Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/101/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212206821
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2212206821.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členiek: Mgr.
Lucia Mizerová a JUDr. Erika Tischlerová, v sporovej veci žalobcu: HYDROTUNEL, s.r.o., IČO: 36 297
429, Majmírova 14, Bojnice, proti žalovanému: Crossdefault Management Group, k. s., IČO: 45 462
801, Grösslingová 56, Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: WELTEN, a.s., IČO: 35 966
378, Báč 113, zast.: JUDr. Róbert Šimko, advokát, Grösslingová 56, Bratislava, o určenie neplatnosti

dražby, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 27.06.2024, č. k.
10C/28/2012-655, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie sa vo výrokoch I a II zrušuje a vec sa v tomto rozsahu vracia súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Odvolanie žalovaného proti výroku III napadnutého uznesenia sa odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I), priznal žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II) a vyslovil, že žalobcovi vracia cestou Slovenskej pošty
a.s. súdny poplatok vo výške 92,80 € (výrok III).

2.Svoje rozhodnutieodôvodilust.§144,§145ods.1a§146ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalej

len „CSP“) tak, že žalobca sa žalobu doručenou súdu 30.04.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd určil neplatnosť dražby. Podaním z 20.06.2024 (pred prvým pojednávaním) vzal žalobca žalobu v
celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu. Vzhľadom k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu súd zastavil
konanie podľa § 145 ods. 1 CSP. Prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nezisťoval,
pretože k späťvzatiu žaloby došlo pred nariadením predbežného prejednania sporu, resp. pojednávania.
Súd síce vytýčil pojednávanie na 20.05.2024, ale vzhľadom na to, že žalobca sa na pojednávanie

nedostavil, nedošlo k otvoreniu pojednávania a vec bola odročená na 01.07.2024. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil
žalobca, keďže doručil na súd podanie, ktoré súd podľa obsahu vyhodnotil ako späťvzatie žaloby, a preto
priznal nárok na náhradu trov protistrane, t. j. žalovanému v rozsahu 100 %.

3. Včasným odvolaním žalovaný navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietol, že súd mal v zmysle § 146 ods. 1 CSP zisťovať nesúhlas
žalovaného so späťvzatím žaloby a mal na jeho nesúhlas prihliadať. Súd nesprávne vyhodnotil, že k
späťvzatiu žaloby došlo pred nariadením pojednávania, keďže žalobca sa na pojednávanie 20.05.2024
nedostavil a nedošlo k otvoreniu pojednávania. Žalovaný tvrdí, že pojednávanie vo veci samej sa
začalo 20.05.2024. Na pojednávanie sa riadne dostavil právny zástupca žalovaného, nedostavil sa bez
ospravedlnenia žalobca ani jeho právny zástupca a súd pojednával v ich neprítomnosti. Zo zvukovej

nahrávky z pojednávania vyplýva, že nie je úplná a zachytáva až úsek pojednávania, v ktorom právny
zástupca žalovaného začal s prednesom a vyjadroval sa k veci a sudca začal protokolovať priebehpojednávania. V tejto súvislosti žalovaný odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS
118/1997. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca vzal žalobu späť až po začatí pojednávania, preto
mal súd zisťovať nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov. Ako žalovaný už

uviedol v stanovisku z 28.05.2024 a v nesúhlase so späťvzatím žaloby, žaloba žalobcu je dôvodná,
napriek právoplatnému rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda v konaní sp. zn. 7C/79/2012, ktorý
rozhodoloneplatnostidobrovoľnejdražbyzodňa21.03.2012.Napriektomutorozsudkužalobcanemôže
byť uspokojený na svojich právach, keďže žalovaný nemôže pristúpiť k speňaženiu majetku úpadcu,
pretože ako vlastník dotknutých pozemkov je stále zapísaná spoločnosť International Finance Group

Slovakia, s.r.o. Žalobca v zmysle § 137 písm. d) CSP nemusí preukazovať v konaní o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby naliehavý právny záujem. Účinky určovacieho rozsudku sú relatívne a jeho
záväznosť je v danom prípade subjektívna (§ 228 CSP). Rozsudok v konaní sp. zn. 7C/79/2012, ktorého
žalobca nebol účastníkom, nie je pre neho záväzný. Žalovaný predložil súdu listiny preukazujúce,
že Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor doteraz nevykonal zápis vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom neplatnej dobrovoľnej dražby, v prospech úpadcu WELTEN,

a.s. Kataster neobnoví zápis vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam v prospech úpadcu, kým
nebude o neplatnosti dobrovoľnej dražby právoplatne rozhodnuté v tomto konaní (sp. zn. 10C/28/2012),
o ktorom bola zapísaná poznámka v katastri nehnuteľností skôr ako boli nehnuteľnosti prevedené do
vlastníctva International Finance Group Slovakia, s.r.o. Pokiaľ súd v tomto konaní nevydá právoplatné
rozhodnutie o neplatnosti dobrovoľnej dražby, žalobca nemôže byť uspokojený na svojich právach a

žalovaný nemôže pristúpiť k speňaženiu majetku patriaceho do všeobecnej podstaty úpadcu a nemôže
byť naplnený účel konkurzného konania, ktorým je uspokojenie veriteľov úpadcu. Je teda zrejmé, že
žaloba o určenie neplatnosti dražby má zmysel a je dôvodná. Zastavenie konania bude predstavovať
vážne ohrozenie práv a oprávnených záujmov žalobcu aj žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že súd
prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nesprávnym procesným postupom znemožnil strane

uplatniť jej procesné práva.

4. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1
CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj
z hľadiska vád týkajúcich sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) bez nariadenia pojednávania,

pretože neboli splnené podmienky § 385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je
sčasti dôvodné a sčasti ho treba odmietnuť.

5. Žalovaný svojím odvolaním v podstate namieta, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, pretože
napriek tomu, že má žalovaný vážny dôvod trvať na prejednaní žaloby, súd prvej inštancie konanie po

späťvzatí žaloby zastavil, ale nezisťoval, či žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasí.

6. Hoci žalobca je pánom sporu (dominus litis), ktorý je oprávnený disponovať so žalobou, teda ju aj vziať
späť, Civilný sporový poriadok vychádza z pravidla, že späťvzatie žaloby podlieha súhlasu žalovaného.
Výnimku tvorí prípad, keď aj žalovaný má postavenie žalobcu (iudicium duplex – 146 ods. 2 CSP)

a situácia, keď sa na nesúhlas žalovaného neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo
predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Civilný sporový poriadok nespresňuje,
kedy sa začína pojednávanie. Po vyvolaní veci nasleduje zisťovanie prítomnosti strán a iných osôb
a potom rozhodnutie súdu o otvorení pojednávania (§ 180 CSP). Štádium do otvorenia pojednávania je
priestorom, keď súd vyhodnocujú možnosti súdneho zmieru alebo kontumačného rozsudku. Otvorenie

pojednávania je potom spojené až s prednesom žaloby, a teda začiatkom pojednávania „vo veci
samej“ (pozri v tomto zmysle III. ÚS 357/2020), a nie so začiatkom pojednávania. Je teda zrejmé,
že medzi začatím pojednávania a jeho otvorením je rozdiel. Na účely ustanovenia druhej vety § 146
ods. 1 CSP je však podstatný okamih začiatku pojednávania. Podľa názoru odvolacieho súdu sa preto
pojednávanie začína vyvolaním veci (pozri aj ŠORL, R. In: ŠTEVČEK, et al.: Civilný sporový poriadok.

Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 664). Navyše, okamih začatia pojednávania sa má zaznamenať
aj v zápisnici z pojednávania (§ 52 ods. 1 druhá veta vyhlášky č. 543/2005 Z. z.). Ak by začiatkom
pojednávania malo byť až jeho otvorenie, zápisnica o pojednávaní by musela obsahovať časový údaj
ootvorenípojednávania.Takývýkladvšakniejezmysluplný.Nesúhlasžalovanéhosospäťvzatímžaloby
je preto právne relevantný len vtedy, ak k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než súd vyvolal vec a začal

zisťovať prítomnosť strán na pojednávaní.

7. Pre podobnosť právnej úpravy § 146 ods. 1 druhej vety s § 96 ods. 3 českého Občanského
soudního řádu (ďalej len „OSŘ“) odvolací súd podporne odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu ČRz 01.07.2019 sp. zn. 24 Cdo 744/2019, v ktorom sa český najvyšší súd zhrnul, že „podľa ustálenej
praxe súdov pri aplikácii ustanovenia § 96 OSŘ je začiatok pojednávania daný oznámením predmetu
prejednávanej veci súdom, na čo potom nadväzuje prezentácia prítomných a procesné poučenie (porov.

295/97, nález Ústavného súdu zo dňa 20.6.2013, zn. II. ÚS.)“. V uznesení z 22.01.02024, sp. zn. 28
Cdo 3969/2023 k tomu ešte český najvyšší súd doplnil, že „samotné začatie pojednávania vo veci
samej je tak potrebné odlišovať od pojmu začiatok pojednávania. Už v náleze z 15.01.1998, sp. zn.
III. ÚS 118/97 Ústavný súd vyvodil, že začiatok pojednávania (čo treba považovať za synonymum
s termínom ,zahájení‘ pojednávania) je daný oznámením predmetu prejednávanej veci súdom, na

čo potom nadväzuje prezentácia prítomných a procesné poučenie. Potom, keď je nariadené prvé
pojednávanie (§ 118 ods. 1) a pri ňom oznámený predmet prejednávanej veci, teda môže (a nemusí)
nasledovať začatie pojednávania vo veci samej, pričom začiatok pojednávania vo veci samej sa odvíja
od okamihu, keď sa prečíta (prednesie) žaloba (porovnaj JIRSA, J. a kol. Občanské soudní řízení, 2.
část. Soudcovský komentář. Praha: Wolters Kluwer, 2023, komentár k § 118)“.

8. V prejednávanej veci späťvzatiu žaloby z 20.06.2024 predchádzalo rozhodnutie súdu z 20.05.2024
o odročení pojednávania. V zápisnici o pojednávaní z 20.05.2024, ktorej pravdivosť sa predpokladá,
pretože ide o verejnú listinu (§ 205 CSP), súd prvej inštancie o. i. uviedol „Pojednávať sa začalo o
08:30 hod.“, „Na začiatku pojednávania boli prítomní:“ … a „Po začatí pojednávania súd konštatuje, že
bola zachovaná päťdňová lehota (§ 178 ods. 2 CSP), na prípravu pojednávania“. Zo zvyšného obsahu

úvodnej strany zápisnice, ako aj zo zvukovej nahrávky z tohto procesného úkonu je tiež zrejmé, že
súd prvej inštancie zistil, že na pojednávanie sa dostavila len právna zástupkyňa žalovaného. Tieto
skutočnosti opodstatňujú záver, že súd prvej inštancie vec vyvolal 20.05.2024 o 08.30 h, na čo do
pojednávacejmiestnostivstúpilžalovaný.Vdôsledkutohosapojednávanieskutočnezačaloaničnatom
nemení ani to, aký bol jeho ďalší priebeh, teda, či súd prvej inštancie žalobu oboznámil (začal konať vo

veci samej) alebo či pojednávanie (zrejme nedôvodne len pre neospravedlnenú neprítomnosť žalobcu)
napokon odročil na iný termín.

9. Na základe vyššie uvedených východísk je zjavné, že k späťvzatiu žaloby nedošlo skôr, než sa
začalo pojednávanie, teda neboli splnené podmienky podľa druhej vety § 146 ods. 1 CSP, aby súd prvej

inštancie neprihliadol na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby. Naopak, bolo úlohou súd prvej
inštancie vyhodnotiť nesúhlas žalovaného z hľadiska kritéria „vážnych dôvodov“ obsiahnutého v prvej
vete § 146 ods. 1 CSP. Keďže tu ide o právnu normu s relatívne neurčitou hypotézou, rozhodnutie
podľa nej treba urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej sa musia zvážiť všetky rozhodné okolnosti
prípadu. Úvahu súdu o tom, či sú dôvody prednesené žalovaným natoľko vážne, aby bránili v zastavení

konania, možno v rámci preskúmania rozhodnutia spochybniť len v prípade, ak je zjavne neprimeraná
alebo nie je riadne odôvodnená. V prejednávanej veci však chýbajú akékoľvek úvahy, v dôsledku čoho
napadnuté rozhodnutie vrátane jemu predchádzajúci postup porušuje právo žalovaného na spravodlivý
súdny proces. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný.

10. Z dôvodov opísaných vyššie, najmä chýbajúcej vlastnej úvahy súdu prvej inštancie nemožno
zistené nedostatky odstrániť v odvolacom konaní. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie vo výroku
I a v súvisiacom výroku II o trovách konania podľa zrušil [§ 389 ods. 1 písm. b) CSP] a vec v tomto
rozsahu vrátil [§ 391 ods. 1 CSP] súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok I).

11. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní (§ 391 ods. 3 CSP) vychádzať z vyššie vyslovených
právnych názorov odvolacieho súdu a po vyhodnotení nesúhlasu žalovaného s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu posúdi, či sú splnené podmienky podľa § 146 ods. 1 CSP na to, aby konanie podľa §
145 ods. 1 CSP zastavil pre späťvzatie žaloby. Ak zistí, že dôvody, o ktoré žalovaný oprel svoj nesúhlas
so späťvzatím žaloby, sú vážne, konanie nezastaví, ale žalobu meritórne prejedná. Zároveň súd prvej

inštancie rozhodne aj o trovách prvoinštančného aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

12. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu proti výroku III napadnutého uznesenia, toto rozhodnutie sa týka
súdnychpoplatkov,ktoréniejemedzirozhodnutiamiuvedenýmiv§357CSP,takžeodvolanieprotinemu
nie je prípustné. Prípustnosť odvolania nevyplýva ani zo zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

Odvolací súd preto odvolanie žalovaného v tomto rozsahu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol (výrok II).

13. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.Poučenie:

Proti výroku I tohto uznesenia nie je prípustné dovolanie. Proti výroku II tohto uznesenia je prípustné
dovolanie za podmienok § 419 a § 420 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní treba popri
všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenie
veci, ktorej sa týka, označenie a podpis dovolateľa) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom
konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže ide o prípady

§ 429 ods. 2 CSP.