Uznesenie – Pracovné právo ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/131/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215204888
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:1215204888.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: H.. Q. W., narodený XX. Q. XXXX, P. W., Y. Z. XXXX/
XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Valach, Kišac, s. r. o., Bratislava, Gogoľova 18, IČO: 36 663
051, proti žalovanému: SLOVNAFT, a.s., Bratislava, Vlčie hrdlo 1, IČO: 31 322 832, o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru a vyplatenie náhrady mzdy, vedenom na Okresnom súde Bratislava II
pod sp. zn. 12Cpr/1/2015, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7.

decembra 2021 č. k. 8CoPr/4/2020-667, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7. decembra 2021 č. k. 8CoPr/4/2020-667 z r u š u j e
a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 26. novembra 2019 č.
k. 12Cpr/1/2015-576 zamietol žalobu a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu, keď dospel k záveru, že žalovaný so žalobcom skončil pracovný pomer výpoveďou platne.
Rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobca žalovaného pracoval na základe pracovnej zmluvy na dobu
neurčitú v pracovnej pozícii „špecialista - analytik pre meranie výkonnosti“ na oddelení Plánovanie a
optimalizáciaútvaruRiadeniedodávateľskéhoreťazca(ďalejlen„SCM“).Druhomprácepodľapracovnej
zmluvy bolo sledovanie a analýza výkonu celého zásobovacieho reťazca, analýza rozdielu medzi
priebežnýmiaskutočnýmiplneniami.Dňa2.septembra2014bolažalobcovidoručenávýpoveďzdôvodu

organizačných zmien podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, keďže rozhodnutím generálneho
riaditeľa žalovaného č. 9/2014 zo dňa 25. augusta 2014 došlo na útvare SCM k zrušeniu dvoch
pracovných pozícií k 31. augustu 2014, vrátane pracovnej pozície „špecialista - analytik pre meranie
výkonnosti“ HAY-15 na útvare 52100, čo bola pracovná pozícia žalobcu. V rámci tejto organizačnej
zmenydošlozároveňkvytvoreniutrochpracovnýchpozíciíkudňu1.septembra2014:dvochpracovných
pozícií „SCM - špecialista“ HAY 16 na útvare 5200, resp. na útvare 52100 a jednej pracovnej pozície

„SCM - špecialista" HAY 15 na útvare 52100.
1.1. Súd prvej inštancie poukázal na výpoveď svedkyne B. Q., ktorá uviedla, že u žalovaného bola
vykonaná organizačná zmena tým spôsobom, že boli zrušené niektoré pracovné pozície, čo sa týkalo i
žalobcu, a boli vytvorené nové pracovné pozície s inou agendou činnosti. Tieto novovytvorené pracovné
pozície sa zamestnávateľovi nepodarilo všetky obsadiť a i z toho dôvodu bol následne "útvar riadenia
dodávateľského reťazca" zrušený ku dňu 31. decembra 2015. Dovtedy prakticky neboli tieto nové

pracovné pozície obsadené. Svedkyňa uviedla, že vylučuje, že by na pracovnú pozíciu, ktorá bola
zrušená žalobcovi, bol prijatý iný zamestnanec. Súd zdôraznil, že svedeckými výpoveďami svedkov
Q. Z., V. Š. a B. Q.j mal preukázané, že žalobca sa stal nadbytočným okrem iného i z dôvodu
podstatnej zmeny požiadaviek na úlohy útvaru SCM zo strany skupiny MOL, čo malo v konečnom
dôsledku za následok úplné zrušenie útvaru SCM k dátumu 31. decembra 2015. Obsahom pracovných
náplní zamestnancov H.. U. Q., P. B.S., Q.. Q. O., H.. Q. V. a R. W., ktorých pracovné pozície vznikli

organizačnou zmenou, pritom žalovaný dostatočným spôsobom preukázal, že na pozíciu žalobcu nebolprijatý iný zamestnanec s rovnakou pracovnou náplňou, akú žalobca vykonával pred organizačnou
zmenou.

2. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom zo 7.
decembra 2021 č. k. 8CoPr/4/2020-667 po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní a po zopakovaní
dokazovania výsluchom svedkov Q. Z. a B. Q. rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil
a žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že za stavu, keď
Q. Q. a S. K. nastúpili na útvar SCM pred prijatím organizačnej zmeny a pracovná náplň ostatných

novoprijatých zamestnancov bola odlišná od náplne práce žalobcu, boli pre porovnanie organizačnou
zmenou vytvorenej pozície „SCM - špecialista“ HAY 15 na útvare 52100 s pozíciou žalobcu kľúčové
výpovede svedkov B. Q. a Q.U. Z.. Svedok Q. Z. uviedol, že hoci pred organizačnou zmenou žalobca
predpoklady pre pozíciu HAY 15 spĺňal, po organizačnej zmene potrebovali kompetencie a popisy
pracovných činností upraviť. Najprv obsadili vytvorené pozície HAY 17 a HAY 16, avšak HAY 15 sa im
nepodarilo obsadiť. Pokiaľ ide o pozíciu HAY 15 po organizačnej zmene, bol tam nový popis pracovnej

činnosti, bolo okrem angličtiny potrebných viac vedomostí o petrochemickom priemysle a bola potrebná
aj znalosť petrochemických procesov. Svedkyňa B. Q. uviedla, že po organizačnej zmene sa síce všetky
tieto pozície volali SCM špecialista, avšak náplň bola odlišná a vždy súvisela s konkrétnou agendou.
Potvrdila, že základné požiadavky na pozíciu HAY 15 sa nemenili.
2.1. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že napriek tomu, že organizačnou zmenou

vytvorená pozícia „SCM - špecialista“ HAY 15 sa na prvý pohľad môže javiť ako pozícia totožná so
zrušenou pozíciou žalobcu, nepotvrdila sa argumentácia žalobcu, že by išlo o totožnú prácu. Vytvorenie
pozície „SCM - špecialista“ HAY 15 s iným obsahom, no najmä špecifickými požiadavkami na výkon
pozície, než bola zrušená pozícia žalobcu, nemá za následok, že by aj po prijatí danej organizačnej
zmeny naďalej pretrvala potreba výkonu práce žalobcu, teda žalobca sa v dôsledku organizačnej zmeny

skutočne stal nadbytočným. Vzhľadom na zmenené požiadavky na jednotlivé vytvorené pozície, vrátane
pozície „SCM - špecialista“ HAY 15, neprichádzalo do úvahy splnenie ponukovej povinnosti žalovaným
v podobe tejto pozície.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie z dôvodov podľa § 431 v

spojení s § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Navrhol, aby dovolací súd
zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, prípadne aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec im vrátil
na ďalšie konanie.
3.1. Žalobca mal za to, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces vydaním nepreskúmateľného
rozsudku odvolacieho súdu. Uviedol, že na základe organizačnej zmeny č. 9/2014 došlo na útvare SCM

k zrušeniu dvoch pracovných pozícii k 31. augustu 2014, vrátane jeho pracovnej pozície „špecialista -
analytik pre meranie výkonnosti“ HAY - 15 na útvare 52100 a súčasne v rámci tejto organizačnej zmeny
došlo ku dňu 1. septembra 2014 k vytvoreniu dvoch pracovných pozícií „SCM - špecialista“ HAY 16 na
útvare52100ajednejpracovnejpozície„SCM-špecialista“HAY15naútvare52100.Jehonadbytočnosť
nebola teda spôsobená ani zrušením ním vykonávanej práce a ani prebytkom zamestnancov, lebo

skutočný počet zamestnancov v mieste výkonu jeho práce bol dokonca nižší ako počet pracovných
pozícií a na voľné pracovné pozície hľadal zamestnávateľ zamestnancov prostredníctvom inzerátu.
Napriek tomu sa súd prvej inštancie obmedzil len na stručné konštatovanie, že mal preukázané
svedeckými výpoveďami svedkov Q. Z., V. Š.Q. a B. Q., že žalobca sa stal nadbytočným okrem iného i
z dôvodu podstatnej zmeny požiadaviek na úlohy útvaru SCM zo strany skupiny MOL.

3.2. Žalobca pripomenul, že odvolací súd dospel k záveru, že žalobca opodstatnene v odvolaní vytkol
súdu prvej inštancie, že sa náležite nevysporiadal s tým, že organizačnou zmenou č. 9/2014 došlo nielen
k zrušeniu viacerých pozícií, vrátane pozície žalobcu, avšak súčasne aj k vytvoreniu nových pozícií,
vrátane jednej pracovnej pozície „SCM - špecialista“ HAY 15 na útvare 52100, teda na útvare, na ktorom
bol zaradený aj žalobca. Na druhej strane však odvolací súd napriek tomu založil svoje rozhodnutie

na jedinom tvrdení svedka Q. Z., ktorý v odvolacom konaní uviedol, že „v HAY kategóriách boli tiež
zmenené požiadavky a kompetencie“. Toto tvrdenie je však v rozpore s výpoveďou svedkyne B. Q.,
ktorá v odvolacom konaní „potvrdila, že základné požiadavky na pozíciu HAY 15 sa nemenili.“ Kľúčové
výpovede svedkov v odvolacom konaní tak obsahujú ešte väčšie rozpory ako v konaní pred súdom prvej
inštancie.

3.3. Podľa žalobcu bolo preukázané, že zvýšené nároky na činnosť útvaru Plánovanie a optimalizácia
žalovaný v organizačnej zmene riešil vytvorením novej pracovnej pozície s vyššou odbornosťou HAY
16, nie zvýšením požiadaviek na pozíciu HAY 15. Listinné dôkazy preukazujú, že obsahovo je pôvodná
pracovná pozícia totožná s novou inzerovanou pracovnou pozíciou. Kvalifikačné požiadavky na pozíciuHAY 15 sa nemenili, čo jednoznačne potvrdil aj jeden z dvoch svedkov. Ani súd prvej inštancie a ani
odvolací súd sa v rozsudku náležite nevysporiadali s listinnými dôkazmi, na ktoré poukázal žalobca v
odvolaní, a ani so svedeckými výpoveďami. Odvolací súd sa nevysporiadal ani so zásadnými rozpormi

vo výpovediach, ktoré zopakoval v odvolacom konaní.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že ho považuje za nedôvodné a že
žalobcovo dovolanie napáda skôr nesprávne právne posúdenie veci, resp. nesprávne skutkové
zistenia odvolacieho súdu než nesprávny procesný postup. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie

zamietol. Uviedol, že hodnotenie dokazovania odvolacím súdom žalobcom tvrdené známky svojvoľnosti,
arbitrárnosti nepreukazuje. Žalovaný pripomenul, že i prípadné nesprávne vyhodnotenie dôkazov
odvolacím súdom nie je podľa právnej úpravy a judikatúry (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 14. mája 2014 sp. zn. 7Cdo/245/2013; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 430/2016-15 zo dňa 28. júna 2016) prípustným dovolacím dôvodom. Po prvom rozhodnutí
odvolaciehosúduzostaliotvorenédveotázky,atonadbytočnosťžalobcuvdôsledkuorganizačnejzmeny

a splnenie ponukovej povinnosti žalovaným. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku jasne vysvetlil, prečo
niektoré žalobcove výhrady voči rozsudku súdu prvého stupňa považoval za opodstatnené a ako sa s
nimi procesne či argumentačne vysporiadal. Odvolací súd pritom neprihliadal na námietky žalovaného k
opätovnému predkladaniu argumentácie k už súdom ustáleným skutočnostiam či otázkam z dôvodu, že
takýto postup žalobcu nevyžaduje reakciu súdu v odôvodnení rozhodnutia. Žalovaný zdôraznil, že ani

doplnenie dokazovania či argumentácie žalobcu nič nezmenili na tom, že žalobcova pracovná pozícia
bola zrušená bez náhrady, jeho pracovnú agendu nikto neprevzal ani len čiastočne, čo žalovaný v
konaní aj preukázal. Výber nadbytočného zamestnanca pritom patrí výlučne zamestnávateľovi a ani súd
nemôže preskúmavať správnosť tohto výberu (R 90/1967).

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,dovolací súd“, resp. ,,najvyšší súd“) ako súd príslušný
na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1
CSP)stranasporu,vktorejneprospechbolonapadnutérozhodnutievydané(§424CSP),beznariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428
CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je prípustné

a dôvodné, preto bolo potrebné rozsudok odvolacieho súdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

6. Pokiaľ ide o dovolacie dôvody podľa § 420 písm. f) CSP, najvyšší súd opakovane vyjadril
záver, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej

istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého
je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní
súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky
procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre
všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015,

5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých
sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

7. O mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých
právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí

byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti mimoriadnych opravných prostriedkov. Právnu
úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už
právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad
(3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014). Na druhej strane
však otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie

konanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (napr. IV. ÚS
35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012).

8. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To

znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.9. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

10. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo
k vade uvedenej v tomto ustanovení (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v
čom spočíva táto vada (ods. 2).

11. Citované ustanovenie § 420 písm. f) CSP v spojení s § 431 CSP zakladá prípustnosť a zároveň
dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, keď miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu
porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto
ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom
porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému

procesnoprávnemu rámcu a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných
práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci
za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, predvídateľnosť
rozhodnutia, zachovanie rovnosti strán v konaní, relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu, ako aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (napr. rozhodnutia ústavného

súdu sp. zn. II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).

12. Najvyšší súd zdôrazňuje, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo strán
sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a
skutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany(§387ods.3CSP).Nerešpektovanie

tohto kogentného ustanovenia zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania. Dodržiavanie povinnosti
odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov, a tak vylúčiť
svojvôľu v tomto procese. V právnom štáte by nemali vzniknúť pochybnosti, či sa súd s určitou, stranou
sporu výslovne prezentovanou otázkou zaoberal, alebo nie; odpoveď by mala byť zrejmá z odôvodnenia
súdneho rozhodnutia.

13. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu SR vyplýva, že nie na
každý argument strany musia dať súdy odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z

9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z
19. februára 1998). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces
je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. rozhodnutia ústavného súdu sp.

zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné
a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov
sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. rozhodnutie ústavného súdu sp.
zn. III. ÚS 107/07).

14. Právo na spravodlivý proces je o. i. naplnené tým, že súdy po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení
zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové
a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo, že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov,
ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04).

15. K porušeniu tohto práva tak môže dôjsť aj tým, že zistenie skutkového stavu je prima facie natoľko
chybné (svojvoľné), že by k nemu súd pri rešpektovaní základných zásad hodnotenia vykonaných
dôkazov nemohol nikdy dospieť - ide o tzv. extrémny rozpor medzi vykonanými dôkazmi a z nich
urobenými skutkovými zisteniami (porov. I. ÚS 6/2018), alebo tým, že prijaté právne závery sú v
extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, resp. že z nich v žiadnej možnej interpretácii

súdneho rozhodnutia nevyplývajú (porov. I. ÚS 243/07).

16. Zásada viazanosti zisteným skutkovým stavom (§ 442 CSP) neznamená, že najvyšší súd je viazaný
takou interpretáciou dôkazu, ktorá v sebe obsahuje ničím nepodloženú účelovo vytvorenú domnienku.Rovnako túto zásadu nemožno interpretovať ako nemožnosť najvyššieho súdu reagovať na zjavný,
ničímneodôvodnený,apretoarbitrárnyskutkovýomyl.Povinnosťounajvyššiehosúdujevtakomprípade
pristúpiť k preskúmaniu práva na spravodlivý proces z hľadiska arbitrárnosti vyvodeného skutkového

záveru (III. ÚS 104/2022).

17. V takýchto prípadoch podstatou dovolacieho prieskumu nie je prehodnocovanie skutkového stavu
dovolacím súdom, ale kontrola postupu súdov oboch nižších inštancií pri procese jeho zisťovania a
vyhodnocovania. Otázka, či súd pri zisťovaní skutkového stavu rešpektoval ústavné procesné zásady

(napr.zákaztzv.deformáciedôkazu,čiopomenutéhodôkazu,zásadurovnostizbraní,priamosti,voľného
hodnotenia dôkazov), je otázkou procesnoprávnou, ktorá ako taká môže byť prezentovaná dovolaciemu
súdu v podanom dovolaní ako prípustný a dovolený dovolací dôvod podľa ustanovenia § 420 písm.
f) CSP. Zároveň je potrebné dodať, že nesprávne zistenie skutkového stavu veci má, ak súd aplikuje
dôkladne hmotné právo, vždy vplyv aj na nesprávne právne posúdenie takto zisteného skutkového
stavu, a preto takéto chybné rozhodnutie súdu súčasne spočíva aj v nesprávnom právnom posúdení

veci (porov. I. ÚS 6/2018, 4Cdo/88/2019).

18. Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd musel dať za pravdu žalobcovi v tom, že súd prvej inštancie
ani odvolací súd sa náležite nevysporiadali s vykonanými dôkazmi. Odvolací súd na jednej strane
konštatoval, že súd prvej inštancie sa náležite nevysporiadal so skutočnosťou, že organizačnou zmenou

č. 9/2014 zo dňa 25. augusta 2014 došlo k zrušeniu viacerých pozícií, vrátane pozície žalobcu, avšak
súčasne aj k vytvoreniu nových pozícií, vrátane jednej pracovnej pozície „SCM - špecialista“ HAY 15
na útvare 52100, teda na útvare, na ktorom bol zaradený aj žalobca. Na druhej strane však odvolací
súd dospel k rovnakému skutkovému záveru ako súd prvej inštancie síce po opätovnom výsluchu dvoch
svedkov, avšak bez vyhodnotenia rozporov v ich výpovediach a bez vyhodnotenia týchto výpovedí vo

vzájomnej súvislosti s listinnými dôkazmi.

19. Žalobca v dovolaní správne poukázal na to, že skutkový záver odvolacieho súdu, podľa ktorého
sa žalobca stal nadbytočným z dôvodu zmeny kvalifikačných požiadaviek na novovytvorenú pracovnú
pozíciu „SCM - špecialista“ HAY 15 na útvare 52100 oproti pôvodnej pracovnej pozícii žalobcu

(„špecialista - analytik pre meranie výkonnosti“ HAY - 15 na útvare 52100), sa zakladal len na výpovedi
svedka Q. Z., ktorý uviedol, že žalobca pred organizačnou zmenou spĺňal predpoklady pre pozíciu
HAY 15, avšak po organizačnej zmene potrebovali upraviť kompetencie aj popisy pracovných činností,
pre pozíciu HAY 15 bol po organizačnej zmene nový popis pracovnej činnosti, bolo okrem angličtiny
potrebných viac vedomostí o petrochemickom priemysle a bola potrebná aj znalosť petrochemických

procesov. Na druhej strane však svedkyňa B. Q. potvrdila, že základné požiadavky na pozíciu HAY 15
sa nemenili.

20. Bez vyhodnotenia týchto rozporov vo výpovediach svedkov a bez ich konfrontácie s listinnými
dôkazmi bol záver odvolacieho súdu o zmene kvalifikačných predpokladov po organizačnej zmene

minimálne predčasný, ak nie arbitrárny. Treba pripomenúť, že nadbytočnosť zamestnanca je základnou
podmienkou platnosti výpovede podanej z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Súd
v konaní o neplatnosť výpovede nemôže preskúmavať rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej
zmene a ani výber konkrétneho nadbytočného zamestnanca (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 29. januára 2009 sp. zn. 3Cdo/33/2008), je však povinný vyhodnotiť, či sa zamestnanec stal

nadbytočným v príčinnej súvislosti s predmetnou organizačnou zmenou. Ako uviedol samotný odvolací
súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, „ak by totiž v prípade predmetnej novovytvorenej pozície išlo
o pozíciu obsahovo a kvalifikačne totožnú s pozíciou, na akej pracoval žalobca, nestal by sa žalobca v
príčinnej súvislosti s organizačnou zmenou nadbytočným a neboli by preto splnené zákonom stanovené
predpoklady platnosti výpovede“.

21. Napriek tomu, že odvolací súd si bol vedomý potreby preskúmať, či organizačná zmena je
dostatočným základom pre konštatovanie nadbytočnosti zamestnanca, nevysporiadal sa so zásadnými
rozpormi vo výpovediach svedkov, ktorých vypočul v odvolacom konaní a ani nevykonal, resp.
nevyhodnotil potrebné listinné dôkazy. V spore o neplatnosť výpovede podanej z dôvodov podľa

§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je dôkazné bremeno o nadbytočnosti zamestnanca na
zamestnávateľovi. Pri výpovednom dôvode nadbytočnosti samozrejme nemusí organizačná zmena
spočívať len v znižovaní počtu zamestnancov, zamestnávateľ môže aj pri nezmenenom počte
zamestnancov, resp. aj pri zvýšení ich počtu meniť štruktúru zamestnancov z hľadiska náplne ich prácea kvalifikácie. Ak však zamestnávateľ organizačnou zmenou zrušil pracovnú pozíciu a súčasne vytvoril
novú, on musí preukazovať, že nová pracovná pozícia nie je totožná s predchádzajúcou, zrušenou. V
prípade pochybností o tom, či bola táto skutočnosť preukázaná, je potrebné, aby sa súd priklonil na

stranu zamestnanca (nielen z dôvodu ochrany zamestnanca ako slabšej sporovej strany, ale najmä
preto, že dôkazné bremeno k tejto otázke znáša zamestnávateľ, teda jeho neunesenie musí byť na
ťarchu zamestnávateľa).

22. V preskúmavanej veci sa odvolací súd týmito zásadami neriadil a celkom nesprávne sa uspokojil

s veľmi vágnymi výpoveďami svedkov, ktorí uviedli, že po organizačnej zmene bol názov pracovných
pozícií rovnaký („SCM špecialista“), avšak náplň bola odlišná, resp., že na novej pozícii bolo potrebných
viac znalostí, pričom ich výpovede boli - ako už bolo uvedené vyššie - obsahovo rozporné (svedok
Q. Z. vypovedal pomerne neurčito o potrebe hlbších znalostí, kým svedkyňa B. Q. uviedla, že
základné požiadavky sa nemenili). Odvolací súd neskúmal, v čom konkrétne bola náplň práce na
novovytvorenej pracovnej pozícii odlišná od náplne práce na zrušenej pracovnej pozícii žalobcu a aké

konkrétne kvalifikačné požiadavky na obsadenie novovytvorenej pozície žalobca nespĺňal. Na to však
bolo potrebné exaktne vyhodnotiť a porovnať pracovné náplne a kvalifikačné požiadavky na oboch
pracovných pozíciách (zrušenej a novovytvorenej), čo neurobil ani odvolací súd a ani súd prvej inštancie
vrozsudku,ktorýodvolacísúdnapadnutýmrozsudkompotvrdzoval(hocipodkladypretotovyhodnotenie
aspoň sčasti k dispozícii mali, žalobca aj žalovaní na ne poukazovali už v žalobe a v prvom vyjadrení

k žalobe). Až z takéhoto vyhodnotenia dôkazov môže vzísť záver, či sa žalobca v dôsledku predmetnej
organizačnej zmeny stal alebo nestal nadbytočným.

23. Zhrnúc uvedené dovolací súd dospel k záveru, že hodnotenie skutkového stavu súdmi nižších
inštancií, ak bez jasného vyhodnotenia dôkazov, najmä bez porovnania konkrétnych pracovných náplní

a kvalifikačných požiadaviek dospeli k záveru, že novovytvorená pracovná pozícia „SCM - špecialista“
HAY 15 na útvare 52100 nebola totožná s pracovnou pozíciou žalobcu, bolo prima facie natoľko chybné,
že by k nemu pri rešpektovaní základných zásad hodnotenia vykonaných dôkazov a ich spravodlivého
posúdenia nemohli dospieť. V konaní teda došlo k extrémnemu rozporu medzi vykonanými dôkazmi a
skutkovými zisteniami (a na ich podklade prijatými právnymi závermi), čím bolo porušené právo žalobcu

na spravodlivý proces a zároveň naplnený dovolací dôvod podľa § 431 ods. 1 CSP v spojení s § 420
písm. f) CSP.

24. Z tohto dôvodu dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 449 ods. 1, § 450 CSP) s tým, že odvolací súd je viazaný právnym názorom dovolacieho

súdu (§ 455 CSP). V tomto prípade je potrebné, aby odvolací súd v ďalšom konaní postupoval v súlade
s vyššie uvedenými zásadami o hodnotení dôkazov a dôkaznom bremene a riadne vyhodnotil všetky
vykonané dôkazy, prípadne si podľa potreby v súlade s § 319 CSP vyžiada od žalovaného ďalšie
potrebné listinné dôkazy.

25. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§
453 ods. 3 CSP).

26. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.