Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoKR/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323202865
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1323202865.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu

JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: CONTROL-VHS-SK, s.r.o., so
sídlomPriemyselná6,82109Bratislava,IČO:36402613,právnezast.:AdvokátVASKÝs.r.o.,sosídlom
Miletičova 21, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 166 950, proti žalovanému: ARIES
TRUSTEE, k.s., so sídlom Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zn. správcu:
S2074, IČO: 54 732 727, správca úpadcu: G&F energy s.r.o. v konkurze, so sídlom Vajanského nábrežie
5, 811 02 Bratislava, IČO: 47 822 091, právne zast: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS
s.r.o., so sídlom Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, o určenie popretých pohľadávok, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III sp. zn.. 60Cbi/1/2023 zo dňa 21.03.2025,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 60Cbi/1/2023 zo dňa
21.03.2025 potvrdzuje.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že pohľadávka žalobcu v

celkovej výške 292,51 eur prihlásená do konkurzného konania vedeného Mestským súdom Bratislava III
pod sp. zn. B1-31K/27/2021 a zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 10 je nesporná
čo do právneho dôvodu, čo do výšky, čo do poradia a čo do vymáhateľnosti. Výrokom II. súd určil,
že pohľadávka žalobcu v celkovej výške 261,48 eur prihlásená do konkurzného konania vedeného
Mestským súdom Bratislava III pod sp. zn. B1-31K/27/2021 a zapísaná v zozname pohľadávok pod
poradovým číslom 11 je nesporná čo do právneho dôvodu, čo do výšky, čo do poradia a čo do
vymáhateľnosti. Výrokom III. rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v

rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 32 ods. 1, 2, 5, 9, 14, 15, 18, §
206o zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1
a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil najmä nasledovne:
2.1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 16.06.2023 domáhal určenia, že v
konkurznom konaní ním prihlásené pohľadávky, ktoré boli správcom konkurznej podstaty popreté,

sú čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia nesporné. Dňa 09.01.2023 prihlásil do
konkurzu úpadcu G&F energy s.r.o. v konkurze, so sídlom Vajanského nábrežie 5, 811 02 Bratislava,
IČO: 47 822 091, svoje pohľadávky, ktoré žalovaný zapísal pod poradové číslo 10 (prihlásená celková
suma 292,51 eur) a pod poradové číslo 11 (prihlásená celková suma 261,48 eur). Oznámením opopretí pohľadávok doručeným žalobcovi dňa 30.05.2023 žalovaný oznámil popretie pohľadávok. Podľa
žalovaného žalobca nepreukázal právny dôvod a existenciu prihlásených pohľadávok, keď mal za to, že
platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica z 27.10.2021 sp. zn. 33Up/1187/2021 nie je právnym

dôvodom vzniku pohľadávky. S takýmto dôvodom popretia žalobca nesúhlasil a popretie pohľadávok
označil za nedôvodné. Tvrdenia preukazoval súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok,
oznámením o popretí pohľadávok z 29.05.2023, platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 33Up/1187/2021 z 27.10.2021 spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, faktúrami,
výzvou z 31.05.2023 a listom žalovaného z 09.06.2023. Žalobca mal za to, že popretie pohľadávok

žalovaným bolo nezákonné. Žalovaný nerešpektuje platobný rozkaz ako právoplatné, záväzné a
nemenné rozhodnutie súdu, ktoré preukazuje existenciu uplatňovaných pohľadávok. Žalobca predložil
súdu prvej inštancie objednávku zo dňa 24.06.2020, vyjadrenie úpadcu zo dňa 10.04.2021 a zoznam
záväzkov úpadcu.

2.2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že prihlásené pohľadávky poprel v celom rozsahu,

pretože právny dôvod vzniku pohľadávok - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
33Up/1187/2021 z 27.10.2021, nie je právnym dôvodom vzniku pohľadávok a nepreukazuje existenciu
prihlásených pohľadávok. Platobný rozkaz je iba deklaratórnym rozhodnutím, kedy súd neposudzuje a
neskúma vec čo do merita, ale skúma len formálne splnenie požiadaviek na vydanie platobné rozkazu.
Žalobca nepreukázal právny dôvod a existenciu prihlásených pohľadávok, preto trval na tom, že popretie

pohľadávok z jeho strany bolo dôvodné a obstojí. Uviedol, že právny dôvod prihlásenej pohľadávky
musí byť veriteľom v prihláške jednoznačne a určito vymedzený. Faktúry sú len daňové doklady, ktoré
nepreukazujú vykonanie prác žalobcom a ich dodanie úpadcovi. Platobný rozkaz je iba deklaratórnym
rozhodnutím súdu a rovnako nepreukazuje existenciu popretých pohľadávok alebo právny dôvod ich
vzniku.

2.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba bola podaná na súd dňa 16.06.2023, t.j. v zákonnej lehote
30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky, doručeného žalobcovi dňa
30.05.2023. Uviedol, že pri rozhodnutí o incidenčnej žalobe bol pre súd relevantný len obsah prihlášky
veriteľa a obsah popierajúceho prejavu správcu. Poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/61/2018 zo dňa 20.11.2018 z ktorého vyplýva, že dôvodom pre
účinné popretie pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci môžu byť len
skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia. Skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním rozhodnutia,
nemôžu byť dôvodom pre popretie judikovanej pohľadávky, nakoľko ich posúdenie patrilo do právomoci
orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

2.4. Poukázal na oznámenie o popretí pohľadávky z 29.05.2023, z ktorého vyplýva, že pohľadávky
žalobcu boli žalovaným popreté čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a celkovej výšky
prihlásených pohľadávok. Dôvodom popretia bolo, že platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 33Up/1187/2021 z 27.10.2021 nie je právnym dôvodom vzniku pohľadávok, nakoľko platobný

rozkaz je deklaratórne rozhodnutie a súd neposudzuje a neskúma vec čo do merita; skúma iba formálne
splnenie požiadaviek na vydanie platobného rozkazu. Popretý veriteľ nedoložil žiadne listiny, ktoré by
preukazovali existenciu popretých pohľadávok alebo právny dôvod ich vzniku. Nebolo špecifikované a
identifikované vykonanie prác, ktoré mali byť pre úpadcu zo strany popretého veriteľa vykonané.

2.5. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené konštatoval, že popierajúci prejav žalovaného neobstojí,
pretože namieta skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním platobného rozkazu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 33Up/1187/2021 z 27.10.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
30.11.2021, a teda tieto skutočnosti nemôžu byť dôvodom pre popretie judikovanej pohľadávky, pretože
ich posúdenie patrilo do právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

2.6. Žalobca má pohľadávku priznanú platobným rozkazom, judikovanú pohľadávku, ktorú mohol
žalovaný účinne poprieť len uvedením dôvodov, ktoré nastali po vydaní tohto rozhodnutia, avšak v
popierajúcom prejave žiadne takéto skutočnosti neuviedol a judikovanú pohľadávku poprel z dôvodov,
ktoré nastali pred vydaním vyššie označeného rozhodnutia (potreba preukazovať vykonané práce pre

úpadcu zo strany žalobcu). Súd prvej inštancie uzavrel, že na preukázanie právneho dôvodu tak plne
postačuje predložený právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz spolu s faktúrami. Mal za to, že postup
žalovaného je v príkrom rozpore s R53/2019 a žalovaný si uzurpuje kompetencie, ktoré mu nepatria. Súd
prvej inštancie dospel preto k záveru, že popierajúci prejav je v celom rozsahu nedôvodný a neobstojí.2.7. Pokiaľ žalovaný poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Obo/1/2019 zo dňa 17.06.2020, súd prvej inštancie uviedol, že toto rozhodnutie je pre prejednávaný

spor irelevantné. Označené rozhodnutie nepredstavuje na rozdiel od R 53/2019 ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít, ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý navyše aplikuje úplne iný
zákon než ZKR - aplikuje zákon o konkurze a vyrovnaní. Súd prvej inštancie nevidel žiadny dôvod
odklonu od R 53/2019, na toto rozhodnutie poukázal a s jeho závermi sa plne stotožnil.

2.8. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je
to uvedené vo výroku I. a II. odvolaním napadnutého rozsudku.

2.9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP v zmysle zásady úspechu v spore a žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote odvolanie z
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci,
keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že správca nemôže preskúmavať rozhodnutia, ktorými bola
pohľadávka právoplatne priznaná a že žalovaný nemôže poprieť judikovanú pohľadávku, resp. že túto

môže poprieť len z dôvodov, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia. Žalovaný poukázal na § 32 ods. 18
ZKR, ktorý nevyjadruje úmysel zákonodarcu považovať pohľadávky, ktoré boli judikované v čase pred
vyhlásením konkurzu právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného príslušného orgánu
za zistené. Zmyslom tohto zákonného ustanovenie je, aby sa za zistenú pohľadávku v určenom rozsahu
považovala taká pohľadávka, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté v incidenčnom konaní na základe

žaloby konkurzného veriteľa. Žalovaný mal za to, že v súlade s právnou úpravou ZKR správca je povinný
preskúmať každú prihlásenú pohľadávku aj judikovanú pohľadávku a ak zistí jej spornosť, je povinný
ju v spornom rozsahu poprieť. Vzhľadom na vyslovené právne závery (právna veta I., II. rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) zo dňa 20.11.2018, sp. zn. 3Obdo/61/2018),
dovolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že pohľadávky priznané právoplatnými a vykonateľnými

rozhodnutiami súdov alebo iných správnych orgánov sa nepovažujú ex lege za zistené a podliehajú
preskúmavaniu (a v prípade ich spornosti aj popretiu) zo strany správcu. K tvrdeniu súdu, že dôvodmi
pre účinné popretie pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po
vydaní rozhodnutia, žalovaný uvádza, že takýto záver možno aplikovať výlučne na prípad, kedy bola
pohľadávka správcom popretá iba z dôvodu vymáhateľnosti, čo umožnilo súdom preskúmať výlučne

tento dôvod popretia a vyvodiť právny záver a rozhodnúť iba vo vzťahu k tomuto dôvodu popretia.

3.1. V ďalšom žalovaný tvrdil, že platobný rozkaz (exekučný titul), ktorým bola pohľadávka žalovaného
právoplatne priznaná súdom, je iba deklaratórnym rozhodnutím, a teda pohľadávka nebola zo strany
súdu vecne preskúmaná, nebolo vedené plnohodnotné konanie, v rámci ktorého by sa dokazoval

jej vznik a existencia, dlžník nemal možnosť sa vyjadriť ku všetkým relevantným skutočnostiam. Z
uvedeného dôvodu a vzhľadom na povinnosti správcu postupovať pri výkone svojej funkcie s odbornou
starostlivosťou, nejde o možnosť správcu spochybňovať a poprieť pohľadávku veriteľa, ale o jeho
povinnosť.

3.2. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27.05.2010, sp. zn.
30Cdo 3832/2009, ku ktorému uviedol, že tento záver sa nemôže uplatniť v insolvenčnom konaní,
v ktorom sú prihlásené pohľadávky ex lege preskúmané správcom (§ 32 ods. 1 ZKR), nakoľko
iba v prípade, že ide o rozhodnutie, ktoré je výsledkom konania pred súdom, v rámci ktorého sa
vykonalo riadne dokazovanie, je pohľadávka čo do dôvodu svojho vzniku dostatočne individualizovaná

- povinnosťou na zaplatenie peňažnej čiastky na základe skutočností, ktoré sú uvedené v odôvodení
rozhodnutia, pričom v platobnom rozkaze takéto odôvodnenie absentuje. Pokiaľ v odôvodnení
príslušného rozhodnutia chýba akákoľvek argumentácia vzťahujúca sa k určitej právnej otázke a
absentujevykonanieakéhokoľvekdokazovaniavovecisamej,oprávnenémusubjektu(správcovi)vzniká
povinnosť takúto prihlásenú pohľadávku poprieť. Uvedenému svedčí jednak zákonodarcom upravená

„kváziprieskumná“ časť insolvenčného (konkurzného) konania, realizovaná od vyhlásenia konkurzu,
kedy si veritelia úpadcu prihlasujú svoje pohľadávky a tieto sú následne ex lege podrobené prieskumu
správcom. V tejto súvislosti považoval žalovaný za vhodné poukázať aj na judikatúru Ústavného
súdu ČR, podľa ktorej by správca mal pri uznávaní a popieraní pohľadávok prihlásených veriteľovreprezentovať a zohľadňovať aj verejný záujem na tom, aby boli spravodlivé chránené jednotlivé
individuálne súkromné záujmy dotknutých veriteľov (účastníkov konania), a to práve v súlade s vyššie
uvádzanou dominantnou zásadou či princípom insolvenčného konania postaveného na kolektívnom

uspokojovaní veriteľov, a teda zásade pari passu. (porov. nálezy Ústavného súdu Českej republiky zo
dňa 01.07.2010 sp. zn. Pl. ÚS 14/10, zo dňa 25.06.2002 sp. zn. Pl. ÚS 36/01, či uznesenie Ústavného
súdu Českej republiky zo dňa 28.08.2022 sp. zn. IV. ÚS 233/02).

3.3. Zopakoval, že vo svojom vyjadrení zo dňa 22.04.2024 poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn.

1Obo/1/2019 zo dňa 17.06.2020. Mal za to, že odôvodnenie súdu je právne neudržateľné, minimálne
z dôvodu, že podstatné skutkové okolnosti v uvedenej právnej veci a prejednávanej veci sú totožné a
ide o argumentáciu NS SR, ktorá dostatočným spôsobom zdôvodňuje svoje závery. Mal za to, že súd
odmietol rozhodnutie NS SR na prejednávanú právnu vec aplikovať len z dôvodu, že tento svedčí v
prospech žalovaného, a to bez toho, aby sa s jeho závermi vôbec vysporiadal. Navyše práve uvedené
rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Obo/1/2019 zo dňa 17.06.2020, je podporené aj odborným výkladom, ktorý

sa stotožňuje práve s vyššie uvádzaným príspevkom autorov ŘEHÁČEK, O., VRBA, M. K možnosti
zpochybnenění vykonateľných pohledávek v insolvenčním řízení. In: PR 17/2012. s. 587-593.

3.4. Žalovaný uviedol, že ako správca postupoval a konal s odbornou starostlivosťou v zmysle § 32
ZKR, pričom v súlade so závermi po vykonanom vlastnom šetrení, dospel k záveru, že pohľadávky

žalobcu zapísané pod č. 10-11, prihlásené do konkurzného konania úpadcu súhrnnou prihláškou
nezabezpečených pohľadávok zo dňa 09.01.2023, sú sporné v celom rozsahu. Žalobca v prihláške
pohľadávky nepreukázal existenciu dôvodu, na základe ktorého mal tento plniť a úpadca poskytnúť
úhradu za toto plnenie.

3.5. Žalovaný má za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol.
Alternatívne navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný si svoju povinnosť podľa § 32 ods.
1 ZKR nesplnil a neporovnal prihlásené pohľadávky žalobcu s účtovníctvom úpadcu. Poukázal na
skutočnosť, že existenciu prihlasovaných pohľadávok potvrdil sám úpadca, a to v konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 31K/27/2021, pričom toto konanie predchádzalo vydaniu
uznesenia, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. V rámci konania 31K/27/2021 úpadca

vo svojom vyjadrení zo dňa 10.04.2021 v prílohe č. 8 (zoznam záväzkov úpadcu) na strane 3 v 6.
riadku odspodu, uviedol okrem iných aj prihlásené pohľadávky žalobcu, pričom sám úpadca tu ako
svoje nesplatené záväzky uviedol faktúru žalobcu č. 2020-355, vo výške 216 eur a faktúru žalobcu
č. 2020-446, vo výške 210 eur. Žalovaný sa k týmto skutočnostiam v priebehu prvoinštančného
konania žiadnym spôsobom nevyjadril. Žalovaný v popieracom prejave uvádza, že žalobca v prihláške

pohľadávok nedoložil žiadne listiny, ktoré by preukazovali existenciu jeho popretých pohľadávok alebo
právny dôvod ich vzniku a nešpecifikoval a neidentifikoval vykonanie akýchkoľvek prác, ktoré mali
byť pre úpadcu žalobcom vykonané. Žalovaný teda požaduje, aby žalobca pri prihláške pohľadávok
opätovne preukázal to isté, čo už raz preukázal v rámci súdneho konania, ktorého výsledkom bolo
vydanie rozhodnutia súdu, ktorým došlo k právoplatnému a vykonateľnému judikovaniu prihlásených

pohľadávok. Nakoľko však všetky skutočnosti týkajúce sa prihlásených pohľadávok žalobcu (existencia
pohľadávok, vrátane právneho dôvodu ich vzniku, ich výška, preukázanie dodávok a pod.) už boli raz
predmetom dokazovania v súdnom konaní, ktorého účastníkom bol aj úpadca (so všetkými procesnými
právami a povinnosťami) a výsledkom tohto konania bolo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu,
tak sa jedná o rozhodnutú vec (res iudicata). Žalovaný nikdy nenamietal, že úpadca nebol účastníkom

súdneho konania, ktorým došlo k judikovaniu prihlásených pohľadávok, ani že v tomto konaní boli
porušené procesné práva úpadcu, ktoré by mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia súdu. Je
preto potrebné skonštatovať, že rozhodnutie súdu, ktorým došlo k judikovaniu prihlásených pohľadávok,
bolo vydané s plným vedomím a neobmedzenou účasťou úpadcu, ktorý v tomto súdnom konaní mohol
využiť všetky svoje práva na obranu. Žalobca považuje rozsudok za správny, vydaný v intenciách

právnych predpisov, a preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu potvrdil, odvolanie
zamietol a zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania.5. V odvolacej replike nad rámec uvedeného žalovaný poukázal na skutočnosť, že porovnávať
prihlásenú pohľadávku s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu nebolo objektívne v možnostiach
správcu, nakoľko účtovníctvom úpadcu žalovaný nedisponuje. Účtovníctvo bolo odovzdané novému

spoločníkovi a konateľovi p. Vasylovi Skrypkovi, na ktorého bola spoločnosť úpadcu prepísaná.
Tento prepis však nebol zapísaný do príslušného Obchodného registra a p. Vasyl Skrypko sa
nachádza na Ukrajine. Účtovníctvo úpadcu nie je objektívne možné zabezpečiť, nakoľko na výzvy
na poskytnutie súčinnosti, p. Vasyl Skrypko nereaguje. Navyše žalovaný neeviduje, že by existenciu
prihlasovaných pohľadávok úpadca potvrdil správcovi. Ak sú záväzky uvedené v zozname záväzkov

úpadcu, neznamená to uznanie záväzku.

6. V odvolacej duplike žalobca uviedol, že skutočnosť, že žalovaný nedisponuje účtovníctvom úpadcu, je
pre žalobcu úplne nová a prekvapivá. Žalovaný počas celého súdneho konania s touto informáciou súd
prvej inštancie a žalobcu nikdy žiadnym spôsobom neoboznámil. V tomto kontexte sa podľa žalobcu javí
popretie pohľadávok žalobcu ešte viac otázne, nakoľko nie je zrejmé na základe čoho dospel žalovaný

k zisteniu, že prihlásené pohľadávky žalobcu sú sporené, keďže ich vlastne nemal s čím porovnať,
pretože nedisponujú účtovníctvom úpadcu. Na základe takéhoto zistenia je podľa názoru žalobcu zrejmé
pochybenie žalovaného pri popretí prihlásených pohľadávok žalobcu, a to z dôvodu, že žalovaný nikdy
nemohol zistiť také skutočnosti, ktoré by ho v zmysle ust. § 32 ods. 1 ZKR oprávňovali poprieť prihlásené
pohľadávky žalobcu.

7. Vo vyjadrení k odvolacej duplike sa žalovaný pridržiaval svojich písomných podaní, pričom nad rámec
uvedeného doplnil, že konateľ p. Rudolf Motýľ (poznámka odvolacieho súdu: konateľom úpadcu je
Ľubomír Fusko) až následne dňa 17.10.2023 zaslal správcovi odpoveď, v ktorej uviedol, že účtovníctvo
bolo odovzdané novému spoločníkovi a konateľovi p. Vasylovi Skrypkovi, na ktorého bola spoločnosť

úpadcu prepísaná.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP a § 196a ZKR, prejednal vec podľa
§ 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
žalovaného, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378

ods. 1 CSP, oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 10.03.2026.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.03.2026.

9. Podľa § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma
a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca

pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za
vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť
stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom
rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva

sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade
konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže
byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo
vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo
predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

10. Podľa ustanovenia § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca
alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo
do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry európskej únie,

nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou európskej
únie.

11. Podľa ustanovenia § 32 ods. 3 ZKR, pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej
lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu

pohľadávok v registri úpadcov, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.

12. Podľa ustanovenia § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy
zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie,ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak
bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel,
veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že

konal s odbornou starostlivosťou.

13. Podľa ustanovenia § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej
pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto
právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného

oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky
je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

14. Podľa § 32 ods. 14 ZKR: V žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

15. Podľa § 32 ods. 15 ZKR: rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým
účastníkom konkurzného konania.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

17.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, dospel
odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, nakoľko neboli naplnené odvolacie dôvody.

19.Odvolacísúdkonštatujevecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudku,pričomsúdprvejinštanciesprávne

vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný
dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP, a preto je viazaný skutkovým
stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Súd prvej inštancie
sa podrobne a presvedčivo vysporiadal s podstatnými skutočnosťami. Rozhodnutie spĺňa zákonné
požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odvolaním napadnuté rozhodnutie je v potrebnom

rozsahuodôvodnenéazrozumiteľné.Odvolacísúdsapretoobmedzujelennaskonštatovaniesprávnosti
dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, na odôvodnenie napadnutého rozsudku odkazuje, nakoľko sa
s ním stotožňuje a na doplnenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a k podstatným tvrdeniam
uvedených v odvolaní, uvádza nasledovné:

20. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie o
dôvodnosti incidenčnej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia pohľadávok ním prihlásených v
konkurze vedenom na majetok úpadcu G&F energy s.r.o. v konkurze, so sídlom Vajanského nábrežie
5, 811 02 Bratislava, IČO: 47 822 091, ktorý bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava I
sp. zn. 31K/27/2021 zo dňa 07.12.2022, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 13.12.2022. Správca

poprel pohľadávky dňa 02.05.2023 s tým, že v oznámení o popretí pohľadávok zo dňa 29.05.2023 ako
dôvod popretia uviedol, že platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Up/1187/2021
z 27.10.2021 nie je právnym dôvodom vzniku pohľadávok a žalobca v prihláške pohľadávok nedoložil
žiadne listiny, ktoré by preukazovali existenciu jeho popretých pohľadávok alebo právny dôvod ich
vzniku, a nešpecifikoval a neidentifikoval vykonanie akýchkoľvek prác, ktoré mali byť pre úpadcu

žalobcom vykonané.

21. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že popierajúci prejav žalovaného neobstojí, pretože žalovaný
namieta skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 33Up/1187/2021 zo dňa 27.10.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 30.11.2021,

a teda tieto skutočnosti nemôžu byť dôvodom pre popretie judikovanej pohľadávky, vzhľadom na čo
žalobe vyhovel v celom rozsahu.22. Žalovaný v podstatnej časti odvolania argumentuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože správca bol oprávnený a aj povinný poprieť
judikovanú pohľadávku žalobcu, pretože tento v prihláške dostatočne nevymedzil jej právny dôvod

vzniku a nepreukázal existenciu pohľadávky. Žalovaný zároveň v časti odvolania namieta arbitrárnosť
a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

23. Podľa ustálenej judikatúry sa konajúci súd v incidenčnom konaní zaoberá len dôvodmi popretia
pohľadávky uvedenými správcom (R 63/2017). Podstatou incidenčného konania je preskúmanie

opodstatnenosti správcovho popieracieho prejavu voči prihlásenej pohľadávke veriteľa.

24. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v konaní domáhal určenia pohľadávok vo výške
292,51 eur a vo výške 261,48 eur, zapísaných v zozname pohľadávok pod por. č. 10 a 11, v konkurze
vyhlásenom na majetok úpadcu G&F energy s.r.o. v konkurze. Pohľadávky žalobcu boli žalovaným
popreté čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a celkovej výšky prihlásených pohľadávok.

Dôvodom popretia bolo, že platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Up/1187/2021
z 27.10.2021 nie je právnym dôvodom vzniku pohľadávok. Prihláška bola žalovanému doručená
09.01.2023. Prílohou prihlášky bol platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica z 27.10.2021
sp. zn. 33Up/1187/2021, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.11.2021. Žalobca v
prihláške v popise pohľadávky uviedol: „Neuhradená faktúra za vykonané práce a podľa platobného

rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Up/1187/2021 z 27.10.2021...“ Žalovanému ako
súčasť elektronického podania zo dňa 09.01.2023 doručil žalobca faktúru č. 2020-355 a č. 2020-446,
ktorých prílohou boli súpisy vykonaných prác so špecifikáciou zákazky. K vyjadreniu zo dňa 14.08.2023
žalobca predložil súdu objednávku úpadcu č. 0852020 zo dňa 25.06.2020, ktorou si úpadca objednal u
žalobcupráce,ktoréfakturovalúpadcovi.Zároveňpredložilsúduzoznampeňažnýchzáväzkov,sktorými

bol úpadca v deň začatia konkurzného konania 30 dní v omeškaní (príloha vyjadrenia úpadcu k návrhu
na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka zo dňa 10.04.2021), pričom na strane 3 zoznamu uviedol
úpadca okrem iných aj prihlásené pohľadávky žalobcu, pričom sám úpadca tu ako svoje nesplatené
záväzky uviedol faktúru žalobcu č. 2020-355, vo výške 216 eur a faktúru žalobcu č. 2020-446, vo výške
210 eur. Odvolací súd vzhľadom na uvedené zistenia konštatuje, že procesnú obranu žalovaného, ktorý

mal za to, že poprel neexistentnú, spornú pohľadávku žalobcu, týmto žalobca dôvodne spochybnil a
neobstojí teda ani popierací prejav žalovaného.

25. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k totožnému záveru so súdom prvej inštancie, že
popretiepohľadávokžalovanýmniejedôvodnéjednakzdôvodu,žežalovanýnamietalskutočnosti,ktoré

nastali pred vydaním platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Up/1187/2021
z 27.10.2021 (nebolo špecifikované a identifikované vykonanie akýchkoľvek prác, ktoré mali byť
pre úpadcu zo strany popretého veriteľa vykonané), a teda tieto skutočnosti nemôžu byť dôvodom
pre popretie judikovanej pohľadávky, keď veriteľ v prihláške pohľadávky riadne označil nezaplatenú
pohľadávku s odkazom na konkrétnu faktúru a špecifikoval exekučný titul. Skutočnosť, že úpadca

pohľadávku podľa žalovaného neeviduje v účtovníctve neobstojí, nakoľko pohľadávka je uvedená v
zozname záväzkov vyhotovenom úpadcom, t.j. nejedná sa fiktívnu pohľadávku ale pohľadávku, ktorú
úpadca evidoval a priznal pre účely konkurzného konania.

26. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca si v konkurze vyhlásenom

na majetok úpadcu prihlásil pohľadávky právoplatne priznané platobným rozkazom Okresného súdu
Banská Bystrica z 27.10.2021 sp. zn. 33Up/1187/2021. Ide tak o judikované pohľadávky, ktorú
mohol žalovaný účinne poprieť len uvedením dôvodov, ktoré nastali po vydaní tohto rozhodnutia.
Žalovaný v popierajúcom prejave žiadne takéto skutočnosti neuviedol a judikovanú pohľadávku poprel
z dôvodov, ktoré nastali pred vydaním vyššie označeného rozhodnutia (potreba preukazovať vykonané

práce pre úpadcu zo strany žalobcu). Zároveň odvolací súd dopĺňa, že z prihlášky, príloh a obsahu
spisu jednoznačne vyplýva, že pohľadávky boli dostatočne identifikované v rozsahu potrebnom na
preukázanie nároku žalobcu a posúdenie oprávnenosti prihlásenej pohľadávky správcom a následne
v tomto incidenčnom konaní, nakoľko veriteľ v prihláške a jej prílohách zrozumiteľne a určite vymedzil
právny dôvod vzniku pohľadávky (s odkazom na konkrétne faktúry so súpisom vykonaných prác a

špecifikáciou zákazky), jej výšku aj exekučný titul a identifikoval pohľadávky aj v tomto incidenčnom
konaní ako existentné.27. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa
náležitosti vyžadované v ust. § 220 ods. 2 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia
napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá

požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol najmä čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil a
dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku a obrany strany použili, rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore,
výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a

z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie
vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade
s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových
strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti
súdneho rozhodnutia. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený
skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky

dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti
nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť nedostatky, ktoré by
boli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie o podanej žalobe.

28. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa s dotknutou judikatúrou náležite vysporiadal, a to
najmä v ods. 19 a 24 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odôvodnenie neaplikovateľnosti rozhodnutia
NS SR sp. zn. 1Obo/1/2019 zo dňa 17.06.2020 náležite vysvetlil v bode 27 odôvodnenia napadnutého
rozsudkuadospelksprávnymzáverom,ktorélogickyazrozumiteľneuviedolvodôvodnenínapadnutého
rozsudku. Odvolací súd dopĺňa, že nie je viazaný iným rozsudkom súdu prvej inštancie, nejedná sa

rozsudok najvyšších súdnych autorít.

29. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,

ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre
zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho
chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto

povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť
rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného
prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.

Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára
1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.

30. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že uplatňované odvolacie dôvody neboli

naplnené, pretože neboli podložené takými relevantnými dôvodmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť
správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie,
a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP,
potvrdzuje.

31. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok aj vo výroku o trovách konania (III.), nakoľko súd prvej
inštancie správne v súlade s § 255 a § 262 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade
so zásadou úspechu v konaní.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. Dôvody pre
aplikáciu § 257 CSP neboli zistené.33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).