Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/169/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223204189
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:1223204189.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka C. D. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XX, F., zastúpená: Mgr. Martin Gavuliak, advokát so sídlom Kašmírska 7, Bratislava a otec
G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, F., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 26.05.2025,

č.k. 5P/87/2023-421, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti výroku I. o zverení maloletých detí A. B., nar.
XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ich zastupovania a spravovania
majetku potvrdzuje.

II. V napadnutých výrokoch II., IV., V. a závislom výroku VI. o trovách konania sa zrušuje a v rozsahu
zrušenia sa vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie zveril maloleté deti B. (A., nar. XX.XX.XXXX, A., nar.

XX.XX.XXXX a A., nar. XX.XX.XXXX) do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú
oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok (výrok I.), styk otca s maloletými deťmi
A. a A. upravil na každý nepárny týždeň v utorok a štvrtok od 16:00 hod. do 19:00 hod., každý párny
týždeň od piatku od 16:00 hod. do pondelka do 8:00 hod., každý nepárny rok počas jarných prázdnin
od posledného školského dňa predchádzajúceho prvému dňu jarných školských prázdnin od 16:00 hod.
do pondelka nasledujúceho po poslednom dni jarných školských prázdnin do 08:00 hod., každý párny
rok počas veľkonočných prázdnin od stredy predchádzajúcej Zelenému štvrtku od 16:00 hod. do prvého

školského dňa po prázdninách do 08:00 hod., každý rok počas letných prázdnin v čase odo dňa 01.07.
od 19:00 hod. do 15.07. do 08:00 hod., od 01.08. od 19:00 hod. do 15.08. do 19:00 hod., každý párny
rok počas jesenných prázdnin odo dňa bezprostredne predchádzajúcemu jesenným prázdninám od
16:00 hod. do prvého školského dňa po prázdninách do 08:00 hod., každý párny kalendárny rok počas
vianočných prázdnin v čase od posledného školského dňa pred prázdninami od 16:00 hod. do 30.12. do
18:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok počas vianočných prázdnin v čase od 30.12. od 18:00 hod.
do prvého školského dňa po prázdninách do 08:00 hod. s tým, že obidvaja rodičia sú povinní maloleté

deti riadne pripraviť a v stanovenom dni a hodine odovzdať druhému rodičovi, pričom odovzdanie sa
realizuje v škole a v prípade ak sa deti v škole nenachádzajú v bydlisku matky (výrok II.), deklaroval,
že styk otca s maloletou A. sa neupravuje (výrok III.), otcovi uložil povinnosť počnúc od 27.10.2023
prispievať na výživu maloletej A. sumou 350 eur mesačne, na maloletého A. sumou 250 eur mesačnea na maloletú A. sumou 250 eur mesačne, a to k rukám matky vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca
vopred a povinnosť, zaplatiť zročné výživné za obdobie od 27.10.2023 do 31.05.2025 na maloletú A.
vo výške 837,70 eur k rukám matky súčasne deklarujúc, že na maloletého A. a na maloletú A. zročné

výživné nevzniklo (výroky IV. a V.) a výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 24 ods.5, § 36 ods.1, § 62 ods. 1,4, § 75 ods. 1,2, § 76 ods.
1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 až 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“) konštatujúc, že rodičia maloletých detí sú

manželmi, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, pričom o úprave výkonu rodičovských práv a povinností,
vrátane výživného, nebolo doposiaľ súdom rozhodnuté a rodičia rodičovskú dohodu neuzatvorili. Súd
prvej inštancie uznesením zo dňa 27.11.2023, č. k. 5P/87/2023-165 po návrhu matky dočasne zveril
maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletými deťmi neupravil, zaviazal otca
povinnosťou prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa sumou 200 eur mesačne a súčasne začal
konanie vo veci samej. Zo správ kolízneho opatrovníka o vykonanom šetrení v domácnostiach oboch

rodičov a vykonanom pohovore s maloletými deťmi zistil, že maloleté deti majú v rodinnom prostredí v
domácnosti u otca i matky vytvorené vhodné podmienky pre napĺňanie ich potrieb a priaznivý fyzický,
psychický a sociálny vývin, u matky však majú maloleté deti lepšie bytové podmienky. Maloletým deťom
sa páči viac v domácnosti matky, preto by chceli bývať u nej a k otcovi chodiť na návštevy, podľa
svojho rozhodnutia tak ako doposiaľ, keď sa vidia s otcom, kedy chcú. S otcom má maloletá A. a

A. dobrý vzťah, nemajú problém aj s prespatím u otca, horšie sa im však u otca učí. Maloletý A. je u
otca rád, aj k nemu rád chodí, problém vidí len v učení, nakoľko u matky má väčší kľud, chcel by ísť
na gymnázium. Styk s maloletou A. a maloletým A. má otec pravidelný (a to každý týždeň cez víkendy
a niekedy aj cez týždeň), s maloletou A. sa otec stýka len občas (vtedy keď A. chce, buď ide k nemu,
alebo na ihrisko, prespávať by u otca chcela raz za týždeň, resp. raz za dva týždne, na návštevu by išla

hocikedy). Striedavú osobnú starostlivosť odmietli všetky maloleté deti, stav, ako prebiehal doterajší styk
im vyhovuje (čo vyplýva z pohovoru pred kolíznym opatrovníkom), hoci predtým maloleté deti v pohovore
pred súdom uviedli, že si vedia striedavú osobnú starostlivosť v týždňových intervaloch predstaviť. Po
začatí konania matka navrhla zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a upraviť styk s otcom v
prípade maloletého A. a A., otec navrhol striedavú osobnú starostlivosť prípade maloletého A. a A. a styk

upraviť, aby nebol ponechaný na svojvôli matky. Ohľadom starostlivosti o maloletú A. sa rodičia zhodli
na zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a na neupravení styku. Matka argumentovala tým,
že v styku s otcom deťom nebráni , otec nemá vytvorené vhodné podmienky na realizovanie striedavej
osobnej starostlivosti, v byte má neporiadok, neučí sa s maloletými deťmi dostatočne (s poukazom na
zhoršenie prospechu u maloletej A.), deti vyjadrili vôľu byť u matky a s otcom sa stretávať podľa svojich

potrieb, a aj tým, že otec s matkou nekomunikuje (na čo bol otec upozornený aj koordinátorom v rámci
informatívneho výsluchu), súrodenci majú odmala vytvorený dobrý súrodenecký vzťah, vzájomne sa
podporujú a motivujú a nie je potrebné ich rozdeľovať. Otec argumentoval tým, že maloletí A. a A. s ním
radi trávia čas, nemajú problém s prespatím, venuje sa im, zhoršený prospech u A. bol dočasný, zlepšila
sa a A. je bezproblémový žiak (čo vyplýva aj z výsluchu maloletých detí a aj zo správy základnej školy

maloletých). Vzťah medzi súrodencami nevidel tak pozitívne ako matka, keďže deti majú medzi sebou
konflikty.
3. Súd prvej inštancie v rozhodnutí konštatoval , že hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie
striedavej starostlivosti vyplývajúcimi z ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine sú, že obidvaja
rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, striedavá

starostlivosť je v záujme dieťaťa a takýmto spôsobom budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. V danom
prípade mal preukázané, že vzťahy medzi rodičmi sú síce hlboko rozvrátené a konfliktné, napriek
tomu styk otca s maloletými deťmi prebieha bez väčších problémov. Rodičom odporučil spoločne využiť
všetky možnosti na pochopenie dôvodov vzájomného partnerského konfliktu a postupne odstraňovať
vzájomnú animozitu a neférovosť pri vzájomnej komunikácii. Mal za zrejmé, že obaja rodičia sú spôsobilí

na výchovu maloletých, obaja majú vhodné podmienky na zabezpečenie priaznivého vývoju maloletých
detí, pričom vykonaným dokazovaním neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by v styku s oboma rodičmi
a maloletých detí akokoľvek bránili, výrazný rodičovský konflikt medzi sebou nemajú (až na údajný
rozdielny prístup k učeniu). Uviedol, že rozdielne prístupy k výchove a v starostlivosti o maloleté deti
sa môžu vzájomne dopĺňať, čo sa týka vývoja maloletých detí. Maloleté deti, ktoré majú dostatočné

zručnosti na sformulovanie svojho názoru bez toho, aby naň nemali vplyv vonkajšie okolnosti, sa pri
výsluchu vyjadrili, že im doterajšia úprava vyhovuje, neodmietajú styk s otcom, chodia k nemu radi,
avšak úpravu formou striedavej osobnej starostlivosti jednoznačne odmietli, rovnako o striedavú osobnú
starostlivosť nemá záujem ani matka. Maloletým deťom vyhovuje terajší stav, a to, že k otcovi chodiacez určené víkendy, ako aj cez týždeň (aj s prespatím) a to aj vtedy, kedy si samé určia. Matka v styku
maloletých detí s otcom nebráni. Matka a otec majú bydlisko v pešej dostupnosti, čo je značná výhoda
pre realizovanie styku s oboma rodičmi. Na základe uvedeného súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol

o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, pričom otázka zastupovania maloletých detí a
spravovania ich majetku v konaní nebola sporná. Pokiaľ ide o styk, v prípade maloletého A. a A. upravil
ich styk s otcom v zásade tak, ako prebiehal doposiaľ, nakoľko je to v záujme maloletých detí (výrok II. ).
Keďže maloletá A. odmietla akokoľvek upravený styk (chce sa rozhodovať sama), s čím rodičia súhlasili
(vrátane zverenia maloletej A. do osobnej starostlivosti matky), styk otca s maloletou A. vo výroku III.

rozhodnutia neurčil.
4. K určeniu výživného na maloleté deti súd prvej inštancie uviedol skutkové okolnosti zistené
vykonaným dokazovaním - príjem matky z I. J. E. bol v roku 2023 v priemere 985,92 eur, v roku 2024
v priemere 1 450,73 eur, príjem matky zo Strednej odbornej školy D. bol v rokoch 2024-2025 cca 1
300 - 1 500 eur mesačne, matka v roku 2025 poberá daňový bonus na maloleté deti v sume celkom
300 eur, matka má výdavky vyplývajúce z listinných dôkazov (detailné výpisy z účtu v banke a faktúry)

vo výške cca 438,4 eur mesačne (náklady spojené s bývaním, oblečenie, obuv, lieky, mobil a pod).
Príjem otca z Ministerstva vnútra SR za obdobie roku 2023 bol v priemere 2 250 eur, v roku 2024 v
priemere 2 655 eur, za rok 2025 v priemere (do 02/2025) 2 679 eur mesačne netto. Od 01/2024 otec
nepoberá daňový bonus, výdavky otca sú cca 905 eur mesačne, a to réžia bytu 136,82 eur, elektrina
24 eur, plyn 7 eur, telekomunikácie 34,28 eur, Tesco mobil 5 eur, daň za byt 8 eur, strava 420 eur,

drogéria 12 eur, lekári 20 eur, lieky 61,60 eur, oblečenie a obuv 50 eur, voľnočasové aktivity s deťmi
10 eur, príspevky na rekreáciu a pod. V odôvodnení rozhodnutia ďalej súd prvej inštancie uviedol, že
výdavky na maloleté deti sú 652,17 eur mesačne na maloletú A. (strava 105,8 eur, bývanie 75,50 eur,
oblečenie 45,30 eur, drogéria 12,10 eur, škola 59,42 eur, krúžky 189,20 eur, mobil 11,90 eur, odborné
vyšetrenia - zubár, okuliare, očná 39,50 eur, voľnočasové aktivity 93,90 eur, doprava 9,30 eur), 479,90

eur mesačne na A. (strava 105,80 eur, bývanie 75,50 eur, oblečenie 20 eur, drogéria 12,10 eur, škola
53,90 eur, krúžky 20,20 eur, mobil 6,90 eur, odborné vyšetrenia - zubár 16,10 eur kaderník 12 eur,
lieky 10,25 eur, voľnočasové aktivity 103,25 eur, doprava 9,30 eur) a 505,67 eur mesačne na A. (strava
105,80 eur, bývanie 75,50 eur, oblečenie 12 eur, drogéria 12,10 eur, škola 61,10 eur, krúžky 136,60
eur, mobil 6,90 eur, odborné vyšetrenia - zubár, pedagogická diagnostika 30 eur, liečenia 7,50 eur, lieky

13,77 eur, voľnočasové aktivity 35,10 eur, doprava 9,30 eur). Konštatoval, že tieto matkou uvedené
mesačné výdavky na maloleté deti považoval za preukázané a opodstatnené a všeobecne známe.
Súčasne uviedol, že otec prispieval na výživu maloletých detí spolu sumou 600 eur mesačne (po 200
eur na každé maloleté dieťa).
5. V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že súdy pri určovaní výšky výživného vychádzajú z metódy

otvorenej právnej normy, resp. metódy voľného hodnotenia dôkazov súdom, kedy výšku vyživovacej
povinnosti určí súd výlučne s ohľadom na zákonné kritéria pre jej určenie, ktoré možno rozdeliť na
všeobecné - aplikovateľné pre všetky prípady vyživovacej povinnosti, zakotvené v § 75 ods. 1 prvej
vete Zákona o rodine (sú nimi odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného) a osobitné - aplikovateľné len v prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom.

Takýmto osobitným kritériom je právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods.2 Zákona
o rodine), osobná starostlivosť rodiča o dieťa a starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú (§
62 ods. 4 Zákona o rodine), a tiež kritérium najlepšieho záujmu dieťaťa. Uviedol, že podľa orientačných
tabuliek ( Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom tzv. tabuľkové výživné) by mal otec prispievať
výživným v rozsahu 13 % zo svojho čistého príjmu na maloletú A. a po 11 % na maloletého A. a maloletú

A., čo predstavuje sumu (pri priemernom mesačnom príjme otca za rok 2025 v sume cca 2 679 eur) cca
340 eur na A. a 290 eur na A. a A.. Vychádzajúc z uvedeného určil výživné na maloletú A. v sume 350
eur mesačne, na maloletého A. na sumu 250 eur a A. 250 eur mesačne, ktoré zodpovedá schopnostiam
a možnostiam otca. Súčasne vzhliadol aj na skutočnosť, že matka v prevažnej miere vykonáva osobnú
starostlivosť o maloleté deti (porov. § 62 ods. 4 Zákona o rodine) a prihliadol aj na vývoj životných

nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). Pri zistených pomeroch na strane zúčastnených osôb je podľa
§ 62 ods. 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine primerané, aby otec na maloleté deti prispieval výživným
v celkovej sume 850 mesačne, keď otec je v produktívnom veku, ktorého schopnosť pracovať nie je
žiadnym spôsobom znížená a je stabilne zamestnaný. Napokon zdôraznil, že podľa § 62 ods. 5 Zákona o
rodinemávýživné prednosťpredinýmivýdavkamirodičov.VnadväznostinavýrokIV.ourčenívýživného

otcovi napokon uložil povinnosť uhradiť zročné výživné za obdobie od 27.10.2023 do 31.05.2025 na
maloletúA.vovýške837,70eur(odpočítajúczaplatenévýživnéavýdavkynamaloletúotcom) azároveň
určil,žezročnévýživnénamaloletéhoA.amaloletúA.nevzniklo,sprihliadnutímnaužotcomvynaložené
výdavky na deti, a taktiež na vykonávanie striedavej starostlivosti na skúšku.6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č.161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
„C.m.p.“).
7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec zdôrazňujúc, že maloletí A. a A. si prajú

striedavú osobnú starostlivosť, čo niekoľkokrát deklarovali v jeho prítomnosti po začatí dočasnej
striedavej osobnej starostlivosti (25.10.2024). Po vynesení rozsudku im rozdelenie starostlivosti graficky
načrtol, aby chápali rozdiel medzi oboma variantami, vtedy si obaja maloletí vybrali variant striedavej
osobnej starostlivosti, pričom v rozpore s týmto názorom detí je správa kolízneho opatrovníka zo
dňa 09.01.2025. Keď zistenia uvádzané v tejto správe kolízneho opatrovníka rozoberal s deťmi,

z ich odpovedí vyplýva, že im neboli vysvetlené rozdiely medzi oboma možnými riešeniami (osobná
starostlivosť matky a striedavá osobná starostlivosť rodičov). Zistenia popísané v tejto správe kolízneho
opatrovníka mali pritom na vývoj a rozhodnutie v konaní zrejme najpodstatnejší vplyv, pričom nie sú
nijako overiteľné. S poukazom na § 24 odsek 5 Zákona o rodine otec konštatoval, že deti majú u
neho vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie ich riadnej starostlivosti (čo deklaruje aj správa
kolízneho opatrovníka), obe deti majú v obývacej izbe svoj pracovný stôl s vlastným notebookom a

školskými potrebami, deti majú k dispozícii rozsiahlu knižnicu kníh a náučných DVD filmov, majú k
dispozícii všetky druhy oblečenia a obuvi, rovnako potreby na rozmanité aktivity (športové, outdorové
a pod.) . Až počas skúšobnej striedavej osobnej starostlivosti (od 25.10.2024) sa mohol naplno venovať
obom mladším deťom pri plnení školských povinností, maloletý A. v škole vynikajúco prospieva, maloletá
A., keďže je menej samostatná, si vyžaduje každodennú pozornosť a pomoc pri príprave na dôležité

predmety (v niektoré dni sa jej venoval 2 až 3 hodiny). Podľa otca deti, najmä A. chodia k nemu
radšej samostatne, aby sa nemusel deliť s druhým súrodencom o jeho pozornosť a pri pobyte u neho
nevnímajú negatívne odlúčenie od najstaršej sestry A.. Bydlisko oboch rodičov je vzdialené 10 minút
pešou chôdzou, bežne sa všetky deti stretávajú na spoločných aktivitách v okolí bydliska (detské ihrisko,
kostol, zmrzlina a pod.), hoci prichádzajú z dvoch rôznych miest. Vzťahy medzi deťmi nie sú dobré,

najstaršia A. a najmä A. sa k najmladšej A. chovajú odmietavo, vysmievajú sa jej, spájajú sa proti nej
a vylučujú ju zo spoločných aktivít. Deti s matkou a takisto matka s deťmi komunikujú tak, že na seba
kričia, až to počuť z prízemného bytu na ulicu, krik matky registruje aj pri telefonických rozhovoroch
s deťmi. V októbri 2024 bol svedkom situácie, keď na A. matka kričala tak, že sa rozplakala, matka
deti bije a tvrdí, že má na to právo. S poukazom na tieto dôvody otec navrhol, aby obe mladšie deti

boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov súčasne navrhujúc, aby súd sám zistil
hodnoverným a overiteľným spôsobom jednotlivo názor a vôľu dvoch mladších detí na ich zverenie do
určitého typu osobnej starostlivosti.

8. K výroku II., nadväzujúcemu na výrok I. o zverení detí otec uviedol, že je prakticky od bežného

života deti odtrhnutý, čo môže mať za následok jeho narušenie väzieb s deťmi, matka ho nedokáže ani
pri najväčšej snahe nahradiť ani kvalitatívne (vzhľadom na jeho schopnosti a skúsenosti vo viacerých
oblastiach) a ani kvantitatívne, vzhľadom na množstvo rôznych záležitostí a problémov, ktoré bude treba
v súvislosti s deťmi riešiť, Rozdelenie starostlivosti o deti medzi oboch rodičov je pri zverení detí do
osobnej starostlivosti matky až prehnane asymetrické, pri súčte hodín pripadajúcich na jedného rodiča

počas dvojtýždňového cyklu (mimo prázdnin) vychádza pomer 3,8:1 v prospech matky. Z týchto dôvodov
navrhol, aby bol jeho styk bol upravený tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletými A. a A. každý
nepárny týždeň od piatku 16:00 hod. do nasledujúceho piatku do 16:00 hod. a každý rok počas letných
prázdnin v čase od 31.07. od 19:00 hod. do 31.08. do 19:00 hod. Pokiaľ ide o výživné, v rozhodnutí
absentujú jeho výdavky na deti, ktoré boli doplnené do spisu dňa 19.05.2025, pričom uh výdavky na A.

A. sú vztiahnuté na typ starostlivosti určenej rozsudkom (všetky tri deti zverené do osobnej starostlivosti
matky). Jeho výdavky na deti vznikajú pri každom type osobnej starostlivosti, súvisia s pobytom detí u
neho (strava, oblečenie, doprava), so zabezpečením ich potrieb (krúžky, dary, oslavy) a s voľnočasovými
aktivitami (rekreácie, tábory, športy). Postup výpočtu podľa Metodiky pre výpočet výživného rodičov
k deťom neprináša potrebné porovnanie príjmov a výdavkov oboch rodičov, ich finančných možností

a optimalizáciu riešenia, neposudzuje opodstatnenosť výšky určeného výživného. Otec uviedol, že
v prílohe doloženej k odvolaniu zosumarizoval všetky relevantné vstupy v troch variantoch, za účelom
zistenia finančného zostatku rodičov. Poukazujúc na uvedené navrhol, aby súd prijal rozhodnutie, že je
povinný počnúc od 27.10.2023 prispievať na výživu maloletej A. sumou 280 eur mesačne.

9. Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne a právne správne potvrdiť. Tvrdenie otca, že maloletý A. a maloletá A. si pre prajú striedavú
osobnú starostlivosť, vychádza z jeho neschopnosti vnímať realitu, resp. objektívne vnímať dôkazy
vykonané v prvostupňovom konaní. Obaja maloletí boli po odskúšaní striedavej osobnej starostlivostidňa 09.01.2025 vypočutí kolíznym opatrovníkom, ich vyjadrenia sú obsiahnuté v správe z ktorej vyplýva,
že si želajú bývať u matky a k otcovi chodiť na návštevy, tieto zistenia boli získané v kontrolovanom
prostredí bez prítomnosti rodičov a sú výsledkom práce odbornej práce pracovníkov sociálnoprávnej

ochrany. Podľa matky je pokus o spochybnenie týchto výpovedí zo strany otca subjektívny a
neoveriteľný, jeho tvrdenia sú založené na neformálnych rozhovoroch, ktoré neprebehli v neutrálnom
prostredí, mohli byť ovplyvnené interpretáciou otca, resp. nátlakom na maloletých, ak vôbec prebehli
a neboli otcom vymyslené. Názor maloletých detí bol prezentovaný kolíznym opatrovníkom, ktorý
zastupuje maloletých, názor kolízneho opatrovníka , ako aj potreby a názory maloletých otec dlhodobo

ignoruje a riadi sa len svojou túžbou neplatiť výživné. Matka zdôraznila, že z vykonaného dokazovania
vyplýva, že má vhodnejšie bytové podmienky, zabezpečuje pre deti stabilné prostredie, pričom pre
zdravý vývin detí je kľúčová emocionálna stabilita, pravidelnosť a citová väzba, ktorú deti prirodzene
prejavujú voči nej. Deti majú u otca k dispozícii len jednu izbu – obývačku, u matky má A. vlastnú
izbu, dievčatá zdieľajú jednu izbu spoločne, obe izby detí sú vybavené pracovnými stolmi, školskými
potrebami, v byte je počítač a notebook s internetom. Matka nesúhlasila s tvrdením, že u otca vládne

atmosféra tolerancie a kreatívneho rozvoja uvádzajúc, že maloletá A. bola viackrát vyhodená z osláv, po
výletoch s otcom hlásila krik a napätie, otec sa deťom venuje minimálne, deti často trávia čas pri počítači
bez vedomia, čo otec robí , A. sa po návšteve u otca bála a plakala (pozerali nevhodné filmy s násilím).
Otec má 62 rokov, čo sa prejavuje v obmedzení schopnosti aktívne sa venovať deťom, otec sa z práce
neponáhľa domov (A. býva často doma sám keď je u otca), matka zmenila zamestnanie, aby mohla

byť s deťmi po vyučovaní. Zlepšenie školského prospechu je možné pripísať jej, deti navštevujú školu,
kde sú vedené kvalifikovanými pedagógmi, na ich vzdelávaní sa dlhodobo podieľa matka, otec účelovo
ignoruje vyjadrenia školy a pedagógov (napr. si neprečítal správu zo školy vystavenú po pár mesiacoch
skúšania striedavej starostlivosti rodičov), triedna učiteľka A. ako aj angličtinárka realisticky zhodnotili
prístup otca k vzdelávaniu maloletej A. s nepriaznivým s negatívnym výsledkom. Samé deti sa vyjadrili,

že im striedavá starostlivosť nevyhovuje, A. chcel mať možnosť rozhodovať sa sám, kedy pôjde k
otcovi, čo nie je v súlade s režimom striedavej starostlivosti. Najstaršia A. uviedla, že jej súrodenci
chýbajú keď sú otca. Matka zdôraznila, že maloletých nie je možné, až na výnimočné okolnosti ktoré
v danom prípade nenastali, rozdeliť. Matka napokon uviedla, že nie je zástancom fyzických trestov,
nikdy netvrdila, že má právo biť deti. Výchovné opatrenia uplatňuje formou obmedzenia výhod (kino,

zmrzlina, rozprávky, PC), starostlivosť o deti zvláda plynulo, je o 15 rokov mladšia než otec, ktorý sa
začal o deti starať nepripravený po jej odchode a zavedení skúšobnej striedavej starostlivosti rodičov,
ktorú nezvládal. Otec s ňou odmieta priamo komunikovať, všetky informácie odovzdáva deťom, ktoré jej
ich odovzdajú len niekedy (je nútená sa detí pýtať). To spôsobuje nedorozumenia, skomolené informácie
a napätie, podľa A. takto komunikovať nechce.

10. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení a k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie,
ktoré je v záujme maloletých detí , ako správne potvrdiť.

11. Otec sa k riadne mu doručeným vyjadreniam sa matky a kolízneho opatrovníka k odvolaniu písomne

nevyjadril.

12. Matka sa vo vyjadrení sa k podaniu kolízneho opatrovníka stotožnila s jeho názorom o vecnej
správnosti rozhodnutia.

13. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 C. m. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219
ods. 1 C. s. p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C. s. p. a dospel k nasledujúcim
záverom.

14. Podľa § 2 ods. 1 C. m. p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie v konaní o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností, začatom uznesením Mestského súdu Bratislava II zo dňa 27.11.2023, č.k. 5P/87/2023-165

v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava II zo dňa 28.11.2023, č.k. 5P/87/2023-168,
nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný
prihliadať (§ 2 ods. 1 C. m. p., § 380 ods. 2 C. s. p.).16. Odvolaciemu prieskumu (s poukazom na dôvody odvolania otca) podrobil výrok I. v časti o zverení
maloletých detí A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky,
predstavujúceho vo vzťahu k týmto maloletým deťom právny základ rozhodnutia o ich zastupovaní

a spravovaní majetku, o úprave ich styku s otcom (výrok II.) a o výške výživného a zročného výživného,
ktorá povinnosť bola otcovi uložená výrokmi IV. a V. rozhodnutia. Vo vzťahu k maloletej A. B., nar.
XX.XX.XXXX otec odvolaním napadol len výroky IV. a V. o výške výživného a zročného výživného. Výrok
I. v časti o zverení maloletej A. do osobnej starostlivosti matky a výrok III. o neupravení styku otca
s maloletou A., ktoré majú samostatný skutkový a právny základ, otec odvolacími dôvodmi nenapadol,

a tieto nadobudli právoplatnosť.

17. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu sa odvolací súd po skutkovej a právnej stránke stotožnil
s dôvodmi rozhodnutia vzťahujúcich sa k odvolaním otca napadnutému výroku I., ktorým zveril
maloletého A. a maloletú A. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté
deti zastupovať a spravovať ich majetok. Má za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia vo

vzťahu k tomuto výroku dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní
o forme starostlivosti rodičov o maloleté deti podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal
i s podstatnými vyjadreniami účastníkov konania prednesenými v konaní na súde prvej inštancie.
V nadväznosti na uvedené odvolací súd na tieto dôvody v plnej miere odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.)
a len v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami otca dodáva nasledovné.

18. K otcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p. (vyplývajúcemu
z obsahu odvolania), že súd prvej inštancie dospel v otázke formy osobnej starostlivosti rodičov o dve
mladšie maloleté deti na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam konštatuje,
že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na

základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti
oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli počas
konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,

alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie
založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z
hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných

ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený
odvolací dôvod nie je naplnený, keďže rozhodnutiu súdu prvej inštancie, vzťahujúce sa k výroku
I. nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti podstatné pre rozhodnutie, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že
by opomenul niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení
procesného predpisu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

19. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú

primerane.

20. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak

so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.21. Podľa § 43 ods.1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť

venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

22. Úlohou súdov v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je rozhodnúť v
otázkach týkajúcich sa pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na podklade individuálneho, konkrétneho
skutočného stavu veci v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach

dieťaťa). Ich úlohou zároveň je, aby na základe uplatnenia zásady proporcionality našli riešenia,
ktoré nebudú neprimerane obmedzovať právo ani jedného z rodičov zaručené v čl. 32 ods.4 Listiny
základných práv a slobôd. V praktickej rovine by mali súdy vychádzať z premisy, že právom oboch
rodičov je v zásade podieľať sa na starostlivosti o dieťa rovnakou mierou a podieľať sa na jeho výchove,
s čím korešponduje aj právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Pokiaľ má rodič záujem rovnocenne
sa podieľať na výchove dieťaťa a nespráva sa spôsobom, ktorý by odôvodňoval zásah do výkonu

rodičovských práv a povinností, potom je súd povinný využiť všetky zákonné prostriedky na to, aby mu
jeho právo priznal a zabezpečil jeho riadnu realizáciu. Striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo
strany rodičov predovšetkým toleranciu, spoločnú vôľu a schopnosť spolu komunikovať a spolupracovať
a najmä nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov. Pri rozhodovaní musí súd prihliadať na
záujem dieťaťa najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ako aj

na jeho právo na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom.

23. V danej veci súd prvej inštancie postupoval správne, ak po návrhu otca na zverenie maloletého A.
a maloletej A. (predneseného v priebehu konania) preskúmaval predpoklady zakotvené v ust. § 24 ods.
3 Zákona o rodine pre rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne

(súčasne) splnené, a to jednoznačný záujem detí na zverení do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov, možnosť zaistenia potrieb detí pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti, spôsobilosť rodičov
vychovávať deti, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o deti (predpokladom nie je záujem
obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť, ale záujem o osobnú starostlivosť, teda že obidvaja
rodičia chcú mať deti u seba) a súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením detí do striedavej osobnej

starostlivosti. Ak sa rodičia na striedavej osobnej starostlivosti nedohodli a súhlasí s ňou len jeden rodič,
vzniká súdu povinnosť skúmať, či rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti, teda autoritatívny výrok
súdu o nej bez podkladu v konsenze obidvoch rodičov, je v záujme maloletých detí. Ak áno, súd nemusí
rozhodnúť o výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, ale mal by rozhodnúť o striedavej osobnej
starostlivosti aj napriek nesúhlasu jedného z rodičov.

24. Odvolací súd sa plne zhoduje so závermi súdu prvej inštancie , že s prihliadnutím na výsledky
vykonaného dokazovania , nie sú v posudzovanom prípade splnené podmienky na zverenie maloletého
A. a maloletej A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Zhoduje sa s ním, že skutkové
zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania týkajúce sa podmienok pre maloleté deti vytvorených

oboma rodičmi, skutočnosti, že styk otca s maloletými deťmi sa od odchodu matky zo spoločnej
domácnosti (v novembri 2023) dlhodobo realizuje podľa dohody otca a dvoch mladších detí (ale
aj najstaršej A.), matka styku otca s maloletými deťmi nebráni a maloleté deti na styk s otcom
pripravuje, ale najmä z postoja maloletých detí k rovnomernej striedavej osobnej starostlivosti,
prezentovaného v priebehu pohovoru s kolíznym opatrovníkom v januári 2025 po realizácii „striedavej

osobnej starostlivosti rodičov na skúšku“ v období od 24.10.2024 do januára 2025, jednoznačne
smerujú k úvahe, že zverenie oboch mladších maloletých detí do rovnomernej striedavej osobnej
starostlivosti rodičov nie je v záujme maloletých. Pokiaľ otec v odvolaní namieta spôsob vyhodnotenia
pohovoru maloletých detí s kolíznym opatrovníkom realizovaného dňa 09.01.2025, je mu treba dať do
pozornosti, že zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 09.01.2025 je jednoznačne identifikovateľný

postoj maloletého A. a maloletej A. k striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Je treba zdôrazniť, že
obe maloleté deti sa k forme starostlivosti rodičov vyjadrovali po realizácii viac ako mesiac trvajúcej
skúšobnej striedavej osobnej starostlivosti rodičov, kedy vzhľadom na svoj vek boli v danom čase
schopné vyjadrovať sa k tejto otázke a boli jednoznačne schopné porovnať ju s obdobím spred
24.10.2024 , kedy osobnú starostlivosť o ne zabezpečovala matka a kedy sa podľa vzájomnej dohody

stýkali s otcom počas víkendov (aj s prespatím) a niekedy aj v priebehu týždňa. Je treba uviesť, že obe
maloleté deti sa k otázke formy starostlivosti rodičov vyjadrovali v priebehu konania opakovane (pred
súdom 15.10.2024, pred kolíznym opatrovníkom dňa 23.11.2023,15.10.2024) a ich názor, že chcú byť
zverené do osobnej starostlivosti matky a s otcom sa stýkať podľa dohody, prezentovali kontinuálnea opakovane. V danej veci z vykonaného dokazovania naviac vyplýva, že osobnú starostlivosť o obe
maloleté deti (a aj najstaršiu dcéru A.) zabezpečovala a naďalej zabezpečuje v prevažujúcej miere
matka, väzbu ku ktorej obe maloleté deti v priebehu celého konania preferovali pred vzťahovou

väzbou k otcovi, s ktorým sa ale bez potreby autoritatívneho rozhodnutia súdu stýkali a trávili
s ním čas minimálne počas každého druhého víkendu , niekedy aj počas školského týždňa a aj počas
prázdnin. Aj keď si je odvolací súd plne vedomý, že dôvodom brániacim zvereniu maloletých detí
do striedavej osobnej starostlivosti môže byť nevhodná, či absentujúca komunikácia medzi rodičmi
len vo výnimočných prípadoch (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 22.12.2020, sp.zn. IV. ÚS 2611/20)

má za to, že v posudzovanom prípade vykonaným dokazovaním zistený dlhodobý výrazný partnerský
konflikt rodičov a ich neschopnosť vzájomne komunikovať o potrebách maloletých detí (otec s matkou
nekomunikujevôbec,posielajejodkazypomaloletýchdeťoch),môžezásadnýmspôsobom ovplyvňovať
osobnostný rozvoj maloletého A. a maloletej A. a jeho existencia je v tomto prípade sama osebe
dôvodom brániacim zvereniu oboch maloletých do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Za stavu,
kedy obe maloleté deti v priebehu v roku 2023 začatého konania opakovane kontinuálne prezentovali

želanie byť zverené do osobnej starostlivosti matky a kedy by vyhovením návrhu otca v tejto časti
došlo k čiastočnému oddeleniu oboch maloletých od staršej sestry A., na ktorú sú citovo naviazané
(bez významu je otcom nepreukázaná argumentácia o nie dobrom súrodeneckom vzťahu medzi deťmi),
je potom práve rozhodnutie o zverení maloletého A. a maloletej A. do osobnej starostlivosti matky,
kopírujúce dlhodobý faktický stav v zabezpečovaní starostlivosti o ne, plne v záujme maloletých detí.

25.PokiaľideovýrokI.posudzovanéhorozhodnutiavčasti,vktorejsúdprvejinštancie zveriloprávnenie
zastupovať maloletého A. a maloletú A. a spravovať ich majetok obom rodičom zdôrazňuje, že
rodičovské práva a povinnosti upravuje § 28 Zákona o rodine ako súhrn práv a povinností, ktoré patria
rodičom vo vzťahu k ich maloletému dieťaťu, vrátane práva a povinnosti dieťa vychovávať, spravovať

jeho majetok a zastupovať ho (§ 31, § 32 Zákona o rodine). Len výnimočne môže nastať situácia,
ktorou dôjde k prelomeniu zásady, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom súčasne,
a to v prípade, ak jeden z rodičov nežije, nie je známy, nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom
rozsahu,bolpozbavenývýkonurodičovskýchprávapovinností,bolmupozastavenývýkonrodičovských
práv a povinností, alebo jeden z rodičov bol obmedzený vo výkone rodičovských práv a povinností. V

takýchto prípadoch je na výkon rodičovských práv a povinností oprávnený a povinný len druhý rodič sám.
Zohľadňujúc obsah spisu odvolací súd konštatuje, že hore uvedené skutočnosti stanovené zákonom
v posudzovanom konaní zistené neboli, dôsledkom čoho je úvaha o vecnej a právnej správnosti
rozhodnutia aj v tejto časti výroku I. rozhodnutia.

26. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I.
o zverení maloletých detí A. B. a maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ich
zastupovania a spravovania majetku, podľa § 387 ods.2 C.s.p. ako vecne právne správny potvrdil.

27. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

28. Pokiaľ ide o ostatné odvolaciemu prieskumu podrobené výroky II. (o styku otca s maloletým A.
a maloletou A.), IV. a V. (o určení výživného a zročného výživného na všetky tri maloleté deti) odvolací
súd zdôrazňuje, že súčasťou práva na určitú kvalitu súdneho konania, je aj právo účastníka konania

na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jedným z aspektov práva na spravodlivý
proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov konania (avšak) s výhradou, že majú
význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe je jedným z princípov,
ktoré predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý proces, ako aj pojmu právneho štátu, povinnosť

súdovsvojerozhodnutiariadneodôvodniť,sodkazomnaustanovenie§220ods.2C.s.p.Zodôvodnenia
rozhodnutia súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
strane jednej a právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie nedáva dostatočné
záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právona spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom
súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným
požiadavkám, ktoré Civilný sporový poriadok (s odkazom na ustanovenie § 2 ods. 1 C.m.p.) kladie na

obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných
práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Súd
je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť,
ako a prípadne prečo sa určitou podstatnou námietkou, resp. tvrdením účastníka konania nezaoberal.
Ak tak súd nepostupuje, porušuje právo účastníka konania na spravodlivý proces garantovaný čl.36 ods.

1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

29. Podľa § 24 ods.5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

30. K výroku II. rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým A. a maloletou A. treba uviesť,

že rozhodnutie o styku, zahŕňajúce všetky do úvahy prichádzajúce možnosti v záujme dosiahnutia
najoptimálnejšieho riešenia, musí byť výsledkom precízneho a komplexného posúdenia všetkých
okolností prípadu v záujme dosiahnutia optimálnej úpravy pri rešpektovaní najlepšieho záujmu dieťaťa.
Ak je rozhodnutím súdu zverené maloleté dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by
malobyťdieťaťuumožnenéstýkaťsasdruhýmrodičomvtakejmiere,abybolpostulátrovnejrodičovskej

starostlivosti naplnený, s primeraným zohľadnením konkrétnych okolností každého prípadu, veku,
vývinových možností a potrieb, zdravotného stavu, citových väzieb a skutočností, v akej miere a akým
spôsobom obaja rodičia doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa. Takéto usporiadanie je
totiž spravidla v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky musia byť odôvodnené ochranou iného,
dostatočne silného legitímneho záujmu.

31. V posudzovanej veci odvolací súd nedokáže pre absenciu riadneho odôvodnenia preskúmať úvahu
súdu prvej inštancie o úprave styku otca s oboma maloletými deťmi. Konštatuje, že stručná konštatácia
v bode 23 rozhodnutia o tom, že súd „upravil styk maloletých detí (A. a A.) s otcom v zásade tak, ako
prebiehal doposiaľ“ , nedáva (hodnotiac ho aj vo vzájomnej spojitosti s ostatným obsahom odôvodnenia)

nielenže korektné, ale v zásade žiadne odpovede na podstatné skutkové a aj právne posúdenie súdom
prijatej úpravy styku oboch mladších maloletých detí s rodičom, do ktorého starostlivosti neboli zverené.
Z vykonaného dokazovania síce vyplýva, že styk otca s oboma mladšími maloletými deťmi sa do
rozhodnutia súdu pravidelne realizoval podľa dohody detí s otcom (voči ktorému rozsahu otec v konaní
nenamietal a maloleté deti pri realizovaných pohovoroch žiadali, aby takýto stav aj zotrval), avšak nie je

možné jednoznačne zadefinovať jeho rozsah, či v doposiaľ realizovanom styku bola istá pravidelnosť, a
či a v akom rozsahu sa otec s maloletými deťmi doposiaľ stýkal počas školských prázdnin a sviatkov.
Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia rozhodnutia, nie je možné pre absenciu skutkových dôvodov
potom overiť, či výrokom II. upravený styk otca s maloletými deťmi skutočne „v zásade“ kopíruje v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie reálne vykonávaný styk otca s maloletými deťmi. V nadväznosti na

uvedené odvolací súd uzatvára, že odôvodnenie výroku II. rozhodnutia nemôže byť kvalifikované inak,
ako rozhodnutie, ktoré nedostatočne objasnilo skutkový a právny základu rozhodnutia v tejto časti,
odoberajúce účastníkom konania možnosť proti nemu vecne argumentovať.

32. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

33. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

34.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.35. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

36. Podľa § 75 ods.1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

37. Vo vzťahu k napadnutým výrokom IV. a V. o výške vyživovacej povinnosti otca ku všetkým trom

maloletým deťom, jeho povinnosti zaplatiť za obdobie od 27.10.2023 do 31.05.2025 na maloletú
A. zročné výživné a deklarovaní, že za rovnaké obdobie na maloletého A. a A. výživné nevzniklo
konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu
je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke
duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to
vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy

na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 4,
5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby
maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní
práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V posudzovanom prípade z odôvodnenia vzťahujúceho
sa k výrokom o vyživovacej povinnosti otca však nie je možné ustáliť, či súd prvej inštancie na uvedené

zákonné kritériá prihliadal, či vôbec a akým spôsobom ich vyhodnotil, z ktorých konkrétnych dôkazov
a preukázaných skutočností v otázke určenia výživného vychádzal, či a s akým výsledkom sa vôbec
zaoberal relevantnými otázkami nastolenými vo vzťahu k určeniu výšky výživného na maloleté deti, a to
jednak vo vzťahu k zárobkovým a majetkovým pomerom na strane oboch rodičov, otázke výšky ich
životnej úrovne a jednak k rozsahu odôvodnených potrieb maloletých detí.

38. Ako zásadnú skutočnosť zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti povinného
rodiča nemohol súd rezignovať na dôsledné ustálenie rozsahu odôvodnených potrieb maloletých detí,
ktoré majú predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na deti tak, aby
odôvodnené potreby boli jednoznačne určiteľné, tieto musia vychádzať zo základných potrieb (bývanie,

stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.),
a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity.
Následne musí tieto posudzovať vo vzťahu k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým
pomerom rodičov , so zohľadnením práva detí sa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, a až napokon
pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na odôvodnených nákladoch maloletých detí bude podieľať každý

z rodičov (pri zohľadnení ich zárobkových schopností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu
iných vyživovacích povinností a ich výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou
o deti a pod.). Keďže v posudzovanej veci sa v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie
týmito podstatnými skutočnosťami dôsledne nezaoberal a nevyhodnocoval ich, ním prijaté rozhodnutie
týkajúce sa vyživovacej povinnosti otca voči maloletej A., maloletému A. a maloletej A. za obdobie

od 27.10.2023 do rozhodnutia súdu, opierajúce sa o ust. § 62 ods.1,2,4,5, § 75 Zákona o rodine,
je nedostatočné, nezohľadňujúce pre rozhodnutie podstatné zákonné skutočnosti, čoho následkom je
úvaha odvolacieho súdu o nedostatočnom objasnení skutkového a právneho základu rozhodnutia aj
v tejto časti rozhodnutia.

39. Vo vzťahu k uvedenému zdôrazňuje, že konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom je konaním vo veci starostlivosti súdu o maloletých, v ktorom je súd podľa
§ 35 C.m.p. povinný zistiť skutočný stav veci (t.j. v ktorom aj bez procesnej aktivity účastníkov
konania musívykonaťdokazovaniepotrebnékčonajbližšiemu priblíženiusahmotnoprávnemurozsahu
práv, povinností a právom chránených záujmov). Súd prvej inštancie bol pred rozhodnutím o určení

výživného za obdobie od 27.10.2023 do rozhodnutia preto povinný aj bez návrhu vykonať dokazovanie
v rozsahu potrebnom pre zistenie skutočného stavu veci a svoje dokazovanie aj bez procesnej aktivity
účastníkov konania (naviac za situácie, kedy sám začal konanie o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností) zamerať na dôsledné preskúmanie zákonných predpokladov, ktoré sú podstatné pre
rozhodnutie o určení výživného. Súd prvej inštancie síce v bodoch 24, 25, 26 odôvodnenia rozhodnutia

stručne uviedol skutkové zistenia, ktoré pri určovaní výživného (zrejme) zohľadňoval, z jeho obsahu
však vyplýva, že pri rozhodovaní opomenul, že v danej veci má podstatný a zásadný význam pre
rozhodnutie skutočnosť plynutia času a jej možný vplyv na rozsah a skladbu nákladov maloletých
detí a aj majetkové a zárobkové pomery rodičov. Na túto skutočnosť upriamuje pozornosť súdu prvejinštancie z dôvodu, že tento (podľa odôvodnenia) pri určovaní výšky výživného prihliadol výlučne
na mesačné náklady maloletých detí prezentované matkou v prílohe jej podania zo dňa 11.04.2025
(maloletá A. v celkovej sume 652,17 eur, maloletý A. v celkovej sume 479,90 eur, maloletá A. v celkovej

sume 505,67 eur), pričom opomenul, že jeho povinnosťou bolo posudzovať zákonné kritériá pre určenie
výškyvýživnéhozaobdobieod27.10.2023dorozhodnutia,pričombolpovinnýprihliadať ajnapodstatné
zmenypomerovnastranemaloletýchdetí aajobochrodičov,kuktorýmdošlozatakmer2ročnéobdobie
trvania konania do rozhodnutia súdu. V tejto súvislosti podotýka, že sama matka v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, doručeného súdu dňa 27.10.2023, uvádzala náklady maloletých detí v sume

„okolo 400 – 420 eur na každé dieťa“ a výživné na maloleté deti navrhovala v priebehu pojednávania
zo dňa 10.06.2024 určiť vo výške 250 eur (A.) a po 200 eur (A., A.), resp. pred rozhodnutím súdu
v podaní zo dňa 11.04.2025 na sumu po 273 eur (A., A.) a 231 eur (A.). Naviac, súd prvej inštancie výške
jednotlivých druhových nákladov maloletých detí uvedených v bode 26 rozhodnutia nevenoval žiadnu
pozornosť, čoho dôsledkom je nemožnosť riadne identifikovať a ani vyhodnotiť bežnému priemeru
sa vymykajúce mesačné náklady maloletých detí napr. na krúžky (189,20 eur A., 136,60 eur A.), na

voľnočasové aktivity (93,90 eur A., 103,25 eur A.) a na školu (59,42 eur A., 53,90 eur A., 61,10 eur A.),
a ani zistiť, či tieto náklady maloletých detí vznikli v priebehu celého posudzovaného obdobia. Súdu prvej
inštancie je treba dať ďalej do pozornosti, že pri rozhodovaní o výživnom musí prihliadať aj na to, do
akej miery boli a sú potreby maloletých detí hradené zo štátnej sociálnej dávky – rodinných prídavkov
(viď napr. právne závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Cdo 88/2017 uverejnenom v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 65/2018, rozhodnutia NS SR sp.zn.
6 Cdo 192/2018 ), keď túto skutkovú okolnosť pri rozhodovaní o výživnom plne opomenul zohľadniť.

40. Obdobná úvaha sa vzťahuje aj k majetkovým a zárobkovým pomerom na strane oboch rodičov
(majúcich význam pre následné posúdenie výšky ich životnej úrovne), ktorá nie je v posudzovanej veci

dostatočne objasnená. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o výživnom opomenul sa dôsledne
zaoberať majetkovými pomermi rodičov aj napriek tomu, že z podaní matky vyplýva, že táto by mala
byť vlastníčkou bytu na F. K. L. F., ktorý minimálne v čase začatia konania prenajímala a z jeho
prenájmu v danom čase dosahovala príjem cca 150 eur mesačne. Rovnako ako pri maloletých deťoch,
ani na strane rodičov nezohľadňoval prípadnú podstatnú zmenu pomerov súvisiacu s dosahovaním

príjmov pri výkone práce, ktoré sa (podľa doložených listinných dokladov) v rozhodnom období u oboch
rodičov navyšovali. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní dôsledne nezaoberal ani posúdením rozsahu
nákladovobochrodičov,vynakladanýchvpriebehurozhodnéhoobdobianaichzákladnéživotnépotreby.

41. K argumentácii oboch rodičov a aj súdu, týkajúcej sa percentuálneho podielu výživného z príjmu

povinného rodiča a s ohľadom na počet vyživovacích povinností (s odkazom na Ministerstvom
spravodlivosti SR vydanú Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom, ktorá má len odporúčací
charakter) im dáva odvolací súd do pozornosti, že závery súdov pri posudzovaní určenia konkrétneho
rozsahu vyživovacej povinnosti sú výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností
danej veci, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súd

viedli k prijatiu toho-ktorého rozhodnutia. V takýchto prípadoch nie je žiaduce, aby rozhodovacia prax
priznala prioritný význam niektorej z okolností, resp. niektorému z kritérií, posudzovaných pri určovaní
konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti aby sa nezamedzilo žiadanému výsledku konaní o výživnom
voči maloletým (najlepší záujem dieťaťa). Ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít
ohľadom spôsobu určenia rozsahu vyživovacej povinnosti nemôže ani reálne existovať, keďže každé

jedno rozhodnutie je individuálne pre daný prípad a nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady,
i keby formálne vykazovali rovnaké skutkové okolnosti. Určenie konkrétnej výšky výživného, resp. jej
zmeny, je preto vždy výsledkom posúdenia individuálnych skutkových okolností každej posudzovanej
veci (vychádzajúce z odôvodnených potrieb maloletých detí, zárobkových možností, schopností a
majetkových pomerov a životnej úrovne oboch rodičov) vo vzájomných súvislostiach, práve vďaka

čomu môže súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery ,,šité na mieru“ pre ten-ktorý prípad a
dosiahnuť tak v súdnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t. j. najlepší
záujem maloletého dieťaťa (viď napr. právne závery uznesenia NS SR zo dňa 24.10.2023, sp. zn. 4
CdoR/11/2023, uznesenia NS SR zo dňa 25.07.2018, sp.zn. 4 Cdo/196/2017) .

42. Úvaha o nepreskúmateľnosti rozhodnutia sa napokon vzťahuje aj na závislý výrok V. rozhodnutia,
v ktorom bola otcovi uložená povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 27.10.2023 do
31.05.2025 na maloletú A. vo výške 837,70 eur k rukám matky (s opomenutím určenia lehoty na plnenie)
a súdprvejinštanciesúčasnedeklaroval,ženamaloletéhoA.anamaloletúA.zročnévýživnénevzniklo.Konštatuje, že požiadavke riadneho odôvodnenia absolútne nezodpovedá len strohá konštatácia
v bode 31, že „pri maloletej A. odpočítal zaplatené výživné a výdavky otca na maloletú a pri určení,
že na maloletého A. a A. zročné výživné nevzniklo, prihliadol na už otcom vynaložené výdavky na deti

a taktiež na vykonávanie striedavej osobnej starostlivosti na skúšku“. Absencia dôvodov, ktoré súd
prvej inštancie zohľadnil pri vydávaní rozhodnutia v tejto časti a súčasne rozpornosť stručne uvedených
dôvodov(keďobdobiestriedavejstarostlivostinaskúšku boloumaloletéhoA.amaloletejA.vykonávané
len od 24.10.2024 do začiatku januára 2025, teda len malú časť rozhodného obdobia) majú potom aj
v tejto časti rozhodnutia za následok úvahu odvolacieho súdu o nedostatočnom objasnení skutkového

a právneho základu prijatého rozhodnutia.

43. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., IV., V.
a závislom výroku VI. o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p. zrušil a podľa § 391
ods. 1 C.s.p. vec vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri
ďalšom prejednaní a rozhodovaní o zostávajúcom predmete konania posúdiť a ustáliť otázky naznačené

odvolacímsúdomvpredchádzajúcejčastirozhodnutia, podoplnenídokazovaniapotrebnéhonazistenie
skutočného stavu veci (§ 35 C.m.p.) a jeho vyhodnotení opätovne o ňom rozhodnúť a odôvodniť
rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad
o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní úpravy
styku otca s maloletým A. a maloletou A. a o výške výživného na všetky tri maloleté deti , riadne

vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania týkajúce sa
zákonných podmienok posudzovaných vo vzťahu k úprave styku otca s mladšími maloletými deťmi a
zákonných podmienok posudzovaných vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otca, t.j. osobných,
majetkových a finančných pomerov na strane oboch rodičov, ich životnej úrovne a aj ustáleného
a riadne špecifikovaného rozsahu odôvodnených potrieb maloletých detí a ich výšky pri zohľadnení

ich prípadných podstatných zmien, ku ktorým došlo v priebehu konania, riadne vysvetlí a určí podiel,
ktorým sa na odôvodnených nákladoch maloletých detí bude podieľať každý z rodičov, v rozhodnutí
uvedie, ktoré skutočnosti majúce podstatný význm pre rozhodnutie o zostávajúcom predmete konania
považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich
právne a skutkovo vyhodnotil a dôvod prípadného nevykonania účastníkmi navrhnutého dokazovania.

Z odôvodnenia rozhodnutia musí vo vzťahu k úprave styku otca s maloletým A. a maloletou A.
a k určeniu výživného na maloleté deti vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej tak, aby v nich neabsentovala
žiadna podstatná skutočnosť alebo okolnosť.

44.V novom rozhodnutí o zostávajúcom predmete konania súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov
konania (§ 2 ods.1 C.m.p., § 396 ods.3 C.s.p.).

45. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods.2 C.s.p.).

46. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).