Rozsudok – Majetok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/111/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322010233
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2322010233.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AndreyKondllovejasudcovJUDr.

Kataríny Batisovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaných A. A., nar. X.XX.XXXX v B., trvale
bytomC.XXX/X,D.aA.E.,nar.X.XX.XXXXvD.,trvalebytomF.G.XXX,prezločinpodvodupodľa§221
odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona v znení účinnom od 6.8.2024 (ďalej len „Trestný zákon“),
s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e), písmeno f) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa §
20 Trestného zákona o odvolaní obžalovaných A. A. a A. E. proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo
dňa 4.6.2025, sp. zn. 5T/17/2022, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.3.2026 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 odsek 1 písmeno e), odsek 3 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo

vzťahu k obom obžalovaným vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku

obžalovanému A. A., nar. X.XX.XXXX v B., trvale bytom C. XXX/X, D.,

s a u k l a d á

podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona účinného od 6.8.2024 (ďalej len „Trestný zákon“), § 38 odsek 2, §
42 odsek 1 s použitím § 41 odsek 2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba na 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno f), písmeno k) Trestného zákona sa mu ukladá povinnosť spočívajúca
v príkaze:
- osobne sa ospravedlniť poškodenej H. I., nar. XX.X.XXXX v B., bytom G.. J. XXXX/XX, C.
a poškodenému K. I., nar. XX.X.XXXX v C., bytom G.. J. XXXX/XX, C.,
- zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/7/2021 zo dňa 14.6.2022 právoplatný dňa 14.6.2022, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

III. Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku

obžalovanému A. E., nar. XX.X.XXXX v D., trvale bytom F. G. XXX,s a u k l a d á

podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody
v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba na 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 4.6.2025, sp. zn. 5T/17/2022, uznal
obžalovaného A. A. (ďalej len „obžalovaný A.“) a obžalovaného A. E. (ďalej len „obžalovaný E.“) za
vinných zo zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1 odsek 3 písmeno d) Trestného zákona účinného od

6.8.2024 (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e), písmeno f) Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona na skutkovom základe, že
obvinení A. A., A. E. a J. L. (ktorá počas trestného konania zomrela) v presne nezistenom čase
dňa 05.06.2020 v meste D. B. M. K. D. pred panelovým domom č. 5 sa dohodli, že vylákajú peniaze
od poškodenej L. N., pričom obv. J. L. poškodenú poznala dlhodobo ako svoju dôverčivú a ľahko

ovplyvniteľnú susedu a pod zámienkou, že jej sľúbia pomoc pri vybavení poskytnutia úveru bankou,
nakoľko mali vedomosť, že pošk. L. N. má reálny záujem o úver z banky za účelom zhotovenia
pomníka pre svojho nebohého manžela, následne na čo dňa 05.06.2020 v čase o 07:30 hod. podľa
predchádzajúcej dohody s obvinenými, obv. J. L. napísala poškodenej cez Messenger, aby v čase o
08:00 hod. toho dňa zišla dolu pred panelový dom na adrese jej trvalého pobytu, kde obv. A. A. v čase

o 08:00 hod. toho dňa odstavil osobné motorové vozidlo zn. Škoda Superb 3T, AA sedan, EVČ: C. XXX
H., VIN: A., šedej metalízy, ktorého vlastníkom a držiteľom je obv. A. E., do ktorého po naliehaní obv. J.
L. nasadla poškodená spolu s obvinenými a spoločne sa presunuli týmto motorovým vozidlom do mesta
Dunajská Streda, kde obvinení A. E. a J. L. zostali v kaviarni nezisteného názvu a obv. A. A. sa podľa
predchádzajúcej dohody s obvinenými presunul s poškodenou do pobočky I. banky na adrese: E. O. O.

XXX, H. C., kde si poškodená vybavila spotrebiteľský úver č. 20/3002/198680SES vo výške 5.000, Eur,
ktorý jej vo výške 4.980,Eur vyplatila pracovníčka I. banky vo finančnej hotovosti, ktorú si poškodená
uschovala do svojho batohu, následne na čo pred pobočkou P. O. na adrese: B. Q. K. XX, H. C., si
od nej obv. A. A. vypýtal finančnú hotovosť vo výške 200,- Eur pre pracovníčku R. O. ako odmenu za
sprostredkovanie úveru a pritom ako poškodená uvedenú finančnú hotovosť vyberala zo svojho batohu

jejtútoobv.A.A.vzalaponechalsifinančnúhotovosťvovýške3.500,-Eursoslovami,žetietosinecháva
ako odmenu za vybavenie úveru, ale na odmenu za sprostredkovanie úveru pre R. O. zaplatil len 200
eur, následne na čo počas cesty osobným motorovým vozidlom z mesta Dunajská Streda späť do D. si
od poškodenej vypýtal obv. A. A. ešte 200,-€, obv. A. E. 500,-€ a obv. J. L. 100,-€, ktoré im poškodená
dobrovoľne odovzdala, pričom obvinení uvedeným spôsobom uviedli poškodenú do omylu v otázke,

že aká suma zostane poškodenej z úveru, hoci od začiatku mali jediný zámer, aby vylákané peniaze
si nechali pre seba a takto konali s vedomím, že poškodená je staršia osoba s viditeľným telesným
postihnutím chýba jej od lakťa ľavá končatina, ktorú zneužili ako ľahšiu korisť, ktorá sa nedokáže brániť,
a takto spoločným konaním seba obohatili na škodu majetku poškodenej L. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom: K. D. G. X, D. o sumu v celkovej výške 4.100,- Eur.

Za to obžalovanému A. uložil podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, 42
odsek 1, § 41 odsek 2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky. Podľa § 48
odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaného A. na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uloženom
obžalovanému A. rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/7/2021 zo dňa 14.6.2022 právoplatný

dňa 14.6.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Obžalovanému E. uložil podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného
zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 roky. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd
obžalovanému E. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného

zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov.Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obom obžalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť náhradu škody vo výške 4.100 eur poškodenej L. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: K. D. G.
X, D. (ďalej len „poškodená“), pričom so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal poškodenú podľa

§ 288 odsek 2 Trestného poriadku na civilný proces.
(ďalej len „napadnutý rozsudok“)

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní, prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta si ponechal
lehotu na podanie odvolania a obaja obžalovaní podali odvolanie proti rozsudku, nesúhlasili s trestom

a uviedli, že sú nevinní.

Obžalovaný A. podaním prostredníctvom obhajcu JUDr. Vladimíra Haládika (ďalej len „obhajca“) zo dňa
10.6.2025 odôvodnil podané odvolanie. Obžalovaný A. uviedol, že v tomto konaní už bol rozsudkom
okresného súdu z 21.8.2024 oslobodený spod obžaloby, keďže súd akceptoval zhodné výpovede
obžalovaných a prihliadol na rozpory vo výpovedi poškodenej. Prokurátor proti tomuto oslobodzujúcemu

rozsudku podal odvolanie a krajský súd tento rozsudok zrušil a vec vrátil na znovu prejednanie.
Obžalovaný uviedol, že okolnosť, že poškodenej mal zobrať z obálky sumu 3.500 eur nebola ničím
preukázaná, keďže poškodená uviedla, že sú nevinní, pričom nebolo preukázané, že by zmenená
výpoveď poškodenej dňa 21.8.2024 bola ovplyvnená strachom z obžalovaných. Podľa obžalovaného A.
sa okresný súd po vrátení veci krajským súdom nevysporiadal s pochybnosťami o okolnostiach skutku,

nevykonal ďalšie dôkazy ani opätovne nevypočul poškodenú. Nebolo preukázané, že by obžalovaní mali
od počiatku zámer, vylákať od poškodenej peniaze a nechať si ich pre seba.
Obžalovaný A. navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a oslobodiť ho spod obžaloby.

Obžalovaný E. podaním doručeným okresnému súdu dňa 15.7.2025 odôvodnil podané odvolanie, kde

uviedol, že s daným rozsudkom nesúhlasí v celom rozsahu, lebo sa cíti nevinný.

Spis bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) riadne predložený na rozhodnutie
o odvolaniach oboch obžalovaných dňa 23.9.2025.

Za účelom prejednania odvolania oboch obžalovaných nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia
na 17.3.2026, na ktorý sa dostavili prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava, obhajca a v priebehu
verejného zasadnutia sa dostavil aj obžalovaný E.. Obžalovaný A., ktorý bol o termíne verejného
zasadnutia upovedomený, súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti.
Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí nedopĺňal, pričom ani strany takýto

návrh nemali.
Prokurátor na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu navrhol odvolania oboch obžalovaných ako
nedôvodné zamietnuť.
Obhajca obžalovaného A. sa pridržal písomne podaného odvolania, pričom mal v úmysle navrhnúť
opätovné vypočutie poškodenej, ale na verejnom zasadnutí sa dozvedel, že zomrela. Súčasne poukázal

na dlhú dobu, ktorá uplynula od spáchania údajného skutku, čo svedčí o pochybnostiach, či sa
obžalovaní skutku dopustili. Navrhol obžalovaného A. oslobodiť spod obžaloby.
Obžalovaný E. uviedol, že je nevinný a žiada, aby ho súd oslobodil.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O

odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie

je prípustné.

Podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1.

Podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podali obaja obžalovaní ako oprávnené osoby,
proti výrokom, proti ktorým odvolanie aj podať mohli a urobili tak v zákonom stanovenej lehote, nezistiac
dôvody na zamietnutie odvolania podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku ani na zrušenie napadnutého
rozsudku podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúmal postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného
poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania,

ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by krajský súd prihliadal len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolania oboch obžalovaných
čo do výroku o vine nie sú dôvodné, avšak bolo dôvodné obžalovaným ukladať miernejšie tresty ako

im boli uložené okresným súdom.

K priebehu doterajšieho konania krajský súd uvádza, že v predmetnej trestnej veci bol dňa 21.8.2024
okresným súdom vyhlásený oslobodzujúci rozsudok pôvodne voči trom obžalovaným, teda A. A., A.
E. a obžalovanej J. L., ktorí mali daný skutok spáchať v spolupáchateľstve. Na odvolanie prokurátora

bol uznesením krajského súdu z 11.3.2025, sp. zn. 6To/127/2024 tento oslobodzujúci rozsudok podľa §
321 odsek 1 písmeno b), písmeno c) Trestného poriadku zrušený v celom rozsahu a vec bola vrátená
okresnému súdu na znovu prejednanie a rozhodnutie. Okresný súd uznesením zo dňa 6.5.2025 trestné
stíhanie obžalovanej J. L. zastavil, pretože obžalovaná dňa XX.XX.XXXX zomrela. Z lustrácie z registra
obyvateľov vyplýva, že aj poškodená zomrela, a to dňa 22.6.2025.

K výroku o vine oboch obžalovaných:

Krajský súd sa stotožňuje do závermi okresného súdu v napadnutom rozsudku ohľadom uznania viny
oboch obžalovaných, pričom okresný súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich súhrnne

a dospel k správnemu právnemu záveru.

Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov, krajský súd uvádza, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené
pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať
skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Trestný poriadok nestanovuje žiadne

pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých
dôkazov. Inak povedané, Trestný poriadok neupravuje otázku minimálneho množstva a kvality dôkazov
potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej
orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojhovnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i
v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo
strán. Hodnotiť však treba všetky dostupné dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom treba prihliadať

aj na prípadné vzájomné vzťahy medzi poškodenými, svedkami, či inými osobami.
V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj druhé pravidlo, podľa ktorého ak okresný súd postupoval pri
hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda že ich hodnotil na základe
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i
v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, krajský súd nemôže napadnutý

rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným do
úvahy prichádzajúcim výsledkom.

Poškodená na hlavom pojednávaní vypovedala dva krát, prvý krát dňa 26.9.2023 a druhý krát dňa
21.8.2024, pričom pred týmto pojednávaním predložila súdu čestné prehlásenie o nevine obžalovaných.
Výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní boli diametrálne odlišné, pričom okresný súd správne

vyhodnotil, že na výpoveď poškodenej zo dňa 21.8.2024 nemožno vôbec prihliadať. Poškodená pri
tejto výpovedi dňa 21.8.2024 poprela vinu obžalovaných, pričom sa odvolávala na predložené čestné
prehlásenie, ktoré jej mal spísať notár, čo však nebola pravdivá skutočnosť, nakoľko z neho nevyplýva,
že by bolo spísané notárom, iba podpis poškodenej na čestnom prehlásení bol overený na Mestskom
úrade v Šali. Poškodená v tejto výpovedi uviedla že od roku 2018 nebola v Dunajskej Strede, pričom

poprela aj to, že by ju obžalovaní viezli do Dunajskej Stredy a že by im odovzdala nejaké peniaze, hoci
túto skutočnosť zhodne tvrdili aj obžalovaní a prítomnosť poškodenej v banke je potvrdená pracovníčkou
banky ako aj kamerovými záznamami. Okrem toho poškodená poprela aj to, že by sa stretla so
sprostredkovateľkouúverupaniO.,hocitátosvedkyňatopotvrdila,čosazhodujetaktiežajskamerovými
záznamami. Je teda evidentné, že výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní dňa 21.8.2024 musela

byť ovplyvnená, keďže poškodená poprela aj inými dôkazmi preukázané skutočnosti. Sama poškodená
pritom pri tejto výpovedi priznala, že na pojednávanie uvedeného dňa cestovala spolu s obžalovanou J.
L. a rozprávala sa s ňou aj pred konaním hlavného pojednávania na chodbe.
Ako vierohodnú a neovplyvnenú správne vyhodnotil okresný súd výpoveď poškodenej na hlavnom
pojednávaní dňa 26.9.2023, kedy na pojednávanie prišla v sprievode syna S. N., ktorý vypovedal aj

ako svedok, pričom pri tejto výpovedi poškodená podrobne popísala okolnosti ako poprosila susedu
obžalovanú J. L. o vybavenie pôžičky, ktorú vedel vybaviť obžalovaný E., pričom poškodená išla autom
so všetkými tromi obžalovanými do Dunajskej Stredy za pani O., prostredníctvom ktorej jej pomohli
vybaviť úver, pričom obžalovaný A. navrhoval vyšší úver až 20.000 eur, ale bol jej schválený len úver
5.000 eur v I. banke, kde s poškodenou bol v banke aj obžalovaný A. a svedkyňa O.. Tieto okolnosti

uvádzané poškodenou, sú potvrdené aj výpoveďami všetkých troch obžalovaných, svedkyňou O., ako
aj pracovníčkou banky, ktorá poškodenej úver poskytovala a taktiež kamerovými záznamami z banky
i zmluvou o úvere. Poškodená v tejto výpovedi jednoznačne uviedla, že obžalovaný A., potom čo si
poškodenávbankevybralaposkytnutýúvertakmervcelejvýške,spoškodenouvyšielzbankyapovedal
jej, že treba zaplatiť províziu pani O. 200 eur, avšak poškodenej povedal, aby išli ďalej mimo kamier, kde

si poškodená dala dole ruksak, aby vybrala peniaze, ale obžalovaný A. jej povedal, aby mu dala obálku,
že si to napočíta, pričom si napočítal 3500 eur a 200 eur pre pani O. a uviedol jej, že je to tak dobré. Na
to poškodená nič nepovedala a odišla do kaviarne za obžalovanou L. a obžalovaným E.. Obžalovaní A.
a E. vo vzťahu k výpovedi poškodenej popreli len skutočnosť, že si obžalovaný A. mal z obálky zobrať
od poškodenej sumu 3500 eur, ostatné okolnosti skutku nepopierajú. Okresný súd dôvodne uveril aj

tejto časti výpovede poškodenej zo dňa 26.9.2023 nezistiac dôvod, prečo by v tejto časti podrobne
opísaných udalostí mala poškodená klamať, pričom výpoveď poškodenej je podporená aj vyjadrením
obžalovanej L., ktorá vo výpovedi v prípravnom konaní uviedla a potvrdila to aj na hlavnom pojednávaní,
že jej poškodená po tom, čo za nimi prišla z banky do kaviarne uviedla, že si od nej obžalovaný A. vypýtal
3500 eur za sprostredkovanie pôžičky. Túto okolnosť poškodená po nejakej dobe po skutku uviedla aj

svedkyni O.. Poškodená tak hneď po skutku uvádzala skutočnosť, že jej obžalovaný A. zobral 3500
eur a sťažovala sa, že z poskytnutého úveru nemala žiadny úžitok. Až neskôr poškodená túto okolnosť
uviedla synovi a následne podala trestné oznámenie.
Z vykonaného dokazovania tak okresný súd správne vyhodnotil, že obžalovaní, aktuálne už len A.
a E., nakoľko obžalovaná L. zomrela, sa spoločným konaním na škodu poškodenej obohatili, tým, že

poškodenú uviedli do omylu, pričom jej spôsobili škodu, čo bolo jednoznačne preukázané výpoveďou
poškodenej vykonanou na hlavnom pojednávaní dňa 26.9.2023, ktorú výpoveď bolo dôvodné hodnotiť
akovierohodnúaneovplyvnenú,pričomautenticitatejtovýpovedejepotvrdzovanáajostatnýmidôkazmi,
a to výpoveďou svedkyne O., kamerovými záznamami, previerkou výpovede poškodenej, úverovouzmluvou a v podstatných bodoch aj vyjadreniami obžalovaných, až na popieranie prevzatia sumy 3500
eur obžalovaným A..
Vzhľadom k tomu, že obžalovaní spoločne vybavovali kontakt poškodenej so svedkyňou O., ktorá

jej mala sprostredkovať úver, a súčasne aj poškodenú spoločne odviezli do Dunajskej Stredy, kde
obžalovaný E. bol vlastníkom vozidla, pričom obžalovaný A. išiel osobne s poškodenou aj do banky
a navrhoval aj vyššiu sumu úveru, hoci stačilo, ak by poškodenej len sprostredkovali kontakt so
svedkyňou O., je zrejmé, že konali koordinovane a po vzájomnej dohode s cieľom sa na úkor poškodenej
pri získaní úveru sa obohatiť, o čom svedčí aj skutočnosť, že keď poškodená v kaviarni obžalovanej L. za

prítomnosti obžalovaného E. oznámila, že si od nej obžalovaný A. zobral 3500 eur, na toto nereagovala
tak, že by chránila práva poškodenej.
Okresný súd tak správne ustálil vinu obžalovaného A. a obžalovaného E., pričom obžalovaná L.
medzičasom zomrela.

Na tomto mieste krajský súd pripomína, že v konaní o odvolaní, ktoré je dvojinštančné, platí, že

rozhodnutia súdov prvého a druhého stupňa tvoria vzájomnú jednotu, z ktorého dôvodu je okrem iného
nadbytočné vecne správne argumenty okresného súdu uvedené v napadnutom rozsudku replikovať aj
v odvolacom rozhodnutí, postačí na ne len poukázať.

K výroku o treste oboch obžalovaných

Okresný súd v napadnutom rozsudku obžalovanému A. uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
4 roky so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a obžalovanému E. uložil podmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so skúšobnou dobou 5 rokov.

Čo sa týka trestu ukladaného obžalovanému A. okresný súd postupoval správne, ak tomuto
obžalovanému ukladal súhrnný trest, nakoľko skutok v danej veci je v súbehu so skutkom vo veci
Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/7/2021, a taktiež správne vyhodnotil poľahčujúce aj priťažujúce
okolnosti, čo aj náležite odôvodnil.
Krajský súd sa však nestotožnil s uloženou výmerou súhrnného trestu obžalovanému A., prihliadnuc

na skutočnosť, že skutok vo veci sp. zn. 2T/7/2021, s ktorým je skutok v danej veci v súbehu, bol
oveľa závažnejší, keďže ním bola spôsobení škoda prevyšujúca sumu 90.000 eur, preto nebolo dôvodné
aj vzhľadom na odstup času od skutkov, ukladať obžalovanému A. prísnejší trest odňatia slobody.
Rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/7/2021 bol obžalovanému A. uložený trest odňatia
slobody vo výmere 3 roky, ktorého výkon mu bol podmienečné odložený na skúšobnú dobu 4 roky

s probačným dohľadom. Podľa krajského súdu uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky je
dostatočný zohľadniac oba skutky v súbehu, najmä s ohľadom na oveľa vyššiu škodu spôsobenú
obžalovaným A. pri skutku vo veci sp. zn. 2T/7/2021, avšak súčasne mal za to, že s ohľadom na
skutočnosť, že priamo obžalovaný A. vo vzťahu k poškodenej v danej veci vykonal rozhodujúcu časť
konania, nebolo dôvodné obžalovanému A. upúšťať od uloženia súhrnného trestu. Obžalovanému A.

tak krajský súdu uložil súhrnný trest vo výmere 3 roky, ktorý trest považuje za primeraný a spravodlivý vo
vzťahu k obom skutkom. V prípade obžalovaného A., ktorý sa od roku 2006 nedopustil trestnej činnosti,
pričom skutkov, za ktoré mu bol ukladaný súhrnný trest sa dopustil v roku 2018 a 2020, nebol nevyhnutný
výkon uloženého trestu, preto krajský súd obžalovanému A. uložený súhrnný trest odňatia slobody
podmienečne odložil, avšak určil mu o rok dlhšiu skúšobnú dobu, a to vo výmere 5 rokov. Vzhľadom

k tomu, že obžalovanému bol predchádzajúci trest uložený s probačným dohľadom, aj súhrnný trest
bol ukladaný s probačným dohľadom, pričom krajský súd prevzal uložené povinnosti obžalovanému A.
z predchádzajúceho odsúdenia vo veci sp. zn. 2T/7/2021, a to ospravedlniť sa obom poškodeným v tej
veci a zamestnať sa.
Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené úvahy obžalovanému A. uložil miernejší trest ako okresný súd,

ktorý považuje za primeraný a zákonný.

Čo sa týka trestu ukladaného obžalovanému E. okresný súd postupoval správne ak obžalovanému
ukladal samostatný trest. Okresný súd však nesprávne v odôvodnení napadnutého rozsudku
zohľadňoval súbeh s vecou Okresného súdu Galanta sp. zn. 5T/77/2022, keďže správne mal zohľadniť

súbeh s vecou Okresného súdu Galanta sp. zn. 27T/30/2020, kde bol vydaný trestný rozkaz 23.6.2020,
teda skôr ako bol spáchaný skutok v danej veci, ktorý sa stal 5.6.2020. Keďže na obžalovaného E.
sa vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 27T/30/2020 hľadí ako keby nebol odsúdený, ustanovenia
o súhrnnom treste sa s poukazom na § 42 odsek 3 Trestného zákona nepoužili.Okresným súdom uložený trest obžalovanému E. vo výmere 3 roky s ohľadom na mieru účasti tohto
obžalovaného na stíhanom skutku, ako aj ostatných okolnostiach, považoval krajský súd za prísny.
Obžalovanému E. bolo možné ukladať trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, a to vo

výmere 2 roky, pričom krajský súd takto uložený trest považuje za primeraný a spravodlivý. Ani krajský
súd tak ako okresný súd u obžalovaného E. nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť.
Uložený trest s prihliadnutím na osobu obžalovaného E., jeho život pred spáchaním tohto skutku, ako
aj okolnosti prípadu, bolo dôvodné podmienečne odložiť, keďže na zabezpečenie ochrany spoločnosti
a nápravu obžalovaného, nebol výkon trestu nevyhnutný. Skúšobnú dobu pritom krajský súd taktiež určil

kratšiu a to v trvaní 2 roky, ktorú považuje za dostatočnú, aby obžalovaný preukázal, že sa už ďalšieho
protiprávneho konania nedopustí.

Na základe prezentovaných úvah a právnych záverov krajský súd na verejnom zasadnutí postupom
podľa § 321 odsek 1 písmeno e), odsek 3 Trestného poriadku napadnutý rozsudok vo vzťahu k obom
obžalovaným vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu zrušil a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku

sám vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 odsek 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.