Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/25/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125335953
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6125335953.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore
žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne
zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého
1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group,
so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.855,11 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 46C/73/2025-82

zo dňa 24.11.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“ prípadne „okresný súd“) odvolaním napadnutým
rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.855,11 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.855,11 Eur od 26.06.2024 do zaplatenia, a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I. odvolaním napadnutého rozsudku) a žalobcovi priznal proti

žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 % (výrok II. odvolaním napadnutého rozsudku).
1.1 Mal za nesporné, že dňa 06.02.2024 došlo pri Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená
škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXXX D. (ďalej aj „poškodený“), pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového
vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Za nesporné mal taktiež to, že v dôsledku dopravnej
nehody bol poškodený nútený za účelom zabezpečenia svojich potrieb z dôvodu poškodenia jeho

motorového vozidla si zapožičať vozidlo u žalobcu, a to vozidlo značky BMW X3, EČV: E., čo vyplynulo
zo Zmluvy o nájme č. 169/2024 zo dňa 06.02.2024, podľa ktorej žalovaný poskytol poškodenému toto
motorové vozidlo od 06.02.2024 do 12.03.2024 za zmluvné nájomné 121,- Eur (denné nájomné 165,-
Eur) spolu s poplatkom za pristavenie a odobratie vozidla v sume 50,- Eur. Na základe uvedeného
uzavrel, že poškodený mal vypožičané vozidlo po dobu 36 dní.
1.2 Za nesporné mal taktiež to, že za nájom vozidla žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č.
029620244 zo dňa 12.03.2024, splatnou dňa 27.03.2024, na sumu 4.405,86 Eur, a to za obdobie 36

dní nájmu, pričom v tejto sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie
náhradného vozidla v sume 50,- Eur.
1.3 Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky a z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 12.03.2024,
adresovanej žalovanému, súd prvej inštancie vyvodil, že poškodený postúpil svoju pohľadávku vočižalovanému na žalobcu, ktorý následne listom zo dňa 12.03.2024 vyzval na náhradu škody z postúpenej
pohľadávky. Dňa 10.06.2024 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 10.06.2024 došlo k ukončeniu šetrenia
poistnej udalosti, na základe ktorého predložil výpočet výšky plnenia s tým, že primeraná bola doba

nájmu náhradného vozidla vo výške 2.550,75 Eur, bez uvedenia dôvodu krátenia poistného plnenia
s tým, že dňa 12.06.2024 bola uvedená suma vyplatená na účet žalobcu.
1.4 Z faktúry za opravu poškodeného vozidla zo dňa 28.02.2024, splatnej dňa 13.03.2024, mal súd
prvej inštancie preukázané, že poškodenému bola vystavená faktúra za opravu vozidla podľa obhliadky
poisťovne PU: 9572384775 v sume 13.422,59 Eur, pričom z Oznámenia žalovaného o poistnom

plnení zo dňa 11.03.2024 mal preukázané, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 11.03.2024
a vyplatil poistné plnenie v uvedenej výške.
1.5 Poukázal na čestné prehlásenie poškodeného, z ktorého vyplynulo, že po dobu opravy jeho
poškodeného motorového vozidla nemal k dispozícii iné motorové vozidlo a nemal finančné prostriedky
na vyplatenie opravy poškodeného vozidla s tým, že poškodený uviedol, že jeho motorové vozidlo
bolo v servise od 06.02.2024 do 12.03.2024 z dôvodu, že po poistnej udalosti zo dňa 06.02.2024 bola

potrebná jeho oprava a vozidlo sa nachádzalo v servise do reálnej možnosti si ho vyzdvihnúť.
1.6 Súd prvej inštancie dospel k záveru o existencii vecnej legitimácie strán sporu, pričom poukázal na
to, že žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému od poškodeného titulom Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 12.03.2024 a žalovaný je poisťovňou, ktorá je povinná plniť titulom zmluvného
záväzku, t.j. povinného zmluvného poistenia medzi poistníkom a poisťovňou.

1.7 Konštatoval, že medzi stranami sporu bola sporná doba nájmu náhradného vozidla, keď žalobca
si v konaní uplatnil nárok na dobu nájmu od 06.02.2024 do 12.03.2024 v zmysle zmluvy o nájme,
avšak žalovaný ako dôvodnú uznal iba dobu 23 dní, t.j. od 06.02.2024 do 28.02.2024, t.j. do vystavenia
faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla. Taktiež konštatoval, že nesporný bol aj poplatok
za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 50,- Eur a vyplatenie sumy 2.550,75 Eur.

1.8 Vo vzťahu k spornej dĺžke doby nájmu súd prvej inštancie vyslovil, že žalovaný tvrdil, že
poškodenému nič nebránilo uhradiť faktúru za opravu svojho vozidla dňa 28.02.2024, pričom tak
neučinil, aj keď mu v tom nič nebránilo a rovnako nepoprel, že krycí list bol vystavený autoservisu
dňa 11.03.2024, v zmysle oznámenia o poistnom plnení na č.l. 14 spisu. Poukázal na to, že nebolo
povinnosťou poškodeného uhrádzať faktúru za opravu vozidla a išlo o povinnosť poisťovne s tým, že

mal za nepochybné, že po oprave vozidla servis neupovedomuje priamo poškodeného, ale faktúru
predkladá poisťovni. Za nesporné považoval aj to, že poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť
v autorizovanom autoservise, s ktorým žalovaný spolupracuje, ako aj to, že po škodovej udalosti dňa
06.02.2024 si dal opraviť vozidlo uvedeným dňom. Z faktúry za opravu mal nepochybné, že škoda na
vozidle poškodeného bola rozsiahla a zároveň cena opravy vozidla bola vysoká, presahujúca 13.000,-

Eur. Vyslovil záver, že nie je povinnosťou poškodeného zabezpečovať si tak vysokú finančnú čiastku
na úhradu opravy svojho vozidla, keď škodu reálne nespôsobil a zavinil ju poistenec žalovaného
a žalovaný ako poisťovňa mala povinnosť mu škodu uhradiť. Za irelevantné považoval tvrdenie, že
je dobrou vôľou žalovaného ako poisťovne preplácať škodu priamo autoservisu, keď z potvrdenia
o bežnej obchodnej praxi vyplynulo, že je štandardným postupom, že o úhrade škody komunikuje

autorizovaný (t.j. žalovaným schválený) autoservis a poisťovňa, t.j. žalovaný, pričom tieto skutočnosti
žalovaný nepoprel a navyše z postupu žalovaného ako poisťovne mal súd prvej inštancie uvedené za
nepochybné, a to aj s poukazom na oznámenie o poistnom plnení a samotnú faktúru. Pokiaľ žalovaný
ako poisťovňa tvrdil, že jeho dobrou vôľou je uhrádzať poistné plnenie priamo autoservisu, súd prvej
inštancie konštatoval, že túto prax si nastavili práve poisťovne a žalovanému nič nebránilo postupovať

podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. a uhradiť poistné plnenie priamo poškodenému, pričom však
v takom prípade by bol nájom náhradného vozidla dôvodný až do času vyplatenia týchto finančných
prostriedkovnaúčetpoškodeného,čobymohloreálnepredstavovaťajdlhšieobdobieoprotiaktuálnemu
postupu, keď sa servisu vystaví krycí list a až následne (s rozdielom 1-2 dní) sa vyplatí aj skutočné
poistné plnenie. Súd prvej inštancie poukázal aj na faktúru autoservisu, v ktorej sa vyslovene uvádza,

že fakturuje opravu vozidla podľa obhliadky poisťovne. Z uvedeného mal za nepochybné, že rozsah
opráv a výška škody museli byť žalovanému známe, no napriek vyhotoveniu faktúry dňa 28.02.2024
reálne vystavil krycí list až pred termínom splatnosti faktúry, t.j. dňa 11.03.2024 a následne ďalší deň
si poškodený svoje opravené vozidlo mohol prevziať a ukončiť dobu nájmu náhradného vozidla. Súd
prvej inštancie zdôraznil, že potreba nájmu náhradného vozidla vznikla v dôsledku škodovej udalosti

zapríčinenej poistencom žalovaného a aj tieto náklady musia byť nutne a účelne vynaložené, keď
mal za to, že boli nutne a účelne vynaložené, nakoľko boli vynaložené počas vykonávania opravy
poškodeného vozidla, a to vo výške určenej v zmysle cenníka prenajímateľa náhradného vozidla za
obdobné vozidlo. Vo vzťahu k ukončeniu doby nájmu súd prvej inštancie poukázal na rozhodovaciuprax súdov vyšších súdnych inštancií, a to predovšetkým Ústavného súdu SR, Nález sp. zn. III. ÚS
602/2022 publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu pod č. 30/2023. Taktiež poukázal
na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 322/2025, podľa ktorého nemožno požadovať od žalobcu,

aby preukazoval skutočnosti odôvodňujúce účelnosť trvania nájmu náhradného vozidla, nakoľko tento
účelnosť preukázal tým, že vozidlo prevzal zo servisu v danej veci dokonca po vystavení krycieho listu
poisťovňou – žalovaným s tým, že k obdobným záverom dospel Ústavný súd SR aj v Nálezoch sp. zn. III.
ÚS602/2024aIII.ÚS476/2024.Zdôraznil,ževuvedenýchsporochústavnýsúdopakovanekonštatoval,
že práve dátum oznámenia ukončenia šetrenia poisťovne a priznania poistného plnenia predstavuje

ústavne akceptovateľnú časovú limitáciu na účely primeranej náhrady škody a jej poistnoprávnemu
ekvivalentu (III. ÚS 476/2024). Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žalovanýneuniesoldôkaznébremenovovzťahukukráteniudobynájmunáhradnéhovozidla.Kjednému
dňu, ktorý tvorí rozdiel medzi vystavením krycieho listu poisťovňou (11.03.2024) a dňom prevzatia
vozidla poškodeným (12.03.2024) súd prvej inštancie konštatoval, že poškodený si vozidlo prevzal
nasledujúcideňabezodkladneukončilnájomnáhradnéhovozidla.Dospelkzáveru,žepokiaľkprevzatiu

motorového vozidla z autoservisu došlo bezprostredne v deň nasledujúci po doručení krycieho listu,
nemožno konštatovať, že si poškodený motorové vozidlo nevyzdvihol včas a že náklady prenájmu
náhradného vozidla za tento deň sú bez ďalšieho neúčelné. Vychádzajúc z uvedeného potom dospel
k záveru o dôvodnosti žaloby vo výške žalovanej sumy, ktorá predstavuje rozdiel uplatnenej sumy za
dobu nájmu vo výške 4.405,86 Eur a žalobcovi vyplatenej sumy vo výške 2.550,75 Eur.

1.9 Súd prvej inštancie súčasne vyhodnotil ako dôvodný aj nárok žalobcu na úroky
z omeškania, a to zo sumy 1.855,11 Eur, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na poskytnutie
poistného plnenia, t.j. od 26.06.2024, nakoľko poistné šetrenie bolo ukončené dňa 10.06.2024 a týmto
dňom začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula dňa 25.06.2024.
1.10 O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej

„CSP“) tak, že priznal žalobcovi, ktorý bol v spore v celom rozsahu úspešný, proti žalovanému právo na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v celom rozsahu odvolanie z dôvodov
prezumovaných § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.

2.1
V odvolaní primárne namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho námietkou, že odo dňa
opravy poškodeného motorového vozidla, t.j. od 28.02.2024 už nebol žiadny dôvod na vypožičanie
náhradného motorového vozidla, keď súd prvej inštancie len stroho vyslovil, že nájom náhradného
vozidla je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, avšak neozrejmil, prečo mal za to, že tento

nájom je dôvodný až do 12.03.2024. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie v mimoriadne
strohom odôvodnení svojho rozhodnutia neozrejmil dôvody, ktoré ho viedli k priznaniu nároku, pričom
z odôvodnenia rozsudku je veľká časť len citácia rozhodnutí iných súdov bez toho, aby k nim
súd prvej inštancie zaujal svoj postoj, a preto takéto rozhodnutie žalovaný považuje za arbitrárne
a nepreskúmateľné. Podľa žalovaného samotná skutočnosť, že poškodený nie je ochotný vrátiť

motorové vozidlo v deň, kedy je jeho motorové vozidlo opravené a plne funkčné, nemôže byť pripísaná
naťarchužalovanéhoapokiaľchcepoškodenýužívaťnáhradnévozidlopodniskončeniaopravyvozidla,
nič mu v tom nebráni, avšak náklady na takýto nájom náhradného vozidla je povinný znášať sám. Podľa
žalovaného potom poškodený bezdôvodne užíval motorové vozidlo 12 dní, čím výrazne navýšil náklady
na prenájom náhradného vozidla napriek tomu, že poškodené vozidlo bolo opravené a plne funkčné.

2.2
Žalovaný súčasne poukázal na to, že okamih doručenia krycieho listu autoservisu nie je totožný
s okamihom vyplatenia finančných prostriedkov zo strany poisťovne, pričom doručenie krycieho listu
zo strany žalovaného predstavuje len informáciu o tom, že plnenie bude poskytnuté a autoservis vydá
vozidlo nie v okamihu uhradenia faktúry za opravu vozidla zo strany poisťovne ale okamihom doručenia

krycieho listu, pokiaľ poškodený nevyužije možnosť požiadať o vydanie krycieho listu pred začatím
opravy vozidla alebo uhradí náklady na opravu z vlastných zdrojov. Podľa žalovaného nemôže byť
pripísané na jeho ťarchu, že autoservis neinformoval poškodeného o skutočnosti, že jeho vozidlo je
opravené, ani laxný prístup poškodeného, ktorý mal možnosť prevziať si vozidlo zo servisu v deň jeho
opravy, napríklad tak, že by požiadal o vydanie krycieho listu pred začatím opravy, alebo by túto uhradil

z vlastných zdrojov, ktoré by mu následne boli zo strany žalovaného preplatené.

2.3Podľa názoru žalovaného sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal s kardinálnou argumentáciou
žalovaného, že údajná bežná prax autoservisov, a to zadržiavanie opraveného motorového vozidla,
je v rozpore so zákonom, pričom je neprípustné, aby autoservis ignoroval ustanovenia Občianskeho

zákonníka týkajúce sa uplatnenia zádržného práva a súd validoval toto oprávnenie. V danej súvislosti
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 42Cob/131/2023 zo dňa 25.02.2025.

2.4
Žalovaný ďalej namietal, že v prejednávanej veci žalobca nepreukázal, že by nájom náhradného vozidla

nemohol byť ukončený dňom skončenia opravy, keď zdôraznil, že dôkazné bremeno zaťažuje toho
účastníka(aknestanovíprávnypredpisinak),ktorémujeexistenciaskutočnosti,oktorejtvrdí,ženastala,
na prospech (v danej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Odo/1260/2004
a rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 38/2015).

2.5

Mal za to, že poisťovňa je povinná nahradiť poškodenému náklady za vypožičanie náhradného vozidla
za obdobie, počas ktorého nemôže užívať svoje poškodené motorové vozidlo z dôvodu vykonávania
opravy, pričom poukázal na závery vyplývajúce z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
4Co/10/2020 zo dňa 11.03.2020 a opätovne Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 42Cob/131/2023
zo dňa 25.02.2025.

2.6
Podľa žalovaného z listinného dôkazu, a to faktúry, ktorú v konaní predložil, celkom jednoznačne
vyplýva deň, kedy bola ukončená oprava poškodeného motorového vozidla, a teda mal za to, že
dostatočne preukázal, že žalobcovi vyplatil účelné a primerané náklady za prenájom náhradného
motorového vozidla do skončenia opravy poškodeného motorového vozidla, t.j. do dňa 28.02.2024.

Naproti tomu podľa žalovaného žalobca ničím nepreukázal svoje tvrdenia, že by predložená faktúra
mala byť opravcom vystavená ešte pred ukončením opravy, resp. nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý
by si poškodený nemohol v tento deň prevziať svoje opravené motorové vozidlo a ukončiť ďalší neúčelný
prenájom náhradného motorového vozidla. V danej súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 8Co/46/2024 zo dňa 27.04.2024 a z neho vyplývajúce závery.

2.7
Žalovanýsúčasnenamietal,žesúdprvejinštanciezaložilsvojerozhodnutienanesprávnomvyhodnotení
skutkového stavu, keď nevykonal riadne dokazovanie a rozhodnutie vychádza zo svojvôle súdu prvej
inštancie, je nepreskúmateľné a arbitrárne, v čom vzhliadal odvolací dôvod prezumovaný § 365 ods.

1 písm. f) CSP.

2.8
Žalovaný namietal aj porušenie práva na spravodlivý proces, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie
postupoval arbitrárne a nezaoberal sa jednotlivými námietkami žalovaného voči uplatnenému nároku,

ktoré žalovaný špecifikoval v odpore proti platobnému rozkazu, keď neozrejmil, prečo mal za to, že
poškodený nemohol požiadať o vydanie krycieho listu, pred začatím opravy a neskúmal, či poškodený
skutočne nemal finančné prostriedky na úhradu nákladov spojených s opravou a len na základe vlastnej
úvahy dospel k názoru, že by bolo nespravodlivé požadovať od poškodeného, aby náhradné vozidlo
vrátil v deň skončenia opravy, pričom však ani len náznakom neskúmal, či bol poškodený skutočne

neschopný vrátiť náhradné vozidlo skôr, resp. prečo bol nájom vozidla účelný práve do 12.03.2024.
V danej súvislosti poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu
Slovenskej republiky, pertraktujúcu potrebu dostatočného, riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného potom rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa
kvalitatívne požiadavky rozhodnutia vymedzené v ust. § 220 ods. 2 CSP a je v rozpore so základným

právom na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy SR.
2.9
Z dôvodu, že žalovaný napadol rozsudok súdu prvej inštancie čo do istiny, výslovne zdôraznil, že
odvolanie sa týka aj úrokov z omeškania a trov konania. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a vo veci sám rozhodol, a to tak, že žalobu voči žalovanému

zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania,
alternatívne, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu považoval rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a mal
za to, že súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal s predmetom konania. Vo vyjadrení k odvolaniu
žalobca v celom rozsahu zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a písomných podaniach.

3.1
Za rozhodujúcu skutočnosť považoval to, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať
náhradné vozidlo za vozidlo, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom
žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového

konania, ale bol v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. Podľa
žalovaného nebolo dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla nad rámec
účelu náhradného vozidla definovaného Nálezom Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa
16.02.2023.

3.2

Podľa žalobcu postup autoservisu pri vykonávaní opravy motorového vozidla a jeho vracaní
poškodenému nemožno nijako pričítať poškodenému, ktorý bol objektívne po celú dobu zotrvania jeho
motorového vozidla v autoservise vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, a to v dôsledku
primárnej príčiny, ktorou je vznik škody na jeho motorovom vozidle porušením povinnosti poistenca
poisťovne, keď mal za to, že prevádzkyschopnosť opraveného vozidla poškodeného dňom zavŕšenia

jeho opravy nepredstavuje odstránenie príčiny, po ktorú nemohol poškodený svoje motorové vozidlo
užívať a škodová udalosť je sanovaná až ku dňu, kedy poškodený môže svoje opravené motorové
vozidlo opäť užívať, a to jeho vydaním zo strany autoservisu.

3.3

V danej súvislosti zopakoval svoju argumentáciu, že poškodený si nechal opraviť motorové vozidlo
v autorizovanom servise, ktorý je zároveň zmluvným partnerom žalovaného, a teda zo strany
poškodeného nešlo o svojvoľný výber autoservisu, ale práve naopak, oprava bola vykonaná
v autoservise, ktorý ako zmluvný servis žalovaného a zároveň autorizovaný servis garantuje kvalitu
a rýchlosť opravy, nakoľko je vo vzťahu k žalovanému povinný dodržiavať pracovné postupy pre

jednotlivé druhy opráv, s ktorými sú spojené špecifické požiadavky na ich trvanie a náročnosť. Podľa
žalobcu je potom objektívne akceptovateľné a účelné trvanie nájmu náhradného vozidla po celý čas
opravy poškodeného vozidla, kedy sa toto preukázateľne nachádzalo v autoservise. Taktiež namietal, že
žalovaný nepreukázal, že by poškodený mal reálnu a objektívnu možnosť prevziať si svoje vozidlo, tak
ako tvrdí, teda v deň vystavenia faktúry za opravu, nakoľko čakanie na krycí list spadá do sledu udalostí

spojených so škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú obdobie nároku poškodeného na náhradu nákladov
spojených s užívaním náhradného vozidla po dobu vykonávania opravy jeho motorového vozidla.

3.4
Podľa žalobcu žalovaný nesprávne posudzuje otázku dôkazného bremena, a teda skutočnosti, ktoré

je v predmetnom spore povinný žalobca tvrdiť a preukazovať. V danej súvislosti poukázal na to, že
žalovaný nemôže byť vylúčený z povinnosti znášať náklady na nájom náhradného vozidla, ktorého
účel žalobca preukázal, ak žalobca súčasne preukáže, kedy poškodený odovzdal poškodené vozidlo
autoservisu a kedy mu bolo opravené motorové vozidlo vrátené. Pokiaľ za daných okolností autoservis
vydá opravené vozidlo poškodenému po úhrade nákladov na opravu motorového vozidla, resp. doručení

krycieho listu zo strany poisťovne, ide o unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu na preukázanie
účelu náhradného vozidla, a teda nároku na náhradu nákladov spojených s jeho prenájmom. V danej
súvislosti mal za to, že žalovaný nepreukázal, že poškodený mal reálne užívať v ním namietanej
dobe poškodené motorové vozidlo, pričom poukázal na závery vyplývajúce z Nálezu Ústavného súdu
SR II. ÚS 322/2025-31 zo dňa 17.07.2025, týkajúceho sa posúdenia zaťaženia poisťovne dôkazným

bremenom o predmetných skutočnostiach. V tejto súvislosti zdôraznil, že práve uvedeným nálezom bol
zrušený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 42Cob/131/2023 zo dňa 25.02.2025, na
ktorý žalovaný v odvolaní opakovane poukazuje.

3.5

Žalobca považoval argumentáciu žalovaného, že súd prvej inštancie vôbec nevzal do úvahy to, že
poškodený nie je nútený čakať do doručenia krycieho listu a o jeho vydanie môže požiadať pred začatím
opravy, resp. môže uhradiť opravu vozidla z vlastných zdrojov, za bezpredmetnú. V danej súvislosti
zdôraznil, že cieľom povinného zmluvného poistenia je zabezpečenie prostriedkov na zaplatenie škôdspôsobených iným na zdraví alebo na majetku, a teda je na mieste, aby škodu uhrádzala priamo
poisťovňa, a to bez toho, aby sa vyžadovala ďalšia aktivita poškodeného v použití vlastných finančných
prostriedkov na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená práve klientom žalovaného.

3.6
Za nedôvodné a zavádzajúce považoval žalobca aj žalovaným tvrdené odvolacie dôvody poukazujúce
na nedostatočné a chybné odôvodnenie rozhodnutia, keď podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie sa
podrobne vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami a odôvodnenie rozsudku plne zodpovedá

všetkým požadovaným náležitostiam v zmysle ust.
§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Zdôraznil, že samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie
nevyhodnotil dôkazy podľa predstáv žalovaného, nezakladá automaticky záver o nesprávnosti týchto
skutkových zistení. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.

4. Strany sporu v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali.
5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku súdu
prvej inštancie bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP), t.j. žalovaným, v neprospech ktorého
bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, včas (§ 362 ods. 1 CSP)
a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s §

357 písm. m) CSP], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP,
viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa §
385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I.,
ako aj v závislom výroku II. o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako
vecne správny potvrdil.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolaním napadnutý z dôvodov prezumovaných ust. § 365 ods.
1 písm. b), d), f) a h) CSP.
7. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný
odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z uvedeného vyplýva, že na iné

pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietal odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keby takéto pochybenia
zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok konania.
8. Odvolateľ v konaní vzhľadom na obsah odvolania a charakter odvolacích námietok primárne namietal
nepreskúmateľnosť, arbitrárnosť a nedostatočnú odôvodnenosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

9. Krajský súd posúdil relevantnosť odvolacích dôvodov, teda to, či súd prvej inštancie na správne
a v úplnosti zistený skutkový stav aplikoval príslušné právne normy a či riadne svoje rozhodnutie
odôvodnil. Pritom nemožno opomínať, že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorej súčasťou
je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva
na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho

rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu musí byť aj dostatočným podkladom
pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Súd sa teda musí účinne zaoberať námietkami,
argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS
46/05, II. ÚS 76/07, podobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, strana 49, §
30). Inak povedané, judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument

strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko, Hiro Balani c. Španielsko, Georgiadis c. Grécko, Higins
c. Francúzsko). Ak rozhodnutie okresného súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 CSP, je
nepreskúmateľné. K porušeniu práva na spravodlivý proces môže teda dôjsť aj nepreskúmateľnosťou

napadnutého rozhodnutia (porovnaj I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, 4Cdo/34/2018,
4Cdo/3/2019, 5Cdo/57/2019, 8Cdo/152/2018).
9.1
Vychádzajúc z vyššie vyslovených východísk odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, keď uviedol rozhodujúci skutkový stav

a primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania a svoje právne závery náležite
vysvetlil a uspokojivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že
do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana predvšeobecným súdom úspešná, teda aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, predstavami, preberal
a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, či rozhodol v súlade
s jej vôľou a požiadavkami (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Do

obsahu základného práva podľa ustanovenia čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces
podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani
právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa
dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Z uvedeného teda vyplýva, že iba skutočnosť, že sa žalovaný s vysloveným

právnym názorom súdu prvej inštancie, ako aj jeho skutkovými závermi, nestotožnil, nemôže založiť
záver o naplnení odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) alebo h) CSP.
10. Žalovaný v odvolaní primárne namietal záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti nájmu náhradného
motorového vozidla až do jeho prevzatia zo strany poškodeného od autoopravovne/autoservisu, t.j.
dňa 12.03.2024 a zotrval na svojej argumentácii zo štádia konania pred súdom prvej inštancie, že
k oprave poškodeného motorového vozidla došlo už 28.02.2024 a od tohto dňa nebol žiaden dôvod na

vypožičanie náhradného motorového vozidla. Namietal, že žalobca v konaní ničím nepreukázal svoje
tvrdenia, že by predložená faktúra mala byť opravcom vystavená ešte pred ukončením opravy, resp.
nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý by si poškodený nemohol v tento deň prevziať svoje opravené
motorové vozidlo a ukončiť ďalší neúčelný prenájom náhradného motorového vozidla. Taktiež namietal,
že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho argumentáciou, že údajná bežná prax autoservisov

spočívajúca v zadržiavaní opraveného motorového vozidla je v rozpore so zákonom a domnieva sa, že
súd prvej inštancie validoval protiprávne konanie autoservisu, ktorý zadržiavaním motorového vozidla
ignoroval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa uplatnenia zádržného práva.
10.1
Vo vzťahu k uvedeným námietkam odvolací súd východiskovo považuje za potrebné vyjadriť sa

k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, tak ako ju prezumuje zákon č. 381/2001
Z. z.. Účelom uvedeného zákona je poskytnutie právnej ochrany poškodeného škodovými následkami
zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu. Právnu ochranu poškodeného zákon zabezpečuje jednak
tým, že poškodenému priznáva právo na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca

uzavrel poistnú zmluvu, a jednak tým, že v rámci združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá
vznik poistného garančného fondu, z ktorého sa odškodňujú obete dopravných nehôd, ktorým škodu
spôsobilo nepoistené alebo neznáme motorové vozidlo. Účelom povinného zmluvného poistenia
je teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so
škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy,

vychádzajúczust.§4ods.1aods.2zákonač.381/2001Z.z.,ktoréupravujeprávopoisteného(škodcu),
aby poisťovateľ z poistenia zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané
nároky na náhradu škody, ale aj vo sfére vyžadovaného rozsahu ingerencie poškodeného spočívajúcej
vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom
škodovejudalosti.Inakpovedané,práveinštitútpovinnéhozmluvnéhopoisteniazodpovednostizaškodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby poškodenému čo najviac zjednodušil
postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V kontexte uvedeného
je potom potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po
dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať. V daných
súvislostiach odvolací súd na tomto mieste poukazuje na Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. III. ÚS 602/2024 a III. ÚS 476/2024, na ktoré relevantne odkazuje aj súd prvej inštancie v bode
28. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku. V kontexte uvedeného bolo v prejednávanom spore
zásadné zodpovedanie otázky, či poškodenému (právnemu predchodcovi žalobcu) vzniká nárok na
náhradu škody spočívajúcej v nájme náhradného vozidla do vykonania opravy poškodení motorového
vozidla, ktoré boli spôsobené škodcom (poisteným) alebo až do doby, po ktorú poškodený reálne

neužíval svoje motorové vozidlo.

10.2
Zo skutkových záverov súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 06.02.2024 došlo pri Žiline k dopravnej
nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodeného A. B., ktorá bola

spôsobená prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Motorové
vozidlosidalpoškodenýopraviťvautoserviseMD-Bavaria,s.r.o.(ďalejaj„autoservise“)dňa06.02.2024,
pričom po dobu opravy a zotrvania poškodeného vozidla si prenajal na základe Zmluvy o nájme č.
169/2024 zo dňa 06.02.2024 u žalobcu vozidlo značky BMW X3, EČV: E., ktoré mal v nájme od06.02.2024 do 12.03.2024 za zmluvné nájomné 123,- Eur (denné nájomné 165,- Eur) spolu s poplatkom
za pristavenie a odobratie vozidla v sume 50,- Eur. Poškodený mal teda náhradné vozidlo v nájme po
dobu 36 dní a nájom skončil dňa 12.03.2024. V tejto súvislosti odvolací súd akcentuje v spore nespornú

skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý podniká ako poisťovateľ v oblasti poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, a teda v rámci svojej činnosti poskytuje poistné
plnenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď nezriedka poskytuje poistné plnenia
za škodu, ktorú zavinil jeho poistník na motorovom vozidle poškodeného pri strete prevádzok ich
motorových vozidiel. Poškodenia motorového vozidla sa spravidla opravujú v opravovniach – servisoch,

s ktorými môže mať poisťovateľ ako „zmluvný partner“ osobitný – „exkluzívny“ vzťah premietnutý do
poskytnutia určitej (predbežnej) „garancie“, že uhradí cenu opravy motorového vozidla poškodeného,
na čo slúži práve tzv. krycí list. Zo zisteného skutkového (stranami sporu v konaní nerozporovaného)
stavu vyplýva, že predmetný postup bol uplatnený aj v prejednávanom prípade, keď motorové
vozidlo poškodeného bolo zo strany autoservisu poškodenému vydané na druhý deň po tom, ako
bol dňa 11.03.2024 vystavený krycí list, t.j. dňa 12.03.2024. Uvedený záver zodpovedá tvrdeniam

žalobcu v bežných obchodných praktikách servisov vykonávajúcich opravy motorových vozidiel, pričom
žalovaný v konaní relevantným spôsobom nespochybnil vyjadrenie spoločnosti MD-Bavaria, s.r.o., ktorá
vykonávala opravu motorového vozidla poškodeného a ani vyhlásenia ďalších autorizovaných servisov,
t.j. spoločnosti ALTERIA MOTOR, s. r. o. a spoločnosti FINAL-CD spol. s r.o., z ktorých vyplýva,
že bežnou praxou týchto servisov je, že v deň ukončenia prác súvisiacich s opravou poškodeného

motorového vozidla servis vystaví faktúru, v ktorej sú vyčíslené náklady na opravu a túto faktúru v deň
jej vystavenia automaticky odosiela poisťovni, ktorá z PZP vinníka nehody je povinná faktúru zaplatiť
a v prípade, ak poisťovňa je zmluvným partnerom (rozumej partnerom autoservisu), sa ako náhrada
úhrady faktúry využíva tzv. krycí list s tým, že servis vydá poškodenému opravené vozidlo bezodkladne
po doručení krycieho listu. Vo vzťahu k uvedenému záveru odvolací súd poukazuje opätovne na Nález

Ústavného súdu SR III. ÚS 322/2025-31 zo dňa 17. júla 2025, ktorý v bode 16. odôvodnenia sa
vyjadruje práve k otázke bežnej obchodnej praxe poisťovní a servisov – zmluvných partnerov poisťovní
v tom zmysle, že „osobitne tomu je v situácii, keď proces opravy a vydania poškodeného vozidla
ako osobitného splnenia povinnosti poisťovne podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP je určovaný bežnou
obchodnou praxou poisťovní a servisov – zmluvných partnerov poisťovní, no nie bežnou obchodnou

praxou poškodených a prenajímateľov náhradných vozidiel.“. Uvedený záver Ústavný súd vyslovil
práve k otázke unesenia dôkazného bremena pri osvedčení skutkovej situácie, ktorej podstatou bola
bežná obchodná prax servisov a poisťovní, keď podľa ústavného súdu odvolací súd nesprávne zaťažil
dôkazným bremenom o skutočnostiach, ktorých preukázanie bolo v prospech žalovanej poisťovne
sťažovateľa. Zo skutočností preukázaných v konaní, tak ako na to adekvátne reaguje aj súd prvej

inštancie, vyplýva, že žalovaný mal o tomto zaužívanom postupe autoservisov vedomosť, keď tomu
zodpovedá aj jeho správanie vyplývajúce z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 11.03.2024, podľa
ktorého poskytol autoservisu plnenie v zmysle doloženej faktúry za opravu vo výške fakturovanej sumy
13.422,59 Eur. Vychádzajúc z vyššie uvedených prezumpcií odvolací súd dospel k záveru, že za daných
okolností nedochádza na strane poškodeného k zmene jeho postavenia už tým, že došlo k vykonaniu

opravy jeho motorového vozidla, ale k tomu dochádza až vtedy, keď uvedené motorové vozidlo mohol
reálne užívať, t.j. dňom, kedy došlo k vydaniu krycieho listu zo strany poisťovne škodcu.

10.3
Odvolací súd v spojitosti s vysloveným záverom zdôrazňuje, že v prejednávanom prípade neboli

namietané žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali záver o meškaní autoservisu s opravou motorového
vozidla poškodeného a na to nadväzujúcim vyhotovením a zaslaním faktúry za opravu vozidla
žalovanému, prípadne o omeškaní poškodeného s prevzatím motorového vozidla. Zo zistených
skutočností, t.j. že poškodený si dal opraviť motorové vozidlo v servise v kontexte skutočností
vyplývajúcich z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo dňa

12.03.2024, možno vyvodiť, že právny predchodca žalobcu (poškodený) vstupoval do právneho
vzťahu s autoservisom založeného zmluvou o dielo s tým, že on nebude uhrádzať cenu diela a že
úhrada ceny diela bude zabezpečená vydaním krycieho listu zo strany poisťovateľa škodcu, t.j.
žalovaného. O uvedenom svedčí aj postup samotného žalovaného, ktorý poukazoval cenu diela (opravy
poškodeného motorového vozidla) v zmysle krycieho listu na účet predmetného autoservisu. V kontexte

uvedeného muselo byť žalovanému zrejmé, že pri bežnom (očakávanom) chode udalostí
(s poukazom na vyššie uvedené vyjadrenie spoločnosti MD-Bavaria Žilina, s.r.o., prípadne ďalších
autoservisov) bude predmetné motorové vozidlo poškodenému vydané až po vydaní krycieho listu,
prípadne úhrady fakturovanej sumy, teda že ukončenie tohto „procesu“ bude podmienené úhradou(prípadne zabezpečením úhrady), ktorú mal vykonať samotný žalovaný. Argumentácia žalovaného
potom prinajmenšom ignoruje existujúci faktický stav založený poškodeným a autoservisom, pričom
bol to práve žalovaný, ktorý svojvoľným určením termínu vykonania úhrady objektívne oddialil vydanie

motorového vozidla poškodenému, napriek tomu, že samotná oprava, tak ako na to náležite odkazuje
aj súd prvej inštancie, bola vykonaná podľa obhliadky poisťovne, z čoho je zrejmé, že rozsah, oprava
a výška škody museli byť žalovanému známe, no napriek vystaveniu faktúry dňa 28.02.2024 reálne
vystavil krycí list až pred termínom splatnosti faktúry, t.j. 11.03.2024.
11. Vyššie uvedené závery podľa názoru odvolacieho súdu nachádzajú v určitej miere oporu aj

v existujúcich inštitútoch súkromného práva, a to v zádržnom práve, tak ako je prezumované § 151s
Občianskeho zákonníka, na ktoré (aj keď úplne v odlišných záveroch) poukazuje aj žalovaný. Zádržné
právo vzniká na základe jednostranného právneho úkonu zadržiavateľa (veriteľa), ktorým je fakticky
zadržanie veci. Predpokladom na realizáciu jednostranného právneho úkonu je existencia splatnej
peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ako aj to, že hnuteľná vec, ktorá má byť zadržaná, je
v reálnej dispozícii veriteľa, t.j. veriteľ má nad ňou faktickú moc. Zádržné právo je potom inštitútom, ktorý

sa veľmi často využíva napríklad pri zmluve o úschove, zmluve o dielo, ale aj pri uplatnení nároku zo
zodpovednosti za vady a podobne. V kontexte vyššie uvedeného je potrebné podľa názoru odvolacieho
súdu nahliadať na proces odškodňovania škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla tak, ako
to prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z., čo sa v reálnom živote prejavuje napríklad v tom, že poškodený
si dá vykonať opravu svojho motorového vozidla v zmluvnom/partnerskom servise poisťovateľa škodcu

a že zmluvný servis zasiela faktúru, ktorou vyúčtuje cenu opravy poisťovateľovi škodcu, a tento následne
vykoná úhradu opravy priamo zmluvnému servisu, následkom čoho dôjde k vydaniu motorového
vozidla poškodenému. Napriek tomu, že žalovaný sa v prejedávanom spore snaží navodiť dojem,
že on nijakým spôsobom nezasahuje do realizácie práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho
vzťahu založeného zmluvou o dielo medzi poškodeným a zmluvným servisom, jeho ingerencia (daná

spoluprácou so zmluvným servisom na báze likvidovania škody vzniknutej prevádzkou motorového
vozidla) je tým jednoznačne daná a z jeho strany (ako poisťovne a zmluvného partnera autoservisu
vykonávajúceho opravu) na zmluvnom základe obsahovo nepochybne obsahovo aj ovplyvniteľná.
V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť rozdielnosť postavenia žalovaného (ako poisťovateľa škodcu),
ktorého si poškodený sám neurčuje, nakoľko povinnosti žalovaného vznikajú v dôsledku škodovej

udalosti zavinenej škodcom (poisteným) a ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv
a povinností s poškodeným „nútene“ v dôsledku vzniku poistnej udalosti (tak ako ju prezumuje zákon
č. 381/2001 Z. z.) a postavenie autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným na „dobrovoľnom“
zmluvnom základe (na základe voľby poškodeného), ktorý je výsledkom kontraktačného procesu
s určitým obsahom. V kontexte uvedeného sa s úvahou, ktorá by podmieňovala dôvodnosť (prípadne

rozsah) nároku na náhradu škody súvisiacej s nájmom náhradného motorového vozidla poškodeným
aj za dobu zotrvania opraveného motorového vozidla v autoservise do vydania krycieho listu (príp.
vykonania úhrady zo strany poisťovne) tým, či by bol príslušný autoservis oprávnený uplatniť voči
poškodenému zádržné právo, nemožno stotožniť, nakoľko dôvodnosť nároku by bola závislá od toho,
aké zmluvné podmienky by si poškodený v rámci kontraktačného procesu s autoservisom vyjednal.

Akceptujúc názor žalovaného by si potom poškodený „musel“ dojednať so servisom také zmluvné
podmienky, ktoré by ukladali servisu povinnosť vydať mu motorové vozidlo po oprave aj bez zaplatenia
ceny opravy/vydania krycieho listu (uvedený výklad by potom napríklad de facto vylučoval možnosť
uplatneniazádržnéhoprávazostranyservisu),čobyservispriuzatváranízmluvyoopravenebolpovinný
akceptovať a prípadné nevyjednanie takýchto podmienok opravy zo strany poškodeného, s ktorými by

poisťovateľ škodcu súhlasil, by potenciálne viedlo k ďalším sporom medzi poškodeným a poisťovateľom,
týkajúcim sa námietok voči voľbe toho - ktorého servisu zo strany poškodeného. Pri takto vymedzenom
závere by sa poškodený stal do určitej miery „rukojemníkom“ poisťovateľa škodcu na strane jednej
aservisunastranedruhej.Vkontexteuvedenej(všeobecnej)úvahyjepotompotrebnéotoviacnahliadať
na prípady, kedy si poškodený dá opraviť motorové vozidlo v partnerskom servise poisťovateľa škodcu.

Odvolací súd má za to, že práve „partnerský“ vzťah poisťovateľa škodcu a servisu, ktorého reálnym
vyjadrením (okrem iného) je aj vydanie krycieho listu „zmluvnou/partnerskou poisťovňou“, má byť tou
skutočnosťou, ktorá poskytne zhotoviteľovi – partnerskému autoservisu poisťovateľa škodcu dostatočnú
garanciu na to, aby vydal poškodenému jeho opravené motorové vozidlo, a tým sa v konečnom dôsledku
vo vzťahu k poškodenému skrátila nevyhnutná doba, po ktorú bude z jeho strany potrebné užívanie

náhradného vozidla. Z uvedeného potom možno vyvodiť záujem poisťovateľa škodcu (ak nevzniknú
dôvodné pochybnosti o rozsahu škody) bezodkladne vydať krycí list, prípadne partnerskému servisu
škodu uhradiť, aby tým nedochádzalo k ďalšiemu vzniku škody z dôvodu nájmu náhradného vozidla zo
strany poškodeného, prípadne v rámci spolupráce s partnerským servisom vyjednať také podmienky,na základe ktorých by zmluvný servis vydal vozidlo poškodenému ihneď po vykonaní opravy. Námietka
žalovaného o tom, že servisy zadržiavajú opravené motorové vozidlá v rozpore so zákonom, vyznieva
potom jednostranne a nereflektuje na skutočnosť, že servis je (vo všeobecnosti) či už na zmluvnom

základe, resp. ex lege oprávnený zadržať motorové vozidlo do vykonania úhrady opravy, keď tak,
ako to už bolo uvedené, žalovanému ako zmluvnej/partnerskej poisťovni autoservisu nič nebráni si
s partnerským servisom vyjednať také podmienky, aby tento vydal motorové vozidlo poškodenému
hneď po ukončení opravy. Odvolací súd potom nevidí dôvod, aby zo strany zmluvnej poisťovne
nedošlo k nahradeniu dodatočných nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla poškodenému

partnerským servisom až do úhrady náhrady škody, prípadne vydania krycieho listu, nakoľko až týmto
dochádza k ukončeniu procesu odškodnenia poškodeného a vzniku objektívnej možnosti poškodeného
užívať opravené motorové vozidlo. Vo vzťahu k uvedenému vyznieva vyslovene účelovo námietka,
že poškodený mohol požiadať o vydanie krycieho listu pred začatím opravy alebo že opravu mohol
uhradiť z vlastných zdrojov, ktoré by mu následne boli zo strany žalovaného preplatené, keď tak ako to
uvádza súd prvej inštancie, nie je povinnosťou poškodeného zabezpečovať si tak finančnú čiastku na

úhradu opravy svojho vozidla (v danom prípade sumu 13.422,59 Eur). Je treba mať pritom na zreteli,
že poškodený škodu reálne nespôsobil a zavinil ju práve poistenec žalovaného, ktorá zodpovednosť
je krytá práve povinným zmluvným poistením, na základe ktorého má povinnosť nahradiť škodu podľa
§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. priamo poisťovňa. Rovnako argumentácia, že poškodený mohol
požiadať o vydanie krycieho listu pred začatím opravy, nemôže obstáť a vyznieva priam účelovo. Navyše

z nej možno vyvodiť, že žalovaný sám pripúšťa, že krycí list by objektívne mohol vystaviť už pred
dokončením (príp. začatím) opravy (na žiadosť poškodeného), a ak by tak bol učinil, už ipso facto by
tým odpadla príčina tohto sporu, príp. obsahovo obdobných sporov. Možno sa len domnievať prečo tak
žalovaný v danom prípade neučinil, prípadne iných obdobných prípadoch nečiní. V daných súvislostiach
odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že žalovaný mal vedomosť o rozsahu poškodenia motorového

vozidla poškodeného, táto oprava (tak ako to vyplýva z faktúry, ktorou bola vyúčtovaná cena opravy)
bola vykonaná podľa ohliadky poisťovne, t.j. žalovaného a žalovanému potom nič nebránilo v tom, aby
vykonal bezodkladnú úhradu ceny opravy, nevyčkávajúc na zosplatnenie predmetnej faktúry.
12. Pokiaľ žalovaný súčasne namietal, že súd prvej inštancie ani náznakom neskúmal, či bol poškodený
skutočne neschopný vrátiť náhradné vozidlo skôr, resp. prečo bol nájom vozidla účelný práve do

dňa 12.03.2024, odvolací súd, tak ako už bolo vyššie uvedené, poukazuje na to, že k vystaveniu
krycieho listu došlo dňa 11.03.2024 a poškodený si prevzal predmetné motorové vozidlo nasledujúci
deň, t.j. 12.03.2024. Vo vzťahu k účelnosti nájmu za deň 12.03.2024 poukazuje na závery súdu prvej
inštancie vyslovené v bode 28. odôvodnenia rozsudku, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje.
Na doplnenie správnosti poukazuje na to, že v konaní nebolo preukázané, že poškodený si mohol

vyzdvihnúť predmetné motorové vozidlo už dňa 11.03.2024, pričom práve naopak, z jeho čestného
vyhlásenia zo dňa 12.03.2024 vyplýva, že z jeho strany bolo možné si vyzdvihnúť opravené vozidlo
najskôr v uvedený deň, a to vzhľadom na krátkosť času od oznámenia a skutočnosť, že v danom
čase nemal možnosť a priestor obratom sa dostaviť do autoservisu za účelom prevzatia opraveného
vozidla už v deň oznámenia skutočnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný

v konaní neprodukoval žiadne návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré by preukazovali, že by poškodený
mal dňa 11.03.2024 dostatok času na to, aby sa do predmetného autoservisu dostavil a poškodené
motorové vozidlo si vyzdvihol, keď žalovaný v konaní neprodukoval ani len skutkové tvrdenia o tom, že
by k doručeniu krycieho listu autoservisu došlo v takom čase, že poškodený mal možnosť si predmetné
motorové vozidlo z autoservisu vyzdvihnúť už v uvedený deň, a na ktoré by tak žalobca mohol následne

reagovať.
13. Iba na doplnenie, pokiaľ žalovaný v odvolaní v rámci svojej právnej argumentácie odkazuje na
závery vyplývajúce z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 42Cob/131/2023 zo
dňa 25.02.2025, odvolací súd poukazuje na to, že uvedené rozhodnutie bolo zrušené a vec bola
predmetnému odvolaciemu súdu vrátená na ďalšie konanie Nálezom Ústavného súdu III. ÚS 322/2025

zo dňa 17. júla 2025, z ktorého potom odvolací súd pri formulovaní svojich záverov v posudzovanej veci
vychádzal.
14. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/46/2024 zo dňa
27.06.2024, odvolací súd odkazuje na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, a to sp. zn.
9Co/107/2023 a 11Co/88/2023 zo dňa 30.04.2024, ako aj sp. zn. 6Co/77/2023 zo dňa 31.07.2024,

ktoré vyslovili k otázke primeranosti doby nájmu iný odlišný záver, ako bol vyslovený v predmetnom
rozhodnutíKrajskéhosúduvŽiline.Vdanejsúvislostiodvolacísúdprízvukuje,žepredmetnérozhodnutie
Krajského súdu v Žiline (rozumej sp.zn. 8Co/46/2024 zo dňa 27.06.2024) nie je pre konajúci odvolací
súd rozhodnutím vyššej súdnej autority.15. Žalovaný namietal správnosť rozsudku súdu prvej inštancie aj vo výroku o úrokoch z omeškania,
pričom svoje odvolanie v tejto časti nijakým spôsobom nekonkretizoval. Vo vzťahu k uvedenej odvolacej
námietke odvolací súd vykonal prieskum rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom má za to, že závery

súdu prvej inštancie týkajúce sa vzniku nároku žalobcu na úroky z omeškania prezentované v bode 30.
odôvodnenia rozsudku sú správne a možno sa s nimi v celom rozsahu stotožniť.

16. Na základe uvedeného pri absencii ďalších odvolacích námietok odvolací súd viazaný dôvodmi
odvolania rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

17. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalovaného
napadnutý rozsudok potvrdil aj v závislom výroku II. o práve na náhradu trov konania, ktorý vo vzťahu
k výroku vo veci samej vykazuje vecnú správnosť (žalovaný vo vzťahu k predmetnému výroku nijako
nekonkretizoval odvolaciu námietku a tento výrok napadol iba z dôvodu odvolania voči výroku I., t.j.
výroku vo veci samej).

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP a ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaný nemal v odvolacom konaní ani len čiastočný
úspech, keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

19. V súlade s § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za nej koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].

V F., dňa 31. marca 2026.
JUDr. Vladimír Topoľančík

predseda senátu
JUDr. Eva Malíková

člen senátuJUDr. Roman Tichý

člen senátu