Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoPs/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124208667
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8124208667.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátuJUDr.AntónieKandravejaJUDr.EliškyHarTzvivprávnejvecinavrhovateľky-osobaobmedzená
na právne úkony: W.X. V.Á., C.. XX.XX.XXXX, S. R. X, M., právne zast. JUDr. Katarínou Andráš
Leškovou, advokátkou so sídlom Plzenská 2, Prešov, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom
B. M., zast. opatrovníčkou B. V., C.. XX.XX.XXXX, S. R. X, M., právne zast.: TROŠČÁK advokátska
kancelária s.r.o. so sídlom Bayerova 15918/10B, Prešov, o návrhu osoby obmedzenej na právne úkony
o navrátenie spôsobilosti na právne úkony, o odvolaní opatrovníčky proti rozsudku Okresného súdu
Prešov sp.zn.30Ps/18/2024-18 zo dňa 07.07.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a III.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala navrátenia spôsobilosti na právne úkony. Poukázala, že
jej správanie sa zmenilo, je zodpovednejšou, dokázala sa zamestnať a nevyhovuje jej, že so všetkými jej
príjmami disponuje jej matka, ktorá je súdom ustanovená ako jej opatrovníčka. Žiadala zrušiť rozsudok

Okresného súdu Prešov sp.zn. 27Ps/68/2016 zo dňa 11.10.2016, resp. zmeniť obmedzenia spôsobilosti
na právne úkony vymedzené v tomto rozsudku.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „súd“)
napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. m e n í rozsudok Okresného súdu v Prešove zo dňa 11.10.2016, sp. zn. 27Ps/68/2015 v časti
obmedzenia spôsobilosti na právne úkony tak, že:

„obmedzuje W. V., C.. XX.XX.XXXX spôsobilosti na právne úkony tak, že:

nie je spôsobilá uzatvárať zmluvy, okrem pracovnoprávnych zmlúv a nakladať s hnuteľným a

nehnuteľným majetkom a s finančnými prostriedkami presahujúcich sumu 400,- Eur mesačne,“

II. náhradu trov štátu n e p r i z n á v a,III. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na čl. 5 ods. 1 Dohovoru o právach osôb so zdravotným

postihnutím, § 231, § 233 ods. 2, § 249 ods. 1, § 251 ods. 1, ods. 2, § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (CMP).

4. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je dôvodné vykonať čiastočnú revíziu
predchádzajúceho rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, a to z dôvodu, že W. V. ako

osoba s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony s odstupom času potvrdila, že dokáže prijať vyššiu
zodpovednosť za svoje konanie. Ako sám znalec uviedol, jej diagnóza je síce stále rovnaká - ľahká
mentálna retardácia, sa časom nezmení, ale správanie týchto ľudí v kontexte života sa môže zmeniť. Pre
navrhovateľku je dôležité, že je zaradená v pracovnom pomere, má pracovné návyky, v práci sú s ňou
spokojní, prejavila aj zodpovednosť v posledných piatich rokov s nakupovaním, kde nijakým spôsobom
nevybočila do excesov. Navrhovateľka disponuje vyššou sumou peňazí ako je uvedená v pôvodnom

rozsudku, nakoľko má nielen čiastočný invalidný dôchodok, ale aj mzdu za prácu, ktorú vykonáva. Súd
má za to, že je dôvodné, aby disponovala sumou, akú navrhoval znalec, teda zhruba polovicou svojho
príjmu, čo je na úrovni 400 eur.
Je zjavné, že vzťahy medzi navrhovateľkou a opatrovníčkou, t.j. dcérou a matkou sú narušené a nie
sú dobré. Matka nie je spokojná s tým, ako sa dcéra správa, akú má slovnú zásobu, ako žije, ale

rozhodnutia súdu, ktoré závažným spôsobom obmedzujú základné ľudské práva tu nie sú preto, aby
napĺňali predstavy okolia, akým spôsobom má žiť a správať sa daná osoba. Súd v týchto rozhodnutiach
nehľadá toho lepšieho, súd pristupuje k osobám so zdravotným postihnutím v zmysle Dohovoru tak, aby
zabezpečil ich plný prístup k spravodlivosti a k ich právam a prípadné rozhodnutie o obmedzení bolo
len na ich vlastnú ochranu.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že je dôvodné pristúpiť k zmene predchádzajúceho
rozhodnutia a rozhodnúť o obmedzení spôsobilosti na právne úkony u navrhovateľky nanovo, a to tak,
že ponechá obmedzenie na uzatváranie zmlúv, okrem pracovno-právnych, na nakladanie s hnuteľným
a nehnuteľným majetkom a s finančnými prostriedkami, avšak limit určí 400 eur mesačne, čo je
polovica príjmu navrhovateľky a s ďalšou polovicou stále bude disponovať jej matka, ktorá ostáva jej

opatrovníčkou.
Súdargumentoval,ževzťahyapomeryvrodinetýkajúcesamaloletéhoŠ.,ktorýjesynomnavrhovateľky,
nemôže byť predmetom tohto konania. V kontexte ďalšieho času sa ukáže, či bude treba zasiahnuť aj
v súvislosti so starostlivosťou o maloletého Š. a akým spôsobom navrhovateľka bude fungovať ďalej
vo vzťahu k nemu. Na rozhodnutie o čiastočnom vrátení spôsobilosti na právne úkony u navrhovateľky

to nemá dopad.

5. Súd nepriznal náhradu trov štátu, nakoľko návrh bol dôvodný, preto v súlade s § 251 ods. 1 CMP
trovy dôkazov bude platiť štát. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

III. Obsah odvolania opatrovníčky a vyjadrenia k odvolaniu

6. Proti výroku I. rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie opatrovníčka. Namietala, že napadnutý
výrok je nedostatočne odôvodnený s prihliadnutím na inú právnu argumentáciu, je nepresvedčivý
s ohľadom na absenciu čo i len jedného odkazu na konštantnú rozhodovaciu prax vyšších súdov

skutkovo obdobných veciach. Napadnutý rozsudok nespĺňa požiadavku riadneho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľný, zjavne svojvoľný a arbitrárny.
Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na výpovedi navrhovateľky a na znaleckom posudku B..
S. a jeho tvrdení, že navrhovateľka jej zrelšia a vidí u nej posun k lepšiemu. Opatrovníčka namieta,
že súd nevykonal kritickú previerku výpovede navrhovateľky a tiež nevykonal žiadnu kritickú previerku

znaleckého posudku B.. S. a jeho tvrdení.
Opatrovníčka pritom súdu jasne uviedla, že navrhovateľka takmer vo všetkom klame, nestará sa o
domácnosť, a ani o syna, akurát chodí do práce a mimo toho je na mobile. Upozornila na to, že s
navrhovateľkou žije celý život, stará sa o ňu, aj o jej syna a dohliada na navrhovateľku, ktorá by inak
narobila kopu problémov a minula všetky peniaze.

Návrh navrhovateľky je úplne nedôvodný, obsahuje klamstvá a jej výmysly a cieľom je vylúčiť
opatrovníčku z dozoru nad navrhovateľkou, aby navrhovateľka mohla samostatne hospodáriť s
finančnými prostriedkami a odsťahovať sa preč so svojím priateľom, ktorý má 3 deti a žije v byte svojich
rodičov, a pre ktorého je navrhovateľka aj s jej peniazmi jednoduchou cestou k samostatnému bývaniu.Oproti stavu v čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 11.10.2016 nedošlo k žiadnej zmene
na strane navrhovateľky, pretože jej zdravotný stav sa nijako nezmenil poškodenie mozgu - mentálna
retardácia sa nedá vyliečiť. Toto konštatoval aj znalec B.. S., že zdravotný stav navrhovateľky sa nijako

nezmenil, avšak aj napriek tomu založil svoje závery na „viere“ osobu navrhovateľky. Navrhovateľka nie
je schopná postarať sa ani len o seba, nie to ešte o syna, kde toto všetko zabezpečuje opatrovníčka,
pričom navrhovateľka ani nevie, aké veci a oblečenie patrí synovi.
Navrhovateľka má veľký problém so správaním, keď mala peniaze, vždy hrala na automatoch a prehrala
tamvšetkypeniaze.Navrhovateľkautekalaponociachzbytuapredávalasazapeniazecudzímchlapom

ako prostitútka, v tejto oblasti chcela pôsobiť v I., ale iné ženy ju odtiaľ vyhnali a potom išla to isté skúsiť
do M., ale aj odtiaľ ju vyštvali. Navrhovateľku vyhodili z vlaku, lebo nevedela preukázať na mobile lístok,
ktorý síce mala zakúpený, ale si ho vymazala počas cesty. Navrhovateľka bola v pátraní polície ako
nezvestná, k čomu opatrovníčka predložila článok z novín.
Navrhovateľka nedbá na hygienu, ani umývať si ruky a zuby, nevedie k tomu ani syna, a preto
opatrovníčka musí všetko kontrolovať a pripomínať, čo treba urobiť a práve toto nesmierne prekáža

navrhovateľke. Navrhovateľka je neporiadna, je notorická klamárka, vníma syna ako príťaž, hovorí mu,
že ju otravuje, aby jej dal pokoj, neučí sa s ním, pričom syn ju má rád a chce s ňou byť v kontakte.
Ak by mala navrhovateľka dispozícii peniaze vo vyššej sume, tak všetky by prehrala v automatoch
alebo by nakúpila nepotrebné veci. Navrhovateľka je závislá na objednávaní vecí z ponúk na internete
a následne všetko musí riešiť a naprávať opatrovníčka, ktorá odstupuje od zmlúv a zasiela rozsudok

o obmedzení spôsobilosti navrhovateľky na právne úkony, aby nedochádzalo k vymáhaniu plnenia či
exekučným konaniam. Navrhovateľka nemá tušenie o hodnote peňazí, a preto s nimi ani nevie nakladať.
Jej vývoj sa zastavil na úrovni 12 rokov.
Je pravdou, že navrhovateľka pracuje v L. C. a robí jednoduché pomocné práce, pričom, ak pracuje 12
hodín, od opatrovníčky dostáva sumu 13 eur na jedlo a pitie, ak pracuje 4 hodiny, tak od opatrovníčky

dostáva sumu 7 eur na jedlo a pitie.
Za všetkým by mal byť priateľ navrhovateľky, ktorý má XX rokov, a ktorý ju nahovára k tomu, aby sa
dostala k peniazom, o ktoré by ju potom veľmi jednoducho obral či zobral jej ich a láka ju na to, že pôjdu
žiť spolu do S., kde si nájde dobrú prácu za dobré peniaze a navrhovateľka sa dokonca vyjadrila tak, že
by syna so sebou nezobrala. Opatrovníčka navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie eventuálne, aby napadnutý rozsudok
zmenil a návrh navrhovateľky zamietol.

7. K odvolaniu opatrovníčky zaslala písomné vyjadrenie navrhovateľka. Rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za správny a zákonný. Poukázala, že hoci žiadala navrátenie spôsobilosti na právne úkony v

plnom rozsahu, je spokojná aj s rozsudkom, ktorý jej spôsobilosť na právne úkony nevrátil úplne, ale
oproti pôvodnému rozsudku zo dňa 11.10.2016 túto spôsobilosť aspoň rozširuje. Je rada, že dostala
šancu dokázať, že je zodpovednejšia ako bola v minulosti a svoje veci si dokáže zariadiť dobre vo veľkej
miere aj sama. Uvedomila si, že v minulosti urobila chyby, nežila celkom dobre, avšak zmenila sa a
chcela by dostať šancu dokázať to. Teraz už 2 roky bez problémov pracuje a v práci sú s ňou spokojní,

snaží sa starať aj o syna a nie je pravda, že by ho chcela opustiť.
Jej matka s ňou nikdy nebola a nebude spokojná. Vždy vidí iba jej chyby, všetko robí podľa matky zle,
neustále ju matka iba kritizuje, nič pekné jej matka nepovie. Nemajú spolu dobrý vzťah a myslí si, že
matka ju nemá vôbec rada. Obaja rodičia ju neustále kontrolujú, podozrievajú, spochybňujú, z čoho je
veľmi nervózna. Má iba ľahký stupeň mentálnej retardácie a väčšina ľudí s touto diagnózou dokáže

fungovať v živote aj samostatne. Poukázala na závery znaleckého posudku B.. S., ktorý tiež potvrdil, že
u nej badať zmeny k lepšiemu a že je oproti minulosti vyzretejšia.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a odvolanie jej matky
zamietol.

8. Žiadne ďalšie vyjadrenia k odvolaniu neboli zaslané.

IV. Hodnotenie odvolacím súdom

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenými subjektami - účastníkmi konania, v ktorých neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolaciedôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania
(§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten

istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie
napadnutého rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav dostatočne, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vyrovnal so
všetkými podstatnými vyjadreniami účastníkov v konaní, z tohto dôvodu sa odvolací súd obmedzí len
na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie za účelom zdôraznenia správnosti napadnutého

rozhodnutia a s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe
„Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť
rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací
súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci,
rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu

prvejinštancie“(uznesenieNSSRsp.zn.5Obdo/98/2018zodňa29.01.2020).„Odôvodneniarozhodnutí
prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie
konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,
IV. ÚS 372/08).

12. Úlohou odvolacieho súdu v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie úplne a správne
zistil skutočný stav veci, či vec správne právne posúdil a či jeho postup bol v súlade so zákonom, keď
zmenil rozhodnutie zo dňa 11.10.2016 sp.zn. 27Ps/68/2015 v časti týkajúcej sa výšky disponovania
navrhovateľky s finančnými prostriedkami.

13. Na základe vykonaného dokazovania, zvlášť znaleckého posudku č. XX/.XXXX, vypočutia znalca
B.. S. S., B.. bolo preukázané, že navrhovateľka má naďalej potvrdenú diagnózu - mentálnu retardáciu
ľahkého stupňa s tým, že je schopná rozumieť všetkým právnym úkonom, posúdiť následky aj
rozhodovať o svojej liečbe; nie je však schopná nakladať s finančnými prostriedkami vyššími ako 400
eur. Znalec poukázal, že navrhovateľka minimálne rok funguje organizovanejšie, je zamestnaná, s

peniazmi do určitej miery vie disponovať, vyberá pravidelne rodinné prídavky a vie si zakúpiť bežné veci.
Navrhovateľka už nekupuje impulzívne cez internet, ako to bolo v minulosti, znalec vidí u navrhovateľky
určitú mieru sebakritickosti.

14. V súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania odvolací súd poukazuje že ....„Znalecký posudok

je jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý má rovnakú silu ako ostatné dôkazy, nie je možné ho
priorizovať, naopak je potrebné ho hodnotiť ako každý iný dôkaz jednotlivo, ako aj v súvislosti s ďalšími
vykonanými dôkazmi. Znalecké dokazovanie možno nariadiť len na zistenie skutočností, na ktoré sú
potrebné odborné znalosti, pričom súd v rámci hodnotenia dôkazov nie je oprávnený posudzovať
znaleckýposudokzhľadiskaodbornýchzáverov,pretožektomunemápožadovanéodbornéznalosti.Na

druhej strane, súd ani nemusí akceptovať závery znalca, ak tieto nezodpovedajú skutkovým zisteniam,
resp. sú v rozpore so zásadami logiky, prípade prekračujú rámec odborného posúdenia. Dovolací súd,
považujúc matkou formulovanú otázku (otázku 1/; pozn.) za skutkovú, len pre úplnosť dodáva, že súdna
prax je už dlhodobo ustálená v názore, že pokiaľ ide o znalecké dokazovanie, súd skúma, či znalecký
posudok vychádza zo zistených skutočností, či nie je (vnútorne) rozporný a či je presvedčivý z hľadiska

pravidiel logického myslenia /porov. napr. R 4/1969/“. (uznesenie NS SR sp.zn. 9CdoR/17/2023 zo dňa
27.02.2024).

15. Odvolací súd konštatuje, že vypracovaný znalecký posudok nie je vnútorne rozporný, je presvedčivý
z hľadiska pravidiel logického myslenia, a zároveň zdôrazňuje, že tento znalecký posudok nebol jediným

dôkazom pre zistenie skutočného stavu veci. Súd prvej inštancie na pojednávaní vypočul navrhovateľku,
opatrovníčku, aj znalca, ktorý vyhotovil znalecký posudok a na základe zistenia skutočného stavu vec
právne posúdil a v odôvodnení rozhodnutia uviedol svoje úvahy.16. Odvolací súd rozumie obavám opatrovníčky, ktorá je matkou navrhovateľky a žije s ňou v spoločnej
domácnosti takmer nepretržite, a ktorá celý svoj život usmerňuje svoju dcéru v bežnom živote v
rámci bežných spoločenských pravidiel a vykonáva starostlivosť o svojho vnuka, no argumentuje, že

navrhovateľka vo veku skoro XX rokov má zrejme iné názory ako jej rodičia na to, ako má vyzerať
jej osobný život, aj starostlivosť o jej syna. Z odvolacej argumentácie opatrovníčky nevyplývajú žiadne
skutočnosti o takom správaní sa navrhovateľky, ktoré by mohlo vzbudiť obavu o jej život, resp. jej
správanie by mohlo byť v rozpore so záujmom jej maloletého syna. Odvolací súd argumentuje, že
správanie, ktoré vytýka matka svojej dcére, ich vzájomné vzťahy, ich pohľad na spôsob života v rovine

matka a dcéra, sú nezriedka rozdielne aj medzi ľuďmi bez mentálneho znevýhodnenia. Skutočnosti,
ktoré nastanú v budúcnosti na strane navrhovateľky, jej syna, či na strane opatrovníčky, nie je možné
vziať do úvahy už v tomto konaní.

17. Súd prvej inštancie v konaní postupoval tak, aby neboli porušené práva osoby, o ktorej obmedzení
spôsobilosti na právne úkony sa koná, ktoré garantuje Dohovor o právach osôb so zdravotným

postihnutím.

18. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, zmluvné strany opätovne
potvrdzujú, že osoby so zdravotným postihnutím majú kdekoľvek právo na uznanie svojej osoby ako
subjektu práva.

19. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, zmluvné strany uznávajú,
že osoby so zdravotným postihnutím majú spôsobilosť na právne úkony vo všetkých oblastiach života
na rovnakom základe s ostatnými.

20. Podľa čl. 12 ods. 3 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, zmluvné strany prijmú
príslušné opatrenia, ktoré majú umožniť osobám so zdravotným postihnutím prístup k pomoci, ktorú
môžu potrebovať pri uplatňovaní svojej spôsobilosti na právne úkony.

21. Podľa čl. 12 ods. 4 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, zmluvné strany

zabezpečia, aby všetky opatrenia týkajúce sa uplatňovania spôsobilosti na právne úkony poskytovali
primerané a účinné záruky s cieľom zabrániť zneužitiu v súlade s medzinárodným právom v oblasti
ľudských práv. Tieto záruky zabezpečia, aby opatrenia týkajúce sa uplatňovania spôsobilosti na
právne úkony rešpektovali práva, vôľu a preferencie danej osoby, aby zabraňovali konfliktu záujmov a
nenáležitému ovplyvňovaniu, aby boli primerané a prispôsobené situácii danej osoby, aby sa uplatňovali

čo najkratšie a aby podliehali pravidelnej kontrole zo strany príslušného, nezávislého a nestranného
orgánu alebo súdu. Tieto záruky musia byť primerané tomu, do akej miery uvedené opatrenia ovplyvňujú
práva a záujmy danej osoby.

22. Podľa čl. 12 ods. 5 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, v súlade s ustanoveniami

tohto článku zmluvné strany prijmú všetky primerané a účinné opatrenia na zabezpečenie rovnakého
práva osôb so zdravotným postihnutím vlastniť alebo dediť majetok, spravovať svoje finančné záležitosti
a mať rovnaký prístup k bankovým pôžičkám, hypotékam a iným formám finančného úverovania a
zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím neboli svojvoľne zbavené svojho majetku.

23. Súd prvej inštancie v súlade s názorom znalca určil, že navrhovateľka je schopná disponovať so
sumou 400 eur mesačne, čo je zhruba polovica jej príjmu. Samotná navrhovateľka vo výpovedi pred
súdom zrozumiteľne uviedla, že 200 eur by dala rodičom za bývanie a stravu a sumu 200 eur by
mala k dispozícii pre ňu a pre jej syna. Zároveň odvolací súd konštatuje, že so zvyšnou sumou bude
naďalej disponovať opatrovníčka, ktorá v súlade so záujmom navrhovateľky z nej uhradí nevyhnutné

životné potreby navrhovateľky, aj jej syna. Odvolací súd poukazuje, že doterajšia výška sumy 30 eur, s
ktoroumohlanavrhovateľkasamostatnedisponovať,prezabezpečeniesibežnýchnevyhnutnýchpotrieb
navrhovateľky a jej syna, už nezohľadňuje aktuálnu infláciu.

24. Za významný možno považovať nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 557/09 z 18.8.2009, v ktorom

Ústavný súd ČR uviedol, že: „Omezení způsobilosti k právním úkonům musí být vždy považováno za
krajní prostředek ochrany člověka s postižením, při soudním rozhodování o omezení způsobilosti k
právním úkonům bude vždy třeba důsledně dbát toho, aby nebyla omezována ve větším rozsahu, než
je nezbytně třeba k ochraně základních práv třetích osob a jiných ústavně chráněných statků, v jejichžprospěch mají být základní práva omezovaného umenšena, přičemž jako krajní mez (k níž ne vždy je
ovšem z hlediska principu proporcionality možné dospět) je třeba respektovat mez stanovenou čl. 4
odst. 4 Listiny.“

25. K námietke opatrovníčky, že považuje výsluch priateľa navrhovateľky za dôležitý, lebo by mohol
objasniť rodinné pozadie a zázemie tohto priateľa a jeho motiváciu ohľadom vzťahu s navrhovateľkou,
ako aj to, či ovplyvňuje navrhovateľku v jej rozhodovaní, odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie
v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysvetlil dôvody, prečo netrval na jeho výsluchu.

V tejto súvislosti odvolací súd rešpektuje ustálený názor, v zmysle ktorého súd, ktorý má právomoc vo
veci konať, má právomoc posúdiť aj to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového (skutočného) stavu sú
potrebné a akým spôsobom sa dôkaz zabezpečí a vykoná, ani v takomto prípade nemôže ísť o svojvoľný
a neodôvodnený postup. Princíp rovnosti účastníkov v civilnom mimosporovom konaní všeobecný
súd zabezpečuje rovnakou aplikáciou a interpretáciou dotknutých práv prislúchajúcim účastníkom
tak, aby tento smeroval k spravodlivému výsledku. V širšom zmysle slova za jeho naplnenie treba

považovať aj možnosť účastníkov rozvíjať svoju procesnú aktivitu a vyjadrovať sa ku všetkému, čo
vyšlo v konaní najavo (princíp rovnosti zbraní). Okrem všeobecného princípu rovnosti derivatívne sa
prihliada na osobitnú procesnú ochranu poskytovanú súdmi slabšiemu účastníkovi (čl. 4 základných
princípov Civilného mimosporového poriadku). Za súčasť tohto základného práva tzv. slabšej strany
však nemožno považovať aj povinnosť súdu vykonať dôkazy označené (alebo i navrhnuté) účastníkom

konania, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov aj v mimosporovom konaní pred súdmi v spojení
so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci umožňuje sudcovi vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho
uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú. Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo takéhoto
účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia súdu ním navrhnutých dôkazov (napr. I. ÚS
75/96, I. ÚS 64/97, I. ÚS 98/97).

26. Odvolateľka namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je neodôvodnené, nepreskúmateľné,
zjavne svojvoľné a arbitrárne.

27. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
zákonné právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí
právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a

hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných
predpisov. Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie
návrhu v konaní. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov
a ich vyhodnotení skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne
za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v

zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O
svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by
sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo
význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku
súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia

právna úprava vyplývajúca z Civilného sporového poriadku, konkrétne z ust. § 387 ods. 3, umožňuje
odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia
súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje
za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde.

28. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378, § 219 ods. 3 CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal
dokazovanie, a preto prípadné ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní
na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto

preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz
potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla
zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa
25.04.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiežrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo/218/2009,
3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cdo/56/2011).

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).