Uznesenie – Ostatné ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8321202154
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8321202154.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: Pozemkové spoločenstvo Rožok Uličské
Krivé, 067 67 Ulič, IČO: 36 156 477 zapísané v registri pozemkových spoločenstiev Okresného úradu
Snina vo vložke číslo R-0001/709, o určenie a vyplatenie podielu na hospodárskom výsledku a iné, a

nemajetkovú ujmu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 13C 18/2021-309
zo dňa 26.04.2023 takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a odvolanie proti výroku I.

II. Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch II. a III. a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné, ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom napadol takto:
„I. Súd konanie v časti „4. Za spôsobenú urážku osobnosti voči navrhovateľovi na VZ dňa 18.07.2020
zaväzuje p. F. A. zaplatiť nemajetkovú ujmu v sume 1.000,- Eur, ako aj súčasne zaväzuje p. G. H. A. za
hrubé a neprimerané urážky voči navrhovateľovi na Valnom zhromaždení dňa 11.06.2021 sumu 1.000,-
Eur, a to obaja do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“, z a s t a v u j e.

II. Súd žalobu zamieta.
III. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi nepriznáva.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalobca po pripustení zmeny petitu žaloby
a čiastočnom späťvzatí žaloby navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi za
nesprávny výpočet a nesprávne vyplatené dividendy z podielu na hospodárskych výsledkoch za roky

2013 až 2015 - 3 000,- Eur a za roky 2017 až 2019 - 3.450,- Eur a roky 2020 až 2021 - 169,- Eur,
t.j. spolu 6 619,- Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej, aby uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi za nedodané deputátne drevo za 10 m3 ročne po 500,- Eur, t.j. za roky
2016 až 2021 - 6 x 500,- Eur = 3 000,- Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca poukázal na to, že za roky 2019 a 2020 mu boli vyplatené dividendy iba za dva podiely, pričom
on má 25,25 podielov zo siedmych listov vlastníctva, pričom žalovaný, aj keď v evidencii uvádza, že

má 12 podielov, vyplatil mu iba za 2 podiely. Žalobca poukázal na to, že 20,25 podielov vlastní od roku
2017. Nárok za deputátne drevo odôvodnil tým, že mu za obdobie rokov 2016 až 2021 nebolo vyplatené,
pričom to predstavuje za šesť rokov 3.000 Eur (6 x 500).

3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný k žalobe uviedol, že žalobcovi boli dividendy riadne
vyplácané za každý rok a žalovaný nie je žalobcovi nič dlžný. Žalovaný uviedol, že zmluva o založení

pozemkového spoločenstva obsahuje všetky náležitosti a stanovy sú k dispozícii k nahliadnutiu na
OkresnomúradeSnina.Žalovanýtaktiežpoukázalnato,žemuniejeznáme,nazákladeakejskutočnostisa žalobca domáha nárokov uvedených v žalobe, pričom tieto nároky neuznávajú a žalobu považujú
za nedôvodnú.
Predseda spoločenstva G. A. H. v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že nevie presne čo žalobca

od nich žiada, pretože zo zápisníc z valného zhromaždenia jasne vyplýva, že čo mal dostať, to aj mal
vyplatené. V zápisniciach sú zápisy o podieloch, o výplate a jej súčasťou je aj prezenčná listina. Taktiež
uviedol, že každý, kto chcel drevo, tak ho dostal. Uviedol, že Štátna ochrana prírody prešla pod Národný
park Poloniny a ťažba sa nevykonávala, lebo desaťročný plán už vyčerpali. Poukázal taktiež na to, že od
roku 2020 sa zmenila metodika vyplácania podielov, pretože predtým sa to robilo tak, že pokiaľ sa napr.

jeden podiel rozdelil medzi rodinných príslušníkov, tak každý z nich dostal vyplatené akoby mal celý
podiel. Teraz sa to robí spravodlivejšie a každý dostane výplatu za jeden podiel podľa hospodárskeho
výsledku. Poukázal na to, že podiely za rok 2020 boli žalobcovi vyplatené 11.06.2021, za 12 podielov
vo výške 96 eur a rok 2021 26.03.2022 za 12 podielov vo výške 60 eur.
Žalobca sa vyjadril, že podľa výmery pozemkov je počet jeho podielov 25, keďže celková výmera je
50.474 m2 : 2000 = 25,23 podielov.

Žalovaný k tomu uviedol, že je nemysliteľné, aby mal žalobca sám 25 podielov, keďže celé pozemkové
spoločenstvo má 102,5 podielov. Žalovaný poukázal tiež na to, že žalobca chce deputáty a keď zistil,
že nikomu neboli vyplatené, tak už ich nežiada, pričom nerozumie za čo chce žalobca 6.619 eur
a poznamenal, že pozemkové spoločenstvo má na účte len 1.700 Eur.

4. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca je vlastníkom podielov v Pozemkovom
spoločenstve Rožok Uličské Krivé podľa notárskej zápisnice o vydržaní zo dňa 31.10.2017
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX I. D. XXX, pričom žalobca ostatné listy vlastníctva
nepredložil. Súd ďalej poukázal na to, že výška výplaty za jednotlivé podiely nebola sporná. Za roky
2017 – 2020 predstavovali podiely 50 eur za jeden podiel a v roku 2021 8 eur za jeden podiel, čo

žalovaný ani nerozporoval. Sporným bol počet podielov a dodávky deputátneho dreva. Súd uviedol, že
z písomnosti predložených pozemkovým spoločenstvom vyplýva, že žalobca vlastní 12 podielov, avšak
samotný žalobca tvrdil, že má nárok na 25 podielov. Spôsob ako žalobca k uvedenému počtu dospel,
vykonaným dokazovaním preukázaný nebol. V zmysle prednesov a písomných vyjadrení žalobcu, tento
zrejme vychádzal z počtu podielov na liste vlastníctva, kde spočítal všetky podiely z niekoľkých listov

vlastníctva. Súd prvej inštancie sa vyjadril, že v tomto ohľade musí dať za pravdu žalovanému, a teda
že zo zmluvy o pozemkovom spoločenstve vyplýva celkový počet podielov 102,5 a pri celkovom počte
80 podielnikov je nepravdepodobné, a to ani matematiky, aby len samotnému žalobcovi prislúchalo 25,
resp. 26 podielov.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný zároveň poukázal na to, že pokiaľ má žalobca zvýšené
podiely, ktoré nadobudol, tak má povinnosť ich predložiť výboru a ten o nich do 30 dní rozhodne.
Z vykonaného dokazovania však nevyplýva, aby si žalobca túto svoju povinnosť splnil. Žalobca
nepreukázal na základe čoho a akým spôsobom by mu malo patriť 25, resp. 26 podielov ako tvrdí, a nie
12 podielov, ktoré v konaní neboli sporné a za ktoré mal aj zaplatené, čo žalovaný preukázal listinnými

dôkazmi. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že ak mal žalobca pochybnosti o počte podielov, resp.
o spôsobe ich výpočtu, mohol sa obrátiť na príslušný Okresný úrad Snina, ktorý vykonáva štátny dozor
nad pozemkovými spoločenstvami. Poukázal na to, že do zoznamu členov spoločenstva sa okrem iného
zapisuje pomer účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností a spôsoby vyplatenia podielov
na zisku a majetku. Pokiaľ mal žalobca o tom pochybnosti, mal sa obrátiť na príslušný okresný úrad. Súd

zároveň konštatoval, že povinnosť spoločenstva dodávať deputátne drevo podielnikom nevyplýva zo
žiadneho vykonaného dôkazu. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie svojich tvrdení, a preto žalobu zamietol. V časti, v ktorej žalobca zobral žalobu späť konanie
zastavil a v konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi,
keďže si žalovaný trovy konania neuplatnil.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v rozhodnutí
opomenulaničímneodôvodnilskutočnosť,žežalovanývyplatilzažalovanéobdobiežalobcovidividendu
iba za 2 podiely, pričom sám súd konštatoval, že je nesporné, že žalobca má 12 podielov, preto je
minimálne v tejto časti dôvod na zrušenie rozsudku. Nie je možné, aby súd bezdôvodne ignoroval to, že

aj keď podľa samotného súdu má žalobca 12 podielov a bolo mu vyplatené iba za 2 podiely, aby žalobu
zamietol. Žalobca poukázal na to, že v konaní dostatočne odôvodnil, že má nárok na 25,23 podielov. Súd
prvej inštancie sa podľa žalobcu nemal uspokojiť s tým, že zástupca žalovaného iba uviedol, že v roku
2020 sa zmenila metodika výpočtu podielov, lebo takáto zmena v zmysle stanov má a musí mať svojenáležitosti a žalovaný to aj musí hodnoverne preukázať. Vzhľadom na skutkové a procesné pochybenia
súdu prvej inštancie žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový
poriadok (CSP)), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355
CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad

vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že za nesporné mal preukázané iba vlastníctvo žalobcu evidované
na LV č. XXX I. D. XXX, k. ú. J. F.. Toto tvrdenie však nie je relevantné, nakoľko z obsahu spisu vyplýva,
že žalobca predložil ako vlastník aj ďalšie výpisy z listov vlastníctva (č. l. 27 – 30 spisu), aj keď pre

účely rozhodnutia o oslobodení platenia súdnych poplatkov a zároveň na č. l. 108 spisu žalobca predložil
prepočet podielov podľa jednotlivých listoch vlastníctva, z ktorého vyplýva, akým spôsobom dospel
k výške svojho podielu. Na tieto listiny však súd prvej inštancie náležite nereflektoval a aj keď považoval
za nesporné, že žalobca má 12 podielov, tak z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný vyplácal prvotne
žalobcovi dividendy za dva podiely, neskôr ich mal vyplácať za 12 podielov, pričom žalobca tvrdí, že to

malo byť za 25,2 podielov (uvádza aj výšky 25,23, resp. 25,25 podielov).

9. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 150 ods. 2 CSP súd na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností môže strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Odvolací súd má za to, že vzhľadom
na predmet konania a nejasnosti, ktoré v konaní neboli odstránené, bolo povinnosťou súdu prvej

inštancie tieto nejasnosti odstrániť, čo je samozrejme aj účelom civilného sporového konania. Odvolací
súd má za to, že takáto požiadavka na zistenie podstatných skutočností nie je zásahom do zásady
kontradiktórnosti, resp. koncentrácie konania, nakoľko je nepochybné, že súd prvej inštancie skutkové
tvrdenia a listiny predložené stranami sporu nevyhodnotil tak, aby tieto boli bez zjavných pochybnosti
a nezrovnalostí.

10. Odvolací súd poukazuje taktiež na to, že z článku 5, bod 2. stanov Pozemkového spoločenstva
Rožok Uličské Krivé vyplýva, že pomer účasti spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na výkone práv
a povinností vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho práva k spoločnej nehnuteľnosti, je vyjadrený súčtom
aleboveľkosťouichpodielovnaspoločnejnehnuteľnosti.Vtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazujetaktiež

na ust. § 9 ods. 4, 5, 6 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, z ktorého vyplýva
mechanizmus určenia počtu podielov členov pozemkového spoločenstva. V predmetnom konaní však
tieto okolnosti neboli nepochybne preukázané. Žalobca súdu predložil výpočet ktorým dospel k tomu,
že jeho podiel má byť vo výške 25,23. Súd prvej inštancie však iba prevzal tvrdenie žalovaného, že pri
celkovom počte podielov 102,5 a počte členov 80, je nepravdepodobné, aby mal žalobca podiel 25,3.

Konkrétny jednoznačný výpočet podielov ale nie je z tohto konania zrejmý, pričom súd prvej inštancie
nemôže iba na základe tvrdenia žalovaného o nepravdepodobnosti takéhoto počtu podielov žalobcu,
uzavrieť že takýto počet podielov žalobca nemá, bez toho, aby presne zistil aký skutočný počet podielov
má mať žalobca. Z pôvodnej zmluvy o pozemkovom spoločenstve, ktorú predložil žalobca v rámci
odvolacieho konania (č. l. 336) vyplýva, ktoré konkrétne parcely a v akej výmere tvoria pozemkové

spoločenstvo, pričom uvedené celkové výmery sú v podstate v zhode s tvrdeniami žalovaného, avšak
lesné pozemky predstavujú menšiu časť a poľnohospodárske pozemky väčšiu časť. Podľa názoru
odvolacieho súdu je potrebné zároveň ozrejmiť aj skutočnosť, či sa v danom prípade pre účely výpočtu
výšky podielov vychádza iba z výmery lesných pozemkov, keďže predmetom sú dividendy za predaj
dreva, alebo je potrebné vychádzať z celkovej výmery, vrátane poľnohospodárskych pozemkov.

11. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí citoval teoretické východiská týkajúce sa neunesenia
dôkazného bremena a takýmto spôsobom aj prejednávanú vec uzavrel, keď konštatoval, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Odvolací súd sa s týmto záverom
nestotožňuje, keďže žalobca predložil súdu listinné dôkazy, ktoré ale súd prvej inštancie nevyhodnotil

a ako už odvolací súd konštatoval, nedospel k jasnému záveru o tom, koľko podielov má samotný
žalobca, od čoho sa odvíjajú žalobou uplatnené nároky, a taktiež neozrejmil, akým spôsobom žalovaný
dospel k určeniu podielov žalobcu a či tento spôsob výpočtu výšky podielu bol správny alebo nesprávny,
pričom bude práve povinnosťou žalovaného tieto skutočnosti súdu náležite ozrejmiť.12. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v nedostatočnom rozsahu zistil skutkový stav,
resp. predložené dôkazy relevantne nevyhodnotil, a preto nemal podklad k tomu, aby vo veci zákone

a spravodlivo rozhodol. Odvolací súd taktiež poukazuje na to, že dôsledné zistenie vyššie uvedených
skutočností môže prispieť aj k tomu, že žalobca pokiaľ bude mať k dispozícii dostatok dôkazov
predložených žalovaným a zároveň náležité vysvetlenie, ktoré mu môže byť v rámci výchovného účelu
súdneho konania poskytnuté aj súdom, môže prehodnotiť svoje stanoviská prezentované v tejto veci.
Keďžesúdprvejinštancietaktonepostupoval,zaťažilsvojerozhodnutienepreskúmateľnosťouatakýmto

nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, preto odvolací súd na základe §
389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

13. Výrokom I. súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy na základe späťvzatia

žaloby zastavil. Žalobca podal odvolanie voči rozsudku v celom rozsahu, teda aj voči tomuto výroku. Z
§ 359 CSP ale vyplýva, že odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Žalobca vo vzťahu k tomuto výroku ale nie je stranou v neprospech, ktorej bolo rozhodnutie vydané,
keďže k zastaveniu konania v tejto časti došlo práve z dôvodu späťvzatia žaloby zo strany žalobcu.
Preto žalobca s poukazom na § 386 písm. b) CSP nie je osobou oprávnenou podať voči tomuto výroku

odvolanie, preto vo vzťahu k tomuto výroku odvolací súd odvolanie odmietol.

14. Úlohou súdu prvej inštancie bude náležite zistiť, aký počet podielov má, resp. mal žalobca za
žalované obdobie. Z akého dôvodu mu boli dividendy vyplácané najprv iba za 2 podiely a následne už
za 12 podielov. Taktiež ozrejmiť, v prípade potreby aj v súčinnosti s príslušným okresným úradom, či

je správny výpočet žalobcu ohľadom určenia počtu jeho podielov. Po tomto zistení súd prvej inštancie
taktiež preverí a v odôvodnení svojho rozhodnutia aj prehľadne uvedie, kedy a v akej výške boli
vyplatené žalobcovi dividendy za žalované obdobie. Pokiaľ zistí disproporcie v týchto skutočnostiach,
tak s ohľadom na petit žaloby vo veci náležite rozhodne tak, aby jeho rozhodnutie spĺňalo požiadavky
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP.

15. Odvolací súd taktiež poznamenáva, že predmetnom žaloby je aj nárok na náhradu za deputátne
drevo, aj keď sa žalovaný vyjadril, že žalobca mal uviesť, že v tejto časti na žalobe netrvá, keďže
nikomu z podielnikov nebola vyplatená náhrada za deputátne drevo. Zo spisu však nevyplýva, aby
žalobca v tejto časti nepochybne realizoval príslušný procesný úkon (späťvzatie žaloby), preto tento

nárok naďalej zostáva predmetom konania. Odvolací súd ohľadom tohto nároku poznamenáva, že tento
nárok, vzhľadom na prax pozemkových spoločenstiev, predstavuje možnosť podielnika zabezpečiť si
svojpomocne drevnú hmotu po vyznačení lesným hospodárom, avšak neznamená to, že pokiaľ si niekto
takto drevo aj zabezpečil, tak tí, ktorí si takto drevo nezabezpečili, majú nárok na nejakú náhradu. Vo
všeobecnosti je známe, že podielnikom takto pozemkové spoločenstvo umožní, aby si svojpomocne

drevo zabezpečili, resp. im drevo odpredá spravidla za zvýhodnenú cenu. Úlohou súdu prvej inštancie
bude teda, pokiaľ žalobca bude trvať na žalobe v tejto časti, zistiť náležite skutkové okolnosti týkajúce
sa tohto nároku a rozhodnúť o ňom.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).