Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/76/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1522200357
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1522200357.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Jany Richterovej a Mgr. Jaroslava Šupu v právnej veci žalobcu: Generali Česká pojišťovna a. s.,
IČO: 452 72 956, so sídlom Spálená 75/16, Praha 1 - Nové Město, Česká republika, konajúceho na
území Slovenskej republiky prostredníctvom: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského
štátu, IČO: 54 228 573, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, právne zastúpeného: AK Balara, s. r.
o., IČO: 36 858 528, advokátska kancelária so sídlom Kalinčiakova 33A, Bratislava, proti žalovanému:
P.. T. A., Z.. XX.X.XXXX, K. B. B. X, B., právne zastúpenému: KRALIK & PARTNERS s. r. o., IČO: 50
061 151, advokátska kancelária so sídlom Ul. 29. Augusta 2B, Bratislava, o zaplatenie 2 461,84 €, na

odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B5-60C/3/2022-142 zo dňa 4.
novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v jeho I. výroku konanie v časti istiny vo výške 199,30 €
zastavil. Žalovanému II. výrokom uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2 262,54 € v lehote
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi v III. výroku priznal voči žalovanému nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %.

2. Svoj rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 415, § 420 ods. 1 a 3, § 442
ods. 1 a 3, § 443, § 790 písm. a), § 806, § 813 ods. 1, § 822 a § 823 Občianskeho zákonníka a
vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané a v konaní nebolo sporné,
že dňa 21.1.2020 o 11:00 hodine vznikla škodová udalosť vo forme zatečenia nebytového priestoru
vo vlastníctve poškodeného vodou tečúcou z bytu nachádzajúceho sa nad nebytovým priestorom,

ktorý je vo vlastníctve žalovaného - škodcu. Škodová udalosť bola poisťovniam, s ktorými mali
poškodený a škodca uzavreté poistné zmluvy, riadne nahlásená ako zo strany škodcu, tak aj zo
strany poškodeného. Poistiteľ poškodeného vykonal šetrenie poistnej udalosti a dňa 7.5.2020 oznámil
poškodenému ukončenie likvidácie a s tým súvisiacu úhradu poistného plnenia vo výške 7 629,30 € bez
DPH. Následne vyzval poistiteľ poškodeného poistiteľa žalovaného na poskytnutie poistného plnenia
vo výške 7 629,30 € bez DPH z titulu poistenia zodpovednosti žalovaného za škodu so splatnosťou
najneskôr do 14.6.2020. Nesporné bolo aj to, že poistiteľ žalovaného poskytol poistiteľovi poškodeného

poistné plnenie len vo výške 4 259,70 €. Ako dôvod plnenia len v rozsahu časti nákladov na odstránenie
škody poistiteľ žalovaného uviedol, že nedošlo k preukázaniu rozsahu niektorých poškodení majetku
poškodeného. Spornou sa teda stala otázka výšky poistného plnenia titulom zodpovednosti žalovaného
za škodu spôsobenú na majetku poškodeného, a to pokiaľ ide o množstvo dodaného materiálu arozsahu vykonaných prác. Podľa súdu prvej inštancie v zmysle zápisu o obhliadke, ktorý bol vyhotovený
poistiteľom Generali Poisťovňa, a. s., došlo k nasledovným poškodeniam: Miestnosť 1 - kancelária:
Stena - Popis poškodenia: fľaky na stene, Rozsah poškodenia: 1 m2, Podlaha/lišty papierové - Popis

poškodenia: oduté, Rozsah poškodenia: 6 m, Miestnosť 2 - WC: Stena - Popis poškodenia: fľaky na
sadrokartóne, Rozsah poškodenia: 0,40 m2, Miestnosť 3 - kuchyňa: Stena - Popis poškodenia: fľaky na
sadrokartóne, Rozsah poškodenia: 0,60 m2, Podlaha/lišty papierové - Popis poškodenia: oduté, Rozsah
poškodenia: 3 m, Rozsah poškodenia/zničenia hnuteľnej veci: zárubňa - 5 ks s poznámkou, že zárubne
sa dodávajú len komplet s dverami, Popis poškodenia: zatečené, napučané, stropné svietidlo - 1 ks,

Popis poškodenia: zatečené, korózia. Poškodenie nebytového priestoru vo vlastníctve poškodeného
bolo preukázané aj predloženými fotografiami poškodeného priestoru.

3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný ako vlastník bytu je v zmysle § 11 ods. 1 a 2 zákona
č. 182/1993 Z. z. povinný na svoje náklady udržiavať byt v stave spôsobilom na riadne užívanie
a v rámci toho je povinný zabezpečovať jeho údržbu a opravy. Je tiež povinný konať tak, aby pri

užívaní a inom nakladaní s bytom nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych a
iných užívacích práv. V konaní bolo nesporné, že v byte žalovaného došlo k úniku vody z pokazenej
pračky, v dôsledku čoho došlo k zatečeniu, vytopeniu a poškodeniu nebytového priestoru vo vlastníctve
poškodeného. Žalovaný tak porušením svojej zákonom stanovenej povinnosti udržiavať byt v stave
spôsobilom na riadne užívanie (a tým neohrozovať ostatných vlastníkov) spôsobil poškodenému

škodu na jeho nebytovom priestore spočívajúcu v zatečení vodou. Zavinené porušenie povinnosti
zo strany žalovaného sa zo zákona predpokladá (§ 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka), pričom
žalovaný v tomto konaní ani nepopieral svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu. Medzi porušením
právnej povinnosti zo strany žalovaného a vznikom škody vo sfére poškodeného bola jednoznačne
daná priama, bezprostredná a ničím neprerušená príčinná súvislosť. Pokazená práčka a z nej

unikajúca voda v byte žalovaného bola jedinou príčinou zatečenia nebytového priestoru vo vlastníctve
poškodeného. Vykonaným dokazovaním boli teda preukázané všetky predpoklady vzniku všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka (porušenie
právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody
a zavinenie). Sporná bola iba žalobcom uplatnená výška nároku na náhradu škody, na ktorého ako

poistiteľa v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka prešlo právo poisteného (poškodeného) na
náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Škoda,
ktorá vznikla poškodenému zatečením jeho priestoru, mala povahu tzv. skutočnej škody. Skutočnou
škodou sa rozumie majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch. Pri stanovení výšky náhrady škody spôsobenej na veci je potrebné vychádzať

z nákladov (ich ceny), ktoré je treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu. Výšku peňažnej
náhrady vyjadrujúcej náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu treba zistiť a stanoviť objektívne
a nezávisle od náhodných okolností nesúvisiacich so škodovou udalosťou. To je možné vtedy, ak sa
vychádza z ceny opravy, ktorú by účtovala v danom mieste a čase príslušná opravovňa (R 25/1990).
Poškodený nie je povinný zisťovať si najlacnejšie ceny opravy; to však neznamená, že škodca je povinný

zaplatiť náhradu škody v akejkoľvek výške. Poškodený má nárok na náhradu účelne vynaložených
nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu zodpovedajúcich obvyklým cenám opravy v danom
mieste a čase. Rozsah náhrady škody musí teda zohľadniť výšku všetkých nutných prostriedkov,
ktoré poškodený musel vynaložiť na obnovenie pôvodného majetkového stavu. Pokiaľ obnovenie
pôvodnéhomajetkovéhostavuztechnickéhohľadiskaniejemožnéinak,nežpoužitímnovýchvecíalebo

náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala len na odstránenie následkov škodovej
udalosti, preto nemožno prenášať povinnosť na náhradu nákladov na uvedenie do pôvodného stavu
na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať oproti škodcovi. Poškodenému bola oprava v
podstatenanútenáprotiprávnymkonanímškodcu.Vdôsledkuškodovejudalostisatakpoškodenýdostal
do situácie, keď na rozdiel od škodcu konal v súlade s právom, no napriek tomu bol nútený vynaložiť

zo svojho finančnú čiastku na to, aby mohol svoju vec používať ako pred škodovou udalosťou (porovnaj
nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2221/07 zo dňa 19. marca 2008 a nález Ústavného súdu ČR
sp. zn. II. ÚS 155/16 zo dňa 6. júna 2017).

4. Poškodený nesporne vykonal opravu zatopeného priestoru vo vlastnej réžii. Za týmto účelom si

objednal práce a materiál od spoločnosti MAAG s. r. o., spoločnosti AK builders, s.r.o. a od spoločnosti
TVG Klima Slovakia s. r. o. (sušenie podlahovej konštrukcie). Poškodenému boli týmito dodávateľmi
vystavené nasledovné faktúry: (a) faktúra spoločnosti MAAG s.r.o. č. VB200147 na sumu 748,07 €, (b)
faktúra spoločnosti AK builders, s.r.o. č. 2020008 na sumu 3 974,- € (z nej žalobca uznal poškodenémulen sumu vo výške 2 914,80 €), (c) faktúra spoločnosti TVG Klima Slovakia, s.r.o. na sumu 2 797,68
€ a ďalšie faktúry napr. za svietidlo v sume 161,70 € bez DPH, za dvere v sume 2 202,- € bez DPH,
demontáž dlažby v sume 72,07 € bez DPH a nivelácia v sume 378,84 €. Spolu tak bola poškodenému

žalobcom vyčíslená škoda a poskytnuté poistné plnenie za vykonané práce a dodaný materiál v celkovej
výške 7 629,30 € vrátane DPH. Za účelne vynaložené náklady na uvedenie nebytového priestoru do
pôvodného stavu je potrebné považovať obvyklé ceny opravy v danom mieste a čase. Pokiaľ ide o
množstvo dodaného materiálu a rozsahu vykonaných prác, ktoré žalovaný rozporoval, žalovaný nijakým
relevantným spôsobom nespochybnil tú skutočnosť, že by množstvo dodaného materiálu a rozsah

vykonaných prác v zmysle faktúr a vyčíslenia škody žalobcom nezodpovedalo spôsobenej škode. Na
to nestačí len samotná konštatácia žalovaného s poukazom na krátenie poistného plnenia na základe
vlastného výpočtu výšky škody poistiteľom žalovaného. V priebehu konania žalobca poukazoval aj na to,
že primeranosť poškodeným vynaložených nákladov na uvedenie nebytového priestoru do pôvodného
stavu posudzoval aj on sám tým, že poskytol poškodenému poistné plnenie len vo výške 7 629,30 €
oprotipožadovaným10819,30€.Žalobcazfaktúryč.2020008nepriznalpoložkyakoodstráneniedlažby

a lepidla a upravila jednotkovú cenu za položky na výšku primeraných nákladov, a teda sám posudzoval
otázku účelnosti a primeranosti vynaložených nákladov na odstránenie škody (najmä pokiaľ ide o faktúru
spoločnosti AK builders, s.r.o. č. 2020008). Zároveň žalobca dodal, že zápis o obhliadke pripúšťa opak
v tom zmysle, že nakoniec môže dôjsť k zisteniu, že škoda nastala vo väčšom rozsahu, čo preukazuje
všetkými listinnými dôkazmi predloženými v tomto konaní. Pokiaľ teda žalovaný v konaní namietal,

že množstvo materiálu a rozsah prác vykonaných dodávateľmi neboli primerané, toto svoje skutkové
tvrdenie v konaní nijako nepreukázal, a teda v tomto rozsahu neuniesol svoje dôkazné bremeno.
Žalovaný na preukázanie tohto svojho tvrdenia predložil akurát interný výpočet výšky škody „Oznámenie
o výške poistného plnenia zo dňa 1.2.2022“ od svojho poistiteľa (spoločnosti UNIQA pojišťovna, a.s.).
Takýto „dôkaz“ bol však podľa názoru súdu prvej inštancie absolútne nedostatočný, keďže žalovaný

týmto svoje tvrdenie o správnosti (a dôveryhodnosti) kalkulácie nákladov potrebných a účelných na
odstránenieškodynijakorelevantnenepreukázal.Vtejtosúvislostiprvoinštančnýsúdupriamilpozornosť
na to, že sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a
navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje
úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré

môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ 132 ods. 1 CSP).
Uvedené ustanovenie stanovuje teda aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu.
Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu, zisteného na základe

vykonaných dôkazov. Súd prvej inštancie teda vychádzal z toho, že poškodený účelne vynaložil na
uvedenie nebytového priestoru do pôvodného stavu náklady vo výške 7 629,30 € v súlade s vyčíslením
výšky škody a výpočtom poistného plnenia vykonaného žalobcom v „Oznámení o ukončení likvidácie
poistnej udalosti“ zo dňa 7.5.2020, nakoľko žalovaný v konaní nepreukázal opak. Žalovaný tak v konaní
pred súdom neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce jeho tvrdenie, že v danom prípade žalobcom

uznané a poskytnuté poistné plnenie poškodenému je neprimerané z hľadiska množstva dodaného
materiálu a rozsahu vykonaných prác potrebných a účelných na odstránenie spôsobenej škody, a preto
súd prvej inštancie žalobe vyhovel.

5. O čiastočnom zastavení konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 144, § 145 ods. 2 a § 146

ods. 1 CSP a odôvodnil ho tým, že podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.8.2022 vzal
žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 199,30 €. Keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo
ešte predtým, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súhlas žalovaného s
čiastočným späťvzatím žaloby nebol v zmysle § 146 ods. 1 CSP potrebný (na jeho prípadný nesúhlas
so späťvzatím žaloby by sa neprihliadalo). Z uvedených dôvodov súd konanie v tejto časti v súlade s

§ 145 ods. 2 CSP zastavil.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalobcovi
priznal plnú náhradu trov konania, pretože bol v konaní úspešný v celom rozsahu a pokiaľ ide o čiastočné
zastavenie konania, toto procesne žalobca nezavinil, keďže k čiastočnému plneniu po podaní žaloby na

súd došlo zo strany poistiteľa žalovaného. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262
ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po nadobudnutí právoplatnosti
tohto rozhodnutia.7. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov II. a III. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil,
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a

g) CSP. Uviedol, že žalobca vyzval poistiteľa žalovaného - UNIQA pojišťovna, a. s., na poskytnutie
poistného plnenia vo výške 7 629,30 € bez DPH z titulu poistenia zodpovednosti žalovaného za škodu
tejto poisťovne so splatnosťou najneskôr do 14.6.2020. Poistiteľ žalovaného však poskytol žalobcovi
poistné plnenie vo výške 4 259,70 €. Ako dôvod plnenia len v rozsahu časti nákladov na odstránenie
škody poisťovňa žalovaného uviedla, že nedošlo k preukázaniu rozsahu niektorých poškodení majetku

poškodeného. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému mala teda byť vo výške 3 369,60 €. Dňa 26.1.2022
obdržal žalovaný od právneho zástupcu žalobcu prostredníctvom e-mailu Výzvu na náhradu škody zo
dňa26.1.2022.Žalovanýprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcubezodkladnekontaktovalprávneho
zástupcu žalobcu s tým, že bude danú situáciu riešiť s poistiteľom žalovaného a ihneď po obdržaní
vyjadrenia z poisťovne upovedomí právneho zástupcu žalobcu o výsledku riešenia danej situácie.
Následnenatodňa2.2.2022zaslalžalovanýprávnemuzástupcovižalobcue-mail,ktoréhoprílohutvorilo

Vyjadrenie poisťovne žalovaného zo dňa 1.2.2022, ďalej v tomto e-maile oznámil, že sa s vyjadrením
poisťovne v časti týkajúcej sa nemožnosti priznania položiek uvedených v odpovedi z poisťovne plne
stotožňuje, a teda keďže tieto položky neboli priznané poisťovňou, nie je ochotný ich platiť ani sám
žalovaný. Žalobca poukázal ešte na fakt, že poistiteľ žalovaného vo vyjadrení poisťovne žalovaného
dodatočne priznal žalobcovi poistné plnenie vo výške 199,30 €.

8. Žalovaný osobitne vo svojom odvolaní poukázal na to, že na pojednávaní dňa 4.11.2024 žalobca
vyslovil presvedčenie, že medzi stranami by mohlo dôjsť k zmieru. Okrem toho bolo zo strany žalobcu
navrhnuté doplnenie dokazovania, avšak súd tento návrh zamietol s odôvodnením, že má dostatok
podkladov na meritóme rozhodnutie vo veci samej. Niekoľko týždňov pred predmetným pojednávaním,

ako aj bezprostredne po ňom, bolo UNIQA pojišťovni, a. s., zaslané oznámenie o existencii sporu.
Prípadná intervencia poisťovne by mohla významným spôsobom prispieť k zmierlivému riešeniu sporu,
avšak súd prvej inštancie na túto skutočnosť nereflektoval. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na
zásaduzmierlivéhoriešeniasporov,ktorávyplývazprocesnýchpredpisovaktorásúduukladápovinnosť
aktívne viesť strany k zmieru a vytvárať podmienky na jeho dosiahnutie. Táto zásada bola v predmetnom

konaní splnená iba formálnym spôsobom bez reálneho záujmu o dosiahnutie zmierlivého riešenia sporu,
ako to predpokladá príslušná právna úprava.

9. Ďalej vo svojom odvolaní žalovaný uviedol, že jeho poisťovňa vykonala obhliadku poškodenej
nehnuteľnosti dňa 24.1.2020 za účelom zdokumentovania samotnej existencie a rozsahu poškodenia.

Poisťovni bol však predložený len regresný nárok žalobcu, ktorým sa domáhal sumy 7 629,30 €,
pričom výpočet skutočnej výšky škody ako oprávneného nároku na náhradu škody doložený nebol.
Doložené bolo len vyčíslenie výšky s kvantom amortizačných tabuliek s odvolaním sa na predložené
faktúry od klienta žalobcu. Na základe týchto skutočností poisťovňa UNIQA pojišťovna, a. s. nemala inú
možnosť, ako konštatovať nedostatočné preukázanie nároku žalobcu v žalovanej výške. Z predložených

dokumentov a informácií teda vyplývalo, že žalobca neposkytol dostatočné dôkazy na presné určenie
rozsahu a výšky škody, čím vznikli pochybnosti o oprávnenosti požadovaného plnenia. Žalovaný
sa preto domnieval, že žalobca svojim konaním, najmä nedostatočnou súčinnosťou pri objasňovaní
skutkového stavu, s najväčšou pravdepodobnosťou prispel k vzniku tohto sporu. Tento nedostatok na
strane žalobcu mal za následok nejasnosti, ktoré nebolo možné odstrániť bez ďalšieho dokazovania,

čo zároveň zvýrazňuje potrebu intervencie UNIQA pojišťovne, a. s. v tomto konaní. Súd prvej inštancie
žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil, prečo považoval Oznámenie o výške poistného plnenia
zo dňa 1.2.2022 za nedostatočné. Len stroho konštatoval, že tieto kalkulácie žalovaný nepreukázal,
na druhej strane sa však bez ďalšieho stotožnil s podkladmi žalobcu, pričom žalovaný mal za to, že z
listín predložených žalobcom nemožno jednoznačne usudzovať, že materiál, ktorý bol poškodenému

dodaný a fakturovaný, bol na odstránenie škody vynaložený skutočne účelne. Samotný fakt, že žalobca
poškodenému krátil poistné plnenie, neznamená, že nekrátená suma bola skutočne opodstatnená. V
tejto časti rozsudku podľa žalovaného absentuje presvedčivé a logicky konzistentné odôvodnenie, ktoré
je podľa § 220 CSP nevyhnutnou náležitosťou každého súdneho rozhodnutia.

10. Je podľa žalovaného nevyhnutné, aby žalobca predložil dostatočné dôkazy preukazujúce existenciu
priamej príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vzniknutou škodou, ako aj presnú výšku
tejto škody. Súd následne na základe voľného hodnotenia dôkazov posúdi opodstatnenosť nároku
žalobcu a rozhodne o priznaní náhrady škody v primeranej výške. Žalovaný, ktorý ani objektívnenemal inú možnosť, sa v celom konaní riadil stanoviskom UNIQA pojišťovne, a. s., ktorá vo svojom
rozhodnutí namietala množstvo použitého materiálu potrebného na odstránenie škody. Poisťovňa
konštatovala,ženievšetokmateriál,ktorýžalobcadeklarovalakopotrebný,bolvskutočnostinevyhnutný

na odstránenie vzniknutej škody. Práve z tohto dôvodu došlo k finančným nezrovnalostiam, keďže
poisťovňa nepriznala žalobcovi plnenie v plnej výške. Žalovaný nemal žiadny prístup k podkladom,
ani k samotnému miestu škody, a teda nemal možnosť akýmkoľvek spôsobom objasniť skutkový stav
či zabezpečiť podporné dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je nepochybné, že UNIQA pojišťovna, a.
s. ako subjekt s odbornými znalosťami a priamym právnym záujmom na výsledku konania by bola

schopná efektívne prispieť k objasneniu skutkového stavu a vyriešeniu sporu. Účasť poisťovne v konaní
ako vedľajšieho účastníka by bola žiadúca a prispela by k spravodlivému posúdeniu nároku žalobcu s
veľmi veľkou šancou, že by bol spor ukončený zmierom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o priznaní
nároku žalobcovi už na prvom pojednávaní bez ďalšieho považoval žalovaný tak, ako uviedol vyššie,
za predčasné, nakoľko v danom prípade nebol skutkový stav dostatočne objasnený, a to predovšetkým
z dôvodu absencie účasti poisťovne v konaní. Oznámenie o spore bolo poisťovni zaslané ešte pred

pojednávaním, pričom žalovaný na samotnom pojednávaní výslovne uviedol, že predmetné oznámenie
bolo poisťovni doručené. Táto skutočnosť mala viesť k úvahe o možnosti vstupu poisťovne do konania
ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v súlade s ustanovením § 81 CSP. V tomto prípade
poisťovňa žalovaného nepochybne spĺňa podmienky vedľajšieho účastníctva, keďže rozhodnutie vo veci
samej môže mať priamy dopad na jej povinnosť poskytnúť poistné plnenie žalovanému v prípade jeho

neúspechu v spore. Konanie prebieha už od roku 2022 a posledné úkony zo strany prvoinštančného
súdu, vykonané v rámci písomného štádia konania, sa uskutočnili ešte v roku 2022. Po tomto období až
do pojednávania v novembri 2024 súd vo veci nekonal a nevykonal žiadne ďalšie úkony. Časový priebeh
konania nemožno klásť na jeho ťarchu. Rýchlosť rozhodovania nemôže byť nadradená spravodlivému a
dôkladnému posúdeniu veci, najmä v situácii, keď žalovaný preukázateľne informoval poisťovňu o spore

apoukázalnajejprávnyzáujem.Súdprvejinštanciesatoutoskutočnosťouaninevysporiadalvrozsudku

11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania.Uviedol,žerozhodnúťnaprvompojednávanísúduukladá§157ods.1CSP.Súdprvejinštancie

rozhodol po tom, ako po prednesení záverečných rečí nemali strany návrhy na doplnenie dokazovania.
Z odvolania žalovaného nie je zrejmé, aké dôkazy podľa žalovaného súd nevykonal. V priebehu
sporu žalovaný neoznačil žiadny dôkaz, ktorý by nebol súdom vykonaný. Z dôvodu hospodárnosti
konania zamietol žalobcove návrhy na doplnenie dokazovania výsluchmi označených svedkov, keď
dané návrhy vyhodnotil ako nadbytočné. Žalovaný uviedol neprípustnú novotu v odvolacom konaní

spočívajúcu v tvrdení, že žalobca údajne neposkytol dostatočné dôkazy na presné určenie rozsahu
a výšky škody a preto vznikli pochybnosti o oprávnenosti požadovaného plnenia. Nedostatočnou
súčinnosťou mal žalobca prispieť k vzniku sporu. Táto argumentácia nebola žalovaným v priebehu sporu
prednesená. V odpore namietal nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a škodovou
udalosťou. Poukázal na vyjadrenie poisťovne UNIQA pojišťovne, a. s. k jednotlivým položkám vzniknutej

škody, podľa ktorého existencia poškodenia nebola v prípade daných položiek preukázaná. V duplike
uviedol, že poisťovateľ žalovaného pri výpočte poistného plnenia postupoval podľa zápisu z obhliadky
a doobhliadky, ktorú vykonali. Znovu namietal nepreukázanie rozsahu poškodenia a hodnotil žalobcom
predložené dôkazy. Nerozporoval vznik škody a postup pri odstraňovaní škody, rozporoval len množstvo
materiálu a prác v pomere k preukázanej škode. V týchto podaniach žalovaného nie je zmienka o

neposkytnutí dôkazov a nedostatočnej súčinnosti. UNIQA pojišťovna, a. s. konštatovala nepreukázanie
dôvodnosti uplatneného nároku bez toho, aby požadovala doplnenie podkladov. Žalovaný sa v priebehu
celého sporu uspokojil s predložením jediného listinného dôkazu, a to oznámenia UNIQA pojišťovne,
a. s. zo dňa 1.2.2022, v ktorom táto vymenováva položky, za ktoré odmieta poskytnúť poistné plnenie.
Skutočnosť, že na odstránenie škody vzniknutej škodovou udalosťou bolo dôvodné vykonať plnenie

v rozsahu, ktorého cena bola uplatnená žalobou, preukázal žalobca faktúrou spoločnosti MAAG s.r.o.
č. VB200147, faktúrou spoločnosti AK builders, s.r.o. č. 2020008, fotodokumentáciou zatopených
priestorov z času pred začatím vysušovacích prác, cenovou ponukou spoločnosti TVG Klima Slovakia,
s.r.o. zo dňa 24.1.2020 na prenájom odvlhčovacích zariadení na sušenie zatopeného nebytového
priestoru, fotodokumentáciou postupu sušenia podlahy spoločnosťou TVG Klima Slovakia, s.r.o., listom

poškodeného HILLS, s.r.o. zo dňa 23.6.2020 vysvetľujúcim hospodárnosť sušenia podlahy v porovnaní
s výmenou celej podmočenej dlažby a cenovou ponukou spoločnosti AK builders, s. r. o. na výmenu
celej dlažby. Tvrdenie žalovaného, že pred pojednávaním adresoval UNIQA pojišťovni, a. s. oznámenie
o spore podľa § 86 ods. 1 CSP, a táto na dané oznámenie nereagovala, nemôže mať vplyv nasprávnosť napadnutého rozsudku. Účinky oznámenia o spore sa vzťahujú na prípadný budúci spor
medzi žalovaným a UNIQA pojišťovnou, a. s. za predpokladu, že žalovaný bude v tomto spore zaviazaný
na plnenie (§ 87 CSP). Žalovaný bol vyzvaný na mimosúdnu dohodu pred podaním žaloby a túto žalobca

pripúšťal aj v priebehu sporu na pojednávaní. Žalovaný neprejavil záujem o uzatvorenie mimosúdnej
dohody. Žalovaný vytýka súdu prieťahy v konaní a nečinnosť, tvrdí však, že oznámenie o spore zaslal
poisťovni až pred pojednávaním. Rozhodnutie UNIQA pojišťovne, a. s. o tom, či chce vstúpiť do konania
ako intervenient, nie je v tomto spore relevantné.

12. K vyjadreniu žalobcu podal žalovaný repliku. Mal za to, že skutočnosti, na ktoré žalovaný odkazuje
v rámci svojho odvolania, nemožno považovať za novoty, keďže ide o poukázanie na dôkazy, ktoré
žalovanýnemoholpredložiťvkonanípredsúdomprvejinštanciezobjektívnychdôvodov.Tátoobjektívna
nemožnosť vyplýva priamo z časovej následnosti udalostí, keďže predmetná škodová udalosť bola
odstránená minimálne dva roky pred podaním žaloby, a teda neexistoval žiadny reálny spôsob, akým by
žalovaný mohol v čase prebiehajúceho konania predložiť znalecky posudok alebo odborné vyjadrenie,

ktoré by sa týkalo predmetnej škody. Uskutočnenie znaleckého dokazovania v čase, keď už bola
škoda dávno odstránená, by bolo zjavne bezúčelné a nemohlo by objektívne prispieť k objasneniu
skutkového stavu veci. Z uvedeného dôvodu považoval žalovaný argumentáciu súdu obsiahnutú
v napadnutom rozsudku za nesprávnu, nelogickú a právne neudržateľnú, nakoľko vychádzala z
nesprávnej interpretácie procesných pravidiel upravujúcich dokazovanie. Z uvedeného teda vyplýva

zmätočnosť súdu pri argumentácii na prvom a jedinom pojednávaní dňa 4.11.2024, že žalovaný mal
(mohol) predložiť odborné vyjadrenie na podporu svojich tvrdení. Žalovaný opakovane zdôraznil, že
v odvolaní nenamieta samotnú zodpovednosť za škodu, ale výlučne výšku poistného plnenia, ktoré
žalobca uhradil poškodenému. UNIQA pojišťovna, a. s., ako poisťovateľ žalovaného, mala za to, že
výška nahradenej škody nebola zo strany žalobcu dostatočne preukázaná a odôvodnená, pričom

dôkazné bremeno v tomto smere jednoznačne spočíva na žalobcovi. Napriek tejto povinnosti žalobca
v konaní nepreukázal relevantnými dôkazmi, že suma uplatnená voči UNIQA pojišťovni, a. s. bola
primeraná a dôvodná, v dôsledku čoho poisťovňa poistné plnenie neuhradila v žalobcom požadovanej
výške. Tvrdenie žalobcu, že aj on sám krátil poistné plnenie poškodenému na základe sumy, ktorú
si poškodený voči nemu uplatnil, nemožno považovať za relevantný argument pre preukázanie

dôvodnosti a oprávnenosti sumy, ktorá je predmetom tohto sporu. Oznámenie o spore vykonané tesne
pred pojednávaním predstavovalo len opätovné zaslanie z dôvodu procesnej opatrnosti, pričom táto
skutočnosť bola výslovne uvedená aj počas pojednávania. V skutočnosti bol predmetný nárok, ktorý
bol voči žalovanému uplatnený, UNIQA pojišťovni, a. s. oznámený bezprostredne po tom, ako žalobca
vyzval žalovaného na úhradu uplatnenej sumy, pričom poisťovňa následne na tento nárok reagovala a

pristúpila k čiastočnému plneniu.

13. K odvolacej replike žalovaného podal žalobca dupliku. Uviedol v nej, že žalovaný nerozporoval
vznik škody a postup pri odstraňovaní škody, rozporoval len množstvo materiálu a prác v pomere k
rozsahuškody.PoisťovňaUNIQAkonštatovalanepreukázaniedôvodnostiuplatnenéhonárokubeztoho,

aby požadovala doplnenie podkladov. Procesná aktivita žalovaného v priebehu sporu sa obmedzila
na hodnotenie žalobcom predložených dôkazov a na spochybňovanie ich dôkaznej hodnoty. Žalovaný
vytýkal súdu prvej inštancie, že mohol nariadiť vykonanie znaleckého dokazovania. Pritom sám
potvrdzuje, že návrh na takéto dokazovanie nepodal. Súd prvej inštancie z tohto dôvodu nemohol
z vlastnej iniciatívy vykonať takéto dokazovanie. Žalovaný potvrdil, že oznámenie o spore adresoval

svojej poisťovni až krátko pred pojednávaním. Dané oznámenie žalovaný prezentoval ako opätovné,
pretože informoval poisťovňu o uplatnenom nároku ešte v období pred podaním žaloby, keď dostal
predžalobnú výzvu. Z tohto tvrdenia žalovaného je zrejmé, že žalovaný informoval svoju poisťovňu o
existencii súdneho sporu po neúspechu mimosúdnej výzvy až tesne pred pojednávaním a do daného
momentu zrejme nemala vedomosť o súdnom spore. Omeškanie žalovaného s oznámením o spore

nemá vysvetlenie, keď samotný žalovaný v odvolaní vytýka súd dĺžku doby trvania sporu. Nie je jasné,
čo žalovanému bránilo oznámiť jeho poisťovni počas doby trvania sporu skutočnosť, že prebieha súdny
spor.

14. Ďalšie vyjadrenie strany v odvolacom konaní neprodukovali.

15. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t. j. v rozsahu výrokov II. a
III. napadnutého rozsudku) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel kzáveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
v zmysle § 215 ods. 1 CSP, vec tiež posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie náležite
podľa § 220 ods. 2 CSP odôvodnil.

16. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP),

pričom námietky žalovaného nepovažoval za dôvodné.

17. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

18. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

19. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

20. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.

21. Pojem škoda je potrebné chápať ako majetkovú ujma, ktorá vznikla v majetkovej sfére poškodeného

a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecnom ekvivalente. Takáto ujma je napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného, prípadne naturálnou reštitúciou, ak je
možná (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/23/2008 zo dňa 21. decembra 2009
a podobne sp. zn. 3MCdo/3/2015 z 28. júna 2016). Poškodený zatečením vody vzniknuté technické
znehodnotenie súčastí nebytového priestoru odstraňoval opravou. V zmysle dlhodobo ustálenej

judikatúry najvyšších súdnych autorít skutočná škoda v tomto prípade predstavuje majetkové hodnoty,
ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (porovnaj opätovne napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2015 zo dňa 28. júna 2016). Rozsah zodpovednosti za škodu
je však limitovaný účelnosťou a primeranosťou vynaložených nákladov. Poškodený síce nie je povinný
hľadať najlacnejší spôsob opravy, ale nie je možné ani naopak znevýhodňovať škodcu tým, že by bol

povinný nahradiť aj zjavne neprimerané a neúčelné náklady. Z týchto východísk správne vychádzal aj
súd prvej inštancie.

22. Z obsahu spisu vyplýva a v konaní nebolo sporné, že dňa 21.1.2020 došlo k vzniku škodovej udalosti
tým, že voda tečúca z bytu vo vlastníctve žalovaného zatiekla do nebytového priestoru patriacemu

obchodnej spoločnosti HILLS, s.r.o., ani to, že predmetný nebytový priestor bol poistený žalobcom.
Žalovaný v konaní svoju zodpovednosť za škodu čo do základu ani nespochybňoval a v tomto smere
nebolo preto potrebné vykonávať bližšie dokazovanie. Pokiaľ okrajovo popieral existenciu príčinnej
súvislosti medzi porušením jeho právnej povinnosti a vznikom škody, robil tak iba v súvislosti s výškou
škody, keď mal za to, že iba časť škody vznikla v príčinnej súvislosti s porušením jeho právnej povinnosti.

V konečnom dôsledku tak žalovaný namietal výlučne rozsah škody, keďže netvrdil, že by vzniknuté
poškodenie malo čiastočne aj inú príčinu, ale namietal účelnosť nákladov vynaložených pri oprave
poškodenej veci. Spornou tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní, bola
otázka primeranosti nákladov vynaložených poškodeným pri odstraňovaní vzniknutej škody.

23. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že poškodený opravu realizoval dodávateľským spôsobom, pričom
suma finančných prostriedkov, ktorú zaplatil za opravu (na rozdiel od účelnosti jej vynaloženia), v konaní
nebola sporná. Z celkových nákladov vynaložených poškodeným na odstránenie následkov škodovej
udalosti žalobca poskytol poškodenému poistné plnenie vo výške 7 629,30 € a do tejto výšky naňho
preto podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka prešlo právo poisteného na náhradu škody. Za škodcu

- žalovaného, časť tejto sumy vo výške 4 259,70 € uhradil žalobcovi poistiteľ - UNIQA pojišťovna, a.s.,
u ktorého mal žalovaný poistenú svoju zodpovednosť za škodu. Zvyšnú sumu pôvodne vo výške 3
369,60 € odmietla UNIQA pojišťovna, a.s. uhradiť (pozri Oznámenie o výške poistného plnenia zo dňa
13.8.2020), pričom ako správne uviedol žalobca už v podanej žalobe, konkrétne sa vyjadrila (v Odpovedivo veci žiadosti o prehodnotenie zo dňa 10.3.2021) len k položkám: soklové lišty v počte 22 kusov v
cene 132,- €, montáž soklových líšt v rozsahu 54 metrov v cene 162,- € a dovoz materiálu v cene 120,-
€, spolu 414,- €. Súčasne sa menovaná poisťovňa nevyjadrila k položkám fakturovaným faktúrou č.

VB200147 vystavenou spoločnosťou MAAG s.r.o. a faktúrou č. 2020008 vystavenou spoločnosťou AK
builders, s.r.o. spolu v cene 2 461,84 €, ktorú si žalobca pôvodne uplatnil v tomto konaní.

24. Žalovaný sa v rámci svojej procesnej obrany v zásade obmedzil na odvolanie sa na listinu -
Oznámenie o výške poistného plnenia zo dňa 1.2.2022, čo bol súčasne jediný ním v konaní navrhnutý

dôkaz. UNIQA pojišťovna, a.s. v zmysle tohto listu dodatočne (už v priebehu prvoinštančného konania)
plnila žalobcovi náhradu škody v čiastke 199,30 €, v ktorej žalobca vzal žalobu sčasti späť, čo súd prvej
inštancie zohľadnil vo výroku o čiastočnom zastavení konania, ako aj v celkovej žalobcovi priznanej
istine. UNIQA pojišťovna, a.s. odmietla v zmysle tohto listu zo dňa 1.2.2022 poskytnúť poistné plnenie
za položky uvedené vo faktúre č. VB200147 a vo faktúre č. 2020008, a to: odstránenie dlažby 75×75
cm, odstránenie lepidla a vysprávky betónu 75×75 cm, penetrácia podlahy, lepenie dlažby, výmena

sadrokartónu, výmena izolácie v priečkach, vysprávkový betón, penetrácia, flex. lepidlo na dražbu,
sadrokartón impregnovaný, roh. lišta, alu izolácia do priečky 7,5 cm. Odôvodnila to tým, že zo strany
žalobcu nebol rozsah poškodenia, ale predovšetkým samotná existencia poškodenia vyššie uvedených
položiek, preukázaná, odvolávajúc sa pritom na obhliadku a doobhliadku realizovanú (práve) žalobcom.

25. Pokiaľ súd prvej inštancie v rámci zisťovania skutkového stavu nepovažoval vyššie uvedenú
obranu žalovaného za dostačujúcu na spochybnenie nároku žalobcu, postupoval správne. Poškodený,
alebo v tomto prípade poistiteľ, na ktorého prešlo právo na náhradu škody, primárne výšku škody
preukazuje dôkazmi o nákladoch na uvedenie poškodenej veci (nebytového priestoru) do pôvodného
stavu. V prípade, že žalovaný mienil svoju procesnú obranu založiť na spochybnení účelnosti vykonania

určitých prác a použitia časti materiálu, ako to v podstate bolo v prípade posudzovanej veci, nie
je možné za účinné popretie tvrdení žalobcu (podložených konkrétnymi faktúrami) považovať len
rámcovité odmietnutie určitých položiek s neurčitým odkazom na to, že údajne obhliadkami nebolo
preukazné ich poškodenie (t. j. zjavne poškodenie stavebných súčastí, ktoré mali byť daným materiálom
a prácami nahradené alebo opravené). Tento názor poistiteľa žalovaného, UNIQA pojišťovna, a.s.,

ktorý si osvojil aj žalovaný, bez ďalšieho nemôže obstáť už len z praktického hľadiska. Obhliadkou
sa zisťuje viditeľný alebo inak zistiteľný rozsah škôd na poškodenej veci, nie priamo výška nákladov
na opravu. V prípade komplexnejších vecí skutočný rozsah poškodenia často vyjde najavo až pri
vykonávaní opravy. Zvlášť pri poškodení stavby sa oprava vykonáva zvyčajne použitím technických
postupov, ktorými dôjde k nahradeniu jej poškodených súčastí, čo si pravidelne vyžaduje aj zásahy do

jej iných inak nepoškodených prvkov. Preto pokiaľ by aj obhliadka priamo nekonštatovala poškodenie
určitých častí stavby, bez bližšej konkretizácie to neobstojí ako dôkaz o tom, že nebol potrebný zásah
do určitých stavebných konštrukcií alebo iných súčastí, a teda vynaloženie prác a použitie materiálu
na ich uvedenie do pôvodného stavu. V nadväznosti na uvedené procesná obrana žalovaného navyše
bola nekonkrétna, uviedol (resp. prevzal od UNIQA pojišťovne, a.s.) zoznam položiek, ktoré neuznával,

avšak nevyjadril sa ku každej z nich špecifickým spôsobom, teda či daná položka len bola žalobcom
uplatnená v priveľkom rozsahu, prípadne či jej použitie bolo nadbytočné, pretože sa ňou vykonali práce
na súčastiach nebytového priestoru, ktoré vôbec neboli poškodené, alebo technický postup pri oprave
si vynaloženie danej položky nevyžadoval. Žalovaný v zásade vôbec neuviedol, prečo konkrétne dané
položky neuznáva, keďže to dostatočne špecificky neuviedla ani UNIQA pojišťovna, a.s. v Oznámení

o výške poistného plnenia zo dňa 1.2.2022. Argumentujúc len výstupmi z obhliadok bez akéhokoľvek
bližšieho zdôvodnenia, prečo jednotlivé položky nemali byť potrebné na uvedenie poškodenej veci
do pôvodného stavu, teda nebolo možné účinne poprieť účelnosť postupu pri oprave. Bolo pritom v
možnostiach žalovaného, pokiaľ sa rozhodol bez ďalšieho sa stotožniť s výsledkom vyšetrenia poistnej
udalosti vykonaného UNIQA pojišťovnou, a.s. a prevziať jej tvrdenia ako vlastné, na podporu tejto svojej

procesnej obrany navrhnúť dôkazy na preukázanie správnosti týchto tvrdení, teda v konečnom dôsledku
správnosti postupu UNIQA pojišťovne, a.s.

26. Žalovaný vo vzťahu ku skutkovým zisteniam súd prvej inštancie v odvolaní namietal v zásade
aj to, že mal byť v dôkaznej núdzi a nemal aké dôkazy navrhovať, keďže sám nemal prístup do

poškodeného nebytového priestoru a žalobca, ktorý ako poistiteľ tento prístup mal, nezabezpečil
dostatočné podklady pre posúdenie rozsahu škody a účelnosti vynaložených prác. Keďže v čase začatia
konania už bol predmetný nebytový priestor opravený, nebolo podľa žalovaného ani možné posúdiť
rozsah jeho poškodenia. Taktiež z hľadiska zistenia skutkového stavu veci považoval za nutnú účasťUNIQA pojišťovny, a.s. v konaní. Odvolací súd sa s týmito názormi žalovaného nestotožňuje. Žalovaný
mohol ako dôkaz navrhnúť likvidačný spis tak svojej poisťovne, ako aj žalobcu, o rozsahu poškodenia
existujú záznamy, ktoré by bolo možné v konaní zabezpečiť. Odborným vyjadrením alebo znaleckým

posudkom by taktiež bolo možné preskúmať nielen rozsah poškodenia, ale aj stanoviť, či technický
postup zvolený na vykonanie opravy bol účelný, vrátane preskúmania deklarovaného rozsahu prác a
množstva použitého materiálu. Bolo z jeho strany možné tiež navrhnúť výsluch svedkov, ak by to bolo
pre preukázanie jeho tvrdení potrebné. Prirodzene žiaden minulý dej nikdy nie je možné zrekonštruovať
úplne verne, avšak to neznamená, že zisťovanie skutkového stavu dokazovaním je len z tohto dôvodu

vylúčené. Žalovaný taktiež nemôže dôvodne namietať, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keďže sám žiadne dokazovanie okrem jedného
listinného dôkazu (Oznámenie o výške poistného plnenia zo dňa 1.2.2022), ktorý bol vykonaný,
nenavrhoval. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutých žalobcom v
zásade z dôvodu, že to považoval za nehospodárne v situácií, keď mal skutkový stav za dostatočne
preukázaný listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu. Vzhľadom na už vyššie opísanú nedostatočnú

určitosť procesnej obrany žalovaného, a teda neúspešné spochybňovanie skutkových tvrdení žalobcu
podopretých listinnými dôkazmi, by výsluch svedkov skutočne v konaní nebol hospodárny. Možno
uzavrieť, že žalovaný neprodukoval dostatočne konkrétne skutkové tvrdenia na to, aby vôbec bolo
možné ich pravdivosť overovať dokazovaním. Primárne dôkazné bremeno o výške škody nepochybne v
tomtoprípadezaťažuježalobcu(ktorýnákladyvynaloženénaopravunebytovéhopriestoruajpreukázal),

avšak ak sa žalovaný rozhodne takto vynaložené náklady čo do účelnosti popierať, musí tak urobiť
z konkrétnych dôvodov a tam, kde je to možné, navrhnúť aj dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Následne by potom bolo vecou žalobcu na konkrétne skutkové tvrdenia a navrhnuté dôkazy prípadne
reagovať uplatnením prostriedkov procesného útoku.

27. Z vyššie uvedeným súvisí aj nedôvodnosť námietky žalovaného o potrebe vstupu UNIQA pojišťovny,
a.s. do konania ako intervenienta. Absencia intervencie tohto subjektu v konaní neznamená, že by
žalovaný nemohol navrhnúť uloženie edičnej povinnosti poisťovni za účelom získania dôkazov alebo
eventuálne hoci aj výsluch jej zamestnancov, ak by to v konaní bolo dôvodné. Odhliadnuc od vyššie
uvedeného však najmä treba poukázať na to, že intervencia subjektu, ktorý má právny záujem na

výsledkusporu,jevýlučnevdispozíciítohtosubjektu.Súdniejeoprávnený,anipovinnýpotencionálneho
intervenienta o konaní informovať, ani ho vyzývať na vstup do konania. Intervenient vstupuje do konania
z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore písomným podaním (§ 82 ods. 1 CSP).
Žalovaný tvrdil, že svoju poisťovňu informoval ešte pred začatím konania o nárokoch, ktoré voči nemu
vznáša žalobca. Samotné oznámenie o spore podľa § 86 CSP mal potom urobiť až krátko pred

pojednávaním. Je síce plne v dispozícií strany, kedy oznámenie o spore urobí, avšak ak ho učiní
krátko pred pojednávaním, navyše hoci predtým prebiehalo dlhší čas písomné štádium konania, musí
nevyhnutne počítať s tým, že intervenient do konania nestihne vstúpiť, pričom takáto bezdôvodne
oneskorená realizácia procesných práv nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania. Odvolací
súd však tiež podotýka, že UNIQA pojišťovna, a.s. do konania ako intervenient nevstúpila ani po

rozhodnutí súdu prvej inštancie, hoci tomu žiadna zákonná prekážka nebráni ani v štádiu odvolacieho
konania, teda táto námietka žalovaného zostala len v hypotetickej rovine.

28. Je potrebné súhlasiť so žalovaným, že súd má strany viesť k zmierlivému vyriešeniu sporu (článok 7
ods. 2 základných princípov CSP) a že tento postup nemá byť len formálny. Materiálne naplnenie tohto

princípu si však tiež vyžaduje skutočný záujem strán na takomto riešení sporu a súčasne nezbavuje
súd a strany plnenia iných procesných povinností. Na rovnakú úroveň základné princípy CSP stavajú
aj rýchlosť konania (článok 17 základných princípov CSP), aj preto a pre zákonnú povinnosť rozhodnúť
spravidla na prvom pojednávaní (§ 157 ods. 1 CSP) strany nemôžu v pomerne jednoduchom spore
legitímne očakávať, že súd automaticky odročí pojednávanie vo veci, kde sú splnené predpoklady

na rozhodnutie, iba pre formálne deklarovaný záujem o zmierlivé vyriešenie sporu. Odvolací súd
pritom považuje tento záujem u žalovaného práve iba za formálny. Žalovaný v zásade videl „nádej“
na dosiahnutie zmieru v intervencii UNIQA pojišťovny, a.s., ktorej však podľa vlastného vyjadrenia
oznámenie o spore adresoval až po niekoľkoročnom vedení konania (hoci v jeho písomnom štádiu),
predtým mal poisťovňu informovať iba neformálne po pokuse žalobcu o mimosúdne riešenie veci. Ak

by prikladal dostatočnú dôležitosť dosiahnutiu intervencie tohto subjektu, mal by oznámenie o spore
uskutočniť ihneď po doručení žaloby, keďže intervenient sa môžu vyjadrovať už v písomnej časti konania
v zásade je pre subjekt, na ktorého strane má vystupovať, žiadúca jeho čo najskoršia účasť v konaní.
Pokiaľ žalovaný videl pasivitu potencionálneho intervenienta, mal včas v súlade s článkom 8 základnýchprincípov CSP označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia
dôkazmi, a nie sa spoliehať na to, že konanie sa bude predlžovať a tiež sa tým vystavovať riziku
uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania (§ 153 CSP).

29. Súd prvej inštancie tak nielen správne zistil skutkový stav a tento tiež správne právne posúdil, ale
odvolací súd nevzhliadol žiadnu nesprávnosť ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie, teda už
vôbec nie takú, ktorá by u žalovaného mohla mať za následok porušenie jeho práva na spravodlivý
proces.

30. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (výroky
II. a III.) v potvrdil, pretože je vo výroku, vrátane závislého výroku o trovách konania, vecne správny (§
387 ods. 1 CSP).

31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.

1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu vznikol voči žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
1. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.

10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods.1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).