Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Alena Roštárová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Zobraziť v rámci súdneho konania

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 53C/90/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123390867
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6123390867.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci žalobcu:
Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zast. ADVOKÁTI
Müller § Dikoš, s.r.o., Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurace Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava , IČO: 00 585 441, o
zaplatenie 1 451,38 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 219,99 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 %
ročne zo sumy 219,99 eur od 07.06.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v an á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica podľa zákona č. 307/2016 Z. z.
zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
upomínacom konaní“) a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 22.12.2023,domáhal vydania platobného

rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 219,99 eur s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy od 07.06.2023 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2.Žalobuodôvodniltým,žedňa11.03.2023došlovSokolikdopravnejnehode,priktorejbolaspôsobená
škodanamotorovomvozidle,ktoréhodržiteľomvčasedopravnejnehodybolapoškodenáU.B..Kvzniku
škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený

nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na
čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX zo
dňa 02.05.2023, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom
náhradného vozidla trval od 02.05.2023 do 09.05.2023 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v
autoservise,aždoukončeniaopravyadoručeniakrycieholistupoisťovňou,poktorúnemoholpoškodený
s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu
nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre

neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému
faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 24.05.2023 na sumu 469,97 eur s DPH za 8 dní, t.j. dobu užívania
náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a
prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla,
za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju
budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov

na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty
za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej
faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.05.2023 vznikla voči žalovanémupohľadávka vo výške 469,97 eur s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca
vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá
pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Žalovaný dňa 24.05.2023 poskytol žalobcovi poistné

plnenie vo výške 249,98 eur. Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a
poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný
neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady
škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu
nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej

poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie
platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom
náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo
strany žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím
poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr
do 06.06.2023 podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa

22.05.2023 podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia. Žalobca sa domáha uloženia povinnosti
žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 219,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne od 07.06.2023 do zaplatenia v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust.
§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych
sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo

k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne
vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len
osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je práve
žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj
k vzniku škody. (napr. rozsudok KS v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, uznesenie KS

v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, rozsudok KS v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp.
zn. 14Cob/55/2019, rozsudok KS v Žiline zo dňa 25.09.2019 sp. zn. 13Cob/49/2019 a rozsudok KS v
Žiline zo dňa 30.05.2019, sp. zn. 9Co/300/2018). K postupovanej pohľadávke uviedol, že poškodený
sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo
v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho

dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za
nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou
udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového
vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo
používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené

vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať
pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu
prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby
bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom
pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie

oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká
nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie KS v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Dojednané nájomné,
vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú
skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok KS
Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017, rozsudok KS v Žiline zo dňa 24.09.2019, sp. zn.

11Co/187/2019); boli poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli vynaložené v súvislosti s
tým, že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas toho, ako sa nachádzalo v
autoservise. Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc
v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok OS Bratislava
I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie KS v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn.

2Cob/134/2014, rozhodnutie KS v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018). Pre prípad
vzniku pochybností ohľadom nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania poukazuje na právny
názor a závery ÚS SR vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS
309/2020-33, ktorým bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3 Cdo
145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu zaoberal otázkou povinnosti poisťovne

zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, konkrétne podľa § 11 ods. 8
zákona o PZP. Právny názor dovolacieho súdu o tom, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až
doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a že žalovaný by sa do omeškania
mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiťžalobcovi súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd SR ako neakceptovateľný. Tým
zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o
PZP v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi

vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 18.09.2023 platobný rozkaz, sp. zn. 24Up/1429/2023, ktorým
uložilžalovanému povinnosťuhradiťžalobcovi219,99eursúrokomzomeškaniavovýške8,75 %ročne
zo sumy 219,99 eur od 07.06.2023 do zaplatenia a náhradu trov konania, alebo v tej istej lehote podať
odpor. Nakoľko žalovaný podal včas vecne odôvodnený odpor, došlo k zrušeniu platobného rozkazu a

vec bola postúpená tunajšiemu súdu.

4. Žalovaný v odpore uviedol skutkové okolnosti, ktoré uviedol aj žalobca v žalobe. Nepoprel úhradu
sumy, ktorú uhradil žalovanému. Žalovaný má za to, že v časti rovnajúcej sa sume 219,99 eur sa
nejedná o účelne a nevyhnutne vynaložené náklady na prenájom náhradného vozidla, nakoľko podľa
názoru žalovaného už ide o náklady, ktoré vznikli mimo opravy poškodeného motorového vozidla.

Žalovaný neuznáva náklady na prenájom náhradného vozidla vo výške 219,99 eur nakoľko má za
preukázané, že oprava poškodeného vozidla bola ukončená už dňa 05.05.2023 a prenájom náhradného
vozidla tak bol účelný, nevyhnutný a odôvodnení len v období od 02.05.2023 do 05.05.2023. Konkrétne
z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 05.05.2023 (ďalej aj ako „faktúra za opravu vozidla“) vystavenej
príslušným autoservisom, v ktorom sa oprava poškodeného motorového vozidla vykonávala vyplýva,

že oprava poškodeného motorového vozidla bola ukončená už dňa 05.05.2023, t. j. z tejto faktúry
vyplýva, že oprava poškodeného motorového vozidla trvala celkovo 4 dni, namiesto pôvodných 8 dní,
vyplývajúcich zo žalobcovho návrhu ako aj listinných dôkazoch k tomuto návrhu pripojených. Preto
žalovaný žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného priznal a poskytol poistné plnenie v rozsahu
249,98 eur z celkového nároku uplatneného žalobcom vo výške 469,97 eur. V súvislosti s vyššie

uvedeným krátením poistného plnenia z dôvodu neuznania žalobcom uvedeného rozsahu doby nájmu
náhradného vozidla poškodeným poukázal na rozhodnutia krajských súdov. K otázke účelnosti nákladov
spojených s užívaním náhradného vozidla sa vyjadril aj ústavný súd, ktorý napr. v jeho náleze zo dňa
16.02.2023,spis. zn. III. ÚS 602/2022, okrem iného aj uviedol, že „V prípade čiastočnej škody krajský súd
dospel k záveru, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom,

keďdošlokukončeniuopravyhavarovanéhovozidla,defactovtedy,keďsaopravenévozidlodostanedo
dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. V tejto časti sa ústavný súd s názorom krajského
súdu stotožňuje. “ Podobne ústavný súd napr. aj v jeho uznesení zo dňa 08.06.2023, so spis. zn.
IV. US 303/2023 považoval za zákonný a odôvodnený právny záver všeobecných súdov, v zmysle
ktorého všeobecné súdy za účelne vynaložené náklady na opravu poškodeného vozidla nepovažovali

náklady, ktoré vznikli po tom, čo bolo poškodené motorové vozidla opravené. Má za to, že žalobcom
uplatňované náklady na prenájom náhradného vozidla v období od 06.05.2023 do 09.05.2023, už
nemožno považovať za účelne, nevyhnutne a odôvodnene vynaložené, nakoľko sa jedná o náklady,
ktoré už vznikli mimo opravy poškodeného vozidla, pretože z faktúry za opravu vozidla bez akýchkoľvek
pochybnosti vyplýva, že oprava poškodeného vozidla bola zavŕšená už dňa 05.05.2023, t.j. týmto

okamihom sa poškodené vozidlo stalo opätovne prevádzkyschopné a zanikla tak aj potreba užívania
náhradného vozidla poškodeným. Osobitne taktiež poukazuje aj na to, že medzi škodovou udalosťou zo
dňa 11.03.2023 a nákladmi na náhradné vozidlo, ktoré mali byť poškodeným vynaložené v žalovaným
rozporovanom období od 06.05.2023 do 09.05.2023 neexistuje príčinná súvislosť. Je toho názoru,
že okamih kedy sa poškodené vozidlo v dôsledku vykonanej opravy stane opätovne prevádzkyschopné

možno považovať práve za jednu z iných, na konaní škodcu nezávislých objektívnych skutočností,
ktorá má za následok, že medzi konaním škodcu a nákladmi na prenájom náhradného vozidla po tom,
čo sa poškodené vozidlo v dôsledku vykonanej opravy stalo opätovne prevádzkyschopné, neexistuje
príčinná súvislosť. Inak povedané, žalovaný má za to, že medzi konaním škodcu a vznikom škody na
strane poškodeného v podobe nákladov na prenájom náhradného vozidla existuje príčinná súvislosť

(resp. prepojený reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov vo vzťahu k vzniku škody) len
do okamihu, kedy je zavŕšená oprava poškodeného vozidla, t. j. do okamihu, kedy sa poškodené
vozidlo stane opätovne prevádzkyschopné. Má za to, že žalobca nepreukázal, že náklady vynaložené
poškodenýmnaprenájomnáhradnéhovozidlavsume219,99eurboliúčelne,nevyhnutneaodôvodnene
vynaložené, nakoľko oprava poškodeného motorového vozidla bola preukázateľne ukončená už dňa

05.05.2023, a náklady na prenájom náhradného vozidla, ktoré tak mali poškodenému vzniknúť v
žalovaným rozporovanom období od 06.05.2023 do 09.05.2023, tak už z tohto dôvodu preto podľa
názoru žalovaného nemožno v žiadnom prípade považovať za účelne, nevyhnutne a odôvodnene
vynaložené. Inak povedané, žalovaný ma za to, že poškodenému vznikla možnosť de facto disponovaťjeho poškodeným vozidlom od okamihu, kedy sa toto vozidlo na základe vykonanej opravy stalo
opätovne prevádzkyschopné (t.j. dňa 05.05.2023), a preto od tohto momentu akékoľvek náklady ktoré
poškodenému vznikli v súvislosti s užívaním náhradného vozidla treba podľa názoru žalovaného už

považovať za náklady vzniknuté mimo opravy poškodeného vozidla. Dodal, že mu nemôže byť na
škodu ani subjektívny postoj poškodeného, t. j. kedy si poškodený príde vyzdvihnúť, resp. kedy bude
mať čas na vyzdvihnutie už opraveného vozidla. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie toho, či sa v
danom prípade z hľadiska dĺžky opravy motorového vozidla poškodeného jedná o účelne, nevyhnutne
a odôvodnene vynaložené náklady by tak malo byť práve objektívne kritérium prevádzkyschopnosti

poškodeného vozidla, t.j. okamih zavŕšenia opravy poškodeného vozidla. Ako vyplýva aj zo skutočností
uvedených v II. časti tohto odporu, tak objektívne kritérium prevádzkyschopnosti poškodeného vozidla
možno identifikovať aj v rozhodovacej praxi všeobecných súdov, a to v skutkovo rovnakých či obdobných
prípadoch. Poznamenal, že v prípade ak by z hľadiska subjektívneho postoja poškodeného došlo k
vyzdvihnutiu opraveného vozidla až s určitým časovým odstupom po tom (t.j. môže ísť napr. čo i len o
1 deň omeškania poškodeného s vyzdvihnutím opraveného vozidla), čo sa poškodené vozidlo stalo na

základe vykonanej opravy opätovne prevádzkyschopné, a žalovaný by bol na základe tejto skutočnosti
povinný poškodenému uhradiť aj náklady na prenájom náhradného vozidla aj za obdobie po tom, čo
sa už poškodené vozidlo stalo opätovne prevádzkyschopné, tak podľa názoru žalovaného možno v
takomto prípade uvažovať aj o neprimeranom zásahu do jeho majetkových práv. Poukazuje na § 415
zákona Občianskeho zákonníka (tzv. generálna prevencia) prichádza do úvahy len v prípadoch, ak nie

je konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. " (Fekete,
I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, s. 1027). Žalovaný má za to, že
uplatnenie nákladov na prenájom náhradného vozidla poškodeným (resp. žalobcom ako jeho právnym
nástupcom) aj za obdobie po tom, čo sa poškodené vozidlo stalo na základe vykonanej opravy opätovne
prevádzkyschopné, možno taktiež považovať aj za porušenie zásady neminem laedere vyplývajúcej z §

415 Občianskeho zákonníka. Poškodený je v súlade s generálnou prevenčnou povinnosťou zakotvenou
v § 415 Občianskeho zákonníka povinný počínať si tak, aby svojim konaním neoprávnene nezasahoval
do majetkových práv žalovaného tým, že v dôsledku jeho subjektívneho postoja dôjde k vyzdvihnutiu
poškodeného vozidla až s určitým časovým odstupom po tom, čo sa toto vozidlo na základe vykonanej
opravy objektívne stalo opätovne prevádzkyschopné, a žalovaný by preto mal v dôsledku takéhoto

konania resp. opomenutia poškodeného znášať náklady poškodeného na prenájom náhradného vozidla
aj po tom, čo sa toto vozidlo stalo opätovne prevádzkyschopné. V súvislosti s uplatnením úrokov z
omeškania uviedol, že žalobca poukázal na relevantnú judikatúru ústavného súdu v tejto veci (napr.
nález ústavného súdu zo dňa 14.10.2021 so spis. zn. III. ÚS 309/2020) a v tejto súvislosti taktiež uviedol,
že ústavný súd sa v jeho judikatúre zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky

z omeškania podľa . § 11 ods. 8 PZP a zároveň v tejto otázke aj zaujal zjednocujúce stanovisko vo
vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej
únie. Poznamenal, že vyššie citovaný nález ústavného súdu podľa jeho názoru evokuje, že ústavný
súd ponechal definitívne posúdenie otázky, od kedy má poškodený nárok na úroky z omeškania z
nevyplatenej časti poistného plnenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd"),

pričom ústavný súd zároveň vyslovil požiadavku, že najvyšší súd je pri posúdení tejto otázky povinný
postupovaťtak,abybolzabezpečeníplnýeffetutilesmernice.Poukázalna právnynázorKSvBratislave,
vyslovený v jeho rozsudku zo dňa 09.02.2023, so spis. zn. 4Cob/117/2021. Považuje samotný nárok
uplatňovaný žalobcom na zaplatenie istiny vo výške 219,99 eur za nedôvodný a neuznáva ho v celom
rozsahu, t. j. možno inak povedané, žalovaný podľa jeho názoru v tomto prípade správne posúdil, že

žalobca ako právny nástupca poškodeného nemá nárok na poistné plnenie v pomernej časti rovnajúcej
sa sume 219,99 eur. Žalovaný napokon taktiež pripomína, že vo svetle aktuálnej judikatúry ústavného
súdu podľa jeho názoru sporným naďalej ostáva aj ustálenie okamihu, od kedy by žalobca vlastne mal
mať v skutkovo rovnakých resp. obdobných prípadoch nárok na úroky z omeškania zo žalovanej istiny.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že odpor žalovaného považuje za nedôvodný a
neopodstatnený. Žalovaný v podanom odpore uplatnený nárok žalobcu popiera z dôvodu, že nájom
náhradného motorového vozidla za obdobie od 06.05.2023 do 09.05.2023, t.j. 4 dni, podľa jeho
názoru nepredstavuje účelne a nevyhnutne vynaložené náklady a má za to, že ide o náklady, ktoré
vznikli mimo opravy poškodeného vozidla. Vychádza pritom z dátumu vystavenia faktúry za opravu

poškodeného motorového vozidla zo dňa 05.05.2023. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu
náhradného vozidla je podľa nášho názoru rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej
klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si
musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutýchz titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo
poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného
užívať svoje motorové vozidlo. Poukazuje na skutočnosť, že poškodený prišiel o možnosť využívať

svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné
motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od
poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní
svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný vôbec neberie
do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený

z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby
trvanianájmupredstavujeznášhopohľaduneoprávnenéasvojvoľnékonaniežalovaného,pričommáme
za to, že takýto postup nemožno akceptovať. Žalovaný spolu s odporom predložil faktúru vystavenú
autoservisom MOTOR - CAR Košice s.r.o. zo dňa 05.05.2023. Z predloženej faktúry za opravu vozidla
síce vyplýva dátum dodania dňa 05.05.2023, avšak vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového
vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v

danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla v predmetnej
veci tak bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu zo
strany žalovaného. Zdôraznil, že poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného a
okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou, a to ako vo vzťahu
k žalovanému, tak aj voči autoservisu. O tom, že z jeho strany nešlo o nijaké špekulatívne konanie svedčí

aj skutočnosť, že poškodený nechal svoje vozidlo opraviť v autoservise MOTOR - CAR Košice s.r.o.,
ktorý je obchodným partnerom žalovaného a súčasne autorizovaným servisom pre model poškodeného
vozidla. Vzhľadom k tomu poškodený v dobrej viere očakával, že jeho motorové vozidlo bude opravené
riadne, spoľahlivo a rýchlo. Až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde
do sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože

samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť
vrátiť náhradné vozidlo. Po pripísaní plnenia na účet autoservisu, tento informoval poškodeného o
možnosti prevzatia opraveného vozidla a až potom bola reparovaná možnosť užívania predmetu
vlastníctva. Krycí list t.j. Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 10.05.2023, ako náhrada platby za
opravu, bol práve v tento deň vystavený. Pokiaľ teda žalovaný vystavil krycí list autoservisu až dňa

10.05.2023, táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu poškodeného resp. žalobcu. Poškodený náhradné
vozidlo vrátil už v deň ukončenia šetrenia poistnej udalosti dňa 09.05.2023, pričom táto skutočnosť nám
vyplýva z čestného prehlásenia poškodeného ako aj z potvrdenia autoservisu. Z judikatúry vyplýva,
že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer,
prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy

poškodeného vozidla. Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a
dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. Bezodkladne po tom, ako
bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné
vozidlo vrátil hneď, ako mu bolo opravené vozidlo vydané autoservisom. Argumentácia žalovaného je
irelevantná s poukazom na skutočnosť, že v prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v dôsledku

poistných udalostí autoservis nevydá poškodenému opravené motorové vozidlo, a to až do momentu
zaplatenia fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového vozidla, resp. poskytnutia poistného
plnenia poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Až následne teda klasicky dochádza k
vydaniu opraveného motorového vozidla poškodenému. Poškodený žiadnym spôsobom neprispel k
navýšeniu nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je možné od neho spravodlivo

požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú nezavinil, disponoval finančnými prostriedkami
vo výške 3.105,73 eur na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátil dobu
zapožičania náhradného motorového vozidla. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je
nevyhnutné považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla
a v žiadnom prípade nie vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti

jeho reálneho užívania. Uviedol, že sa jedná o štandardný postup a bežnú obchodnú prax autoservisov
pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch náhrady nákladov za opravu z povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Čo sa týka rozhodnutí,
na ktoré žalovaný poukazuje v rámci svojej procesnej obrany, citované časti sú vytrhnuté z celkového
kontextu, pričom po oboznámení sa s ich obsahom máme za to, že nie sú na danú vec aplikovateľné.

V danej veci je preto relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 02.05.2023 do
09.05.2023, t.j. 8 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z predložených dôkazov, pričom prenájom
náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti,
ktorúnezapríčinilanemoholpredvídaťvzniknákladovspojenýchstoutoškodovouudalosťou,naktorýchpokrytie bol oprávnený a nútený použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného. Nutnosť a účelnosť
vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto
by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol

poškodený vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne
riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej
súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil
a preukázal účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca
domáha nároku na náhradu škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu

protiprávneho konania klienta žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho neprimeraným
zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvýhodnejšiu
požičovňu vozidiel. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný,
keďže už stav poškodenia jeho vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim
stavom pre poškodeného. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného poukazujúcu na ochranu jeho práv
a porušenie zásady „neminem laedere“, jedná sa len o domnienky a úvahy spochybňujúce nárok

žalobcu resp. poškodeného. Poškodený v momente vzniku prenájmu náhradného vozidla postupoval v
súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona č. 381/2001 Z. z., pričom ukončenie nájmu
náhradného vozidla sa bezprostredne odvíjalo od ukončenia opravy poškodeného vozidla autoservisom
a poskytnutia poistného plnenia žalovaným. Nesúhlasí preto s právnym názorom žalovaného, že by
poškodený svojím konaním akýmkoľvek spôsobom porušil alebo ohrozil majetkové práva žalovaného.

Autorizovaný servis neinformuje poškodeného a rovnako ani v danom konkrétnom prípade neinformoval
poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu jeho motorového vozidla, túto zasiela rovno
poisťovni a opravené motorové vozidlo vydáva poškodenému doručením krycieho listu od poisťovne
resp. vyplatením poistného plnenia. Nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného o tom, že by bolo výlučne
na subjektívnom rozhodnutí poškodeného kedy a či si svoje opravené vozidlo vyzdvihol z autoservisu.

Skutočnosť, že sa vozidlo poškodeného nachádzalo v autoservise a poškodený ho nemohol užívať,
v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné vozidlo, je v príčinnej súvislosti s konaním poistenca
žalovaného ako vinníka dopravnej nehody, a teda oprávnenou dobou nájmu náhradného vozidla pre
účely priznania nároku na náhradu škody, a teda poskytnutia poistného plnenia, je celá doba zotrvania
vozidla poškodeného v autoservise, ak na dĺžku tejto doby nemá žiaden vplyv konanie, či opomenutie,

poškodeného. Pokiaľ je doba zotrvania v autoservise podľa názoru poisťovne neprimeraná, nie je dôvod
prenášať zodpovednosť na poškodeného, ale je to práve poisťovňa, ktorá má dôsledky vyvodzovať
voči autoservisu titulom záväzkového vzťahu uzavretého s ním. Skutočnosť, že opravované vozidlo
poškodené konaním poistenca žalovaného zotrvá v autoservise až do vydania krycieho listu poisťovňou
je priamou a bezprostrednou príčinou vzniku uplatneného nároku na náhradu škody, pričom nevydanie

vozidla ku dňu poskytnutia zdaniteľného plnenia podľa faktúry vystavenej autoservisom a doručovanej
len poisťovni nepredstavuje žiadnu ďalšiu, ani inú príčinu, ktorá by bola samostatnou a rozhodujúcou
príčinou pre vznik škody, resp. v dôsledku ktorej by došlo k pretrhnutiu príčinnej súvislosti. Ohľadom
uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania žalobca poukazuje na judikatúru označenú v
jeho návrhu na vydanie platobného rozkazu, pričom len dopĺňa, že v nadväznosti na prijaté rozhodnutia

Ústavného súdu SR sa aj Najvyšší súd SR odklonil od doterajšej rozhodovacej praxe. Poukazuje napr.
na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/27/2021 zo dňa 23.02.2022 alebo uznesenie sp. zn.
1Cdo/225/2021 zo dňa 27.04.2022. Vzhľadom k tomu je žalobca toho názoru, že z dôvodu svojvoľného a
nedôvodného krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného mu nesporne vznikol nárok na uplatnený
úrok z omeškania v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z.. Zotrval na žalobe.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 09.02.2024 uviedol, že opätovne odkazuje na judikatúru
súdov citovanú v jeho odpore, v zmysle ktorej za účelne a nevyhnutne vynaložené náklady na
prenájom náhradného vozidla vo všeobecnosti nemožno považovať náklady, ktoré vzniknú mimo opravy
poškodeného motorového vozidla. Žalovaný dáva v tejto súvislosti do pozornosti aj jeho argumentáciu

obsiahnutú v IV. časti jeho odporu v rámci ktorej poukázal na to, že aj poškodený by mal v súvislosti
s odstraňovaním následkov škodovej udalosti postupovať tak, aby boli rešpektované majetkové práva
žalovaného ako poisťovne a zásada neminem laedere zakotvená v ust. § 415 Občianskeho zákonníka.
Podľa žalovaného preto za postup v súlade so zásadou neminem laedere obsiahnutou v § 415
Občianskeho zákonníka nemožno považovať taký postup, keď žalovanému ako poisťovni by mali ísť

na ťarchu aj náklady na nájom náhradného vozidla ktoré vzniknú po tom, čo sa poškodené vozidlo
stane opätovne prevádzkyschopné. Poukazuje na to, že podľa jeho názoru argumentáciu žalobcu
spočívajúcu v tom, že škodu na vozidle možno považovať za reparovanú až poskytnutím poistného
plnenia poisťovňou, resp. doručením krycieho listu poisťovňou, možno považovať za prekonanú airelevantnú. Opätovne uvádza, že vychádzajúc z aktuálnej rozhodovacej činnosti súdov, momentom
zavŕšenia opravy poškodeného vozidla zaniká aj potreba užívania náhradného vozidla poškodeným.
Náklady na prenájom náhradného vozidla ktoré vznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou

možno považovať len tie náklady, ktoré vznikli do momentu zavŕšenia opravy poškodeného vozidla.
Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že vzhľadom na odplatný charakter záväzkového vzťahu je podľa
jeho názoru oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v
danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným, resp. že až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo
sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu je škoda na poškodenom

vozidle reparovaná. Takáto extenzívna interpretácia, v zmysle ktorej by mala byť oprava poškodeného
vozidla zavŕšená okamihom, kedy bude poskytnuté poistné plnenie za opravu poškodeného vozidla
navyše podľa názoru žalovaného potenciálne vytvára pre poškodeného oprávnenie užívať náhradné
vozidlonaneurčitúaneprimeranedlhúdobuajpotom,čopotrebaužívaťnáhradnévozidloreálnezanikla
zdôvodu,žepoškodenýužmalkdispozíciinaužívaniejehoopravenévozidlo.Pretomožnoajpotvrdenie
o bežnej obchodnej praxi doloženej žalobcom k jeho vyjadreniu k odporu považovať za bezpredmetné.

Žalovaný uviedol aj úvahu, v zmysle ktorej by možno aj príslušný autoservis, v ktorom sa vykonáva
oprava poškodeného vozidla mohol už v priebehu vykonávania opravy predpokladať, kedy bude asi
oprava poškodeného vozidla zvŕšená a poškodeného včas informovať o tom, kedy si asi bude môcť
prísť vyzdvihnúť jeho opravené vozidlo. Takýmto opatrením by sa mohlo aj objektívne predísť tomu, aby
poškodený nemusel užívať náhradné vozidlo aj v období po zavŕšení opravy poškodeného vozidla, kedy

už užívanie náhradného vozidla podľa názoru žalovaného nemožno považovať za nevyhnutné a účelné.
Na druhej strane je taktiež otázne, či aj samotný poškodený by sa nemal v autoservise vykonávajúcom
opravu jeho poškodeného vozidla priebežne informovať o stave opravy a predpokladanom termíne, kedy
bude asi oprava poškodeného vozidla zavŕšená, aby sa tak predišlo navyšovaniu nákladov za prenájom
náhradného vozidla po tom, čo už bola oprava poškodeného vozidla zavŕšená. Preto je potrebné brať

do úvahy aj subjektívny postoj žalovaného, resp. aj subjektívny postoj autoservisu, ktorý by súlade
so zásadou neminem laedere mali urobiť objektívne možné opatrenia na to, aby si poškodený mohol
vyzdvihnúť poškodené vozidlo v deň zavŕšenia jeho opravy a aby nájom náhradného vozidla neúčelne
netrval aj po zavŕšení opravy poškodeného vozidla a tieto náklady na prenájom náhradného vozidla
po zavŕšení opravy poškodeného. Sumarizuje, že podľa jeho názoru v zmysle uvedených skutočností

nemožno súhlasiť s tým, že oprávnenou dobou nájmu náhradného vozidla, je celá doba zotrvania
poškodeného vozidla v príslušnom autoservise. Považoval žalobu za nedôvodnú.
7. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 13.05.2024 uviedol, že i naďalej v celom rozsahu trvá na
dôvodnosti nároku uplatneného v tomto konaní, pričom poukazuje na obsah jeho písomných podaní
a predložených listinných dôkazov. Nesúhlasí s právnym názorom žalovaného, ktorý je podľa jeho

názoru v rozpore s povahou, účelom a princípmi povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Poukazuje na to, že dôvod užívania náhradného
vozidla odpadá až ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa
opravené vozidlo dostáva do dispozície poškodeného, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému
v náleze ÚS SR zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022, kde Ústavný súd Slovenskej republiky

vo vzťahu k dôvodnosti a účelnosti trvania nájmu náhradného vozidla vo vyššie uvedenom náleze
vyslovil stotožňujúci sa názor s názorom odvolacieho súdu, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody
účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu
opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry
poškodeného na ďalšie používanie. Súčasne ÚS SR definoval, že účelom náhradného motorového

vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života
poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto
prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom,
ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Vzhľadom na uvedené je nutné
konštatovať, že nepriznaním uplatneného nároku žalobcovi tak, ako navrhuje a odôvodňuje žalovaný,

by predstavovalo porušenie zásady „neminem laedere“ - nikoho nepoškodzovať, na zachovanie ktorej
žalobca apeluje. Poškodený svoje vozidlo zveril do rúk autorizovaného servisu, ktorý je zmluvným
partnerom poisťovne a dôvodne sa tak spoliehal na to, že oprava jeho vozidla bude vykonaná riadne
a v primeranom čase. Poisťovňa je totiž subjektom, ktorý znáša náklady spojené s opravou vozidla
poškodeného a pokiaľ je autoservis vykonávajúci jeho opravu jej zmluvným partnerom, zodpovedá

sa poisťovni, ktorá ak v plnej výške poskytne poistné plnenie titulom nákladov na opravu vozidla
poškodeného, nemožno mať žiadne pochybnosti o správnosti postupu autoservisu pri vykonávaní
opravy vozidla poškodeného. Vybavením predmetnej poistnej udalosti vydaním krycieho listu alebo
poskytnutím poistného plnenia dochádza k ukončeniu nájmu náhradného vozidla, a to k prvémuobjektívnemu dňu, kedy poškodený môže svoje opravené vozidlo prevziať z autoservisu. Poškodený
je momentom vzniku škody nútený komunikovať s poisťovňou vinníka dopravnej nehody, ktorá si
kladie podmienky pre krytie vzniknutej škody zapríčinenej jej poistencom, a to v prvom rade určením

autorizovaných autoservisov, s ktorými je v zmluvnom vzťahu. Výberom iného autoservisu by poškodený
podstupoval značné riziko pri uplatňovaní nároku na náhradu škody voči poisťovni. Poškodený sa tak
stáva „vazalom“ poisťovne pri výbere autoservisu. Výberom autoservisu, ktorý je v zmluvnom vzťahu
s poisťovňou sa končí jeho súčinnosť s poisťovňou a túto v plnej miere preberá autorizovaný servis,
ktorému je poisťovňa zaviazaná plniť za vykonanie opravy, a to práve doručením krycieho listu. Krycí

list predstavuje zabezpečenie úhrady nákladov za vykonanie opravy a protiplnením autoservisu je
vydanie opraveného vozidla poškodenému. V predmetnej veci poškodený užíval náhradné vozidlo po
dobu 8 dní, t.j. od 02.05.2023 do 09.05.2023, v ktorý deň žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti a
vystavil krycí list, avšak nárok na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla následne
poskytol len za 4 dni trvania nájomného vzťahu. Žalovaný si sám protirečí a spochybňuje svoj vlastný
postup, keď ohľadom dĺžky trvania vykonávanej opravy nemal nijaké námietky, pričom fakturovanú

čiastku autoservisu bez pochybností uhradil a postup autoservisu namieta až v súvislosti s nákladmi
na nájom náhradného vozidla. Žalobca v konaní jednoznačne preukázal, po akú dobu sa poškodené
motorové vozidlo nachádzalo v autoservise za účelom jeho opravy, pričom je nutné tiež poukázať na
skutočnosť, že to bol práve poškodený, ktorému bol tento stav vnútený bez jeho zavinenia a kedy sa
ocitol v situácii, kedy nemohol využívať svoje motorové vozidlo. Poukazuje na to, že dátum a okolnosti

doručenia krycieho listu neboli zo strany žalovaného v konaní rozporované. Samotnú dĺžku opravy
nebolo možné zo strany poškodeného akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť, pričom autoservis ako zmluvný
partner žalovaného a autorizovaný servis garantuje kvalitné a rýchle vykonanie opravy, poškodený
tak nemohol mať žiadne pochybnosti o tom, že oprava bude vykonaná v čo najkratšom možnom
čase vzhľadom na objektívne možnosti na strane autoservisu a jeho zmluvné povinnosti vo vzťahu k

žalovanému. Ak autoservis vydá opravené vozidlo po úhrade nákladov na opravu motorového vozidla,
resp. doručení krycieho listu zo strany poisťovne, a žalobca preukáže súdu, kedy poškodený odovzdal
poškodené vozidlo autoservisu a kedy mu bolo opravené motorové vozidlo vrátené, ide o unesenie
dôkazného bremena zo strany žalobcu na preukázanie účelu náhradného vozidla, a teda nároku
na náhradu nákladov spojených s jeho prenájmom. Deň ukončenia opravy nemožno považovať za

rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu
možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať. Táto nastáva až momentom vydania opraveného vozidla
autoservisom poškodenému, ku ktorému autoservis pristupuje v čase, keď ma aspoň deklarované krytie
nákladov na vykonanú opravu zo strany poisťovne prostredníctvom krycieho listu. Moment vydania
opraveného vozidla poškodenému tak závisí od konania poisťovne, preto je podľa názoru žalobcu daný

ním uplatnený nárok voči žalovanému na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla po dobu
zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise. Je presvedčený, že by bolo aj v rozpore s
dobrými mravmi, ak by bol poškodený žiadaný o úhradu nákladov spojených s opravou jeho motorového
vozidla, keď tieto majú byť kryté z povinného zmluvného poistenia vinníka dopravnej nehody, pričom
na zabezpečenie krytia predmetných nákladov slúži práve tzv. krycí list poisťovne smerujúc tak k

splneniu záväzku autoservisu odovzdať opravené vozidlo poškodenému a objektívne mu tak umožniť
jeho užívanie. Skutočnosť, že sa vozidlo poškodeného nachádzalo v autoservise a poškodený ho
nemohol užívať, v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné vozidlo, je v príčinnej súvislosti s konaním
poistenca žalovaného ako vinníka dopravnej nehody, a teda oprávnenou dobou nájmu náhradného
vozidla pre účely priznania nároku na náhradu škody, a teda poskytnutia poistného plnenia, je celá

doba zotrvania vozidla poškodeného v autoservise. Pokiaľ je doba zotrvania v autoservise podľa názoru
poisťovneneprimeraná,niejedôvodprenášaťzodpovednosťnapoškodeného,alejetoprávepoisťovňa,
ktorá má dôsledky vyvodzovať voči autoservisu titulom záväzkového vzťahu uzavretého s ním. S
tvrdením žalovaného, že argumentáciu žalobcu možno s poukazom na aktuálnu rozhodovaciu činnosť
súdov považovať za prekonanú a irelevantnú, nemožno súhlasiť. Poukázal na rozhodnutia krajských

súdov. Námietka porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka
u predstavuje len neopodstatnené úvahy žalovaného spochybňujúce nárok žalobcu. Zdôraznil, že
poškodený pri odovzdaní vozidla do opravy a vzniku prenájmu náhradného vozidla postupoval nielen
v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona č. 381/2001 Z. z., ale aj v súlade s
pokynmi autoservisu a žalovaného pri uplatnení nároku na náhrady škody. Absolútne preto nesúhlasí

s právnym názorom žalovaného, že by zo strany poškodeného malo dôjsť k porušeniu všeobecnej
prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Poškodený dobu nájmu v žiadnom
prípade nepredĺžil svojim konaním alebo nedbanlivosťou, pričom prenájmom náhradného vozidla len
riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval nepriaznivý stav, ktorý uňho vznikol aktorý pritom nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Náklady na prenájom náhradného vozidla
nepochybne boli vynaložené nutne, keďže poškodený si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho
vozidla a tieto náklady spojené s prenájmom sú kryté z povinného zmluvného poistenia u žalovaného.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 03.09.2024 uviedol, že v konaní vznáša námietku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu a v tejto súvislosti má konkrétne za to, že Zmluvu o postúpení pohľadávky
zo dňa 15.05.2023 možno považovať za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu obchádzania
zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Považuje na základe jednotlivých okolností prípadu za

dostatočne preukázané, že žalobca používa zmluvu o postúpení pohľadávky a dohodu o započítaní
vzájomných pohľadávok ako prostriedky na obchádzanie hmotnoprávnych ustanovení § 4 ods. 2 písm.
b) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako
„zákon o PZP“) v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktoré sa paradoxne napr. v jeho
podaní označenom ako „Uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky“ zo dňa 15.05.2023 aj

odvoláva. Uviedol, že zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla je z hľadiska jeho podstaty poistením zodpovednosti za škody, ktorého všeobecná úprava je
obsiahnutá v § 822 a nasl. Občianskeho zákonníka a ktorého podstata spočíva v tom, že žalovaný
plní poškodenému z titulu existencie jeho záväzku vyplývajúceho mu z poistnej zmluvy uzatvorenej
medzi žalovaným a škodcom (t.j. žalovaný plní primáme poškodenému z titulu existencie jeho záväzku

voči škodcovi), pričom podľa § 823 Občianskeho zákonníka samotný poškodený voči poisťovateľovi vo
všeobecnosti priamo nárok na náhradu škody nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. V prípade
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
sú však podmienky, za ktorých sa môže aj poškodený domáhať nároku na náhradu škody priamo voči
poisťovateľovi osobitne stanovené v § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona o PZP, pričom tieto

ustanovenia treba samozrejme vykladať aj v súlade so zásadou náhrady skutočnej škody vyjadrenej
v § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na to, aby teda poškodenému vznikol podľa hmotného práva
v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla nárok na náhradu škody priamo aj voči žalovanému ako
poisťovateľovi je potrebné, aby poškodený žalovanému ako poisťovateľovi preukázal vznik reálnej ujmy
v jeho majetkovej sfére v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla (t.j. reálny úbytok majetkových

hodnôt v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla). Teda až po tom, čo by poškodený u žalovaného
ako poisťovateľa uplatnil a preukázal nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného
vozidla,bypoškodenémuvznikolnárokdomáhaťsanáhradyškodyvsúvislostisprenájmomnáhradného
vozidla priamo voči žalovanému ako poisťovateľovi, ktorý by bolo možné aj platne postúpiť zmluvou
o postúpení pohľadávky na iný subjekt. V zmysle h ustanovení § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1

zákona o PZP a v spojení so zásadou náhrady skutočnej škody vyjadrenej v § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je teda zrejmé, že na to, aby poškodenému voči žalovanému ako poisťovateľovi vôbec
vznikol zákonný nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla je v prvom
rade nevyhnutné, aby zo strany poškodeného došlo k reálnemu vynaloženiu peňažných prostriedkov
v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, t.j. je nevyhnutné preukázať ujmu v majetkovej sfére

poškodeného v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Ďalej poukazuje na to, že pojem „skutočná
škoda“ sa dlhodobo interpretuje tak, že musí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného (R
55/1971), či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného (R 28/2007). Nepostačuje
zvýšenie pasív. Ak dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na
ich náhradu z titulu zodpovednej tretej osoby za škodu, pretože mu škoda zatiaľ nevznikla, samotná

existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh
nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom (citované z Števček, M., A., Bajánková, J., Fečík, M.,
Sedlačko, F., Tomaškovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. Praha : C. H. Beck,
2015, s. 1494). Je teda zrejmé, že poškodenému môže v súlade so zásadou náhrady skutočnej škody
vyplývajúcej z § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla

vzniknúť skutočná škoda len v prípade, pokiaľ poškodený ako nájomca prenajímateľovi faktúru za
prenájom náhradného vozidla riadne uhradí (či už bankovým prevodom alebo v hotovosti). Možno
inak povedané, poškodenému môže v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť skutočná
škoda len v prípade, ak záväzok poškodeného vyplývajúci z faktúry za prenájom náhradného vozidla
zanikne riadnym splnením (solúciou) podľa § 559 Občianskeho zákonníka. Taktiež podotýka, že len

v prípade ak záväzok poškodeného vyplývajúci z faktúry za prenájom náhradného vozidla zanikne
jeho riadnym splnením podľa § 559 Občianskeho zákonníka, môže byť realizovaný hospodársky účel
(kauza) zmluvy o nájme náhradného vozidla, ktorým je poskytnutie služby (prenájom náhradného
vozidla) za peniaze (nájomné). Poukazuje aj na to, že v prípade samotnej škody na motorovom vozidleje situácia iná, nakoľko skutočná škoda tu v zásade poškodenému vzniká už v okamihu poškodenia
či zničenia motorového vozidla a výšku skutočnej škody tu predstavujú majetkové hodnoty, ktoré je
potrebnévynaložiťnato,abysavecuviedladopredošléhostavu.Možnoinakpovedané,priurčenívýšky

skutočnejškodynavecisazásadnevychádzazcenyvecivčasepoškodenia(§443OZ)anahradenámá
byť ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetkového stavu poškodeného, pričom zmenšením majetkového
stavu je už samotné poškodenie veci (citované z Fekete, I.: Občiansky zákonník, Veľký komentár, 1.
diel, Bratislava; Eurokódex 2011, s. 1153, 1155). V prípade samotného poškodenia motorového vozidla
je teda situácia iná, nakoľko poškodenému tu voči žalovanému ako poisťovateľovi v zmysle § 4 ods.

2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona o PZP v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzniká
nárok na náhradu škody spočívajúcej v poškodení motorového vozidla už po tom, čo si poškodený u
žalovaného ako poisťovateľa uplatní nárok na náhradu škody v súvislosti s poškodením motorového
vozidla a následne na základe obhliadky (resp. viacerých obhliadok) motorového vozidla poisťovateľ
prostredníctvom spolupracujúcej externej spoločnosti zdokumentuje rozsah poškodení motorového
vozidla. Výška škody v súvislosti s poškodením motorového vozidla je potom následne vyčíslená

doručením faktúry za opravu motorového vozidla zo strany príslušného autoservisu žalovanému ako
poisťovateľovi, pričom autoservis je v zásade len platobným miestom (resp. miestom plnenia záväzku
žalovaného voči poškodenému), na ktoré následne žalovaný ako poisťovateľ hradí náklady spojené s
opravou motorového vozidla. V prípade prenájmu náhradného vozidla je však ako situácia iná, nakoľko
pokiaľ poškodenému vznikol voči prenajímateľovi dlh v dôsledku prenájmu náhradného vozidla, tak

poškodenému tu vzniká škoda až v okamihu, kedy je táto dlžná suma poškodeným uhradená, nakoľko
dokiaľ poškodený túto dlžnú sumu prenajímateľovi neuhradí, tak mu žiadna škoda nevznikla, nakoľko
nedošlo k úbytku majetkových hodnôt poškodeného v súvislosti s nájmom náhradného vozidla. Teda
až v prípade, ak poškodený uhradí prenajímateľovi dlžnú sumu za prenájom náhradného vozidla, a
u poisťovateľa následne uplatní a preukáže vynaloženie týchto nákladov v súvislosti s prenájmom

náhradného vozidla, mu vzniká voči poisťovateľovi nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla, ktorý by následne bolo možné aj platne postúpiť na iný subjekt. V danom
prípade si však poškodený u žalovaného ako poisťovateľa nikdy neuplatnil nárok na náhradu škody
v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla a poškodený tak žalovanému ako poisťovateľovi ani
nikdy nepreukázal úhradu faktúry za prenájom náhradného vozidla č. XXXXXXX zo dňa 15.05.2023

(napr. doložením potvrdenia o bankovom prevode či dokumentu z elektronickej registračnej pokladnice
v prípade platby za prenájom náhradného vozidla v hotovosti). Namiesto toho niekoľko dní po tom,
čo mal byť dňa 09.05.2023 prenájom náhradného vozidla ukončený, bola dňa 15.05.2023 medzi
žalobcomapoškodenýmuzatvorenázmluvaopostúpenípohľadávkyadohodaozapočítanívzájomných
pohľadávok. Žalobca následne prostredníctvom e-mailovei komunikácie zo dňa 17.05.2023 požadoval

od žalovaného úhradu nájomného za prenájom náhradného vozidla poškodenému v celkovej výške
469,97 eur s DPH. Žalovaný má a to, že v danom prípade teda neboli splnené zákonné podmienky
na vznik nároku poškodeného na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla voči
žalovanému ako poisťovateľovi, ale žalobca sa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky a dohody o
započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 15.05.2023 usiluje od žalovaného ako poisťovateľa získať

plnenie, na ktoré nemá žiadny zákonný nárok. Účelom uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky a
účelom uzatvorenia dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 15.05.2023 bolo vylúčenie
resp. obídenie všeobecne záväzných pravidiel vyplývajúcich z § 4 ods. 2 písm. bi a§ 15 ods. 1 zákona o
PZP v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný považuje za nesprávne a zavádzajúce
tvrdenie žalobcu, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu mala v obdobných súdnych sporoch ustáliť

súdna prax, nakoľko aktívna vecná legitimácia žalobcu v obdobných súdnych sporoch nebola potvrdená
žiadnou z najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky, nakoľko má za to, že otázku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v sporoch vedených na rovnakom alebo podobnom skutkovom základe nemožno
v žiadnom prípade považovať za vyriešenú a ustálenú. Absolútne nesúhlasí s argumentáciou žalobcu,
podľa ktorej v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky malo dôjsť k úhrade faktúry za prenájom

náhradného vozidla a teda aj k vzniku škody a túto argumentáciu považuje za rozpornú so samotnou
podstatou inštitútu započítania uvedenou v § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore so
zásadou náhrady skutočnej škody a podstatou a účelom zákona o PZP. V tejto súvislosti v prvom rade
poukazuje na to, že samotný inštitút započítania je upravený v§ 580 a§ 581 Občianskeho zákonníka,
ktoré sa z hľadiska systematického členenia noriem Občianskeho zákonníka nachádzajú v šiestom

oddielysnázvom„Zánikzáväzkov“.Inštitútzapočítaniajetedanapr.poprisplnenídlhu,ktoréjeupravené
v § 559 a nasl. Občianskeho zákonníka jeden zo spôsobov, resp. jedna z foriem zániku záväzkov. Podľa
názoru žalovaného však spôsob zániku záväzku započítaním nemožno v žiadnom prípade stotožňovať
so spôsobom zániku záväzku splnením, a samotnú dohodu o započítaní obsiahnutú v bode 5. zmluvy opostúpení pohľadávky zo dňa 15.05.2023 nemožno považovať za dohodu o spôsobe úhrady faktúry za
prenájom náhradného vozidla č. XXXXXXX zo dňa 15.05.2023 poškodeným, či za dohodu o spôsobe
úhrady odplaty za postúpenie pohľadávky žalobcom, ale možno ju považovať len za dohodu o zániku

záväzkunazaplateniefaktúryzaprenájomnáhradnéhovozidlač.XXXXXXXzodňa15.05.2023azániku
záväzku na úhradu za postúpenie pohľadávky iným spôsobom ako splnením (obdobný názor zaujal v
skutkovo odlišnej veci napr. aj NS SR v jeho rozhodnutí zo dňa 23.08.2023, spis. zn. 4Obdo/3 0/2022).
V odbornej literatúre sa v súvislosti s rozlišovaným medzi spôsobom zániku záväzkov započítaním a
spôsobom zániku záväzkov splnením možno stretnúť s názorom, že „ Započítanie pohľadávok nemožno

považovať, ako sa to často deje, za nejaký iný spôsob alebo formu splnenia dlhu, ale za spôsob
zániku nesplneného záväzku, pri ktorom naopak dvojité plnenie odpadá (povinnosť plniť zaniká), a
preto právnu úpravu splnenia dlhu (záväzku) nemožno analogicky použiť na započítanie pohľadávok.
“(Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, s. 1273). Má za
to, že už len zo samotného doslovného znenia . § 580 Občianskeho zákonníka výslovne vyplýva,
že vzájomným započítaním započítavané pohľadávky (a im zodpovedajúce záväzky) bez ďalšieho

zanikajú, a v žiadnom prípade tu nedochádza k žiadnemu splneniu resp. k úhrade peňažného dlhu.
Podľa názoru žalovaného je už len zo samotnej podstaty veci, že započítanie predstavuje jednu z
foriem zániku nesplnených záväzkov (t.j. záväzkov, ktoré nezanikli tým najprirodzenejším spôsobom
- splnením) absolútne vylúčené, aby pri započítaní dochádzalo k akémukoľvek splneniu dlhu resp.
k úhrade peňažnej pohľadávky. Nakoľko nesplnený záväzok poškodeného voči žalobcovi vyplývajúci

z faktúry za prenájom náhradného vozidla č. XXXXXXX zo dňa 15.05.2023 teda zanikol na základe
vzájomného započítania pohľadávok, t.j. iným spôsobom ako splnením resp. reálnym poskytnutím
finančných prostriedkov zo strany poškodeného, tak má za to, že uzatvorením zmluvy o postúpení
pohľadávky nedošlo v žiadnom prípade k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla zo strany
poškodeného a k vzniku škody na strane poškodeného. Skutočná škoda teda mohla poškodenému

v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť len vtedy, ak by záväzok poškodeného
vyplývajúci mu z faktúry za prenájom náhradného vozidla č. XXXXXXX zo dňa 15.05.2023 zanikol
riadnym splnením dlhu (solúciou), nakoľko inštitút započítania je len právny konštrukt resp. právny
fikcia, pri ktorej k žiadnemu skutočnému plneniu a teda ani ku skutočnému (reálnemu) zmenšeniu
majetkovej sféry poškodeného nedochádza. Nakoľko teda pri započítaní nedochádza k žiadnemu

skutočnému plneniu (a majetkový stav poškodeného sa teda v dôsledku započítania žiadnym spôsobom
neznižuje, ako by tomu bolo bývalo v prípade, keby poškodený faktúru za prenájom náhradného
vozidla riadne uhradil), ale dochádza tu len k zániku započítavaných vzájomných pohľadávok a im
zodpovedajúcim záväzkom (vrátane zániku nesplneného záväzku poškodeného uhradiť žalobcovi ako
prenajímateľovi nájomné za prenájom náhradného vozidla), tak poškodený sa fakticky podpisom zmluvy

o postúpení pohľadávky zo dňa 15.05.2023 dostal do stavu, ako keby bol býval náhradné vozidlo
užíval bezplatne. Uviedol, že žalobca prostredníctvom webovej stránky www.pomocmotoristom.sk
ponúka poškodeným pri dopravných nehodách bezplatné zapožičanie náhradného vozidla po dobu
opravy poškodeného vozidla. Taktiež podotýka, že nakoľko teda žalobca prostredníctvom webovej
stránky www.pomocmotoristom.sk sľubuje poškodeným dopravnými nehodami prenájom náhradného

vozidla bezplatne“, tak táto skutočnosť bez akýchkoľvek pochybností preukazuje to, že žalobca si je
veľmi dobre vedomý toho, že pri započítaní nedochádza k žiadnemu skutočnému plneniu a teda ani
k žiadnej úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla zo strany poškodeného, a že žalobca teda
dohodu o započítaný vzájomných pohľadávok obsiahnutú v bode 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 15.05.2023 (spolu so zmluvou o postúpení pohľadávky samotnou) používa ako prostriedok na

obchádzanie príslušných ustanovení § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona o PZP a § 442 ods.
1 Občianskeho zákonníka. V opačnom prípade totiž, ak by žalobca ponúkal poškodeným dopravnými
nehodami prenájom náhradného vozidla bezplatne a následne by poškodenému po ukončení nájmu
vystavilfaktúruzaprenájomnáhradnéhovozidla,ktorejúhradybysaodpoškodenéhoajreálnedomáhal,
mohol by žalobca takýmto svojim správaním naplniť napr. skutkovú podstatu klamlivej reklamy podľa

§ 45 Obchodného zákonníka. Žalobca tak v zásade na to, aby „vynuloval“ záväzok poškodeného na
úhradu nájomného bez toho, že by mu poškodený za prenájom náhradného vozidla musel reálne uhradiť
čo i len jeden cent, používa dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok a následne v rámci súdneho
konania nesprávne a podľa všetkého aj účelovo tvrdí, že poškodený mu mal faktúru za prenájom
náhradného vozidla uhradiť, v dôsledku čoho mala poškodenému vzniknúť škoda. Navyše podotýka, že

právny úkon započítania predstavuje vo všeobecnosti ekvivalentný právny úkon, pri ktorom vzájomné
pohľadávky zanikajú vždy len v rozsahu, v akom sa kryjú (t.j. na strane každého účastníka dohody
o započítaní vzájomných pohľadávok stratu aktív t.j. pohľadávok kompenzuje v rovnakom rozsahu
strata pasív t j. záväzkov). Pri ekvivalentných právnych úkonoch je vo všeobecnosti známe, že pri nichnikdy nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku účastníkov právnych vzťahov (porovnaj napr.
rozhodnutieÚSSRzodňa23.05.2013,spis.zn.IV.ÚS275/2013).Užlenzosamotnejpodstatyprávneho
úkonu započítania ako ekvivalentného právneho úkonu teda vyplýva, že v dôsledku právneho úkonu

započítania nemôže nikdy žiadnemu subjektu vzniknúť žiadna škoda. Poukazuje na rozhodnutie NS SR
zodňa23.08.2023,spis.zn.4Obdo/30/2022,vktoromnajvyššísúdjasneodlíšilspôsobzánikuzáväzkov
započítaním od spôsobu zániku záväzkov splnením, keď v tejto súvislosti v bode 30. odôvodnenia
tohto rozsudku uviedol, že „Najvyšší súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že pre účely
právneho posúdenia tejto otázky v posudzovanom spore, je potrebné rozlišovať samotnú Kúpnu zmluvu

a následne dohodu o započítam vzájomných pohľadávok, ktorá je síce formálne súčasťou Kúpnej
zmluvy (v jej čl. III), avšak pre účely posúdenia odporovateľnosti je potrebné ju posúdiť ako samostatný
právny úkon. Uvedená dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok nie je totiž podstatnou súčasťou
Kúpnej zmluvy, nepredstavuje ani dohodu o spôsobe úhrady kúpnej ceny (predstavuje dohodu o zániku
záväzku na zaplatenie kúpnej ceny iným spôsobom ako splnením) a ako taká predstavuje samostatný
právny inštitút. “ Najvyšší súd teda v jeho rozhodnutí zo dňa 23.08.2023, spis. zn. 4Obdo/30/2022

považoval za problematické už len to, že dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok bola chápaná
ako podstatná súčasť iného právneho úkonu, resp. bola posudzovaná s iným právnym úkonom ako
jeden právny úkon (bod 30. a bod 31. tohto rozhodnutia najvyššieho súdu). Podstatné podľa názoru
žalovaného teda je, že dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok teda nemožno nikdy chápať
ako podstatnú súčasť iného právneho úkonu, predstavujúcu akýsi iný spôsob splnenia Pri takomto

dôslednom rozlišovaní dohody o započítaní vzájomných pohľadávok a zmluvy o postúpení pohľadávky
je teda zrejmé, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.05.2023 bola neexistujúca
pohľadávka poškodeného voči žalovanému, nakoľko pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 15.05.2023 neboli splnené zákonné podmienky nevyhnutné na vznik nároku poškodeného voči
žalovanému ako poisťovateľovi na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, t. j.

zákonný nárok poškodeného voči žalovanému na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného
vozidla pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.05.2023 neexistoval. Taktiež
považuje taktiež za nepravdivé aj tvrdenie uvedené v bode 1. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
15.05.2023, v zmysle ktorého mal mať poškodený voči žalovanému v čase uzatvorenia tejto zmluvy o
postúpení pohľadávky peňažnú pohľadávku z titulu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie

náhradného vozidla. Na základe dohody o započítaní vzájomných pohľadávok podľa bodu 5. Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 15.05.2023 došlo len k zániku vzájomných práv a povinností účastníkov
tejto dohody (vrátane zániku záväzku poškodeného na úhradu nájomného za prenájom náhradného
vozidla voči žalobcovi vyplývajúceho mu z faktúry za prenájom č. XXXXXXX zo dňa 15.05.2023), a
nedošlo tu k žiadnej úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla č. XXXXXXX zo dňa 15.05.2023

zo strany poškodeného a k vzniku skutočnej škody v jeho majetkovej sfére v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla. Žalovaný má tak jednoznačne za to, že spôsob akým žalobca v sporoch vedených
na rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe zakladá svoju aktívnu vecnú legitimáciu, vykazuje
znaky obchádzania zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Poukazuje aj na skutočnosť, že už
len samotná pohľadávka poškodeného na odplatu za postúpenie voči žalobcovi je účelovo („umelo“)

vytváraná až samotnou zmluvou o postúpení pohľadávky za účelom vykonania započítacieho úkonu,
t. j. nejedná sa teda o pohľadávku poškodeného voči žalobcovi, ktorou by poškodený voči žalobcovi
disponoval už pred samotným uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky napr. z dôvodu obchodných
vzťahov medzi žalobcom a poškodeným a pod.).Poukazuje napr. aj na rozhodnutie najvyššieho súdu
zo dňa 10.01.2008, spis. zn. 8 Sžo 29/2007, v ktorom najvyšší súd uviedol, že obchádzanie zákona

môže spočívať aj v tom, keď sa subjekty práva snažia vylúčiť určité záväzné pravidlo zámerným
použitým prostriedkov, ktoré sami o sebe zákonom nie sú zakázané. Najvyšší súd ďalej v tejto súvislosti
taktiež uviedol, že konanie „fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa podľa práva,
ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. V zmysle vyššie
uvedeného má za to, že žalobca a poškodený sa v danom prípade dohodou o započítaní vzájomných

pohľadávok a zmluvou o postúpení pohľadávky snažia vylúčiť záväzné pravidlo zakotvené v § 4 ods. 2
písm. b) a § 15 ods. 1 zákona o PZP v spojení so zásadou náhrady skutočnej škody vyplývajúcej z §
442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Hoci teda samotné uzatvorenie dohody o započítaní vzájomných
pohľadávok a zmluvy o postúpení pohľadávky nie sú prostriedky, ktoré by boli zákonom zakázané,
tak žalobca a poškodený týmito prostriedkami sledujú výsledok, ktorý je v zmysle § 4 ods. 2 písm.

b) a § 15 ods. 1 zákona o PZP v spojení so zásadou náhrady skutočnej škody vyplývajúcej z §
442 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepredvídaný a nežiaduci. Z vyššie uvedeného je teda podľa
názoru žalovaného zrejmé, že zo správania žalobcu a poškodeného možno vyvodiť, že žalobca a
poškodenýuzatvorenímzmluvyopostúpenípohľadávkyauzatvorenímdohodyozapočítanívzájomnýchpohľadávok sledovali to, aby poškodený ako dlžník nemusel žalobcovi ako veriteľovi riadne uhradiť
faktúru za prenájom náhradného vozidla a aby si žalobca, ktorý inak podľa hmotného práva nemá
žiadny nárok domáhať sa voči žalovanému úhrady faktúry za prenájom náhradného vozidla mohol voči

žalovanému uplatňovať sumu, ktorú za prenájom náhradného vozidla vyfakturoval poškodenému a ktorú
mu poškodený nikdy riadne neuhradil. Žalovaný napokon podotýka, že účelom PZP je vo všeobecnosti
odškodňovanie poškodených, ktorým v súvislosti s dopravnou nehodou vznikla skutočná škoda na
motorovomvozidle,resp.ktorýmvzniklaskutočnáškodaajvsúvislostisprenájmomnáhradnéhovozidla.
Účelom PZP vo všeobecnosti nie je „preplácanie“ neuhradeného dlžného nájomného za prenájom

náhradných vozidiel obchodným spoločnostiam akou je aj žalobca, ktorých predmetom podnikania je aj
prenájom náhradných vozidiel. Má za to, že zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 15.05.2023 možno
považovať za absolútne neplatný právny úkon aj z toho dôvodu, že účelom tejto zmluvy je obchádzanie
zákona v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

9. Žalobca v konaní predložil nasledovné listiny: Zmluva o nájme dopravného prostriedku, Protokol

o prenájme náhradného vozidla, Čestné prehlásenie poškodeného, Potvrdenie autoservisu, faktúru č.
11242023, Zmluva o postúpení pohľadávky, Oznámenie o postúpení pohľadávky, uplatnenie náhrady
škodyzpostúpenejpohľadávky,Dokladoúhrade,Oznámenieoposkytnutípoistnéhoplnenia,potvrdenie
o bežnej obchodnej praxi, rozhodnutia súdov.

10. Žalovaný v konaní predložil nasledovné listiny: Faktúra č.XXXXXXXXXX zo dňa
05.05.2023, emailová komunikácia žalobcu zo dňa 17.05. 2023, výtlačok z webovej stránky
www.pomocmotoristom.sk, rozhodnutia súdov.

11. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o PZP“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

12. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby

poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

13. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú

poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu

jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

15. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

16. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

17. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.18. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

19. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

20. Podľa § 442 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo

poškodenému ušlo(ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj
nemajetková ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak
je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

21. Podľa § 524 OZ ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. Podľa odseku 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.

22. Podľa § 525 Občianskeho zákonníka ods. 1 postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

23. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

24. Podľa § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť

v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.

25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné,
je neplatný.

27. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči

druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

28.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

29. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

31. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase vzniku omeškania žalovaného,

ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že

žaloba žalobcu je dôvodná.

33. Žalobca sa podanou žalobou domáha nároku na zaplatenie sumy 219,99 eur titulom náhrady škody,
ktoré vznikli vo forme účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla po dobu opravymotorového vozidla poškodeného, v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej klientom žalovaného.
Náhradu škody si žalobca uplatnil u žalovaného listom zo dňa 15.05.2023.

34. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie. Aktívnou vecnou legitimáciou sa
rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo
(nárok),respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho

konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania
nenamieta.

35. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu , súd uvádza, že ako je zrejmé v prejednávanej veci
žalobcavystavilpoškodenémufaktúruzaprenájomvozidla,pričompoškodenémunazákladevystavenia
tejto faktúry vznikla škoda, ktorú má znášať/nahradiť poisťovňa ako subjekt zodpovednostného vzťahu

zodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla.Nazákladeuvedenéhoprišlokvázi
kformeúhradypostúpenímprávananáhraduškodyzostranypoškodenéhonažalobcu,nakoľko úhradu
nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie, čo zakladá aj aktívnu legitimáciu žalobcu v
konaní. Náklady poškodený ako nájomca náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi
síce nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho si

žalobca uplatnil dlh od žalovaného. Predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože
predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej
nehody. Predmetom konania je teda skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
spojení so zákonom o PZP, t.j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré
patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nejde o

pohľadávku,ktorábynemohlabyťpredmetompostúpeniavzmysle§525ods.1Občianskehozákonníka
je podľa názoru súdu daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní. Zmluvou o postúpení pohľadávok
došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň aj k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako
nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, z čoho súd odvodzuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
v predmetnom konaní. Vznik práva žalobcu je odvodený z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok

uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom v bode 5., kde si zmluvné
strany dohodli započítanie ich vzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a
na úhradu nájomného za náhradné vozidlo momentom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky, čím
je preukázaný samotný vznik práva žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej
ujme, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére v nadväznosti na uvedené zmluvné dojednanie bodu

5. Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.05.2023. S poukazom na uvedené súd má preto
preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že
ide o neplatné postúpenie, nakoľko pohľadávka na náhradu škody v čase postúpenia neexistovala,
nakoľko započítaním mala zaniknúť, pretože zo samotnej podstaty právneho úkonu započítania
ako ekvivalentného právneho úkonu vyplýva, že v dôsledku právneho úkonu započítania nemôže

nikdy žiadnemu subjektu vzniknúť žiadna škoda. Pohľadávka na náhradu škody žalobcovi nevznikla
započítaním, ale škoda samotná vznikla poškodenému momentom poškodenia jeho motorového
vozidla, pričom vo výške nákladov za nájom náhradného vozidla bola postúpená poškodeným
na žalobcu. Započítaním zanikajú pohľadávky iba medzi subjektmi vzájomného započítania a nie
pohľadávky subjektov započítania voči tretím osobám. Započítanie je spôsob splnenia (úhrady)

pohľadávky medzi subjektami vzájomného započítania, t.j. ide o prípady, keď subjekty započítania
majú vzájomné pohľadávky, ktoré sa navzájom stretnú. Ide fakticky o spôsob splnenia vzájomných
pohľadávok (dlhov) medzi dvomi vzájomnými dlžníkmi, na rozdiel od splnenia dlhu spôsobom úhrady
dlžníka veriteľovi v prípad, že dlžník nemá buď žiadnu pohľadávku voči veriteľovi resp. nemá
pohľadávku spôsobilú na započítanie. K tomuto spôsobu úhrady pohľadávky započítaním je potrebný

navyše započítací prejav. Preto pohľadávka poškodeného voči škodcovi resp. jeho poisťovateľovi na
náhradu škody v čase postúpenia voči týmto subjektom existovala a nijakým spôsobom voči ním
nezanikla. Započítaním zanikli iba pohľadávky existujúce medzi subjektami vzájomného započítania
ako dlžníkmi navzájom. Súd taktiež za nedôvodné považuje tvrdenie žalovaného, že účelom zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 15.05.2023 je obchádzanie zákona a preto je podľa § 39 Občianskeho

zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Zmluva o postúpení pohľadávky nevykazuje žiadne
znaky obchádzania zákona. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že predmetná zmluva obsahuje aj
dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi zmluvnými stranami, ktorú ako sám žalovaný
uvádza, je potrebné považovať za samostatný právny úkon. Ako už súd uviedol, ide o pohľadávku,ktorej postúpenie zákon nevylučuje. Súd sa nestotožňuje s obranou žalovaného, že poškodený by
najskôr musel uhradiť žalobcovi nájom náhradného motorového vozidla a až tak by mohol vymáhať
svoj nárok na náhradu škody v rozsahu uhradenej sumy proti žalovanému resp. škodcovi, lebo

až tak by mu vznikla skutočná škoda. Pri výklade, aký uvádza žalovaný by taktiež nedošlo k vzniku
skutočnej škody poškodenému spočívajúcej v zmenšení jeho majetku, lebo on náklady na opravu
taktiež nehradil. Podľa názoru súdu je na rozhodnutí poškodeného, či si nárok na náhradu škody
uplatní voči škodcovi, resp. voči jeho poisťovateľovi resp. voči obom týmto subjektom, alebo či svoju
pohľadávku na náhradu škody spočívajúcu vo výške nákladov nájmu za náhradné vozidlo postúpi

na iný subjekt. Súd akcentuje, že škoda samotná vznikla poškodenému už momentom poškodenia
jeho motorového vozidla, a nie až následne. Následný je len dôsledok vzniku škody resp. jej výška,
ktorá vzniká v príčinnej súvislosti so vznikom škody nezákonným konaním škodcu. Výška škody
spočíva okrem výšky nákladov na opravu (ktoré žalovaný uhradil zmluvnému autoservisu a nie
poškodenému), aj v nákladoch v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla počas
doby, v ktorej je poškodený v dôsledku škody vylúčený z užívania svojho motorového vozidla. Ide o

skutočnú škodu. Tento záver obsahujú aj stranami sporu uvádzané rozhodnutia najvyšších súdnych
autorít. Súd sa stotožňuje so žalovaným, že účelom zákona o PZP je predovšetkým odškodnenie
poškodeného, ktoré má byť rýchle a úplné, navyše podľa názoru súdu aj s čo najmenším zaťažovaním
poškodeného, ktorý je už aj tak zaťažený ním nijako nespôsobeným poškodením svojho motorového
vozidla a stým spojenými úkonmi ako napr. obhliadkou, vyhľadávaním s opravovne a pod. Preto aj

náklady na opravu poškodeného motorového vozidla zvyčajne v praxi hradí poisťovateľ škodcu, s
ktorým ma škodca uzatvorené povinné zmluvné poistenie za škody spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a nie najskôr poškodený opravovni, ktorý ani navyše nemusí disponovať s potrebným obnosom
finančných prostriedkov potrebných na opravu jeho poškodeného vozidla. Tomuto slúži aj systém
zmluvných autoservisov, s ktorými má poisťovateľ ( žalovaný) uzatvorené zmluvy na základe ktorých

hradí náklady na opravu priamo zmluvnému autoservisu. Nijako teda neodporuje účelu zákona o PZP,
ani ho neobchádza skutočnosť, že nevyhnuté a účelne vynaložené náklady na nájom náhradného
motorového vozidla, ktoré vznikli poškodenému v príčinnej súvislosti s poškodením jeho motorového
vozidla konaním poistenca žalovaného, ako svoju pohľadávku postúpi prenajímateľovi náhradného
motorovéhovozidla,vočiktorémupoškodenémuvznikolzáväzoknaúhraduvovýškenájmuzanáhradné

motorové vozidlo, ktoré pohľadávky si tieto strany vzájomne započítali, teda de facto uhradili vzájomným
započítaním. Preto súd považuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore vyplývajúcu z hmotného
práva za po preukázanú. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, podľa názoru súdu je
subjektom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne
zmluvne poistené u žalovaného, a preto je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Navyše a len pre

úplnosť súd uvádza, že žalovaný plnil žalobcovi čiastočne pohľadávku titulom náhrady škody v
dôsledku škodovej udalosti.

36. Súd mal v konaní preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 11.03.2023 došlo v Sokoli
k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, poškodeného, ako aj

skutočnosť, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u
žalovaného. V čase opravy motorového vozidla poškodeného poškodený uzavrel zmluvu o nájme
dopravného prostriedku č. XXX/XXXX zo dňa 02.05.2023, na základe ktorej prenajal žalobca
poškodenému motorové vozidlo značky KIA Ceed. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla
vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX, splatnú dňa 24.05.2023 na sumu 469,97 eur s

DPH, predmetom ktorej bol nájom v rozsahu 8 dní a jednorazový príspevok za pristavenie a prevzatie
vozidla vo výške 25 eur bez DPH. Cena prenájmu náhradného vozidla KIA Ceed za jeden deň bola
45,83 eur bez DPH a 55 eur s DPH. Náhradu škody si žalobca uplatnil u žalovaného listom zo dňa
15.05.2023. S uplatnením nároku na náhrady škody oznámil žalovanému aj postúpenie pohľadávky z
postupcu na postupníka (žalobcu). Žalovaný mu listom zo dňa 22.05.2023 oznámil, že dňa 22.05.2023

ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytol poistné plnenie za zapožičanie náhradného vozidla za 4
dní prenájmu náhradného vozidla do vystavenia faktúry za opravu dňa 05.05.2023. Žalovaný vyplatil
žalobcovi sumu náhrady škody vo výške 249,98 eur, nepriznaný rozdiel je vo výške 219,99 eur, ktorú
sumu si žalobca uplatňuje v konaní.

37.Predovšetkýmsúduvádza,žeskutočnouškodou,ktorávznikávsúvislostispoškodenímmotorového
vozidla poškodenému, sú nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady potreby vynaloženia nákladov
v príčinnej súvislosti so vznikom škody. V prejednávanej veci nebolo sporné, že poškodený
prišiel v dôsledku poškodenia a opravy svojho motorového vozidla o možnosť užívať svoje vlastnémotorové vozidlo v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného a musel si vypožičať
náhradné vozidlo. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo
len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto

zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. Objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla
nebola v spore spochybnená a vyjadril ju žalovaný aj tým, že časť týchto nákladov poškodenému
resp. žalobcovi preplatil. Účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového
vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom
na ich zabezpečenie bolo používané motorové vozidlo poškodeného. Možnosť využitia náhradného

vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú
na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla reparuje
poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti, ktorú sám nezavinil, používať vlastné
motorové vozidlo. Taktiež pokiaľ strany sporu poukazovali na rozsiahlu judikatúru prvoinštančných a
odvolacích súdov v obdobných veciach nárokov na náhradu škody, súd uvádza, že každú prejednávanú
vec je nevyhnutné posúdiť individuálne na základe zistených skutkových okolností. Pokiaľ ide o

judikatúru najvyšších súdnych autorít, súd sa s ňou stotožňuje a nijako sa od nej nedochýlil ani v aplikácii
skutočnej škody ani v otázke, že za účelné a nevyhnutné náklady vynaložené v príčinnej súvislosti
so vznikom škody poškodenému za nájom náhradného motorového vozidla sú opodstatnené dovtedy,
dokiaľ sa opravené motorové vozidlo nedostane do dispozície poškodeného.

38. Žalovaný neuznal náklady na prenájom náhradného vozidla, pretože má predovšetkým za to, že
oprava poškodeného vozidla bola účelná, nevyhnutná a odôvodnená len do času ukončenia opravy
poškodeného vozidla t.j. do 05.05.2023, rozsahu 4 dní. Namietal, že poškodený tomto prípade nekonal
v súlade so zásadou neminem laedere vyplývajúcou z § 415 Občianskeho zákonníka.

39. Súd sa nestotožnil s námietkami žalovaného, ktorý nájom náhradného vozidla považoval za
účelný len za dobu 4 dní. Súd uvádza, že ako vyplýva z vykonaného dokazovania, poškodený si
náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise,
pričom poškodený dĺžku opravy ovplyvniť nemohol. Z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí vozidla z
autoservisu vyplýva, že autoservis motorové vozidlo odovzdal poškodenému bezodkladne po ukončení

opravy a doručení krycieho listu zo strany žalovaného (poisťovne) t.j. dňa 09.05.2023. Poškodený
ukončil nájom náhradného vozidla týmto dňom, t.j. taktiež dňa 09.05.2023, keď mu bolo vydané jeho
opravené motorové vozidlo servisom. Podľa názoru súdu za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného
vozidla je preto potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov
za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona o

PZP vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím
plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy poškodeného vozidla autoservis po vykonaní
opravy vydá vozidlo až po zaplatení ceny opravy, alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať
poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že opravu vozidla zaplatí.
Uvedená obchodná zvyklosť autoservisov je všeobecne známa, a vyplýva aj zo žalobcom predložených

potvrdení o bežnej obchodnej praxi. Poškodený v prípade platnej poistenej zmluvy využije možnosť
poskytnutia záruky poisťovne uhradiť cenu opravy vo forme krycieho listu (nemožno nútiť poškodeného
aby sám zaplatil cenu opravy a následne uplatnil nárok u poisťovne).

40. Žalovaný v konaní ničím nepreukázal, že dobu trvania opravy a teda dobu prenájmu náhradného

vozidla nejako ovplyvnil poškodený, ktorý tak mal postupovať v rozpore so zásadou nemihnem
laedere vyplývajúcou z § 415 Občianskeho zákonníka. Súd má preukázané, že poškodenému žalobca
reálne poskytol motorové vozidlo za dohodnutú sumu až do 09.05.2023, kedy bolo poškodenému
odovzdané z autoservisu opravené jeho motorové vozidlo. Súd uvádza, že vykonaným dokazovaním
bolo preukázané (potvrdením autoservisu zo dňa 09.05.2023), že poškodené vozidlo sa po celé

obdobie v čase od 02.05.2023 do 09.05.2023, t.j. 8 dní, nachádzalo v autoservise, pričom prenájom
náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti,
ktorú nezapríčinil a v priamej príčinnej súvislosti s poškodením jeho motorového vozidla poistencom
žalovaného, pričom motorové vozidlo sa do sféry poškodeného dostalo dňa 09.05.2023. Námietky
žalovaného k dobe trvania opravy nie sú vo vzťahu k poškodenému relevantné, nakoľko žalovaný

ničím nepreukázal, že poškodený (alebo žalobca) tak konal zámerne, s cieľom predĺžiť opravu a teda
aj predĺžiť nájom náhradného vozidla. Žalovaný tvrdil, že nájom náhradného vozidla bol nevyhnutý a
účelný do času 05.05.2023, kedy bola vystavená faktúra za opravu vozidla poškodeného servisom
a vozidlo bolo prevádzkyschopné, pritom neberie do úvahy skutočnosť, že jeho zmluvný autoservisvydal vozidlo do dispozície poškodenému až po vystavení tzv. krycieho listu žalovaným. Súd k tomu
uvádza, že nie je rozhodujúce vystavenie faktúry, ale rozhodujúca je skutočnosť, kedy sa opravené
motorové vozidlo dostalo do dispozičnej sféry poškodeného, iba žeby poškodený svojím konaním sám

túto dispozíciu znemožnil . Ak teda tieto skutočnosti žalovaný namieta je namieste, aby svoje zmluvné
autoservisy inštruoval na vydanie vozidla poškodenému v deň vystavenia faktúry resp. dohodol v
zmluvných podmienkach s nimi postup tak, aby to nijako nezaťažovalo poškodeného, ktorého záujmom
je čo najskoršie opravenie a používanie svojho motorového vozidla. Na tomto mieste súd považuje za
potrebné zdôrazniť, že poškodený ani nemusí vedieť a spravidla ani nevie, kedy zmluvný autoservis

vystavil a zaslal žalovaného faktúru za opravu. Súd preto považuje za dôvodnú námietku žalobcu,
že žalovaným uznané a vyplatené plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla predstavuje
žalovaným (poisťovňou) určenú dobu trvania nájmu, pričom je zrejmé, že poškodený nijako svojvoľne
a svojím konaním resp. nekonaním nepredlžoval dobu počas ktorej nemal svoje motorové vozidlo k
dispozícii.

41. Ako už súd uviedol, poškodenému sa uhrádza skutočná škoda t.j. účelne, dôvodne a nevyhnutne
vynaložené náklady. V prejednávanej veci nebolo sporné, že poškodený prišiel v dôsledku poškodenia
a opravy svojho motorového vozidla o možnosť užívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku
škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného a musel si vypožičať náhradné vozidlo. Z ustálenej
judikatúryvyplýva,žepoškodenýmánároknanáhradnévozidlolenzapodmienky,akjejehozapožičanie

nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne.
Objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla nebola v spore relevantne spochybnená a
vyjadril ju žalovaný aj tým, že časť týchto nákladov poškodenému resp. žalobcovi preplatil. Účelnosť
vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla súvisí so zabezpečením
súkromných alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom na ich zabezpečenie bolo používané

motorové vozidlo poškodeného. Možnosť využitia náhradného vozidla počas opravy vlastného
motorového vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného.
Náhrada nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla reparuje poškodenému stav, keď
nemohol z titulu poistnej udalosti, ktorú sám nezavinil , používať vlastné motorové vozidlo. Preto súd
považuje za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla čas od prijatia motorového vozidla do opravy až do

času jeho vydania poškodenému t.j. dobu od 02.05.2023 do 09.05.2023.

42. Súd preto uzavrel, že ide o účelné, nevyhnutné a preukázané výdavky, ktoré poškodenému vznikli v
príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ktorú spôsobil poistenec žalovaného vo výške 469,97 eur a
ktoré vyplývajú z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 09.05.2023. Súd nepovažuje krátenie nároku žalobcu na

náhradu škody zo strany žalovaného za opodstatnené. Nakoľko žalovaný plnil titulom náhrady škody
dňa 23.05.2023 iba sumu vo výške 249,98 eur, rozdiel vo výške 219,99 eur je povinný zaplatiť žalobcovi.
Spoukazomnauvedené súd zaviazalžalovanéhonaúhradusumyistinyvovýške219,99euržalobcovi.

43. Žalobca si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania. Pokiaľ ide o úroky z omeškania súd zastáva

právny názor, že špecifické ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP sa vzťahuje v prípade nároku
na vznik omeškania v dôsledku nesplnenia povinnosti poisťovateľa uvedenej v § 11 ods. 6 zákona o
PZP, avšak v prípade porušenia povinnosti uvedenej v §11 ods. 7 zákona o PZP je nutné aplikovať v
prípade neposkytnutia poistného plnenia v plnom rozsahu v tam uvedenej lehote ustanovenie § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Ustanovenie

§ 11 ods. 8 zákona o PZP, ktoré je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, nezbavuje
poisťovateľa povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorenie plnenia a to aj v prípade, ak poisťovateľ
splnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa
22.05.2023 a bol povinný následne v celom rozsahu plniť v lehote do 15 dní od skončenia šetrenia (§
11 ods. 7 zákona o PZP), pričom táto lehota uplynula dňa 06.06.2023. Nasledujúcim dňom sa žalovaný

dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Preto súd zaviazal žalovaného aj na úhradu úrokov
z omeškania za žalobcom požadovanú dobu omeškania t.j. od 07.06.2023 do zaplatenia v zákonom
stanovenej výške platnej k prvému dňu vzniku omeškania.

44. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku.45. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku podľa zásady
úspechu v spore tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

48. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže

oprávnený podať návrh na exekúciu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.