Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. apríl 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/49/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724202538
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8724202538.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: Slovenská elektrizačná
prenosová sústava, a.s., so sídlom Mlynské nivy 59/A, 824 84 Bratislava, IČO: 35 829 141, právne
zastúpený: advokátskou kanceláriou soukeník - štrpka s. r. o., so sídlom Strážnická 8141/5, 811 08
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 862 711, proti žalovaným: 1. G. M., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom P. XX/XX, XXX XX Z. X., 2. R. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX/XX, XXX XX
Z. X., obaja právne zastúpení: JUDr. Elena Ľalíková, advokátka so sídlom Podbrezovská 34, 831 06
Bratislava, o určenie priebehu hranice pozemkov, o odvolaní žalobcu a žalovaných v1. a 2. rade proti

rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 10.06.2025 č. k. 17C/58/2024 - 170 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 10.11.2025 č. k. 17C/58/2024 - 262 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku I.

II. M e n í rozsudok vo výroku II. o trovách konania tak, že priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovaným
v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho i odvolacieho konania proti žalovaným v 1. a 2. rade

v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom v spojení
s opravným uznessením rozhodol, cit.:
„I. U r č u j e , že priebeh hraníc medzi pozemkami nachádzajúcimi sa v k. ú. X. pozemkom parcela
reg. C parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X XXX m2 zapísaným na LV č. XXXX
na Okresnom úrade odbor katastrálny P. a pozemkom parcela reg. C parc. č. XXXX/XX - trvalé trávne
porasty o výmere XXX m2 zapísaných na LV č. XXXX na Okresom úrade odbor katastrálny P. je určený
spojnicou lomových bodov tak, ako je uvedené vo vytyčovacom náčrte L. L. U. zo dňa XX.XX.XXXX

autorizačne overeného C.. I. B., ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.
II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“

2. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku,
parcely číslo XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 a stavby na nej stojacej so
súpisným číslom XXXX - rekreačná chata, zapísaných na LV číslo XXXX, k. ú. X.. Žalovaní v 1. a 2. rade
sú podieloví spoluvlastníci, každý v podiele X/X k pozemku, parcele číslo XXXX/XX o výmere XXX m2

- trvalé trávnaté porasty, zapísanej na LV číslo XXXX, k. ú. X.. Žalovaní v 1. a 2. rade pozemok, parcelu
číslo XXXX/XX nadobudli kúpnou zmluvou spísanou formou notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XXXX,
NZ XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX od X. F..3. V konaní sa žalobca domáhal určenia, že priebeh hraníc medzi pozemkami nachádzajúcimi sa v k.
ú. X. pozemkom, parcely registra „C“ číslo XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX
m2, zapísaných na LV číslo XXXX a pozemkom, parcela číslo XXXX/XX - trvalé trávnaté porasty o

výmere XXX m2, zapísanej na LV číslo XXXX, k. ú. X. je určený spojnicou lomových bodov tak, ako je
uvedené vo vytyčovacom náčrte L. L. U. zo dňa XX.XX.XXXX, autorizačne overeného C.. I. B., ktorý tvorí
neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Po doplnení dokazovania, rešpektujúc právny názor Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení sp. zn. 2Cdo/301/2021 zo dňa 29.04.2024 súd posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právny argument strán a dospel k záveru, že je daný naliehavý právny

záujem žalobcu na určovacej žalobe.

4. Žalobca preukázal naliehavý právny záujem tým, že žalovaní nerešpektujú hranice medzi susediacimi
pozemkami, najmä žalovaný v 1. rade vyvoláva konfliktné situácie v dôsledku nerešpektovania hranice
medzi pozemkami, ohrozuje bezpečnosť a zdravie zamestnancov a rekreantov žalobcu, pričom už v
minulosti žalovaný v 1. rade spôsobil aj škodu na majetku žalobcu. Keďže medzi stranami sporu existuje

aktuálnystavobjektívnejneistoty,ktorýjeohrozenímprávnehopostaveniažalobcuakonkrétneokolnosti
danej veci odôvodňujú záver o preukázaní existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení
priebehu hranice medzi pozemkami, za tohto stavu je treba pripustiť ochranu vlastníckeho práva žalobcu
formou žaloby o určenie priebehu hranice medzi susediacimi pozemkami, nakoľko správnosť hranice
medzi pozemkami je medzi stranami sporná a jeden zo susedov (žalobca) sa obrátil na súd s cieľom

dosiahnuť jej určenie.

5. Žalobca v konaní predložil vytyčovací návrh L. L. U. zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom je vyznačený
priebeh hraníc medzi spornými pozemkami tak, ako sa ich určenia domáhal v predmetnom konaní
žalobca. Na návrh žalobcu v konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie, v konaní bol ustanovený

znalecC..G.Z.,ktorývznaleckomposudkučísloX/XXXXzodňaXX.XX.XXXXpotvrdiltotožnosťurčenia
priebehu hranice tak, ako ju určil L. L. U. vo vytyčovacom náčrte zo dňa XX.XX.XXXX. Súd vo veci
vykonal aj ohliadku na mieste samom, z ktorej vyplynula hranica užívania susediacich pozemkov tak,
ako korešponduje s vysadenými ihličnatými stromami. K prostriedkom procesnej obrany žalovaných
súd uviedol, že i keď žalovaní užívali pozemky po hranicu v prírode, ktorá korešponduje s vysadenými

ihličnatými stromami, nemá to vplyv na správnosť určenia priebehu hraníc. Skutočnosť, že žalovaní v
minulosti vysadili ihličnaté stromy v dobrej viere, že sa žalovaní domnievali, že stromy sú vysadené na
hranici pozemkov, nie je spôsobilá vyvrátiť dôkazy - vytyčovací náčrt L. L. a znalecký posudok číslo X/
XXXX, ktorými bol jednoznačne preukázaný správne určený priebeh hranice medzi pozemkami, ktorý
zodpovedá právnemu stavu v katastri nehnuteľností. V konaní v rámci prostriedkov procesnej obrany

žalovaní predložili dňa XX.XX.XXXX geodetický protokol zamerania vyznačeného priebehu hranice KN
C parcelné číslo XXXX/XX. Súd na tento prostriedok procesnej obrany - geodetický protokol neprihliadol
aplikujúc ust. § 153 CSP, keďže žalovaní dôkaz predložili až XX.XX.XXXX, hoci bol vyhotovený už v
auguste XXXX. Žalovaní tento dôkaz nepredložili ani po rozhodnutí dovolacieho súdu dňa XX.XX.XXXX,
apretosúduzavrel,žetentodôkazbolpredloženýneskoro,apretonaňhoneprihliadol.Vkonanížalovaní

ani nenavrhli vykonať kontrolné znalecké dokazovanie a samotný geodetický protokol nebol spôsobilý
vyvrátiť dôkaznú situáciu, ktorá vyplynula z vytyčovacieho náčrtu L. L. a znaleckého posudku číslo X/
XXXX znalca C.. G. Z..

6. Pokiaľ žalovaní v konaní tvrdili, že spornú časť pozemku nadobudli vydržaním, súd k tomu uviedol,

že nie je možné v danom prípade konštatovať vydržanie spornej časti pozemku žalovanými, nakoľko
žalovaní nepreukázali, že by užívanie spornej časti pozemku bolo dobromyseľné. Samotní žalovaní v
konaní nepopreli, že hneď po kúpe pozemku v roku XXXX začali medzi stranami sporu spory ohľadne
hranice pozemkov. Na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním nepostačuje len
subjektívny pocit konštatovania dobromyseľnosti žalovaných. Žalovaní by nemohli mať pri obvyklej

miereopatrnostivedomosťalebodôvodnépochybnostiotom,žeimspornáčasťpozemkupatrí.Naopak,
z uvedených dôkazov vyplýva, že žalovaní vôbec nemohli byť dobromyseľní v tom, že im sporná časť
pozemku patrí. Keďže súd mal za preukázané, že priebeh hraníc medzi susediacimi pozemkami v
prírode nezodpovedá právnemu stavu v katastri nehnuteľností, žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

7. O trovách prvoinštančného konania súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku a z
dôvodov hodných osobitného zreteľa, úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Za dôvody
hodné osobitného zreteľa na strane žalovaných považoval jednak finančnú situáciu žalovaných, ktorí
sú poberateľmi starobného dôchodku, a preto v prípade, že by mali žalovaní uhradiť žalobcovi trovykonania, by bolo výrazne zasiahnuté do ich majetkovej sféry. Za ďalší dôvod hodný osobitného zreteľa
súd považoval osobitný predmet sporu a skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade sa dlhé roky starajú a
zveľaďujú pozemky bez ohľadu na skutočný priebeh hranice. Súd bol toho názoru, že je spravodlivé,

aby každá strana sporu znášala jej vzniknuté trovy konania.

8. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obidve strany sporu.

9. Žalovaní v bodoch 1 až 5 odvolania iba sumarizovali doterajší priebeh konania poukázaním na

predchádzajúce rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolacieho i dovolacieho súdu a uviedli, že záver
súdu o dôvodnosti žaloby žalobcu sa nedá verifikovať. Podľa žalovaných odôvodnenie rozsudku súdu
prvejinštancienespĺňaparametre-limityust.§220CSP,zktoréhovyplýva,žestranesporusúdmusídať
odpoveďnapodstatnéotázkyaargumentyčinámietky,ktoréstranasporupredložila.Nevyžadujesasíce
odpoveď na každý argument, ale ak ide o argument pre rozhodnutie rozhodujúci, súd musí naň výslovne
(špecificky) odpovedať, lebo inak je porušené právo tejto strany sporu na súdnu ochranu podľa článku

46 ods. 1 Ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru. V tomto smere žalovaným chýba odpoveď súdu na jeho
zistenia počas ohliadky na mieste samom, na prvotný geometrický plán z roku XXXX alebo zameranie
C.. F. z roku XXXX, na geodetický protokol zamerania vyznačeného priebehu hraníc, ale tiež a najmä
na písomné podania žalovaných zo dňa XX.XX., XX.XX. a XX.XX.XXXX a tam uvedenú relevantnú
judikatúru. Aj záver súdu prvej inštancie o opozdenosti predloženia dôkazu - geodetického protokolu

spoločnosti G. je chybný, pretože tam uvedená argumentácia je prítomná v každom procesnom
úkone žalovaných od začiatku sporu a geodetický protokol mal spochybniť vierohodnosť žalobcom
predložených náčrtov či posudkov. Preto konštatovanie súdu prvej inštancie o oneskorenosti tohto
dôkazu je nesprávne. Za toho stavu nemôžu obstáť dôvody, pre ktoré súd odmietol vecne posúdiť túto
časť argumentácie žalovaných. Súd vôbec neporozumel predmetu sporu, pretože len súd a nie geodet,

ani súdny znalec nie je kompetentný rozhodovať o vlastníckej hranici, v rámci konania je geodet alebo
znalec iba jedným z rovnocenných nosičov skutočností participujúcich na zákonnom a spravodlivom
rozhodnutí. Vo veci nešlo o rekonštrukciu mapovej hranice, ako to poňal žalobca a súd, ale o zistenie
vlastníckej hranice medzi spornými pozemkami, ktorú si dobrovoľne ustálili už právni predchodcovia
strán sporu a do ktorého stavu potom vstúpili terajšie strany, ktorí túto mali bezvýrazne rešpektovať

a akceptovať, lebo v opačnom prípade rušia susediaceho vlastníka. Súd prvej inštancie neporozumel
ani správaniu sa strán sporu počas ochrany svojho vlastníctva, ktoré nemalo nič spoločné s otázkou
dobromyseľnosti držby. Tá bola splnená už u právnych predchodcov strán sporu, ktorí vstúpili do
vlastníctva predmetných pozemkov v takom rozsahu ako bol v prírode vyznačený. Navrhli, aby odvolací
súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

10. Žalobca odvolaním napadol výrok o trovách konania. Žiadal, aby odvolací súd v tejto časti
rozhodnutie zmenil a priznal mu náhradu trov konania. Podľa žalobcu prvoinštančný súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie o trovách konania
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd nijako neskúmal aký je príjem žalovaných

zo starobného dôchodku, a neskúmal či popri tomto príjme nemajú zabezpečený aj akýkoľvek iný
druh príjmu (príjem z nájmu, z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, príjem z
podnikania,resp.príjemsúvisiacismajetkovouúčasťouvobchodnýchspoločnostiachapod.).Vovzťahu
k žalovanému v 1. rade poukázal na skutočnosť, že tento je dlhodobo od roku XXXX evidovaný ako
samostatne zárobkovo činná osoba. V Živnostenskom registri Slovenskej republiky vedenom Okresným

úradom P., odborom živnostenského podnikania je žalobca vedený pod obchodným menom: C.. G. M.
- W. - P. pod číslom živnostenského registra XXX - XXXX, C.: XX XXX XXX, preto môže mať z toho
titulu či už pravidelný alebo nepravidelný príjem nad rámec svojho starobného dôchodku. Zároveň
z verejne dostupných údajov v katastri nehnuteľností vyplýva, že žalovaný v 1. rade v roku XXXX
nadobudol na základe kúpnej zmluvy evidovanej v katastri nehnuteľností výlučné vlastnícke právo k

rozostavanej nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom P., katastrálnym odborom pre okres P., obec X.,
k. ú. X., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX ako rozostavaný byt číslo XX, vo vchode číslo XX,
na P. poschodí stavby - obytný dom P. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu na príslušenstve a pozemku. K predmetnej kúpe nie je na liste vlastníctva vedená
žiadna ťarcha (záložné právo), z čoho jednoznačne vyplýva, že financovanie kúpy žalovaný v 1. rade

nerealizoval formou financovania prostredníctvom tretej osoby (napr. bankou). V súčasnosti je žalovaný
vedený ako podielový spoluvlastník vyššie uvedeného bytu, a to z dôvodu, že spoluvlastnícky podiel
X/X previedol v roku XXXX na pani R. M., narodenú XX.XX.XXXX. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný
v 1. rade nie je v ťažkej finančnej situácii, kedy by povinnosť nahradiť trovy konania mohla výraznezasiahnuť do jeho majetkovej sféry, keďže si bol schopný bez účasti tretej osoby v druhej polovici roka
XXXX kúpiť nehnuteľnosť a keď bol ochotný polovicu nehnuteľnosti bezodplatne darovať. Podľa názoru
žalobcu by bolo naivné sa domnievať, že aj po realizácii tejto kúpy nezostala žalovanému v 1. rade určitá

finančná rezerva nielen na pokrývanie každodenných potrieb, ale aj na iné špecifické výdavky (napr.
na zariadenie bytu, keď bude dostavaný). Zdôraznil, že súd prvej inštancie vôbec neskúmal majetkové
pomery žalovaných, naviac pani R. M. vlastní v obytnom dome P. pod poradovým číslom X aj ďalšiu
nehnuteľnosť (byt), pričom ani jej vlastnícke právo nie je zaťažené žiadnym právom tretej osoby. Súd
však nijako nepreveroval či žalovaní nemajú možnosť využiť vyživovaciu povinnosť detí k rodičom pre

prípad zmierenia dopadov neúspechu v spore, ak žalovaní nedisponujú dostatočnou finančnou rezervou
na úhradu trov konania, obzvlášť keď súd opiera svoj názor o potrebe nepriznania náhrady trov žalobcovi
z dôvodu, že žalovaní sú starobní dôchodcovia. Žalobca má ďalej za to, že dôvod hodný osobitného
zreteľa, ktorý súd vymedzil ako staranie sa dlhé roky o pozemok, parcelu číslo XXXX/XX a parcelu číslo
XXXX/XX zo strany žalovaných a ich zveľaďovanie nemožno ani samé o sebe, ani v kontexte súdom
uvedeného dôvodu považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa na uplatnenie ust. § 257 CSP. Otázka

vykonávania starostlivosti žalovaných o spornú časť pozemku a jeho zveľaďovanie nebola súdom nijako
osobitne preskúmavaná. Žiadne iné konanie žalovaných, ktoré by mohlo byť považované za staranie
sa alebo zveľaďovanie pozemku nebolo súdom zistené a nebolo ani konštatované v rozhodnutí. Súd
teda nemal za preukázané, žeby sa žalovaní o pozemok patriaci žalobcovi starali alebo že by ho boli
akýmkoľvek spôsobom zveľadili.

11. K odvolaniu žalovaných vo veci samej žalobca uviedol, že nepovažuje za potrebné vyjadriť sa k
sumarizácii doterajšieho priebehu konania zo strany žalovaných, nakoľko títo sa v podanom odvolaní
usilovali len interpretovať nimi vybrané časti, nimi vybraných rozhodnutí vydaných v priebehu tohto
súdneho konania. Tvrdenia žalovaných o nemožnosti verifikovania právneho názoru súdu o dôvodnosti

žaloby je nesprávne. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky potrebné ustanovenia relevantných
právnych predpisov a v rámci svojho oprávnenia vykonal a voľnou úvahou vyhodnotil všetky dôkazy
potrebné na to, aby mohol vysloviť záver o dôvodnosti žaloby. Žalovaní v odvolaní nevymedzili odvolací
dôvod a ani riadne neobjasnili aké skutočnosti podľa nich súd opomenul vziať do úvahy ako by vzatie
týchto skutočností malo mať vplyv na rozhodnutie súdu alebo v čom konkrétne súd nesprávne právne

vec posúdil. Žalovaní len vágne odkázali na niektoré nimi navrhované a súdom vykonané dôkazy, o
ktoré sa súd pri vydaní rozhodnutia neoprel. Takéto strohé odôvodnenie odvolania v žiadnom prípade
nemožno považovať za dostatočné na to, aby mohlo privodiť vyhoveniu odvolania. Žalovaní bez
ďalšieho vysvetlenia poukázali na ich tri písomné vyjadrenia v konaní, na ktoré podľa ich názoru mal
súd relevantným spôsobom reagovať, ale nešpecifikovali čím konkrétne sa mal súd vo vzťahu k nim

uvedeným podaniam zaoberať. Zdôraznil, že prípustnosť odvolania nezakladá všeobecná nespokojnosť
odvolateľa s rozhodnutím súdu, resp. jeho právnymi závermi alebo len všeobecné tvrdenia odvolateľa
o tom, že rozhodnutím bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu. V zmysle platnej judikatúry a
konštantnej rozhodovacej praxe súdov platí, že súd je povinný dať odpoveď len na také otázky, ktoré
s ohľadom na ním identifikovanú skúmanú otázku považuje za dôležité. Z odbornej literatúry pritom

vyplýva, že nie každá „nedokonalosť“ súdneho rozhodnutia predstavuje vadu, na ktorú je nevyhnutné
reagovať opravným prostriedkom, pretože v niektorých prípadoch je udržateľné aj strohé odôvodnenie
(odôvodnenie má byť výstižné a kvantita odôvodnenia rozhodne nie je meradlom jeho kvality). Zároveň
platí, že ak v rozhodnutí absentuje odôvodnenie „podružnej“ otázky, odvolací súd nepochybne tento
nedostatok súdu prvej inštancie vytkne, ale táto chyba sama o sebe nepredstavuje dôvod pre zrušenie

rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu súd v rozsudku jasne objasnil dôvody, pre ktoré považoval žalobu
za dôvodnú, poukázal na dôkazy, ktoré považoval za relevantné a na základe ktorých rozhodol. Z toho
dôvodu súd nebol povinný podrobne sa vyjadrovať ku všetkým tvrdeniam žalovaných a ani prihliadať
na dôkazy, ktoré nemali žiadny relevantný súvis s predmetom tohto sporu a na rozhodnutie súdu
nemali žiadny vplyv. Žalovaní svoje domnienky o údajnom nedaní odpovede na nimi nastolené otázky

nepreukázali, preto nimi uvádzaný dôvod pre podanie odvolania nie je daný a odvolanie je v tejto
časti nedôvodné. Ďalej žalobca poukázal, že do zápisnice o pojednávaní konanom dňa 18.03.2025
namietal neprípustnosť dôkazu - predložený geodetický protokol žalovaným a následne svoju námietku
zopakoval aj v písomnom podaní zo dňa XX.XX.XXXX, označenom ako vyjadrenie žalobcu k písomným
podaniam žalovaných zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a k predloženému dôkazu. Poukázal aj na

zásadu formálnej pravdy, priorizáciu procesnej aktivity strán sporu a na potrebu znášania následkov
neskorého predloženého dôkazu vyjadreného okrem iného v uvádzaných rozhodnutiach súdov; napr.
v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.10.2023 sp. zn. I.ÚS 535/2023, podľa
ktorého: „Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívnehľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto pravidlo je lex generalis. Včasnosť
predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnocuje v okolnostiach
konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu

ospravedlní alebo či príjme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že na procesný úkon neprihliadne,
a tým mu neprizná procesné účinky“. V uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.04.
2020 sp. zn. III.ÚS 132/2020 sa uvádza: „Zásada formálnej pravdy v spojení s koncentračnom zásadou
so sebou nesie vždy riziko, že predložené dôkazy súd označí za nepostačujúce a neskôr (v odvolacom
konaní) sú už podmienky na doplnenie dokazovania obmedzené“. Žalovaní svoje domnienky o údajnom

nesprávnom postupe súdu spočívajúcom v neprihliadaní na geodetický protokol nepreukázali, preto
tento nimi uvádzaný dôvod pre podanie odvolania nie je dôvodný. Pokiaľ žalovaní v odvolaní namietajú,
že prvoinštančný súd neporozumel predmetu sporu pretože len súd je kompetentný rozhodovať o
vlastníckej hranici a geodet alebo znalec sú len rovnocennými nosičmi skutočností v súdnom konaní,
toto tvrdenie žalobca považuje za účelové a nesprávne. Nie je zrejmé čo mali žalovaní na mysli v
rámci rozporovania toho, že nie geodet, ale iba súd je oprávnený rozhodnúť o vlastníckej hranici. Je

totiž nesporné, že v tomto spore o určenie priebehu hranice rozhodol súd, a to aplikáciou príslušného
ustanovenia právnych predpisov a na podklade vykonaného dokazovania. Prihliadol pritom na odborné
vyjadrenie geodeta L. L. a na znalecký posudok číslo X/XXXX, ktorý bol v zmysle § 207 ods. 1 CSP plne
oprávnený zaobstarať, nakoľko riešenie predmetnej veci záviselo od posúdenia skutočnosti, na ktoré
treba vedecké, resp. odborné poznatky, ktorými súd nedisponuje. Súd je odborníkom v oblasti práva,

pričom znalec je odborníkom v konkrétnej oblasti, na ktorú sa špecializuje. Žalovaní svoje domnienky o
spochybňovaní oprávnenia súdu prihliadať na výsledky znaleckého dokazovania nepreukázali, a preto
tento nimi uvádzaný dôvod pre podanie odvolania nie je daný a odvolanie je nedôvodné. K tvrdeniu
žalovaných o dobrovoľnom ustálení hranice v minulosti a o dobromyseľnosti držby uviedol, že žalovaní v
konaní nijako nepreukázali pravdivosť svojho tvrdenia, že už právni predchodcovia strán sporu si ustálili

hranicu medzi susediacimi pozemkami, a preto neexistoval ani dôvod na to, aby táto otázka bola súdom
preskúmavaná. Žalovaní okrem tvrdenia, že oni spornú časť pozemku, parcely číslo XXXX/XX vydržali,
v konaní nijako nepreukázali a počas súdneho konania ostali v tomto smere úplne pasívni a spoliehali sa
na to, že od roku XXXX sa im podarilo spornú časť pozemku, parcely číslo XXXX/XX vydržať na základe
toho, že sa o ňu starali a zveľaďovali ju. Hoci ani tieto tvrdenia žalovaných neboli v konaní preukázané, v

konaní naopak bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade v roku XXXX svojvoľne vysekal stromy na časti
pozemku, parcele č. XXXX/XX, pričom maril všetky pokusy žalobcu o zveľadenie pozemku (v roku XXXX
čakanomžalovanýv1.radevytrhalžalobcomumiestnenézatrávňovacietvárniceavrokuXXXXnapadol
zamestnanca žalobcu, ktorý mal realizovať výstavbu tují). Nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním
je závažným zásahom do vlastníckeho práva a konštatovanie takéhoto záveru musí byť preukázané

nesporne naplnením zákonom stanovených predpokladov vydržania, ktoré bližšie špecifikuje rozsiahla
judikatúra súdov. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na skutočnosti uvedené vo
vyjadreniach a prednesené žalobcom ústne v rámci priebehu súdneho konania, navrhol, aby odvolací
súd rozsudok vo výroku I. v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a vo výroku II. zmenil a priznal
žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania.

12. Žalovaní k vyjadreniu žalobcu uviedli, že ich odvolanie vo veci samej je dôvodné, a preto žiadajú,
aby odvolací súd vyhovel ich odvolaniu a priznal im náhradu trov konania voči žalobcovi. Zdôraznili, že
mapová hranica nie je vždy súčasne aj hranicou právnou, keďže hranica medzi dvoma nehnuteľnosťami
mohla prejsť podľa mapového stavu, ale aj v prírode rôznymi zmenami, a tak užívacia hranica v

prírode sa mohla stať vlastníckou hranicou medzi pozemkami, ktorá zodpovedá právu. Podkladom
pre rozhodnutie súdu o určení priebehu hranice nemôže byť len znalecký posudok, ktorý vychádzal
z vytyčovacieho náčrtu, ktorý však ignoroval skutkové zistenia súdu vykonanou ohliadkou na mieste
samom. Sudca je povinný viesť základné konanie nielen formálne, ale aj materiálne, lebo sa podieľa
na zisťovaní skutkového stavu tak, aby konečné rozhodnutie bolo vo všeobecnosti vnímané ako

nielen zákonné, ale i spravodlivé. Preto geodetický protokol z augusta XXXX, ktorý žalovaní predložili
v priebehu konania po rozhodnutí dovolacieho súdu, nespadá pod zásadu koncentrácie, lebo ním
žalovaní spochybňovali vytyčovací náčrt L., ktorý potvrdil aj znalec L. Z., a tým aj vecnú legitimáciu
žalobcu, ktorú inak má súd skúmať ex offo. Z jeho grafickej časti totiž jednoznačne vyplýva taký priebeh
hranice medzi spornými pozemkami, ktorý je určený v prírode a výmera parcely v čase jej nadobudnutia

(XXXX) nepatrila medzi záväzné údaje katastra, preto sa len legálne pripúšťal rozdiel medzi výmerou
grafickou (v mape) a výmerou písomnou (na liste vlastníctva). To znamená, že aj keď žalovaní kúpou
predmetných parciel vstúpili do držby pozemku vo väčšom plošnom obsahu, ako bol uvedený na liste
vlastníctva, neznamená to, že by im táto rozdielová výmera XXX m2 nepatrila, keďže už ich právnipredchodcovia ustálili hranicu medzi pozemkami p. č. XXXX/XX a p. č. XXXX/XX. Žalovaní nemuseli
v konaní preukazovať vydržanie spornej plochy pozemku, lebo už ich právni predchodcovia (manželia
F.), ktorí predmetné pozemky užívali od roku XXXX až do roku XXXX, splnili podmienky vydržania.

13. Žalobca v duplike uviedol, že s tvrdeniami žalovaných sa nemôže stotožniť. Podľa žalobcu hoci
mapový podklad nemusí vždy presne zodpovedať právnemu stavu, aby mohla tzv. „užívacia hranica“
nahradiť hranicu vlastnícku. Jej určenie musí vychádzať z relevantných zistení, pričom pri rozhodovaní
o určení je zároveň potrebné pristúpiť k skúmaniu existencie zákonných predpokladov vydržania, ktoré

v posudzovanom prípade splnené neboli. Cieľom podanej žaloby o určenie priebehu hranice bolo
vyriešenie vlastníckeho práva k spornej ploche pozemku, čo zároveň potvrdzuje aj rozhodovacia prax
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorú žalobca poukázal už vo svojom prvom vyjadrení k
odvolaniu. Účelom tohto sporu je dosiahnuť autoritatívne rozhodnutie súdu, ktorým sa potvrdí správny
priebeh hranice medzi pozemkom, parcelou číslo XXXX/XX a pozemkom, parcelou číslo XXXX/
XX, lebo vedenie hranice v teréne je medzi stranami sporné minimálne od roku XXXX, odkedy sú

žalovaní vlastníkmi pozemku, parcely číslo XXXX/XX. Žalovaní naplnenie zákonných predpokladov
vydržania nepreukázali. Už od roku XXXX vedeli o nesúlade medzi skutočným priebehom a rozsahu ich
tvrdeného užívania pozemku, opakovane boli účastníkmi sporov o priebehu hranice medzi susediacimi
pozemkami. Žalovaní v konaní nijako nepreukázali dobromyseľnosť. Žalovaný v 1. rade aktívne maril
pokusy žalobcu o zveľaďovanie spornej časti pozemku, parcely číslo XXXX/XX a tvrdenie žalovaných,

že už vo vzťahu k právnym predchodcom strán sporu boli splnené podmienky dobromyseľného
vydržania spornej časti pozemku sú ničím nepreukázané a sú účelové. Pri vykonaní ohliadky na mieste
samom, realizovanej zo strany súdu, žalovaní túto sprevádzali iba vágnymi tvrdeniami o údajnom
nijak nepreukázanom spôsobe užívania spornej časti pozemku, pričom žalovaní nemôžu v žiadnom
prípade suplovať, prevyšovať ani nahrádzať odborné závery znalca o správnosti určenia priebehu

hranice v teréne jej vytýčenými bodmi, ktoré mal súd k dispozícii vo forme znaleckého posudku.
Žalobca má za to, že tvrdenia žalovaných sú nedôvodné, žalovaní v konaní neuniesli dôkazné bremeno,
nepreukázali kumulatívne splnenie zákonných predpokladov vydržania vlastníckeho práva k spornej
časti nehnuteľnosti, nevyvrátili presvedčivosť, úplnosť ani logickú koherenciu vykonaného znaleckého
posudku číslo X/XXXX a neoznačili žiadny relevantný právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva

k časti pozemku (napr. dohodu o zmene hranice, rozhodnutie o pozemkových úpravách a pod.).
Z uvedeného dôvodu žalobca má za to, že za tohto stavu spôsob určenia hranice vychádzajúci
zo znaleckého posudku zostáva procesne aj vecne nespochybnený a je plnohodnotným skutkovým
podkladom pre rozhodnutie vo veci.

14. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom
na včas podané odvolanie žalobcu i žalovaných proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že
miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej strane Krajského súdu v

Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné a odvolanie žalobcu je dôvodné.

15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto

správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie vo veci samej sa nič nezmenilo ani v štádiu
odvolacieho konania. Nemožno mať preto pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej
veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

16. Pokiaľ ide o námietky žalovaných o porušení ich práv na spravodlivé súdne konanie, s týmito nie
je možné sa stotožniť.

17. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právona zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

18. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra
2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o

skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“

19. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v
preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila
druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len

celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo
k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

20. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

21. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých
prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

22. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať

sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale
pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol

v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného
rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti

na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

23. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých

spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu (článok 15 Základných
princípov Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie strán sporu.

24. Okrem základných princípov je hodnotenie dôkazov upravené v ust. § 191 CSP. Vychádzajúc z tohto

ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť
každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

25. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich

pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

26. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky

unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný

skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

27. Základnou otázkou, ktorú bolo potrebné v predmetnom konaní vyriešiť bolo určenie priebehu hranice

medzi pozemkom žalobcu, parcelou číslo XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2,
zapísanou na LV číslo XXXX, k. ú. X. a pozemkom žalovaných, parcelou číslo XXXX/XX - trvalé trávnaté
porasty o výmere XXX m2, zapísanou na LV číslo XXXX, k. ú. X..

28. Za týmto účelom súd prvej inštancie vykonal dôkazy, a to ohliadku na mieste samom, nariadil

znalecké dokazovanie znalcom C.. G. Z., ktorý vypracoval znalecký posudok č. X/XXXX. Po ohliadke na
mieste samom, znalecký posudok číslo X/XXXX, ktorý je súčasťou spisu potvrdil správnosť vytýčenej
hranice tak, ako ju určil L. L. U. vo vytyčovacom náčrte dňa XX.XX.XXXX. Znalecký posudok číslo X/
XXXX vyhotovený znalcom C.. G. Z. vychádza zo znalcom získaných podkladov získaných z obsahu
spisu a z podkladov potvrdených katastrom nehnuteľností.

29. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky potrebné ustanovenia
relevantných právnych predpisov a v rámci svojho oprávnenia vykonal a vyhodnotil všetky dôkazy
potrebné na to, aby mohol vysloviť záver o dôvodnosti žaloby.

30. K odvolacej námietke žalovaných, že v odôvodnení rozsudku absentuje odpoveď na prvotný
geometrický plán z XX.XX.XXXX, na zameranie C.. F. z roku XXXX na geodetický protokol C.. R. a na
písomné podania žalovaných zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX odvolací súd uvádza,
že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez

toho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania(I.ÚS241/07).Rovnako
Európsky súd pre ľudské práva pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať
dôvody, na ktorých sa zakladajú. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

31. Odvolateľ musí v odvolaní uviesť také skutočnosti, z ktorých vyplýva nesprávnosť skutkových zistení
alebo právnych záverov súdu prvej inštancie. Ak takéto skutočnosti neuvedie a neexistujú ani procesné
vady spochybňujúce správnosť rozsudku, odvolanie odvolateľa nie je dôvodné. Súd prvej inštancie
sa v prejednávanej veci zaoberal okolnosťami týkajúcimi sa určenia priebehu hranice a z výsledkov
vykonaného dokazovania mal nepochybne preukázané, že priebeh hranice v prírode nezodpovedá

právnemu stavu v katastri nehnuteľností. Žalovaní s týmto právnym posúdením nesúhlasia, avšak
neargumentujú prečo je posúdenie veci súdom prvej inštancie nesprávne. Uvádzajú len, že im chýba
odpoveď súdu na jeho zistenia počas ohliadky na mieste samom, na prvotný geometrický plán z
XX.XX.XXXX, na zameranie C.. F. z roku XXXX, na geodetický protokol C.. R. a na písomné podanie
žalovaných a tam uvedenú relevantnú judikatúru. Takéto odôvodnenie odvolania je podľa názoru

odvolacieho súdu nedostatočné, nakoľko odvolatelia nijako neobjasnili aké skutočnosti podľa nich súd
opomenul vziať do úvahy, aký by ich vzanie do úvahy malo mať vplyv na rozhodnutie súdu alebo v čom
konkrétne súd nesprávne právne vec posúdil. Žalovaní bez akéhokoľvek vysvetlenia poukázali na ich
tri písomné vyjadrenia v konaní, na ktoré podľa ich názoru mal súd relevantným spôsobom reagovať,ale nešpecifikovali čím konkrétne sa mal súd vo vzťahu k týmto podaniam zaoberať. Súd prvej inštancie
správne v konaní sa zaoberal otázkou či je priebeh hranice v súlade s vytyčovacím návrhom L. z
XX.XX.XXXX, autorizačne overeného zo strany C.. I. B.. Za tým účelom súd vykonal jednak ohliadku na

mieste samom a nariadil aj znalecké dokazovanie, pričom ustanovený znalec potvrdil totožnosť určenia
priebehu hranice medzi susediacimi pozemkami tak, ako ju určil L. L. U. vo vytyčovacom náčrte dňa
XX.XX.XXXX.

32. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejme, ktoré dôkazy boli pre súd relevantné a

práve k týmto sa súd vyjadril (vytyčovací návrh zo dňa XX.XX.XXXX, svedecká výpoveď L. L. U. na
pojednávaní dňa XX.XX.XXXX a znalecký posudok znalca C.. G. Z. číslo X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).
Všetky uvedené dôkazy smerovali k objasneniu priebehu hranice medzi pozemkom, parcelou číslo
XXXX/XX a pozemkom, parcelou číslo XXXX/XX.

33. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaných, že súd im nedal odpoveď na jeho zistenia počas ohliadky na

mieste samom, odvolací súd poukazuje na bod 53 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorej
súd uviedol svoje právne posúdenie vo vzťahu k vykonanej ohliadke na mieste samom. Skutočnosť,
že sa žalovaní nestotožňujú s právnym názorom súdu v otázke posúdenia vplyvu ohliadky na mieste
samom na priebeh hranice medzi pozemkami, sama o sebe nezakladá dôvodnosť odvolacej námietky
žalovaných.

34. Účelom tohto súdneho konania bolo získať autoritatívne rozhodnutie súdu deklarujúce správnosť
v priebehu hranice medzi pozemkom, parcelou číslo XXXX/XX a pozemkom, parcelou číslo XXXX/XX,
pretože vedenie hranice v teréne bolo medzi stranami sporné najmenej od roku XXXX, keď žalovaní v
1. a 2. rade nadobudli pozemok, parcelu číslo XXXX/XX kúpou od manželov F.. Z rozhodovacej praxe

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je nepochybné, že cieľom podania žaloby o určenie priebehu
hranice pozemkov je vyriešenie vlastníckeho práva medzi stranami sporu k spornej ploche pozemku.
Žalovaní v konaní nijako nepreukázali pravdivosť svojho tvrdenia, že už právni predchodcovia strán
sporu ustálili hranicu medzi pozemkom, parcelou číslo XXXX/XX a pozemkom, parcelou číslo XXXX/XX.
Žalovaní v konaní len tvrdili, že spornú časť pozemku nadobudli vydržaním, ale v tomto smere žiadne

dôkazy nepreukázali. Opakovane tvrdili, že ich právny predchodca v minulosti vysadil rád stromov, ktoré
malitvoriťhranicupozemkovavšaknebolopreukázané,čitotourobilipovzájomnejdodohodevtedajších
vlastníkov pozemkov alebo svojvoľne a ani či sa na užívaní spornej časti pozemku, parcely číslo XXXX/
XX právni predchodcovia strán sporu dohodli.

35. V súvislosti s tvrdením žalovaných, že spornú časť pozemku p. č. XXXX/XX vydržali, odvolací
súd uvádza, že základné podmienky pre vydržanie nehnuteľnosti v zmysle § 130 a § 134 zákona
číslo 40/1964 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sú: oprávnenosť a dobromyseľnosť
držby, nepretržitosť držby po dobu desať rokov pri nehnuteľnosti a spôsobilosť predmetu držby byť
vydržaným. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa.
Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska objektívneho, t. j. či držiteľ pri zachovaní
náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte
požadovať mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.

36. Pri ústavne konfortnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať či držiteľ objektívne mohol
byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce,
že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také
nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú

vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o
dar ako bezodplatné plnenie (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 z
14.11.2018).

37. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie správne zaoberal námietkou vydržania spornej časti

pozemku, parcely číslo XXXX/XX. Žalovaní v konaní nijakým spôsobom nepreukázali pravdivosť svojho
tvrdenia, že nadobudli spornú časť pozemku vydržaním. Preto správne súd prvej inštancie skúmal, či
žalovaní od roku XXXX, kedy pozemok nadobudli, mohli spornú časť pozemku vydržať.38.OtázkavydržaniabolavrámcitohtosúdnehokonanianačrtnutánajmenejodXX.XX.XXXX,kedybolo
súdu doručené vyjadrenie žalovaných zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uviedli, že o nároku uplatnenom
žalobcom možno rozhodnúť až po tom, keď sa v konaní ustáli, či sa hranicou medzi pozemkom, parcelou

číslo XXXX/XX a pozemkom, parcelou číslo XXXX/XX nestala iná hranica než je vedená v katastri
nehnuteľností, a to vzniknutá v dôsledku vydržania. V rámci súdneho konania žalovaní síce tvrdili, že ich
právni predchodcovia vysadili asi šesťdesiat rokov spätne na spornej časti pozemku stromy, ktoré mali
predstavovať novú hranicu pozemkov vzniknutú v dôsledku nerušeného užívania, avšak okrem tohto
tvrdenia žalovaní nevyužili žiadny iný prostriedok procesnej obrany preukazujúci pravdivosť ich tvrdení,

čo znamená, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno a v konaní nepreukázali dobromyseľnosť držby.

39. Bolo procesnou zodpovednosťou žalovaných tvrdiť a v konaní preukázať, že došlo k vydržaniu časti
pozemku, najmä mali špecifikovať kto konkrétne mal spornú časť pozemku v čase vysadenia stromov
vlastniť a kto ju mal užívať, uviesť genézu a chronológiu vlastníckych a užívacích vzťahov spornej
časti pozemku a za tým účelom predložiť súdu návrhy na vykonanie dokazovania ohľadom preukázania

vstupudodržby.Súdvtomtosmerenemalvovzťahukžalovanýmpoučovaciupovinnosťaneboloúlohou
súdu suplovať žalovaných a vyzývať ich na doplnenie dokazovania. Je nemysliteľné, aby súd poučoval
žalovaných alebo im poskytoval návod na to, čo by mali vykonať a ako mali správne uplatniť prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany. Dôkazná povinnosť výlučne zaťažuje strany sporu a súd môže
vykonať aj bez návrhu len dôkazy v zmysle § 185 ods. 2 a 3 CSP, čo však v tomto prípade splnené

nebolo. Žalovaní v tomto smere boli nečinní a svoje tvrdenie o nadobudnutí spornej časti pozemkov
vydržaním žiadnym dôkazom nepreukázali.

40. Odvolací súd k ďalším odvolacím námietkam uvádza, že hoci mapový podklad nemusí vždy presne
zodpovedať právnemu stavu, aby mohla tzv. užívacia hranica nahradiť hranicu vlastnícku, jej určenie

musí vychádzať z relevantných zistení, pričom pri rozhodovaní o určení priebehu hranice je zároveň
potrebné pristúpiť k skúmaniu existencie zákonných predpokladov vydržania, ktoré v posudzovanom
prípade zo strany žalovaných neboli nielen tvrdené, ale ani preukázané. Žalovaní kumulatívne naplnenie
zákonných predpokladov vydržania nepreukázali. V konaní bolo naopak preukázané, že od roku
XXXX, kedy žalovaní kúpou nadobudli nehnuteľnosť, vedeli o nesúlade medzi skutočným priebehom a

rozsahom ich tvrdeného užívania pozemku. Naviac užívanie spornej časti pozemku žalovanými bolo od
začiatku, t. j. od ich kúpy nepokojné, opakovane žalovaní boli účastníkmi sporov o určenie priebehu
hranice medzi susediacimi pozemkami, pričom samotní žalovaní na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, ale
aj v odvolaní uviedli, že vedeli o skutočnosti užívania väčšej výmery pozemku než akú v skutočnosti
v roku XXXX nadobudli. Preto správanie žalovaných nemožno považovať za dobromyseľné. Keďže

žalovaným v 1. a 2. rade sa v konaní nepodarilo preukázať, že s časťou sporného pozemku nakladali
ako s vlastným a že pri tomto užívaní boli dobromyseľní (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nebolo
zo strany žalovaných v konaní preukázané vydržanie k časti pozemku, p. č. XXXX/XX, zapísanej na LV
č. XXXX, k. ú. X..

41. Vo vzťahu k stromoradiu, kolíkom či roxorom, ktorými malo dôjsť k vytvoreniu hranice medzi
susediacimi pozemkami, odvolací súd uvádza, že takéto vytýčenie hraníc nemá právny základ, nakoľko
nevzniklo preukázanou dohodou strán sporu, resp. zmluvou. Takáto dohoda, resp. zmluva nie je
evidovaná v katastrálnych podkladoch a nepredstavuje prostriedok, ktorým možno spoľahlivo nahradiť
odborné vytýčenie hranice. V tejto súvislosti k ďalším odvolacím námietkam žalovaných odvolací

súd poukazuje na priebeh vykonanej ohliadky na mieste samom, na závery znaleckého posudku,
vytyčovacieho náčrtu a uvádza, že v kontexte moderných zameriavacích metód na určenie (zameranie)
konkrétnych bodov v teréne v spojení s len nejasným, neurčitým a nijak nepreukázaným tvrdením
žalovaných o údajnom vydržaní spornej časti po pozemku, neobstojí subjektívne tvrdenie žalovaných, že
hranica medzi pozemkami má byť určená podľa XX rokov starého nákresu či podľa hranice stromoradia

stromov vysadených nešpecifikovanou osobou niekedy pred šesťdesiatimi rokmi. Predpokladom pre
rozhodnutie súdu o určení priebehu hranice, keď vydržanie spornej časti pozemku žalovanými, resp. ich
právnymi predchodcami nebolo preukázané, tak môže byť len odborný znalecký posudok č. X/XXXX
vyhotovený znalcom C.. G. Z., ktorý vychádza z relevantných podkladov, ktorý potvrdil totožnosť určenia
priebehuhranicetak,akojuurčilL.vovytyčovacomnáčrtezodňaXX.XX.XXXX.Kodvolacímnámietkam

žalovaných, že súd nezohľadnil staré nákresy, mapové podklady (náčrt z roku XXXX, zameranie z
roku XXXX geoplán C.. F. z roku XXXX), k tomu odvolací súd uvádza, že tieto podklady sú historicky
prekonané, nemajú parametre súčasných geodetických zameraní a neboli schopné jednoznačne
určiť hranicu. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, ak vyhodnotil, že relevantným dôkazom(podkladom pre určenie hranice) je aktuálne zameranie vyjadrené v znaleckom posudku číslo X/XXXX, a
preto nebolo úlohou súdu prvej inštancie analyzovať každý starý nákres predložený žalovanými, ak súd
malkdispozíciiodbornýdôkaz-znaleckýposudokčísloX/XXXXavytyčovacínáčrtzodňaXX.XX.XXXX.

42. K odvolacej námietke žalovaných o nevykonaní dôkazu súdom prvej inštancie - geodetického
protokolu, vypracovaného spoločnosťou G., odvolací súd poukazuje na bod 59 odôvodnenia rozsudku, s
ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Žalovaní predložili geodetický protokol zameranie vyznačeného
priebehu hraníc na KN C parcelu číslo XXXX/XX, vyhotovený v auguste XXXX až na súdnom

pojednávaní konanom dňa 18.03.2025, t. j. po viac ako troch rokoch a siedmych mesiacov od jeho
vyhotovenia. Žalovaní tvrdia, že ním mali úmysel spochybniť žalobcom predložený vytyčovací náčrt a
znalecký posudok. Toto tvrdenie žalovaných neobstojí, pretože vytyčovací náčrt L. L. bol vyhotovený
XX.XX.XXXX a žalovaní ho mali k dispozícii od momentu doručenia im žaloby a znalecký posudok
číslo X/XXXX bol vyhotovený XX.XX.XXXX a žalovaní ho mali k dispozícii od momentu doručenia
im ho zo strany súdu. Preto, ak mali žalovaní záujem reagovať na uvedené dôkazy predložením

vlastného geodetického protokolu alebo iného zakreslenia priebehu hraníc v teréne, mali tak urobiť
bezodkladne a nie s odstupom niekoľkých kých rokov. Koncentračná zásada podľa ust. § 153 ods. 1 CSP
ukladá stranám povinnosť tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať dôkazy včas, t. j. tak ako to od nich
možno spravodlivo požadovať pri zachovaní rýchlosti a hospodárnosti konania; prostriedky procesného
útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo.

Predmetný geodetický protokol bol predložený oneskorene, bez akéhokoľvek objektívneho vysvetlenia
prečo ho žalovaní nemohli predložiť skôr, hoci zjavne vychádza z podkladov a skutočností, ktoré im
boli dlhodobo známe. Preto správne postupoval súd prvej inštancie, ak na tento dôkaz neprihliadol.
Naviac aj za predpokladu zohľadnenia predloženého geodetického protokolu, odvolací súd je toho
názoru, že predloženie tohto dôkazu zo strany žalovaných neposkytuje väčšiu dôkaznú silu než má

znalecký posudok. Žalovaní v konaní nenavrhli vykonať kontrolné znalecké dokazovanie a odvolací súd
je toho názoru, že geodetický protokol by ani nebol spôsobilý vyvrátiť dôkaznú situáciu, ktorá vyplynula z
vytyčovacieho náčrtu L. L. a znaleckého posudku číslo X/XXXX, vypracovaného znalcom C.. G. Z.. Preto
žalovanými navrhnutý dôkaz (geodetický protokol) vykonať by bol nadbytočný, nakoľko už bol inými
dôkazmi (znaleckým posudkom znalca č. X/XXXX a vytyčovacím náčrtom L. L.) v konaní preukázaný.

Ani táto odvolacia námietka žalovaných nie je dôvodná.

43. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti
výroku I., ktorým súd žalobe vyhovel ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

46. Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do
úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa
zásady úspechu v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí
byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.

47. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Takéto
rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom
konaniaanesmieodporovaťdobrýmmravom.Rozhodovanieotrováchkonaniajevpodstate druhotným
aspektom konania, preto z pohľadu ústavnoprávnej udržateľnosti rozhodnutia nepovažuje sa za

nevyhnutné, aby súd za každých okolností poskytol stranám v konaní priestor, aby sa v vyjadrili k možnej
aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku.

48. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý výnimočnosť dôvodov hodných
osobitného zreteľa videl v okolnostiach prejednávanej veci v tom, že žalovaní sa dlhé roky starali a

zveľaďovali pozemok, parcelu číslo XXXX/XX a pozemok, parcelu číslo XXXX/XX. Pozemok, parcela
číslo XXXX/XX je vo výlučnom vlastníctve žalobcu a naviac v konaní nebolo žiadnym spôsobom
preukázané, ani žiadnou zo strán sporu tvrdené, že by sa žalovaní o celý tento pozemok starali alebo
ho zveľaďovali. Súd nemal za preukázané, že by sa žalovaní o pozemok vlastnícky patriaci žalobcovistarali alebo ho akýmkoľvek spôsobom zveľaďovali. Súd zároveň neuviedol žiadne výnimočné okolnosti,
spočívajúce v okolnostiach strán sporu, aby mohlo byť o náhrade trov konania rozhodnuté súdom z
dôvodu hodných osobitného zreteľa. Pokiaľ ide o posudzovanie okolností hodných osobitného zreteľa,

pri ktorých treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán sporu a tiež na
okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní, odvolací súd uvádza, že
ani skutočnosť, ak by bola objektívne žalobcova majetková situácia lepšia, ako je majetková situácia
žalovaných, nezakladala dôvod na nepriznanie nároku na náhradu trov konania v celom rozsahu.

49. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 26.01.2023 sp. zn. 4 Cdo 256/2021, z ktorého vyplýva, že použitie § 257 CSP neodôvodňuje ani
fakt, že strana nie je solventná alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila
je lepšia ako u jej protistrany. Je nepochybné, že žalobca je právnickou osobou s majetkovou účasťou
štátu, čo znamená, že finančné prostriedky, ktoré vynaložil na uplatňovanie svojich procesných práv sú
prostriedkami štátu, s ktorými je žalobca povinný hospodáriť transparentne, efektívne a hospodárne.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú síce starobní dôchodcovia, avšak súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách
konania nijako neskúmal majetkové pomery žalovaných, napr. aký je príjem žalovaných zo starobného
dôchodku a či popri tomto príjme nemajú zabezpečený aj akýkoľvek iný druh príjmu. Tiež neskúmal aká
je celková majetková situácia žalovaných.

50. Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalovaný v 1. rade je poberateľ starobného dôchodku vo
výške 866,20 eur mesačne a žalovaná v 2. rade je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 712
eur. Okrem toho z verejne dostupných údajov v katastri nehnuteľností vyplýva, že žalovaný v 1. rade
v roku XXXX. nadobudol nehnuteľnosť evidovanú v katastri nehnuteľností titulom kúpnej zmluvy pod
číslom konania V XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Ide o vlastnícke právo k rozostavanej nehnuteľnosti

vedenej Okresným úradom P., katastrálnym odborom pre okres P., obec X., k. ú. X., nehnuteľnosť
zapísanú na LV číslo XXXX ako rozostavaný byt číslo XX, vo vchode XX, na P. poschodí stavby,
súp. č. XX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na
príslušenstve a pozemku. K predmetnej kúpe nie je na liste vlastníctva vedená žiadna ťarcha (záložné
právo) z čoho jednoznačne vyplýva, že financovanie kúpy nehnuteľnosti žalovaný v 1. rade nerealizoval

formou financovania prostredníctvom tretej osoby (napr. bankou). V súčasnosti je žalovaný v 1. rade
vedený k vyššie opísanej nehnuteľnosti ako podielový spoluvlastník, a to z dôvodu, že žalovaný v
1. rade spoluvlastnícky podiel X/X previedol darovacou zmluvou v roku XXXX na R. M.. Naviac ako
vyplýva z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov vl. č. XXX/P, žalovaný v 1. rade je
vedený pod obchodným menom W.-P., súkromný podnikateľ X. ako samostatne podnikajúca osoba (od

XX.XX.XXXX). Preto z uvedeného titulu môže mať žalovaný v 1. rade nad rámec svojho starobného
dôchodku pravidelný alebo nepravidelný príjem. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný v 1. rade nie je
v ťažkej finančnej situácii, kedy by povinnosť nahradiť trovy konania mohla výrazne zasiahnuť do jeho
majetkovej sféry, keď v roku XXXX nadobudol vlastníctvo z vlastných finančných prostriedkov k vyššie
opísanej nehnuteľnosti a v roku XXXX polovicu tejto nehnuteľnosti bezodplatne daroval a žalovaný

v 1. rade je dlhodobo, od roku XXXX vedený ako živnostník. Súd prvej inštancie majetkové pomery
žalovaných vôbec neskúmal, uspokojil sa pri skúmaní len s tým, že žalovaní sú starobní dôchodcovia.
Keďže odvolací súd dôvody hodné osobitného zreteľa nevzhliadol ani v okolnostiach prejednávanej
veci, ani v okolnostiach strán sporu, považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepriznaní nároku
na náhradu trov konania úspešnému žalobcovi za nedôvodné. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací

súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal voči
neúspešným žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v celom rozsahu (§ 388 CSP).

51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným v plnom rozsahu. O výške
priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

52. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek

2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).