Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11CoCsp/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125212088
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3125212088.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.
Aleny Radičovej a Mgr. Marka Anovčina, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/
XX, D., právne zastúpená JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou so sídlom Palackého 85/5, Trenčín,
IČO: 42 024 552, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o.,

so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o neexistenciu zabezpečenia úveru s prísl. a
iné, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 3. februára 2026, č. k.
17Csp/118/2025-29, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil; výrokom II. žalobkyni priznal
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie po právnej
stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 144, § 145 ods. 1, 2, § 146 ods. 1, § 256, § 262 CSP.
V odôvodnení uviedol, že Okresnému súdu Trenčín bola dňa 20.10.2025 doručená žaloba, ktorou sa
žalobkyňa proti žalovanému domáhala určenia, že úver s príslušenstvom č. XXXXXXXXXX, vyplývajúci

zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.10.2012, uzatvorenej medzi žalobcom
a žalovaným, je premlčaný. Okrem toho sa domáhala určenia, že úver s prísl., vyplývajúci zo zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.10.2012, nie je zabezpečený formou dohody o
zrážkach z príjmov dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.10.2012, uzatvorenej medzi stranami konania,
a to z dôvodu jeho premlčania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.11.2025 uviedol, že
námietku premlčania akceptuje a akékoľvek úkony spojené s vymáhaním pohľadávky ukončil. Poukázal

na to, že žalobca vo vzťahu k žalovanému pred podaním žaloby neuplatnil námietku premlčania, a teda
prvým podaním, z ktorého sa žalovaný o tejto námietke dozvedel, bola doručená žaloba v tejto veci. K
žalobe sa vyjadril tak, že navrhované rozhodnutie nemá oporu v žiadnom právnom predpise a takáto
žaloba predstavuje požiadavku na svojvoľné rozhodovanie súdu a ohýbanie práva. Navrhol, aby súd
žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému sa priznáva nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.12.2025 zobrala žalobkyňa svoju žalobu v zmysle §
144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku pred začatím pojednávania späť v celom
rozsahu a žiadala konanie zastaviť. Vo svojom späťvzatí uviedla, že žalobu berie späť vzhľadom na
to, že žalovaný listom zo dňa 04.12.2025 označeným ako ukončenie zrážok zo mzdy a listom zo dňa
04.12.2025 oznámil žalobkyni a jej zamestnávateľovi, že ukončuje vymáhanie úveru s príslušenstvom

č. XXXXXXXXXX vyplývajúceho zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 02.10.2012, zabezpečeného formou dohody o zrážkach, a to z dôvodu žalobcom namietanéhopremlčania. Súčasne si žalobkyňa voči žalovanému uplatnila náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
pričom poukázala, že späťvzatím žaloby reaguje na novovzniknutý skutkový stav, ktorý zavinil žalovaný,
a to tým, že až na základe podanej žaloby zo dňa 17.10.2025 uznal, že úver s prísl. je premlčaný, a nie

je dôvod túto pohľadávku vymáhať formou zrážok zo mzdy. Vyjadrila sa, že v danom prípade sa teda
nejedná o svojvoľné rozhodnutie žalobcu - svojvoľné bez udania dôvodu, ale je výsledkom neskoršieho
správania sa žalovaného v znení žalobkyňou mieneného petitu.

3. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorá vzala žalobu späť v celom rozsahu pred začatím

pojednávania, súd konanie podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku zastavil. Ak dôjde k
zastaveniusporovéhokonaniavdôsledkuspäťvzatiažaloby,potomjepovinnosťousúduprirozhodovaní
otrováchkonaniaskúmaťprocesnúzodpovednosťprizastaveníkonanianaobochprocesnýchstranách,
teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom
vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je
nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní

požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala
žalobu späť s tým, že konanie bolo zastavené. Pojem „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom
jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je prejav vôle spočívajúci v
späťvzatí žaloby. Predpokladom pre právny záver konajúceho súdu o zavinení zastavenia konania pri
späťvzatí žaloby druhou stranou je skutkový stav predstavujúci situáciu, keď po začatí sporu žalovaný

splní žalobou tvrdenú povinnosť, uzná tým dôvodnosť podanej žaloby (z procesného hľadiska), a
vyvolá tým na strane žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia podanej žaloby ešte pred vydaním samotného
meritórneho rozhodnutia. Inými slovami, ide o situáciu, v ktorej po začatí konania ešte pred meritórnym
rozhodnutím súdu o dôvodnosti podanej žaloby žalovaný koná v súlade s názorom žalobcu (vyjadreným
v žalobe) a svojím konaním potvrdí existenciu žalovanej povinnosti dobrovoľným plnením. Obdobnú

situáciu súd vzhliadol aj v tomto prípade, kedy žalovaný po začatí súdneho konania, resp. po doručení
žaloby v tejto veci súdu oznámil, že akceptuje námietku premlčania žalobcu a akékoľvek úkony spojené
s vymáhaním pohľadávky ukončuje. Žalovaný súčasne predložil súdu aj oznámenie zo dňa 04.12.2025
adresované žalobkyni o ukončení zmluvného vzťahu so spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.
a o ukončení vymáhania pohľadávky z predmetnej zmluvy. Okrem toho predložil súdu svoju žiadosť zo

dňa 04.12.2025 adresovanú zamestnávateľovi žalobkyne o ukončenie zrážok zo mzdy žalobkyne. Na
základe uvedeného mal súd za to, že zastavenie konania v danom prípade zavinil žalovaný, ktorý až
po začatí súdneho konania ukončil výkon predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy z príjmu žalobkyne.
Na uvedené nemá vplyv ani poukaz žalovaného na to, že žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému pred
podaním žaloby námietku premlčania neuplatnila, a žalovaný po doručení podanej žaloby, z ktorej sa o

námietke premlčania dozvedel, úkony spojené s vymáhaním pohľadávky ukončil. V tejto súvislosti súd
poukázal na špeciálnu úpravu premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zakotvenú v ustanovení
§ 54a Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom od 01.05.2018, z ktorého vyplýva, že
premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať (t. j. zákonná povinnosť nevymáhať), a to
ani mimosúdnou cestou. Preto mal súd v danej veci za to, že zastavenie tohto konania procesne zavinil

žalovaný, ktorý vymáhanie premlčaného práva (premlčanie predmetnej pohľadávky sporným nebolo) zo
spotrebiteľskej zmluvy ukončil až po doručení podanej žaloby.

4. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku II. podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že súd
prvej inštancie rozhodol o náhrade trov nesprávne, kedy nevyhodnotil základné skutočnosti ako sú

okolnosti, na základe ktorých trovy konania vznikli, či došlo k správaniu/konaniu žalovaného, ktoré má
predstavovať skutočnosť, pre ktorú žalujúca strana vzala žalobu späť. Žalobkyňa pred podaním žaloby
na súd nevyužila možnosť mimosporového postupu a nenamietala premlčanie svojich záväzkov voči
žalovanému. Prvýkrát tak spravila až v podanej žalobe, pričom žalovaný sa o námietke premlčania
dozvedel dňa 28.10.2025. V kontexte uplatnenia námietky premlčania by existencia ohrozených alebo

porušených subjektívnych práv ako predpoklad začatia súdneho konania bol daný len v prípade, ak
najskôr bezúspešne prebehlo mimosporové rokovanie alebo pokus o mimosúdne riešenie, a až keď
to nebolo úspešné, žalobcovi neostalo nič iné, len podať návrh na súd. Nič také sa ani nestalo, a
ani žalobkyňa v konaní žiadnu bezúspešnosť takéhoto svojho prípadného postupu netvrdila. Žalovaný
ukončenie vymáhania svojej pohľadávky neoznámil na základe žalobného návrhu, ktorý od začiatku

považoval za nedôvodný a procesne neprípustný. Súd pri rozhodovaní absolútne prehliadol námietky
žalovaného voči podanej žalobe ako takej, ktorú od prvého procesného úkonu označil za neprípustnú a
nedôvodnú.Ajztohovyplýva,žežalovanýpodanúžalobuneakceptoval;uplatnenienámietkypremlčania
uvedené v podanej žalobe bolo vyhodnotené ako hmotnoprávny úkon zahrnutý do žaloby v zmysle § 124ods. 2 CSP (nie však ako akceptácia žaloby). Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala rozhodnutia o
tom, že úver s prísl., vyplývajúci zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.10.2012
nie je zabezpečený formou dohody o zrážkach z príjmov dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.10.2012,

uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, a to z dôvodu jeho premlčania.
Žalovaný nikde neurobil vyhlásenie (formou jednostranného úkonu alebo návrhu na uzavretie dohody o
urovnaní) o tom, že označený úver považuje za nezabezpečený formou dohody o zrážkach z príjmov
dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.10.2012. Zavinenie na zastavení konania je na strane žalobkyne,
pretože tej pri podaní žaloby na súd nič nebránilo postupovať mimosúdne. Súd prvej inštancie sa

preto nesprávnym a nedostatočným spôsobom vyporiadal s okolnosťami, pre ktoré došlo k zastaveniu
konania. Na základe uvedených skutočností navrhoval, aby odvolací súd zmenil výrok II. uznesenia a
rozhodol tak, že ich náhradu prizná žalovanému, alternatívne aby ich náhradu postupom podľa § 257
CSP nepriznal žiadnej sporovej strane.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že vzhľadom k tomu, že žalovaný listom zo dňa

04.12.2025 označený ako ukončenie zrážok zo mzdy a oznámením zo dňa 04.12.2025 oznámil súdu
(žalobkynidoručenédňa13.12.2025),žeukončujevymáhanieúveruspríslušenstvomč.XXXXXXXXXX,
vyplývajúci zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.10.2012, a ktorý úver s prísl.
bol zabezpečený formou dohody o zrážkach z príjmov dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.10.2012,
a to z dôvodu žalobkyňou namietaného premlčania, zobrala žalobkyňa svoj návrh v celom rozsahu

späť a navrhla súdne konanie zastaviť. Žalovaný napriek ust. § 54a Občianskeho zákonníka konal
protiprávne, a to tým, že celkom zjavne premlčanú pohľadávku, ktorá vznikla ešte v roku 2012,
vyplývajúcu zo spotrebiteľskej zmluvy, preukázateľne začal vymáhať na jeseň 2025, t.j. po 14 rokoch
uplatnením dohody o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa žalobkyne, a teda celkom zjavne neuznával,
že pohľadávka je premlčaná. Podanie žaloby bola jediná zákonná možnosť ako ,,zastaviť“ žalovaného v

pokračovanívymáhaniapremlčanejpohľadávky,akdeažpodťarchoupodanejžalobyvrámcivyjadrenia
sa k žalobe žalovaný formálne uznal vo vyjadrení k žalobe premlčanie, avšak fakticky až prípisom zo
dňa 04.12.2025 ukončil vymáhanie pohľadávky u zamestnávateľa žalobkyne. V prípade, ak by súd určil,
že úver s prísl. je premlčaný a nie je zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy, nemohol by viac
zamestnávateľ žalobkyne vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne na základe tejto dohody. Vzhľadom na

hore uvedené možno preto uzavrieť, že žalovaný sa po podaní žaloby procesne správal tak, čoho sa
žalobkyňa domáhala žalobou, t. j. v znení dôvodov, prečo bola žaloba podaná. Uznaním premlčania
a faktickým ukončením vymáhania pohľadávky na základe dohody o zrážkach zo mzdy žalovaným
odpadol predmet sporu, a preto žalobkyňa zobrala aj návrh v celom rozsahu späť. Z týchto vyššie
popísaných dôvodov preto žalovaný procesne zavinil, že žalobkyňa žalobu zobrala v celom rozsahu

späť a patrí jej aj náhrada trov konania. Navrhovala rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu
potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie

je potrebné v napadnutej časti vo výroku II. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
7. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo rozhodnutie
súdu prvej inštancie v tejto časti právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

8. Predmetom odvolacieho konania na podklade podaného odvolania žalovaného bolo posúdiť, či súd

prvej inštancie aplikoval v danej veci správne zásadu zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania
v zmysle § 256 ods. 1 CSP, keď procesné zavinenie na zastavení konania videl na strane žalovaného.

9. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania v dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou súd prvej inštancie dôvodne použil

ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, správne ho vyložil a na zistený skutkový stav aj správne aplikoval.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
Pri rozhodovaní o trovách konania je povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konania na oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu, ale aj žalovaného. Pokiaľ žalobca
žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumypo začatí konania, alebo splnení toho, čoho sa domáhal, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný
procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo
bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie

žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

12. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil.

K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad z dôvodu späťvzatia
žaloby). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania
kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil.
Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi
tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou,
pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené (R 49/1993, nález

Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 196/09).

13. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyplývajúca z ustanovenia § 256 ods. 1 CSP je
inštitútom procesného práva, preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú
tie, ktoré vznikli po začatí konania. Uplatňuje sa pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu

bolo konanie zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu
a medzi stranami sporu navzájom. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho
hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa
domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo
zastavené. Dôvodnosť žaloby súd skúma iba z hľadiska procesného, a nie hmotnoprávneho (uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/70/2021 zo dňa 27.06.2023).

14. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov
konania správne podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. Odvolací súd konštatuje, že pri rozhodovaní o trovách konania v dôsledku späťvzatia

žaloby je povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných
stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať
späť pre správanie žalovaného spočívajúce napríklad v splnení toho, čoho sa žalobca domáhal,
potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca
žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného,

nie je možné pričítať procesné zavinenie žalovanému, pričom procesné zavinenie za zastavenie
konania je potrebné pričítať žalobcovi (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7MCdo/4/2010).
Predpokladom pre právny záver konajúceho súdu o zavinení zastavenia konania pri späťvzatí žaloby
druhou stranou je skutkový stav predstavujúci situáciu, keď po začatí sporu žalovaný splní žalobou
tvrdenú povinnosť, uzná tým dôvodnosť podanej žaloby (z procesného hľadiska), a vyvolá tým na

strane žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia podanej žaloby ešte pred vydaním samotného meritórneho
rozhodnutia. Súd prvej inštancie správne obdobnú situáciu vzhliadol aj v prejednávanej veci, kedy
žalovaný po začatí súdneho konania, resp. po doručení žaloby v tejto veci súdu prvej inštancie oznámil,
že akceptuje námietku premlčania žalobkyne a akékoľvek úkony spojené s vymáhaním pohľadávky
ukončuje. Žalovaný súčasne predložil súdu prvej inštancie aj oznámenie zo dňa 04.12.2025 adresované

žalobkyni o ukončení zmluvného vzťahu so spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. a o ukončení
vymáhania pohľadávky z predmetnej zmluvy. Okrem toho predložil súdu prvej inštancie aj svoju žiadosť
zo dňa 04.12.2025 adresovanú zamestnávateľovi žalobkyne o ukončenie zrážok zo mzdy žalobkyne.
Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie správne za to, že zastavenie konania v danom prípade
zavinil žalovaný, ktorý až po začatí súdneho konania ukončil výkon predmetnej dohody o zrážkach zo

mzdy z príjmu žalobkyne. Rovnako správne súd prvej inštancie konštatoval, že na uvedené nemá vplyv
ani poukaz žalovaného na to, že žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému pred podaním žaloby námietku
premlčania neuplatnila, a žalovaný po doručení podanej žaloby, z ktorej sa o námietke premlčania
dozvedel, úkony spojené s vymáhaním pohľadávky ukončil. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne
poukázal na špeciálnu úpravu premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zakotvenú v ustanovení §

54a Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom od 01.05.2018. Preto mal odvolací súd zhodne
so súdom prvej inštancie v danej veci za to, že zastavenie tohto konania procesne zavinil žalovaný, ktorý
vymáhanie premlčaného práva (premlčanie predmetnej pohľadávky sporným nebolo) zo spotrebiteľskej
zmluvy ukončil až po doručení podanej žaloby. Žalobkyňa teda procesne nezavinila zastavenie konania,preto žalovaný znáša trovy žalobkyne. Nakoľko nárok na náhradu trov konania je nárok vyplývajúci nie
z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať
z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku konania žalovaného k požiadavkám žalobcu.

V predmetnej veci je zrejmé, že žalobkyňa sa domohla v žalobe uplatnenému nároku, a teda procesne
nezavinila zastavenie konania. Súd prvej inštancie teda správne dospel k záveru, že žalobkyni nárok na
náhradu trov konania patrí, a to v celom rozsahu.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo

výroku II. ako vecne správny potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).