Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/20/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125010275
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Valášek
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3125010275.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Valáška a sudcov JUDr. Milana
Straku a JUDr. Tomáša Brinčíka v trestnej veci proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale
bytom A., C. D. XXX/X,
t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, o povolení obnovy
konania, na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 24. marca 2026,

o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 7Nt/32/2025 zo dňa
16. decembra 2025, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku s a sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a,
pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8Tk/1/2017 zo dňa 12. apríla 2018 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To/50/2018 zo dňa 03. júla 2018 bol odsúdený uznaný vinným zo
spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145
odsek 1, odsek 2 písm. c), odsek 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. e)
Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na doživotie so zaradením do ústavu na výkon
trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Odsúdený vo vyššie uvedenej trestnej veci podal Okresnému súdu Trenčín dňa
21. februára 2025 návrh na povolenie obnovy konania, o ktorom rozhodol Okresný súd Trenčín
uznesením sp. zn. 7Nt/32/2025 zo dňa 16. decembra 2025 tak, že podľa § 399 odsek 2
Tr. poriadku návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamieta, pretože neboli zistené nové
skutočnosti v zmysle § 394 odsek 1 Tr. poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil
prostredníctvom obhajcu. V písomnom odôvodnení sťažnosti odsúdený uviedol, že skutku, pre ktorý bol
odsúdený sa nedopustil, teda aktuálne je vo výkone trestu za niečo, čo nespáchal. Okresnému súdu sa
odsúdený snažil vysvetliť, že pokiaľ aj je v rámci základného konania zachytené jeho priznanie, priznal
sa výlučne zo strachu pred nezákonnými represiami zo strany OČTK. V rámci návrhu na povolenie
obnovy konania chcel dosiahnuť vykonanie nových dôkazov, a to výsluchy navrhovaných svedkov,

pričom okresný súd v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania odsúdeným navrhované dôkazy
odmietolvykonaťbezriadnehoodôvodnenia.Odsúdenýtakvrámcinávrhunapovolenieobnovykonania
navrhol vypočutie svedkov - E. F., G. H., I. J. a F. J., keď práve
z ich výsluchu mohli byť zistené rozhodné skutočnosti, a teda, že sa v inkriminovanom čase
v K. H. nenachádzal. Odsúdený je toho názoru, že ide o nové dôkazy nevykonané v základnom konaní,
pričomvprípade,akbytítosvedkoviapotvrdili,žesavK.H.včaseskutkunenachádzal,išlobynesporne

o nové, preukázané skutočnosti spôsobilé privodiť iné rozhodnutie o vine. Podľa názoru odsúdeného,
súd nemôže vopred, bez vypočutia navrhovaných svedkov ustáliť, či by z výpovede navrhovanýchsvedkov vyplynuli nové skutočnosti alebo nie. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby nadriadený
súd vyhovel sťažnosti, zrušil napadnuté uznesenie a rozhodol vo veci sám alebo uložil orgánu, proti
ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Odsúdený doplnil sťažnosť odôvodnenú obhajcom, pričom vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že
je nevinný a v čase spáchania skutku sa na mieste činu nezdržiaval. Bol
v F. B. v motoreste, u priateľky, v L. H., v A.
a v M.. V H. ani neprebýval. Prebýval v F. B. a v A..

Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený súd, na podklade podanej sťažnosti odsúdeného, ktorá mu spolu
so spisom bola predložená dňa 23. februára 2026, preskúmal na neverejnom zasadnutí konanom dňa
24. marca 2026 podľa § 192 odsek 1 Tr. poriadku správnosť napadnutého uznesenia i konanie, ktoré
mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného, hoci bola prípustná, podaná oprávnenou osobou,
včas a na správnom mieste, nie je dôvodná.

Z ustanovenia § 394 odsek 1 Tr. poriadku vyplýva, že obnovu konania, ktoré sa skončilo právoplatným
rozsudkom, možno povoliť iba vtedy, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme,
ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami
a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne

uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený
druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Za nové skutočnosti skôr neznáme v zmysle
§ 394 odsek 1 až 3 Tr. poriadku treba považovať také (vecné) skutočnosti, ktoré neboli predmetom
dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa návrh na obnovu konania týka. Ide teda
o objektívne existujúci jav, ktorý ako skutočnosť nebola príslušnému orgánu známa a nebola obsahom

spisu. Nebola teda dôkazom, ale môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu, resp. vecnej skutočnosti.
Za nové skutočnosti alebo dôkazy
v zmysle citovaného ustanovenia nemožno však považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné
z obsahu spisov, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca
prehliadol. Taktiež omyl súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne hodnotenie,

nie je dôvodom na povolenie obnovy konania.

Z interpretácie ustanovení § 394 odsek 1 až 3 Tr. poriadku vyplýva, že v konaní
o povolení obnovy nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného
v základnom konaní. Toto konanie sa v zmysle citovaného zákonného ustanovenia obmedzuje

predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy obsahuje skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Až po kladnej odpovedi na túto otázku treba skúmať, či ide o
také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo
dôkazmi súdu skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie, v danom prípade výrok o vine odsúdeného.

Z písomného odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd sa vyššie uvedenými
právnymi úvahami a zákonnými podmienkami pri rozhodovaní o podanom návrhu odsúdeného na
povolenie obnovy konania dôsledne riadil a rozhodol správne, keď zamietol návrh odsúdeného na
povolenie obnovy konania, pričom v odôvodnení napadnutého uznesenia aj presvedčivo vysvetlil, z
akého dôvodu nebolo dôvodné vyhovieť podanému návrhu odsúdeného. Napadnuté uznesenie je tak

vecne správne a v súlade so zákonom odôvodnené, preto krajský súd, keďže po preskúmaní veci
dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, nepovažoval sťažnosť odsúdeného za dôvodnú a
neakceptoval ju. So skutkovými
a právnymi námietkami odsúdeného sa totiž súd prvého stupňa v napadnutom uznesení riadne
vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho

stupňa. Čo však považuje krajský súd za dôležité zdôrazniť, je tá skutočnosť, že úlohou súdu
rozhodujúceho o návrhu na povolenie obnovy konania nie je len posúdenie, či odsúdený uvádza nové
skutočnosti alebo navrhuje nové dôkazy, ale aj zhodnotenie toho, či tieto nové skutočnosti alebo dôkazy,
v kontexte doposiaľ zisteného skutkového stavu a vykonaných dôkazov, sú spôsobilé odôvodniť iné
rozhodnutie o vine alebo treste. Odsúdený ako dôvod obnovy konania uviedol novú skutočnosť, a to

je tá, že v čase spáchania skutku sa na mieste činu nezdržiaval, pričom na preukázanie tohto tvrdenia
navrhol vypočuť svedkov: E. F., G. H., I. J. a F. J., ktoré mali preukázať, že sa v danom období
zdržiaval na viacerých miestach odlišných od miesta činu. Okresný súd však správne zistil, že hoci
odsúdeným navrhované dôkazy sú síce novými dôkazmi, avšak s ohľadom na doteraz zabezpečenédôkazy, tieto nové dôkazy nemôžu priniesť nové rozhodnutie o vine alebo treste. Ako vyplýva zo
skutočností plynúcich z obsahu spisového materiálu odsúdený sa ku skutku priznal, pričom zároveň
nevie presvedčivo vysvetliť zmenu výpovede, navyše za situácie, keď jeho pôvodnú verziu potvrdzujú

iné dôkazy (svedecké výpovede, zachytená DNA na spodnom prádle), nemožno tieto, ním navrhované
nové dôkazy s prihliadnutím na skôr vykonané dôkazy, považovať za dôkazy spôsobilé privodiť iné
rozhodnutie o vine odsúdeného. Okresný súd preto nepochybil, ak takéto dôkazy nevykonal, keďže by
boli zjavne nadbytočné a neboli by spôsobilé ovplyvniť pôvodné rozhodnutie vo veci. Na tomto mieste
nadriadený súd pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu,

a preto nadriadený súd v podrobnostiach poukazuje na dostatočne odôvodnené uznesenie súdu prvého
stupňa, ktoré dôvody si v plnom rozsahu osvojuje.

Krajský súd opätovne zdôrazňuje, že v rámci obnovy konania nemožno preskúmavať pôvodné trestné
konanie z hľadiska možných hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych pochybení orgánov činných v
trestnom konaní alebo súdu, alebo opakovane vyhodnocovať

a posudzovať dôkaznú situáciu.

Okresný súd teda správne zistil, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre povolenie
obnovy konania, pretože nevyšli najavo také nové dôkazy a skutočnosti v zmysle § 394 odsek 1 Tr.
poriadku, ktoré by mohli viesť k zmene pôvodného právoplatného odsudzujúceho rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného podľa § 193 odsek 1
písm. c) Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.