Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/6/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724203112
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8724203112.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Lajoša a sudcov
JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Kataríny Krochtovej, v sporovej veci žalobkyne: A. B. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XXXX/XX, proti žalovanej: E., F., F. F. G., H. F. I. XX/XX, A.:
XX XXX XXX, právne zastúpeného: JUDr. KAROL PLANK Advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom
Bratislava,Štúrova13,IČO:51289610,onariadenieneodkladnéhoopatrenia,oodvolanížalovanejproti

uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 20C/59/2024-220 zo 04.08.2025 v znení opravného uznesenia
Okresného súdu Poprad č. k. 20C/59/2024-231 zo 06.08.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Mení uznesenie v znení opravného uznesenia v napadnutom výroku I. tak, že nariaďuje neodkladné
opatrenie, ktorým žalovanej ukladá povinnosť zdržať sa konania, ktorým by zasahovala do výkonu
užívacieho práva žalobkyne vyplývajúceho zo Zmluvy o nájme bytu uzavretej medzi obchodnou
spoločnosťou F. – J., F., XXX XX K. L. XX, A.: XX XXX XXX ako prenajímateľom a žalobkyňou ako

nájomcom zo dňa 01.12.2011, predmetom ktorej je nájom bytu č. XX nachádzajúceho sa na G. bytového
domu, č. vchodu X, F. L. XXX, druh stavby: bytový dom, popis stavby: M. N. L. C., postavený na pozemku
O. P., G. L. XXX/XXX, o výmere 800 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a podiel k pozemku o
veľkosti 576/10000, vedeného na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Q. F., R. Q. F., okres G., a to v časovo

obmedzenomrozsahutak,ženariadenéneodkladnéopatreniebudetrvaťdoprávoplatnostirozhodnutia,
ktorým bude vyhovené žalobnému nároku žalovanej voči žalobkyni na vypratanie označeného bytu
vo veci toho času vedenej Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 19C/15/2024, najneskôr však do
01.12.2031 a v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Zrušuje uznesenie v znení opravného uznesenia v súvisiacom výroku II.

III. Žiadna zo sporových strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) na návrh žalobkyne uznesením č. k.
20C/59/2024-220 zo 04.08.2025 v znení opravného uznesenia č. k. 20C/59/2024-231 zo 06.08.2025
(ďalej len „napadnuté uznesenie“) rozhodol takto, cit:

„I. Žalovaný je povinný zdržať sa konania, ktorým by obmedzoval žalobkyňu a zasahoval do výkonu
jej užívacieho práva vyplývajúceho zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa X.XX.XXXX, predmetom ktorej je
nájom bytu č. XX nachádzajúci sa na G. bytového domu, číslo vchodu X, F. L. XXX, druh stavby: bytový
dom, popis stavby: M. N. L. C., postaveného na parcele registra „O.“, G. L. XXX/XXX, o výmere 800 m2,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve a podiel k pozemku o veľkosti 576/10000, ktorý je zapísaný na liste

vlastníctva č. XXXX pre obec Q. F., k. ú. Q. F., okres G..II. Poučuje žalovaného o tom, že môže proti žalobkyni podať žalobu, ktorou sa bude domáhať
nedôvodnosti neodkladného opatrenia navrátením do pôvodného stavu, alebo nároku na náhradu
škodu, alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. V zmysle § 337 ods. 3 Zák. č.

160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku, v platnom znení, následkom úspešnej žaloby je zrušenie
neodkladného opatrenia.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd
rozhodne samostatným uznesením.“

2. Rozhodol tak o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v poradí druhým svojím
rozhodnutím, potom ako bolo jeho prvé rozhodnutie vydané vo veci v odvolacom konaní zrušené
uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 5Co/47/2024-172 z 05.11.2024 a vec vrátená súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie súd prvej inštancie právne
zdôvodnil aplikáciou § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2, § 326 ods. 1, § 326 ods. 2, § 330

ods. 2, § 334, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

3. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že predmetom Zmluvy o nájme uzavretej medzi
obchodnou spoločnosťou F. - J., F. a žalobkyňou XX.XX.XXXX (ďalej len „zmluva o nájme“) je nájom

bytu č. XX nachádzajúceho sa na G. bytového domu, číslo vchodu X, F. L. XXX, N. stavby: bytový dom,
popis stavby: M. N. L. C., postaveného na parcele registra „O.“, G. L. XXX/XXX, o výmere 800 m2,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných
zariadeniach domu, na príslušenstve a podiel k pozemku o veľkosti 576/10000, ktorý je zapísaný na
liste vlastníctva č. XXXX pre obec Q. F., k. ú. Q. F., okres G. (ďalej len „označený byt“), dohodnutý na

dobu určitú od XX.XX.XXXX N. XX.XX.XXXX za nájomné vo výške 120 000,- eur, ktorého splatnosť
nastala v lehote 14 dní od vystavenia faktúr. Konštatoval, že úhrada nájmu spochybnená nebola, že
označený byt žalobkyňa užívala, že označená zmluva bola podpísaná za prenajímateľa F. – J., F.,
ktorá nájomný vzťah nikdy nespochybnila ako aj že zmluva nebola právoplatne určená za neplatnú,
a nájomný vzťah ani neskončil inou formou. Na tejto skutočnosti nič nemení ani súčasná nemožnosť

predmet nájmu užívať v zmysle zmluvy o nájme. Z predložených listinných dôkazov mal preukázané, že
nájomné bolo vyplatené jednorazovo po podpise nájomnej zmluvy za celé obdobie nájmu a z čestných
vyhlásení, a že minimálne do začiatku roka žalobkyňa označený byt aj s rodinou užívala. Podľa súdu
prvej inštancie, žalobkyňa osvedčila splnenie zákonných podmienok pre nariadenie ňou navrhovaného
neodkladného opatrenia, keď konštatovala, že potreba neodkladnej úpravy pomerov je daná tým, že

žalobkyňa má vo vzťahu k bytu č. XX uzatvorenú zmluvu o nájme bytu na dobu určitú, nájomné bolo za
celú dobu trvania nájmu uhradené a znemožnením užívania predmetu nájmu zo strany žalovanej, ako aj
znemožnenímužívaniaosobnýchvecídochádzakneodôvodnenémuzásahudoústavnegarantovaného
práva žalobkyne vlastniť majetok, ako aj práva na ochranu súkromného a rodinného života v zmysle
článku 19 ods. 2 a čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky.

4. Výrok o trovách konania, ktorým žalobkyni voči žalovanej priznal ich plnú náhradu súd prvej inštancie
odôvodnil § 255 ods. 1 CSP a z nej plynúcou zásadou úspechu žalobkyne v konaní.

5. Proti tomuto uzneseniu podala včas a v celom rozsahu odvolanie žalovaná, v ktorom výslovne ako

odvolací dôvod označila porušenie procesných práv žalovanej v miere porušujúcej právo na spravodlivý
proces, obsahovo tiež argumentovala nesprávne zisteným skutkovým stavom ako aj nesprávnym
právnym posúdením veci. Podľa názoru žalovanej, súd prvej inštancie neposkytol primerané odpovede
na otázky relevantné pre posúdenie veci, ktoré vyplývali z tomuto rozhodnutiu predchádzajúceho
pokynu odvolacieho súdu a síce či predložená zmluva o nájme bola podpísaná obidvoma konateľmi

spoločnosti F. – J., F., tak ako to vyžadoval spôsob konania za spoločnosť vyplývajúci zo zápisu
uvedeného v obchodnom registri a či žalobkyňa označený byt so svojou rodinou reálne obývala.
Podľa žalovanej, súd prvej inštancie nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu, čo má
byť predmetom zisťovania pred vydaním opätovného rozhodnutia vo veci. K otázke podpisov obidvoch
konateľov obchodnej spoločnosti F.–J., F. sa súd prvej inštancie vo svojom novom rozhodnutí vôbec

nevyjadril k otázke, či žalobkyňa označený byt reálne obýva, poukázal len na čestné vyhlásenia, ktoré
bližšie nešpecifikoval a ktoré žalovanej neboli nikdy doručené. Súd prvej inštancie podľa žalovanej
nevenoval pozornosť ani pokynu odvolacieho súdu opätovne posúdiť potrebu a dôvodnosť poskytnutia
poučenia pre žalovanú (výrok II.) s ohľadom na prebiehajúce konanie vo veci samej vedené pred súdomprvej inštancie pod sp. zn. 19C/15/2003. Namietala žalobkyňou tvrdenú existenciu nájomnému vzťahu,
ktorý mal vzniknúť k označenému bytu zmluvou uzavretou medzi obchodnou spoločnosťou F.–J., F.
ako prenajímateľom a žalobkyňou ako nájomcom, poukazujúc pritom na skutočnosť, že v konaní

vedenom súdom prvej inštancie pod sp. zn. 11C/3/2017 sa žalobkyňa ako svedkyňa o predmetnom
nájomnom vzťahu žiadnym spôsobom nezmienila a iba tvrdila nadobudnutie jeho vlastníctva v roku
2010 za sumu 100 000,- eur. Namietala tiež, že pokladničný príjmový doklad o zaplatení nájomného
za byt v hotovosti vo výške 120 000,- eur nie je riadne vyplnený, nakoľko nie je v ňom uvedené
komu bola táto suma vyplatená, ani aké číslo má pokladničný doklad a pod akým číslom bol doklad

zaevidovaný, a že zaplatenie uvedeného nájomného je v rozpore s elementárnou logikou, keď vtedajší
budúci manžel žalobkyne prostredníctvom obchodnej spoločnosti B. B., F. dňa 23.04.2009 zaplatil
obchodnej spoločnosti F. – J., F., ktorý mal byť súčasne prenajímateľom tohto bytu za jeho kúpu
sumu 164 000,- eur. Súčasne namietala, že na predloženej fotokópii zmluvy o nájme z 01.12.2011 je
iba podpis jedného z konateľov obchodnej spoločnosti F. – J., F., hoci za túto spoločnosť mali podľa
zápisu v obchodnom registri konať obidvaja v tom čase zapísaní konatelia. Vzhľadom na uvedené,

ako aj s ohľadom na skutočnosť, že zmluva o nájme z 01.12.2011 bola do konania predložená len vo
fotokópii, poprela jej pravosť. Zároveň poukázala na obdobné okolnosti týkajúce sa nájomnej zmluvy,
predmetomktorejbolnájomvedľajšiehobytuč.XXšvagromžalobkyne,vyplývajúcezkonaniavedeného
pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 11C/3/2017, v ktorom malo byť zistené, že žiadna takáto
nájomná zmluva nebola uzavretá a žiadne nájomné nebolo zaplatené. Podľa žalovanej je zmluva

o nájme označeného bytu neplatným právnym úkonom, ktorého neplatnosť spočíva v jej antidatovaní
ako aj v chýbajúcom podpise druhého štatutárneho zástupcu prenajímateľa. V ďalšom poukazovala
na nezrovnalosti v obsahu splnomocnenia vystaveného žalobkyni obchodnou spoločnosťou G. B., F.,
podpísaného za túto spoločnosť B. S., ktoré majú svedčiť o opakovanom antidatovaní predkladaných
listinných dôkazov zo strany žalobkyne, ako aj na nájomnú zmluvu z XX.XX.XXXX uzavretú žalovanou

s obchodnou spoločnosťou G. B., F., ktorou si uvedená obchodná spoločnosť označený byt prenajala,
ktorej uzavretie podľa žalovanej nedáva logiku vzhľadom na totožnosť konateľov tejto spoločnosti a
obchodnej spoločnosti F. – J., F., ktorí museli mať vedomosť o žalobkyňou tvrdenej zmluve o nájme
uzavretej s ňou na 20 rokov dňa 01.12.2011. V odvolaní tiež žalovaná opisuje okolnosti uzatvorenia
nájomnej zmluvy k vedľajšiemu bytu č. XX N. XX.XX.XXXX a vyjadrenie jej švagra G. B. k nej,

ďalej okolnosti udelenia súhlasu na vylúčenie nároku na vypratanie označeného bytu z konania
vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 11C/3/2017 a jeho späťvzatia, ako aj skutočnosť
predloženia nájomnej zmluvy (tá je podľa žalovanej podvrhom), ktorá mala byť uzavretá žalovanou
ako prenajímateľom so žalobkyňou ako nájomcom dňa XX.XX.XXXX v trestnom konaní proti G. B.,
vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 8T/29/2022, ktorá mala byť vypracovaná za účelom

podpisu zmluvy o pripojení označeného bytu k odberu plynu, čo tiež preukazuje neexistenciu zmluvy
o nájme z XX.XX.XXXX. Napokon argumentovala podvodným konaním žalobkyne pri neoprávnenom
pripojení označeného bytu k odbernému miestu prináležiacemu k vedľajšiemu bytu č. XX, pri ktorom
žalobkyňa vystupovala ako zástupca žalovanej. K argumentácii žalobkyne o neohlásenej výmene
zámku na označenom byte žalovanou uviedla, že dôvodom tohto konania žalovanej bola žiadosť

o sprístupnenie označeného bytu adresovaná správcom bytového domu žalovanej ako vlastníkovi
tohto bytu. K otvoreniu označeného bytu došlo 16.07.2024 za prítomnosti notára a príslušníkov
Policajného zboru SR, keď na základe jeho obhliadky sa zistilo neoprávnené napojenie bytu na odber
elektrickej energie z elektromeru k vedľajšiemu bytu č. XX. Uvedené konanie žalobkyne malo byť
vyvolané skutočnosťou, že označený byt používa na krátkodobé prenájmy pre turistov cez rozličné

webové portály, nakoľko žalobkyňa ani jej rodinní príslušníci v označenom byte nebývajú, keďže títo
trvalo žijú v C.. Záverom prezentovala názor, že listinné dôkazy ňou predložené v tomto konaní vo
vzájomnej súvislosti popierajú možnosť existencie žalobkyňou tvrdenej zmluvy o nájme, z dôvodu
ktorého nie sú splnené podmienky pre nariadenie žalobkyňou navrhovaného neodkladného opatrenia.
Vzhľadom k tomu navrhla odvolaciemu súdu zmeniť uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne a žalovanej prizná nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

6. K odvolaniu žalovanej sa podaním z 29.09.2025 vyjadrila žalobkyňa. Stotožnila sa s napadnutým
uznesením a v ňom uvedeným dôvodom, že zmluva o nájme z XX.XX.XXXX nebola žiadnym príslušným

orgánom určená za neplatnú a nájomný vzťah ňou založený nebol žiadnym spôsobom ukončený.
Argumentovala, že pri dôkladnejšom nazretí do ňou predloženej zmluvy o nájme možno rozoznať
na strane prenajímateľa dva podpisy, preto nie sú dôvodné námietky žalovanej o neplatnosti označenej
zmluvy. V tejto súvislosti dala do pozornosti zásadu preferencie platnosti právneho úkonu pred jehoneplatnosťou, vyplývajúcu z podmienok slovenského právneho poriadku. Na podporu prezentovaného
stanoviska poukázala na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/9/2018 zo 16.07.2019, či
sp. zn. 1ObdoV/87/2007 zo 17.12.2009 v ďalšom argumentujúc, že pravosť, či existencia podpisov

obidvoch konateľov spoločnosti F. - J., F. na zmluve o nájme konatelia tejto spoločnosti nikdy
nespochybnili, preto nie je náležité v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia skúmať počet
podpisov na tejto zmluve, skutočnosť ktorú musí aj odvolací súd pre účely konania o nariadenie
neodkladného opatrenia považovať za osvedčenú. Predložené dôkazy podľa žalobkyne svedčia to
tom, že žalobkyňa v označenom byte so svojou rodinou niekoľko rokov býva, riadne ho užíva, že

jej deti navštevovali školské zariadenia v jeho blízkosti a tiež skutočnosť, že pôvodný prenajímateľ
a vlastník označeného bytu túto zmluvu o nájme nikdy nespochybnil. Argumentovala, že z dôvodu
neoprávneného zasahovania žalovanej do užívacích práv žalobkyne, musí táto so svojou rodinou
trvalo pretrvávať v inej nehnuteľnosti na inej adrese. V konaní podľa nej nie je sporné, že žalovaná
žalobkyni bráni v užívaní označeného bytu, a že táto v označenom byte historicky bývala (inak by
žalovaná nemala dôvod pre osadenie kovových mreží pred vstupné dvere do označeného bytu,

či na výmenu zámkov v jeho vchodových dverách), ako aj že v označenom byte sa stále nachádzajú
jej hnuteľné veci a vnútorné vybavenie, ktorým byt na svoje náklady zariadila a žalovaná jej ich
neumožňuje prevziať. Nadväzne tvrdila, že po vydaní zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu do
konania iniciatívne predložila dôkazy osvedčujúce skutočné užívanie označeného bytu s jej blízkymi
osobami, a že otázka skutočného užívania označeného bytu nemá byť predmetom skúmania zo strany

súdov, nakoľko nemôže mať relevantný vplyv na rozhodnutie o poskytnutí, či neposkytnutí ochrany
jej práv. Aj keby totiž byt fakticky neužívala, nič to nemení na skutočnosti, že žalovaná je povinná jej
nájomné právo rešpektovať, k čomu argumentovala obsahom § 665 ods. 2, § 666 ods. 1 a § 687
ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“).
Nájomca má právo na nerušený výkon nájomného práva bez ohľadu na intenzitu užívania tej - ktorej

nehnuteľnosti, pričom vykonávanie ďalšieho dokazovania v tomto smere by bolo v rozpore s logikou
i podstatou neodkladného opatrenia a znemožnilo by pružné a efektívne riešenie naliehavej situácie.
Žalobkyňa už viac ako rok nemá prístup do označeného bytu, ktorého je legitímnou nájomníčkou,
a za ktorý vopred uhradila nájomné, čo významne ovplyvňuje jej ekonomickú situáciu a súkromný
život. Odmietla námietku žalovanej voči napadnutému rozhodnutiu o nerešpektovaní právneho názoru

odvolacieho súdu súdom prvej inštancie. K tvrdeniam žalovanej ohľadne času predloženia zmluvy o
nájme do konania vedeného súdom prvej inštancie pod sp. zn. 11C/3/2017 uviedla, že tak urobila ihneď
po vstupe do tohto konania, keď pôvodný žalobca v tomto konaní - Q. B. touto zmluvou nedisponoval,
iba po celý čas deklaroval, že označený byt užíva spolu so žalobkyňou a v priebehu konania sa
snažil preukázať iný jeho užívací titul, a to kúpne zmluvy, ktoré historicky uzavrel so spoločnosť F.

- J., F.. Uzatvorenie zmluvy o nájme žalobkyňa odôvodňovala zabezpečením si užívacieho práva
k označenému bytu z dôvodu, že sa jej nepodarilo nadobudnúť vlastnícke právo k nemu, poukazujúc na
podvodné konanie spoločnosti F. - J., F. a preplatenie kúpnej ceny za označený byt. Existencia viacerých
zmlúv s ním súvisiacim sú podľa žalobkyne výsledkom jej zúfalej snahy o nadobudnutie vlastníckeho,
či aspoň kvalifikovaného užívacieho titulu; na podporu tohto vysvetlenia predložila Zápisnicu o výsluchu

svedka B. S. L.: R. D. XX.XX.XXXX. K výhrade žalovanej o správnosti pokladničného dokladu
na zaplatenie nájomného uviedla, že za doklady vystavené spoločnosťou F. - J., F. nemôže niesť
zodpovednosť, ako aj že manželkou Q. B. sa stala až v roku 2019, keď v roku 2011 ešte neboli blízkymi
ani spriaznenými osobami, z dôvodu ktorého sčítavanie úhrad kúpnych cien či nájmov prezentované
žalovanou nemá žiadne opodstatnenie, ďalej že žalovaná zneužíva nešťastie žalobkyne a jej rodiny

vzhľadom na preplatenie označeného bytu, že žalovanou predložená kúpna zmluva k bytu č. XX a v nej
uvedená kúpna cena môže byť iba výsledkom doplatku, resp. dovysporiadania sa s osobami, ktoré
za byt v totožnom apartmánovom dome už zaplatili pôvodnému vlastníkovi - obchodnej spoločnosti
F. - J., F., že okolnosti týkajúce sa nájomného vzťahu k vedľajšiemu bytu č. XX nemajú vecnú
súvislosť so súdenou vecou a napokon aj, že pán G. B. v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/3/2017

vo svojich vyjadreniach z roku 2017 uvádza iné skutočnosti oproti tým, ktoré prezentuje žalovaná vo
svojom odvolaní. Súčasne argumentovala, že nemôže byť zodpovedná za uvedenie správneho sídla
obchodnej spoločnosti G. B., F. v právnych úkonoch vykonaných touto spoločnosťou. Pokiaľ žalovaná
aj s obchodnou spoločnosťou G. B., F. uzavrela vo vzťahu k označenému bytu inú nájomnú zmluvu,
táto nemôže byť platná práve vzhľadom na skôr uzavretú zmluvu o nájme žalobkyne s obchodnou

spoločnosťou F. - J., F.. Podľa žalobkyne, žalovaná zahlcuje konanie vecne nesúvisiacimi tvrdeniami
týkajúcimi sa iných bytov v apartmánovom dome, a súčasne nesúhlasí s podľa nej nepodloženými
domnienkami a konšpiráciami žalovanej o falšovaní akéhokoľvek dokladu žalobkyňou. Ohľadom
nájomnej zmluvy týkajúcej sa označeného bytu z XX.XX.XXXX uviedla, že jej nie je zrejmé o akú zmluvuby malo ísť a vo vzťahu k dokumentu označenému ako Zmluva o pripojení do distribučnej sústavy
z 15.08.2024 poukázala na skutočnosť, že 23.03.2024 ju žalovaná odpojila od dodávok elektrickej
energie, zneužijúc pritom jej osobné údaje, čím bol fingovaný prepis odberného miesta po takmer

10 rokoch. Prostredníctvom takejto fingovanej žiadosti si podľa nej mala žalovaná umelo vytvoriť
zámienku pre vykonanie kontroly označeného bytu za účasti polície, notára a iných osôb. K tvrdeniam
žalovanej týkajúcim sa žiadosti o sprístupnenie označeného bytu uviedla, že skutočným správcom
bytového domu je spoločenstvo vlastníkov bytov s názvom F. - T. XXX, F. F. T. XXX, XXX XX Q.
F., F. U., A. : XX XXX XXX, ktoré nikdy o sprístupnenie bytu prostredníctvom žalovanej nežiadalo.

Fingovanú žiadosť o sprístupnenie označeného bytu, o ktorú žalovaná oprela svoj vstup do bytu č.
XX, vypracoval účelovo iný (nepríslušný) bytový správca - T.. F. F., čím žalovaná uviedla do omylu
príslušníkov Policajného zboru SR ako aj notára, a to za súčinnosti A. B. R., vystupujúceho v pozícii
zástupcu/povereného domovníka nepríslušného správcu domu, ktorý je manželom dcéry A. E. U.,
ktorý je konateľom a spoločníkom žalovanej. Žalovaná si tak pri neoprávnenom vstupe do označeného
bytu neplnila žiadne svoje povinnosti, naopak svoje práva zneužila s úmyslom obohatiť sa na úkor

tretích osôb. Súčasne poprela prenajímanie alebo sprístupňovanie označeného bytu tretím osobám
na ich ďalšie užívanie, keď takéhoto konania sa podľa nej dopúšťa práve žalovaná. Vzhľadom na tieto
skutočnosti navrhla odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdiť.

7. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovanej reagovala odvolacou replikou z 10.02.2026 žalovaná
opätovne pritom poprúc pravosť predloženej zmluvy o nájme k označenému bytu a nepredloženie jej
originálu súdu v tomto konaní ani v konaní vedenom súdom prvej inštancie pod sp. zn. 19C/15/2024,
predmetom ktorého je nárok na vypratanie označeného bytu, a tým aj nedostatočné osvedčenie
v návrhu produkovaných skutkových tvrdení o uzavretí zmluvy o nájme medzi žalobkyňou a obchodnou

spoločnosťou F. - J., F. D. XX.XX.XXXX. V ďalšom opätovne namietala nepravdivosť tvrdenia žalobkyne,
že predmetnú zmluvu o nájme predložila v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 11C/3/2017 ihneď
potom, ako vstúpila do konania, keď z priebehu označeného konania je podľa žalovanej zrejmé,
že zmluvu o nájme predložil terajší manžel žalobkyne, Q. B., na pojednávaní konanom 12.04.2023
a až po jej predložení žalovaná navrhla vstup žalobkyne do uvádzaného konania. Podstatné podľa

nej je, že do 12.04.2023 sa ani Q. B. a ani žalobkyňa, vypočutá v označenom konaní ako svedkyňa,
nezmieňovali o uzavretí tejto zmluvy o nájme. K argumentácii žalobkyne, že v uvádzanom konaní
nemal Q. B. žiaden dôvod zmluvu o nájme predkladať podotkla, že predmetom označeného konania
pred súdom prvej inštancie nebolo nikdy určenie vlastníckeho práva k označenému bytu, ale nárok
na jeho vypratanie. V súvislosti s argumentáciou žalobkyne Zápisnicou o výsluchu B. S. pred OR PZ

uvádzala, že z jej obsahu nevyplýva žiadne jeho tvrdenie o uzavretí akejkoľvek zmluvy so žalobkyňou.
V ďalšom poukázala na personálu spojitosť obchodných spoločností F. - J., F. a G. B., F. v osobe
B. S.. Žalovanou v odvolaní uvedené skutočnosti podľa nej tvoria komplexný zoznam nepriamych
dôkazov, ktoré vo vzájomnej súvislosti popierajú možnosť existencie žalobkyňou tvrdenej zmluvy o
nájme. Podstatnou otázkou pri posúdení jej existencie a ďalšieho trvania nájomného vzťahu, ktorý podľa

nej nikdy nevznikol a ani toho času netrvá, je otázka jej platnosti, keď táto zmluva je absolútne neplatným
právnym úkonom a doposiaľ nebola v žiadnom súdnom konaní predložená v jej originálnom vyhotovení.

8. Žalobkyňa v odvolacej duplike z 19.02.2026 doručenej odvolaciemu súdu 02.03.2026 opätovne
argumentovala svojím tvrdením, že na predloženej zmluve o nájme sa pri označení obchodnej

spoločnosti F. - J., F. nepopierateľne nachádzajú 2 podpisy, a že zmluva ako celok je dobre čitateľná,
obsahovo jednoznačná a formálne prehľadná, čím podľa jej názoru žalovaná v odvolaní popiera
objektívnu realitu. Spornou otázkou počtu podpisov na predmetnej zmluve sa súd prvej inštancie
v napadnutom uznesení dostatočne zaoberal, pričom prístup, ktorého sa vo veci domáhala žalovaná by
podľa žalobkyne viedol k popretiu dôkaznej hodnoty písomných právnych úkonov. Opätovne poukázala

na to, že obchodná spoločnosť F. - J., F. predmetný nájomný vzťah po celý čas rešpektovala a správala
sa v súlade s jeho obsahom. Neplatnosť právneho úkonu je sankciou zasahujúcou do zmluvnej voľnosti,
a preto táto má byť výnimkou a nie pravidlom. V ďalšom poukázala na skutočnosť, že v konaní
o nariadení neodkladného opatrenia postačuje osvedčenie najvýznamnejších skutočností dôležitých
pre rozhodnutie o návrhu a pri ich zisťovaní musí súd rozhodnúť so zreteľom na okolnosti prípadu,

ktoré sa javia ako nanajvýš pravdepodobné. Okrem toho, nariadenie neodkladného opatrenia má
len dočasný charakter. Poukázala na skutočnosť, že odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom
rozhodnutí nekonštatoval, že na zmluve o nájme sa druhý podpis konateľa obchodnej spoločnosti F. - J.,
F. nenachádza, uviedol iba, že táto skutočnosť z predloženej listiny nie je úplne zrejmá. Žiaden právnypredpis žalobkyni neprikazuje predkladať v civilnom sporovom konaní len originálne listinné dôkazy, čo
by odporovalo aj zásade voľného hodnotenia dôkazov. Z predloženej zápisnice o výsluchu svedka B. S.
podľa žalobkyne vyplýva vedomosť žalovanej o nájomných vzťahoch k označenému bytu a vedľajšiemu

bytu č. XX, ako aj vysvetlenie dôvodov, pre ktoré nedošlo k ich prevodu na Q. B., resp. jeho spoločnosť B.
F., t.j. nevymazanie ťarchy príslušnou bankovou inštitúciou. Po uzatvorení kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX
Q. B. označený byt na vlastné náklady kompletne upravil do obytného stavu ako aj zariadil a následne
dňa 01.04.2010 prebehlo jeho protokolárne odovzdanie do užívania predávajúcim, dôkaz o čom je
súčasťou spisu vedeného súdom prvej inštancie v konaní sp. zn. 11C/3/2007. Uzavretiu viacerých

kúpnych zmlúv a nájomných zmlúv medzi žalobkyňou, Q. B. a obchodnou spoločnosťou F. - J., F. tak
podľa žalobkyne došlo výlučne z dôvodu dosiahnutia právnej istoty, že žalobkyňa bude môcť označený
byt do času nadobudnutia vlastníckeho práva užívať. Súčasne tvrdila, že minimálne A. B. C., t. j. jeden
z konateľov žalovanej, po celý čas, vrátane času konania dražby vedel, že v označenom byte žalobkyňa
býva, že o jeho dražbe v čase jej konania nemala vedomosť, že označený byt sa dražil ako podkrovný
byt napriek tomu, že ide o byt prízemný, že fotografie draženého bytu boli odlišné od skutočnosti,

ažežalovanánemalaodčasukedybolivnájmekľúčeodtýchtobytov,zdôvoduktoréhonedošloanikich
obhliadke pre účely dražby. Žalobkyňa nebola nikdy, písomne ani inak, žalovanou vyzvaná k odovzdaniu
bytu po jeho vydražení, prostredníctvom svojich konateľov však označený byt „kompletne vykradla“,
odpojila od prívodu vody a elektrickej energie, došlo v ňom k odmontovaniu vodovodných batérií,
WC, sprchových batérií, svetiel, ako aj poistnej skrine s ističmi. Argumentácia žalovanej sa zakladá

výlučne na nepriamych dôkazoch, domnienkach a subjektívnych hodnoteniach či fabulácia, pričom
na ťarchu a zodpovednosť žalobkyne sa snaží prenášať rôzne nedostatky alebo pochybenia týkajúce sa
aj právnych vzťahov, ktorých nebola nikdy účastníčkou, a na ktoré nemala vplyv. Protiprávnym konaním
žalovanej dochádza podľa nej k zásahu do jej práva na obydlie a práva na súkromný a rodinný život
žalobkyne a jej rodiny v čase, kedy jej kontinuálne vzniká škoda spôsobená nemožnosťou spotrebovania

už uhradeného nájomného a nevyhnutnosťou vynakladania nákladov na alternatívne bývanie, pričom
v označenom byte sa do dnešných dní nachádzajú hnuteľné veci žalobkyne a jej rodiny, ku ktorým nemá
prístup.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 34

CSP, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (v zmysle ust. § 385 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné, z dôvodu ktorého bolo
potrebné pristúpiť k zmene napadnutého uznesenia, vrátane čiastočného zrušenia jeho výroku II.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov nastal vo vzťahu k rozhodnutiu súdu
prvej inštancie suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd
oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, najmä či
napadnutým uznesením došlo k porušeniu práva odvolateľky na spravodlivý proces, ďalej či súd prvej
inštancie zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, ako aj či na zistený skutkový stav súd správne
a v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy a či svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

12. Vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolací súd pripomína, že ide už

v poradí o druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie o žalobkyňou podanom návrhu, potom čo bolo v poradí
prvé uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 20C/59/2024-20 z 28.08.2024 zrušené uznesením odvolacieho
súdu č. k. 5Co/47/2024-172 z 05.11.2024. Dôvodom predchádzajúceho postupu odvolacieho súdu bolo,
že v priebehu konania vyšli najavo viaceré skutočností dôvodne spochybňujúcich okolnosti, za ktorých
bolo návrhu žalobkyne vyhovené, s tým že súdu prvej inštancie bolo v ďalšom konaní uložené opätovne

preskúmať predmetnú zmluvu o nájme z hľadiska, či táto bola za prenajímateľa podpísaná obidvoma
jeho konateľmi a vysporiadať sa s námietkami spochybňujúcimi reálne užívanie označeného bytu
žalobkyňou.13. Napriek tomu, že napadnuté uznesenie je v poradí už druhým rozhodnutím súdu prvej inštancie
o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, aj toto rozhodnutie súdu prvej inštancie
trpí nedostatočným opisom relevantných skutkových okolností prípadu osvedčených listinnými dôkazmi

produkovanými v konaní obidvoma sporovými stranami do dňa vydania napadnutého uznesenia.
Z bodov 4. a 21. odôvodnenie napadnutého uznesenia v podstate iba vyplýva osvedčenie existencie
nájomného vzťahu žalobkyne v postavení nájomcu k označenému bytu Zmluvou o nájme bytu uzavretej
medzi ňou a obchodnou spoločnosťou F. – J., F., XXX XX K. L. XX, A.: XX XXX XXX ako prenajímateľom,
teda prenechanie tohto bytu žalobkyni do užívania na dobu určitú od XX.XX.XXXX N. XX.XX.XXXX

za nájomné vo výške 120 000,- eur, ktorého splatnosť mala nastať do štrnástich dní od vystavenia
faktúry. Obsah napadnutého uznesenia tiež svedčí o rezignácii súdu prvej inštancie na svoju povinnosť
vysporiadať sa s argumentáciou sporových strán prednesenou v priebehu konania, ako aj s naplnením
hľadísk súdnej praxe, relevantných pre rozhodnutie o podanom návrhu. Pri formulácii výrokovej časti
napadnutého uznesenia sa súd prvej inštancie dostatočne nezaoberal otázkou, či všetky povinnosti,
ktorých sa žalobkyňa voči žalovanej domáha, možno považovať za opodstatnené a vykonateľné, ani

v akom rozsahu ich uloženie spĺňa požiadavky naplňujúce princíp proporcionality, na ktorý je pri tomto
type rozhodnutia potrebné vždy prihliadať. Napadnuté rozhodnutie ako aj jeho odôvodnenie vyznieva
preto značne nepresvedčivo.

14. Vzhľadom na uvedené nedostatky napadnutého uznesenia odvolací súd pokiaľ ide o skutkové

okolnosti relevantné pri posudzovaní predloženého návrhu dopĺňa, že zo zmluvy o nájme možno
považovať za osvedčené, že nájomca prebral označený byt do nájmu ako holobyt, t.j. bez akéhokoľvek
vnútorného vybavenia, vyžadujúci si ďalšie investície pre prípad jeho užívania, a že tento byt sa nájomca
zaviazal dokončiť na vlastné náklady (čl. 3), že v zmluve bolo dohodnuté nájomné vo výške 500,- eur
mesačne s DPH bez toho, aby do neho bola zahrnutá cena za elektrickú energiu a plyn spojená

s užívaním bytu, poplatok za komunálny odpad, vodné a stočné a náklady súvisiace s prevádzkou domu
a príspevkov do fondu opráv (čl. 4 bod 1.) a že toto nájomné je splatné za celé obdobie nájmu vopred
(čl. 4 bod 2.), tiež že nájomca je oprávnený uskutočniť akúkoľvek dispozíciu s bytom - výmena bytu,
prenechaniečastibytu,podnájombytu,prijatieďalšíchosôbdobytuapodobneajbezpredchádzajúceho
súhlasu prenajímateľa (čl. 5 bod 8.), že nájomca má právo na užívanie bytu spojené s jeho odkúpením

(čl. 5 bod 10.), ako aj že prenajímateľ dáva nájomcovi súhlas na vykonanie zmien a stavebných úprav
bytu a zaväzuje sa v prípade predčasného ukončenia tejto zmluvy nájomcom uhradiť vynaložené
náklady po odpočítaní znehodnotenia vykonaných zmien (čl. 5 bod 11.). Z opakovane predloženej
prílohy predstavujúcej kópiu tejto zmluvy o nájme možno považovať za osvedčené, že zmluva obsahuje
v mieste určenom na jej podpis za prenajímateľa odtlačok jeho pečiatky s jeho logom, obchodným

názvom, sídlom a identifikačným číslom obchodnej spoločnosti zapísaným v obchodnom registri ako aj
identifikačným číslom platiteľa DPH a dva podpisy, aj keď jeden z nich je menej viditeľný. Z príjmového
pokladničného dokladu bez uvedenia jeho číslovania z 01.12.2011, obsahujúceho aj pečiatku obchodnej
spoločnosti F. – J., F. vyplýva prijatie sumy 120 000,- eur od žalobkyne za účelom úhrady nájmu bytu
č. XX v sekcii C. podľa zmluvy z XX.XX.XXXX.

15. Z obsahu dôkazov obsiahnutých v spise možno považovať za osvedčené aj, že žalobca je ako
vlastník označeného bytu vedený na LV č. XXXX kat. úz. Q. F. pod C. titulom Osvedčenia o vykonaní
dobrovoľnej dražby H. XXXX/XXXX D. XX.XX.XXXX, ďalej že predmetom súdneho konania pôvodne
pod sp. zn. 11C/3/2017, a po vydaní uznesenia z 15.01.2024 pod sp. zn. 19C/15/2024 je aj nárok

žalovanej(voznačenomkonanívpostavenížalobkyne)vočižalobkyni(voznačenomkonanívpostavení
žalovanej 3/) na vypratanie označeného bytu, že toto konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené
a (ani do dňa vydania rozhodnutia odvolacieho súdu) nebolo o tomto uplatnenom nároku žalovanej
vydané žiadne meritórne rozhodnutie, resp. rozhodnutie, ktorým by sa konanie skončilo.

16. V konaní bolo súčasne osvedčené uzavretie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve o prevode vlastníctva
bytu a nebytového priestoru z XX.XX.XXXX a v ten istý deň uzavretie aj Zmluvy o prevode vlastníctva
bytu a nebytového priestoru obchodnou spoločnosťou F. – J., F., XXX XX K. L. XX, A.: XX XXX XXX
D. XX.XX.XXXX ako budúcim predávajúcim, resp. predávajúcim a obchodnou spoločnosťou B. B.,
F., G. XX, XXX XX G., A.: X XXX XXX (F. XX XXX XXX – poznámka odvolacieho súdu), ktorých

predmetom bol rozostavaný byt č. XX nachádzajúci sa na prízemí rozostavaného domu bez súpisného
čísla, postaveného na pozemku O. P. G. L. XXX/XXX, vedeného na LV č.XXXX, kat. úz. Q. F.,
spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach rozostavaného
domu ako aj spoluvlastníckeho podielu k označenému pozemku s výškou podielu 576/10000-in,za prevod bola dohodnutá kúpna cena 164 000,- eur, ktorá pozostávala zo sumy 137 815,- eur a dane
z pridanej hodnoty 19 % v sume 26 184,88 eur. Z protokolu o odovzdaní a prevzatí bytu do užívania
z XX.XX.XXXX vyplýva odovzdanie označeného rozostavaného bytu obchodnou spoločnosťou F. – J.,

F., obchodnej spoločnosti B. B., F., ktorý sa v tom čase nachádzal na prízemí rozostavanej budovy
bez súpisného čísla, postavenej na pozemku O. P. G. L. XXX/XXX, kat. úz. Q. F., ktorý je predmetom
článku I. Zmluvy o budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru z XX.XX.XXXX.
Z čestného prehlásenia vystaveného obchodnou spoločnosťou F. – J., F., XXX XX K. L. XX, A.:
XX XXX XXX ako vlastníkom a Q. B., Q. XX, XXX XX G. ako výlučným užívateľom bolo osvedčené

prehlásenie označených subjektov, že medzi sebou majú všetky finančné záväzky spojené s kúpou
označeného bytu ako aj bytu č. XX a nebytového priestoru, zapísaných na LV č. XXXX vysporiadané.

17. Obdobná zmluva o budúcej kúpnej zmluve o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru bola
ohľadne označeného bytu (stále ešte v stave rozostavaného bytu) uzavretá obchodnou spoločnosťou B.
B., F., G. XX, XXX XX G., A.: X XXX XXX (F. XX XXX XXX – poznámka odvolacieho súdu) ako budúcim

predávajúcim a žalobkyňou ako budúcou kupujúcou dňa XX.XX.XXXX a nadväzujúca kúpna zmluva
o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru medzi označeným predávajúcim a žalobkyňou ako
kupujúcou dňa XX.XX.XXXX.

18. Na podklade rozhodnutia Obce Q. F. L. V. XX/XXXX D. XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť

11.02.2010 bolo v konaní osvedčené, že v zmysle § 88a a § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov bola dodatočne
povolená zmena stavby „M. N. F.“ a v spojenom kolaudačnom konaní bolo povolené užívanie
apartmánovvM.N.F.,L.M.,C.,O.,napozemkochO.P.G.L.XXX/XXX,XXX/XXX,XXX/XXX,XXX/XXX,
XXX/XXX, XXX XX/XXX a parkoviska na pozemku O. P. G. L. XXX/XXXX, kat. úz. Q. F., v rekreačnej

osade G. K., mimo zastavaného územia obce Q. F..

19. Vychádzajúc z obsahu notárskej zápisnice z 22.07.2026 spísanej notárom B. J. W., so sídlom v G.,
B. XXX/XX možno považovať za osvedčené, že dňa 16.07.2024 od 9:00 do 9:15 bolo za účasti konateľa
žalovanej - A. E. U. ako žiadateľa, A. B. R. ako osoby poverenej správcom bytového N. T., F. F. U., notára

spisujúceho označenú notársku zápisnicu, dvoch príslušníkov pohotovostnej motorizovanej jednotky
PZ SR a ďalších 2 osôb na žiadosť žiadateľa vykonané otvorenie označeného bytu, jeho obhliadka,
vyhotovenie fotodokumentácie, zistenie spôsobu zapojenia elektrickej energie z centrálnej rozvodnej
skrine, zistenie spôsobu pripojenia vody a jeho uzamknutie novým zámkom. Z označenej notárskej
zápisnice vyplýva, že uvedené konanie bolo žiadateľom odôvodňované potrebou zistenia technického

stavu bytu vzhľadom na jeho nesprístupnenie užívateľmi „p. Q. B. a p. D. B.“ po jeho predchádzajúcej
žiadosti.

20. V konaní bola nájomnou zmluvou uzavretou žalovanou ako prenajímateľom a obchodnou
spoločnosťou G. B., F., B. XX, C. C., A.: XX XXX XXX ako nájomcom z XX.XX.XXXX zistená ich dohoda

na krátkodobom nájme bytov č.XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX Q. M. N.
F. za nájomné 100,- eur mesačne. Súčasne z rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 12C/499/2015 - 80
z 08.12.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 24Co/50/2017 – 108 z 21.11.2017
vyplýva uloženie povinnosti vypratať viaceré z uvedených bytov, vrátane označeného bytu týmto
nájomcom (G. B., F., B. XX, C. C., A.: XX XXX XXX).

21. Okrem toho vo vzťahu k označenému bytu možno považovať v konaní za osvedčené, že pred R.
G. G. je vedené pod L.: R./X-XXX-XX-XXXX spoločné trestné konanie pre prečin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného
zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Trestného zákona vo

vzťahu k skutkom, ku ktorým malo dôjsť 27.08.2024, 15.11.2024 a 28.12.2024, pri ktorých malo dôjsť
ku vlámaniu sa do označeného bytu a zmocneniu sa časti zariadenia nachádzajúceho sa v označenom
byte a vzniku škody poškodeným (žalobkyni a Q. B.) vo výške najmenej 50 700,- eur.

22. Vyššie opísaný osvedčený skutkový stav považoval odvolací súd následne za opodstatnené

posudzovať podľa nižšie uvedených právnych ustanovení platnej procesnoprávnej úpravy:

23. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.24. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

25. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

26. Podľa § 325 ods. 2 pís. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

27. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

28. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

29. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

30. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

31. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd konštatuje, že neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch, a to: (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery

alebo (ii) ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas
konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď
je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia strany sporu (por.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/3/2010 z 29.07.2010). Pojem „potreba
bezodkladneupraviťpomerymedzistranamisporu“jepotrebnévykladaťtak,žebeztejtoúpravyvzťahov

súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Podmienkou vyhovenia návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana.

32. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny
postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej.

Počas relatívne krátkej zákonnej lehoty určenej na rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie nie je
možnévykonanievlastnéhodokazovaniaspôsobom,akýmsatotorealizujepriprejednaníarozhodovaní
vo veci samej. Preto pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z
ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenia aspoň osvedčené. Osvedčovanie na
rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie

skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je
to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010). Povinnosť tvrdenia a
dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, avšak smeruje k
osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť

do záveru o legálnosti (potrebe naliehavosti, potrebe primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia.
Miera tohto osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Pri nariadení
neodkladného opatrenia teda nie je potrebné, aby navrhovateľ jednoznačne preukázal oprávnenosť
svojho nároku.

33. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach má osobitný význam ust. § 329 ods. 2
CSP pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie. Bez ďalšieho je vylúčené, aby odvolací súd svoje rozhodnutie založil na
skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd

neprihliada.

34. Pred nariadením neodkladného opatrenia je konajúci súd povinný v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany posúdiť, či (i) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,(ii) či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), (iii) či uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha

(princíp efektívnosti), (iv) či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav,
(v) či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom
a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a či (vi) sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

35. Pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súčasne súd vždy skúma pomer
dvoch proti sebe stojacich rozdielnych práv a záujmov sporových strán, pričom musí zároveň
starostlivo zvažovať, či sú vo veci prítomné zákonom predpokladané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
preventívny zásah súdu do vzťahu týchto strán a do ich práv.

36. Odvolací súd opätovne preskúmajúc skutkové okolnosti prípadu v kontexte predložených listinných

dôkazov konštatuje osvedčenie dôvodnosti uplatneného nároku na nariadenie neodkladného opatrenia
ukladajúceho žalovanej povinnosť zdržať sa konania, ktorým by zasahovala do výkonu užívacieho
práva žalobkyne vyplývajúceho zo zmluvy o nájme, predmetom ktorej je nájom označeného bytu
do XX.XX.XXXX. Aj keď súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dostatočne neopísal výsledok
svojho zisťovania týkajúceho sa podpisov konateľov obchodnej spoločnosti F. – J., F., XXX XX K.

L. XX, A.: XX XXX XXX na zmluve o nájme, odvolací súd znovu preskúmajúc predloženú zmluvu
o nájme prevedenú do elektronickej podoby, tak ako bola pripojená k elektronickým podaniam žalobkyne
doručeným súdu prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná zmluva na mieste určenom pre jej podpis
za prenajímateľa obsahuje dva podpisy a odtlačok pečiatky uvedenej obchodnej spoločnosti, ktorá sa
svojím vyhotovením zhoduje s odtlačkami tejto pečiatky na iných zmluvných dokumentoch podpísaných

za túto spoločnosť v rôznych časových obdobiach, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Označená
zmluva o nájme z XX.XX.XXXX, aj keď predložená len v elektronickej podobe, teda nie ako originál
listiny (čo však umožňuje § 82l ods. 4 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov), s prihliadnutím na obsah v konaní predloženej zápisnice o výsluchu jedného z konateľov
obchodnej spoločnosti F. – J., F., vykonanom orgánom činným v trestnom konaní, v ktorej vo vzťahu

k označenému bytu bolo týmto svedkom potvrdzované uzavretie nielen kúpnych, ale aj nájomných zmlúv
podľa názoru odvolacieho súdu postačuje pre záver o osvedčení jej uzavretia a tým aj o opodstatnenosti
uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa konania, ktorým by zasahovala do výkonu užívacieho práva
žalobkyne neodkladným opatrením. Nájomný záväzkový právny vzťah totiž zmenou vlastníka prenajatej
veci nezaniká, keďže v zmysle § 680 ods. 2 OZ do právneho postavenia prenajímateľa vstupuje nový

vlastník veci, ktorý je existujúci nájomný vzťah k nej povinný rešpektovať. Preto aj žalovaná, hoci
nebola účastníkom zmluvy o nájme, vstúpila do právneho postavenia obchodnej spoločnosti F. – J., F.
založeného spornou zmluvou o nájme a stala sa prenajímateľom označeného bytu.

37. Ako už bolo konštatované, pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby navrhovateľ

jednoznačne preukázal oprávnenosť svojho nároku. Ten sa v momente rozhodnutia o návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia môže prejavovať aj ako sporný, podstatný je tu však záver o osvedčení takých
procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť nasvedčuje záveru o legálnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť požadovaná neodkladná právna ochrana. V čase rozhodovania
súdu nebola neexistencia nájomného vzťahu založeného zmluvou o nájme bezpečne preukázaná, ani

nebol preukázaný zánik tvrdeného nájomného vzťahu, pričom otázka platnosti označenej zmluvy, či už
z dôvodu nedostatkov prejavu vôle niektorou zmluvnou stranou, alebo jej antidatovania, bude na základe
riadneho dokazovania prejudiciálne riešená v konaní vedenom súdom prvej inštancie pod sp. zn.
19C/15/2024 o žalobnom nároku na vypratanie označeného bytu, ktorý vo vzťahu k užívaciemu právu
k označenému bytu možno považovať za konanie vo veci samej.

38. Pokiaľ žalovaná poukazovala na modus operandi žalobkyne, ktorá sa podľa nej dopúšťala
opakovane antidatovania právnych úkonov, či falšovania podpisov na listinách, a tiež na skutočnosť, že
nájomná zmluva sa „zjavila“ vo veci sp. zn. 11C/13/2017 až s veľkým časovým odstupom, odvolací súd
zastávanázor,žetietoskutočnostimôžudotváraťobrazospôsobemožnéhosprávaniažalobkyne,avšak

nevylučujú, že právny vzťah relevantný pre posúdenie návrhu, založený zmluvou o nájme, bol platne
založený a stále trvá. Na jeho platnosť nemá otázka ne/-úhrady v zmluve dohodnutého nájomného,
či pravosti predloženého príjmového dokladu o jeho zaplatení podstatný vplyv, teda aj napriek jeho
reálnemu nezaplateniu môže nájomný vzťah medzi sporovými stranami trvať. Prijaté právne závery nieje spôsobilá zmeniť ani argumentácia žalovanej, týkajúca sa skutkových okolností a právneho titulu
užívania vedľajšieho bytu č. XX žalobkyňou, či jej manželom alebo švagrom. Ohľadne označeného bytu
a bytu č. XX neboli uzatvárané spoločné právne úkony, preto aj právne otázky týkajúce sa označeného

bytu musia byť posudzované samostatne, t. j. len na základe skutkových okolností a právnych súvislostí
týkajúcichsaprávnychúkonov,predmetomktorýchbolilenprávakoznačenémubytuaniekvedľajšiemu
bytu č. XX.

39. Z obsahu spisu síce nie je zrejmé, o ktoré čestné prehlásenia opieral súd prvej inštancie svoj

záver o aktuálnom užívaní označeného bytu žalobkyňou, no v konaní bolo podľa názoru odvolacieho
súdu dostatočne osvedčené, že pred vstupom žalovanej do označeného bytu v neprítomnosti žalobkyne
dňa 16.07.2024 (t. j. bezprostredne pred doručením jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
súdu prvej inštancie) žalovaná byt reálne užívala. Uvedené potvrdzuje napr. odôvodnenie žiadosti
jedného z konateľov žalovanej na vyhotovenie fotodokumentácie z uvedeného vstupu do bytu (por.
obsah notárskej zápisnice z 22.07.2024), tiež list žalovanej z 27.08.2024 doručovaný žalobkyni, ktorý

potvrdzuje prítomnosť hnuteľných vecí tvoriacich zariadenie v označenom byte, ale aj skutočnosť
vedenia spoločného trestného konania R. G. Q. G. G. L.: R./X-XXX-XX-XXXX pre prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e)
Trestného zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Trestného zákona
vo vzťahu k skutkom, ku ktorým malo dôjsť 27.08.2024, 15.11.2024 a 28.12.2024. Skutočnosť, že

označený byt mala žalobkyňa ponúkať len na krátkodobé prenájmy žalovaná pripojenými printscreenmi
z webovej stránky X. jednoznačne neosvedčila, čo bolo konštatované už v predchádzajúcom rozhodnutí
odvolacieho súdu o podanom návrhu. Aj keby tomu tak bolo, z obsahu predloženej zmluvy o nájme
vyplýva žalobkyni právo byt užívať aj týmto spôsobom.

40. Odvolací súd s ohľadom na uvádzané dospel k záveru o naplnení predpokladov vyhoveniu
uplatneného nároku (aj keď len v časovo obmedzenom rozsahu), keď v okolnostiach prípadu bola
zmluvouonájmeosvedčenáexistenciaprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,rovnakoosvedčené
boli aj skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov (zo strany žalovanej došlo
k zásahu do práva užívania označeného bytu, resp. žalobkyni je odopieraný prístup do označeného

bytu), pričom uložením povinnosti v rozsahu vymedzenom výrokom tohto uznesenia možno dosiahnuť
právnu ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha. Podľa odvolacieho súdu navrhovaným neodkladným
opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, a právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia
povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah – k posúdeniu tohto aspektu
odvolací súd pripomína obmedzené trvanie zmluvy o nájme do 01.12.2031, z hľadiska ktorého je

vprípadenevyhovenianávrhupotrebnépovažovaťdopadynasubjektívneprávažalobkynezavážnejšie,
než dopady na vlastnícke právo žalovanej, a to vzhľadom na nenávratnú stratu možnosti užívania
označeného bytu v príslušnom časovom období.

41. Podľa názoru odvolacieho súdu však vzhľadom na časové obmedzenie právneho titulu, z ktorého

žalobkyňa odvodzovala svoje právo užívať označený byt, nebolo opodstatnené vydať neodkladné
opatrenie ukladajúce povinnosť žalovanej zdržať sa zásahov do výkonu užívacieho práva žalobkyne
v neobmedzenom časovom rozsahu, tak ako to urobil súd prvej inštancie. V takom prípade by totiž
mohla nastať situácia, v ktorej by účinky neodkladného opatrenia mohli trvať aj po zániku nájomného
vzťahu, čo by už viedlo k neprimeranému obmedzovaniu práv žalovanej. V tomto kontexte tak považoval

odvolací súd za dôvodné časovo obmedziť, trvanie neodkladného opatrenia žiadaného žalobkyňou
a to s prihliadnutím na prebiehajúce konanie o vypratanie označeného bytu vedeného žalovanou
voči žalobkyni do právoplatného skončenia tohto konania, pokiaľ v ňom bude nároku žalovanej
vyhovené, v ostatných prípadoch najneskôr do 01.12.2031, ktorý je dňom, ku ktorému má dohodnutý
nájom skončiť. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu neurčito formulovanej povinnosti žalovanej zdržať sa

konania obmedzujúceho žalobkyňu, keď z predmetného návrhu nie je jednoznačne určiteľné akého
konkrétneho obmedzovania sa má žalovaná zdržať (zjavne by išlo o neprimerane široko koncipovanú
povinnosť žalovanej voči žalobkyni) mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe
predložených dôkazov k nesprávnym zisteniam a pri rozhodovaní o uplatnenom nároku bol návrh
nesprávne právne posúdený, čím došlo k naplneniu žalovanou uplatňovaných odvolacích dôvodov

v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

42. Pokiaľ ide o výrok I. napadnutého uznesenia odvolací súd dospel k záveru o nesplnení podmienok
na jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP, ani na jeho zrušenie v zmysle § 389 CSP, z dôvoduktorého označený výrok napadnutého uznesenia postupom podľa § 388 CSP zmenil tak ako vyplýva
z výroku I. tohto uznesenia odvolacieho súdu. Žalovanej tak bola v porovnaní s napadnutým uznesením
v obmedzenom rozsahu uložená len povinnosť zdržať sa konania, ktorým by zasahovala do výkonu

užívacieho práva žalobkyne vyplývajúceho zo zmluvy o nájme týkajúcej sa označeného bytu, a to
v časovo obmedzenom rozsahu - do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude vyhovené žalobnému
nároku žalovanej voči žalobkyni na vypratanie označeného bytu vo veci toho času vedenej Okresným
súdom Poprad pod sp. zn. 19C/15/2024, najneskôr však do 01.12.2031 a v prevyšujúcej časti bol návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.

43. Odvolací súd súčasne napravil aj pochybenie naznačené súdu prvej inštancie už v predchádzajúcom
zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu (por. bod 39. odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu sp.
zn. 5Co/47/2024 – 172 z 05.11.2024), keď súvisiaci výrok II. obsahuje nadbytočné poučenie žalovanej
o možnosti podať žalobu proti žalobkyni napriek tomu, že žalovaná už v čase podania návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia uplatňovala voči žalobkyni nárok na vypratanie označeného bytu,

vedenýsúdomprvejinštanciepodsp.zn.19C/15/2017,ktorédosiaľniejeprávoplatneukončené. Ztohto
dôvodu odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP tento súvisiaci výrok II. napadnutého
uznesenia ako nadbytočný zrušil.

44. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 2

CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania rozdelí
pomerne, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V predmetnom
prípade bolo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia napokon vyhovené len čiastočne, nakoľko
bol obmedzený rozsah jeho trvania, na rozdiel od žiadosti žalobkyne vyplývajúcej z jej návrhu, ktorým
sa domáhala neobmedzeného nariadenia povinnosti zdržať sa zásahov do jej práva užívať označený

byt. Keďže v okolnostiach prípadu nie je možné presne stanoviť pomer úspechu a neúspechu obidvoch
sporových strán bolo podľa odvolacieho súdu dôvodné o náhrade trov tohto konania rozhodnúť tak
ako vyplýva z výroku III. tohto uznesenia. Pri tomto svojom rozhodnutí odvolací súd prihliadal aj
na skutočnosť, že žalobkyňa nebola v konaní právne zastúpená, z dôvodu ktorej jej trovy právneho
zastúpenia nevznikli, keď vzhľadom na obsah uloženej povinnosti vyplývajúcej z výroku I. tohto

uznesenia by bolo priznanie akejkoľvek náhrady trov konania žalovanej zase v rozpore s princípmi
spravodlivosti.

45. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).