnerský vzťah. V
súčasnosti však vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom nie je upravená súdnym rozhodnutím.
Otec síce matke príležitostne poskytuje finančné prostriedky na výživu maloletých detí, avšak z jeho
strany ide o nepravidelné a nepredvídateľné platby, ktoré poskytuje výlučne podľa svojho aktuálneho
uváženia. Takýto spôsob prispievania na výživu detí je z hľadiska zabezpečenia ich potrieb nestabilný

a nepostačujúci. Výška týchto príspevkov je navyše postupne čoraz nižšia. Naposledy 18.2.2026 zaslal
otec matke na všetky tri maloleté deti spolu sumu 300 eur, ktorá je vzhľadom na počet detí a rozsah ich
potrieb zjavne nedostatočná a nepokrýva ani základné náklady spojené s ich výživou a starostlivosťou.
Matka sa tak ocitla v situácii, keď musí zabezpečovať všetky náklady spojené s výchovou, stravou,
bývaním, školou a celkovým zabezpečením maloletých detí prevažne z vlastných obmedzených príjmov,
pričom je matkou štyroch detí a každodennú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje osobne a v plnom

rozsahu. Neexistencia súdom určenej vyživovacej povinnosti a súčasné nepravidelné prispievanie zo
strany otca vytvára stav právnej aj finančnej neistoty, ktorý sa priamo dotýka zabezpečenia základných
životných potrieb ich maloletých detí. Starostlivosť o tri maloleté deti je finančne náročná aj za
štandardných okolností, o to viac v situácii, keď väčšinu nákladov znáša výlučne matka. Matka pritom
zabezpečuje každodennú starostlivosť o maloleté deti osobne a v plnom rozsahu, kedy sa stará o ich
výchovu, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť, stravu, ošatenie, hygienu aj voľnočasové aktivity. Vzhľadom

na vek detí a rozsah starostlivosti o domácnosť matka nemá v súčasnosti možnosť vykonávať stabilné
zamestnanie na plný pracovný pomer, ktoré by jej umožnilo samostatne pokryť všetky náklady spojenéso starostlivosťou o ich maloleté deti. Náklady na stravu, hygienu, oblečenie, školské potreby, cestovné,
lieky či voľnočasové aktivity patria medzi základné a nevyhnutné výdavky, ktoré nie je možné odkladať
až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Bez pravidelného finančného príspevku zo strany

otca je pre matku čoraz náročnejšie tieto potreby zabezpečovať v potrebnom rozsahu. V tejto súvislosti
matka uviedla nasledovný mesačný rozpis odôvodnených nákladov, ktoré má v súčasnosti na maloleté
deti:
- maloletý J. Z. Y., nar. XX.X.XXXX: podiel na nákladoch na domácnosť 270 eur/mes., strava
pre maloletého 245 eur/mes., lieky, doplnky výživy 35 eur/mes., školné v materskej škole 60 eur/

mes., cestovné náklady 70 eur/mes., oblečenie, obuv 100 eur/mes., hygienické potreby 15 eur/mes.,
voľnočasové aktivity 70 eur/mes., hračky, knihy 50 eur/mes.;
- maloletá U. G. Y., nar. XX.X.XXXX: podiel na nákladoch na domácnosť 270 eur/mes., strava pre
maloletú 250 eur/mes., lieky, doplnky výživy 35 eur/mes., školské pomôcky 30 eur/mes., cestovné
náklady 40 eur/mes., oblečenie, obuv 50 eur/mes., hygienické potreby 25 eur/mes., voľnočasové aktivity
70 eur/mes., hračky, knihy 50 eur/mes.;

- maloletá X. H. Y., nar. XX.XX.XXXX: podiel na nákladoch na domácnosť 270 eur/mes., strava pre
maloletú 335 eur/mes., lieky, doplnky výživy, zubár 85 eur/mes., školské pomôcky 30 eur/mes., cestovné
náklady 40 eur/mes., oblečenie, obuv 50 eur/mes., hygienické potreby 15 eur/mes., voľnočasové aktivity
70 eur/mes., hračky, knihy 50 eur/mes., školský klub 30 eur/mes.
Celkové odhadované mesačné náklady na maloletého J. Z. Y. dosahujú výšku cca 905 eur mesačne, na

maloletú U. G. Y. dosahujú výšku cca 825 eur mesačne a na maloletú X. H. Y. dosahujú výšku cca 975
eur mesačne. Vzhľadom na uvedené matka navrhuje, aby súd určil výživné otca na každé maloleté dieťa
vo výške 150 eur mesačne, čím sa zohľadnia reálne odôvodnené potreby maloletých detí, ekonomické
možnosti otca a zároveň sa zabezpečí aspoň minimálna stabilita a predvídateľnosť plnenia vyživovacej
povinnosti do budúcnosti, v súlade s princípom najlepšieho záujmu maloletých detí. Matka považuje za

nevyhnutné, aby súd dočasne upravil vyživovaciu povinnosť otca formou neodkladného opatrenia, a to
do času právoplatného skončenia konania o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom,
ktoré je v súčasnosti vedené. Matka pritom zdôrazňuje, že navrhovaná suma výživného vo výške 150
eur mesačne na každé maloleté dieťa predstavuje len minimálny finančný príspevok zo strany otca, ktorý
ani zďaleka nepokrýva skutočné náklady na zabezpečenie potrieb maloletých detí. Cieľom návrhu preto

nie je definitívne určenie výživného, ale zabezpečenie aspoň základnej finančnej stability a pravidelného
príspevku otca na výživu maloletých detí počas trvania konania vo veci samej. Matka má za to, že v
danom prípade sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže ide o situáciu,
ktorá neznesie odklad do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Výživa maloletých detí patrí
medzi základné a nevyhnutné potreby, ktoré musia byť zabezpečované priebežne a bez prerušenia.

Nepravidelné a nedostatočné finančné príspevky zo strany otca vytvárajú stav finančnej neistoty, v
dôsledku ktorého je matka nútená zabezpečovať všetky potreby maloletých detí prevažne z vlastných
obmedzených prostriedkov. Za tejto situácie je nevyhnutné, aby súd dočasne upravil vyživovaciu
povinnosť otca formou neodkladného opatrenia a zabezpečil tak aspoň minimálny, pravidelný príspevok
na výživu maloletých detí do času, kým bude vo veci samej právoplatne rozhodnuté. Takýto postup

je plne v súlade s princípom ochrany najlepšieho záujmu maloletých detí, keďže ich základné životné
potreby musia byť zabezpečené bez akéhokoľvek časového prerušenia. Neodkladnosť potreby súdnej
ochranyvyplývaztoho,žekonanie,ktorévsúčasnostiprebiehanaMestskomsúdeBratislavaIIoúprave
rodičovských práv a povinností bude trvať ešte minimálne niekoľko mesiacov a nemožno očakávať,
že matka bude schopná sama i naďalej pokrývať všetky náklady na výživu maloletých detí do doby

právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Maloleté deti však nemôžu čakať na výživu do budúcna, ich
potreby vznikajú každý deň a každý deň musia byť uspokojené. Zákon výslovne umožňuje, aby súd v
podobe neodkladného opatrenia nariadil povinnosť prispievať na výživu detí práve v situáciách, keď je
bezprostredneohrozenáichvýživa,čojepresnetentoprípad.Matkasanakonajúcisúdobraciavsituácii,
keď vyčerpala všetky možnosti riešenia situácie vlastnými silami. Zabezpečenie výživy maloletých detí

nie je možné odkladať, pretože ide o základné právo detí, ktoré má prednosť pred akýmkoľvek iným
záujmom. Neodkladné opatrenie je tak jediným účinným prostriedkom, ktorý môže zabezpečiť, aby
maloleté deti dostávali výživu v rozsahu primeranom ich potrebám, aby nedochádzalo k ohrozovaniu ich
zdravého vývoja a aby sa predišlo ďalšiemu zhoršovaniu finančnej situácie domácnosti. Vzhľadom na
uvedené je zrejmé, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

Otec má zákonnú povinnosť prispievať na výživu detí, no napriek tomu ju dlhodobo ignoruje. Matka sa
nachádza v zložitej finančnej situácii a ďalšie čakanie na rozhodnutie vo veci samej by malo za následok
priamu ujmu pre maloleté deti. Preto je nevyhnutné, aby súd bezodkladne rozhodol o uložení povinnosti
otca platiť výživné v primeranej výške do rozhodnutia vo veci samej.3. Matka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojila žiadne listinné dôkazy.

4. Súd v rámci rozhodovania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z
návrhu matky, ale aj obsahu súvisiacich spisov tunajšieho súdu sp. zn. 41P/78/2025, 41P/145/2025 a
41P/163/2025, lustráciou v Sociálnej poisťovni.

5. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP"), na konania podľa tohto zákona

sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie

navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

15. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

16. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

17. Z citovaného ustanovenia, ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva,
že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie

rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez
osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe
bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísať

skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana
a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí
navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 CSP).18. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť,
že ide o súdnu úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí (ktorým sa priznáva
osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho

dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy
pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené.

19. Názor súdu uvedený v odseku vyššie vychádza zo zákonných predpokladov formulovaných v
niektorých ustanoveniach o neodkladných a iných opatreniach súdu (§ 360 až 368 CMP), ktorý počíta

v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (kam spadá aj konanie vo veci starostlivosti súdu
o maloletých) s nariadením neodkladných opatrení najmä v prípadoch, kedy sa maloletý ocitne bez
akejkoľvek starostlivosti a je nevyhnutné neodkladným opatrením zabezpečiť jeho ochranu, vo veciach
výživného a vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého.

20. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia matka žiadala, aby bola otcovi uložená povinnosť

prispievať na výživu maloletých detí po 150 eur mesačne na každé maloleté dieťa. Matka a otec
maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, maloleté deti sa v súčasnosti nachádzajú v starostlivosti
matky. Podľa vyjadrenia matky, otec na výživu maloletých detí prispieva iba nepravidelne. Výkon
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom súdnym rozhodnutím doposiaľ upravený nebol.
Na tunajšom súde je vedené konanie pod sp. zn. 41P/78/2025 o návrhu matky na úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a konanie vedené pod sp. zn. 41P/145/2025
o návrhu starého otca maloletých detí na zverenie do jeho náhradnej osobnej starostlivosti. Matka
05.12.2025 podala na tunajší súd takmer totožný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, vedený
pod sp. zn. 41P/163/2025. Uznesením č. k. 41P/163/2025-16 z 15.12.2025 súd zamietol návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia matky, ktorým žiadala, aby bola otcovi uložená povinnosť

prispievať na výživu maloletých detí po 250 eur mesačne na každé maloleté dieťa. Matka sa voči
predmetnému rozhodnutiu odvolala, Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 14CoP/6/2026-46 zo
04.02.2026 rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.

21. Z obsahu spisu sp. zn. 41P/78/2025 súd zistil:

- otec v podaní doručenom súdu 25.08.2025 okrem iného uviedol, že matka nemá záujem o výchovu
detí, ale o peniaze. V roku 2023 sa detí vzdala a odišla do Prahy (za svojím priateľom, s ktorým má štvrté
dieťa, on ju vyhodil a musela sa vrátiť na Slovensko). Deti boli v tom čase aj s otcom u jeho rodičov a
matka poberala materskú aj s rodinnými prídavkami na deti. Matka vo vyjadrení z 08.09.2025 uviedla,
že v Českej republike bola dva mesiace z dôvodu zložitej situácie, keď nemala na Slovensku potrebné

zázemie. Po návrate na Slovensko si zabezpečila bývanie a deti odvtedy vychováva vo svojom byte;
- dňa 12.11.2025 sa uskutočnilo informatívne stretnutie rodičov, na ktorom matka uviedla, že otec si deti
odmieta brať aj na víkendy a pred informatívnym stretnutím jej zaslal výživné 400 eur.

22. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 41P/145/2025 vyplýva, že matka vo vyjadrení doručenom

súdu 01.12.2025 uviedla, že je zamestnaná. Od 19.11.2025 nastúpila do zamestnania ako asistentka
poslanca mestského zastupiteľstva v Bratislave S.. et S.. S. S.. Tento pracovný pomer je časovo
predvídateľný, stabilný a nezasahuje do jej každodennej starostlivosti o maloleté deti. Matka si dôsledne
organizuje svoj denný režim tak, aby jej maloleté deti mali zabezpečenú neustálu a plnohodnotnú
osobnú prítomnosť matky, a aby všetky ich potreby boli pokryté bez akýchkoľvek obmedzení. Stabilné

zamestnanie matky predstavuje ďalší prvok životnej istoty pre jej maloleté deti, pretože pravidelný príjem
matke umožňuje ešte kvalitnejšie zabezpečiť ich materiálne, školské aj zdravotné potreby. Zamestnanie
zároveň potvrdzuje jej zodpovedný prístup k životu, schopnosť riadne fungovať, plánovať a dlhodobo
zabezpečiť rodinu. Ide o dôležitý faktor, ktorý priamo posilňuje stabilitu rodinného prostredia.

23. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni nebol zistený zamestnávateľ matky, matka nepoberá dôchodkové,
nemocenské, úrazové poistenie ani poistenie v nezamestnanosti. Otec vykonáva samostatnú zárobkovú
činnosť, vymeriavací základ otca od 01/2025-06/2025 bol v priemere 715 eur.

24. Matka nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že otec na výživu

maloletých detí neprispieva pravidelne a z dôvodu starostlivosti o štyri maloleté deti si nemôže nájsť
stabilné zamestnanie, preto výživa maloletých detí a ich odôvodnené potreby sú ohrozené.25. Po zvážení všetkých skutočností, ktoré matka vo svojom návrhu uviedla, ako aj oboznámením sa
s obsahom spisov tunajšieho súdu sp. zn. 41P/78/2025, 41P/145/2025 a 41P/163/2025, dospel súd k
záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako

žiadalamatkanazákladejejnávrhunariadiťaktorévyžadujeprávnaúpravauvedenávodsekochvyššie.

26. Súd v čase rozhodovania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nemal matkou
ako navrhovateľkou za osvedčenú a ani z obsahu spisu nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
maloletých detí vo forme nariadenia neodkladného opatrenia, navrhovaným uložením povinnosti otcovi

platiť výživné na maloleté deti v nevyhnutnej miere (ustanovenie § 366 CMP).

27. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere,
teda ak je nutné zabezpečiť výživu maloletého dieťaťa v nevyhnutnej miere na uspokojovanie jeho
základných osobných (životných) potrieb. Zároveň pri určovaní povinnosti platiť výživné je potrebné
osvedčenie,žejetunebezpečenstvobezprostrednehroziacejujmy.Aksúdnariadineodkladnéopatrenie

podľa § 366 CMP, určuje rozsah vyživovacej povinnosti rodiča vo výške, aby boli vykryté len nevyhnutné
výdavky maloletého dieťaťa. Až v ďalšom štádiu konania (vo veci samej) súd zisťuje schopnosti a
možnosti rodiča prispievať na výživu maloletého dieťaťa v závislosti od jeho majetkových a zárobkových
pomerov a určí výšku vyživovacej povinnosti na základe tohto kritéria.

28. Rozhodnutie o výške výživného formou neodkladného opatrenia musí v prvom rade spĺňať zákonné
podmienky tohto inštitútu a vychádzať z pravdepodobných skutkových tvrdení, z ktorých potom na
základe ich posúdenia súd pri rozhodnutí vychádza. V posudzovanom prípade prihliadnuc na vyššie
citované zákonné ustanovenia, ako aj obsah návrhu matky, v ktorom matka ani neuviedla v čom
vidí ohrozenie výživy maloletých detí, súd splnenie podmienok pre určenie výživného na maloleté

deti v nevyhnutnej miere nezistil. Dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť iba
argumentácia matky, že otec na výživu maloletých detí neprispieva v dostatočnom rozsahu alebo
sporadicky. Súd nemal osvedčené, že otec má v úmysle sa vyhýbať plneniu vyživovacej povinnosti, keď
ako sama matka tvrdila v konaní vedenom na tunajšom súdu pod sp. zn. 41P/78/2025, otec jej pred
informatívnym stretnutím konanom 12.11.2025 poslal výživné na maloleté deti v sume 400 eur.

29. Matka nepredložila súdu žiadne listinné dôkazy, z ktorých by tiež vyplývalo, že výživa a potreby
maloletých detí sú ohrozené a zároveň sama v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla,
že otec prispel na výživu bezprostredne aj po stretnutí rodičov. Dôvodila tiež tým, že výživa maloletých
detí je bezprostredne ohrozená a vzhľadom na starostlivosť o maloleté deti sa aktuálne nemôže

zamestnať. Následne z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 41P/145/2025, kde predmetom konania
je návrh starého otca maloletých detí na zverenie maloletých detí Y. do jeho náhradnej osobnej
starostlivosti súd zistil, že matka vo vyjadrení k návrhu uviedla, že je zamestnaná. Od 19.11.2025
nastúpila do zamestnania ako asistentka poslanca mestského zastupiteľstva v Bratislave S.. et S..
S. S.. Tento pracovný pomer je časovo predvídateľný, stabilný a nezasahuje do jej každodennej

starostlivosti o maloleté deti. Matka si dôsledne organizuje svoj denný režim tak, aby jej maloleté deti
mali zabezpečenú neustálu a plnohodnotnú osobnú prítomnosť matky, a aby všetky ich potreby boli
pokryté bez akýchkoľvek obmedzení. Stabilné zamestnanie matky predstavuje ďalší prvok životnej
istoty pre jej maloleté deti, pretože pravidelný príjem matke umožňuje ešte kvalitnejšie zabezpečiť
ich materiálne, školské aj zdravotné potreby. Zamestnanie zároveň potvrdzuje jej zodpovedný prístup

k životu, schopnosť riadne fungovať, plánovať a dlhodobo zabezpečiť rodinu. Ide o dôležitý faktor,
ktorý priamo posilňuje stabilitu rodinného prostredia. Matka navyše žiadnym spôsobom neosvedčila
skutočnosť, že výživa maloletých detí je bezprostredné ohrozená, nepredložila žiadne listinné dôkazy,
napr. nájomnú zmluvu, kde by bola uvedená suma nájomného, ktorú musí matka platiť alebo predpis
mesačných zálohových platieb za užívanie bytu a pod., teda súdu neposkytla ani také dôkazy, ktoré

predložiť mohla. Súčasne z matkou vyčíslených odôvodnených potrieb maloletých detí vyplýva, že ich
životný štandard je nadpriemerný. Matka ako celkové odhadované mesačné náklady na maloletého J. Z.
uviedla sumu 905 eur mesačne, na maloletú U. G. sumu 825 eur mesačne a na maloletú X. H. sumu 975
eur mesačne. Pokiaľ matka uviedla tieto sumy mesačných nákladov na maloleté deti, potom, ak matka
skutočne vynakladá celkovo sumu 2.705 eur mesačne na maloleté deti, musí mať aj dostatok finančných

prostriedkov na ich vykrytie. V opačnom prípade by išlo len o nadhodnotenie mesačných nákladov na
maloleté deti a súdu by nebolo poskytnuté vyčíslenie reálnych výdavkov na deti, ktoré matka v priemere
mesačne aj vynakladá.30. V danom prípade súd nepovažuje za dôvodné neodkladným opatrením sanovať nevyhnutné
výdavky. Ako už súd vyššie uviedol, matka neosvedčila žiaden z výdavkov, ktoré uviedla, nedoložila
potvrdenie o navštevovaní školy/škôlky maloletými deťmi, nedoložila potvrdenie o platbách, platobné

predpisy,fotokópiefaktúranižiadnuinúlistinu,ktoroubyosvedčila,ževýdavkysúskutočné,odôvodnené
a bez ich naplnenia je bezprostredne ohrozená výživa maloletých detí. Z tvrdení matky nevyplývajú
skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle jej návrhu, ani zvýšené náklady
maloletých detí, ktoré by odôvodňovali a vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov,
určením výživného vo forme neodkladného opatrenia, čím v danej veci absentuje naliehavosť potreby

neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania.

31. Maloleté deti sú v starostlivosti matky, ktorá je zamestnaná. Podľa vyjadrenia samotnej matky
v konaní vedenom pod sp. zn. 41P/145/2025 „pravidelný príjem matke umožňuje ešte kvalitnejšie
zabezpečiť materiálne, školské aj zdravotné potreby detí.". V návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia neboli uvedené dôvody existencie potreby nevyhnutnej úpravy pomerov v požadovanom

ohľade. Matka neuviedla a neosvedčila skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že v
dôsledku nedostatočnej participácie otca, by základná výživa a potreby maloletých detí boli ohrozené.

32. Súd upozorňuje na to, že matka 05.12.2025 žiadala o vydanie neodkladného opatrenia (sp. zn.
41P/163/2025), pričom uznesením súdu č. k. 41P/163/2025-16 z 15.12.2025 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Trnave č. k. 14CoP/6/2026-46 zo 04.02.2026 súd zamietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia matky, ktorým žiadala, aby bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu
maloletých detí po 250 eur mesačne na každé maloleté dieťa. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
11.03.2026, pričom súčasný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (sp. zn. 41P/36/2026) matka
na súd podala 09.03.2026, t. j. ešte pred tým, než pôvodné rozhodnutie o zamietnutom neodkladnom

opatrení nadobudlo právoplatnosť. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka pritom
netvrdila žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zásadnú zmenu pomerov, ba dokonca
neuviedlapôvodnénedostatkynávrhudosúladusvydanýmsúdnymrozhodnutím,pričomsúdpoukazuje
na skutočnosť, že matka bola v pôvodnom konaní, ako i v súčasnom konaní zastúpená kvalifikovaným
právnym zástupcom, preto súdu nie je zrejmý dôvod opätovného opomenutia doloženia dôkazov

osvedčujúcich aktuálny stav v rodine maloletých detí Y.. Zároveň súd nevzhliadol zmenu okolností, ktorá
by odôvodňovala podanie ďalšieho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže od podania
prvého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (05.12.2025) až po podanie druhého návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia (09.03.2026) uplynuli tri mesiace a ako súd uviedol vyššie, prvé
súdne rozhodnutie nestihlo v čase podania druhého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

nadobudnúť právoplatnosť.

33. Súd zdôrazňuje, že inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby nahrádzal rozhodnutie vo
veci samej, ale nato, aby súd neodkladne zasiahol v prípade, že dochádza k ohrozeniu práv maloletého
dieťaťa, ak sú splnené všetky podmienky na jeho nariadenie, čo nie je daný prípad. Vyhovenie

návrhu matky bez osvedčenia rozhodujúcich skutočností by vo svojich dôsledkoch zasiahlo do právneho
postavenia dotknutých osôb vysoko nad rámec zabezpečovacieho charakteru neodkladného opatrenia.
Na základe vyššie uvedených skutočností, kedy súd nemal za osvedčené naplnenie procesných
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, návrh matky v celom rozsahu zamietol.

34. V konaní vo veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 41P/78/2025, resp. 41P/145/2025,
po náležitom dokazovaní na pojednávaní, vyhodnotení majetkových pomerov obidvoch rodičov a ich
možností a schopností, súd rozhodne o návrhoch rodičov a návrhu starého otca maloletých detí.

35. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v súlade s § 58 CMP v rozhodnutí, ktorým sa

konanie končí (konanie vo veci samej).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/
a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 125 ods. 1 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).