Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2026

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 28P/51/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1226201094
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201094.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. O., Z.. XX.XX.XXXX, zastúpené
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky:
X. K., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. B. Q.. Č.. XX, H.. Ž. a otca: F. O., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. X. XX, B.,
zastúpený: Mgr. Silvia Moravčíková, advokátka so sídlom Mikulášska 29, Bratislava, v konaní o návrhu
otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.03.2026, sa otec domáha vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zmenil úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej dcére. Súčasne s návrhom vo
veci samej sa domáha aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloletú do
osobnej starostlivosti otca, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a matke uložil povinnosť

prispievať na výživu maloletej sumou vo výške minimálneho výživného, vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám otca.

2. Uznesením č.k. 28P/46/2026-38 zo dňa 01.04.2026 bol návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia vylúčený na samostatné konanie a následne zapísaný pod novou sp. zn. 28P/51/2026.

3. Otec svoj návrh odôvodnil nasledovne: ,,S matkou maloletej sme zosobášení neboli. Po rozpade
nášhovzťahusamatkaspolusvtomčaseX-ročnouV.odsťahovalaznašejspoločnejdomácnostivB.do
bydliska jej matky v obci B.. Pred nástupom maloletej do 1. ročníka základnej školy sa matka s dcérkou
presťahovala naspäť do B., čo mi umožňovalo byť s maloletou častejšie. Okrem súdom určeného styku
som maloletú vodil každý deň do školy; po vyučovaní ju odviedol zo školy do bytu, kde s matkou v
podnájme bývala; učil som sa s ňou. Súčasne som prevzal starostlivosť o nákupy. V 3. ročníku základnej

školy matka opäť presťahovala dcérku k svojej matke do B., odtiaľ po nejakom čase odišli bývať do
podnájmu v Z. B., a tak mi opäť zostali na styk s maloletou len párne víkendy v kalendárnom mesiaci
a vymedzený čas cez školské prázdniny. Vo februári 2025, keď bola maloletá v X. ročníku základnej
školy, mi matka oznámila, že dcéra bola znásilnená viacerými chlapcami a potrebuje zmenu prostredia.
Okamžite som zareagoval a dcéru presťahoval k sebe do B.. Za účelom zmeny jej trvalého bydliska,
zabezpečenia zmeny lekárskej starostlivosti a vybavenia prestupu na bratislavskú základnú školu mi

matka dňa 24.02.2025 udelila splnomocnenie. Maloletú som prevzal od matky v značne zhoršenom
psychickom stave, bez akéhokoľvek zmyslu pre poriadok a návykov na plnenie bežných povinností. Pri
lekárskych vyšetreniach, ktoré som bezodkladne zabezpečil, sa podozrenie zo znásilnenia nepotvrdilo.
Vyšlo však najavo, že maloletá je sexuálne aktívna od svojich 13 rokov, a to s viacerými partnermi.
Následne som sa od matky dozvedel, že dcéra požíva alkoholické nápoje, rôzne tabletky na predpis,
drogy, stretáva sa s rôznymi živlami, zanedbáva školskú dochádzku, uteká z domu. Viackrát u nich

doma zasahovala aj polícia privolaná susedmi z dôvodu rušenia kľudu a občianskeho spolunažívania,
až im z tohto dôvodu hrozilo vysťahovanie z podnájmu. Polícia napokon zo záznamu kamier na uliciupozornila matku, že dcéra mala v zime 2024 pohlavný styk. Od začiatku jej pobytu v B. som sa snažil
s dcérou všetko riešiť, komunikovať, nastaviť si pravidlá. Jej nočné výlety však pokračovali aj naďalej.
Do školy som ju musel doviezť, aby sa do nej vôbec dostala. Zo školy však neraz prichádzala domov

až večer. Celú situáciu sťažovala aj matka, ktorá sa snažila dcére nahovoriť, že "je u mňa za trest".
Veľakrát jej navyše telefonicky dovoľovala aj to, čo ja som predtým nedovolil alebo zakázal. Napr. neísť
ráno do školy, i keď na to objektívne neexistoval žiadny dôvod. Stačilo, že dcéra povedala do telefónu
matke, - tak, ako si to zvykla aj v Z. B. - že sa necíti dobre a matka, hoci nemohla cez telefón posúdiť jej
zdravotný stav, jej zostať doma dovolila. Nepravidelná dochádzka sa prejavila aj na dcérinom hodnotení.

Keď na konci X. ročníka dostala z matematiky nedostatočnú, vybavil som jej doučovanie, na ktoré som
s ňou chodil. Opravnú skúšku v auguste 2025 urobila a v septembri nastúpila do X. ročníka. Drogovú
závislosť maloletej som sa snažil zvládnuť najprv ambulantnou cestou. Dcéru som pravidelne testoval
a navštevoval s ňou pedopsychiatra F.. B. v Národnom ústave detských chorôb, Limbová 1, Bratislava,
PhDr. O. v resocializačnom centre J.-K. Z..H.., bol som v úzkom kontakte so školou i sociálnou kuratelou
- p. T. K., UPSVaR, Svoradova 1, Bratislava. Keďže sa u maloletej nepodarilo zmeniť jej správanie ani

návyky na dlhšiu dobu - po malých pokrokoch, kedy sa dcéra v dochádzke domov zlepšila, abstinovala,
mala negatívne testy, sa situácia zakaždým opäť zhoršila, bol som na základe odporúčania lekárov i soc.
kurately nútený dňa 28.01.2026 umiestniť dcéru do Diagnostického dievčenského centra E. E.. Už po
mesačnom pobyte v E. E. sa stav maloletej zlepšil, osvojuje si pravidelný režim i pracovné povinnosti.
Jej liečebný proces je však stále len na začiatku. Matka, i napriek tomu, že s umiestnením dcéry do

Diagnostického centra súhlasila a súhlasila tiež s tým, že sa bude na úhrade dcérinho pobytu v centre
podieľaťvjednejpolovici,midňa11.02.2026odvolalaplnúmoc.Následnesomsadozvedel,žemaloletej
podala prihlášku na strednú školu do Ž. Z. O., t.j. do cudzieho mesta, mimo jej a môjho trvalého bydliska.
Odvolanie plnej moci, ktorú mi matka (len pred rokom) dňa 24.02.2025 udelila, vzbudzuje dôvodné
obavy, že matka má záujem tak, ako už aj niekoľkokrát predtým, opäť (!) zmeniť dcére trvalý pobyt a

presťahovať ju k sebe. Matkou zamýšľané následné navštevovanie strednej školy maloletou v cudzom
meste je pre ňu v tomto stave úplne nežiaduce. Pre maloletú je absolútne nevyhnutné pokračovať
aj naďalej v nastavenom liečebnom procese. Jeho predčasné ukončenie zo strany matky môže mať
na psychický a fyzický vývoj maloletej devastačné účinky, vážne ohroziť jej život a zdravie. Rovnako
ponechanie ju bez dozoru pre ňu doposiaľ v neznámom prostredí. Aj po návrate maloletej do domáceho

prostrediajenutné,abyzostalapoddohľadomlekárovasociálnejkurately,chodilanapravidelnékontroly
a vyšetrenia."

4. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, zo dňa 06.10.2015 č.k. 9P/31/2015-208 bola maloletá
V. O. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať jej na výživu sumou 60,-

€ mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

5. Aktuálne sa na tunajšom súde vedie pod sp. zn. 28P/46/2026 konanie o návrhu otca na zmenu
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, v ktorom sa domáha zverenia maloletej do
svojej osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti matke k maloletej. Toto konanie zatiaľ nie

je právoplatne skončené.

6. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť

z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.11. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez
návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

13. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť

výživné v nevyhnutnej miere.

14. Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť,
aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho
označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

15. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

16. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese

a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať.
Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný)
charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním

konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani
nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329
ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku). Prenariadenie neodkladného opatreniajepostačujúce,pokiaľsú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.

Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa
posudzuje podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto
postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3 CSP) sledujúca tým
dosiahnutieúčeluprávnehoinštitútuneodkladného opatrenia,ktorýmjerýchleapružnériešeniesituácie
vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.

17. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich
právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút
neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu maloletých, v ktorom
sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich

právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v
záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy
medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý
môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by

ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a
v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom
ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných
ustanovení Zákona o rodine. Základným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba
bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti

súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava
pomerov, ktoré, ako vyplýva zo samotného pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý
si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp.
nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa.

18. V zmysle ustanovenia § 26 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 CMP, dohody i
súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia pomery,
resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom zmena
rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenupredchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena
pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských
práva povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v

porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť
odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa,
alebo objektívne- vývojom objektívnych okolností. Ide teda o výnimku zo zásady nezmeniteľnosti
súdnych rozhodnutí, teda možnosť prelomenia prekážky res iudicata v prípade splnenia podmienky
zmeny pomerov účastníkov relevantnej intenzity a tomu zodpovedajúcu potrebu porovnania tvrdených

a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi zistenými pri ostatnom rozhodnutí.

19. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac vyššie uvedené skutočnosti súd dospel
k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a preto mu nevyhovel.
Otec nepreukázal takú naliehavosť situácie, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah súdu a preto súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh matky na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietol. Neodkladné opatrenie nemá slúžiť na úpravu všetkých vzťahov medzi účastníkmi,
ale výlučne takých, ktorých riešenie neznesie odklad, zatiaľ čo komplexne budú vzťahy vyriešené až po
skončení riadneho a úplného dokazovania v konaní vo veci samej. Zmena právoplatnej úpravy práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu si vyžaduje riadne dokazovanie a hlavne preukázanie zmeny
pomerov v porovnaní s predchádzajúcim rozhodnutím, pričom musí ísť o podstatnú zmenu pomerov. Nie

je opodstatnené meniť už právoplatnú úpravu formou neodkladného opatrenia, nakoľko neodkladné
opatrenie je potrebné nariadiť vtedy, ak je nevyhnutné dočasne zabezpečiť ochranu porušených a
ohrozenýchprávúčastníkovkonania,pričomokamžitýzásahsúdusajavíakonevyhnutný.NaMestskom
súde Bratislava II sa vedie konanie o zmene zverenia maloletej. Až v konaní vo veci samej bude mať súd
dostatočný priestor na preukázanie všetkých sporných skutočností a na vykonanie dokazovania, vrátane

vypočutia maloletej a zistenia skutočného stavu veci, t. j. či došlo k takej zmene pomerov, ktorá vyžaduje
zmenu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu tak, aby súd rozhodol v čo najlepšom záujme
maloletého dieťaťa. Pri zohľadnení skutkového stavu osvedčeného v čase rozhodovania, dospel súd k
záveru, že v posudzovanej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie otcom navrhovaného
neodkladného opatrenia, v ktorom sa domáha zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti. Neboli

zistené žiadne skutočnosti, v dôsledku ktorých by bolo, pred rozhodnutím súdu o veci samej (t.j. o
návrhu otca na zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu ) nevyhnutné
v záujme bezprostrednej a nutnej ochrany záujmov maloletej pristúpiť k jej okamžitému zvereniu do
osobnej starostlivosti otca.

20. Ani v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia určením výživného na maloleté
dieťa nebola preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov k maloletým deťom, ani táto časť
návrhu nespĺňa v čase rozhodovania súdu podmienky podľa § 366 CMP. Charakteristickým znakom
neodkladného opatrenia o určenia povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere podľa § 366 CMP je
rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným

opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča. V súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného
opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením
mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola
doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola

žiadnym spôsobom ohrozená. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie
základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť
výživné aj vo väčšom rozsahu. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v
čase rozhodovania, pričom pre účely nariadenia neodkladného opatrenia je nepostačujúce len samotné
tvrdenie, že povinný rodič na výživu maloletého dieťaťa vôbec ničím neprispieva, keď súčasne nie

je splnená aj podmienka, že oprávnený rodič osvedčil, že je daná neodkladná potreba zásahu súdu,
t.j., že výživa maloletého dieťaťa by bola bez nariadenia neodkladného opatrenia nejakým spôsobom
ohrozená. Maloletá sa aktuálne nachádza v diagnostikom centre, teda bez určenia výživného matke,
nebude jej výživa ohrozená.

21. V závere považuje súd za dôležité zdôrazniť, že úloha oboch rodičov v živote maloletých detí je
nezastupiteľná a záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho a
najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem v zásade
vyžaduje, aby sa na ich výchove podieľali obaja rodičia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do

rozhodnutia o odvolaní.