Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/24/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725010592
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6725010592.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.
Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a JUDr. Andreja Matušovica, na verejnom zasadnutí dňa 15. apríla
2026 v trestnej veci obžalovaného A. B. za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. b) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 11.02.2026,
sp.zn. 0T/30/2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. § 139 ods.
1 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 18.12.2025 v čase okolo 09.00 h v byte, na adrese C., D. E. XX, F. C. sa vyhrážal svojej manželke

D. B., nar. XX.XX.XXXX so slovami, že; „keď budem odchádzať z tohto bytu, dobijem ťa tak, že budeš
mať otras mozgu a budeš grcať,“ pričom tento zotrval v byte a D. B. odišla do práce, kde následne dňa
18.12.2025 v čase okolo 21.00 h sa vrátila z práce do bytu na adrese C., D. E. XX, kde našla spať A. B.
obývačke na gauči, ktorý po zobudení začal D. B. nadávať, preto sa zamkla v spálni a začala volať na
linku 158, pričom vtedy sa A. B. oprel nohou do dverí spálne, tieto dvere radšej otvorila a následne ju
začal fyzicky napádať tak, že ju opakovane bil rukami do oblasti hlavy, potom prestal, vyšiel zo spálne

na chodbu v byte, kde začal chodiť, kde sa D. B. vyhrážal, že ju zabije, čo zopakoval minimálne jeden
krát, počas vyhrážania sa obul, ona mu hodila kľúče od bytu, ktorými si odomkol dvere, kľúče hodil D.
B. a z bytu odišiel, čím takto svojim konaním D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. nespôsobil zranenia,
ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie, ale vzbudil u nej dôvodnú obavu o jej život a zdravie.

Za to bol obžalovanému podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 46, § 49 ods. 3 Tr.

zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním
doručeným okresnému súdu dňa 26.02.2026, a to proti výrokom o vine a o treste.
Následne ho odôvodnil v tomto znení:

„Rozsudkom okresného súdu mi je kladené za vinu, že som sa mal dňa 18.12.2025 v čase o 09.00 hod
vyhrážať svojej manželke D. B. fyzickým násilím a následne som sa rovnako v ten deň o 21.00 hod
manželke vyhrážať, že ju zabijem.

Spáchanie skutku, v rozsahu ako mi je kladený za vinu uvedeným rozsudkom, popieram. Dňa

18.12.2025 som bol manželkou ráno, pri jej odchode do práce, vyzvaný, aby som odišiel z bytu vo C.,E. G. D. E. XX, ktorý sme obaja obývali. V priebehu dňa som si preto zbalil svoje osobné veci asi do
troch cestovných tašiek.

V termíne od 05.12.2025 do 08.12.2025 som bol dobrovoľne hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici
Profesora Matulaya Kremnica z dôvodu zlého psychického stavu zo spolužitia s manželkou. Medzi
mnou a manželkou vznikali hádky, dôvodom ktorých bola skutočnosť, že manželka bola dlhodobo
nezamestnaná a jediný zdroj príjmov domácnosti bol môj príjem. V čase spáchania skutku manželka
pracovala krátkodobo na dohodu o pracovnej činnosti na vianočných trhoch vo C.. Nejednalo sa o trvalú

prácu. Nájomná zmluva na byt, ktorý sme obývali obaja na G. D. E. vo C. s manželkou, bola uzavretá
na meno manželky. Nájom sa mal skončiť k 28.02.2026, blížili sa Vianoce a my sme nemali dostatok
finančných prostriedkov.

Zuvedenýchdôvodovvznikalimedzinamihádky,ktorévšakvyvolávalaskôrmanželka.Napriekhádkam,
som sa však manželke nikdy nevyhrážal ani smrťou, ani iným fyzickým násilím. Nepoužil som slová,

ktoré ona vo svojej výpovedi uviedla.

V rámci výsluchu pri podaní trestného oznámenia, manželka uviedla, že minimálne raz som sa jej mal
vyhrážať. Toto však nie je pravda. V čase, kedy sa mal skutok stať v čase okolo 09.00 hod, nikoho
nekontaktovala, nikde neoznamovala, že by som sa mal dopustiť nejakej protizákonnej činnosti.

Následne okolo 21.00 hod, keď sa manželka vrátila z práce, som mal snahu z bytu odísť, veci som mal
zbalené. Popoludní som doma zaspal a prebral som sa, keď manželka bola doma z práce. V tom čase
ale manželka byt zamkla, kľúče si odložila do kabelky, neboli v zámku a nechcela mi ich dať. V prípade,
ak by mala zo mňa strach, ako uvádzala vo svojej výpovedi, nezamykala by byt a neodkladala si kľúče
na miesto, kam som nemal riadny prístup. Najmä, keď som zjavne bol zbalený.

Akonáhle mi manželka kľúče od bytu dala, ja som si odomkol dvere a z bytu som odišiel. Jednak som
sa jej žiadnym spôsobom nevyhrážal a ani som nemal snahu jej akokoľvek ublížiť. Práve naopak, chcel
som čím skôr odísť. Pri zadržaní políciou som mal so sebou tri cestovné tašky, v ktorých som mal osobné
veci. Nemal som snahu vrátiť sa do spoločnej domácnosti s manželkou.

V rámci konania bola vykonaná lustrácia priestupkov, kedy je v rámci spáchaných priestupkov uvedené,
že som sa mal opakovane dopustiť priestupkov na úseku občianskeho spolunažívania voči svojej
manželke. Obaja s manželkou sme konzumentmi drog, najmä pervitínu. Všetky nahlásenia priestupkov
zo strany manželky boli v čase, kedy nepracovala a nemala finančné prostriedky na drogy. Vždy, keď
priestupok nahlásila, mal som snahu naše manželstvo ukončiť, začať sa liečiť, čo som podnikol napr.

aj dňa 05.12.2025, kedy som nastúpil dobrovoľnú liečbu. Manželka ma však po niekoľkých dňoch v
Kremnici žiadala, aby som sa vrátil domov. Pri žiadnom z ohlásených priestupkov nebol vypočutý žiadny
svedok, sused, ktorý by potvrdil manželkine obvinenia. Ja som uvedenú situáciu právne neriešil, nakoľko
som si neuvedomil, že nastane situácia, kedy mi uvedené skutočnosti budú dané ako priťažujúca
okolnosť. Vždy som bol počas nášho manželstva zamestnaný a snažil som sa manželku zabezpečiť.

V rámci hlavného pojednávania som navrhoval, aby súd vykonal dôkaz prehraním videozáznamu mojej
manželky. Uvedený záznam je síce z mesiaca január 2025, so samotným skutkom, ktorý mi je kladený v
tomto konaní za vinu, nesúvisí. Ale na uvedenom zázname je moja manželka, ktorá stojí sama v kúpeľni,
kričí, akoby ju niekto bil, plače. Napriek tomu, že s ňou v tom čase v miestnosti nikto nebol, sama akoby

čelila nejakému útoku a ona kričí, plače, hoci sa jej nič nedeje. V súvislostiach, ktoré nastali v rámci
tohto konania, sa javí konanie mojej manželky ako nacvičovanie jej reakcie, divadlo, ktoré v rovnakom
rozsahu predviedla aj pri tomto skutku.

V rámci výpovede manželka hovorila o tom, že raz som mal použiť výhražné slová. Žiadne iné

opakovanie vyhrážok, prípadne po dlhší čas manželka nespomína. Manželka ma od spáchania skutku
opakovane kontaktovala, komunikuje so mnou. Z uvedeného je zjavné, že manželka nemala a ani v
súčasnej dobe nemá strach z môjho konania, nemá obavu, že by som vykonal to, čím som sa jej mal
vyhrážať. Po spáchaní skutku žiadnym spôsobom netrpí, nedeklarovala, že by bola nútená vyhľadať
nejakú odbornú pomoc, či lekársku, psychologickú. Po ukončení nájomného vzťahu v byte, kde sa

mal skutok stať, mi oznámila novú adresu, kde sa nasťahovala a kde presťahovala naše zariadenie
domácnosti.S manželkou sme dlhodobo žili v jednej domácnosti, manželka sama potvrdila, že aj sama vyvolávala
hádky, že vedela byť nepríjemná a padali rôzne vulgárne slová. V konaní, podľa môjho názoru, nebolo
preukázané, že by manželka mala takú obavu, ktorá by z môjho správania odôvodňovala, že jej ublížim.

V deň skutku som z bytu odišiel so všetkými svojimi osobnými vecami, takže bolo zrejmé, že sa do
domácnostivnajbližšejdobenevrátim.Myslímsi,žeintenzitamôjhokonanianedosiahlastupeňpotrebný
pre moje trestné stíhanie, ak nie je preukázané, že manželka sa ma bojí, skrýva sa predo mnou, mala
alebo má obavy z naplnenia mojich údajných vyhrážok.
V rámci hlavného pojednávania bol vypočutý príslušník policajného zboru, ktorý po telefonáte mojej

manželky na políciu, bol vyslaný operačným strediskom na preverenie situácie. Uvedený svedok – B.
B., však nebol svedkom skutku, ktorý manželka uvádza, že sa stal. Nemôže preto potvrdiť, že ku skutku
vôbec došlo a že som ho mal spáchať ja. V čase, kedy svedok vyťažoval poškodenú, som ja už v byte
nebol a preto som nemohol tlmočiť moje stanovisko k veci. Svedok v rámci šetrenia nevypočul žiadneho
suseda, žiadny sused aktívne nekontaktoval príslušníka polície za účelom oznámenia hlučného,
nevhodného správania sa nás ako susedov.

Žiadny iný svedok, ktorý by mohol k skutku niečo potvrdiť, neexistuje. Svedkami údajného skutku sme
mali byť len moja manželka a ja. Osobne vinu popieram, svojej manželke som sa nevyhrážal. Manželka
vo výpovedi tvrdila, že raz som sa jej vyhrážal, pričom v tom čase som mal byť za zamknutými dverami
spálne, ktoré zamkla manželka. Vzhľadom na skutočnosť, že jedinou výpoveďou proti mne, je výpoveď
mojej manželky, žiadam, aby moja výpoveď, bola braná ako rovnocenný dôkaz.“

Vzhľadom k tomu, poukazujúc na zásadu v pochybnostiach v prospech obvineného, žiadal, aby krajský
súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. e) Tr. por. napadnutý rozsudok Okresného súdu Zvolen zrušil a
podľa § 322 Tr. por. sám rozhodol tak, že ho podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby oslobodí.

Na verejnom zasadnutí, ktoré sa vykonalo v neprítomnosti poškodenej, prokurátor krajskej prokuratúry
považoval napadnutý rozsudok za zákonný a správny a z tohto dôvodu navrhol, aby odvolací súd
odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné.

Naproti tomu sa obhajca v plnom rozsahu pridržiaval dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení

podaného odvolania a poukázal na ne. Vzhľadom k tomu navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a sám rozhodol tak, že obžalovaného oslobodí spod obžaloby.

Obžalovaný sa cítil nevinný, pripojil sa k návrhu svojho obhajcu a v konečnom dôsledku žiadal, aby bol
spod obžaloby oslobodený.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená
osoba v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal
v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov o vine a o treste a
taktiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, keďže ho obžalovaný napadol aj ohľadne

nevykonania ním navrhovaného dôkazu. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by prihliadol len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po
uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne.

Súd prvého stupňa pri dodržaní zákonného procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na

obhajobu, rozhodol na hlavnom pojednávaní v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto
smere vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho
rozhodnutia zodpovedá všetkým hľadiskám obsiahnutým v § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému
prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Podrobne
vyložil,ktoréskutočnostivzalzadokázané,oktorédôkazysvojeskutkovézisteniaoprelaakýmiúvahami

sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom čiastočne odporovali.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový
súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke
viny obžalovaného a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku uznal za vinného z prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ust. § 139 ods.

1 písm. c) Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, ako je predtým uvedený, nakoľko sa inému vyhrážal
smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe – blízkej osobe. Z hľadiska zavinenia išlo u neho o tzv. priamy úmysel podľa § 15 písm.
a) Tr. zák. Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresnýmsúdom na stranách č. 2 až č. 6, vrátane hodnotenia dôkazov na strane č. 5, s ktorým sa v plnom rozsahu
stotožnil.

V rámci odvolacieho konania bola venovaná pozornosť aj odvolacím námietkam obžalovaného, ktoré
však nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu vo
výrokoch o vine a o treste, naviac sa s ich podstatnou časťou náležite vysporiadal už prvostupňový súd.

Pokiaľ ide o výrok o vine, krajský súd zdôrazňuje, že svedkyňa poškodená D. B. síce na hlavnom

pojednávaní odmietla vypovedať z dôvodu, že je manželkou obžalovaného, avšak vo výpovedi
z prípravného konania, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, podrobne popísala priebeh
obžalobného skutku a krajský súd u nej nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by mala vypovedať
do takej miery v neprospech obžalovaného, ak by sa skutok nestal. V tomto smere nemožno opomenúť,
že páchanie skutku obžalovaným telefonicky oznámila už v jeho priebehu na operačné stredisko polície
a následne v ten istý deň podala aj trestné oznámenie, pričom primárnym dôvodom tohto oznámenia

bola snaha obžalovaného dostať sa do spálne, keď sa oprel o dvere nohou, čo už vnímala ako stav
bezprostredného ohrozenia, ktorý predchádzal ďalšiemu verbálnemu, ako aj fyzickému útoku. Sám
obžalovaný pripustil, že poškodenú udrel dvakrát dlaňou ľavej ruky a to po rukách, ktorými si kryla hlavu.

Svedok B. B. síce nebol priamym svedkom skutku, avšak ako príslušník polície po príchode na

miesto, kde sa skutok stal, potvrdil, že svedkyňa poškodená bola rozrušená a oznámila im rovnaké
skutočnosti, ktoré uviedla už v priebehu telefonického oznámenia, t.j. že ju napadol druh a vyhrážal sa
jej zabitím. Tieto skutočnosti preukazuje aj záznam telekomunikačnej prevádzky, avšak nielen pokiaľ
ide o uvedené tvrdenia svedkyňou poškodenou, ale aj slovné vyhrážanie zabitím sa poškodenej zo
strany obžalovaného, ktoré bolo počuteľné na linke č. 158. Konanie obžalovaného, ktoré sa stupňovalo,

prihliadajúc najmä na spôsob jeho vykonania, časovú nadväznosť a ďalšie zistené okolnosti, výrazne
prekročilo rámec bežnej hádky medzi manželmi, pričom jeho závažnosť bola podstatne vyššia ako
nepatrná.

Okrem toho neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že obžalovaný až po oznámení skutku svedkyňou

poškodenou odišiel z bytu, tento bol v minulosti viackrát súdom trestaný za rôznu úmyselnú trestnú
činnosť a to vrátane odsúdenia za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a),
b) Tr. zák., ktorého sa dopustil voči svojej bývalej manželke H. B.. Zároveň bolo potrebné prihliadnuť aj
na tú skutočnosť, že obžalovaný bol sankcionovaný aj za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu,
ktorých sa dopustil, či už fyzickým, ale aj slovnými útokmi práve voči poškodenej D. B..

Po komplexnom zhodnotení relevantných skutočností a okolností mal odvolací súd za to, že súhrn
vykonaných dôkazov vyznievajúcich v neprospech obžalovaného, ktoré na seba nadväzovali a dopĺňali
sa, berúc do úvahy ich rozsah, hodnotu a celkovú dôkaznú silu, nielenže vyvracia jeho obhajobu, ale
zároveň spoľahlivo preukazuje, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako bol ustálený okresným súdom,
ktorý ho v napadnutom rozsudku náležite právne kvalifikoval, pričom obžalovaný naplnil aj subjektívnu,

aj objektívnu stránku stíhaného prečinu a je zaň trestne zodpovedný. Na tomto závere by nič podstatné
nezmenilo ani prípadné vykonanie dôkazu navrhnutého obžalovaným, ktorého odmietnutie náležite
odôvodnil už okresný súd a za takéhoto dôkazného stavu, by bolo jeho vykonanie nadbytočné.
Pokiaľ ide o výrok o treste, obžalovaný podané odvolanie bližšie neodôvodnil. Pri úvahách o druhu a o
výmere uloženého trestu sa odvolací súd stotožnil s výrokom okresného súdu, ktorým obžalovanému

uložil vyššie uvedený trest odňatia slobody, vrátane spôsobu jeho výkonu a keďže ho nepovažoval za
neprimeraný,nevzhliadolanidôvodnajehozrušeniepodľaust.§321ods.1písm.e)Tr.por.Okresnýsúd
dostatočne zhodnotil osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy, ako aj ďalšie rozhodujúce
skutočnosti a okolnosti, na ktoré bolo potrebné prihliadnuť a preto v tejto časti poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku na strane č. 7. Tento správne nevzhliadol u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu

okolnosť, taktiež u neho správne ustálil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., t.j.
že už bol za trestný čin odsúdený, teda ich pomer bol 0:1. Súčasne bolo potrebné zobrať do úvahy,
okrem ich pomeru, aj mieru závažnosti priťažujúcej okolnosti, ktorá výrazne vyznievala v neprospech
obžalovaného, najmä ak sa dopustil prečinu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za jeho inú
predchádzajúcu úmyselnú trestnú činnosť, teda si evidentne nevážil dobrodenie zákona, ktoré bolo

použité v jeho prospech pri predchádzajúcom odsúdení.
Obžalovanému bolo možné uložiť trest odňatia slobody na trest 6 mesiacov až 3 roky. Uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody okresným súdom vo výmere 1 rok, t.j. v prvej štvrtine zákonom
ustanovenej trestnej sadzby bolo možné považovať za trest nielen zákonný, ale aj primeraný. V danomprípade okrem toho neboli nielenže splnené zákonné podmienky na podmienečné odloženie výkonu
trestu odňatia slobody, ale takýto postup zákon výslovne vylučoval (§ 49 ods. 3 Tr. zák.). Berúc do úvahy
predovšetkým osobu obžalovaného, ktorý opakovane pácha rôznu úmyselnú trestnú činnosť, by bolo

neprimerane mierne uloženie trestu domáceho väzenia, resp. iného alternatívneho druhu trestu.
Okresný súd nepochybil ani v tom, keď obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil na
výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia, keďže tento bol v posledných
10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin.

Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v danej výmere zabezpečí v dostatočnej miere
dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky
individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim
z ustanovení Trestného zákona, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov o vine, a o treste,

ako aj správnosti postupu konania, ktoré im predchádzalo, z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní
obžalovaného, považujúc ho za nedôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.