Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/21/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8226200162
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8226200162.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi vo veci starostlivosti súdu o maloletého H. R.,
B.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny X., dieťa matky: J. R., B.. XX.XX.XXXX, O. X. B. XXX/X, XXX XX X., právne zastúpená advokátom
JUDr. Ivanom Savčákom, so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov, a otca: Ľ. R., B.. XX.XX.XXXX,

O. X. W. XX, XXX XX X., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti
uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č.k. 20P/2/2026-58 zo dňa 30. januára 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie vo výrokoch I., III. a IV.

II. Mení uznesenie vo výroku II. tak, že otec maloletého je oprávnený stýkať sa s maloletým H., B..
XX.XX.XXXX každý týždeň v utorok a vo štvrtok od 14:00 hod. do 18:00 hod. a každý párny týždeň od

piatka od 18:00 hod. do nedele do 16:00 hod. s tým, že matka je povinná v určenom čase odovzdať
maloletého v mieste bydliska matky, kde je otec povinný maloletého prevziať a v čase určenom na
ukončenie styku je povinný maloletého odovzdať matke v mieste bydliska matky.

III. Dáva podnet súdu prvej inštancie na postup podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Návrhom doručeným súdu dňa 13.01.2026 podala matka návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhala zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti, úpravy styku
otca s maloletým a uloženia povinnosti otcovi zdržať sa akéhokoľvek hanobenia, manipulácie alebo
negatívneho ovplyvňovania maloletého vo vzťahu k matke.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

„Nariaďuje toto neodkladné opatrenie:

I. Maloletého H. R.Č., B.. XX.XX.XXXX, dočasne zveruje do osobnej starostlivosti matky J. R.Á., B..
XX.XX.XXXX.

II. Otec maloletého dieťaťa Ľ. R., B.. XX.XX.XXXX, je oprávnený stýkať sa s maloletým H. R., B..
XX.XX.XXXX každý párny týždeň v roku v sobotu od 10:00 hod. do 16:00 hod. Miestom preberania a

odovzdania maloletého je bydlisko matky, ktorá je povinná maloletého na styk riadne a včas pripraviť,
a to odo dňa 30.01.2026 do budúcna.III. Otec maloletého Ľ. R., B.. XX.XX.XXXX, je povinný zdržať sa akéhokoľvek hanobenia, manipulácie
alebo negatívneho ovplyvňovania dieťaťa vo vzťahu k matke.

IV. Toto neodkladné opatrenie trvá do právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní vo veci samej vedenej
na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 20P/69/2025.

V. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo

veci samej.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok,
§ 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 332 ods. 1, § 367 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, čl. 41 ods. 4 prvá veta zákona č. 460/1992 Zb. Ústava
Slovenskej republiky, čl. 5 prvá veta základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 9 ods. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa.

4.Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žepopreskúmanínávrhumatky,predloženýchlistinnýchdôkazoch
a po zvážení všetkých relevantných okolností dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia je dôvodný a je potrebné mu v plnom rozsahu vyhovieť. Po podaní pôvodného návrhu
došlo k mimoriadne závažnej udalosti, ktorá zásadne mení posúdenie rodičovských schopností otca
a bezpečnosti prostredia, v ktorom sa maloleté dieťa nachádza. Dňa 22.01.2026 otec maloletého
fyzicky napadol matku, pričom útok prebehol v mieste jeho bydliska, za prítomnosti plnoletého syna,
bol sprevádzaný vyhrážkami, zabitím, škrtením a opakovanými údermi. Incident si vyžiadal zásah

policajného zboru a lekárske ošetrenie navrhovateľky. Tieto skutočnosti sú preukázané lekárskymi
správami a potvrdením policajného zboru. Aj keď maloletý nebol priamym terčom útoku, vyrastanie
v prostredí, kde dochádza k fyzickému násiliu, agresii a vyhrážkam, predstavuje vážne ohrozenie
jeho psychického a emocionálneho vývinu. Dieťa je vystavené strachu, nestabilite a modelu riešenia
konfliktov násilím, čo je v rozpore s jeho najlepším záujmom. Uvedené správanie otca preukazuje

jeho neschopnosť aktuálne zabezpečiť bezpečné a pokojné prostredie pre maloleté dieťa. V tejto fáze
konania preto nie je možné ponechať styk v pôvodne navrhovanom rozsahu bez rizika ujmy na strane
dieťaťa.Navrhovanézúženiestykuotcasmaloletýmbezprespávania,vobmedzenomčasovomrozsahu
predstavuje primerané, dočasné a nevyhnutné opatrenie, ktoré sleduje výlučne ochranu maloletého
dieťaťa. Nejde o zákaz styku, ale o jeho obmedzenie do času, kým nebude možné bezpečne posúdiť

rodičovské pomery v meritórnom konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že sú splnené
zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže bez jeho okamžitého nariadenia
hrozí vážne ohrozenie priaznivého vývinu maloletého dieťaťa. Navrhované opatrenie je v súlade s
princípom najlepšieho záujmu dieťaťa. Počiatok neodkladného opatrenia stanovil od 30.01.2026, teda
odo dňa rozhodnutia o neodkladnom opatrení. Otázka definitívnej úpravy výkonu rodičovských práv a

povinnosti k maloletému bude vyriešená v konaní vo veci samej vedenom na tunajšom súde pod. sp.
zn. 20P/69/2025.

5. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí
vo veci samej.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení účastníkov konania

6. Proti výrokom I. až IV. uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodu nesprávnych
skutkových zistení, nesprávneho právneho posúdenia a nesprávne alebo neúplne zisteného skutočného

stavu veci. S rozhodnutím súdu nesúhlasí a považuje ho za nedostatočne odôvodnené a predčasné.
Poprel tvrdenia matky o nezabezpečovaní zdravotnej starostlivosti maloletému, o alkoholizme a dôrazne
odmietol tvrdenia o napadnutí matky. Rovnako poprel všetky tvrdenia matky o manipulovaní, či
ovplyvňovaní maloletého a aj o bránení jej styku a telefonického kontaktu s maloletým. Uvedené je
jednoznačne popreté vlastnými tvrdeniami matky o stretnutí sa so synom v cukrárni, na ktoré ju vyzval

sám. Aktuálny stav je taký, že maloletý je od 02.02.2026 znova u neho, k matke sa nechce vrátiť, chce
sa s ňou len stretávať. U matky prespal iba v noci z 14.02. na 15.02., pretože bol služobne odcestovaný.
Uviedol, že si je vedomý nariadeného neodkladného opatrenia, ale nevie prinútiť syna, aby sa vrátil
do prostredia, v ktorom sa necíti dobre a je pre neho škodlivé. Napriek neodkladnému opatreniu atvrdeniam, sama matka opakovane žiadala, aby si maloletého vzal k sebe a jeho návratu sa nedožaduje.
Poukázaltiežnavyjadreniamaloletéhopredkolíznouopatrovníčkouanato,žemaloletývychádzadobre
aj so svojím bratom P.. Namietal, že súd pred nariadením neodkladného opatrenia nevykonal všetky

dôkazy a neoboznámil sa s vyjadrením psychológa RPVS a tiež maloletého nevypočul. K incidentu z
januára 2026 uviedol, že matka mala zjavne naplánované vyprovokovať ho, o čom svedčí to, že sa
bola na polícii informovať, ako má postupovať, čo považuje za nezvyčajný postup, keďže v minulosti
medzi nimi takéto incidenty neboli a nemala sa čoho obávať. Opísal ako prebiehala komunikácia a
odovzdávanie vecí maloletého v deň incidentu. Matka nečakala na odovzdanie vecí pred domom, ale

začala sa agresívne domáhať vstupu do domu, vbehla doň a začala mu vulgárne nadávať, potom ho
vonku napadla. Svedkami boli syn a jeho priatelia, čo vedia potvrdiť a napadnutie nahlásil na polícii,
preto navrhol vyžiadať si záznam z OR PZ X. z jeho podania. Uviedol tiež, že mu boli spôsobené
zranenia, preto bol urgentne ošetrený, neskôr aj u obvodného lekára. Uviedol, že maloletý lieky na astmu
nepotrebuje, lebo ich má u neho a jeho zdravotný stav konzultoval aj s ošetrujúcou lekárkou. Odmietol
tiež obvinenia s rasizmu a styk upravený v rozhodnutí považuje za závažné a bezdôvodné obmedzenie

jeho rodičovských práv, pretože rozsah stretávania sa prakticky rovná úplnému obmedzeniu jeho styku
s maloletým. Uviedol, že zabezpečuje starostlivosť o maloletého a keď dňa 12.02. volali matke zo školy,
že maloletému je zle, volala mu, aby s ním išiel k lekárovi. Za daných okolností nevidí zmysel v trvaní
neodkladného opatrenia, preto navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že maloletý bude zverený do
osobnej starostlivosti otca.

7. Matka k podanému odvolaniu uviedla, že je účelové, vnútorne rozporné a jeho cieľom nie je
ochrana maloletého, ale legalizovanie stavu, ktorý vznikol jeho vlastným a manipulatívnym konaním.
Rozhodnutie súdu vychádza z osvedčených skutkových tvrdení, reaguje na bezprostrednú hrozbu
ujmy a sleduje výlučne ochranu maloletého. Námietku nesprávnych skutkových zistení označila za

nekonkrétnu, pretože otec v odvolaní osvedčené skutočnosti nevyvracia dôkazmi, len ich popiera,
čo neoslabuje osvedčenie skutkového stavu. Poukázala na rozpor v argumentácii otca ohľadom
jej styku s maloletým a ak by ich styku v skutočnosti nebránil, potom by nebolo potrebné súdne
upravovať styk. Argumentácia otca ohľadom vôle maloletého je právne a psychologicky neudržateľná,
pretože maloletý sa nachádza vo veku vysokej ovplyvniteľnosti a z komunikácie vyplýva sľubovanie

drahých vecí, tolerovanie neobmedzeného hrania, izolácia od matky a konflikt lojality. Prostredníctvom
priloženej elektronickej komunikácie poukázala na konkrétne prípady manipulácie maloletého otcom.
V prípade fyzického napadnutia otec neuviedol žiaden objektívny dôkaz o vyprovokovaní incidentu.
Diskvalifikačným prvkom otca sú aj jeho rasové vyjadrenia na jej partnera, čo vytvára prostredie
intolerancie. Ďalej uviedla, že výsluch maloletého je predmetom konania vo veci samej a poukázala aj

na ďalšie rozporné tvrdenia otca. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie v celom rozsahu potvrdil.

8. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

9. V priebehu odvolacieho konania odvolací súd zistil, že konanie vo veci samej vedenej pod sp.

zn. 20P/69/2025 o rozvod a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom nie je právoplatne
skončené, vo veci prebieha COCHEM a stretnutie je naplánované na deň 21.04.2026. Zároveň bola v
priebehu odvolacieho konania kontaktovaná kolízna opatrovníčka za účelom zistenia, v koho osobnej
starostlivosti sa aktuálne maloletý nachádza. Kolízna opatrovníčka uviedla, že maloletý sa nachádza
u matky, ktorá zabezpečuje jeho osobnú starostlivosť a kontakt s otcom, pričom matka nemá problém

tento kontakt umožniť otcovi aj nad rámec neodkladného opatrenia. Problém je skôr na strane otca, ktorý
aj prostredníctvom maloletého rieši rôzne veci, napr. majetky.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia
§ 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CMP“), v spojení s ustanovením § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v
§ 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k

záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné.

11. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Civilného
mimosporového poriadku.12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

16. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“),
záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho
týkajú.

17. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

19. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

20.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

21. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

22. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty účastníkov konania predostreté v odvolacom
konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti pre nariadenie
neodkladného opatrenia tak, ako sa ho svojim návrhom domáhala matka maloletého.

23. Podľa ustálenej súdnej praxe pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje minimálne
osvedčenie skutočností podstatných pre rozhodnutie. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená,
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.09.2010,

sp. zn. 6 Cdo 171/2010).

24. Keďže neodkladné opatrenie je možné nariadiť aj v prípadoch týkajúcich sa starostlivosti o
maloleté deti za predpokladu, že pomery maloletého je nevyhnutné upraviť bezodkladne, odvolacísúd skúmal aj záujem maloletého na nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorý bude
daný predovšetkým vtedy, ak tento záujem maloletého bude narušený alebo ohrozený v prípade
absencie bezodkladnej úpravy jeho pomerov. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je

poskytnutie aj preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Je
potrebné poznamenať, že nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) je dôvodné iba
zasituácie,akjepotrebnébezodkladnevyriešiťsituáciu,vakejsamaloletédieťaocitlo(porov.uznesenie
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I ÚS. 347/06). V rámci konania o nariadenie neodkladného
opatrenia sa posudzuje naliehavosť požadovanej úpravy vzhľadom na nevyhnutnosť rozhodnúť tak, aby

sa predišlo vzniku vážnej a nenapraviteľnej ujmy.

25. V predmetnom prípade bolo osvedčené, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a v súčasnosti
prebieha na súde prvej inštancie konanie o rozvod a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom na čas po rozvode, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Z manželstva rodičov pochádza
celkovo päť detí - dospelí synovia R. H. P., dospelá dcéra H. W. a dve maloleté deti H. H. Q.. Od odchodu

zo spoločnej domácnosti zabezpečovala osobnú starostlivosť obom maloletým deťom matka. V prípade
maloletej nedochádza medzi rodičmi k nezhodám v otázke osobnej starostlivosti a styku, keďže osobnú
starostlivosť o maloletú zabezpečuje výhradne matka a aj podľa vyjadrenia maloletej k jej styku s otcom
nedochádza, do domácnosti otca odmieta chodiť.

26. Opačná situácia je v otázke osobnej starostlivosti o maloletého H., na ktorej sa rodičia nevedia
dohodnúť. Každý z rodičov žiada zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti, pričom poukazuje
na nedostatky druhého rodiča. Podľa aktuálnych vedomostí kolízneho opatrovníka sa však maloletý
nachádza v osobnej starostlivosti matky, ktorá mu v kontakte s otcom aj nad rámec neodkladného
opatrenia nebráni. Z doterajších šetrení kolízneho opatrovníka neboli zistené nedostatky v poskytovaní

osobnej starostlivosti matkou a ani v bránení kontaktu maloletému s otcom. V prípade, ak sa maloletý
nachádzal u otca, nedostatky v jeho osobnej starostlivosti taktiež neboli zistené, avšak dochádzalo
k tomu, že maloletému neumožňoval komunikovať s matkou ani telefonicky, dokonca po spoločne
strávenom Silvestri s otcom sa maloletý do domácnosti matky nevrátil. Komunikácia medzi rodičmi
ohľadom maloletého a jeho osobnej starostlivosti je vážne narušená, čo je osvedčené aj incidentom,

ktorý sa odohral medzi rodičmi a v dôsledku ktorého matka musela vyhľadať lekársku pomoc. Všetky
tieto skutočnosti nepochybne svedčia o tom, že do rozhodnutia vo veci samej je potrebné neodkladným
opatrením rozhodnúť o zverení maloletého do starostlivosti jedného z rodičov, čím dôjde k úprave
a zastabilizovaniu režimu osobnej starostlivosti o maloletého. Aj odvolací súd tak vzhliadol potrebu
bezodkladne upraviť pomery maloletého prihliadajúc na jeho najlepší záujem.

27. V priebehu odvolacieho konania sa otec snažil osvedčiť, že počas incidentu, to bola práve
matka, ktorá ho fyzicky napadla. Na osvedčenie uvedeného predložil fotodokumentáciu, predvolanie na
priestupkové konanie vo veci napadnutia manželkou a čestné vyhlásenie syna P. o fyzickom napadnutí
matkou. Odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že k incidentu medzi rodičmi skutočne došlo, avšak

z predloženej fotodokumentácie otca nebolo možné osvedčiť, kedy bola vyhotovená a aké zranenia
boli otcovi spôsobené, keďže nepredložil ani lekársku správu. Pokiaľ ide o čestné vyhlásenie syna P.,
z obsahu spisu vyplynulo, že býva spolu s otcom v jednom dome a finančne mu vypomáha, preto
ani tento dôkaz nateraz nepovažoval odvolací súd za relevantný. S ohľadom na prebiehajúci konflikt
rodičov a správy kolízneho opatrovníka, ktorý nezistil nedostatky v osobnej starostlivosti matky, bránenie

maloletému v styku a kontaktu s otcom a skutočnosť, že maloletý sa v súčasnosti reálne nachádza
v starostlivosti matky, má aj odvolací súd za to, že v najlepšom záujme maloletého je jeho dočasné
zverenie do osobnej starostlivosti matky.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa

§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

29. Otec maloletého nesúhlasil ani s výrokom týkajúcim sa úpravy styku. Súd prvej inštancie pristúpil
k obmedzeniu styku otca s maloletým s poukazom na agresívne správanie otca voči matke počas
spomínaného incidentu. Ako bolo už vyššie uvedené, incident sa stal len medzi rodičmi bez toho, aby

jeho účastníkom alebo svedkom bol aj maloletý, preto odvolací súd nevzhliadol dôvod na obmedzenie
styku otca s maloletým. Len súdom prvej inštancie v danom čase osvedčená agresivita otca voči matke
nie je dôvodom na to, aby muselo nevyhnutne dôjsť k zásahu do styku medzi otcom a synom. Za daného
stavusaodvolacísúdstotožnilskolíznymopatrovníkomnavrhovanýmrozsahomstykuotcasmaloletým,preto mu vyhovel v celom rozsahu. Odvolací súd totižto nemal osvedčené, aby sa otec voči maloletému
dopúšťal takého správania, ktoré by ohrozovalo jeho život, zdravie alebo zdravý vývoj a vývin a neboli
ani zistené závažnejšie nedostatky v osobnej starostlivosti o maloletého počas obdobia, kedy bol u otca.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd nateraz nevzhliadol dôvod, pre ktorý by maloletý nemohol tráviť
s otcom viac času, a to aj s prespatím. Len samotný konfliktný vzťah rodičov, ktorý vyústil vo fyzický
útok bez toho, aby bol jeho účastníkom alebo svedkom maloletý nemôže nateraz odôvodňovať tak
výraznéobmedzenievzťahuotcasmaloletým.Naviacvpriebehuodvolaciehokonaniaboloodkolízneho
opatrovníka zistené, že matka styku nad rámec neodkladného opatrenia nebráni, preto nie je vylúčené,

aby sa otec s maloletým nemohli stretnúť aj nad rámec tejto úpravy. Za miesto prevzatia a odovzdania
maloletého určil bydlisko matky, ktoré je súčasne bydliskom maloletého.

30. Poukazujúc na vyššie uvedené, odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil napadnutý výrok
II. uznesenia tak, že otec maloletého je oprávnený stýkať sa s maloletým H., B.. XX.XX.XXXX každý
týždeň v utorok a vo štvrtok od 14:00 hod. do 18:00 hod. a každý párny týždeň od piatka od 18:00 hod.

do nedele do 16:00 hod. s tým, že matka je povinná v určenom čase odovzdať maloletého v mieste
bydliska matky, kde je otec povinný maloletého prevziať a v čase určenom na ukončenie styku je povinný
maloletého odovzdať matke v mieste bydliska matky.

31. Odvolací súd sa stotožnil aj s napadnutým výrokom III. uznesenia, keďže v konaní bolo dostatočne

osvedčené, že v prítomnosti maloletého sa otec dopúšťa hanobenia, manipulácie alebo negatívneho
ovplyvňovania maloletého voči matke, čo nepochybne nie je v najlepšom záujme maloletého.
Starostlivosť a výchova maloletého dieťaťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i
nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa.

32. V súvislosti s výrokom I. a II. je potrebné potom konštatovať aj správnosť výroku IV. uznesenia súdu
prvej inštancie o trvaní neodkladného opatrenia. Odvolací súd na tomto mieste dáva do pozornosti, že
neodkladné opatrenia v žiadnom prípade neprezumuje výsledok konania vo veci samej, keďže v rámci
neodkladného opatrenia sa vychádza len zo skutočností osvedčených, nie dokázaných ako je tomu vo
veci samej.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch III.
a IV. podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

34. S ohľadom na osvedčené mimoriadne narušené a konfliktné vzťahy medzi rodičmi navzájom a

maloletým, odvolací súd dáva podnet súdu prvej inštancie na postup podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona
o rodine. Odborné poradenstvo môže pomôcť rodičom maloletého zlepšiť ich vzájomnú komunikáciu,
komunikáciu vo vzťahu k maloletému, ako aj postoj maloletého k obom rodičom, čo celkovo môže
pomôcť zlepšiť zabezpečovanie starostlivosti o maloletého zo strany oboch rodičov, aby tak obaja mohli
aktívne participovať na výchove a starostlivosti o maloletého. Závery vyplývajúce z poskytnutej odbornej

pomocimôžurovnakoposlúžiťnaposúdenie,ktorévýchovnéprostrediejepremaloletéhonajvhodnejšie,
ako aj vyhodnotenie miery rodičovskej spôsobilosti toho-ktorého rodiča a ich uvedomenie si dôležitosti
druhého rodičia v živote maloletého.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona

č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).