Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoKR/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323203129
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1323203129.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu

JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: 4 ESTATES s.r.o., so sídlom
Kremnička 53, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 720 844, právne zast.: URBÁNI & Partners s.r.o., so
sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: ARIES TRUSTEE,
k.s., so sídlom Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, značka správcu S2074,
IČO: 54 732 727, správca úpadcu: G&F energy s.r.o. v konkurze, so sídlom Vajanského nábrežie 5, 811
02 Bratislava, IČO: 47 822 091, právne zast.: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so
sídlom Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, o určenie popretých pohľadávok, o odvolaní žalovaného

proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 60Cbi/2/2023 zo dňa 21.03.2025, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 60Cbi/2/2023 zo dňa
21.03.2025 potvrdzuje.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že pohľadávka žalobcu v
celkovej výške 5.440,34 eur prihlásená do konkurzného konania vedeného Mestským súdom Bratislava

III pod sp. zn. B1-31K/27/2021 a zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 2 je nesporná
čo do právneho dôvodu, čo do výšky, čo do poradia a čo do vymáhateľnosti. Výrokom II. rozhodol,
že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne
odôvodnil s poukazom na § 32 ods. 1, 2, 5, 9, 14, 15, 18 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).

2. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil najmä nasledovne:

2.1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 29.06.2023 domáhal určenia, že v
konkurznom konaní ním prihlásená pohľadávka, ktorá bola správcom konkurznej podstaty popretá, je
čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia nesporná. Prihláškou zo dňa 27.01.2023 si
žalobca uplatnil nezabezpečenú pohľadávku v celkovej sume 5.440,34 eur, ktorá mu bola priznaná
platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 44Up/121/2020 zo dňa 09.11.2020,

ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.11.2020. Oznámením o popretí pohľadávky dňa
29.05.2023 žalovaný oznámil žalobcovi popretie pohľadávky. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal
právny dôvod a existenciu prihlásenej pohľadávky, keď mal za to, že faktúry a platobný rozkaz
nie sú právnym dôvodom vzniku pohľadávky. S takýmto dôvodom popretia žalobca nesúhlasil apopretie pohľadávky označil za nezákonné a nedôvodné. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie
súdu jednoznačne a nevyvrátiteľne preukazuje existenciu uplatňovanej pohľadávky. Žalobca uviedol,
že popretie judikovanej pohľadávky môže byť úspešné len v dôsledku skutočností, ktoré nastali po

vydaní/vyhlásení rozhodnutia, pričom žalovaný v popierajúcom prejave neuviedol žiadne skutočnosti,
ktoré by mali nastať po vydaní platobného rozkazu, a preto je popretie pohľadávky z jeho
strany nedôvodné. Tvrdenia preukazoval žalobca prihláškou pohľadávky, upovedomením o zastavení
exekúcie, upovedomením o začatí exekúcie, platobným predpisom, faktúrami, platobným rozkazom
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 44Up/121/2020 zo dňa 09.11.2020 spolu s doložkou

právoplatnosti a vykonateľnosti, oznámením o popretí pohľadávky zo dňa 29.05.2023, predsporovou
výzvou zo dňa 22.09.2020, Zmluvou o nájme hnuteľnej veci, Protokolmi o odovzdaní a prevzatí lešenia
do užívania.

2.2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že prihlásenú pohľadávku poprel, pretože prílohou
prihlášky boli faktúry a platobný rozkaz, listiny ktoré nie sú právnym dôvodom vzniku pohľadávky a

nepreukazujú existenciu pohľadávky. Platobný rozkaz je iba deklaratórnym rozhodnutím, kedy súd
neposudzuje a neskúma vec čo do merita, ale skúma len formálne splnenie požiadaviek na vydanie
platobného rozkazu. Prílohou prihlášky nebola Zmluva o nájme, a teda nebolo možné zistiť, či
fakturované sumy korešpondujú s dohodnutou odplatou v zmluve. Neboli doložené žiadne listiny, ktoré
by potvrdzovali, že žalobca poskytol úpadcovi plnenia vyplývajúce zo zmluvy, na ktoré poukazuje

žalobca v prihláške a v akom rozsahu boli plnenia poskytnuté. Žalobca nepreukázal právny dôvod
a existenciu prihlásenej pohľadávky. Trval preto na tom, že popretie pohľadávky z jeho strany bolo
dôvodné. Nestotožnil sa s tým, že môže poprieť pohľadávku len z dôvodov, ktoré nastali po vydaní
rozhodnutia, pričom odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obo/1/2019
zo 17.06.2020.

2.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba bola podaná na súd dňa 29.06.2023, t.j. v zákonnej lehote
30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky, doručeného žalobcovi dňa
30.05.2023.

2.4. Poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/70/2016
z 30.01.2017 (R 63/2017), v zmysle ktorých konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú
pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom
prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či
dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z

uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Konštatoval, že pri rozhodovaní súdu o incidenčnej
žalobe je relevantný len obsah prihlášky veriteľa a obsah popierajúceho prejavu správcu. V tomto
smere poukázal na oznámenie o popretí pohľadávky zo dňa 29.05.2023, z ktorého vyplýva, že žalovaný
pohľadávku žalobcu zapísal pod poradovým číslom 2 s celkovou prihlásenou sumou 5.440,34 eur a
predmetnápohľadávkabolažalovaným(správcomkonkurznejpodstatyúpadcu)popretáčodoprávneho

dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a celkovej výšky prihlásenej pohľadávky. Dôvodom popretia bolo, že
predložené faktúry a ani platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 44Up/121/2020 zo
dňa 09.11.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 28.11.2020, nie sú právnym dôvodom
vzniku pohľadávky. Platobný rozkaz je deklaratórne rozhodnutie, kedy súd neposudzuje a neskúma vec
čo do merita, skúma iba formálne splnenie požiadaviek na vydanie platobného rozkazu. Popierajúci

prejav žalovaného ďalej kopíruje jeho argumenty už uvedené v bode 2.2. tohto rozsudku.

2.5. S odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/61/2018 zo dňa
20.11.2018 - R 53/2019 súd prvej inštancie konštatoval, že popierajúci prejav žalovaného neobstojí,
pretože namieta skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním platobného rozkazu Okresného súdu Banská

Bystrica sp. zn. 44Up/121/2020 zo dňa 09.11.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
28.11.2020, a teda tieto skutočnosti nemôžu byť dôvodom pre popretie judikovanej pohľadávky, pretože
ich posúdenie patrilo do právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Žalobca má pohľadávku priznanú
platobným rozkazom, judikovanú pohľadávku, ktorú mohol žalovaný účinne poprieť len uvedením
dôvodov,ktorénastalipovydanítohtorozhodnutia,avšakvpopierajúcomprejavežalovanýžiadnetakéto

skutočnosti neuviedol a judikovanú pohľadávku poprel z dôvodov, ktoré nastali pred vydaním vyššie
označeného rozhodnutia. Na preukázanie právneho dôvodu tak plne postačuje predložený právoplatný
a vykonateľný platobný rozkaz spolu s faktúrami. Postup žalovaného je tak v rozpore s R 53/2019, keď si
žalovaný uzurpuje kompetencie, ktoré mu nepatria. Posúdenie žalovaným namietaných okolností patrilodo právomoci Okresného súdu Banská Bystrica. Súd prvej inštancie preto vyhodnotil, že popierajúci
prejav žalovaného je v celom rozsahu nedôvodný a neobstojí.

2.6. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Obo/1/2019 zo dňa 17.06.2020, súd prvej inštancie uviedol, že toto rozhodnutie je pre prejednávaný
spor irelevantné. Označené rozhodnutie nepredstavuje na rozdiel od R 53/2019 ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít, ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý navyše aplikuje úplne iný
zákon než ZKR - aplikuje zákon o konkurze a vyrovnaní. Súd prvej inštancie nevidel žiadny dôvod

odklonu od R 53/2019, na toto rozhodnutie poukázal a s jeho závermi sa plne stotožnil.

2.7. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výroku I. a II. odvolaním napadnutého rozsudku.

2.8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP v zmysle zásady úspechu v spore a žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote odvolanie z
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci,

keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že správca nemôže preskúmavať rozhodnutia, ktorými bola
pohľadávka právoplatne priznaná a že žalovaný nemôže poprieť judikovanú pohľadávku, resp. že túto
môže poprieť len z dôvodov, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia. Žalovaný poukázal na § 32 ods. 18
ZKR, ktorý nevyjadruje úmysel zákonodarcu považovať pohľadávky, ktoré boli judikované v čase pred
vyhlásením konkurzu právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného príslušného orgánu

za zistené. Zmyslom tohto zákonného ustanovenie je, aby sa za zistenú pohľadávku v určenom rozsahu
považovala taká pohľadávka, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté v incidenčnom konaní na základe
žaloby konkurzného veriteľa. Žalovaný mal za to, že v súlade s právnou úpravou ZKR správca je povinný
preskúmať každú prihlásenú pohľadávku aj judikovanú pohľadávku a ak zistí jej spornosť, je povinný
ju v spornom rozsahu poprieť. Vzhľadom na vyslovené právne závery (právna veta I., II. rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) zo dňa 20.11.2018, sp. zn. 3Obdo/61/2018),
dovolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že pohľadávky priznané právoplatnými a vykonateľnými
rozhodnutiami súdov alebo iných správnych orgánov sa nepovažujú ex lege za zistené a podliehajú
preskúmavaniu (a v prípade ich spornosti aj popretiu) zo strany správcu. K tvrdeniu súdu, že dôvodmi
pre účinné popretie pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po

vydaní rozhodnutia, žalovaný uvádza, že takýto záver možno aplikovať výlučne na prípad, kedy bola
pohľadávka správcom popretá iba z dôvodu vymáhateľnosti, čo umožnilo súdom preskúmať výlučne
tento dôvod popretia a vyvodiť právny záver a rozhodnúť iba vo vzťahu k tomuto dôvodu popretia.

3.1. V ďalšom žalovaný tvrdil, že platobný rozkaz (exekučný titul), ktorým bola pohľadávka žalovaného

právoplatne priznaná súdom, je iba deklaratórnym rozhodnutím, a teda pohľadávka nebola zo strany
súdu vecne preskúmaná, nebolo vedené plnohodnotné konanie, v rámci ktorého by sa dokazoval
jej vznik a existencia, dlžník nemal možnosť sa vyjadriť ku všetkým relevantným skutočnostiam. Z
uvedeného dôvodu a vzhľadom na povinnosti správcu postupovať pri výkone svojej funkcie s odbornou
starostlivosťou, nejde o možnosť správcu spochybňovať a poprieť pohľadávku veriteľa, ale o jeho

povinnosť.

3.2. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27.05.2010, sp. zn.
30Cdo 3832/2009, ku ktorému uviedol, že tento záver sa nemôže uplatniť v insolvenčnom konaní,
v ktorom sú prihlásené pohľadávky ex lege preskúmané správcom (§ 32 ods. 1 ZKR), nakoľko

iba v prípade, že ide o rozhodnutie, ktoré je výsledkom konania pred súdom, v rámci ktorého sa
vykonalo riadne dokazovanie, je pohľadávka čo do dôvodu svojho vzniku dostatočne individualizovaná
- povinnosťou na zaplatenie peňažnej čiastky na základe skutočností, ktoré sú uvedené v odôvodení
rozhodnutia, pričom v platobnom rozkaze takéto odôvodnenie absentuje. Pokiaľ v odôvodnení
príslušného rozhodnutia chýba akákoľvek argumentácia vzťahujúca sa k určitej právnej otázke a

absentujevykonanieakéhokoľvekdokazovaniavovecisamej,oprávnenémusubjektu(správcovi)vzniká
povinnosť takúto prihlásenú pohľadávku poprieť. Uvedenému svedčí jednak zákonodarcom upravená
„kváziprieskumná“ časť insolvenčného (konkurzného) konania, realizovaná od vyhlásenia konkurzu,
kedy si veritelia úpadcu prihlasujú svoje pohľadávky a tieto sú následne ex lege podrobené prieskumusprávcom. V tejto súvislosti považoval žalovaný za vhodné poukázať aj na judikatúru Ústavného
súdu ČR, podľa ktorej by správca mal pri uznávaní a popieraní pohľadávok prihlásených veriteľov
reprezentovať a zohľadňovať aj verejný záujem na tom, aby boli spravodlivé chránené jednotlivé

individuálne súkromné záujmy dotknutých veriteľov (účastníkov konania), a to práve v súlade s vyššie
uvádzanou dominantnou zásadou či princípom insolvenčného konania postaveného na kolektívnom
uspokojovaní veriteľov, a teda zásade pari passu. (porov. nálezy Ústavného súdu Českej republiky zo
dňa 01.07.2010 sp. zn. Pl. ÚS 14/10, zo dňa 25.06.2002 sp. zn. Pl. ÚS 36/01, či uznesenie Ústavného
súdu Českej republiky zo dňa 28.08.2022 sp. zn. IV. ÚS 233/02).

3.3. Zopakoval argumentáciu s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Obo/1/2019 zo dňa
17.06.2020.Malzato,žeodôvodneniesúduprvejinštanciejeprávneneudržateľné,minimálnezdôvodu,
že podstatné skutkové okolnosti v uvedenej právnej veci a prejednávanej veci sú totožné a ide o
argumentáciu NS SR, ktorá dostatočným spôsobom zdôvodňuje svoje závery. Mal za to, že súd odmietol
rozhodnutie NS SR na prejednávanú právnu vec aplikovať len z dôvodu, že tento svedčí v prospech

žalovaného, a to bez toho, aby sa s jeho závermi vôbec vysporiadal. Navyše práve uvedené rozhodnutie
NS SR sp. zn. 1Obo/1/2019 zo dňa 17.06.2020, je podporené aj odborným výkladom, ktorý sa stotožňuje
práve s vyššie uvádzaným príspevkom autorov ŘEHÁČEK, O., VRBA, M. K možnosti zpochybnenění
vykonateľných pohledávek v insolvenčním řízení. In: PR 17/2012. s. 587-593.

3.4. Žalovaný uviedol, že popretý veriteľ ako právny dôvod vzniku svojej pohľadávky uviedol porušenie
povinností úpadcu zaplatiť popretému veriteľovi za dočasné užívanie predmetu nájmu, jeho prevoz,
montáž a demontáž dohodnuté odplaty v celkovej výške 3.713,60 eur (v zmysle Zmluvy o nájme
podľa ustanovenia § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bol záväzok popretého
veriteľa prenechať úpadcovi fasádne lešenie, ktorého výlučným vlastníkom bol popretý veriteľ, na

dočasné užívanie na apartmánovom dome nachádzajúcom sa na Lúčnej ulici v Tatranskej Štrbe za
podmienok dohodnutých v tejto zmluve, a tomu zodpovedajúci záväzok úpadcu zaplatiť popretému
veriteľovi dohodnuté nájomné vrátane dohodnutých odplát za vykonanie prevozu, montáže a demontáže
predmetného lešenia), za ktoré služby popretý veriteľ vystavil faktúry. Prílohou prihlášky boli faktúry
a platobný rozkaz, ktoré však nie sú právnym dôvodom vzniku pohľadávky. Prílohou prihlášky nebola

Zmluva o nájme, na základe ktorej mali byť popretým veriteľom poskytnuté plnenia a v ktorej mala byť
údajne dohodnutá odplata za tieto plnenia. Žalovaný na základe uvedeného namieta, že nemožno zistiť,
či sumy fakturované jednotlivými faktúrami korešpondujú s odplatou (údajne dohodnutou) v Zmluve o
nájme, resp. nie je možné ju na základe predmetu fakturácie vo vzťahu k dohode o cene ani žiadnym
spôsobom odvodiť. Popretý veriteľ nedoložil žiadne iné listiny (napr. dodací list, preberací protokol),

ktoré by potvrdzovali, že poskytol plnenia úpadcovi, na ktoré poukazuje vo svojej prihláške a v akom
rozsahu, nepreukázal, že by boli akékoľvek plnenia vyplývajúce zo Zmluvy o nájme reálne poskytnuté,
oprávnenosť účtovanej ceny za ním údajne poskytnuté plnenia. Žalovaný na základe uvedeného má za
spornú oprávnenosť predmetnej fakturácie popretého veriteľa, preto poprel oprávnenosť uplatnených
faktúr,čodoprávnehodôvoduvzniku.Mázato,žepopretýveriteľnepreukázalprávnydôvodaexistenciu

prihlásenej pohľadávky. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.
Alternatívne navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3.5. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v prejednávanom prípade správca v oznámení
o popretí pohľadávok neuvádza ako dôvody popretia také skutočnosti, ktoré mali nastať až po vydaní
rozhodnutia súdu, v dôsledku čoho nie je správcom učinené popretie dôvodné. Žalobca doplnil, že takéto
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali popretie pohľadávky, ani nenastali. Žalobca závery žalovaného
opakovane odmieta a zdôrazňuje, že právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz je plnohodnotným

rozhodnutím súdu vo veci samej, ktoré má vo vzťahu k žalovanému dlžníkovi rovnaké následky
ako napríklad rozsudok vo veci samej. Zákon, ako aj právna teória stavia platobný rozkaz na roveň
iným meritórnym rozhodnutiam, pričom od týchto sa odlišuje len skrátenou a hospodárnejšou formou
konania. Právoplatný platobný rozkaz má rovnaké právne účinky a rovnakú právnu silu ako právoplatný
rozsudok súdu, preto obranu žalovaného, že pohľadávka bola žalobcovi priznaná len v skrátenom

konaní nie je možné považovať za dôvodnú. Žalobca doplnil, že právny dôvod vzniku pohľadávky bol v
podanej prihláške opísaný spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o oprávnenosti a vymáhateľnosti
prihlásenej pohľadávky, o čom svedčí aj skutočnosť, že na tom skutkovom základe bolo zo strany
Okresného súdu Banská Bystrica vydané rozhodnutie vo veci - platobný rozkaz. Prihláška pohľadávkyžalobcu teda v tomto smere spĺňa všetky obligatórne náležitosti stanovené § 29 zákona č. 7/2005 Z.z.
Žalobca v prihláške nepripojil nájomnú zmluvu spolu s protokolmi, avšak práve z dôvodu, že pohľadávka
ním prihlásená v konkurznom konaní bola judikovaná Okresným súdom Banská Bystrica právoplatným

a vykonateľným platobným rozkazom, č.k. 44Up/121/2020 zo dňa 09.11.2020, na podklade ktorého
bolo dokonca voči úpadcovi vedené aj exekučné konanie. Správca môže poprieť pohľadávku čo
do právneho dôvodu v prípade, ak nezistí jej existenciu. V prejednávanom prípade je existencia
pohľadávky daná a preukázaná skutočnosťami a listinami predloženými spolu s prihláškou pohľadávky.
Existencia pohľadávky je dokonca judikovaná Okresným súdom Banská Bystrica, a to právoplatným a

vykonateľným platobným rozkazom, a teda nie je sporná.

3.6. Ďalšie vyjadrenie nebolo doručené súdu.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP a § 196a ZKR, prejednal vec podľa
§ 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania

žalovaného, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378
ods. 1 CSP, oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 17.03.2026.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.03.2026.

5. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie záverov súdu prvej inštancie o dôvodnosti

incidenčnej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia pohľadávky ním prihlásenej v konkurze úpadcu
G&F energy s.r.o. v konkurze. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel z dôvodu, že žalobca uniesol dôkazné
bremeno preukázania dôvodnosti žaloby v celom rozsahu. S týmto právnym záverom súdu prvej
inštancie sa nestotožnil žalovaný, ktorý v podstatnej časti odvolania argumentuje, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože správca bol oprávnený a aj

povinný poprieť judikovanú pohľadávku žalobcu, pretože tento v prihláške dostatočne nevymedzil jej
právny dôvod vzniku a nepreukázal existenciu pohľadávky. Žalovaný zároveň v časti odvolania namieta,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, dospel

odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pričom súd prvej inštancie správne
vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný
zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP, a preto je viazaný

skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Súd prvej
inštancie sa podrobne, presvedčivo a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými spornými
skutočnosťami, na závery ktoré odvolací súd odkazuje. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené
v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd v tomto smere nezistil
žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

Rozhodnutie spĺňa zákonné požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odvolaním napadnuté
rozhodnutie je odôvodnené zrozumiteľne, určito, správne a potrebnom rozsahu. Na zdôraznenie
správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní, odvolací
súd uvádza nasledovné:

8. Podľa § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma
a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca
pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za
vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť
stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom

rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva
sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade
konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže
byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo

vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo
predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.9. Podľa ustanovenia § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca
alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo
do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie,
nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej

únie.

10. Podľa ustanovenia § 32 ods. 3 ZKR, pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej
lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu
pohľadávok v registri úpadcov, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.

11. Podľa ustanovenia § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy
zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie,
ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak
bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel,
veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že

konal s odbornou starostlivosťou.

12. Podľa ustanovenia § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej
pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto
právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného

oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky
je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

13. Podľa § 32 ods. 14 ZKR: V žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo

poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

14. Podľa § 32 ods. 15 ZKR: rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým
účastníkom konkurzného konania.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. V incidenčnom konaní sa veriteľ domáha určovacím petitom oprávnenosti svojej pohľadávky,
ktorá bola popretá správcom. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z
iných dôvodov, než ktoré správca uviedol vo svojom popieracom prejave. Podstata incidenčného

konaniaspočívavsúdnomprieskumeopodstatnenostisprávcovhopopieraciehoprejavuvočiprihlásenej
pohľadávke veriteľa. Úlohou súdu nie je opätovne preskúmavať pohľadávku v celej šírke, ale len
rozhodnúť,čipopieracíprejavsprávcu,zhľadiskanímuvedenýchdôvodov,obstojíalebonie.Výsledkom
je rozhodnutie, ktoré odstraňuje právnu neistotu o pohľadávke a záväzne určuje rozsah participácie
veriteľa na rozvrhu výťažku, čím sa zabezpečuje zákonnosť a spravodlivosť celého konkurzného

procesu.

18. Podstata obmedzenia incidenčného konania na obsah popieracieho prejavu správcu znamená len
to, že správca nesmie rozširovať dôvody popretia, čo však neznamená, že strany v konaní nemôžu
uvádzať doplňujúce tvrdenia a predkladať dôkazy k doplňujúcim tvrdeniam. Odvolací súd teda uvádza,

že vzhľadom na skutočnosť, že aj incidenčné konanie má povahu sporového konania v zmysle CSP,
predkladanie dôkazov sa spravuje v súlade so sudcovskou a zákonnou koncentráciou konania. Dôkaz
predložený stranou v incidenčnom konaní nie je možné bez ďalšieho zamietnuť len z dôvodu, že nebol
predložený ako príloha k prihláške.19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v konaní domáhal určenia pohľadávky v
celkovej výške 5.440,34 eur prihlásenej do konkurzného konania úpadcu G&F energy s.r.o. v konkurze,

vedeného Mestským súdom Bratislava III pod sp. zn. B1-31K/27/2021, ktorá bola zapísaná v zozname
pohľadávok pod poradovým číslom 2. Pohľadávka žalobcu bola správcom popretá čo do právneho
dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a celkovej výšky prihlásenej pohľadávky.

20. Žalobca v podanej prihláške odôvodnil svoj nárok právnym titulom založeným na Zmluve o nájme

podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom bolo prenechanie fasádneho lešenia na
dočasné užívanie úpadcovi za dohodnuté nájomné a odplatu za súvisiace služby, pričom úpadca si svoje
peňažnézáväzkyriadnenesplnil.Akorozhodujúceskutočnostižalobcauviedolexistenciuprávoplatného
a vykonateľného exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.
44Up/121/2020 zo dňa 09.11.2020, ktorým mu bola priznaná istina vo výške 3.713,60 eur spolu s
príslušenstvom a následné začatie exekučného konania (sp. zn. 18EX 31/21) na vymoženie tejto sumy.

Celkovú prihlásenú pohľadávku vo výške 5.440,34 eur, pozostávajúcu z istiny, úrokov z omeškania a
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky na súde a v exekúcii, žalobca preukazoval relevantnými
prílohami, najmä faktúrami (č. 2020207 a č. 2020244) vrátane dobropisov, uvedeným právoplatným
platobným rozkazom, dokladmi o úhrade súdnych poplatkov, upovedomením o začatí exekúcie a
upovedomením o jej zastavení z dôvodu konkurzu, čím preukazoval tak právny dôvod, ako aj výšku

uplatneného nároku.

21. Správca poprel pohľadávku v celom rozsahu z dôvodu, že veriteľ k prihláške nepriložil Zmluvu o
nájme, ktorá mala byť právnym základom pre fakturovaný prevoz, montáž a demontáž lešenia na Lúčnej
ulici v Tatranskej Štrbe. Keďže chýbajú aj ďalšie dôkazy o reálnom poskytnutí služieb, ako dodacie listy či

preberacie protokoly, podľa názoru správcu/žalovaného nie je možné overiť oprávnenosť účtovanej ceny
3.713,60 eur ani to, či fakturované sumy zodpovedajú dohodám. Predložený platobný rozkaz Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 44Up/121/2020 správca nepovažuje za postačujúci právny dôvod, pretože
ideodeklaratórnerozhodnutievydanébezpreskúmaniameritaveci.Zdôvodunepreukázaniaexistencie
pohľadávky správca popiera aj celé príslušenstvo (úroky z omeškania, paušálnu náhradu nákladov a

trovy konania), čím sa celá pohľadávka stáva spornou čo do dôvodu, výšky, vymáhateľnosti aj poradia.

22. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že popierajúci prejav žalovaného neobstojí, pretože žalovaný
namieta skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica

sp. zn. 44Up/121/2020 zo dňa 09.11.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 28.11.2020,
a teda tieto skutočnosti nemôžu byť dôvodom pre popretie judikovanej pohľadávky, vzhľadom na čo
žalobe vyhovel v celom rozsahu.

23. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ktoré v odvolaní namietal žalovaný z dôvodu, že správca

v rámci konania s odbornou starostlivosťou bol oprávnený a povinný poprieť judikovanú pohľadávku,
keďže prílohou prihlášky veriteľa nebola Zmluva o nájme, na základe ktorej mali byť popretým veriteľom
poskytnuté plnenia a v ktorej mala byť dohodnutá odplata za tieto plnenia, vzhľadom na čo správca
mal za spornú oprávnenosť predmetnej fakturácie popretého veriteľa, odvolací súd v zhode so súdom
prvej inštancie konštatuje, že žalobca si v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu prihlásil judikovanú

pohľadávku, ktorú mohol žalovaný účinne poprieť len uvedením dôvodov, ktoré nastali po vydaní
tohto rozhodnutia. Žalovaný v popierajúcom prejave žiadne takéto skutočnosti neuviedol a judikovanú
pohľadávku poprel z dôvodov, ktoré nastali pred vydaním platobného rozkazu.

24. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že z prihlášky pohľadávky, jej príloh a obsahu spisu jednoznačne

vyplýva, že pohľadávka žalobcu bola dostatočne identifikovaná v rozsahu potrebnom na preskúmanie
oprávnenosti nároku žalobcu aj v tomto incidenčnom konaní. Žalobca v prihláške a jej prílohách
zrozumiteľne a určitým spôsobom vymedzil právny dôvod vzniku pohľadávky (s odkazom na Zmluvu o
nájme, konkrétne faktúry so špecifikáciou poskytnutých služieb, resp. špecifikáciou zákazky, exekučné
konanie), jej výšku aj exekučný titul, teda identifikoval pohľadávku ako existentnú.

25. Pokiaľ žalovaný namietal, že nemožno zistiť, či sumy fakturované jednotlivými faktúrami
korešpondujú s odplatou v Zmluve o nájme, resp. nie je možné ju na základe predmetu fakturácie vo
vzťahu k dohode o cene ani žiadnym spôsobom odvodiť a popretý veriteľ nedoložil žiadne iné listiny(napr. dodací list, preberací protokol), ktoré by potvrdzovali, že poskytol plnenia úpadcovi, na ktoré
poukazujevosvojejprihláškeavakomrozsahu,anepreukázal,žebyboliakékoľvekplneniavyplývajúce
zo Zmluvy o nájme reálne poskytnuté, odvolací súd uvádza, že prílohou žaloby boli zároveň doplňujúce

dôkazy k skutkovým tvrdeniam uvedeným v prihláške, a to konkrétne Zmluva o nájme, protokoly o
odovzdaní a prevzatí lešenia do užívania (vo vzťahu k fakturovaným výkonom), a teda uvedeným
žalobca odstránil pochybnosti správcu o oprávnenosti nároku žalobcu uplatneného voči úpadcovi v
konkurznom konaní.

26. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k totožnému záveru so súdom prvej inštancie,
že popretie pohľadávky žalovaným nie je dôvodné jednak z dôvodu, že žalovaný namietal skutočnosti,
ktoré nastali pred vydaním platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 44Up/121/2020
zo dňa 09.11.2020 (popretý veriteľ nepreukázal skutočnosť, že by boli akékoľvek plnenia vyplývajúce
zo Zmluvy o nájme reálne poskytnuté), a teda tieto skutočnosti nemôžu byť dôvodom pre popretie
judikovanej pohľadávky, keď veriteľ v prihláške pohľadávky riadne označil nezaplatenú pohľadávku s

odkazom na konkrétnu faktúru a špecifikoval exekučný titul. Zároveň k incidenčnej žalobe priložil Zmluvu
o nájme a protokoly o odovzdaní lešenia, ktorými doplnil v prihláške vymedzený právny dôvod uplatnenej
pohľadávky ako aj výšku uplatneného nároku.

27. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že pri podaní prihlášky pohľadávky, pokiaľ ide najmä

o právny dôvod prihlasovanej pohľadávky, veriteľ nemôže vopred predpokladať všetky možné dôvody
popretia pohľadávky, a teda nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby z procesnej opatrnosti
zahlcovalsprávcuvšetkousúvisiacoudokumentáciou,resp.nadbytočnýmilistinami,príp.inýmidôkazmi,
aby predišiel riziku, že správca „nájde“ dôvod na popretie pohľadávky. Právny dôvod, kauza pohľadávky
- má byť v prihláške vymedzená zrozumiteľne a určito v rozsahu potrebnom na posúdenie prihlášky

správcom. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo dôvodné od veriteľa požadovať k prihláške pripojenie
ďalších listín na odstraňovanie akýchkoľvek potenciálnych pochybností správcu.

28. Odvolací súd sa zároveň nestotožnil s názorom žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie
nespĺňa náležitosti vyžadované v ust. § 220 ods. 2 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia

napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol najmä čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil a
dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku a obrany strany použili, rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore,

výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie
vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade
s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových
strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti

súdneho rozhodnutia. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený
skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky
dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti
nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť nedostatky, ktoré by

boli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie o podanej žalobe.

29. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa s dotknutou judikatúrou náležite vysporiadal a
odôvodnenie neaplikovateľnosti rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Obo/1/2019 zo dňa 17.06.2020 náležite
vysvetlil v bode 27 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Dospel k správnym záverom, ktoré logicky a

zrozumiteľne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd dopĺňa, že nie je viazaný iným
rozsudkom súdu prvej inštancie, nejedná sa rozsudok najvyšších súdnych autorít.

30. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúrezdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho
chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť

rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného
prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra

1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára
1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.

31. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že uplatňované odvolacie dôvody neboli
naplnené, pretože neboli podložené takými relevantnými dôvodmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť
správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie,

a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP,
potvrdzuje.

32. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok aj vo výroku o trovách konania (II.), nakoľko súd prvej
inštancie správne v súlade s § 255 a § 262 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade

so zásadou úspechu v konaní.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. Dôvody pre

aplikáciu § 257 CSP neboli zistené.

34. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447

písm. d/, e/ CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).