Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. jún 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/92/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123239399

Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4123239399.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 19C/92/2023

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpená: HOMOLA advokátska kancelária s.r.o., IČO: 53 042 034, so sídlom
Kopčianska 8/A, 851 01 Bratislava – mestská časť Petržalka, proti žalovaným: 1. E. F., nar. X.X.XXXX,
bytom C. G. X, XXX XX H., 2. G. I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. G. X, XXX XX H., 3. K. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. G. X, XXX XX H., 4. L. F., nar. XX.X.XXXX, bytom C. G. X, XXX XX H., 5. G.
M. F., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, XXX XX H., žalovaní v 1. – 5. rade zastúpení: AKMK, s.r.o., IČO:

36 859 061, so sídlom Farská 30, 949 01 Nitra, takto

r o z h o d o l :

2 19C/92/2023

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaní v 1., 2., 3., 4. a 5. rade majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100

%, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

20 19C/92/2023

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 3.10.2023 domáhala, aby súd určil, že
žalovaní v 3., 4. a 5. rade sú v podiele 1/6 k celku každý z nich podielovými spoluvlastníkmi pozemkov
evidovaných ako parcely registra „C“, a to parcelné č. 1234/4 o výmere 199 m2 – ostatná plocha,
parcelné č. 1244 o výmere 205 m2 – záhrada, parcelné č. 1245 o výmere 476 m2 – zastavaná plocha

a nádvorie, parcelné č. 1246 o výmere 200 m2 – záhrada ako aj stavby rodinného domu so súpisným
č. 1328, ktorá je postavená na pozemku s parcelným č. 1245. Išlo o nehnuteľnosti evidované na liste
vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, pre okres Nitra, obec
H., katastrálne územie H. (v texte ďalej ako „nehnuteľnosti“). Súčasne sa žalobkyňa domáhala priznania
nároku na náhradu trov konania.2. V žalobe uviedla, že dňa 30.1.2017 bola medzi žalovanou v 1. rade ako predávajúcou a žalovanými v
2., 3. a 4. rade ako kupujúcimi uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho

podielu predávajúcej o veľkosti 2/4 k celku k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Každý z kupujúcich
na základe predmetnej kúpnej zmluvy nadobudol do svojho vlastníctva spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach o veľkosti 1/6 k celku. Dňa 17.5.2021 bola medzi žalovanou v 2. rade ako darkyňou
a žalovaným v 5. rade ako obdarovaným uzavretá darovacia zmluva, na základe ktorej žalovaný v 5.
rade nadobudol do svojho vlastníctva spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 k celku na predmetných

nehnuteľnostiach. Podľa predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 30.1.2017 bola kúpna cena stanovená
dohodou zmluvných strán na sumu 400 020 eur za podiel 2/4-ín k celku, t. j. u každého z kupujúcich
išlo o sumu 133 340 eur a táto mala byť predávajúcej uhradená do 1.2.2027. Dňa 1.4.2020 bola medzi
žalovanou v 1. rade ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom uzavretá zmluva o postúpení
pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky žalovanej v 1. rade voči žalovaným v 2., 3. a
4. rade vo výške 400 020 eur z kúpnej zmluvy zo dňa 30.1.2017. Postúpenie pohľadávky bolo všetkým

účastníkom oznámené.
Žalobkyňa v novembri 2021 postrehla, že na liste vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam sú
vyznačené prebiehajúce konania Z - 11723/2021, Z - 11725/2021 a V - 12098/2021. V prípade konania
vedeného na Okresnom úrade Nitra, katastrálnom odbore pod číslom Z - 11723/2021 sa jednalo o
konanie o návrhu na vykonanie záznamu, prílohou ktorého bol písomný prejav vôle účastníkov odstúpiť

od zmluvy zo dňa 13.10.2021, ktorý bol spísaný žalovaným v 5. rade a žalovanou v 2. rade, v ktorom tieto
osoby konštatujú, že dňa 13.10.2021 došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od darovacej zmluvy,
ktorá bola medzi nimi uzavretá dňa 17.5.2021. Na základe tejto skutočnosti sa má vrátiť spoluvlastnícky
podiel žalovaného v 5. rade na predmetných nehnuteľnostiach o veľkosti 1/6 k celku na žalovanú v
2. rade. V prípade konania vedeného na Okresnom úrade Nitra, katastrálnom odbore pod číslom Z

- 11725/2021 sa jednalo o konanie o návrhu na vykonanie záznamu, prílohou ktorého je písomný
prejav vôle účastníkov odstúpiť od zmluvy zo dňa 15.10.2021, ktorý bol spísaný žalovanou v 1. rade
a žalovanými v 2., 3. a 4. rade, v ktorom tieto osoby konštatujú, že dňa 15.10.2021 došlo k platnému
a účinnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy, ktorá bola medzi nimi uzavretá dňa 30.1.2017. Na základe
tejto skutočnosti sa majú vrátiť spoluvlastnícke podiely žalovaných v 2., 3. a 4. rade na predmetných

nehnuteľnostiach, spolu o veľkosti 1/2 k celku na žalovanú v 1. rade. V prípade konania vedeného na
Okresnom úrade Nitra, katastrálnom odbore pod číslom V - 12098/2021 sa jednalo o konanie o návrhu
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, prílohou ktorého je darovacia zmluva zo dňa
9.11.2021, ktorá bola uzavretá medzi žalovanou v 1. rade ako darkyňou a žalovaným v 5. rade ako
obdarovaným, na základe ktorej žalovaný v 5. rade nadobudol do svojho vlastníctva spoluvlastnícky

podiel na predmetných nehnuteľnostiach o veľkosti 1/2 k celku.
Podľa žalobkyne nebolo možné, aby účastníci uvedených konaní platne odstúpili od zmlúv, na
odstúpenie účastníci nemali žiaden zákonný ani zmluvný dôvod. Odstúpenia od zmlúv považuje
žalobkyňa za neplatné. V darovacej zmluve a ani v kúpnej zmluve strany nemali dohodnuté odstúpenie
od zmluvy, a teda k odstúpeniu od týchto zmlúv mohlo dôjsť len na základe zákona. Avšak ani v prípade

zákona,dôvodynaodstúpenienebolisplnené.Dôvodomodstúpeníbolo,abyspôsobilinevymáhateľnosť
pohľadávky žalobkyne. Účastníci uvedených konaní ani v jednom prípade neuvádzajú dôvod odstúpenia
od zmlúv, čo ani nemôžu, lebo tento neexistuje. Žalobkyňa tvrdí, že v predmetných záznamových
katastrálnych konaniach ide o predstieranie a uznanie neexistujúceho práva. Na to, aby mohol žalovaný
v 5. rade nadobudnúť do svojho vlastníctva celý spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku na

nehnuteľnostiach stačilo, aby mu žalovaný v 3. rade a žalovaný v 4. rade darovali svoje spoluvlastnícke
podiely. V tomto prípade by však nedošlo k ukráteniu žalobkyne.
Žalobkyňa namieta tiež postup Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor v konaniach Z - 11723/2021
a Z - 11725/2021 pretože v čase, kedy tieto konania prebiehali, žalobkyňa doručila okresnému úradu
list, v ktorom na všetky vyššie uvedené skutočnosti poukázala. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor v

uvedených konaniach nepostupoval správne.
Žalobkyňa ďalej v žalobe tvrdila, že na určení vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
má naliehavý právny záujem, a to predovšetkým z dôvodu, že jej právne postavenie ako postupníka
zo zmluvy o postúpení pohľadávky by sa stalo neistým. Bez toho, aby súd posúdil otázku platnosti/
neplatnosti odstúpenia od darovacej a kúpnej zmluvy a bez toho, aby súd následne určil vlastnícke

právo k predmetným nehnuteľnostiam, sa žalobkyňa nebude môcť domáhať plnenia na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky.3. Žalovaní v písomnom vyjadrení k žalobe uviedli, že nárok žalobkyne neuznávajú. Všetky namietané
úkony považujú za urobené v zmysle platných zákonov. Na ich základe boli úradmi vydané príslušné
rozhodnutia, ktoré žalovaní považujú za platné. Poukazujú na skutočnosť, že žalobkyňa podala

v tejto veci trestné oznámenie, ktoré bolo políciou uzavreté ako nedôvodné. Žalovaní poukazujú na
vyfabrikované dôkazy predložené žalobkyňou. Má ísť o oznámenia pre I. J., K. F. a L. F. a doručenky k
oznámeniam. Doručenky, ktoré žalobkyňa predkladá ako dôkaz, obsahovali úplne inú korešpondenciu.
Nie je totiž možné, aby bol doporučený list podaný v Seredi v ten istý deň doslova za 2-3 hodiny poštovou
doručovateľkou doručený v inom meste. Žalovaní uvádzajú, že k odstúpeniu od zmluvy došlo pre skryté

technické vady na budove. Žalobkyňa v emaily zo dňa 6.5.2020 sama konštatuje, že v budove sa objavili
závady značného rozsahu. Žalobkyňa v roku 2022 sama iniciovala podania na úrady, dôsledkom ktorých
bolo pozastavenie užívania priestorov v budove na základe úradného rozhodnutia. Žalovaní nemali
záujem o kúpu takejto budovy, preto považujú dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy, ktorú súdu zároveň
predložili, za legitímnu a uzavretú v zmysle zákona.

4. Na vyjadrenie žalovaných reagovala žalobkyňa v replike. Poukázala na nekompletnosť dohody
o odstúpení od kúpnej zmluvy z dôvodu absencie overovacích doložiek notára. Ďalej poukázala na
rozdiel medzi odstúpením od zmluvy ako jednostranným právnym úkonom a dohodou o odstúpení od
zmluvy. Podľa žalobkyne neobstojí žalovanými uvádzaný dôvod odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa
30.1.2017, ktorým majú byť skryté vady nehnuteľnosti. Ide o rodinnú nehnuteľnosť, ktorú všetky strany

dokonale poznajú. Žalovaní v tejto nehnuteľnosti vykonávali podnikateľskú činnosť. Ide o obchodnú
spoločnosť TOMKA s.r.o., IČO: 47 476 656 so sídlom Farská 28, Nitra, čo je adresa predmetnej
nehnuteľnosti. Táto obchodná spoločnosť predmetnú nehnuteľnosť od roku 2013 takmer do konca roka
2016 aj vlastnila v spoluvlastníckom podiele 1/4 k celku. Ďalšou obchodnou spoločnosťou, ktorá tu
vykonávala podnikateľskú činnosť, je obchodná spoločnosť Familia Tomka s.r.o., IČO: 52 196 071, so

sídlom Farská 28, Nitra. V predmetnej nehnuteľnosti vykonával podnikateľskú činnosť aj žalovaný v 5.
rade na základe živnostenského oprávnenia. Skutočnosť, že žalovaní nehnuteľnosť aktívne využívali,
preukazuje aj dohoda spoluvlastníkov o užívaní, správe a hospodárení so spoločnou nehnuteľnosťou
zo dňa 26.9.2019. Žalobkyňa poukázala na list predchádzajúceho právneho zástupcu žalovaných v 3.
– 5. rade zo dňa 6.10.2021, v ktorom títo uviedli, že majú záujem na zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a uprednostňujú reálne rozdelenie nehnuteľnosti. Žalovaný v 5. rade
žalobkyňu ešte dňa 14.10.2021 a 17.10.2021 kontaktoval a aktívne riešil rozdelenie nehnuteľnosti.

5. Žalovaní v duplike zotrvali na tvrdeniach o správnosti dokladov, na základe ktorých došlo k anulovaniu
pôvodnej kúpnej zmluvy. Uviedli, že budova bola postavená N. F., ktorý ju staval postupne 20 rokov

a budova tvorila súčasť rodinného majetku. Doposiaľ nie je úplne dokončená a skolaudovaná. N. F.
ju staval svojpomocne. V presvedčení, že budova je v takom technickom stave, aby sa mohla bez
problémov užívať a prenajímať, ju zdedila aj žalobkyňa, neskôr ju nadobudli žalovaní v 2. až 4. rade.
Ani vtedy sa k zisteniu reálneho stavu nedal vyhotoviť žiaden stavebný posudok. Až do doku 2020
bolo užívanie budovy celkom bezproblémové. Postupne, a to na základe výziev žalobkyne ako aj

majiteľov susedných nehnuteľností, boli žalovaní informovaní o rôznych stavebných závadách, ktoré
sa na budove začali postupne objavovať. Aj sused, ktorým je poisťovňa Kooperativa a.s. súčasných
majiteľov budovy opakovane upozorňuje na havarijný stav múra tvoriaceho spoločnú hranicu, k čomu bol
vypracovaný aj statický posudok. Žalobkyňa tiež v minulosti osobne riešila zatekanie vody do priestorov
jej nájomníkov, práve zo strany poisťovne Kooperativa, a.s. Konečným potvrdením obáv žalovaných, že

budova nie je v dobrom technickom stave, je fakt, že budova je od roku 2022 uzatvorená, nie sú v nej
žiadni nájomcovia a na základe úradných rozhodnutí je nespôsobilá na to, aby v nej boli vykonávané
podnikateľské aktivity, pre ktorú si ju žalovaní pôvodne kupovali. Nikto zo žalovaných nie je odborníkom
v odbore stavebníctvo a ani si takého odborníka pri jej nadobudnutí neprizval. Odstúpenie od kúpnej
zmluvybolopodľažalovanýchrealizovanévzmyslepráva,ktoréimakokupujúcimprináleží.Pohľadávka

v sume 400 020 eur spolu so zmluvou zanikla. Žalovaná v 1. rade považuje konanie žalobkyne,
ktorá je jej dcérou, za konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná v 1. rade uvádza, že
bola pri podpisovaní zmluvy o postúpení pohľadávky oklamaná a podvedená. Konanie žalobkyne bolo
od začiatku nepoctivé, o čom svedčí fakt, že žalobkyňa svojej mame za pohľadávku zaplatila 0 eur
a obratom ju predala pánovi L. za 200 000 eur. Postupník pán Franc napriek dátumu splatnosti až v roku

2027 okamžite pristúpil k vymáhaniu pohľadávky. Po pár mesiacoch bola pohľadávka opäť v rukách
žalobkyne. Tak ako žalovaní v 2. až 4. rade aj klient žalobkyne po podpísaní zmlúv od zámeru v budove
podnikať upustili a zmluvy zrušili.6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s vyjadreniami právnych
zástupcov strán sporu a vykonal výsluch žalovaného v 5. rade. Pokiaľ ide o ostatný obsah spisu,
podľa § 204 CSP súd dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise čítaním ich obsahu na

pojednávaní nevykonal, pretože jednotlivé listinné dôkazy tvoriace obsah súdneho spisu, boli stranám
sporu zaslané.

7. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní a následne aj v ďalšom písomnom vyjadrení zotrval na
podanej žalobe. Tvrdil, že na určení vlastníckeho práva žalobkyňa má naliehavý právny záujem, keďže

bez tohto určenia by sa jej právne postavenie ako postupníka zo zmluvy o postúpení pohľadávky stalo
neistým. Žalobkyňa má záujem vniesť istotu do neistých právnych vzťahov, keďže k zodpovedajúcej
náprave nemožno dospieť inak. Bez toho, aby súd posúdil otázku platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia
od darovacej a kúpnej zmluvy a bez toho, aby súd následne určil vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam, sa žalobkyňa nebude môcť domáhať plnenia na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky. Následné scudzenia nehnuteľnosti nebudú mať vplyv na vymáhateľnosť pohľadávky

žalobkyne.
Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade považuje
za platný právny úkon. Žalovaná v 1. rade bola so zmluvou o postúpení pohľadávky riadne oboznámená
a riadne si túto zmluvu prečítala a pred notárom ju podpísala. Právny zástupca žalobkyne poukázal na
zásadu vigilantibus iura scripta sunt. Popiera tvrdenia žalovaných o tom, že žalovaná v 1. rade nemala

o uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky vedomosť.
Odstúpenia od zmluvy realizované na strane žalovaných považoval za účelové a neplatné. Tvrdil, že
neboli predložené žiadne dôkazy preukazujúce existenciu tvrdených vád nehnuteľnosti. K odstúpeniu od
zmluvy nedochádza na základe novej zmluvy uzatvorenej medzi zmluvnými stranami. Pokiaľ Občiansky
zákonník v § 48 ods. 1 umožňuje odstúpiť od zmluvy, ak „je to účastníkmi dohodnuté“, má sa na mysli nie

novo uzatvorená dohoda, na základe ktorej by bolo v podstate možné odstúpiť od každej zmluvy, ale taká
dohoda prejavená v ustanovení pôvodnej zmluvy, ktorá by stanovovala zmluvný dôvod odstúpenia od
tejto zmluvy. Uvedenému svedčí i skutočnosť, že právo odstúpiť od zmluvy sa viaže v zmysle § 48 ods.
1 Občianskeho zákonníka na účastníka zmluvy, t. j. na jeho jednostranný právny úkon a nie na dohodu
účastníkov zmluvy. Poukázal na rozdielny časový moment nastúpenia právnych účinkov pri odstúpení

od zmluvy ako jednostrannom právnom úkone a pri zmluvnom dojednaní.
Podľa právneho zástupcu žalobkyne aj v prípade posúdenia dohody o odstúpení ako jednostranného
právneho úkonu, ktorý zároveň obsahuje akceptáciu odstúpenia, v konaní nebola dôkazmi preukázaná
existencia vád nehnuteľností.
Právny zástupca žalobkyne ďalej poukázal na povinnosť súdu prihliadať pre preklúziu práva v zmysle §

599 Občianskeho zákonníka uvádzajúc, že vady neboli vytknuté a k odstúpeniu od zmluvy došlo až po
uplynutí 24 mesiacov, nárok na odstúpenie od zmluvy preto zanikol. Právny zástupca žalobkyne ďalej
k dohode o urovnaní záväzku, ktorá bola uzavretá až potom, ako bola uzatvorená zmluva o postúpení
pohľadávky, uviedol, že žalovaná v 1. rade uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky stratila právo
s touto pohľadávkou disponovať.

8. Súčasťou písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 14.4.2024 bolo vyjadrenie
žalobkyne, v ktorom poukázala na skutočnosť, že žalovaní v 2., 3., 4. a 5. rade od roku 2013 až doposiaľ
nehnuteľnosť užívali a užívajú, v nehnuteľnosti majú sídla svojich firiem a žalovaný v 5. rade aj trvalý
pobyt, takže nehnuteľnosť veľmi dobre poznajú. Aj v minulosti dňa 7.11.2013 uzatvorili kúpnu zmluvu

so žalovanou v 1. rade, ktorú tiež zrušili a nevyplatili jej nič. Keď už žalovaná v 1. rade nevedela,
ako sa dostať k peniazom, lebo aj ona chcela mať z budovy úžitok, dňa 30.9.2015 spísala notársku
zápisnicu, kde žalovaného v 5. rade zaviazala k tomu, že bude dedičom jej 50%-ného spoluvlastníckeho
podielu k predmetným nehnuteľnostiam za podmienky, že sa o ňu finančne postará tak, že jej bude
doživotnevyplácaťdohodnutúrentuzvýsledkovhospodáreniasjejhnuteľnýmanehnuteľnýmmajetkom,

a to v minimálnej výške 12 000 eur ročne. Žalovaná v 1. rade ho poverila spravovaním jej majetku
s tým, že inak ho vydedí. Tento stav však žalovanému v 5. rade nevyhovoval, preto žalovanej v 1. rade
navrhol, aby dňa 30.1.2017 uzatvorila kúpnu zmluvu s jeho deťmi a predala im svoj podiel v budove
s tým, že suma bude vyplatená až o 10 rokov, čo žalobkyňa vzhľadom na pokročilý vek žalovanej
v 1. rade považuje za vypočítavé a v rozpore s dobrými mravmi. Keď žalovaní v 2., 3., 4. a 5. rade

odmietli žalovanej v 1. rade splácať kúpnu cenu, žalobkyňa jej navrhla, že od nej pohľadávku odkúpi,
s čím žalovaná v 1. rade súhlasila. Dohodli sa na termíne 1.4.2020, že žalovaná v 1. rade príde za
žalobkyňou do Serede a pôjdu k notárke. V tom čase nebol žiadny lockdown, bol normálny pracovný
deň. Žalovaná v 1. rade si zmluvu riadne prečítala doma u žalobkyni pri obede. Veľmi dobre vedela, čopodpisuje a bola to jej vôľa odpredať pohľadávku. Žalobkyňa od žalovanej v 1. rade odkúpila pohľadávku
aj nejaké pozemky, ktoré mala po svojich rodičoch, lebo potrebovala peniaze, keďže jej žalovaní v 2., 3.
4. a 5. rade nič za budovu, ktorú užívali, nedávali. Dňa 14.4.2020 žalobkyňa postúpenie riadne oznámila

všetkým dlžníkom, čo dokazujú podacie lístky podané na pošte Sereď 3 zo dňa 14.4.2020 pod číslami
RF127469740SK, RF 127469736SK, RF127469753SK. Dňa 22.4.2020 na základe tohto oznámenia
išli žalovaní podpísať dohodu o urovnaní a domnievali sa, že sa tým zbavili povinnosti zaplatiť kúpnu
sumu 400 000 eur. Od uvedeného dátumu začalo prichádzať k znehodnocovaniu budovy zo strany
žalovaných. Dovtedy bola budova v dobrom technickom stave, plne obsadená nájomníkmi. Pán N. C.

D. na jar v roku 2021 skontroloval strechu a skonštatoval, že strecha je v dobrom technickom stave
a v žiadnom prípade cez ňu nemôže nikde zatekať. Jediný nedostatok v budove bolo zatekanie cez
sprchový kút na 2. poschodí, ktorý neodborne vybudoval žalovaný v 5. rade so svojimi deťmi a tieto
priestory prenajímali na ubytovanie rôznym ľuďom. Zo sprchového kúta presakovala voda do muriva na
schodisko a na fasáde od suseda pána L.. Žalobkyňa ich na túto závadu viackrát upozornila. Reagovala
len žalovaná v 2. rade, ktorá potvrdila, že závada je spôsobená u nich, no ich prioritou je predaj budovy,

takže to riešiť nebudú a neželajú si v budove robiť žiadne stavebné úpravy. Keďže v prístavbe má firma
Tomka s.r.o. výrobné priestory na výrobu medoviny, chodili tam rôzne kontroly. Žalobkyňa poukazuje
na stanovisko z 9.12.2020 z RVPS Nitra, v zmysle ktorého k uvedenej prevádzke neboli zistené žiadne
hygienickénedostatky,bolaprekontrolovanáfunkčnosťačistotaprevádzky.Kstavbehangáružalobkyňa
poukázala na stanovisko Obvodného úradu Nitra, v zmysle ktorého mal byť hangár dávno odstránený,

avšakžalovanýv5.radesamylnedomnieva,žetopatríkichvýrobnýmpriestoromasodstránenímtohto
skladu nesúhlasí. Žalobkyňa namieta posudzovanie statiky budovy pánom A., ktorého ona nepozná.
Tvrdí, že sa bez nej nemal ako dostať do budovy, keďže ona jediná má kľúče od priestorov, ktorých
pozretie je nevyhnutné na celkové posúdenie statiky. Odo dňa oznámenia pohľadávky s ňou žalovaní
prestali komunikovať. Začali vytápať, prestali kúriť, dokonca v budove ubytovali rómov a asociálov. Dňa

4.10.2021 dali žalovaní odpojiť budovu od elektrickej energie a s právnou kanceláriou AKMK, ktorá má
právnu kanceláriu hneď vedľa, sa dohodli na poskytnutí elektrickej energiu do výrobných priestorov.
Aktuálne je budova prázdna, bez dodávky elektrickej energie, bez kúrenia, elektrickú energiu odmietajú
obnoviť a odberné miesto nedovolia ani prepísať na žalobkyňu ako spoluvlastníčku budovy, čím sa
budova značne poškodzuje a devastuje. Do oznámenia postúpenia pohľadávky a následne zrušenia

kúpnej zmluvy bola budova v dobrom technickom stave, nemala žiadne závažné skryté vady, kupujúci
sa na nič nesťažovali. Dokonca v čase pred odstúpením od kúpnej zmluvy mali záujem kupovať túto
budovu. Dňa 6.2.2020 bola žalobkyni zaslaná ponuka na uplatnenie predkupného práva k nehnuteľnosti.
Žalovaní budovu ohodnotili na 570 000 eur. O budovu mal veľký záujem pán N., ktorý vlastní advokátsku
kanceláriu AKMK s.r.o. Keď žalovaným predaj budovy nevyšiel a zistili, že bola pohľadávka postúpená

na žalobkyňu, o pár dní na to pre nich budova nemala hodnotu a rýchlo od kúpnej zmluvy odstúpili.
Z právnej kancelárie začali žalobkyni chodiť výhražné listy. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že žalovaní nemali
nikdy v úmysle vyplatiť kúpnu sumu 400 020 eur, na budove chceli zarobiť a predať ju za navýšenú
kúpnu cenu 570 000 eur.

9. Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní a v ďalšom písomnom vyjadrení uviedla, že žalovaná
v 1.rade ako matka žalobkyne a predávajúca previedla svojim trom vnúčatám, a to žalovaným v 2. až 4.
rade spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti na Farskej ulici. Žalovaní mali v úmysle v nehnuteľnosti
podnikať, pokračovať v rodinnej firme, ktorá sa zaoberá výrobou medoviny. Žalovaná v 1. rade sa
dohodla so žalovanými v 2. až 4. rade, že jej zaplatia kúpnu cenu vo výške 400 020 eur s lehotou

splatnosti 10 rokov len v takom prípade, že sa im bude v podnikaní dariť a získajú z neho zisk.
K uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo v roku 2017, k prevzatiu nehnuteľnosti žalovanými 2. až 4. rade došlo
až v roku 2019, kedy bola kúpna zmluva podaná na kataster za účelom zavkladovania. Žalovaní v 2.
až 4. rade po začatí užívania nehnuteľnosti zistili vady nehnuteľnosti. Išlo o viaceré zásadné závady,
ktoré znemožňovali riadne užívanie nehnuteľnosti, a ktoré neboli kupujúcim v čase uzatvorenia kúpnej

zmluvy známe. Šlo o vady ako nefunkčné kúrenie v dome, zatekanie do podkrovia a nad schodiskom
a fasádu z Farskej ulice, problém bol aj so statikou a legalizáciou stavby hangár, stavebné závady
boli aj vo výrobných priestoroch, opadávali kachličky, zatekalo do hrebeňa strechy, čo spôsobovalo
nemožnosť užívať nehnuteľnosti na dohodnutý účel. Žalovaní popierajú tvrdenie žalobkyne, že o vadách
komunikovali so žalobkyňou pred uzavretím kúpnej zmluvy, prípadne pred prevzatím nehnuteľnosti

v roku 2019. Žalobkyňa začala so žalovanými aktívne komunikovať a upozorňovať ich na vady
nehnuteľnosti až po prevzatí nehnuteľnosti v roku 2019. Na vady nehnuteľnosti žalobkyňa upozorňovala
aj mailom zaslaný právnej zástupkyni žalovaných v roku 2020. Nehnuteľnosť aj statický stav bol
obhliadať aj statik M. A.. Právna zástupkyňa žalovaných neskôr tvrdila, že tento nevypracoval statickýposudok, avšak vyjadril sa, že statika budovy je narušená. K stavbe hangáru doplnila, že táto stavba síce
stála v čase prevodu vlastníckeho práva, avšak až po prevode vlastníckeho práva začalo byť sporné,
či je táto budova legálne alebo nelegálne postavená, čo účastníci kúpnej zmluvy tiež považovali za

jednu z vád, ktorá zakladala právo žalovaných od zmluvy odstúpiť. Skutočnosť, že nehnuteľnosť má
vady, nebola medzi účastníkmi kúpnej zmluvy, čiže žalovanými v 1. až 4. rade známa, a tak kupujúci
pristúpili k odstúpeniu od kúpnej zmluvy v zmysle § 501 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Účastníci kúpnej
zmluvy zvolili dohodu, čiže dvojstranný právny úkon, obsahom ktorého bolo jednostranné odstúpenie
od zmluvy kupujúcimi a taktiež právny úkon predávajúcej, ktorým vyjadrila akceptovanie odstúpenia od

zmluvypreexistenciuvádnehnuteľnosti.Takátoformaodstúpeniaodzmluvybolauskutočnenázdôvodu
hospodárnosti na účely jej predloženia katastru, pretože ak by bolo katastru doručené len odstúpenie
od zmluvy, k nemu by museli byť predložené aj podacie lístky, doručenky preukazujúce doručenie
odstúpenia od zmluvy predávajúcej a zároveň kataster na účely posúdenia platnosti odstúpenia od
zmluvy by sa dopytoval predávajúcej, či považuje odstúpenie od zmluvy za sporné, resp. či ho
akceptuje. Kataster posúdil odstúpenie od zmluvy za platné a nesporné, na základe čoho spätne zapísal

predávajúcu ako vlastníčku nehnuteľnosti. Odstúpením od kúpnej zmluvy došlo k vráteniu nehnuteľnosti
a zániku povinnosti uhradiť kupujúcim kúpnu cenu, pretože kúpna zmluva sa zrušuje od začiatku
a predstavuje tzv. synalagmatický vzťah. Občiansky zákonník v § 48 umožňuje odstúpiť od zmluvy
podľa zákona alebo ak sa na tom účastníci zmluvy dohodnú. Kupujúci odstúpili od zmluvy podľa § 507
Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 48 Občianskeho zákonníka. K uvedenému je potrebné uviesť,

že pre odstúpenie od zmluvy sa nevyžadujú žiadne špecifické obligatórne náležitosti. Medzi účastníkmi
zmluvného vzťahu je odstúpenie od zmluvy nesporné, a preto sú tvrdenia žalobkyne o neplatnosti
odstúpenia od zmluvy nedôvodné. Podľa rozhodnutia NS SR 6 Sžo/229/2010 publikovaného v Zbierke
stanovísk NS SR č. 81/2014, kataster postupoval správne, ak posúdil odstúpenie od zmluvy za platné,
v dôsledku čoho sa obnovilo vlastníckeho právo predávajúcej.

Rozhodnutie katastra o platnosti odstúpenia od zmluvy je potrebné považovať v tomto súdnom konaní
za res iudicata a súd by tak mal postupovať podľa § 194 CSP, pretože ak o otázke má právomoc
rozhodnúť iný orgán a tento už rozhodol, súd na takéto vyriešenie otázky prihliadne a vysporiada sa
s ním v odôvodnení rozhodnutia. O platnom odstúpení od zmluvy tak bolo rozhodnuté v rozhodnutí
o zázname Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom sp. zn. Z 11725/21.

Právna zástupkyňa žalovaných akcentovala, že žalobkyňa na požadovanom určení nemá naliehavý
právny záujem. Žalovaný v 5. rade ako aktuálny vlastník nehnuteľnosti nemá žiadny problém previesť
vlastnícke právo na svoje deti, čiže žalovaných v 2. až 4. rade akýmkoľvek typom scudzovacej zmluvy.
Ak by tak stalo a na liste vlastnícka by boli aktuálne zapísaní žalovaní v 2. až 4. rade, žiadnym spôsobom
by to neovplyvnilo žalobkyňu, ani jej postavenie či prípadnú pohľadávku. Cieľom žalobkyne je dosiahnuť

existenciu údajnej pohľadávky, avšak určenie vlastníckeho práva na ňu nemá žiadny vplyv. Žalobkyňa
tak nemá právo zakladať spornosť súkromno-právnych vzťahov tretích osôb, pretože nemá na tom
žiadny právny záujem, a tak nemá ani aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní.
Zmluvu o postúpení pohľadávky zo žalovanej v 1. rade na žalobkyňu považuje právna zástupkyňa
žalovaných za absolútne neplatný právny úkon. Žalovaná v 1. rade nemala vedomosť o tom, že takúto

zmluvupodpisovala.Jepravdou,ževdeň,keďmalazmluvupodpisovať,bolasosvojoudcérouunotárky,
tam jej však bola predložená na podpis kúpna zmluva na predaj pozemkov žalobkyni v Kamenci, pričom
žalovaná v 1. rade sa domnieva, že jej bez jej vedomia bola na podpis predložená aj zmluva o postúpení
pohľadávky. Toho dňa bol v dôsledku korona vírusu lockdown, čiže žalovaná v 1. rade nemala možnosť
si tieto písomnosti prečítať ani pred notárkou, keďže osvedčovanie podpisov u notárky bolo v rýchlosti

akrátkomčasezabezpečenéžalobkyňou,pričombolzákazvychádzania,atakbolažalovanáv1.radeaj
včasovejtiesni.Akbyajtakútozmluvužalovanáv1.radeskutočnepodpísala,nemožnotopovažovaťza
prejav jej vôle, keďže takýto úkon nikdy urobiť nechcela a nebola si ho ani vedomá. Toto tvrdenie vyplýva
aj z uznesenia Okresného riaditeľstvo PZ v Nitre zo dňa 18.1.2022, ktoré je už obsiahnuté v spise. Táto
zmluva je neplatná aj z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom. Je zrejmé, že ak by žalovaná v 1. rade

nemala záujem o kúpnu cenu od svojich vnúčat, tak by sa dohodla na bezodplatnosti zmluvy a určite
by za žiadnych okolností bezodplatne nepostupovala pohľadávku vo výške 400 020 eur na tretiu osobu,
i keď na svoju dcéru, pretože so svojimi vnúčatami mala a aj má pekný vzťah.
V písomnom vyjadrení predloženom právnou zástupkyňou žalovaných žalovaná v 1. rade zdôraznila, že
nemala vedomosť o podpise zmluvy o postúpení pohľadávky, jej úmyslom nikdy nebolo pohľadávku voči

svojim vnúčatám postupovať. Žalovaná v 1. rade ďalej uviedla, že sa po objavení viacerých podstatných
závad na budove rozhodla, že kúpnu cenu od vnúčat požadovať nebude, a preto došlo k uzatvoreniu
dohody o urovnaní. Nie je pravdou, že dohoda o urovnaní bola uzatvorená v úmysle zmariť zmluvu o
postúpení pohľadávky, keďže o nej nemala žiadnu vedomosť. Znenie dohody o urovnaní bolo zasielanéemailom žalobkyni. Najprv dohodu o urovnaní zasielal žalovaný v 5. rade emailom advokátke, následne
dohodu o urovnaní zasielal emailom žalobkyni, a to dňa 16.3.2020, čiže ešte predtým, ako malo dôjsť
k údajnému uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky. Ak niekto konal účelovo, tak to bola práve

žalobkyňa, ktorá mala vedomosť o tom, že dôjde medzi predávajúcou a kupujúcimi k uzatvoreniu dohody
o urovnaní a v snahe získať pohľadávku vo výške 400 020 eur, ktorá by v dôsledku dohody o urovnaní
zanikla, pripravila a bez vedomosti žalovanej v 1. rade jej na podpis podsunula zmluvu o postúpení
pohľadávky.
Žalovaným v 2. až 4. rade nebolo nikdy doručené oznámenie o údajnom postúpení pohľadávky na

žalobkyňu, o tomto sa dozvedeli až od pána L., ktorý ich kontaktoval s tým, že pohľadávku od
žalobkyneodkúpilapožadujejejúhradu.Akajžalobkyňapredložilaoznámeniaspoluspodacímilístkami
a doručenkami, z dátumu na listoch ako aj z doručeniek vyplýva, že doručenky sa nemohli vzťahovať
na oznámenie o postúpení pohľadávky, pretože na oznámeniach je uvedený dátum 16.4.2020 a na
doručenkách je ako deň uloženia zásielky na pošte totožný dátum. Nie je technicky možné v deň,
keď pošta prevezme zásielku, aby sa snažila zásielku doručovať a v ten deň ju aj uložiť na pošte ako

nedoručenú. Nebolo by to možné, ani ak by išlo o doručovanie prvou triedou.
Vzhľadom na existenciu vád nehnuteľnosti účastníci kúpnej zmluvy uzatvorili 22.4.2020 dohodu
o urovnaní, z ktorej vyplýva, že predávajúca nemá žiadne pohľadávky, a to ani pohľadávku z kúpnej
ceny voči žalovaným v 2. až 4. rade. Táto dohoda o urovnaní je dôkazom toho, že úmyslom žalovanej
v 1. rade nikdy nemohlo byť postúpenie pohľadávky voči vnúčatám na tretiu osobu.

Ďalším dôvodom, pre ktorý žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem je, že ak by aj skutočne došlo
k postúpeniu pohľadávky, tak na ochranu jej postavenia a jej pohľadávky jej slúžia ustanovenia
o postúpení pohľadávky, konkrétne § 527 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto ustanovenia však
chránia výlučne postavenie postupníka, ktorý nadobudol pohľadávku odplatne, keďže Občiansky
zákonník chráni postupníka len do výšky zaplatenej odplaty. Znamená to, že v prípade použitia analógie

na bezodplatné postúpenie, žalobkyňa nadobudla pohľadávku s tým, že jej žiadna ochrana voči
postupcovi neprináleží. Žalobkyňa nadobudla pohľadávku, ktorá nie je chránená, čiže ju nadobúdala
s rizikom, že ak by aj neexistovala, alebo mala iný obsah, nemôže sa domáhať uplatňovania žiadneho
nároku voči postupcovi.
Žalovaná v 1. rade nemôže byť v tomto konaní pasívne vecne legitimovaná, pretože sa jej určenie

vlastníckeho práva žiadnym spôsobom nedotýka a nie je ani dôvod, pre ktorý by výsledok takéhoto
konania mal byť pre ňu záväzný.
Právna zástupkyňa žalovaných poukázala na ďalšie konania, ktoré sú vedené medzi stranami sporu
s cieľom žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi na úkor žalovanej v 1. rade ako jej matky získať majetok
či finančné prostriedky, na ktoré nemá nárok alebo jej odňať doživotné právo užívať nehnuteľnosti, ktoré

spolu s manželom darovali žalobkyni ako svojej dcére.

10. Žalovaný v 5. rade vo výsluchu na pojednávaní uviedol, že budovu pozná celý život, staval
ju jeho otec. Ako vlastník ju užíva od roku 2021 alebo 2022 presne nevie. Bol poverený tiež
správou nehnuteľnosti. Správa spočívala v správe nájomných vecí, energií. Všetky práva spojené

s prestavbou si ponechali vlastníci. Vlastníci sa menili, bolo tam 6 – 7 vlastníkov. Ako správca
nemal oprávnenie vykonávať zmeny nehnuteľnosti napr. niečo prestavať, zbúrať. Vlastníkov na žiadne
nedostatky neupozorňoval, ale obracala sa na neho žalobkyňa a aj iní vlastníci nehnuteľnosti, priebežne
susediasrôznyminedostatkami,závadami.KomunikovalajsKooperativou,snimikomunikujeasi2roky.
V tej budove má žalovaný v 5. rade trvalý pobyt. Podnikal tam spolu s otcom, aj spolu so žalobkyňou, boli

jeden čas spoločne otcovými zamestnancami. Chvíľu každý z nich mal živnosť so sídlom v tej budove.
Dohodu o odstúpení od darovacej zmluvy pripravovala pani doktorka C. N. z Nitry. Bolo to v čase, keď
žalovaní v 2., 3. a 4. rade a tiež žalovaný v 5. rade zistili, že nie je iná cesta na nejaké fungovanie
v tej budove. Pani N. predvolala všetkých účastníkov tých zmlúv, konalo sa spoločné stretnutie u nej,
vypočula si argumenty jednotlivých strán a vypracovala im dokumenty. Budova, ktorú vyše 30 rokov

užívali, slúžila na podnikanie, ale hlavne na výrobu medoviny. To bol hlavný predmet podnikania otca
žalovaného v 5. rade. Po jeho smrti jeho mama, ktorá sa stala väčšinovou vlastníčkou nehnuteľnosti,
prejavilazáujem,abyniektovtejtotradíciípodnikanípokračoval.Onaotomspísalatakýprejavvôle,bolo
to vo forme notárskej zápisnice, a toto im bolo doručené, bolo to asi v roku 2014 alebo 2015. Ten prejav
vôle obsahoval rôzne veci, ale aj to, že by bola rada, keby sa v tej tradícií pokračovalo. Za tým účelom

v roku 2017 uzavrela kúpnu zmluvu s deťmi žalovaného v 5. rade, teda jej vnukmi s podmienkou, že
táto výroba bude zachovaná. V čase spísania tejto zmluvy boli deti žalovaného v 5. rade malé, dovtedy
nemali s nehnuteľnosťou nič spoločné, chodili okolo budovy ako vnuci. Ani jeden z nich nemá technické
vzdelanie. Dohodli sa so svojou babkou, že to bude pokračovať tak ako 20 rokov predtým. Toto sa dialopostupne, založili si firmu TOMKA, s.r.o. Firma fungovala v budove, ale postupne narážala na problémy
súvisiace s technickým stavom budovy, s kolaudačným konaním, ktoré nebolo ešte ukončené. Aj na
podnety žalobkyne prichádzali rôzne kontroly, ktoré konštatovali, že budova nezodpovedá technickému

stavu, aby v nej mohla fungovať výroba. Na to boli vydané rozhodnutia, ktoré má žalobkyňa. Tieto
rozhodnutia konštatovali, že výroba sa musí ukončiť, uzavrieť a tak je to stále. Výroba sa v budove
nevykonáva, preto sa dohodli na odstúpení. Kúpna zmluva nebola zadarmo, bola na sumu 400 020 eur,
ktorá suma sa mala postupne zarobiť, a preto bolo na zaplatenie kúpnej ceny 10 rokov. Keďže výroba
nemohla byť rozbehnutá, nebola možnosť tie peniaze zarobiť. Toto povedali pani N., a preto vyhotovila

tie dokumenty takým spôsobom, ako boli vyhotovené. Regionálna veterinárna a potravinová správa
pozastavila výrobu vo februári 2021 – 2022, nevie presne. Žalovaný v 5. rade pokračoval, že v roku
2023 bola kontrola zameraná na technický stav budovy a tam sa konštatovali, že technický stav budovy
nezodpovedá tomu, čo by tam malo byť. Takisto Kooperativa s nimi komunikovala niekoľko rokov. Múr
je súčasťou skladového priestoru, hangáru. Pod hangárom je pivnica, ktorá je pre výrobu medoviny
kľúčová. Aj keď prišli rozhodnutia z roku 2023 alebo 2022 to neznamená, že sa to objavilo až teraz, veci

sa riešili niekoľko rokov priebežne. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, že prečo žalovanému v 5.
rade nedarovali svoje podiely žalovaní v 3. a 4.rade ešte predtým, ako sa odstúpilo od zmlúv, čím by sa
dosiahol súčasný stav, žalovaný v 5. rade uviedol, že určite tam bolo viac riešení. Bola tam aj možnosť,
že mu to mohli darovať, ale stále tam bola tá vôľa pani F., ktorá chcela, aby tradícia bola zachovaná
a to rešpektovali jeho deti a aj on. Oni sa takto rozhodli vrátiť to, čo im bolo dané a odstúpili by od toho

sľubu, že budú robiť výrobu medoviny. Žalovaného v 5. rade to mrzí tiež, tiež by bol rád, keby tá rodinná
tradícia pokračovala, ale nikto z nich sa do rodinnej firmy vrátiť neplánuje, každý z nich má iné, už sa
zariadili iným spôsobom. Od svojej babky dostala 1/4 budovy aj dcéra žalobkyne a rovnako od nej stará
mama očakávala, že sa bude starať a bude tam nejako fungovať aj ona. Volá sa I. B.. Po krátkej dobe
aj ona tento podiel darovala svojej mame. Urobili tak, lebo sa tak jednoducho dohodli.

11. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

12. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 30.1.2017 medzi žalovanou v 1. rade ako predávajúcou a žalovanými
v 2., 3. a 4. rade ako kupujúcimi bolo preukázané, že žalovaná v 1. rade previedla vlastnícke právo

knehnuteľnostiamvspoluvlastníckompodiele2/4nažalovanýchv2.,3.a4.radezakúpnucenu400020
eur,t.j.ukaždéhozkupujúcichzasumu133340eur.VbodeII.2saúčastnícizmluvydohodli,žekupujúci
uhradia predávajúcej kúpnu cenu do 1.2.2027. Podľa pečiatky na tejto kúpnej zmluve viedol Okresný
úrad Nitra, katastrálny odbor na základe tejto zmluvy katastrálne konanie pod V 6804/19.

13. Dňa 17.5.2021 bola medzi žalovanou v 2. rade ako darcom a žalovaným v 5. rade ako obdarovaným
uzavretá darovacia zmluva, na základe ktorej žalovaná v 2. rade previedla svoj spoluvlastnícky podiel
1/6 k nehnuteľnostiam na žalovaného v 5. rade.

14. Okresnému úradu Nitra, katastrálny odbor bol dňa 18.10.2021 doručený návrh žalovanej v 1. rade

na vykonanie záznamu. Žalovaná v 1. rade žiadala, aby bola zapísaná ako vlastníčka nehnuteľnosti
s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/2 s poukazom na skutočnosť, že dňa 15.10.2021 došlo
k platnému a účinnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo dňa 30.1.2017. Okresný úrad Nitra, katastrálny
odbor viedol na základe tohto návrhu konanie Z 11725/21.

15. Darovacou zmluvou zo dňa 9.11.2021 žalovaná v 1. rade previedla na žalovaného v 5. rade
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2. Z pečiatky na tejto kúpnej
zmluve vyplýva, že Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor bolo na základe tejto zmluvy pod
V 12098/2013 vedené katastrálne konanie.

16. Z listiny označenej ako písomný prejav vôle účastníkov odstúpiť od zmluvy zo dňa 13.10.2021
vyplýva, že bol uskutočnený podľa 38 písm. h) vyhlášky úradu geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon, a to medzi žalovanou
v 2. rade ako darkyňou a žalovaným v 5. rade ako obdarovaným. Je tu uvedené, že dňa 17.5.2021 na
základe darovacej zmluvy previedla darkyňa svoj spoluvlastnícky podiel v 1/6-ine k nehnuteľnostiam na

obdarovaného. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva
v prospech obdarovaného v konaní V-4702/21. Keďže dňa 13.10.2021 došlo k platnému a účinnému
odstúpeniu od darovacej zmluvy, darovacia zmluva sa v súlade s ust. §48 ods. 2 Občianskeho zákonníkaod začiatku zrušila. Podpisy žalovaných v 2. a 5. rade na tejto listine boli osvedčené pred notárkou dňa
15.10.2021.

17. Z písomného prejavu vôle účastníkov odstúpiť od zmluvy zo dňa 15.10.2021 vyplýva, že bol
uskutočnený podľa 38 písm. h) vyhlášky úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č.
79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon, a to medzi žalovanou v 1. rade ako predávajúcou
a žalovanými v 2., 3. a 4. rade ako kupujúcimi. Konštatuje sa v ňom, že dňa 30.1.2017 bola medzi
účastníkmi uzavretá kúpna zmluva k nehnuteľnostiam, ktorou predávajúca na kupujúcich previedla svoj

spoluvlastnícky podiel 1/2 k nehnuteľnostiam. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodol o povolení
vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúcich v konaní V-6804/19. Keďže dňa 15.10.2021 došlo
k platnému a účinnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy, kúpna zmluva sa v súlade s ust. §48 ods. 2
Občianskeho zákonníka od začiatku zrušila. Podpisy žalovaných v 1., 2., 3. a 4. rade na tejto listine boli
osvedčené pred notárkou dňa 15.10.2021.

18. Žalovaná v 1. rade ako predávajúca, žalovaná v 2. rade ako kupujúca 1, žalovaný v 3. rade
ako kupujúci 2, žalovaný v 3. rade ako kupujúci 3 uzavreli dňa 15.10.2021 dohodu o odstúpení od
kúpnej zmluvy. Uviedli v nej, že dňa 31.1.2017 uzavreli kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam, v čase
prevodu nehnuteľnosti neboli vady na nehnuteľnosti viditeľné, odborný posudok nebol ku dňu prevodu
vyhotovený. Na nehnuteľnosti boli v čase predaja skryté vady, ktoré sú stavebného charakteru, a ktoré

sú spôsobené vekom stavby a neodborným zásahom do údržby nehnuteľnosti. Účastníci dohody
sa spoločne zhodli na dôvodoch odstúpenia od kúpnej zmluvy, zhodli sa, že stavebné úpravy na
nehnuteľnosti vyžadujú značné finančné výdavky, ktoré by sa týkali rekonštrukcie strechy a pivničných
priestorov. Podľa čl. II. bodu 2 sa uzatvorením tejto dohody obnovuje vlastnícke právo žalovanej v 1.
rade ako predávajúcej k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 31.1.2017.

19. Z dohody o odstúpení od darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanou v 2. rade ako darkyňou
a žalovaným v 5. rade ako obdarovaným dňa 15.10.2021 vyplýva, že účastníci dohody uzavreli dňa
17.5.2021 darovaciu zmluvu, ktorou darkyňa previedla na obdarovaného svoj spoluvlastnícky podiel v
1/6-ine k nehnuteľnostiam. V čl. II. tejto dohody je uvedené, že účastníci dohody spoločne uviedli, že

v čase prevodu nehnuteľnosti neboli vady na nehnuteľnosti viditeľné, odborný posudok nebol ku dňu
prevodu vyhotovený. Na nehnuteľnosti boli v čase predaja skryté vady, ktoré sú stavebného charakteru,
a ktoré sú spôsobené vekom stavby a neodborným zásahom do údržby nehnuteľnosti. Účastníci dohody
sa spoločne zhodli na dôvodoch odstúpenia od kúpnej zmluvy a zhodli sa, že stavebné úpravy na
nehnuteľnosti vyžadujú značné finančné výdavky, ktoré by sa týkali rekonštrukcie strechy a pivničných

priestorov. Je tu uvedené, že účastníci sa dohodli na odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 17.5.2021
(zrejme má ísť o darovaciu zmluvu – chyba v písaní, pozn. súdu).

20. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 1.4.2020 uzavretej medzi žalovanou v 1. rade ako
postupcom a žalobkyňou ako postupníkom vyplýva, že jej predmetom bolo postúpenie pohľadávky na

zaplatenie kúpnej ceny v celkovej výške 400 020 eur, ktorú mala žalovaná v 1. rade voči žalovaným
v 2., 3. a 4. rade titulom kúpnej zmluvy zo dňa 30.1.2017. Podľa bodu 4.1. tejto zmluvy bolo postúpenie
pohľadávky z postupcu na postupníka bezodplatné.

21. Dňa 1.4.2020 bola medzi žalovanou v 1. rade ako predávajúcou a žalobkyňou ako kupujúcou

uzavretá kúpna zmluva, ktorou žalovaná v 1. rade previedla na žalobkyňu vlastnícke právo
k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. N. K. E., obec Kamenec pod Vtáčnikom, okres Prievidza,
zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, vedenú Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor, a to
pozemok – parcelu reg. E, parc. č. 362 – trvalý trávny porast o výmere 181 682 m2 za kúpnu cenu vo
výške 20 000 eur.

22. Z oznámení žalobkyne o postúpení pohľadávky zo dňa 16.4.2020 vyplýva, že žalobkyňa informovala
žalovaných v 2., 3. a 4. rade o tom, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 1.4.2020 došlo
k postúpeniu pohľadávky v celkovej výške 400 020 eur, ktorá vznikla na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej dňa 30.1.2017 medzi predávajúcou E. F. a žalovanými v 2., 3. a 4. rade ako kupujúcimi.

Žalovaným v 2., 3. a 4. rade bolo oznámené, že pani F. ako veriteľ z predmetnej kúpnej zmluvy
pohľadávku postúpila na žalobkyňu. Žalovaní v 2., 3. a 4. rade boli vyzvaní, aby pohľadávku vo výške
133 340 eur každý z nich zaplatili na účet žalobkyne ako nového veriteľa.23. Z doručeniek vyplýva prevzatie písomnosti odosielateľa – žalobkyne žalovanou v 2. rade dňa
16.4.2020, žalovaným v 3. rade dňa 21.4.2020 a žalovaným v 4. rade dňa 21.4.2020. Podľa priložených
podacích lístkov boli listové zásielky podané na pošte dňa 14.4.2020.

24. V dohode o urovnaní zo dňa 22.4.2020 uzavretej medzi žalovanými v 1., 2., 3. a 4. rade účastníci
dohody vyhlásili, že ku dňu podpísania predmetnej dohody sú medzi nimi úplne vysporiadané všetky
peňažné aj nepeňažné záväzky, ktoré v minulosti vznikli pri užívaní, nakladaní a predaji nehnuteľnosti
zapísanej v LV č. XXXX. Urovnanie sa vzťahuje aj na ich dodatky uzavreté medzi žalovanou v 1. rade

a firmou TOMKA s.r.o

25. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 28.10.2020 medzi žalobkyňou ako postupcom a
C. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L. N. XXX/XX, XXX XX O. ako postupníkom vyplýva, že žalobkyňa ňou
na C. L. postúpila pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny vo výške spolu 400 020 eur voči žalovaným
v 2., 3. a 4. rade titulom kúpnej ceny nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.1.2017, ktorá

pohľadávka bola na žalobkyňu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 1.4.2020
uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade. Na C. L. bola pohľadávka v sume 400 020 eur
postúpená za sumu 200 000 eur, ktorú mal C. L. žalobkyni uhradiť do 30.12.2020.

26. Žalobkyňa dňa 27.7.2021 odstúpila od zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú dňa 28.10.2020 ako

postupca uzavrela s postupníkom C. L., L. N. XXX/XX, XXX XX O. z dôvodu nezaplatenia odplaty
v dohodnutej lehote. Podľa podpisu v spodnej časti listiny postupník odstúpenie od zmluvy prevzal dňa
27.7.2021.

27. C. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L. N. XXX/XX, XXX XX O. v čestnom vyhlásení zo dňa 6.2.2024

vyhlásil, že dňa 27.7.2021 mu osobne žalobkyňou bola doručená listiny označená ako „Odstúpenie
od zmluvy o postúpení pohľadávky“, ktorou žalobkyňa odstúpila od zmluvy o postúpení pohľadávky,
ktorá bola medzi žalobkyňou ako postupcom a C. L. ako postupníkom uzavretá dňa 28.10.2022. C. L.
vyhlásil, že predmetné odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávky akceptuje a žiadnym spôsobom
nespochybňuje dôvody odstúpenia, ktoré sú skutočne dané.

28. Právny zástupca žalobkyne adresoval Okresnému úradu Nitra, katastrálny odbor dňa 23.11.2021
podnet ku konaniam vedeným pod č. Z-11723/2021, Z-11725/2021 a V-12098/2021 poukazujúc v ňom
na to, že nie je možné, aby účastníci kúpnej zmluvy uzavretej dňa 30.1.2017 platne odstúpili od
zmluvy. Na odstúpenie od tejto zmluvy účastníci nemali žiadne zmluvný ani zákonný dôvod. Ak by

účastníci naozaj od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 30.1.2017 odstúpili, spôsobili by nevymáhateľnosť
pohľadávky žalobkyne, ktorú žalobkyňa nadobudla na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
1.4.2020. Právny zástupca žalobkyne preto požiadal okresný úrad, aby záznam do katastra v konaní
pod Z-11725/2021 nevykonal z dôvodu, že odstúpenie od kúpnej zmluvy vychádza z fiktívneho dôvodu
s cieľom poškodenia žalobkyne.

29. Dňa 25.11.2021 adresoval právny zástupca žalobkyne Generálnej prokuratúre SR Oznámenie
o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu poukazujúc na skutočnosti ohľadom
uzatvárania jednotlivých zmlúv medzi žalovanými, následného odstúpenia od zmluvy ako aj na zmluvu
o postúpení pohľadávky v prospech žalobkyne.

30. Uznesením vyšetrovateľa zo dňa 18.1.2022 bolo odmietnuté trestné oznámenie žalobkyne vo veci
podozrenia zo spáchania zločinu Poškodzovanie veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. c), ods. 5 písm. a)
Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť žalovaní v 1., 2., 3. a 4. rade, pretože nebol dôvod na začatie
trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. V odôvodnení je uvedené, že

k veci bola o. i. vypočutá E. F., ktorá uviedla, že bola vlastníkom rodinného domu na Farskej ulici 28, ktorý
postavila spolu s manželom K. N. F.. V tomto dome mala adresu trvalého bydliska a mali tam aj firmu
na výrobu medoviny. Touto podnikateľskou činnosťou sa s manželom živili od roku 1990. Manžel zomrel
dňa X.X.XXXX. V roku 2017 uvažovala nad tým, že by firmu a tradíciu výroby mohli prevziať vnúčatá
I. J., K. F. a L. F.. Vnúčatá s tým súhlasili a dohodli sa, že firmu odkúpia za cenu 400 020 eur. Cena

bola v tom čase dohodnutá bez znaleckého posudku, splatná bola do roku 2027. V čase predaja bola
výroba utlmená, ale plánovali ju obnoviť. V roku 2021 sa vnúčatá rozhodli, že odstúpia od kúpnej zmluvy.
Dôvody odstúpenia boli skryté vady stavebného charakteru, neodborné zásahy do údržby nehnuteľnosti
v minulých rokoch, ktoré by si v budúcnosti vyžiadali značné finančné výdavky na rekonštrukciu strechya pivničných priestorov. Ona s tým súhlasila, nakoľko tam boli problémy s technickým stavom budovy,
do budovy zatekalo, viackrát boli vytopené pivničné priestory. Asi 1.4.2020 ju jej dcéra A. B. pozvala na
obed k sebe do Serede, kde jej povedala, že ju bude zastupovať ohľadom predaja budovy na Farskej 28,

že všetko vybaví, zariadi, postará sa, aby nemala starosti a problémy a aby ju kontroly, ktoré boli v tom
objekte viackrát, neotravovali, keďže aj ona bola spolumajiteľkou, s čím súhlasila, dcére verila. Dcéra
už pri tom obede mala pripravené papiere, ktoré si ani nečítala. Dcéra ju zobrala po obede k notárke,
kde tie papiere u notárky podpísala. Všetko to prebehlo rýchlo, nemala čas ani možnosť si to prečítať,
pretože nemala pri sebe ani okuliare, ale dcére verila. Asi v auguste 2020 jej vnúčatá povedali, že ich

oslovil nejaký pán L. s tým, že on je majiteľom pohľadávky, ktorú kúpil od pani B. a domáhal sa svojich
peňazí a práv, chcel sa nasťahovať do nehnuteľnosti. O tom, že dcéra postúpila pohľadávku pánovi L.,
ju neinformovala.

31. Z emailu odoslaného žalobkyňou žalovaným v 2., 3. a 4. rade dňa 21.4.2020 vyplýva, že žalobkyňa
ich upozorňuje na neustále sa zväčšujúci fľak na fasáde. Je obdobný fľak ako na vnútornom schodisku,

ktoré vedie do podkrovia hl. budovy. Tieto dva fľaky vznikli zatekaním sprchových kútov, ktoré žalovaní
vybudovali po smrti dedka. Žalobkyňa prejavila záujem vec riešiť v záujme zamedzenia ďalšieho
znehodnocovania nehnuteľnosti.

32. Dňa 6.5.2020 žalobkyňa adresovala žalovaným v 2., 3. a 4. rade ďalší email, v ktorom má záujem

doriešiť s nimi zatekanie, ktoré považuje za vážnu závadu. Na tento email reagovala žalovaná v 2.
rade, ktorá uviedla, že situáciu s vlhnutím muriva, ktorá sa prejavovala už v minulosti, bol obhliadnuť
a posúdiť človek, ktorý im už v minulosti riešil podobný problém. Dohodli sa na prípadnej výmene
poškodeného potrubia alebo spoja. Stena bude následne zamurovaná a vymaľovaná. Termín prác
im má byť oznámený. Žalovaná v 2. rade ďalej uviedla, že ich prioritou je predaj podielov. Tiež

uviedla, že vzhľadom na situáciu, keď všetci podpísali zmluvu s realitnou kanceláriou na predaj celej
budovy, je zbytočné, aby sa dohadovali na stavených úpravách. Ak by realitka nenašla kupujúceho
v priebehu niekoľkých týždňov, predajú všetky ich podiely tak, aby ďalšie jednania viedla žalobkyňa
s ich otcom M. F. ako zástupcom nového majiteľa. Dokiaľ nedôjde k niektorému variantu s predajom
budovy alebo jej rozdeleniu, neželajú si robiť stavebné úpravy a zásahy tak, ako o tom bola žalobkyňa

upovedomená kontrolou v r. 2017, budova by sa nemala využívať inak ako obytný dom alebo na účel
určený v stavebnom a kolaudačnom rozhodnutí.

33. Z predžalobnej výzvy spoločnosti Slovenské elektrárne – energetické služby, s.r.o. zo dňa 28.4.2020
adresovanej spoločnosti TOMKA s.r.o. vyplýva, že spoločnosť bola vyzvaná na úhradu pohľadávky vo

výške 5 198,15 eur pozostávajúcej z istiny v sume 4 745 eur a zmluvnej pokuty v sume 453,15 eur. Vo
výzve sa konštatuje, že so spoločnosťou TOMKA s.r.o. uzavreli Zmluvu o dielo k rekonštrukcii kotolne.
Cena diela bola dohodnutá na sumu 13 140 eur, táto v zmysle uzavretého splátkového kalendára nebola
uhradená v celom rozsahu.

34. Z emailu odoslaného žalobkyňou žalovaným v 2., 3. a 4. rade dňa 16.3.2021 je preukázané, že
žalobkyňa sa obracia na žalovaných ako spoluvlastníkov s tým, že v ich dome zateká, čo im písala
už 1.4.2020. Zateká v časti užívanej žalovanými prasknuté potrubie do obvodového muriva schodiska.
Preteká to už aj na strop kancelárskych priestorov na 1 NP. Žalobkyňa žiada o stanovisko, akým
spôsobom môžu spoločne odstrániť závadu, ktorá výrazne deštruuje murivo a tým aj statiku podlažia

v budúcnosti, čo na spoločnej nehnuteľnosti spôsobí nevyčísliteľné škody. Žalobkyňa žalovaných žiada
aj o vyjadrenie, aký dôvod majú nesúhlasiť s výmenou plesnivého, nefunkčného okna na schodisku.

35. Z emailovej komunikácie medzi žalobkyňou a spoločnosťou Slovenské elektrárne – energetické
služby s.r.o. zo dňa 28.9.2021 bolo preukázané, že žalobkyňa sa informovala na dodávku elektriny do

odbernéhomiestanaFarskej28vNitre.Žalobkyňauvádza,žemáinformácieotom,žedôjdekodpojeniu
odberného miesta, má záujem, aby jej podnájomníkom bola elektrická energia dodávaná. Na dotaz
žalobkyne, z akých dôvodov sa odberné miesto odpája, jej F. D. – obchodník pre retail spoločnosti
Slovenské elektrárne – energetické služby s.r.o. odpovedal, že na základe neuhradených pohľadávok.
F. D. žalobkyni v emaily zo dňa 28.10.2021 uviedol, že spoločnosť TOMKA s.r.o. v lehote podľa výzvy

na odstúpenie od zmluvy uhradila svoje záväzky, s ktorými bola v omeškaní, zmluva je naďalej platná do
31.12.2021. V ďalšom emaily uviedol, že distribúcia elektriny zatiaľ nebola obnovená, nakoľko to bola
požiadavka odberateľa, keďže sa šetrí neoprávnený odber.36. Žalovaní v 2., 3. a 4. rade žalobkyni dňa 6.2.2020 s poukazom na ust. § 140 Občianskeho
zákonníka ponúkli na predaj svoje spoluvlastnícke podiely na spornej nehnuteľnosti tvoriace spolu 50
% nehnuteľnosti za sumu vo výške 570 000 eur s tým, že ak žalobkyňa túto ponuku nevyužije, uzavrú

kúpnu zmluvu so spoločnosťou Tomka Familia s.r.o.

37. Žalobkyňa v emaily zo dňa 6.3.2020 adresovanému C. A. N. uviedla, že sa na ňu obracia ohľadom
odpredaja nehnuteľnosti na Farskej 28 v Nitre. Vzhľadom na zlý technický stav domu a fakt, že
kolaudácianezodpovedástavu,vakomsadomnachádza avposlednýchrokochnebolidoňinvestované

žiadne finančné prostriedky, má za to, že požadovaná cena je nadhodnotená. Žalobkyňa sa pýta na
možnosť o cene rokovať a žiada zaslanie najvyššej cenovej ponuky od Tomka Familia s.r.o., ktorá
ponúkla 570 000 eur.

38. Právny zástupca žalovaných v 3., 4. a 5. rade listom zo dňa 6.10.2021 odpovedal na návrh
podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti, ktorými bola žalobkyňa a I. B.. Uviedol, že jeho klienti

majú záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, uprednostňujú reálne rozdelenie
nehnuteľnosti, sú ochotní zvážiť aj predaj ich spoluvlastníckych podielov v závislosti od ponúknutej
kúpnej ceny.

39. Žalovaný v 5. rade zaslal dňa 14.10.2021 právnemu zástupcovi žalobkyne email, v ktorom ho

požiadal o zaslanie rukou urobeného nákresu alebo bližšieho popisu, ako si Čačaní predstavujú
rozdelenie nehnuteľnosti.

40. Dňa 17.10.2021 žalovaný v 5. rade zaslal právnemu zástupcovi žalobkyne ďalší email, v ktorom
uvádza, že je prekvapený, že stretnutie, ktoré bolo právnym zástupcom žalobkyne navrhnuté, sa

neuskutoční. Považuje za neprimerané čakať na osobné stretnutie ďalšie dva týždne. Za najakútnejšie
považuje nájsť riešenie ohľadne platieb za elektrinu. V emaily sa žalovaný v 5. rade vyjadruje
k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Za prijateľné považuje rozdelenie nehnuteľnosti. Druhou
možnosťou je odkúpenie podielov I. B. a A. B..

41. Zo znaleckého posudku č. 139/2015 znalca Ing. Petra Martišku zo dňa 25.9.2015 vyplýva, že znalec
stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu 799 000 eur.

42. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti TOMKA s.r.o., IČO: 47476656 vyplýva, že táto
spoločnosť má od jej vzniku dňa 16.10.2013 sídlo na adrese L. XX, XXX XX H.. Jediným spoločníkom

tejto spoločnosti je aktuálne žalovaný v 5. rade. V minulosti boli spoločníkmi tejto spoločnosti aj žalovaní
v 2. a 3. rade.

43. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti Famila Tomka s.r.o., IČO: 52196071 je žalovaný v 5.
rade jediným spoločníkom tejto spoločnosti. Spoločníkom spoločnosti bol od 15.2.2019 do 19.2.2020 aj

žalovaný v 4. rade. Táto spoločnosť má tiež od jej vzniku sídlo na adrese L. XX, XXX XX H..

44. Z výpisu zo živnostenského registra subjektu M. F. – TOMKA, IČO: 43281842 bolo preukázané, že
tento podnikateľský subjekt mal v živnostenskom registri zapísané miesto podnikania na adrese L. XX,
XXX XX H.. Podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť ku dňu 31.12.2015.

45. Právny zástupca žalobkyne návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo
dňa 27.9.2021 v mene žalobkyne a I. B. listom zo dňa 27.9.2021 oslovil žalovaných v 3., 4. a 5.
rade. Uviedol, že jeho klientky majú záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
a ako najvhodnejšie alternatívy uviedol nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam klientkami

a vyplatenie spoluvlastníckych podielov a nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanými v 3., 4. a 5. rade
a vyplatenie podielov jeho klientok.

46. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k nehnuteľnostiam vyhotovenom ku dňu 30.12.2013 ako aj ku
dňu 2.9.2016 bolo preukázané, že tieto nehnuteľnosti boli v podielovom spoluvlastníctva žalovanej v 1.

(spoluvlastnícky podiel 2/4), žalobkyne (spoluvlastnícky podiel 1/4) a spoločnosti TOMKA s.r.o., IČO:
47476656, (spoluvlastnícky podiel 1/4).47. Dňa 26.9.2019 bola medzi podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to I. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, D., žalobkyňou a žalovanými v 2., 3. a 4. rade podpísaná dohoda spoluvlastníkov
o užívaní, správe a hospodárení so spoločnou vecou. Jej prílohou bolo rozdelenie užívania

nehnuteľnosti, situačný nákres a dohoda o dodávke energií. V dohode o dodávke energií sa podieloví
spoluvlastníci dohodli, že všetky energie a služby spojené so zabezpečením energií bude zabezpečovať
a úhrady fakturovať spoločnosť TOMKA s.r.o., IČO: 47476656.

48. Regionálna veterinárna a potravinová správa Nitra dňa 9.12.2020 odpovedala na podnet žalobkyne,

ktorým poukázala na nedodržiavanie základných hygienických požiadaviek v priestoroch výroby
medoviny TOMKA s.r.o. Podnet žalobkyne po vykonaní kontroly dňa 7.12.2020 vyhodnotili ako
neopodstatnený.

49. Z technickej správy k Statického posúdenia technického stavu oporného múru vzhľadom
k nadlimitnej horizontálnej vychýlke vypracovanej autorizovaným stavebným inžinierom P. C. Q., K.

v 09/2023 vyplýva, že sa zaoberal posúdením múra ležiaceho na hranici parcely č. 1244, ktorá susedí
s parcelou č. 1243. V závere sa uvádza, že môže byť viacero príčin vzniknutých porúch, ktoré boli
spozorované počas vizuálnej ohliadky múra: podložie s nízkymi parametrami únosnosti, nedostatočné
rozmery základových konštrukcií, malá hĺbka založenia s čím je spojené premŕzanie zeminy v úrovni
základovej škáry alebo zatekanie dažďovej vody z priľahlých striech k základovým konštrukciám múra.

Nosná konštrukcia múra je podmienečne vyhovujúca. Podmienkou je, že v časovom horizonte jedného
roka bude potrebná kompletná prestavba múru (rozobratie muriva, súpevnenie základov a vystavanie
nanovo). A vylúčenie zatekania dažďovej vody z priľahlých striech do úrovne základovej škáry múru.

50. Mesto Nitra dňa 5.1.2024 v odpovedi na žiadosť žiadateľa KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna

Insurance Group o prešetrenie nedodržiavania povinnosti vlastníka stavby múru na riadnu údržbu
tejto stavby žalobkyni a žalovanému v 5. rade oznámilo, že ako vlastníci stavby múra na parcele č.
1244 sú povinní udržiavať stavbu v dobrom technickom stave. Majú tiež urobiť opatrenia, aby zabránili
poškodzovaniu cudzieho majetku a vzniku úrazu vlastníkov susednej nehnuteľnosti. Mesto uviedlo,
že stavba svojim súčasným stavom nezodpovedá základným požiadavkám stavby. Konštrukcia stavby

vizuálne vykazuje závady a nedostatky, ktoré znižujú životnosť stavby, zhoršujú statiku stavby, hygienu
stavby a jej okolia, požiarnu bezpečnosť, bezpečnosť stavby pri užívaní, stavba prestáva plniť funkciu
ochrany ľudí alebo vecí. Žalobkyňa a žalovaný v 5. rade boli upozornení, že neudržiavaním stavby
v dobrom stavebno-technickom stave sa dopúšťajú protiprávneho konania majúceho znaky priestupku.

51. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 7.11.2013 žalovaná v 1. rade previedla svoj spoluvlastnícky podiel
k nehnuteľnostiam o veľkosti 1/2 na obchodnú spoločnosť TOMKA s.r.o., IČO: 47476656 za kúpnu cenu
200 000 eur, ktorá bola splatná v lehote do 31.12.2014. Dňa 24.8.2016 žalovaná v 1. rade od tejto
zmluvy odstúpila.

52. Žalovaný v 5. rade v oznámení o ukončení poverenia a splnomocnenia zo dňa 15.9.2019
adresovanom žalovanej v 1. rade uviedol, že dňa 26.8.2015 bolo notárkou JUDr. Dagmar Bizoňovou
vyhotovené overené vyhlásenie vôle žalovanej v 1. rade, na základe ktorého bol žalovaný v 5. rade ako
jej syn splnomocnený správou a zastupovaním vo veciach majetkových, čo vtedy prijal a vykonával.
Vzhľadom na skutočnosti, ktoré sa nedávno udiali ohľadom darovania značnej časti majetku, ako aj

nerešpektovania jeho názoru a rád považuje toto jednanie za závažné porušenie jeho kompetencií,
a preto odstupuje od svojich práv a povinností, ktoré vykonával.

53. Žalobkyňa súdu predložila prvú stranu notárskej zápisnice č. N 142/2015. Na tento listinný dôkaz
súd vzhľadom na jeho nekompletnosť neprihliadal.

54. Z rozsudku Okresného súd Nitra č. k. 16C/88/2022-225 zo dňa 25.10.2023 v spore žalobkyne
voči žalovanej v 1. rade, o nahradenie prejavu vôle bolo preukázané, že žalobkyňa sa v predmetnom
súdnom konaní voči žalovanej v 1. rade domáhala nahradenia prejavu vôle žalovanej uzavrieť dodatok
k zmluve o zániku vecného bremena doživotného užívania zo dňa 15.10.2020, ktorého predmetom bola

oprava označenia žalovanej v 1. rade ako zmluvnej strany. Žaloba v predmetom spore bola zamietnutá
a žalovanej v 1. rade bol voči žalobkyni priznaný nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.55. Okresný súd Galanta rozsudkom č. k. 26C/16/2022-206 zo dňa 13.4.2023 v spore iniciovanom
žalovanou v 1. rade voči žalobkyni, o zaplatenie sumy 5 500 eur žalobu zamietol a žalobkyni priznal
voči žalovanej v 1. rade nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

Zaplatenia žalovanej sumy sa žalovaná v 1. rade voči žalobkyni domáhala titulom zmluvy o dôchodku zo
dňa 14.8.2019, predmetom ktorej bol záväzok žalobkyne vyplácať žalovanej v 1. rade doživotnú rentu
vo výške 500 eur.

56. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

57. Súd sa v prvom rade zaoberal procesnou prípustnosťou podanej žaloby, teda skúmal, či žalobkyňa
má na žalobou požadovanom určení naliehavý právny záujem. Súd pripomína, že právny záujem,
ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP, musí byť
naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je

vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak
nasledovaťiné(ďalšie)súdnekonaniealebokonania.Naliehavýprávnyzáujemjedanývtedy,akexistuje
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nie je pritom rozhodujúce

ako táto neistota vznikla (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/49/2003). Na existenciu naliehavého právneho
záujmu žalobkyne na danom určení súd prihliadal z úradnej povinnosti a dospel k záveru, že žalobkyňa
naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom určení nepreukázala.

58. Z početnej judikatúry súdov vyplýva, že ak sa žalobca domáha určenia, že on sám je

vlastníkom nehnuteľností, u ktorých je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má
vo vzťahu k tejto osobe zapísanej v katastri nehnuteľností ako vlastník naliehavý právny záujem
na požadovanom určením, pretože s prihliadnutím k významu zápisov vlastníckych práv v evidencii
nehnuteľností je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a bez
požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť aj ohrozené. Tieto závery však nie je možné aplikovať

na prejednávaný spor. V súdenej veci žalobkyňa totiž nežiada určiť jej vlastnícke právo, ale domáha
sa určenia vlastníckeho práva iných osôb, ktorými sú žalovaní v 3., 4. a 5. rade. Právne postavenie
žalobkyne určenie vlastníckeho práva v prospech žalovaných v 3., 4. a 5. rade nijako neovplyvní.
Podaná žaloba o určenie vlastníckeho práva nie je v tomto prípade spôsobilým právnym prostriedkom
pre odstránenie neistoty v právnych vzťahoch medzi stranami. Žalobkyňa na žalobou požadovanom

určení nemá naliehavý právny záujem.

59. Z obsahu žaloby je zrejmé, že pre žalobkyňu nie je vôbec podstatný výrok rozhodnutia, ktorého
sa v tomto konaní domáha, teda samotné určenie vlastníckeho práva v prospech žalovaných v 3.,
4. a 5. rade. Sama žalobkyňa v podanej žalobe argumentuje tým, že neisté je jej právne postavenie

ako postupníka zo zmluvy o postúpení pohľadávky. Ohrozenie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam
žalobkyňa ani netvrdí, a to ani vo vzťahu k žalovaným v 3., 4. a 5. rade. Žalobkyni de facto o ich
vlastnícke práva vôbec nejde, vyhovenie žalobe a určenie vlastníckeho práva v prospech žalovaných
v 3., 4. a 5. rade právne postavenie žalobkyne nijako nezmení. K výsledku tohto konania, ktorý má byť
podľa žalobkyne poňatý do výroku rozsudku, žalobkyňa smeruje len z dôvodu, že pokiaľ má súd za

vyššie popísaného a zisteného skutkového stavu žalobe žalobkyne vyhovieť, musí preskúmať platnosť
odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 30.1.2017 uzavretej medzi žalovanou v 1. rade ako predávajúcou
a žalovanými v 2., 3. a 4. rade ako kupujúcimi a platnosť odstúpenia od darovacej zmluvy zo dňa
17.5.2021 uzavretej medzi žalovanou v 2. rade ako darkyňou a žalovaným v 5. rade ako obdarovaným.
Tieto odstúpenia žalobkyňa považuje za neplatné. Podľa názoru súdu žalobkyňa na určení vlastníckeho

práva v prospech žalovaných v 3., 4. a 5. rade nemôže mať naliehavý právny záujem, pretože aj
v prípade, ak by súd tieto odstúpenia vyhodnotil ako neplatné právne úkony, neviedlo by to k zlepšeniu
právneho postavenia žalobkyne.60. Súd z obsahu žaloby vyvodil, že prvoradým zámerom žalobkyne je nestratiť postavenie veriteľa
pohľadávky,ktorájejmalabyťpostúpenážalovanouv1.radenazákladezmluvyopostúpenípohľadávky
zo dňa 1.4.2020. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaní zmluvu o postúpení pohľadávky v priebehu celého

súdneho konania spochybňujú. Žalovaná v 1. rade tvrdila, že bola pri podpísaní uvedenej zmluvy
oklamaná a podvedená a konanie žalobkyne bolo nepoctivé. Tiež uvádzala, že takúto zmluvu uzavrieť
nechcela a ani nevedela, že ju podpisuje. Aj za situácie, že súd by po vyhodnotení sporných odstúpení
odzmlúvakoneplatnýchprávnychúkonovžalobevyhovel,tedaurčilbyvlastníckeprávožalovanýchv3.,
4. a 5. rade k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach uvedených v petite podanej žaloby, súdne

rozhodnutiebysaprávnychvzťahovmedzižalobkyňouažalovanýmiv2.,3.a4.rade,ktorémalivzniknúť
na základe spornej zmluvy o postúpení pohľadávky, nijako nedotklo. Z vyjadrení žalovaných v tomto
konaní je zrejmé, že pohľadávku žalobkyne, ktorá jej mala na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 1.4.2020 vzniknúť, spochybňujú v celom rozsahu. Z tohto ich postoja je zrejmé, že nikto zo
žalovaných žalobkyni nemieni titulom tejto spornej pohľadávky poskytnúť plnenie. Súd opäť zdôrazňuje,
že tento postoj žalovaných by neovplyvnilo ani prípadné určenie vlastníckeho práva v súlade s petitom

tejto žaloby. Keďže žalovaní pohľadávku žalobkyne neuznávajú a nemienia ju žalobkyni uhradiť, je
zrejmé, že pokiaľ sa bude žalobkyňa voči žalovaným domáhať plnenia, bude zrejme musieť iniciovať
ďalšie súdne konanie, v ktorom súd o povinnosti žalovaných v 2., 3. a 4. rade zaplatiť žalobkyni sumu,
ktorá jej mala byť postúpená, rozhodne. Len samotné určenie vlastníckeho práva v prospech žalovaných
v 3., 4. a 5. rade nebude mať žiaden vplyv na nároky žalobkyne, ktoré jej majú na základe spornej

zmluvy o postúpení pohľadávky voči žalovaným v 2., 3. a 4. rade patriť. Na žalobou požadovanom
určení preto žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem. Pre doplnenie súd poukazuje na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/103/2018 a 5Cdo/31/2011, z ktorých jasne vyplýva,
že za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale
len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre

právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba.
Daný právny názor možno nájsť aj v rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/156/2018. Z uvedeného je zrejmé, že
určovacia žaloba je prípustná aj v prípadoch, ak je možné brániť svoje práva aj iným druhom žaloby.
Podmienkou však je, aby sa daným rozhodnutím vyriešil spor medzi stranami, čo v prejednávanom
spore vôbec neplatí.

61. Vzhľadom na tieto zistenia súd dospel k záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu
žalobkyne na určení vlastníckeho práva v prospech žalovaných v 3., 4. a 5. rade, čo bolo prvoradým
dôvodom pre zamietnutie žaloby. Podľa názoru súdu žalobkyňa na presadzovanie svojho hmotného
práva, ktorým je v skutočnosti peňažný nárok na zaplatenie sumy vo výške 400 020 eur, zvolila

neadekvátnu procesnú formu – žalobu o určenie vlastníckeho práva, ktorej súd vzhľadom na nedostatok
naliehavého právneho záujmu nemohol vyhovieť, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

62. Obiter dictum súd dopĺňa, že zvažoval, či je možné v tomto konaní sa prejudiciálne zaoberať
otázkou platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 1.4.2020 len za účelom posúdenia naliehavého

právneho záujmu žalobkyne na žalobou požadovanom určení. Podľa názoru súdu uvedené potrebné
nebolo. Aj pokiaľ by žalobkyňa mala iný právny názor, súd by jej žalobe nemohol vyhovieť, pretože
dospel k záveru, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 1.4.2020 na žalobkyňu pohľadávka platne
postúpená nebola. Na spornej zmluve o postúpení pohľadávky je síce osvedčený podpis žalovanej v 1.
rade, z jej vyjadrenia však vyplynulo, že takúto zmluvu so žalobkyňou nikdy uzavrieť nechcela. Bolo

preukázané, že dňa 1.4.2020 bol podpis žalovanej v 1. rade osvedčený u notárky, keďže v tento deň
žalovaná v 1. rade podpisovala iné dokumenty, konkrétne kúpnu zmluvu, ktorou mienila previesť na
žalobkyňu vlastnícke právo k pozemkom v k. ú. N. K. E., okres Prievidza. Tvrdenie žalovanej v 1. rade
o tom, že jej bol podložený na podpis aj iný dokument, ktorý v skutočnosti podpísať nechcela (sporná
zmluva o postúpení pohľadávky), tak vyznieva presvedčivo. Tiež je možné uveriť tvrdeniam žalovanej

v 1. rade o tom, že dokumenty, ktoré jej predložila jej vlastná dcéra, nečítala, pretože dcére jednoducho
verila. V tomto konaní neboli k zisteniu skutkového stavu ohľadom podpisu spornej zmluvy o postúpení
pohľadávky vykonané žiadne priame dôkazy. Žalovaná v 1. rade sa však k týmto okolnostiam vyjadrila
v rámci svojho výsluchu pred vyšetrovateľom vo veci vedenej OR PZ Nitra pod ČVS: ORP-1514/3-
VYS-NR-2021. Výsluch žalobkyne v tomto konaní vykonaný nebol. Z jej písomného vyjadrenia, ktoré

bolo súčasťou vyjadrenia jej právneho zástupcu zo dňa 14.4.2024 vyplynulo, že žalobkyňa svojej
matke navrhla odkúpenie pohľadávky z dôvodu, že jej žalovaní aj napriek naliehaniu odmietli vyplácať
z budovy akúkoľvek čiastku. Žalobkyňa v tomto vyjadrení tvrdí, že žalovanej v 1. rade navrhla odkúpenie
pohľadávky, aby žalovaná v 1. rade prišla aspoň k nejakým peniazom. Ďalej tu žalobkyňa tvrdí, že to bolavôľa žalovanej v 1. rade „pohľadávku odpredať, pretože ako tvrdila všetci na tej budove zarábajú, len ona
nič nemá s tým, že budova bola plne obsadená nájomníkmi“ a uvádza aj, že „pohľadávku od nej odkúpila
a odkúpila od nej aj nejaké pozemky, ktoré mala po svojich rodičoch, lebo potrebovala peniaze, keďže jej

vnuci ani jej brat jej nič za budovu, ktorú užívali, nedávali.“ Súdu sa javí celkom nelogické, aby v prípade,
ak jediným dôvodom postúpenia pohľadávky zo žalovanej v 1. rade na žalobkyňu, malo byť získanie
peňažných prostriedkov žalovanou v 1. rade, táto na žalobkyňu postupovala pohľadávku na zaplatenie
sumy vo výške 400 020 eur bezodplatne, bez akéhokoľvek protiplnenia. Takýto postup sa preto súdu javí
ako celkom nezmyselný, zvlášť za situácie, že z postoja aj vyjadrenia žalovaných bolo preukázané, že

ich vzájomné vzťahy boli a sú dobré. Základným definičným znakom právneho úkonu je jednota vôle a jej
prejavu. Vôľa smerujúca k vykonaniu platného právneho úkonu musí byť slobodná a vážna, navonok
musí byť prejavená určito a zrozumiteľne. Vôľa urobiť právny úkon ako psychický stav konajúceho
človeka k zamýšľanému následku je nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu.
V súvislosti so zisťovaním existencie vôle sa predovšetkým vychádza z objektívnych skutočností,
teda z okolností, za ktorých bol prejav urobený. Prejav, ktorý je iba zdanlivo prejavom vôle, avšak

v skutočnosti vôľa neexistuje alebo skutočná vôľa je iná, je neplatný. V súdenom spore žalovaná v 1.
rade nemala vôľu postúpiť na žalobkyňu pohľadávku, ktorú mala voči svojim vnukom, žalovaným v 2., 3.
a 4. rade. Žalovaná v 1. rade so žalobkyňou zmluvu o postúpení pohľadávky uzavrieť nechcela. Zmluva
o postúpení pohľadávky je preto s poukazom na ust. § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným
právnym úkonom, čo len podporuje už vyššie uvedený záver súdu o nedostatku naliehavého právneho

záujmu žalobkyne na žalobou požadovanom určení v tomto konaní.

63. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že súd sa musí zaoberať
otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom
naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase jeho rozhodovania, čím

dochádza k rešpektovaniu zásady hospodárnosti, keď súd v prípade nepreukázania naliehavého
právneho záujmu vec meritórne neposudzuje. Vzhľadom na zistenia súdu o nedostatku naliehavého
právneho záujmu žalobkyne na žalobou požadovanom určení sa súd ďalej sa žalobou meritórne
nezaoberal.

64. Vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade súd žalobu zamietol aj pre nedostatok ich pasívnej vecnej
legitimácie. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá
fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale
vždy iba to, či účastníkom objektívne je, alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená,
že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho

hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie naproti
tomu ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný) nie je
nositeľom tej hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 192/2004).
Predmetom tejto žaloby je určenie vlastníckeho práva v prospech žalovaných v 3., 4. a 5. rade. Vo
vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade sa žalobkyňa určenia vlastníckeho práva nedomáha. Označovanie

žalovaných v 1. a 2. rade na strane žalovaných len z dôvodu, že boli účastníčkami predchádzajúcich
zmluvných vzťahov, preto nemá žiadny racionálny základ. Žalovaným v 1. a 2. rade pasívna vecná
legitimácia nesvedčí, čo je vo vzťahu k nim ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby.

65. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže

v konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní, zatiaľ čo žalobkyňa nedosiahla žiadny materiálne
merateľný úspech, súd priznal žalovaným voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %).

66. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods.

2 CSP).

Poučenie:

2 19C/92/2023

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.