Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoCsp/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117214776
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8117214776.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Jany Jančíkovej v spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom
XXX XX C. XX, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22
Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpenému Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so
sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov,
o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 13Csp/136/2017-30 zo dňa 03.09.2024 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a vo výroku o trovách

konania.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne, cit.:

,,U r č u j e , že úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2013 medzi
žalobcom a žalovaným j e b e z ú r o č n ý a b e z p o p l a t k o v.

U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2013
medzi žalobcom a žalovaným v znení: „Podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárame: b) dohodu o
zrážkach zo mzdy, prípadný nesúhlas označte krížikom: [ ] a c) dohodu o zmluvnej pokute podľa Hlavy
18 ÚP; to všetko v rozsahu uvedenom pred textom úverových podmienok a v úverových podmienkach.
Vyznačením krížiku nás žiadate, aby vzájomné spory zo zmluvy o platobných službách boli rozhodované
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom v súlade so zákonom o platobných službách.
Žiadosť vyznačte krížikom. [ ]“, j e n e p r i j a t e ľ n á .

Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie okrem iného konštatoval, že ide o právny vzťah
vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorá má v zmysle ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka povahu
tzv. absolútneho obchodného záväzkového vzťahu spravujúceho sa ustanoveniami tretej časti tohto
zákona. Zo skutočností uvedených žalobkyňou však vyplýva, že v podrobnostiach ide o nároky medzi

žalobkyňou a žalovaným vyplývajúcim zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a právny vzťah (zmluvu)
medzi účastníkmi je preto potrebné posúdiť aj podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj ako ,,ZoSÚ“), ktorý stanovuje špeciálnu úpravu
spotrebiteľských úverov.3. Uviedol, že po vykonanom dokazovaní z predloženej písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na
ktorú žalobca ako spotrebiteľ pripojil svoj podpis, zistil, že jej písomné vyhotovenie neobsahuje niektoré

náležitosti vyžadované podľa ZoSÚ, a to najmä podmienky upravujúce čerpanie úveru (§ 9 ods. 2
písm. g) ZoSÚ), podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadby (§ 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ), a
predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ).

4. Uviedol, že písomná zmluva o spotrebiteľskom úvere musí preto určite a zrozumiteľne (§ 37 ods. 1

OZ), okrem ďalších náležitostí, v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSU obsahovať:
g) podmienky upravujúce jeho čerpanie - teda „Akým spôsobom a kedy spotrebiteľ dostane peniaze“ (viď
formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý je uvedený v prílohách č. 3 a 4 tohto
zákona, a obsahuje niektoré vysvetľujúce informácie),
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru - ktorou je podľa § 2 písm. j) ZoSÚ úroková sadzba vyjadrená
ako fixné alebo variabilné percento, a súčasne podmienky ktoré upravujú jej uplatňovanie - ktorými

sa, vychádzajúc z podstaty a zmyslu úročenia, rozumejú všetky podmienky tak aby bolo zrejmé ako,
resp. z akej sumy a odkedy (napr. či už od dojednania úveru - rezervácie peňažných prostriedkov,
alebo od reálneho poskytnutia peňažných prostriedkov v prospech dlžníka, alebo až od určitého iného
času v prípade dojednania dočasného bezúročného obdobia) a dokedy sa má uplatňovať (napr. do
stanoveného času splatnosti, alebo do vrátenia, alebo inak), a to tak, aby bola jasne určiteľná povinnosť

platenia úrokov (napr. aj v situácii prípadného predčasného alebo oneskoreného vrátenia peňažných
prostriedkov). Len takýto výklad požiadavky zákona totiž spĺňa účel spotrebiteľského práva, a to jednak
venovať zvýšenú pozornosť ochrane spotrebiteľa (ktorý by nemal byť zavádzaný a mal by mať čo najviac
informácií umožňujúcich mu - pred, ale i dodatočne po poskytnutí úveru - čo najlepšie posúdiť situáciu a
urobiť rozhodnutie ohľadom uzavretia zmluvy a následne aj spôsobu, resp. rýchlosti splácania úveru), a

tiež preto, že len pri vyššie uvedenom riadnom vymedzení uplatňovania úrokovej sadzby (úročenia) je
možné kedykoľvek (i v priebehu splácania) určiť obsah právneho vzťahu, t.j. výšku zostávajúcej istiny,
úrokov a ostatných poplatkov.
Uviedol, že prax, a ako vyplýva z ust. § 9 ods. 2 písm. l) a m) ZoSÚ aj zákon (rozlišujúci minimálne
splácanie s amortizáciou istiny alebo bez), totiž pozná rôzne spôsoby splácania úveru. Napríklad

poskytnuté peňažné prostriedky (istina) sa môžu splácať na začiatku a úroky až na konci, prípadne
naopak, alebo sa úroky a poplatky strhnú ihneď z celkovej výšky spotrebiteľského úveru (pozri napr.
vysvetlivky k položke 2C formulára o zmluvných podmienkach podľa vyhl. č. 620/2007 Z.z. v pôvodnom
znení),prípadnesaistinasplácaspolusúrokmivrôznychkombináciách(čonavonoknevylučujerovnakú
resp. nemennú výšku celkovej splátky), či už s pevnou splátkou istiny a sumy úroku, resp. podľa ich

rôzne stanoveného podielu, alebo sa amortizuje celkovými rovnomernými tzv. anuitnými splátkami, pri
ktorých sa plynule mení výška a pomer splátky istiny a úroku. Spôsob úročenia a splácania úveru a jeho
jednotlivých častí musí byť preto vyjadrený určitým a zrozumiteľným spôsobom vylučujúcim pochybnosti
o obsahu povinnosti splácať jeho jednotlivé položky (vrátane postupu jej splnenia). Na spotrebiteľský
úversatotižnevzťahujúautomatickyobvyklévšeobecnésubsidiárnepravidláúročeniaasplácaniapodľa

dispozitívnych ustanovení OBZ (v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ v spojení s ust. § 11 ods. 1 ZoSÚ), a úroky,
resp. výška úrokov (úroková sadzba), podmienky jej uplatňovania a podmienky splácania istiny, úrokov
a iných poplatkov musia byť výslovne písomne dohodnuté, resp. určené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere. Inak sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a veriteľ nárok na úroky a poplatky nemá./
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

5. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom
na obchodné podmienky, nemalo by sa to však týkať podstatných náležitostí zmluvy (ale len

dojednaní technického a vysvetľujúceho charakteru), keďže tieto informácie sa musia povinne uvádzať
spotrebiteľovi už v predzmluvnom formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere (§ 4
ods. 2 ZoSÚ), a nič by preto, v prípade poctivého prístupu veriteľa, nemalo brániť tomu uviesť ich aj
priamo v zmluve. Okrem toho tiež platí, že stanovenie časti obsahu zmluvy odkazom na obchodného
podmienky nemôže byť ani neprimerane všeobecné (nestačí iba zmienka o obchodných podmienkach),

pretože ak má byť súčasťou zmluvy (ako prejavu vôle), platia preňho, ak sa s ním majú spájať právne
účinky, rovnaké pravidlá ako aj pre iné právne úkony. Časť obsahu zmluvy, ktorú tento odkaz určuje
(poukazom na obchodné podmienky), by sa mala preto stanoviť konkrétne (určite a zrozumiteľne, § 37
ods. 1 OZ) tak, aby bolo zrejmé úpravu ktorej časti zmluvy (práv a povinností) treba hľadať a vykladať nainom mieste (napr. v obchodných podmienkach), písomne (§ 9 ods. 1 ZoSÚ), a zároveň aj nie menším
písmom ako iná časť takejto zmluvy (§ 53c OZ). V tomto prípade tomu tak nebolo.
V tejto súvislosti súd prvej inštancie tiež pripomenul, že určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere ako dvojstranného právneho úkonu nesvedčí ani rozsiahlosť a neprehľadnosť
textu obchodných podmienok napísaná drobným písmom so súčasným zakomponovaním viacerých
podstatných zmluvných náležitostí zmluvy o úvere na ich viacerých miestach. Inými slovami vo vzťahu k
ich platnosti súd prvej inštancie zdôraznil, že v prípade konfliktu záujmov spotrebiteľa a jeho zmluvného
partnera je potrebné poskytnúť vyššiu mieru ochrany spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane. V

kontexte s týmto princípom je potrebné posúdiť aj úverové zmluvné podmienky. Tie zásadne nesmú
slúžiť tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom napísanej forme
skryl zmluvný partner spotrebiteľa podmienky, ktoré sú podstatné, a o ktorých môže predpokladať, že
uniknú jeho pozornosti. Pokiaľ tak učiní, čo sa stalo zrejme aj v tomto prípade, spreneverí sa princípu
dôvery a preto takému jednaniu nemožno priznať právnu ochranu pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods.
1 OZ). K tomu súd prvej inštancie poukázal aj na právny záver uvedený v náleze Ústavného súdu ČR z

11.11.2013, sp.zn. I. ÚS 3512/11 a na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23.

6. Konštatoval, že vzhľadom na to, že samotná zmluva resp. text zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na
ktorý spotrebiteľ pripojil svoj podpis, neobsahuje:
(ad 1.) podmienky upravujúce čerpanie úveru - teda „Akým spôsobom a kedy spotrebiteľ dostane

peniaze“,
(ad 2.) podmienky upravujúce uplatňovanie úrokovej sadzby - ktorými sa, vychádzajúc z podstaty a
zmyslu úročenia, rozumejú všetky podmienky tak aby bolo zrejmé ako, resp. z akej sumy a odkedy
(napr. či už od dojednania úveru - rezervácie peňažných prostriedkov, alebo od reálneho poskytnutia
peňažných prostriedkov v prospech dlžníka, alebo až od určitého iného času v prípade dojednania

dočasného bezúročného obdobia) a dokedy sa má uplatňovať (napr. do stanoveného času splatnosti,
alebo do vrátenia, alebo inak), a to tak, aby bola jasne určiteľná povinnosť platenia úrokov (napr. aj v
situácii prípadného predčasného alebo oneskoreného vrátenia peňažných prostriedkov), a ďalej tiež ani
(ad 3.) predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa preto v zmysle ust. § 11 ods. 1 ZoSÚ už z týchto dôvodov, bez potreby zaoberať sa ostatnými

výhradami uvedenými žalobkyňou a námietkam žalovaného vyjadrenými vo vzťahu k nim (ktoré by na
výsledku už nič nezmenili), súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetný úver je bezúročný a bez
poplatkov.

7. Vo vzťahu k výroku o trovách konania súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní bola procesne

úspešnejšia žalobkyňa, a preto by jej mal v zmysle ust. § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“) aj bez návrhu (s prihliadnutím na obsah súdneho spisu) v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí, priznať podľa § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania. Keďže však žalobkyni
v doterajšom konaní podľa obsahu súdneho spisu doposiaľ žiadne preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (trovy konania) nevznikli, a

neúspešný žalovaný na náhradu trov konania nemá právo, prvoinštančný súd nárok na náhradu trov
konania stranám nepriznal.

8. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov, že úver je bezúročný a bez poplatkov a vo výroku o trovách
konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1

písm. f) a h) CSP.

9. Čo sa týka podmienok čerpania úveru, žalovaný prvotne poukázal na to, že žalobkyňa mala vedomosť
o nasledujúcich skutočnostiach: - aký druh úveru jej bol poskytovaný (bezúčelový úver), - v akej celkovej
výške (1.600,- eur), - s akou mesačnou splátkou (38,28 eura), - počtom splátok (84), - ročnou úrokovou

sadzbou (21,02 %), - RPMN (23,4 %), - priemernou RPMN (19,35 %), - ďalej bola oboznámená s
termínom splatnosti splátok nasledovne: „Prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia
úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa
poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum druhej
a nasledujúcich splátok je vždy 18. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom

nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka.“ - a tiež s číslom účtu, v prospech ktorého
má realizovať úhrady, - taktiež jej bol ozrejmený spôsob výplaty úveru: bankovým prevodom klientovi
na ňou uvedený bankový účet.10. Podľa žalovaného žalobkyňa dobrovoľne a vedome prišla za žalovaným s návrhom na poskytnutie
úveru a bola si v zmysle uzatvorenej zmluvy vedomá všetkých podmienok s úverom súvisiacich, čo
v konečnom dôsledku potvrdila aj svojím podpisom na samotnej úverovej zmluve. Všetky základné a

zákonom požadované podmienky čerpania úveru uvedené v zmluve sú ďalej bližšie a podrobnejšie
špecifikované v Úverových zmluvných podmienkach (ďalej aj ako „UP“) ktoré žalobca obdržal spolu s
úverovou zmluvou v zmysle zmluvného ustanovenia: „Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o hotovostnom
úvere (ďalej iba „Zmluva“) a Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej iba „Zmluva o úvere z karty“)
sú úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. s kódom D.. Vy, ako klient, svojím

podpisom potvrdzujete, že ste úverové podmienky prevzal, ste s nimi oboznámený(á), sú Vám všetky ich
ustanovenia zrozumiteľné, považujete ich za dostatočne určité a prejavujete súhlas byť nimi viazaný(á).“
Žalovanému nie je zrejmé, ktoré presné podmienky upravujúce čerpanie úveru považoval súd prvej
inštanciezaabsentujúce,nakoľkotakzmluva(včastisnázvomÚVER)akoajúverovépodmienky(najmú
v Hlave 2,3 a 4) obsahujú všetky súdom vytýkané podmienky čerpania úveru, t.j.: akým spôsobom a
kedy dostane spotrebiteľ peniaze: Hlava 4 § 1, ktorý uvádza: „úver Vám poskytneme v okamihu kedy

prijmete finančnú čiastku na účet, ktorý ste za týmto účelom určil v zmluve“.

11. V súvislosti s obsahom Úverových podmienok ako súčasťou zmluvy o úvere žalovaný uviedol, že
nie je zákonom nikde požadovaná ich inkorporácia do zmluvy samotnej. Podľa ústavne konformného
výkladu je preferovaná platnosť pred neplatnosťou právneho úkonu (nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp.zn. I. ÚS 242/07). Preto aj v prejednávanej veci je potrebné uprednostniť výklad, ktorý
rešpektuje vôľu zmluvných strán. Ak teda strany uzatvorili zmluvu, ktorej podstatné náležitosti sú v
listine podpísanej obidvomi stranami určené výslovným odkazom na samostatnú listinu, ktorá nebola
podpísaná, nespôsobuje to bez ďalšieho absenciu súdom prvej inštancie vytýkaných náležitostí, najmä
v prípade, kedy prejav vôle zmluvných strán bol dostatočne určitý a zmluvný konsenzus (vrátane UP)

pokrýva aj tieto dojednania. Stačí, že zmluvné strany Úverové podmienky vyhlásili za súčasť zmluvy v
podpísanom texte vlastnej zmluvy.

12. Poukázal na to, že pokiaľ žalobkyňa akokoľvek rozporuje úverovú zmluvu 12 rokov po jej
uzatvorení, pričom okrem iného v žalobe uvádza, že „zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, na

ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť“, je zrejmé, že sa jedná o formulárovú vopred
predpripravenú žalobu, z ktorej žalobca ani neodstránil ustanovenia, ktoré sa predmetnej zmluvy vôbec
netýkajú. V danom prípade totiž žalovaný poskytol žalobkyni bezúčelový spotrebný úver vo forme
peňažného plnenia v prospech jej účtu a žiadny iný subjekt (predajca) v úverovom vzťahu nefiguroval.

13. V súvislosti s úrokovou sadzbou žalovaný poukázal predovšetkým na ustanovenie § 2 písm. j)
zákona o SU, v zmysle ktorého sa úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru rozumie úroková sadzba
vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného
spotrebiteľského úveru. Fixná úroková sadzba sa počas celej doby splácania úveru nemení, je pevne
stanovená tak, ako tomu je aj v prejednávanej veci. Naopak, variabilná úroková sadzba sa môže počas

doby trvania úverového vzťahu meniť; môže sa počas doby splácania zvyšovať alebo znižovať, a to
vplyvom vývoja trhu, pričom pri zmene úrokovej sadzby sa automaticky mení aj výška mesačnej splátky
úveru. Práve variabilná úroková sadzba býva naviazaná na index, t.j. číslo používané ako referenčná
hodnota, alebo na určitú referenčnú úrokovú sadzbu, napríklad na referenčnú sadzbu EURIBOR,
prípadne na referenčnú sadzbu banky, ktorú je táto oprávnená jednostranne meniť v závislosti od

vývoja trhu. Index ako hodnotový ukazovateľ alebo referenčnú úrokovú sadzbu je potrebné uvádzať
pri variabilnej úrokovej sadzbe a nie pri fixnej úrokovej sadzbe, ktorá sa v priebehu úverového vzťahu
nemení.
Z dikcie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ zároveň nevyplýva, že by musela byť v spotrebiteľskej
zmluve kumulatívne uvedená úroková sadzba, podmienky upravujúce uplatňovanie úrokovej sadzby

aj spolu s indexom a referenčnou úrokovou sadzbou. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že sa má
uviesť úroková sadzba spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčná sadzba a nie všetky tieto skutočnosti súčasne. Na základe uvedeného sa nemožno stotožniť
s názorom súdu prvej inštancie, že by absencia indexu alebo referenčnej sadzby pri fixnej úrokovej
sadzbe mala za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v tomto prípade, t.j. v prípade fixne

stanovenej úrokovej sadzby, ktorá zostáva zachovaná počas celej doby trvania úverového vzťahu.

14. Pokiaľ ide o podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, tie sú podľa žalovaného v zmluve jasne
uvedené ako nemenné, t.j. za predpokladu čerpania úverového rámca vo výške 1.600,- eur, s mesačnouvýškou splátky 38,28 eura, počtom splátok 84, celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom 3107,16 eura
a lehotou splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru, je medzi zmluvnými stranami dohodnutá fixná a
nemenná úroková sadzba 21,02 %.

Ďalšie doplňujúce informácie sú zároveň uvedené v Úverových podmienkach, napríklad: Hlava 4, § 2
uvádza: „Úroky z poskytnutého úveru musíte platiť od okamihu, kedy Vám úver poskytneme, až do
okamihu úplného vrátenia úveru s príslušenstvom.“ Hlava 5, § 1 uvádza: „Úver musíte splácať riadne
a včas v stanovených mesačných splátkach. Počet, výška a termín splatnosti jednotlivých splátok sú
uvedené v zmluve. Jednotlivé splátky sa skladajú z príslušnej časti úverovej istiny, úrokov a úhrady za

poistenie (ďalej iba „splátka“), ak nie je v zmluve alebo týchto úverových podmienkach uvedené inak.“
Hlava 5, § 2 uvádza: „Kedykoľvek v priebehu trvania zmluvy si môžete vyžiadať výpis z účtu v podobe
amortizačnej tabuľky. Obsahuje informácie o splátkach, ktoré máte platiť, a lehotách a podmienkach ich
úhrady. Ďalej v ňom nájdete prehľad položiek, z ktorých sa splátka skladá.“

15. Podľa žalovaného je teda zrejmé, že žalobkyňa v danom prípade disponovala všetkými informáciami

súvisiacimi s dohodnutou úrokovou sadzbou, vedela presne z akej sumy a odkedy bude mať povinnosť
úroky platiť, tiež vedela dokedy mu táto povinnosť trvá. V Úverových podmienkach mala komplexne
riešené všetky špecifické situácie týkajúce sa napr. vrátenia poskytnutého úveru pred termínom
splatnosti splátok, ďalej tiež pre prípad oneskorenia sa so splácaním splátok a iné. Pokiaľ ide
o amortizačnú tabuľku, o túto žalobkyňa nikdy záujem neprejavila a žalovaného o jej vystavenie

nepožiadala. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že súd prvej inštancie vážne pochybil, keď
považoval vyššie uvedené podmienky upravujúce uplatňovanie úrokovej sadzby v úverovom vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným za absentujúce a na tomto základe vyhodnotil úverovú zmluvu ako
bezúročnú a bezpoplatkovú.

16. V súvislosti s obsahom bodu 51 napádaného rozsudku žalovaný uviedol, že súd opäť vychádza z
nesprávnych skutkových zistení, pokiaľ tvrdí: „neprehľadnosť textu obchodných podmienok napísaná
drobným písmom so súčasným zakomponovaním viacerých podstatných zmluvných náležitostí zmluvy
o úvere na ich viacerých miestach“. Obsah samotnej zmluvy totiž zodpovedá iba jednému listu, ktorý
na jednej strane obsahuje všetky údaje súvisiace so zmluvným vzťahom a to prostredníctvom jasne a

prehľadne vyznačených osobitných častí zmluvy, ktorými sú najmä: v časti KLIENT údaje o klientovi,
v časti ZAMESTNANIE KLIENTA údaje o jeho príjmoch, v časti ÚVER podstatné informácie k úveru, v
časti VÝPLATA ÚVERU informácie o spôsobe výplaty klientovi a ďalšie. Žalovanému nie je zrejmé, na
základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru, že podstatné náležitosti zmluvy nachádzajúce sa na
viacerých miestach zmluvy sú v rozpore s dobrými mravmi. Nakoľko zmluva musí obsahovať viaceré

zákonom predpokladané náležitosti, tieto sa skutočne vyskytujú na viacerých miestach, no vždy v rámci
presnezadefinovanejčastiúverovejzmluvy(časťKLIENT,časťÚVERainé).Preklientaakospotrebiteľa
je preto úplne zrejmé, že ak si chce skontrolovať svoje údaje, bude sa orientovať na časť s názvom
KLIENT, ak bude potrebovať údaje o samotnom úvere, bude hľadať v časti ÚVER.

17.Pokiaľideovytýkanúveľkosťpísma,tútozačaloupravovaťažnariadenievlády141/2014Z.z.,ktorým
sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Toto nariadenie bolo schválené
dňa 28.05.2014 pričom účinnosť nastala až od 1.1.2015. Žalovanému zároveň nie je zrejmé, z akého
dôvodusúdvkontextesvojejargumentácieoúdajnejneprehľadnostiadrobnejveľkostipísmapodriaďuje

tejto tiež úverové zmluvné podmienky, ktoré sú z hľadiska obsahu, veľkosti písma a aj usporiadania
zrozumiteľné, jasné, prehľadné a bez problémov čitateľné.

18. Podľa žalovaného výška RPMN je v úverovej zmluve uvedená správne spolu s predpokladmi pre
jej výpočet, ktoré sú uvedené priamo v úverovej zmluve v zmysle indikatívneho výpočtu. Na základe

žalovanej úverovej zmluvy bol klientovi poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver. Klient bol pred
podpisom úverovej zmluvy presne informovaný o všetkých položkách, ktoré vstupujú do vzorca na
výpočet RPMN a sú uvedené aj priamo v úverovej zmluve. Žalovaný preto považuje tak údaj o RPMN
ako aj o predpokladoch jeho výpočtu v úverovej zmluve za uvedené správne a v súlade so zákonným
ustanovením. Smernica vo svojom ustanovení požaduje uviesť RPMN „zrozumiteľne a stručne“, čo

by malo byť rozhodujúcim kritériom pre eurokonformný výklad predmetného ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch. Keďže pravidlá pre výpočet RPMN ustanovené zákonom o spotrebiteľských
úveroch aj smernicou nedávajú iné kritérium, má žalovaný za to, že postupoval v súlade so zákonom
aj smernicou a ich cieľom a poskytol žalobcovi úplné a najpresnejšie informácie v požadovanejzrozumiteľnej a stručnej podobe. Tá žalobkyni umožnila porovnanie úveru ponúkaného žalovaným s
akoukoľvek ďalšou ponukou na trhu.
Z týchto dôvodov sa žalovaný domnieva, že nemôže ísť o ten istý prípad ako je uvedenie nesprávneho

údaja v neprospech spotrebiteľa alebo jeho úplné neuvedenie, ktoré vnútroštátna úprava podľa § 11 ods.
1 písm. b) ZoSÚ sankcionuje tým, že sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Takáto sankcia by nemohla byť považovaná za primeranú, keď žalobkyňa mohla riadne posúdiť rozsah
svojich budúcich záväzkov. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Súdneho dvora EÚ
zo dňa 16.11.2010 vo veci C-76/10. Aj v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016

vo veci C-42/15, sa vyžaduje v prípade sankcionovania bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy
uplatňovanie princípu primeranosti. Aj táto požiadavka by mala byť kritériom pre eurokonformný výklad
vnútroštátneho práva.
Uviedol, že jednotlivé predpoklady pre výpočet RPMN sú špecifikované priamo v úverovej zmluve v
časti Úver na strane 1., kde sú uvedené všetky položky, ktoré do vzorca vstupujú, t.j. výška úveru
1.600,- eur, výška mesačnej splátky 38,28 eura, termíny splatnosti splátok – každý mesiac do 15.dňa,

počet splátok 84, ročná úroková sadzba 21,02 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom 3.107,16 eura,
termín konečnej splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v mesiaci. Žalobkyňa tak
tieto parametre nemusela dohľadávať a identifikovať podrobným preskúmavaním podmienok zmluvy.
Žalovaný tak umožnil žalobkyni bez ťažkostí s istotou identifikovať všetky predpoklady na výpočet
RPMN. Zároveň i samotný Súdny dvor Európskej únie vo veci C-677/23 z 23. januára 2025 uviedol, že

predpoklady použité na výpočet RPMN môžu byť zložité, a preto je potrebné ich zrozumiteľne, stručne
a výslovne uviesť v zmluve o úvere, čo v tomto prípade bolo jednoznačne splnené, nakoľko žalobkyňa
nebola nútená ich identifikovať na základe žiadneho prepočítania jednotlivých ustanovení zmluvy. Tieto
údajetakpredmetnázmluvaobsahujevprespotrebiteľazrozumiteľnej,transparentnejajasneoznačenej
podobe, pričom tieto údaje sú skutočnými predpokladmi pre výpočet RPMN. Žalovaný má za to, že

predmetná spotrebiteľská zmluva spĺňa požiadavky vo vzťahu k povinnosti zakotvenej v § 9 ods. 2
písm. j) ZoSÚ v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy a to v podobe uvedenia všetkých predpokladov
použitých pre výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V tejto súvislosti poukázal i na to, že z
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-677/23 z 23. januára 2025 nevyplýva povinnosť
veriteľa uviesť v zmluve konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.

Žalovaný má za to, že všetky predpoklady na výpočet RPMN v zmluve uvedené sú, a súd prvej inštancie
vážne pochybil, keď vzhľadom na zložitosť výpočtového vzorca v dôsledku nevedomosti správneho
doplnenia vstupných parametrov, tieto považoval za absentujúce. Predmetná zmluva obsahuje všetky
náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ, vrátane ročnej percentuálnej miery nákladov spolu s uvedením
všetkých predpokladov potrebných na jej výpočet (vyššie spomenutá časť s názvom ÚVER). Žalovaný

preto považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, vychádzajúci z nesprávneho
právneho posúdenia veci a taktiež za nedostatočne a neúplne odôvodnený, a preto nespĺňajúci kritéria
podľa § 220 ods. 2 CSP.

19. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej

inštancievodvolanímnapadnutejčastizrušilavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanie,prípadne
aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v tejto časti (výroku o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti) zamietne a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

20. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

21. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

22. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného (§ 124 CSP) bol v odvolacom konaní preskúmavaný
prvý výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkyne v časti určenia,že úver je bezúročný a bez poplatkov a súvisiaci tretí výrok o trovách konania. Keďže druhý výrok, ktorým
súd určil neprijateľnú zmluvnú podmienku žalovaný odvolaním nenapadol, nebol preto v odvolacom
konaní predmetom preskúmavania a ako taký nadobudol právoplatnosť.

23. Odvolacia argumentácia žalovaného, vychádzajúc z jej obsahu a zdôraznenia údajných pochybení
súdu prvej inštancie, bola konštruovaná na tvrdení o nesprávnosti skutkových zistení a nesprávnom
právnom posúdení veci. Odvolací súd posúdil relevantnosť takto vymedzených tvrdení, prihliadajúc
na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v

opravnomprostriedku,aleibanatie,ktorémajúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní(Ústavný
súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je

nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

25.Vdanomprípadeodvolacísúdpooboznámenísasospisovýmmateriálomdospelkzáveru,ževšetky
skutkové zistenia vychádzajúce z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2013, z Úverových
zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., na základe ktorých súd prvej inštancie
vec posúdil, sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol

zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu. Súd
prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci, preto tento odvolací dôvod nie je daný.

26. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalovaný nesúhlasí s právnym posúdením veci súdom prvej
inštancie. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v
podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach
a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Riešenie právnej otázky (quaestio iuris) prebieha v
procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad
možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade

svojich skutkových zistení prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie
predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn.
9Cdo/23/2021 z 29.09.2021). Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery.

27. Podľa 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia Úverovej zmluvy zmluva o spotrebiteľskom
úvereokremvšeobecnýchnáležitostípodľaObčianskehozákonníka18)musíobsahovaťtietonáležitosti:
písm. g) celkovú výšku a konkrétne menu spotrebiteľského úveru a podmienky jeho čerpania;

písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

28. Podľa 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia Úverovej zmluvy poskytnutý

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

29. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že v danom prípade išlo vzhľadom k
subjektom Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2013 (ďalej v texte aj ako ,,úverová zmluva“

alebo ,,zmluva o spotrebiteľskom úvere“) (žalovaný ako dodávateľ podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka a žalobkyňa ako spotrebiteľka podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka) o zmluvu
spotrebiteľskú podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Možno bez najmenších pochybností
konštatovať, že v danom prípade išlo o tzv. formulárovú zmluvu, ktorá bola uzavieraná vo viacerýchprípadoch a spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohol. Zároveň nebolo
sporné, že túto úverovú zmluvu vzhľadom k tomu, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru zo
strany veriteľa poskytujúceho úvery v rámci svojho podnikania spotrebiteľom možno podľa ustanovenia

§ 1 ods. 1 a 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ podradiť pod právnu úpravu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
ZoSÚ.

30. Správne súd prvej inštancie skúmal, či nenastala fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, keďže ide o zákonnú fikciu, tá nastáva zo zákona z dôvodov uvedených

v citovanom zákonnom ustanovení, teda bez ohľadu na to, či spotrebiteľ ju namieta, a súd je povinný
sa ňou zaoberať ex offo.

31. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v Úverovej zmluve zo dňa 28.11.2023 nie sú uvedené
predpoklady pre výpočet RPMN tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ. Účelom tohto ustanovenia
je to, aby bol spotrebiteľ zrozumiteľne informovaný o ročnej percentuálnej miere nákladov ako o jednom

z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za
úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zároveň
je potrebné zdôrazniť aj to, že pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho
výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky.

32. V tomto smere správne súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci
C-677/23 o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, podaného rozhodnutím Krajského súdu v
Prešove z 12.10.2023. Z bodov tohto rozsudku vyplýva :
,,58. Pokiaľ ide o povinnosť uviesť tieto rôzne predpoklady v zmluve o úvere v súlade s článkom 10 ods.
2 písm. g) smernice 2008/48, z judikatúry uvedenej v bode 30 tohto rozsudku vyplýva, že táto povinnosť

má zabezpečiť, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami.
59.Totouvedenietakmusíspotrebiteľoviumožniťoveriť,čiobchodníksprávnevypočítalRPMN,aaknie,
uplatniť svoje práva, najmä právo na odstúpenie od zmluvy stanovené v článku 14 smernice 2008/48,
pričom lehota na uplatnenie tohto odstúpenia od zmluvy sa predĺži v prípade porušenia požiadaviek
stanovených v článku 10 tejto smernice, ako aj ostatných práv stanovených vo vnútroštátnej právnej

úprave, ako sankcia prijatá v súlade s článkom 23 uvedenej smernice.
60. V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že podstatný význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere
najmä náležitosti, ako je RPMN uvedená v článku 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 (rozsudok z 09.
11. 2016, Home Credit Slovakia, C-42/15, EU:C:2016:842, bod 70)
61.Nazákladetejtojudikatúrytrebakonštatovať,žeuvedeniepredpokladovpoužitýchnavýpočetRPMN

v zmluve o úvere má tiež, najmä z dôvodov uvedených v bodoch 58 a 59 tohto rozsudku, pre spotrebiteľa
zásadný význam.
62. Keďže neuvedenie týchto náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky
stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú v zmysle článku 23

smernice 2008/48 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 09. 11. 2016, Home Credit Slovakia, C-42/15,
EU:C:2016:842, bod 71).
63. Vzhľadom na to, že, ako bolo pripomenuté v bode 55 tohto rozsudku, predpoklady použité na výpočet
RPMN môžu byť zložité, je potrebné ich zrozumiteľne, stručne a výslovne uviesť v zmluve o úvere,
pričom samotná možnosť spotrebiteľa identifikovať ich na základe prečítania jednotlivých ustanovení

tejto zmluvy nepostačuje.
64. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 10 ods.
2 písm. g) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet RPMN
musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol
sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora)

rozhodol takto 2. Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, zmenenej smernicou 2011/90, sa má
vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN)
musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám
identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.“

33. Z obsahu uvedených zmluvných článkov rozsudku Súdneho dvora je nepochybné, že v predmetnej
zmluve o spotrebiteľskom úvere tento údaj chýba, nie je výslovné uvedené, aké predpoklady boli
použité pre výpočet RPMN. Rozloženie údajov o výške úveru, splátky, intervale, počte a termíne
splátok, úrokovej sadzby do jednotlivých článkov zmluvy na splnenie povinnosti uvedenia všetkýchpredpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov nepostačovalo. Účelom
tohto ustanovenia je totiž to, aby spotrebiteľ pochopil údaj o RPMN a aby mal informáciu o tom, ktoré
údaje sa použijú pre jej výpočet. Je potrebné uviesť, ktoré údaje sú relevantné pre výpočet, a teda pre

výšku RPMN, že sa vychádza pri v tomto údaji z výšky úveru, počtu splátok, výšky mesačnej splátky,
či už s poistením alebo bez poistenia a podobne a tieto predpoklady pre výpočet RPMN musia byť v
zmluve uvedené bez ohľadu na to, že jednotlivé tieto údaje sú v zmluve uvedené, ale len preto, že
predstavujú inú povinnú náležitosť zmluvy. Logickým výkladom týchto ustanovení je potrebné dospieť k
záveru, že splnením povinnej náležitosti zmluvy vo forme uvedenia všetkých predpokladov použitých pre

výpočet RPMN nie je, ak jednotlivé údaje potrebné pre výpočet RPMN sú v zmluve uvedené ako iná jej
povinná náležitosť, inak by zákonodarca nemal dôvod duplicitne uvádzať pri absencii týchto jednotlivých
povinných náležitostí, či už ohľadom výšky úveru alebo výšky a počtu mesačnej splátky, ale aj ohľadom
uvedenia všetkých predpokladov pre výpočet RPMN sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru.

34. Tieto údaje predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola medzi sporovými stranami
uzavretá,neobsahujevprespotrebiteľazrozumiteľnej,transparentnejajasneoznačenejpodobe,pričom
v tejto zmluve je len všeobecne uvedené, cit.: „RPMN bude vypočítaná na základe údajov platných
v čase uzatvorenia tejto zmluvy, t.j. má sa za to, že úver bol v prípade výplaty hotovosti poskytnutý
v deň podpisu zmluvy a v prípade výplaty na bankový účet klienta tretím dňom po dni jej podpisu.“

Podľa názoru odvolacieho súdu takáto identifikácia predpokladov RPMN, v zmysle vyššie uvedeného,
nepredstavuje skutočné predpoklady pre výpočet RPMN, ale len všeobecný rámec, ktorý sa používa
pri výpočte RPMN.

35. Za týchto okolností je preto potrebné konštatovať, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere

nespĺňa požiadavky vo vzťahu k povinnosti zakotvenej v § 9 odsek 2 písm. j) ZoSÚ v znení platnom ku
dňu zavretia predmetnej zmluvy, a to v podobe uvedenia všetkých predpokladov použitých pre výpočet
tejtoročnejpercentuálnejmierynákladov.Takátoabsenciašpecifikácievšetkýchpredpokladovpoužitých
na výpočet RPMN nekorešponduje s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie aplikovateľným v
tejto veci sp.zn. C-677/23 z 23.01.2025. Z tohto rozhodnutia Súdneho dvora vyplýva, že uvedenie len

samotnej percentuálnej sadzby RPMN (v prejednávanej veci 23,40 % p. a.) nepostačuje. Vzhľadom na
vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že absencia špecifikácie predpokladov
použitých pre výpočet RPMN má dôsledok uvedený v § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, teda pre nedodržanie
§ 9 odsek 2 písm. j) ZoSÚ sa predmetný spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

36. Odvolací súd sa ďalej stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že Obchodné podmienky
v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej
zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nemajú slúžiť na
to, aby do nich často v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl
dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že pozornosti

spotrebiteľa najskôr uniknú (napr. rozhodcovská doložka, dojednanie o zmluvnej pokute, vznik možného
nepovoleného prečerpania a povinnosť platiť úrok s tým spojený). Úverové zmluvné podmienky
žalovaného predstavujú rozsiahly, pre priemerného spotrebiteľa na porozumenie náročný text, vopred
pripravený dodávateľom, bez možnosti spotrebiteľa zmeniť ich obsah. Z tohto dôvodu existuje
nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ si nebude v čase uzavretia zmluvy vedomý svojich zmluvných

povinností a zaviaže sa tak k splneniu povinnosti, pri znalosti ktorej by k uzavretiu zmluvy nepristúpil. Ak
veriteľ uvedie podstatné obsahové náležitosti ako sú obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ len v rámci rozsiahlych, pre priemerného spotrebiteľa na porozumenie
náročných všeobecných obchodných podmienok, nemožno takémuto konaniu priznať právnu ochranu.

37. Preto pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádza, že Úverová zmluva (avšak bez bližšej konkretizácie),
ale najmä, že Úverové podmienky (v Hlave 2,3 a 4) obsahujú všetky súdom prvej inštancie vytýkané
podmienky čerpania úveru, t.j.: akým spôsobom a kedy dostane spotrebiteľ peniaze (Hlava 4 § 1, ktorý
uvádza: „úver Vám poskytneme v okamihu kedy prijmete finančnú čiastku na účet, ktorý ste za týmto
účelom určil v zmluve“) odvolací súd konštatuje, že takýto spôsob uvedenia podmienok čerpania úveru

v nepodpísaných všeobecných obchodných podmienkach nespĺňa zákonné podmienky podľa § 9 ods.
2 písm. g) ZoSÚ. Samotná zmluva, resp. text zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorý žalobkyňa
pripojila svoj podpis, neobsahuje podmienky upravujúce čerpanie úveru - teda „Akým spôsobom a kedy
spotrebiteľ dostane peniaze“. Preto aj v tomto prípade súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru,žeabsenciauvedeniapodmienokčerpaniaúverumádôsledokuvedenýv§11ods.1písm.b)ZoSÚ,teda
pre nedodržanie § 9 odsek 2 písm. g) ZoSÚ sa predmetný spotrebiteľský úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

38. Je potrebné dodať, že ak majú byť tieto obchodné podmienky súčasťou zmluvy, je potrebné
vyjadriť s nimi súhlas. Dôkazné bremeno ohľadne existencie vôle spotrebiteľa byť viazaný nielen
zmluvou, ale aj všeobecnými obchodnými podmienkami, ako aj skutočnosť, že spotrebiteľ bol s
týmito podmienkami riadne oboznámený, zaťažuje dodávateľa, pričom pre preukázané oboznámenie

sa nepostačuje len konštatovanie a vyhlásenie spotrebiteľa vo formulárovej zmluve o tom, že bol s
obchodnými podmienkami oboznámený.

39. Podľa odvolacieho súdu skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaným neboli spôsobilé spochybniť
správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, preto odvolanie
žalovanéhozhľadiskauplatnenýchodvolacíchdôvodovnemožnopovažovaťzaopodstatnené.Odvolací

súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného
dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Rozsudok preto nemožno považovať ani za nepresvedčivý. Pre úplnosť sa dodáva, že

do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 252/04) ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným
súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04).

40. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdil.

41. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa bola úspešná, no v

priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli, k odvolaniu žalovaného sa ani
nevyjadrila a žalovanému ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nevznikol.Odvolacísúdvychádzazčl.17základnýchprincípovCSPzakotvujúcehoprocesnúekonómiu.
Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku
strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za

situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i
v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania

42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).