Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/69/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123206621
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:8123206621.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.

Natálie Štrkolcovej a JUDr. Adriána Pažúra, v spore žalobcu: Sociálny kompas, Na výslní 19297/2C,
821 05 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 55 125 026, zastúpený: Podhorský & Partners, s.r.o.,
advokátska kancelária, Mlynské Nivy 53, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 46 962
000, proti žalovanému: JOB & DUES agency s.r.o., Demjata 307, 082 13 Demjata, IČO: 48 213 624,
zastúpený: JUDr. Martin Kundrát, advokát, Vajanského 47, 080 01 Prešov, IČO: 52 526 771, o zaplatenie
383.807,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo 16.
decembra 2024, č. k. 40Cb/19/2023-464, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov zo 16. decembra 2024, č. k. 40Cb/19/2023-464.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spore o zaplatenie 383.807,44 eur s príslušenstvom
žalobe vyhovel a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhrada trov konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca žalobu doručenú súdu prvej inštancie 11.7.2023 odôvodnil tým, že právny predchodca

žalobcusožalovanýmuzatvorildňa11.7.2022Zmluvuospolupráci,nazákladektorejprávnypredchodca
žalobcu poskytol žalovanému služby a činnosti spočívajúce v spolupráci na príprave podkladov,
informácií, poradenstva a konzultácií smerujúcich k úspešnému získaniu nenávratného finančného
príspevku (ďalej ako „NFP“). Právny predchodca žalobcu na základe výzvy č. 1 zo dňa 6.2.2023, výzvy
č. 2 zo dňa 24.2.2023, výzvy č. 3 zo dňa 20.4.2023 a výzvy č. 4 zo dňa 21.6.2023, vyzval žalovaného
na postupné uhradenie čiastkových odmien podľa Zmluvy o spolupráci v závislosti od postupného
schválenia NFP pre klientov uvedených v tejto zmluve, finančné prostriedky ale neboli uhradené.

3. Žalovaný v podanom odpore navrhol žalobu zamietnuť, žalovanú sumu poprel čo do dôvodu aj
výšky. Uviedol, že Vanner Solutions, s.r.o., ako právny predchodca žalobcu žiadne relevantné informácie
žalovanému v zmysle uzatvorenej Zmluvy o spolupráci neposkytol a ani sa žiadnym iným spôsobom
nepodieľal na príprave podkladov pre vypracovanie projektov a získanie NFP pre klientov žalovaného.
Nečinnosť právneho predchodcu žalobcu považuje za podstatné porušenie povinností vyplývajúcich
z uzatvorenej zmluvy a preto dňa 30.11.2022 došlo k odstúpeniu od predmetnej zmluvy. Uviedol, že

právny predchodca žalobcu faktúru za ním tvrdené dodanie služieb nikdy nezaslal žalovanému, z čoho
je zrejmé, že ani právny predchodca žalobcu nepovažoval tieto služby za dodané. Vystavenie faktúry
právnym predchodcom žalobcu je pritom v zmysle článku V ods. 5.4.1. Zmluvy o spolupráci podmienkou
pre vznik nároku na odmenu. Namietal, že podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka považuje Zmluvuo spolupráci za neuzavretú, keďže zmluvné strany nedostatočne určili predmet svojich záväzkov. K
argumentácii žalobcu, že právny predchodca žalobcu odsúhlasil pre žalovaného vzorový projekt uviedol,
že schválením jediného projektu nevznikol nárok na odmenu za celkovo 49 ďalších projektov.

4. Žalobca v replike odmietol tvrdenia žalovaného ohľadom neurčitosti predmetu uzatvorenej zmluvy,
pretože v článku III. ods. 3.1. je jasne vymedzený predmet zmluvy, aké služby a činnosti mal právny
predchodca žalobcu poskytnúť žalovanému. Žalovaný počas predzmluvných rokovaní a ani v podaní
označenom ako „odstúpenie od zmluvy“ nikdy nenamietal neurčitosť predmetu zmluvy. Odmietol

žalovaným tvrdenú pasivitu vo vzťahu k poskytovaniu služieb zo strany právneho predchodcu žalobcu.
Poukázal na skutočnosť, že samotný žalovaný v odpore potvrdil, že mu právny predchodca žalobcu
poskytol služby podľa zmluvy minimálne vo vzťahu k pilotnému projektu Bergamo. Odmietol tvrdenie,
že projekt Bergamo patril medzi najmenej náročné projekty z dôvodu nízkej sumy prideleného NFP a
preto nemohol byť nápomocný a využiteľný pri vypracovávaní zvyšných projektov. Výška NFP nemá
žiaden vplyv na prípravu projektu a projekt Bergamo získal v procese schvaľovania maximálny počet

bodov. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný uhradil čiastkový nárok na zmluvnú odmenu vo výške
34.200,00 eur, pričom časť sumy vo výške 29.400,00 eur žalovaný uhradil ešte pred začatím súdneho
konania a časť sumy vo výške 4.800,00 eur počas súdneho konania. Podľa žalobcu tým došlo v
zmysle ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka k uznaniu záväzku zo strany žalovaného.
Odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného považuje za neplatný právny úkon, pretože neboli splnené

zákonné predpoklady pre odstúpenie od Zmluvy o spolupráci. V tejto súvislosti uviedol, že žalovaný v
októbri 2022 rozšíril zoznam subjektov – klientov a cca o mesiac neskôr tvrdil, že si právny predchodca
žalobcu neplní svoje povinnosti a preto od zmluvy odstupuje, a to bez akéhokoľvek upozornenia na
údajné neplnenie si zmluvných povinností zo strany právneho predchodcu žalobcu. Žalobca uviedol
časovú os procesu nadviazania spolupráce zmluvných strán Zmluvy o spolupráci. Po počiatočných

predzmluvnýchrokovaniachprávnypredchodcažalobcuzabezpečilnávrhZmluvyospolupráci,vzmysle
ktorej mala byť dojednaná odmena pre zmluvné strany vo výške 15 % zo sumy schválených NFP, pre
právneho predchodcu žalobcu vo výške 7 % a pre žalovaného vo výške 8 %. V rámci tejto prípravnej
fázy sa vyhotovoval aj zoznam klientov a právny predchodca žalobcu už v tejto fáze vypracovával
potrebnú dokumentáciu pre získanie NFP. Vzhľadom k tomu, že výzva bola vyhlásená dňa 1.6.2022

a ku podpisu samotnej zmluvy došlo až 11.7.2022, bol právny predchodca žalobcu v nevýhodnom
postavení za stavu, kedy už reálne vykonával činnosti, ktoré sú predmetom zmluvy a kedy vypracoval
vzorový projekt. K podpisu zmluvy došlo aj napriek tomu, že žalovaný si jednostranne zmenil výšku
spracovateľského poplatku z pôvodných 1.000,00 eur na 500,00 eur. Dňa 17.10.2022 žalovaný zaslal
právnemu predchodcovi žalobcu Prílohu číslo 2 zmluvy o spolupráci, ktorou mal doplniť zoznam klientov,

právnypredchodcažalobcuzistil,žežalovanýmenilpodmienkyspolupráceavykonávalkrokysmerujúce
k zmareniu nároku právneho predchodcu žalobcu na zmluvnú odmenu.

5. Žalovaný v duplike zotrval na svojich vyjadreniach. Uviedol, že pred uzatvorením Zmluvy o spolupráci
nebolamedzižalovanýmaprávnympredchodcomžalobcuuzatvorenážiadnainázmluvaaneprebiehala

medzi nimi žiadna spolupráca, ktorej predmetom by boli rovnaké či obdobné činnosti, ako sú predmetom
tohto súdneho konania. Znenie Zmluvy o spolupráci pripravoval Vanner Solutions, s.r.o. a tvrdenia
žalobcu ohľadne úprav zmluvných ustanovení pred jej podpísaním, sa nezakladajú na pravdivých
skutočnostiach. Žalovaný začal od 13.7.2022 postupne podávať jednotlivé žiadosti o poskytnutie NFP,
ktoré boli pripravované od 1.6.2022, teda ešte pred uzatvorením Zmluvy o spolupráci so spoločnosťou

Vanner Solutions, s.r.o. a pred odsúhlasením žiadosti o poskytnutie NFP pre spoločnosť Bergamo
s.r.o. Právny predchodca žalobcu sa tak žiadnym spôsobom nepodieľal na získaní NFP pre klientov
žalovaného, a to ani pre klienta - spoločnosť Bergamo s.r.o. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu o určitosti
dojednaného predmetu zmluvy a poukázal na skutočnosť, že už vo svojej odpovedi na odstúpenie od
zmluvy zo dňa 16.1.2023 poukazoval na neurčitosť Zmluvy o spolupráci. Ku konkludentnému uznaniu

dlhu uviedol, že odmena za plnenie predmetu zmluvy bola rozdelená na 2 samostatné časti a preto
splnenie časti odmeny v podobe spracovateľského poplatku a jeho úhrada, nemôže mať za následok
uznanie cieľovej odmeny, ako druhej časti dojednanej odmeny podľa Zmluvy o spolupráci, pretože
sa jedná o nezávislé nároky. Úhradou spracovateľského poplatku nemal žalovaný v úmysle uznať
akékoľvek ďalšie domnelé nároky žalobcu. Poprel, že žalovanému boli poskytnuté služby v súvislosti

s projektom pre spoločnosť Bergamo, k odsúhlaseniu tohto projektu došlo 18.7.2022, avšak žiadosť
o poskytnutie NFP do ITMS systému bola odoslaná už 13.7.2022. Žalovaný sa opätovne nestotožnil
s argumentáciou žalobcu, že vzorový projekt je aplikovateľný aj na ostatné projekty a poukázal narozdielnosť jednotlivých žiadostí v závislosti od predmetu činnosti žiadateľa, jeho počtu zamestnancov
a celkovým charakterom podniku žiadateľa.

6. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu Vanner Solutions, s.r.o. a žalovaným, bola dňa 11.7.2022 uzatvorená Zmluva o spolupráci,
na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému služby a činnosti
spočívajúce v spolupráci na príprave podkladov, informácií, poradenstva a konzultácií smerujúcich k
úspešnému získaniu NFP. V konaní žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany namietal neplatnosť

Zmluvy o spolupráci podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, v dôsledku nedostatočne určeného
predmetu záväzkov v spornej zmluve, a že právny predchodca nevykonal pre žalovaného žiadne práce,
v dôsledku čoho mal odstúpiť od uzatvorenej zmluvy.

7. Súd prvej inštancie posúdil právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako
obchodnoprávny, pretože ide o podnikateľské subjekty, ktoré konali pri výkone podnikateľskej činnosti

a na tento aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka. Uzatvorenú zmluvu právne posúdil ako
inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa právny predchodca
žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému spoluprácu na príprave podkladov, informácií, poradenstva a
konzultácií smerujúcich k úspešnému získaniu NFP.

8. Súd prvej inštancie k námietkam žalovaného o neurčitosti predmetu plnenia, posudzoval platnosť,
resp. neplatnosť Zmluvy o spolupráci zo dňa 11.7.2022 a uviedol, že predmet zmluvy bol vymedzený
v článku III., ktorý citoval. Takto vymedzený predmet plnenia, síce široko koncipovaný, jednoznačne
vymedzuje povinnosť právneho predchodcu žalobcu participovať pri získavaní NFP a poskytovať
žalovanému poradenstvo a konzultácie v tejto súvislosti, či pripravovať podklady. Zmluvné strany ako

podnikateľské subjekty jednoznačným spôsobom prejavili svoju vôľu vo vzťahu k predmetu zmluvy
a preto súd prvej inštancie nevidel dôvod na vyslovenie neplatnosti Zmluvy o spolupráci. Uviedol,
že takáto interpretácia rešpektuje aj základné zásady súkromného práva, a to zásadu „pacta sunt
servanda“ (zmluvy sa majú dodržiavať) a zásadu „actus interpretandus est potius, ut valeat quam, ut
pereat“ (úkon treba vykladať skôr tak, aby platil, ako by neplatil - Ulpianus, Digesta, kniha 45, titul 1,

fragment 80). Zmyslom ochrany legality je predovšetkým ochrana súkromnoprávnych vzťahov, teda
predovšetkým ochrana zmluvných vzťahov podľa vyššie vymedzenej zásady. Každý zákonný zásah do
tejto sféry je potrebné vnímať ako obmedzenie ľudskej slobody a preto je potrebné vykladať ustanovenia
o neplatnosti právnych úkonov reštriktívne, a nie extenzívne. Opačný výklad by bol v rozpore s čl. 13
ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd (v tomto prípade zmluvnej

voľnosti a záväznosti prejavov strán), sa musí dbať na ich podstatu a zmysel a také obmedzenie nemôže
byť zneužívané na iný účel, než pre ktorý bol stanovený. Súd prvej inštancie uviedol, že Ústavný
súd SR vo svojich rozhodnutiach, sp. zn. I. ÚS 242/2007 a I. ÚS 243/2007 zdôrazňuje preferenciu
výkladu platnosti zmlúv pred ich neplatnosťou, ktorý je odrazom spomínaného rešpektu k autonómnej
vôli zmluvných strán, funkcií zmluvných vzťahov i k samotnej povahe súkromného práva. Priorizovanie

autonómie vôle je umocnené aj skutočnosťou, že zmluvné strany vystupovali ako odborné podnikateľské
subjektyvrovineobchodnéhopráva.CitovalnálezÚstavnéhosúduSR,I.ÚS640/2014avtejtosúvislosti
uviedol, že žalovaný nenamietal a nepoukazoval na ním tvrdenú neurčitosť predmetu plnenia Zmluvy
o spolupráci v rámci predzmluvných rokovaní, z vykonaného dokazovania tak jednoznačne vyplynulo,
že obe zmluvné strany v procese negociácie viackrát upravovali znenie samotnej zmluvy. Žalovaný

nenamietal neurčitosť predmetu plnenia ani počas existencie zmluvného vzťahu a rovnako nenamietal
neurčitosť predmetu plnenia uzatvorenej zmluvy v listine zo dňa 24.11.2022, označenej ako Odstúpenie
od zmluvy. Procesná obrana žalovaného sa preto v tomto smere javí ako účelová. Zároveň žalovaný
listom zo dňa 24.11.2022 označeným ako Odstúpenie od zmluvy prejavil vôľu ukončiť zmluvný vzťah s
právnym predchodcom žalobcu, pričom forma, ktorú sám zvolil, bol právny úkon odstúpenia od zmluvy.

Odstúpiť však možno len od uzavretej, existujúcej a platnej zmluvy. Ak by žalovaný považoval zmluvu
podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka za neuzavretú, nepristúpil by k odstúpeniu od takejto zmluvy,
ktorá ani nevznikla a teda neexistuje. Na rozdiel od právnej úpravy Občianskeho zákonníka, ktorý
neurčitý právny úkon postihuje jeho neplatnosťou, Obchodný zákonník nepripúšťa vznik zmluvy, ak
predmet záväzkov strán nebude dostatočne určitý. Samotný postup žalovaného, ktorý chcel odstúpiť od

zmluvy, ktorá podľa jeho tvrdení v súdnom konaní ani nevznikla, považoval za zmätočný a v konečnom
dôsledku takýto postup žalovaného preukazuje, že sám žalovaný považoval zmluvu za uzavretú a za
dostatočne určitú, čo do jej predmetu, na základe čoho vyhodnotil Zmluvu o spolupráci zo dňa 11.7.2022
za platne uzavretú.9. Súd prvej inštancie k námietkam žalovaného ohľadom nenaplnenia predmetu zmluvy zo strany
právneho predchodcu žalobcu uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluvné strany

Zmluvy o spolupráci zo dňa 14.7.2022 spolupracovali už v minulosti a vo vzťahu k samotnej výzve, ku
ktorej sa vzťahovali žiadosti o NFP, začala spolupráca približne vo februári roku 2022, čo ani nebolo
sporné. V tomto období sa podľa oboch sporových strán formovala konečná podoba výzvy, ktorá
prešla viacerými pracovnými verziami a samotná finálna verzia bola značne odlišná od počiatočne
avizovanej podoby. V dôsledku týchto zmien malo podľa zhodných tvrdení sporových strán dôjsť aj k

značnému okliešteniu zoznamu žiadateľov a záujemcov o NFP. Výsledkom bolo uzatvorenie Zmluvy
o spolupráci zo dňa 11.7.2022. Z výpovede právneho predchodcu žalobcu vyplynulo, že tento bol
účastný a členom pracovných skupín, ktoré sa podieľali na tvorbe samotnej výzvy, v dôsledku čoho
mal podrobné informácie jednak o tom, ako sa samotná výzva kreovala a jednak o konkrétnostiach
a jednotlivých aspektoch a potrebách v rámci danej výzvy. Podľa tvrdení samotného žalobcu a jeho
právneho predchodcu, gro práce právneho predchodcu spočívalo vo vytvorení vzorového projektu pre

spoločnosť Bergamo s.r.o., ktorý by bol podkladom pre všetky ostatné projekty a tvoril by akúsi metodiku
pri vypracovaní jednotlivých projektov. Obe sporové strany zhodne uviedli, že každý jeden projekt a
žiadosť má svoje špecifiká a je potrebné prihliadnuť na konkrétnosti v závislosti od zamerania tej, ktorej
spoločnosti, jej obchodnej činnosti, počtu zamestnancov a pod. Súd prvej inštancie, napriek určitej,
úplne samozrejmej diverzite každej žiadosti o NFP v závislosti od charakteru konkrétnej spoločnosti,

nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, že kvalitne vypracovaný vzorový projekt, nemôže slúžiť ako podklad
pre vypracovanie ďalších projektov v rámci tej istej výzvy. Ak by vzorový projekt nebol do určitej
miery použiteľný v rámci tej istej výzvy, je len ťažko predstaviteľné, že by v tak krátkom časovom
horizonte od vyhlásenia výzvy dňa 1.6.2022 do uzávierky v prvom kole dňa 20.7.2022, teda v rozmedzí
necelých dvoch mesiacov, bolo možné zabezpečiť vyhotovenie projektov pre takmer 60 subjektov.

Vzorový projekt Bergamo pritom v hodnotení získal najvyšší počet bodov a preto možno jednoznačne
konštatovať, že bol kvalitne vypracovaný a spĺňal všetky potrebné kritériá, dokonca na najvyššej úrovni.
Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že suma NFP v rámci vzorového projektu nepatrila k najvyšším.
Úspešnosť žiadosti a jeho kvalita sa neodvíja od výšky získaného NFP, ale od počtu získaných bodov
pri jeho hodnotení a tento projekt získal nesporne najvyšší možný počet bodov. Je len prirodzené a

logické, že pri takto úspešnom projekte sa v ďalšom postupovalo podľa neho a tento sa prispôsoboval
potrebám ďalších spoločností. Uvedenému nasvedčuje aj samotný charakter zmluvy, kde predovšetkým
z výpovede žalovaného vyplynulo, aké dôležité bolo pre právneho predchodcu žalobcu vymedzenie
konkrétneho zoznamu žiadateľov, resp. klientov. Ak bol v súčinnosti s právnym predchodcom žalobcu
vypracovaný vzorový projekt, tento si chcel zabezpečiť províziu aj z ostatných spoločností, pri ktorých

sa vychádzalo z takto vypracovaného vzorového projektu. Jednalo sa totiž o vytvorenie know-how
pre danú problematiku a preto si žalobca chcel celkom legitímne zabezpečiť finančný profit aj z
ostatnýchspoločností,vymedzenýchvPríloheč.1Zmluvyospolupráci,priktorýchsapostupovalopodľa
vytvoreného vzorového projektu. Vzorová žiadosť o NFP môže slúžiť ako základ pre iné žiadosti, avšak
samozrejme je potrebné ju prispôsobiť konkrétnym požiadavkám jednotlivých spoločností. Práve táto

činnosť mala byť podľa názoru súdu s poukazom na vykonané dokazovanie v kompetencii žalovaného a
tomu nasvedčuje aj pomerné rozdelenie odmeny medzi zmluvnými stranami. Použitie hoci aj kvalitného
vzoru bez úprav, by mohlo viesť k zamietnutiu žiadosti a preto bolo povinnosťou žalovaného tento
vzorový projekt prispôsobiť a použiť ho ako návod, nie ako finálny dokument. Od toho sa následne
odvíjala celková provízia vo výške 15 %, ktorá sa delila medzi zmluvné strany, z toho pre žalovaného

8 % a právneho predchodcu žalobcu 7 %. Pri takto stanovenej odmene súd prvej inštancie nevidel
dôvod, prečo by si žalovaný mal ponechať klientmi reálne zaplatenú províziu vo výške 15 % v celom
rozsahu a neposkytnúť žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi podiel na odmene vo výške 7 % z
odmeny za ním vykonané práce. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného o tom,
že právny predchodca žalobcu nevytvoril a ani sa nepodieľal na vytvorení vzorového projektu Bergamo.

Samotný žalovaný už vo svojom odpore uviedol, že právny predchodca žalobcu schvaľoval predmetný
projekt, avšak to podľa jeho tvrdení neodôvodňuje záver o tom, že si môže uplatňovať nárok na odmenu
za celkovo 49 subjektov. Celková obrana žalovaného smerovala k tomu, že vypracovanie vzorového
projektu nestačí, s čím sa však súd prvej inštancie nestotožnil. Záveru o tom, že právny predchodca
sa podieľal na príprave vzorového projektu Bergamo nasvedčuje aj skutočnosť, že samotná Zmluva

o spolupráci zo dňa 11.7.2022 bola podpísaná už v čase, kedy bol tento vzorový projekt vypracovaný
a podávala sa samotná žiadosť o NFP aj pre spoločnosť Bergamo s.r.o., preto si bol žalovaný plne
vedomý, že podpisuje zmluvu, v ktorej sa zaväzuje uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu províziu
aj za už podávanú žiadosť. Sama konateľka žalovaného A. B. C. vo svojej výpovedi na pojednávanídňa 16.12.2024 uviedla, že niektoré žiadosti o NFP boli zaslané už pred podpisom Zmluvy o spolupráci
s právnym predchodcom žalobcu, čo potvrdzuje argumentáciu o spolupráci zmluvných strán už pred
samotným uzatvorením zmluvy. Ak by právny predchodca žalobcu neposkytol žalovanému žiadne

služby, činnosť, poradenstvo, celkom logicky by sa žalovaný nezaviazal na poskytnutie odmeny aj pri
subjektoch, pri ktorých žiadosť bola podaná už pred uzavretím Zmluvy o spolupráci. Záveru o tom,
že právny predchodca žalobcu skutočne poskytol svoje služby žalovanému svedčí aj skutočnosť, že
samotný žalovaný zaslal dňa 17.10.2022 právnemu predchodcovi žalobcu Prílohu číslo 2 k Zmluve
o spolupráci zo dňa 11.7.2022, ktorou sám žalovaný rozšíril zoznam klientov, za ktorých je žalovaný

povinný uhradiť žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi podiel z odmeny. Bolo by v rozpore s
pravidlami formálnej logiky rozširovať takýmto spôsobom rozsah klientov, za ktorých je žalovaný povinný
odviesť právnemu predchodcovi žalobcu podiel z odmeny, ak by právny predchodca žalobcu neposkytol
žalovanému žiadne služby. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal aj na emailovú komunikáciu zo
dňa 17.8.2022 medzi zmluvnými stranami Zmluvy o spolupráci od A. B. C. pre zamestnankyňu právneho
predchodcu žalobcu, na základe ktorej konštatoval, že ak by právny predchodca žalobcu neposkytol

žalovanému žiadne služby, tak ako to v konaní tvrdí samotný žalovaný, opäť postráda elementárnu
logiku, aby žalovaný priateľským tónom vyzýval právneho predchodcu žalobcu na vystavenie faktúr. Na
uvedenom nič nemení, že podľa tvrdení žalovaného, táto výzva smerovala k fakturácii spracovateľského
poplatku. Žalovaný si tak bol plne vedomý prínosu právneho predchodcu žalobcu pri úspešnosti
jednotlivých žiadostí. Tomu, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pomoc a spoluprácu

pre úspešné získanie NFP pre jednotlivých klientov podľa súdu prvej inštancie nasvedčuje aj to, že
žalovaný uhradil spracovateľský poplatok. Napriek zhodne sporovými stranami uvádzaným problémom
v súvislosti so zakomponovaním spracovateľského poplatku do Zmluvy o spolupráci, bola odmena
za predmet zmluvy stanovená dohodou zmluvných strán a skladala sa zo spracovateľského poplatku
a z cieľovej odmeny. Odmena sa teda skladá z dvoch zložiek, pričom žalovaný uhradil právnemu

predchodcovi postupne všetky spracovateľské poplatky ako časť celkovej odmeny. Žalovaný platil
spracovateľský poplatok aj po začatí súdneho konania, teda v čase, kedy mal podľa jeho tvrdení už
odstúpiť od zmluvy a v čase, kedy sa v súdnom konaní bránil, že právny predchodca žalobcu nevykonal
pre žalovaného žiadne služby. Javí sa opäť ako nelogické, aby žalovaný platil spracovateľský poplatok
pred a hlavne po začatí súdneho konania v celkovej výške takmer 35.000,00 eur, ak by celkovú

odmenu pre právneho predchodcu žalobcu považoval za nedôvodnú. Je to síce dielčí nárok z celkovej
odmeny podľa Zmluvy o spolupráci, avšak jeho úhrada počas súdneho konania sa javí ako nanajvýš
neštandardná za situácie, kedy žalovaný tvrdí, že mu zo strany právneho predchodcu žalobcu neboli
poskytnuté žiadne služby a nasvedčuje tomu, že tu existovala a existuje povinnosť žalovaného uhradiť
záväzky zo Zmluvy o spolupráci. Na uvedenom nič nemení, že úhrada počas konania bola vykonaná

v prospech tretích subjektov, na ktorých právny predchodca žalobcu postúpil svoju pohľadávku na
spracovateľský poplatok.

10. Súd prvej inštancie k námietkam žalovaného ohľadom nenaplnenia predmetu zmluvy zo strany
právneho predchodcu žalobcu a odstúpenie od zmluvy žalovaným uviedol, že podľa zhodných tvrdení

strán v spore, žalovaný avizoval problém len v prípade dvoch žiadateľov, spoločnosti Akodem s.r.o. a
spoločnosti HOBBYTEC Slovakia s.r.o., ktoré v prvom kole získali 0 bodov. V reakcii na nedostatky pri
týchto dvoch spoločnostiach zamestnankyňa právneho predchodcu žalobcu, D. E. F. G., žalovanému
uviedla, že ak postupovali na základe pilotného projektu Bergamo, malo by to byť v poriadku a
odkázala žalovaného na ITM systém, z ktorého si mal žalovaný vyžiadať vyjadrenie, a z ktorého by

vyplývali nedostatky, na ktoré by mohli nadviazať a vyriešiť. Z ich whatsupovej komunikácie na č.l.
411 vyplýva, že D. E. F. G. žiadala od A. B. C., aby zaslala oficiálnu žiadosť o vysvetlenie, prečo
tieto spoločnosti získali 0 bodov. Ak však žalovaný podľa vlastných tvrdení považoval takúto odpoveď
za nedostatočnú a právnemu predchodcovi žalobcu následne neposkytol bližšie informácie, v čom
spočívali nedostatky žiadosti spoločnosti Akodem s.r.o. a spoločnosti HOBBYTEC Slovakia s.r.o.,

nemohollegitímneočakávaťporadenstvovtejtooblasti.Zvykonanéhodokazovaniatakpodľasúduprvej
inštancie vyplynulo, že žalovaný v rozpore s čl. III. uzavretej zmluvy (záväzok zadávateľa spolupracovať,
poskytnúť nevyhnutne potrebnú súčinnosť) neposkytoval právnemu predchodcovi žalobcu relevantné
informácie a súčinnosť. Bol to pritom práve žalovaný, ktorý mal v zmysle uzatvorenej zmluvy prístup
do príslušných systémov, z ktorých vyplývajú jednotlivé údaje a výsledky vo vzťahu k podávaným

žiadostiam. Ak žalovaný neposkytol údaje z tohto registra (ITMS) a nevyšpecifikoval relevantným
spôsobom prípadné problémy, nemohol ani legitímne očakávať pomoc od právneho predchodcu
žalobcu. V tejto súvislosti sa potom javí ako neopodstatnené, keď žalovaný prostredníctvom emailu zo
dňa 26.09.2022 (č. l. 202) žiadal od právneho predchodcu žalobcu ...informácie o podaných žiadostiach?Lebo okrem tabuľky so zoznamom podaných žiadostí a faktúr o ktorých sme komunikovali, ste vy
mne nezasielali žiadne informácie ako sú na tom naše žiadosti... Všetkými týmito informáciami z ITMS
však disponoval práve žalovaný, ktorý reálne podával jednotlivé žiadosti o NFP a nie je zrejmé, prečo

ich žalovaný vyžadoval od právneho predchodcu žalobcu. Naopak, z vyššie vymedzenej whatsupovej
komunikácie (č. l. 409 - 411) vyplýva komunikácia medzi D. E. F. G. a A. B. C., viaceré telefonické
rozhovory v júli a septembri 2022. D. E. F. G. napríklad odsúhlasovala jeden projekt, pričom uviedla,
že možno bude treba doplniť alebo upraviť nejaké drobnosti cez výzvu na doplnenie, aj to nemusí
byť, záleží od hodnotiteľov. Aj z uvedeného vyplýva spolupráca a komunikácia zmluvných strán na

žiadostiach a ich odsúhlasovanie právnym predchodcom žalobcu. Právny predchodca žalobcu tak
naplnil predmet Zmluvy o spolupráci zo dňa 11.7.2022 a preto neexistoval dôvod, pre ktorý by mohol
žalovaný od zmluvy odstúpiť. Tomu nasvedčuje aj to, že približne mesiac pred tzv. odstúpením od
zmluvy zo strany žalovaného, sám žalovaný rozšíril Zmluvu o spolupráci medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným o ďalšie subjekty a preto sa javí takéto odstúpenie od zmluvy s odôvodnením,
že právny predchodca žalobcu nevykonal žiadne činnosti, za nanajvýš neopodstatnené. Javí sa ako

nelogické, aby sám žalovaný rozširoval uzatvorenú zmluvu napriek ním tvrdenému neplneniu povinností
zo strany právneho predchodcu žalobcu. Odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného tak vyznieva
ako neopodstatnené a účelové, v snahe vyhnúť sa plneniu záväzkov. K odstúpeniu od Zmluvy o
spolupráci došlo až v čase, kedy žalovaný mal vedomosť o úspešnosti jednotlivých projektov. Súd
prvej inštancie tak vyhodnotil Odstúpenie od zmluvy zo dňa 24.11.2022 zo strany žalovaného ako

absolútne neplatný právny úkon. V tejto súvislosti súd prvej inštancie následne uviedol, že ak by aj
v prejednávanej právnej veci došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, pri odstúpení od zmluvy podľa
Obchodného zákonníka nastávajú účinky ex nunc, na rozdiel od občianskoprávnej úpravy, sa zmluva
nezrušuje od začiatku, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy,
avšak len do budúcna. Účelom odstúpenia je ukončiť zmluvný vzťah, aby ním zmluvné strany neboli

od momentu odstúpenia ďalej viazané. Práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré vznikli do momentu
odstúpenia, však nezanikajú. Skutočnosť, že práva a povinnosti vzniknuté do momentu odstúpenia
od zmluvy nezanikajú, vyplýva jednak z gramatického výkladu odsekov 1 a 2 ustanovenia § 351
Obchodného zákonníka, ako aj z rozhodovacej praxe, napríklad rozhodnutie publikované v časopise Zo
súdnej praxe pod č. 81/2004. Z uvedeného tak vyplýva, že nesplnený záväzok žalovaného vo výške

383.807,44 eur, ktorý vznikol do momentu odstúpenia od zmluvy, zostáva zachovaný, t. j. odstúpením
od zmluvy nezanikol. Takýto právny názor je v súlade so zmyslom stability a istoty, na ktorých sú
vybudované obchodné záväzkové vzťahy. Nesplnený záväzok žalovaného, ktorý vznikol do momentu
odstúpenia od zmluvy žalovaným, by tak zostal zachovaný aj v prípade platného odstúpenia od zmluvy.
Žalovaný by tak bol aj v prípade platného odstúpenia od zmluvy povinný zaplatiť žalobcovi pôvodne

zmluvne dojednanú odmenu. Súd prvej inštancie konanie žalovaného posúdil aj ako konanie v rozpore
s poctivých obchodným stykom, ktorému nemožno poskytnúť súdnu ochranu, pretože po tom, ako si
osvojil know-how vo vzťahu k vypracovaniu žiadostí o NFP v súvislosti s výzvou a videl v príslušných
systémoch bodové ohodnotenie a úspešnosť jednotlivých žiadostí, sa snažil vyhnúť plneniu svojich
zmluvných záväzkov v podobe odmeny pre právneho predchodcu žalobcu. Uviedol, že v Obchodnom

zákonníku je pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov ustanovené pravidlo, v dôsledku ktorého
sa neposkytne právna ochrana takému výkonu práva, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným
stykom. Z tohto dôvodu je integrálnou obsahovou súčasťou práv prameniacich z obchodných záväzkov
(§ 261) podmienka poctivého obchodného styku. Poctivý obchodný styk a zákaz zneužitia práva
ako princíp súkromného práva, má napomôcť optimalizácii súladu záujmov rôznych subjektov a tým

dosahovaniu cieľa súkromného práva, ktorým je dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie rovnováhy
zúčastnených spoločenských záujmov, pri plnej sebarealizácii a spoločenskej emancipácii jednotlivca.
Súd prvej inštancie záverom konštatoval, že čiastočnou úhradou časti celkovej odmeny v podobe
spracovateľského poplatku, žalovaný uznal svoj záväzok aj vo zvyšnej časti - v časti cieľovej odmeny,
ktorá je predmetom tohto konania. Zákon totiž v § 323 ods. 2 s odkazom na § 407 ods. 3 Obchodného

zákonníka pripúšťa výnimku z výslovného formálneho uznania záväzku (písomné vyhlásenie dlžníka)
a účinky uznania záväzku priznáva aj konkludentnému prejavu vôle (napr. konaním) za predpokladu,
že záväzok nebol v čase uznania premlčaný. Čiastočné plnenie záväzku má účinky uznania zvyšku
dlhu za predpokladu, že možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok dlhu (§ 407 ods. 3
Obchodného zákonníka). Pri čiastočnom plnení je preto namieste aj obozretnosť dlžníka. Ak nechce,

aby spôsobil čiastočným plnením uznanie aj zvyšnej časti dlhu, treba to jednoznačne výslovne vyhlásiť.
V opačnom prípade sa môže stať, že hoci by to aj dlžník nezamýšľal, jeho čiastočné plnenie bude mať
účinky uznania zvyšnej časti dlhu. O čiastočné plnenie ide vtedy, keď dlžník poskytne veriteľovi len časť
plnenia, hoci mal poskytnúť celé plnenie. Z uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade čiastočnýmplnením vo výške 34.200,00 eur zo strany žalovaného ako dlžníka, došlo k uznaniu aj zvyšku dlhu v
rozsahu 383.807,44 eur, ktorý si žalobca uplatnil v tomto konaní. Ak žalovaný namietal nevystavenie
faktúry zo strany právneho predchodcu žalobcu ako predpokladu pre uplatnenie si jeho nároku podľa

uzatvorenej zmluvy, súd prvej inštancie uviedol, že faktúra je všeobecne považovaná za účtovný doklad
a je podľa § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve preukázateľným účtovným záznamom a účtovným
dokladom. Faktúra ale nezakladá práva a povinnosti, je iba účtovným dokladom, deklaruje účtovný
záznam. Faktúra nie je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, ani v zmysle § 266
Obchodného zákonníka, preto nezakladá vzájomné práva a povinnosti. Ak preto súd v rámci konania

dospel k záveru, že nárok žalobcu je opodstatnený, nemôže byť nevystavenie faktúry prekážkou pre
priznanie dôvodne uplatneného nároku.

11. Súd prvej inštancie súčasne priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v zmluvne dojednanej výške
0,05 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania od 6.7.2023 do zaplatenia. Uviedol, že v
zmysle článku V. ods. 5.4. Zmluvy o spolupráci, nárok na odmenu vo výške 50 % vzniká zhotoviteľovi

po zverejnení Zmluvy o poskytnutí NFP a nárok na druhú časť odmeny vo výške zvyšných 50 %
vzniká po klientovom načerpaní prvej zálohy, a to na základe faktúr vyhotovených vykonávateľom. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu v rozpore s uzatvorenou zmluvou
nevystavil žalovanému faktúry, čo však neodôvodňuje záver o zániku práva vykonávateľa na odmenu.
Žalobca si nárok na úroky z omeškania uplatnil odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na

plnenie, vymedzenej v poslednej výzve (výzvy č. 4) na úhradu odmeny zasielanej žalovanému, t. j. od
6.7.2023. Právny predchodca žalobcu si viacerými výzvami, naposledy výzvou zo dňa 21.6.2023 uplatnil
svoj dôvodný nárok u žalovaného. Nárok na prvú časť odmeny vo výške 50 % mal súd preukázaný,
pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že jednotlivé zmluvy boli zverejnené v priebehu mesiacov
12/2022-05/2023. Rovnako mal súd preukázaný aj vznik nároku na druhú časť odmeny vo výške 50 %

po načerpaní zálohy jednotlivými klientmi, pretože žalovaný v konaní neargumentoval a netvrdil, že by
nedošlo k čerpaniu prvej zálohy klientmi a preto súd považoval túto skutočnosť za nespornú.

12. Súd prvej inštancie zároveň vzhľadom k dôvodne uplatnenému nároku na istinu dlhu a jeho
príslušenstva voči žalovanému, priznal žalobcovi aj nárok na úhradu paušálnej náhrady nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 369c Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia
vlády vo výške 40,00 eur.

13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, kedy žalobca mal vo veci
plný úspech, preto má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby
odvolací súd žalobu zamietol, alternatívne zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

15. Odvolanie žalovaný odôvodnil odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolacím
dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keďže
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne nesprávny a nepreskúmateľný, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. V odvolaní žalovaný k uznaniu záväzku uviedol, že podľa zmluvy o spolupráci, celková odmena
mala pozostávať z dvoch samostatných častí, a to zo spracovateľského poplatku a cieľovej odmeny,
pričom každý z nich má odlišný právny základ na vznik nároku, ako aj odlišný okamih vzniku splatnosti.
Spracovateľský poplatok bol určený v paušálnej výške 500,00 eur za každého klienta žalovaného a

možno ho v tomto prípade chápať ako paušálnu náhradu nákladov právneho predchodcu žalobcu,
spojených s vedením administratívnej agendy a tento nárok na spracovateľský poplatok vznikol
právnemu predchodcovi žalobcu už v počiatočnej fáze spolupráce, dňom prijatia úhrady žalovaným od
klienta žalovaného na základe vystavenej faktúry. Teda nárok na spracovateľský poplatok právnemu
predchodcovi žalobcu vznikol v úvodnej fáze spolupráce, a to ešte pred akýmkoľvek poskytnutím

služieb. Spracovateľský poplatok nie je odmenou za poskytnutie služieb, ale paušálna náhrada nákladov
súvisiaca s vedením administratívneho spisu, v súvislosti so žiadosťami o NFP pre klientov žalovaného.
A až po úhrade spracovateľského poplatku mohol následne právny predchodca žalobcu založiť
administratívny spis pre konkrétneho klienta žalovaného a začať poskytovať služby. Spracovateľskýpoplatok vo výške 500,00 eur za každého klienta žalovaného uvedeného na zozname, ktorý tvoril prílohu
spornej zmluvy o spolupráci, patril právnemu predchodcovi žalobcu výlučne za klientov žalovaného,
ktorým žiadosť o NFP bola skutočne podaná do ITMS systému. Právnym základom tohto poplatku

sú náklady na administráciu životného cyklu podanej žiadosti o NFP, avšak nesúvisel s prípravou
žiadosti o NFP a ani s poskytovaním poradenstva. Spracovateľský poplatok mal právnemu predchodcovi
žalobcu pokryť náklady v súvislosti s evidenciou a monitorovaním žiadostí o NFP v jednotlivých
fázach procesu schvaľovania žiadosti o NFP (najmä vo fázach administratívneho overenia, odborného
hodnotenia, vyhodnotenia výsledkov a uzatvárania zmlúv medzi klientmi žalovaného a ministerstvom).

Samotná správa a sledovanie procesu podanej žiadosti o NFP predstavujú činnosti, ktoré je nutné
vykonávať bez ohľadu na výsledok hodnotenia, bol spracovateľský poplatok stanovený v paušálnej
výške a tento spracovateľský poplatok zohľadňoval bežné administratívne úkony s tým súvisiace.
Nárok na úhradu spracovateľského poplatku mohol vzniknúť až po podaní žiadosti o NFP do ITMS
systému. V prípade nepodania žiadosti o NFP pre daného klienta žalovaného, by nebolo možné vykonať
monitorovanie jej životného cyklu, čím by chýbal právny základ pre úhradu spracovateľského poplatku.

Cieľová odmena mala charakter podielovej odmeny, závislej od pričinenia sa právneho predchodcu
žalobcu na dosiahnutí výsledku – získaní NFP. Výška cieľovej odmeny bola v zmysle zmluvy stanovená
percentuálne podľa výšky schváleného NFP pre klienta žalovaného, avšak výška schváleného NFP
pre klienta žalovaného mala byť najmenej vo výške 50.000,00 eur. Na rozdiel od spracovateľského
poplatku, cieľová odmena mala byť odmenou za poskytovanie služieb, avšak k ich poskytnutiu nedošlo.

Z uvedeného je zrejmé, že spracovateľský poplatok a cieľová odmena sú dva samostatné nároky,
ktoré spolu nesúvisia. Zaplatením spracovateľského poplatku nemohlo dôjsť k uznaniu dlhu z titulu
cieľovej odmeny. Keďže súd prvej inštancie mal za to, že úhradou spracovateľského poplatku došlo
k uznaniu dlhu z titulu cieľovej odmeny, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právnehoposúdeniaveci.Navyše,súdprvejinštanciesasoskutočnosťou,žesajednáodvasamostatné

nároky a rôzne druhy odmeny vôbec nezaoberal, hoci to žalovaný v súdnom konaní namietal (článok
IV. vyjadrenie žalovaného zo dňa 6.11.2023). Súd prvej inštancie vôbec nezdôvodnil, z akých dôvodov
považuje zaplatenie jedného samostatného dlhu, za uznanie druhého samostatného dlhu prípadne,
prečo ich súd prvej inštancie považuje za jeden spoločný dlh napriek tomu, že majú odlišnú povahu a
vznikajú na základe odlišnej právnej skutočnosti. Ak by súd prvej inštancie považoval spracovateľský

poplatok a cieľovú odmenu za jeden spoločný dlh, tak by malo platiť, že uznanie dlhu konkludentným
spôsobom spočíva v poskytnutí čiastočného plnenia za takých okolností, že z tohto čiastočného plnenia
je možné vyvodiť uznanie i zvyšku plnenia. Aby nastali účinky uznania dlhu v dôsledku čiastočného
plnenia, musí byť toto čiastočné plnenie poskytnuté za takých okolností, že možno v konkrétnom prípade
usudzovať na to, že jeho poskytnutím dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Z okolností prípadu musí byť

zrejmé, že dlžník zvyšnú časť záväzku nepopiera. Tieto okolnosti môžu vyplývať či z predchádzajúcej,
alebo následnej komunikácie. Navyše bez toho, aby záväzok reálne vznikol, nemožno konkludentným
konanímvdôsledkučiastočnéhoplneniaodvodzovaťuznaniezáväzku.Ajuvedenéskutočnostisúdprvej
inštancie nesprávne právne posúdil, keďže súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku (ods. 57.) vyslovil
právny názor, že ak dlžník nechce spôsobiť čiastočným plnením uznanie zvyšku dlhu, má to veriteľovi

výslovneoznámiť.Tentoprávnynázorsúdujenesprávnyanepodloženýžiadnymustanovenímprávneho
predpisu. Žiaden právny predpis neukladá dlžníkovi povinnosť vyslovene oznamovať, že neuznáva
svoj dlh, ak plní časť dlhu. Skutočnosť, či nastali účinky uznania dlhu, je nevyhnutné posudzovať s
prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu. Súd prvej inštancie opomenul skutočnosť, že počnúc
dňom doručenia prvej výzvy na úhradu od právneho predchodcu žalobcu, spoločnosti Vanner Solutions,

s.r.o.,boldomnelýnárokžalobcunacieľovúodmenurozporovanýžalovaným,tedaúhradouužsplatných
záväzkov z titulu spracovateľského poplatku nemohlo dôjsť ku konkludentnému uznaniu nároku na
cieľovú odmenu. Navyše žalovaný v jednotlivých písomnostiach zaslaných právnemu predchodcovi
žalobcu a taktiež v podaniach v tomto súdnom konaní (najmä z odstúpenia od zmluvy o spolupráci,
stanoviska k odpovedi na odstúpenie od zmluvy, odporu voči platobnému rozkazu v tomto súdnom

konaní) výslovne oznámil právnemu predchodcovi žalobcu, ale aj žalobcovi, že domnelý nárok z titulu
cieľovej odmeny považuje za nedôvodný, tento nárok neuznáva a namieta jeho výšku.

17. V odvolaní žalovaný k nevystaveniu faktúry uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci aj v súvislosti s nevystavením faktúry na cieľovú odmenu,

ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Aj napriek tomu, že vo všeobecnosti je faktúra účtovným
dokladom, súd prvej inštancie nemôže prehliadať skutočnosť, že právny predchodca žalobcu nevystavil
faktúru na cieľovú odmenu. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal dôvodmi nevystavenia faktúry
a taktiež nesprávne vyhodnotil túto skutočnosť v súvislosti s ostatnými dôkazmi vykonanými v tomtosúdnom konaní, keďže aj z tohto konania, resp. nekonania právneho predchodcu žalobcu možno vyvodiť
záver, že samotný právny predchodca žalobcu nepovažoval služby a činnosti, ktoré mali byť predmetom
spornej zmluvy o spolupráci za riadne poskytnuté, inak by po splnení podmienok vystavil a doručil

faktúru žalovanému. Navyše súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keďže vyslovil právny
názor (ods. 58.), že faktúra je len účtovným dokladom a nemôže byť predpokladom pre uplatnenie
si nároku podľa uzatvorenej zmluvy o spolupráci. Uvedený právny názor je v rozpore s dohodou
uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, keďže podľa článku V. ods. 5.4.1.
zmluvy o spolupráci, ktorým bola ustanovená cieľová odmena platí, že: „Nárok Vykonávateľa na prvú

časť odmeny vo výške 50 % vzniká po zverejnení Zmluvy o poskytnutí NFP klientovi uvedenom v
prílohe č. 1 v Centrálnom registri zmlúv a po úhrade klienta Zadávateľovi na základe faktúry vystavenej
Vykonávateľom Zadávateľovi, ktorá je splatná do 7 dní odo dňa jej vyhotovenia.“ A ďalej podľa článku V.
ods. 5.4.2. zmluvy o spolupráci platí, že: „Nárok Vykonávateľa na druhú časť cieľovej odmeny vo výške
50 % vzniká po klientovom načerpaní prvej zálohy na základe Zmluvy o poskytnutí NFP a po úhrade
klienta Zadávateľovi, najneskôr však do šiestich mesiacov po zverejnení Zmluvy o poskytnutí NFP v

Centrálnom registri zmlúv na základe faktúry vystavenej Vykonávateľom Zadávateľovi, ktorá je splatná
do 7 dní odo dňa jej vyhotovenia.“ Z uvedených ustanovení zmluvy o spolupráci je zrejmé, že zmluvné
strany sa výslovne dohodli, že predpokladom na vznik nároku je okrem splnenia iných kumulatívnych
podmienok aj vystavenie faktúry. Pričom splnenie podmienky vystavenia faktúry bolo vo výlučnej moci
právneho predchodcu žalobcu a v prípade, že právny predchodca žalobcu považoval plnenie za riadne

dodané, nič mu nebránilo vystaviť a doručiť faktúru žalovanému. Zmluvné strany ako podnikateľské
subjekty jednoznačným spôsobom prejavili svoju vôľu vo vzťahu k vzniku a splatnosti nároku na úhradu
cieľovej odmeny. Súd prvej inštancie nerešpektoval jednoznačne formulovanú vôľu zmluvných strán, a
navyše sa súd prvej inštancie touto skutočnosťou vôbec nezaoberal a nevysvetlil, prečo považoval túto
výslovnú dohodu zmluvných strán za neplatnú. Naopak, súd prvej inštancie (ods. 60.) vyslovil právny

názor, že nevystavenie faktúry „neodôvodňuje záver o zániku práva“ na odmenu a to podľa názoru
súdu najmä v súvislosti s konkludentným uznaním dlhu. Avšak aj túto skutočnosť súd prvej inštancie
nesprávne právne posúdil, keďže žalovaný namietal, že nevystavením faktúry nemohlo dôjsť k vzniku
nároku na odmenu, a to v súvislosti s výslovnou dohodou zmluvných strán podľa článku V. Zmluvy
o spolupráci (a nie zániku práva, ako to v odôvodnení uvádza súd prvej inštancie). V tejto súvislosti

žalovaný poukazuje na to, že žalobcom uplatňovaný nárok z titulu cieľovej odmeny nikdy nevznikol,
keďže okrem toho, že nedošlo k dodaniu služieb zo strany právneho predchodcu žalobcu, tak neboli
ani splnené formálne podmienky zmluvy, medzi ktoré patrilo aj vystavenie faktúry zo strany právneho
predchodcu žalobcu, a teda tento domnelý nárok nemožno platne uznať žiadnym právnym úkonom, a
ani konkludentne, a nemožno tento domnelý nárok ani platne postúpiť inému subjektu.

18. V odvolaní žalovaný k výške uplatneného nároku uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutéhorozsudku(ods.60.)malnároknaodmenupreukázaný,pretožezvykonanéhodokazovania
vyplynulo, že jednotlivé zmluvy o poskytnutí NFP boli zverejnené v priebehu mesiacov 12/2022-05/2023.
Žalobca v súdnom konaní predložil ako dôkaz len oznámenie o zverejnení jednotlivých zmlúv o NFP, na

ktorom absentovala výška schválených NFP. Avšak z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé,
na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca si uplatnil nárok na cieľovú odmenu
v správnej výške, keďže cieľová odmena sa vypočítava podľa výšky schválených NFP, ale žalobca
nepredložil súdu jediný dôkaz, z ktorého by vyplývala výška schválených NFP jednotlivým klientom
žalovaného. Súd prvej inštancie vôbec nezdôvodnil, na základe čoho dospel k záveru, že žalobcovi

vznikol nárok na odmenu práve v ním uplatnenej výške. Okrem toho, právny predchodca žalobcu a
žalovaný sa v zmysle spornej zmluvy o spolupráci dohodli na cieľovej odmene, iba v prípade schválenia
NFP vo výške najmenej 50.000,00 eur. Aj napriek tomu si žalobca uplatňuje v tomto súdnom konaní
odmeny aj za NFP, ktorých schválená výška je menej ako 50.000,00 eur (napr. EKOTEC spol. s r.o.).
Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na cieľovú odmenu vo výške 4 % zo schváleného NFP aj

v prípade, že výška schváleného NFP je nižšia ako 50.000,00 eur, hoci táto odmena nemá oporu v
spornej zmluve o spolupráci. Aj napriek tomu, že výšku uplatnenej sumy žalovaný namietal, súd prvej
inštancie sa touto námietkou vôbec nezaoberal a bez ďalšieho považoval nárok žalobcu za uplatnený
v správnej výške.

19. V odvolaní žalovaný k platnosti zmluvy o spolupráci uviedol, že sporná zmluva o spolupráci
nedostatočne určuje predmet záväzkov jednotlivých zmluvných strán a teda nedošlo k uzatvoreniu
zmluvy, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť tejto zmluvy o spolupráci. Absolútna neplatnosť pôsobí
priamo zo zákona, a to od počiatku a bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolá. Na absolútnuneplatnosť je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, teda bez toho, aby na to upozorňovali strany
sporu, a to aj v prípade, ak by zmluvu jedna zo strán alebo obe strany sporu považovali za platnú. Súd
prvej inštancie s ohľadom na posúdenie platnosti spornej zmluvy o spolupráci vec nesprávne právne

posúdil, keď nevidel dôvod na vyslovenie neplatnosti spornej zmluvy o spolupráci. Navyše súd prvej
inštancie pri posudzovaní platnosti zmluvy vychádzal zo zásady, podľa ktorej treba úkon vykladať skôr
tak, aby platil, ako aby neplatil. Avšak žalovaný má za to, že pri uplatnení tejto zásady, súd prvej inštancie
mal použiť pravidlo in ambigus contra stipulatorem, v zmysle ktorého sa v prípade pochybností o obsahu
zmluvy, tieto pripočítavajú na ťarchu toho, kto text zmluvy navrhol. Ako vyplynulo z dokazovania v

tomto súdnom konaní, návrh zmluvy o spolupráci predložil žalovanému právny predchodca žalobcu.
Pričom súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nesprávne uvádza, že obe zmluvné strany v procese
negociácie viackrát upravovali znenie samotnej zmluvy. Ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania,
zmluvné strany počas negociácie menili iba výšku a druh odmeny a spôsob ukončenia zmluvy (napr.
výsluch konateľky žalovaného zo dňa 16.12.2024). Predmet zmluvy bol navrhnutý zo strany právneho
predchodcu žalobcu a teda neurčitosť predmetu záväzkov jednotlivých zmluvných strán nemôže byť

na ťarchu žalovanému. Súd prvej inštancie sa pri posudzovaní platnosti spornej zmluvy o spolupráci
v odôvodnení napadnutého rozsudku (ods. 44.) nesprávne odvoláva na úkony a správanie zmluvných
stránpouzatvorenízmluvy.Pričomokreminéhouvádza,žežalovanýmuselpovažovaťzmluvuzaplatnú,
ak od nej chcel odstúpiť. Avšak žalovaný má za to, že toto je pri posudzovaní absolútnej neplatnosti
irelevantné. Súd opomenul skutočnosť, že žalovaný neplatnosť zmluvy namietal vo svojom stanovisku

zo dňa 16.1.2023, ktoré adresoval právnemu predchodcovi žalobcu, ešte pred postúpením neexistujúcej
pohľadávky žalobcovi, a teda aj pred začatím tohto súdneho konania. Nestačí, ak je zmluvným stranám
jasné, čo je predmetom právneho úkonu pri jeho uzatváraní, pokiaľ to objektívne nie je známe iným
tretím osobám. Avšak dohodnutý predmet zmluvy nebol určitý ani pre zmluvné strany a ďalšie osoby,
ktoré sa mali zúčastňovať na plnení zmluvy, keďže ani svedkovia navrhnutí žalobcom (H. D., E. F.

G., I. J.), ktorí vypovedali v tomto súdnom konaní, nevedeli zhodne určiť, čo malo byť predmetom
zmluvy, aké konkrétne činnosti bol právny predchodca žalobcu povinný dodať a či tieto činnosti mal
dodávať pred uzatvorením zmluvy alebo až po uzatvorení zmluvy. Súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to najmä v nasledovných súvislostiach:
Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku (ods. 14. a 47.), súd prvej inštancie má za to, že právny

predchodca žalobcu a žalovaný spolupracovali ohľadom získania NFP pre klientov žalovaného, v
súvislosti s výzvou na predkladanie žiadostí o NFP (ďalej aj „výzva“), ktorá je predmetom tohto konania,
a to približne od februára 2022 a vyústením ich spolupráce malo byť uzatvorenie spornej Zmluvy o
spolupráci zo dňa 11.07.2022. Uvedené zistenia súdu prvej inštancie sa nezakladajú na pravdivých
skutočnostiach, keďže tak, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, právny predchodca žalobcu a

žalovaný približne vo februári 2022 začali iba rokovania o uzatvorení spornej zmluvy o spolupráci
a vyústením týchto predzmluvných rokovaní (teda nie spolupráce) bolo uzatvorenie Zmluvy zo dňa
11.7.2022. Je nelogické a v rozpore s obchodnou praxou, aby uzatvorenie zmluvy bolo výsledkom
spolupráce zmluvných strán. Uzatvorenie zmluvy predchádza dohodnutej spolupráci zmluvných strán,
keďže až zmluva, ktorá by mala obsahovať určitý predmet záväzkov jednotlivých zmluvných strán,

môže byť podkladom na spoluprácu. Navyše predmetná výzva bola vyhlásená dňa 1.6.2022, teda nie je
možné, aby pred samotným vyhlásením výzvy mohla prebiehať akákoľvek spolupráca medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným v súvislosti s prípravou žiadostí o NFP. Žalobca síce tvrdil, že jeho
právny predchodca a najmä jeho externí spolupracovníci sa podieľali na príprave predmetnej výzvy,
avšak predmetom spornej zmluvy o spolupráci nebolo a ani nikdy nemalo byť vypracovanie výzvy,

keďže výzva na predkladanie žiadosti o NFP je pripravovaná na úrovni ministerstva, zamestnancami
samotného ministerstva. Nie je možné, aby sa dva súkromné subjekty dohodli na vypracovaní výzvy v
prospech ministerstva. Svedkovia H. D. a E. F. G. vo svojich výpovediach uvádzali, že poskytovali služby
eštepredvyhlásenímvýzvy,atonajmävsúvislostisvypracovanímfinálnejverzievýzvy,abybolašitápre
potrebykonkrétnehoklienta,taktiežtvrdili,žejedôležitémaťzoznamklientov,lebovzávislostiodtohosa

potom posudzuje objem NFP, avšak žalovaný má za to, že uvedenými činnosťami nemôže byť naplnený
predmet spornej zmluvy o spolupráci, keďže výzva je tvorená ministerstvom ako poskytovateľom NFP
a nie právnym predchodcom žalobcu, a ani iným súkromným subjektom, a nimi uvádzané činnosti
nemajú žiaden súvis s vypracovaním žiadosti o NFP. Ďalej súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu
zisteniu, ak v odôvodnení napadnutého rozsudku (ods. 15.) uvádza, že žalovaný vyhotovil pilotný (pozn.

v inej časti odôvodnenia označený aj ako vzorový) projekt pre spoločnosť Bergamo s.r.o. v súčinnosti
s právnym predchodcom žalobcu. Žalovaný od začiatku súdneho konania tvrdil a taktiež preukázal
najmä prostredníctvom svedkyne K. L. a emailovej komunikácie s právnym predchodcom žalobcu, že
projekt (resp. správne označenie by malo byť „žiadosť o NFP“) pre spoločnosť Bergamo s.r.o. vyhotovilsamostatne, prostredníctvom svojich vlastných zamestnancov a túto žiadosť o NFP pre spoločnosť
Bergamo s.r.o. podal do systému ITMS. Tak, ako bolo preukázané v tomto súdnom konaní, až 5 dní po
podaní tejto žiadosti do systému ITMS, právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že k obsahu

tejto žiadosti nemá námietky a schvaľuje jej znenie. Žalovaný pripomína, že vypracovanú žiadosť o NFP
pre spoločnosť Bergamo s.r.o. odoslal právnemu predchodcovi žalobcu v needitovateľnom formáte a
právny predchodca k tejto žiadosti neposlal žalovanému žiadne pripomienky a ani odporúčania. Teda
akéslužbyposkytolprávnypredchodcažalobcu,akžiadosťvypracovanúžalovanýmžiadnymspôsobom
nepripomienkoval, iba žalovanému oznámil, že nemá žiadne námietky k vypracovanej žiadosti o NFP?

Žalovaný počas celého súdneho konania poukazoval na fakt, že ani na žiadosti o NFP pre spoločnosť
Bergamo s.r.o. nemohol právny predchodca žalobcu participovať v procese jej prípravy bez akýchkoľvek
vstupných údajov o tejto spoločnosti, keďže týmito vstupnými údajmi nedisponoval a právny predchodca
žalobcu a ani svedkovia (H. D. a E. F. G.) nikdy priamo s klientom žalovaného nekomunikovali v súvislosti
s vypracúvaním žiadosti o NFP. Schválením žiadosti o NFP pre spoločnosť Bergamo s.r.o., za žiadnych
okolností nemohlo dôjsť k naplneniu predmetu zmluvy o spolupráci zo strany právneho predchodcu

žalobcu, a to nie len s prihliadnutím na to, že žiadosť o NFP bola podaná do systému ITMS 5 dní pred
schválením tejto žiadosti o NFP zo strany spoločnosti právneho predchodcu žalobcu, ale aj preto, že
právnypredchodcasažiadnymspôsobomnepodieľalnaprípravetejtožiadostioNFPaanineposkytoval
žiadnu súčinnosť v súvislosti s jej prípravou (schválenie znenia žiadosti zo strany právneho predchodcu
žalobcu nastalo až 5 dní po jej vypracovaní a odoslaní do systému ITMS). Ani svedok H. D., ktorý podľa

svedkyne E. F. G. mal za úlohu žiadosť o NFP pre spoločnosť Bergamo s.r.o. odsúhlasiť neuviedol, že
by poskytoval akékoľvek služby v súvislosti s vypracovaním žiadosti o NFP pre spoločnosť Bergamo
s.r.o.,resp.jejodsúhlasením.Súdprvejinštancieopomenulvodôvodnenínapadnutéhorozsudkuuviesť,
že v súdnom konaní bolo preukázané (emailová komunikácia, výpoveď svedka C. C. a výpoveď B.
C.), že žalovaný pred odstúpením od zmluvy opakovane vyzýval právneho predchodcu žalobcu na

plneniepredmetuzmluvy,keďžemuprávnypredchodcažalobcuneposkytovalžiadneslužby.Ďalejnieje
zrejmé, na základe akých vykonaných dôkazov súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku
(ods. 47.) vyhodnotil, že žalovaný nemohol samostatne vypracovať unikátne žiadosti o NFP pre takmer
60 subjektov v období od zverejnenia predmetnej výzvy dňa 1.6.2022 do uzávierky prvého kola dňa
20.7.2022. Uvedené konštatovanie súd prvej inštancie urobil bez akýchkoľvek odborných znalostí a bez

preskúmania jednotlivých žiadostí o NFP (keďže kompletné žiadosti o NFP nie sú súčasťou súdneho
spisu).Navyše,početsubjektovuvedenýsúdomprvejinštanciejenesprávny,keďžedouzávierkyprvého
kola bolo spracovaných len 46 žiadostí o NFP a až následne do uzávierky druhého kola dňa 19.10.2022,
bolo spracovaných ďalších 11 žiadostí o NFP. Súd prvej inštancie sa nesprávne domnieva, že za
uvedené obdobie nie je možné vypracovať žiadosti o NFP pre uvedený počet subjektov bez použitia

vzorovej žiadosti o NFP. V tejto súvislosti žalovaný pripomína, že u žalovaného v predmetnom období
pracovalo 10 zamestnancov na trvalý pracovný pomer, ktorých pracovnou náplňou bolo vypracovanie
žiadostí o NFP pre klientov žalovaného (teda na jedného zamestnanca pripadá vypracovanie menej
ako 5 žiadostí). Tieto skutočnosti podrobne opísala svedkyňa K. L. vo svojej svedeckej výpovedi a
predloženom čestnom vyhlásení, z ktorých vyplýva, že žiadosti o NFP pre rôznych klientov súčasne

vypracúva 5-7 projektových manažérov a denne je teda pripravovaných množstvo výstupov súčasne.
Ak súd prvej inštancie vyhodnocuje, že žiadosť o NFP bola vypracovaná kvalitne, lebo získala vysoký
počet bodov, tak je to len zásluhou žalovaného, ktorý celú žiadosť o NFP samostatne, bez pomoci
právneho predchodcu žalobcu vypracoval a podal do systému ITMS (právny predchodca žalobcu sa
ku vypracovanej žiadosti kladne vyjadril až po jej podaní do systému ITMS). Navyše podľa výpovede

svedka H. D., ten mal údajne vypracúvať rôzne tabuľky, rozpočty a výkazy, ktoré mali byť údajne
použiteľné pri vypracúvaní jednotlivých žiadostí o NFP. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania,
svedok H. D. nemal o jednotlivých klientoch žalovaného, ktorým boli vypracúvané žiadosti o NFP, k
dispozícii žiadne iné údaje, okrem obchodného mena (a aj v prípade obchodného mena sa jednalo
o skomolené názvy, príp. ľahko zameniteľné s názvami iných firiem), s týmito klientami žalovaného

svedok H. D. nekomunikoval a teda žalovaný počas súdneho konania opakovane namietal, že bez
podrobných informácií o jednotlivých žiadateľoch a ich potrebách a cieľoch, nemohol žiaden externý
projektový manažér poskytovať akékoľvek služby súvisiace s vypracovaním žiadostí o NFP. Žalovaný
namietal, že od právneho predchodcu žalobcu nedostal jediný vypracovaný dokument, tabuľku, či
inú listinu v súvislosti s vypracovaním žiadosti o NFP. Hoci žalobca nepredložil súdu žiaden listinný

dôkaz preukazujúci poskytnutie služieb žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu, súd
prvej inštancie považoval služby zo strany právneho predchodcu žalobcu za riadne dodané. Súd prvej
inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku (ods. 48.) nesprávne domnieva, že ak boli niektoré
žiadosti o NFP vypracované a podané do ITMS ešte pred uzatvorením spornej zmluvy o spolupráci,tak táto skutočnosť by mala údajne potvrdzovať, že právny predchodca žalobcu poskytoval služby
ešte pred uzatvorením zmluvy a zároveň sa súd nesprávne domnieva, že ak by právny predchodca
žalobcu neposkytol žalovanému žiadne služby tak, by sa žalovaný nezaviazal na poskytnutie odmeny

aj pri subjektoch, pri ktorých bola žiadosť o NFP podaná už pred uzatvorením spornej zmluvy o
spolupráci. Domnienky súdu prvej inštancie sa nezakladajú na pravdivých skutočnostiach, keďže
uvedený priebeh udalostí logicky preukazuje jedine tvrdenia žalovaného, že služby na základe spornej
zmluvy o spolupráci mali byť zo strany právneho predchodcu žalobcu poskytované žalovanému až po
uzatvorení zmluvy a podaní jednotlivých žiadostí o NFP. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal

s námietkami, že ak by boli všetky služby na základe spornej zmluvy o spolupráci poskytnuté pred jej
uzatvorením, tak by nemal dôvod už túto zmluvu s právnym predchodcom žalobcu uzatvárať a taktiež sa
nevysporiadal s námietkou, že ak by od právneho predchodcu žalobcu očakával dodanie akejsi metodiky
a „vzorového projektu“, tak by nemal dôvod uvádzať do zoznamu, ktorý tvoril prílohu spornej zmluvy
o spolupráci, všetkých svojich klientov, ale uviedol by oveľa menší počet klientov. Aj tieto súvislosti len
potvrdzujútvrdeniažalovaného,žekplneniuzáväzkuzozmluvyzostranyprávnehopredchodcužalobcu

malo nastať v období po podaní jednotlivých žiadostí o NFP až do uzatvorenia zmluvy o poskytnutí
NFP posledným klientom žalovaného, teda do apríla 2023. A preto, ak žalovaný poslal právnemu
predchodcovi žalobcu v októbri 2022 prílohu č. 2 k spornej zmluve o spolupráci, bolo to v dobrej viere a
očakávaní, že právny predchodca žalobcu si začne plniť svoje povinnosti zo spornej zmluvy o spolupráci.
Súd prvej inštancie nesprávne považoval za dôkaz o poskytnutí služieb skutočnosť, že žalovaný vyzval

právneho predchodcu žalobcu na fakturáciu spracovateľského poplatku a následnú úhradu týchto faktúr.
Fakturáciou spracovateľského poplatku sa spolupráca medzi zmluvnými stranami ešte len začína a v
žiadnom prípade úhrada tohto poplatku nemôže byť dôkazom o riadnom poskytnutí služieb zo strany
právneho predchodcu žalobcu. Navyše v čase, keď žalovaný vyzýval právneho predchodcu žalobcu
na vystavenie faktúr na spracovateľský poplatok, ešte nemohol ani len tušiť, že k poskytnutiu služieb

zo strany právneho predchodcu žalobcu nedôjde. V zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku (ods.
49.), súd prvej inštancie mal za preukázané, že došlo k poskytovaniu služieb zo strany právneho
predchodcu žalobcu po uzatvorení spornej zmluvy o spolupráci aj na základe toho, že medzi žalovaným
a zamestnankyňou právneho predchodcu žalobcu E. F. G. prebehli telefonické rozhovory a komunikácia
prostredníctvom aplikácie M.. Avšak spomínaná komunikácia bola všeobecného charakteru a nemohlo

ňou dôjsť k poskytnutiu služieb, keďže ako to svedkyňa uviedla vo svojej svedeckej výpovedi na
pojednávaní, nie je odbornou zamestnankyňou a taktiež ani na pojednávaní sa nevyjadrila k žiadnej
odbornej problematike, takže táto zamestnankyňa právneho predchodcu žalobcu nemohla poskytovať
odborné poradenstvo. Súd aj tieto skutočnosti úplne ignoroval a nesprávne dospel k záveru, že týmto
právny predchodca žalobcu poskytoval odborné poradenstvo. Súd sa vôbec nezaoberal námietkou

žalovaného, že nie je možné poskytovať odborné poradenstvo v hodnote viac ako 383.807,44 eur na
diaľku, prostredníctvom zopár správ cez aplikáciu M., a to bez toho, aby o tom neexistovali žiadne
dokumenty a výstupy v podobe rôznych výpočtov, tabuliek a ďalších podkladov. Žalovaný opätovne
pripomína, že žalobca žiaden takýto dôkaz súdu prvej inštancie nepredložil. Súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozsudku (ods. 52.) nesprávne uvádza, že právny predchodca žalobcu

vypracovalprežalovanéhometodikuprepodávaniejednotlivýchžiadostíoNFP.Zpredloženýchdôkazov
žalovaným (napr. Príloha č. 1 Príručky pre žiadateľa o NFP – Metodický výklad RO k vypracovaniu
žiadosti o NFP, t. j. vzor formulára žiadosti o NFP, ktorá bol predložená spolu s vyjadrením žalovaného zo
dňa 25.9.2024) jednoznačne vyplýva záver, že metodiku pre podávanie žiadostí o NFP a vzor formuláru
žiadosti o NFP vydáva centrálny koordinačný orgán, ktorým je Ministerstvo investícií, regionálneho

rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. Vzor formuláru žiadosti o NFP je prílohou č. 1 Príručky
pre žiadateľa o NFP. Je teda zrejmé, že metodika pre podávanie jednotlivých žiadostí o NFP nebola
vypracovaná právnym predchodcom žalobcu, pričom žalovaný na túto skutočnosť v súdnom konaní
poukazoval a svedok I. J. vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní potvrdil, že nemá uzatvorenú
žiadnu zmluvu o poskytovaní služieb alebo spolupráci s orgánmi štátu, ktorí vypracovali výzvu a

príslušnú metodiku, aj napriek tomu si súd prvej inštancie nesprávne osvojil tvrdenia žalobcu, že právny
predchodcažalobcuvypracovalmetodikua„vzorovýprojekt“,hocižalobcaotejtoskutočnostinepredložil
žiaden listinný dokaz. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku (ods. 54.) poukazuje
na nízku hodnovernosť čestných vyhlásení, ktoré predložil v súdnom konaní žalovaný, a to z dôvodu,
že ich pravdepodobne vyhotovil jeden a ten istý subjekt, keďže majú vykazovať spoločné znaky. Súd

prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dospel k záveru, že zo strany právneho predchodcu
žalobcu došlo k vytvoreniu know-how v súvislosti s vypracúvaním žiadostí o NFP, čím malo dôjsť k
dodaniu služieb v zmysle spornej zmluvy o spolupráci. Know-how pri spracúvaní žiadostí o NFP je
súhrn praktických znalostí, skúseností, zručností a postupov, ktoré umožňujú a) efektívne vypracovaťžiadosť o NFP tak, aby spĺňala kritériá výzvy a zvýšila šance na schválenie, b) orientovať sa v pravidlách
financovania, oprávnených výdavkoch, povinnostiach žiadateľa a administratívnych požiadavkách, c)
finančne plánovať, teda vedieť zostaviť rozpočet tak, aby bol realistický, oprávnený a dobre zdôvodnený,

d) vyhýbať sa formálnym chybám a obsahovým nedostatkom. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu vypracoval akúsi
metodiku alebo know-how a taktiež, ako ho odovzdal žalovanému. Žalovaný opäť pripomína, že žalobca
v tomto súdnom konaní nepredložil ani žiaden dokument, ktorý by sa podobal na metodiku, ktorú mal
podľa jeho tvrdení vypracovať a ani nepreukázal, že by ju žalovanému odovzdal.

20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil.

21. K odvolacím námietkam žalovaného k zmluvnej odmene žalobca uviedol, že nesúhlasí
s argumentáciou žalovaného, v zmysle ktorej by sa malo rozlišovať medzi odmenou titulom

spracovateľského poplatku a odmenou titulom cieľovej odmeny a v tejto súvislosti odkázal na
systematický výklad článku V. bod 5.1. Zmluvy o spolupráci, ktorý obsahuje členenie odmeny na
spracovateľský poplatok vo výške 500,00 eur a percentuálne vymedzenú cieľovú odmenu. Pokiaľ by
bolo úmyslom zmluvných strán rozlišovať jednotlivé nároky ako samostatné a vzájomne nesúvisiace,
neboli by bývali tieto upravené v rámci jedného článku zmluvy. Spochybnil argumentáciu žalovaného,

týkajúcu sa vymedzenia spracovateľského poplatku výlučne ako nákladu právneho predchodcu
žalobcu spojeného s pokrytím nákladov spojených s evidenciou a monitorovaním žiadostí o NFP v
jednotlivých fázach procesu schvaľovania žiadosti o NFP (najmä vo fázach administratívneho overenia,
odborného hodnotenia, vyhodnotenia výsledkov a uzatvárania zmlúv s ministerstvom), pretože žalovaný
zadefinoval povahu spracovateľského poplatku až v odvolacom konaní, a preto by na túto argumentáciu

odvolací súd podľa § 366 CSP ako na novotu v konaní nemal prihliadať. Uviedol, že činnosti spojené
s evidenciou a monitorovaním žiadosti o NFP mal zastrešovať práve žalovaný, ktorý jediný mal prístup
do ITMS systému slúžiacemu okrem iného aj na sledovanie stavu podaných žiadostí o NFP a s tým
spojeného schvaľovacieho procesu, a to na základe samostatných zmlúv o spolupráci uzatvorenými
s jednotlivými žiadateľmi o NFP. Zo zmluvy o spolupráci nevyplýva žalovaným prezentovaná definícia

povahy spracovateľského poplatku. Ďalším rozporuplným tvrdením je argumentácia žalovaného v
podanom odvolaní, v zmysle ktorej spracovateľský poplatok „nesúvisel s prípravou žiadosti o NFP
a poskytovaním poradenstva.“ Tento argument sa však vylučuje s vyjadrením v podaní žalovaného
označenom ako „vyjadrenie vo veci“ zo dňa 6.11.2023, podľa ktorého „spracovateľský poplatok vzniká
vykonávateľovi už v počiatočnej fáze spolupráce na základe vystavenej faktúry.“ Ďalším faktom

vylučujúcim tvrdenie žalovaného, že spracovateľský poplatok mal predstavovať iba administratívny
poplatok za vedenie spisovej dokumentácie v súvislosti s podanou žiadosťou o NFP, predstavuje
zmluvné dojednanie článku V. bod 5. ods. 5.3.2. Zmluvy o spolupráci, podľa ktorého v prípade
neschválenia žiadosti o NFP z dôvodu pochybenia na strane klienta, vzniká vykonávateľovi nárok na
ďalšiu časť 500,00 eur. Pokiaľ by sa spracovateľský poplatok mal vzťahovať výlučne na vedenie spisovej

dokumentácie, zamietnutím žiadosti o NFP by platenie ďalšej sumy poplatku stratilo význam, nakoľko
pri zamietnutej žiadosti logicky nemá význam ďalšie vedenie administratívneho spisu. Žalobca podľa
ustanovení zmluvy o spolupráci nemal mať prístup do ITMS systému, v rámci ktorého prebieha správa a
sledovanie procesu NFP, a teda nebolo objektívne možné, aby tento vykonával správu spisu v systéme,
do ktorého nemal prístup a je preto nezmyselné, aby za činnosť, ktorú právny predchodca žalobcu

objektívne nemohol vykonať, mal mať dojednanú odmenu. Skutočnosť, že iba žalovaný mal prístup
do ITMS potvrdila aj konateľka žalovaného na pojednávaní konanom vo veci dňa 16.12.2024, kedy
v rámci spontánnej časti výpovede konateľka žalovaného uviedla „je pravda že v tom systéme ITMS
pracujeme iba my, to áno“ (viď. zvuková nahrávka 00:51:50). Pokiaľ v zmysle tvrdenia žalovaného práve
spracovateľským poplatkom mal mať právny predchodca žalobcu pokryté náklady spojené s evidenciou

a monitorovaním žiadostí o NFP v jednotlivých fázach procesu schvaľovania žiadosti o NFP, vyvstáva
otázka, prečo mal žalovaný dojednanú niekoľkonásobne vyššiu sumu spracovateľského poplatku s
jednotlivými žiadateľmi o NFP, keď mal právny predchodca žalobcu údajne znášať náklady s evidenciou
tej, ktorej žiadosti. Žalobca však zdôrazňuje samotnú výpoveď konateľky žalovaného na pojednávaní
konanom vo veci dňa 16.12.2024, kedy v rámci spontánnej časti výpovede konateľka žalovaného

uviedla, že spracovateľský poplatok slúžil na to, aby žalovaný po podpísaní zmluvy o spolupráci s
jednotlivými žiadateľmi o NFP, overil, či tieto subjekty vôbec po formálnej stránke spĺňajú predpoklady
a či môžu žiadať o NFP, ako príklad uviedla, že napr. jeden subjekt môže za obdobie 4 rokov vyčerpať
len určité množstvo financií (viď. zvuková nahrávka z pojednávania konaného vo veci dňa 16.12.2024od 00:49 min). Vyjadrenie konateľky žalovaného úplne neguje účelové tvrdenie žalovaného v odvolaní,
že by spracovateľský poplatok bol spojený s administráciou spisovej dokumentácie po podaní žiadosti
o NFP. Žalobca považuje za absurdné, aby mu žalovaný zaplatil sumu spracovateľského poplatku vo

výške29.400,00eurzaúdajnúpasivitu.Takétokonaniebybolovrozporespodstatouzmluvnéhovzťahu.
Taktiež si v tejto súvislosti žalobca kladie otázku, prečo sa žalovaný po odstúpení od zmluvy nedomáhal
voči právnemu predchodcovi žalobcu vrátenia údajne neoprávnenej sumy spracovateľského poplatku.
Absolútnu účelovosť v procesnej obrane žalovaného v kontexte odmeny v časti spracovateľského
poplatku preukazuje samotné konanie žalovaného, ktorý po odstúpení od zmluvy a po podaní žaloby

tvoriacej predmet súdneho konania vedeného Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 40Cb/19/2023
zaplatil zostávajúcu sumu odmeny titulom odmeny v časti spracovateľského poplatku. Žalovaný sa
rozhodolvykonaťčiastočnúúhradusumyodmenysvedomím,žetútouhrádzatitulomfaktúrvystavených
na základe zmluvy o spolupráci medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, čím má žalobca za
to, že žalovaný jednoznačne uznal dôvodnosť právneho titulu, na základe ktorého plnil. V súvislosti s
argumentáciou žalovaného v podanom odvolaní ohľadom cieľovej odmeny, žalobca odmieta tvrdenie,

že by cieľová odmena mala byť závislá od pričinenia právneho predchodcu žalobcu. Toto tvrdenie je v
rozpore s článkom V. bod 5.1.2. zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným. Zmluvné dojednanie ohľadom výšky odmeny pre žalobcu, resp. právneho predchodcu
žalobcu, sa odvíjalo výlučne od výšky sumy priznaného nenávratného finančného príspevku. Zmluva
o spolupráci neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by upravovali závislosť výšky zmluvne dojednanej

odmeny od rozsahu pričinenia sa právneho predchodcu žalobcu. Pokiaľ by žalobca vychádzal z tejto
teórie žalovaného, tak by tento nemal spochybňovať ani jediné euro vzniknutého nároku na cieľovú
odmenu, nakoľko práve pričinením právneho predchodcu žalobcu, jeho odborným poradenstvom, bol
vypracovaný zo strany žalovaného pilotný „projekt“, vzorová žiadosť o NFP, ktorá slúžila ako metodika
pre vyhotovenie všetkých podaných žiadostí o NFP titulom Zmluvy o spolupráci, čím právny predchodca

žalobcu prispel ku schváleniu žiadostí o NFP subjektom, vo vzťahu ku ktorým sa domáha cieľovej
odmeny.

22. K odvolacím námietkam žalovaného k uznaniu záväzku žalobca uviedol, že žalovaný napriek
tomu, že mu právny predchodca žalobcu údajne neposkytol žiadnu službu titulom zmluvy o spolupráci,

napriek následnému odstúpeniu od zmluvy zo strany žalovaného, v čase po začatí súdneho konania
vedeného Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 40Cb/19/2023, uhradil časť zmluvnej odmeny. Žalovaný
si čiastočným plnením odmeny podľa článku V. Zmluvy o spolupráci v kontexte prebiehajúceho súdneho
konania, týkajúceho sa nároku na odmenu titulom rovnakého zmluvného ustanovenia, musel byť
vedomý následkov čiastočnej úhrady odmeny podľa zmluvy o spolupráci. Žalobca má za to, že tvrdenia

žalovaného v nadväznosti na jeho správanie sa, t. j. úhradu časti odmeny uplatnenej na základe zmluvy
o spolupráci, sú vzájomne rozporuplné a zo strany žalovaného ide iba o účelovú argumentáciu v snahe
vyhnúť sa splneniu zmluvnej povinnosti a neseniu zodpovednosti za svoje konanie. Je nezmyselné,
aby žalovaný v roku 2022 odstúpil od zmluvy o spolupráci pre absolútne neplnenie si zmluvných
povinností zo strany právneho predchodcu žalobcu a následne počas prebiehajúceho súdneho konania

titulom rovnakého zmluvného vzťahu vykonal úhrady titulom zmluvnej odmeny, na ktorú právnemu
predchodcovi pre jeho údajnú pasivitu nemal ani vzniknúť nárok. Žalovaný počas konania na súde
prvej inštancie neuviedol, že napriek vykonanej úhrade spracovateľského poplatku rozporuje právny
titul vzniku nároku na zmluvnú odmenu, ktorú uhradil. Rovnako tak žalovaný počas súdneho konania
nevysvetlil, prečo v kontexte jeho tvrdení o úplnej pasivite právneho predchodcu žalobcu a s tým

spojeného odstúpenia od zmluvy, vykonal úhradu údajne domnelého nároku žalobcu, a to tak pred
odstúpením od zmluvy, ako aj po odstúpení od zmluvy a začatí súdneho konania.

23. K odvolacím námietkam žalovaného v súvislosti s vystavením faktúry žalobca uviedol, že faktúry
vystavené žalobcom neboli právnym titulom vzniku dlhu, tým je splnenie záväzku zo zmluvy na strane

žalobcu, z ktorého vyplýva povinnosť pre žalovaného zaplatiť odmenu vo výške podľa dohody v zmluve.
Žalobca má za to, že súd prvej inštancie správne ustálil záver, že vystavenie/nevystavenie faktúry
nemá žiadny vplyv na samotný vznik nároku za podmienok bližšie špecifikovaných v zmluvnom vzťahu.
Faktúra nie je právnym titulom, ktorý by zakladal práva a/alebo povinnosti, ale ide iba o účtovný doklad,
ktorý nemá dopad na vznik nároku na zmluvnú odmenu. Podľa článku V. bod 5.7. zmluvy o spolupráci

mal práve žalovaný povinnosť písomne oznámiť právnemu predchodcovi žalobcu skutočnosti, ktoré mu
zakladajú nárok na zaplatenie odmeny, resp. jej časti. Právny predchodca žalobcu sa dokonca sám
viackrát dopytoval a vyzval žalovaného (viď. emailová komunikácia zo dňa 15.11.2022 medzi konateľkou
žalovaného a poverenou pracovníčkou právneho predchodcu, podanie právneho predchodcu žalobcuoznačené ako „odstúpenie od zmluvy – odpoveď zo dňa 7.12.2022, vyjadrenie k odpovedi zo dňa
1.2.2023 predžalobná výzva zo dňa 6.2.2023, predžalobná výzva zo dňa 24.2.2023,) aby ho informoval,
či došlo ku zverejneniu zmlúv o poskytnutí NFP v centrálnom registri zmlúv. Žalovaný bol v tomto

smere pasívny a nesplnil si zmluvnú povinnosť predpokladanú článkom V. bod 5.7. zmluvy o spolupráci.
Napriek prejaveniu maximálnej snahy právneho predchodcu žalobcu o komunikáciu so žalovaným
a ustálenie informácií zakladajúcich zmluvný nárok na odmenu, žalovaný nebol súčinný a žiadosti
právneho predchodcu žalobcu ignoroval. Nesplnením zmluvnej informačnej povinnosti podľa článku
V. bod 5.7. sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobca sa o skutočnostiach zakladajúcich jeho nárok

na zvyšnú časť zmluvnej odmeny dozvedel až vlastnou činnosťou, z centrálneho registra zmlúv. Po
zistení skutočností zakladajúcich nárok na zmluvnú odmenu si právny predchodca žalobcu uplatnil
nárok na zostávajúcu zmluvnú odmenu prostredníctvom jednotlivých predžalobných výziev a následne
podaním žaloby tvoriacej predmet tohto konania. Vzhľadom na skutočnosť, že si žalovaný napriek
viacnásobným písomným žiadostiam zo strany právneho predchodcu nesplnil zmluvne dojednanú
informačnú povinnosť, majúcu priamy vplyv na fakturáciu, má žalobca za to, že pre omeškanie

žalovaného ohľadom oznámenia skutočností zakladajúcich nárok právneho predchodcu žalobcu na
odmenu, nemohol právny predchodca žalobcu nevystavením faktúry porušiť zmluvu o spolupráci.
Žalobca poukazuje na znenie samotného článku V. bod 5.7. zmluvy o spolupráci, z ktorého jednoznačne
vyplýva, že žalovaný ako zadávateľ, má právneho predchodcu žalobcu ako vykonávateľa informovať
o vzniku skutočností, ktoré zakladajú nárok na vznik odmeny, resp. jej časti. Z uvedeného dôvodu má

žalobca za to, že súd prvej inštancie správne ustálil, že rozhodnou skutočnosťou pre vznik nároku na
odmenu je splnenie podmienok podľa článku V. bod 5.4. zmluvy o spolupráci, a teda zverejnenie zmluvy
o poskytnutí NFP medzi žiadateľmi o NFP a implementačnou agentúrou, a čerpanie prvej zálohovej
platby na základe zmluvy o poskytnutí NFP. Podmienky pre vznik odmeny podľa článku V. bod 5.4.
zmluvy o spolupráci, od ktorých si žalobca odvíja žalobný nárok, t. j. zverejnenie zmlúv o poskytnutí

NFP a následné čerpanie prvých zálohových faktúr nebolo medzi stranami sporné, nakoľko žalovaný
toto tvrdenie žalobcu účinne nerozporoval.

24. K odvolacím námietkam žalovaného v súvislosti s výškou odmeny žalobca uviedol, že odmieta
tvrdenie žalovaného, že účinne namietal výšku žalobcom uplatneného žalobného nároku. V podanom

odvolaní žalovaný v kontexte údajného namietnutia výšky žalobného nároku odkazuje na článok I.
odporu a na vyjadrenie žalovaného v záverečnej reči. Žalovaný v článku I. odporu iba vo všeobecnosti
uviedol, že uplatnený nárok neuznáva čo do výšky a čo do dôvodu, avšak neuviedol žiadne tvrdenia,
ktorými by vyvrátil žalobcom uplatnenú výšku odmeny a rovnako tak nenamietal výšku schválených
súm NFP, tak ako ich žalobca špecifikoval v žalobe. Žalovaný neuviedol, z akého dôvodu by žalobcom

uplatnená výška a spôsob výpočtu odmeny nemala byť správna, resp. ako by mal žalobca správne
vyčísliť uplatnenú výšku. Žalovaný počas konania nerozporoval výšku priznaných NFP jednotlivých
žiadateľov, nerozporoval čerpanie zálohových platieb žiadateľmi o NFP, ako ani spôsob výpočtu
výšky odmeny, pričom táto bola žalobcom podrobne špecifikovaná v žalobnom návrhu. Ku tvrdeniam
žalovaného, že si žalobca nesprávne uplatňuje aj nárok na odmenu za NFP u subjektov, ktorých

výška schváleného NFP bola menej ako 50.000,00 eur, žalobca uvádza, že ide o procesnú obranu
žalovaného uplatnenú až v odvolacom konaní, a preto by na túto argumentáciu odvolací súd podľa §
366 Civilného sporového poriadku, ako na novotu v konaní nemal prihliadať. Žalobca v tejto súvislosti
odkazuje aj na emailovú komunikáciu zo dňa 18.10.2022 medzi konateľkou žalovaného a poverenou
pracovníčkou právneho predchodcu žalobcu (ktorá bola predložená žalobcom vo vyjadrení k odporu zo

dňa 02.10.2023), ktorej predmet bol označený „fdw: tabuľka“ a ktorej obsahom bol zoznam žiadateľov
NFP a výška NFP, okrem iných aj žiadateľov WAGON SLOVAKIA KOŠICE, a.s. s NFP vo výške
32.046,03 eur, EKOTEC spol. s r.o. s NFP vo výške 49.778,72 eur. Podľa názoru žalobcu aj z emailovej
správy zo dňa 18.10.2022 plynie logický záver, že odmena za schválené NFP sa mala vzťahovať ku
všetkým klientom, aj tým so schválenou výškou NFP pod 50.000,00 eur, nakoľko v opačnom prípade, by

ich žalovaný nešpecifikoval v rámci prehľadu schválených žiadostí, ktoré zasielal na vedomie právnemu
predchodcovi žalobcu.

25. K odvolacím námietkam žalovaného v súvislosti s neplatnosťou zmluvy žalobca uviedol, že
pokiaľ mal žalovaný za to, že pre neurčitosť predmetu jednotlivých záväzkov je zmluva neplatná, je

nelogické, aby odstupoval od podľa neho neplatnej zmluvy. Žalovaný od zmluvy odstupoval v právnom
zastúpení, ak sa teda rozhodol využiť inštitút odstúpenia od zmluvy, musel si byť aj s ohľadom
na právne zastúpenie vedomý podstaty inštitútu odstúpenia. Pokiaľ by mala byť v zmysle tvrdení
žalovaného zmluva o spolupráci neplatná pre neurčitosť vymedzenia jej predmetu, prečo sa žalovanýnedomáhal odstránenia tejto neurčitosti, resp. spresnenia predmetu zmluvného záväzku, či už v rámci
predzmluvných rokovaní, resp. bezprostredne po uzatvorení zmluvného vzťahu. Žalovaný sa nielenže
nedomáhal údajnej neplatnosti zmluvy, ale titulom podľa neho neplatnej zmluvy o spolupráci aj plnil

v prospech právneho predchodcu žalobcu a v októbri 2022 rozširoval okruh subjektov, na ktorých sa
mala zmluva vrátane odmeny vzťahovať, z čoho možno usudzovať, že v čase plnenia nespochybňoval
predmet zmluvného vzťahu. V neposlednom rade žalobca poukazuje, že žalovaný, podľa ktorého je
predmet zmluvy o spolupráci neurčitý, zároveň odstupuje od zmluvy pre údajné porušenie povinností
právneho predchodcu žalobcu, vyplývajúce mu z článku III. bod 3.1. zmluvy o spolupráci, t. j. predmetu

zmluvy. Ako môže žalovaný odstupovať pre porušenie povinností, ktoré sám nevie určiť? Taktiež
zmätočne pôsobí argumentácia žalovaného v podaní zo dňa 16.1.2023, na ktoré odkazuje v podanom
odvolaní, ak tvrdí, že právny predchodca žalobcu si nesplnil svoj hlavný záväzok, a preto žalovaný platne
odstúpil od zmluvy a na druhej strane v totožnom podaní uvádza, že samotná zmluva o spolupráci
je neplatná pre nedostatočné určenie predmetu zmluvy. Táto rozporuplná argumentácia podľa názoru
žalobcu evokuje účelovosť v konaní žalovaného, ktorý akoby sám nevedel ustáliť, či je zmluva platná

alebo neplatná a používa argumentáciu o platnosti/neplatnosti zmluvy a/alebo odstúpenia od zmluvy
podľa toho, ako mu to vyhovuje. Žalobca nesúhlasí ani s tvrdením žalovaného, podľa ktorého ani
svedkovia navrhnutí žalobcom, nemali byť schopní zhodne určiť, čo malo byť predmetom sporu.
Žalobcom navrhnutý svedok A. D. nemal dôvod disponovať vedomosťou o náležitostiach zmluvného
vzťahu, ktorého nebol účastníkom, pričom svedok potvrdil, že nemal vedomosť o zmluve o spolupráci

uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Svedkovia A. J. a D. E. F. G., naopak
pri svedeckej výpovedi podrobne uviedli a popísali, v čom spočívala dojednaná spolupráca, a že táto
prebiehalapočnúcfebruárom2022,tedaeštepredformálnymuzatvorenímzmluvnéhovzťahu.Žalovaný
podmieňuje údajnú neplatnosť zmluvy pre porušenie zmluvnej povinnosti právneho predchodcu žalobcu
podľa článku VII. bod 7.2. (čo žalobca zásadne odmieta), žalobcovi nie je zrejmé, na základe akého

dojednania predmetného článku zmluvy o spolupráci žalovaný odvíja tvrdenú neplatnosť. Článok VII.
zmluvy o spolupráci, ako ani iné zmluvné ustanovenie, nepodmieňuje porušenie akejkoľvek povinnosti
neplatnosťou zmluvy o spolupráci ako celku. Pokiaľ by mala niektorá zo zmluvných strán porušiť
povinnosť podľa článku VII. zmluvy o spolupráci, má žalobca za to, že z výkladu tohto článku zmluvy
možno vyvodiť záver o možnosti vzniku nároku na náhradu škody, pokiaľ by nejaká škoda porušením

danej povinnosti vznikla druhej zmluvnej strane, avšak v žiadnom prípade nie je možné ustáliť záver,
že by prípadné porušenie tohto článku zmluvy mohlo zakladať neplatnosť zmluvného vzťahu ako celku.
Okrem toho, účelovosť v tvrdeniach žalovaného preukazuje skutočnosť, že žalovaný rovnaké zmluvné
ustanovenie (t. j. článok VII. bod 7.2. Zmluvy o spolupráci), dojednal aj v zmluvných vzťahoch, ktoré
uzatváral žalovaný priamo so žiadateľmi o NFP. V súvislosti s posúdením platnosti zmluvy žalobca

zdôraznil právny názor najvyšších súdnych autorít, podľa ktorého pokiaľ existuje výklad v prospech
platnosti zmluvy a zároveň výklad v neprospech platnosti zmluvy, majú súdy aplikovať výklad, ktorý je v
prospech platnosti zmluvy, resp. zmluvného ustanovenia. Poukázal na rozhodnutia najvyšších súdnych
autorít: nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07 (ktorý citoval), rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Cdo/95/2019 (ktoré citoval).

26. K odvolacím námietkam žalovaného v súvislosti s plnením predmetu zmluvy žalobca odmietol
účelové tvrdenie žalovaného o neposkytovaní žiadnych služieb zo strany právneho predchodcu žalobcu.
Žalobca v tomto smere poukázal na komunikáciu, ktorá bola predložená spolu s vyjadrením žalobcu
zo dňa 26.9.2024, ktorú citoval. Uviedol, že okrem svedeckých výpovedí svedkov A. J., D. F. G.,

A. D. aj písomná komunikácia prostredníctvom mobilnej aplikácie medzi konateľkou žalovaného a
poverenou pracovníčkou právneho predchodcu žalobcu dokazuje, že komunikácia a poradenstvo
zo strany právneho predchodcu žalobcu prebiehala tak pred uzatvorením zmluvného vzťahu, ako
aj po uzatvorení zmluvného vzťahu, skoro do času odstúpenia od zmluvy pre údajné neplnenie
si zmluvných povinností zo strany právneho predchodcu žalobcu. Z komunikácie medzi poverenou

pracovníčkou právneho predchodcu žalobcu, pani D. F. G. a konateľkou žalovaného A. C. vyplýva, že
spolupráca medzi zmluvnými stranami na základe zmluvy o spolupráci prebiehala ešte v októbri 2022.
V prípade právneho predchodcu žalobcu a žalovaného už historicky existovala vzájomná spolupráca,
nepotrebovali zmluvné strany hneď písomne vymedziť okruh vzájomných práv a povinností. Tak ako
vyplynulo aj z výpovedí svedkov, po dohode o spolupráci na výzve operačného projektu Ľudské

zdroje, kód výzvy OPĽZDOP-2022/8.1.1./RO-01, spolupráca a dojednávanie detailných podmienok
spolupráce prebiehali súčasne, a to s poukazom na charakter predmetu zmluvnej spolupráce. Po
vyhlásení výzvy je časový limit, do kedy je potrebné predložiť žiadosti o NFP, aby sa na ne prihliadalo.
Je nelogické, aby pri odborne zložitej agende, ktorá si vyžaduje ohraničenie vstupných parametrov, saspolupráca začala až momentom vyhlásenia výzvy, a to aj s poukazom na počet zmluvne dojednaných
žiadateľov o NFP. Práve predpríprava podkladov a určenie „pilotného vzoru“, podľa mantinelov ktorého
sa mali vyhotoviť ostatné žiadosti o NFP, bola kľúčová pre úspešnosť získania NFP. K tvrdeniu

žalovaného, ktorý namietal, že spolupráca medzi zmluvnými stranami mohla prebiehať v čase pred
vyhlásením výzvy v súvislosti s prípravou žiadostí o NFP, keďže žiadosť o NFP je možné vypracovať
až na základe vyhlásenej výzvy, uviedol, že proces prípravy výzvy neprebieha zo dňa na deň.
Príslušný rezort má programové rámce vyrokované a odsúhlasené Európskou komisiou na programové
obdobie siedmych rokov. V rámci internej stratégie sa príslušný rezort rozhodne, v akom období a

akého zamerania bude priebežne výzvy vyhlasovať. Uvedené je možné si v rámci konzultácií pre
verejnosť odkomunikovať s príslušnými pracovníkmi rezortu. Ďalej rezort pravidelne uvádza na svojom
webovom sídle tzv. harmonogramy výziev, ktoré nie sú záväzné, majú informatívny charakter. Rezort
ich môže kedykoľvek zmeniť, aktualizovať, meniť zameranie plánovaných výziev, ale všetko len v
intenciách schváleného operačného programu. Preto je najideálnejšia osobná konzultácia v rámci
konzultačných hodín poskytovaných rezortom pre verejnosť. Proces, počas ktorého sa výzva kreovala

slúžil pre právneho predchodcu žalobcu a jeho spolupracovníkov okrem iného aj na vymedzenie okruhu
potenciálnych klientov, ktorí by mohli spĺňať predpoklady stanovené výzvou pre úspešné získanie NFP.
Právny predchodca žalobcu a jeho spolupracovníci nevypracovávali výzvu, ale sa aktívne o proces
prípravy predmetnej výzvy zaujímali a disponovali informáciami, ktoré neskôr distribuovali konateľke
žalovaného, a tá s nimi následne pracovala. Mala konkurenčnú výhodu oproti iným spoločnostiam,

ktoré týmito informáciami nedisponovali, vedela si postupne so všetkými potenciálnymi klientami kritériá
a nastavenia projektov odkomunikovať a v termíne určenom na predkladanie žiadostí, postupne
všetky žiadosti podať. Ak by týmito informáciami konateľka žalovaného nedisponovala od právneho
predchodcu žalobcu, tak by nemala na základe čoho ponúkať klientom možnosť zapojenia sa do
predmetnej pripravovanej výzvy. Nemala by možnosť vypracovať modelové návrhy rozpočtov projektov

pre potenciálnych klientov, nemala by aké informácie komunikovať s potenciálnymi klientami a musela
by čakať až na samotné oficiálne vyhlásenie výzvy na webovom sídle rezortu práce. Žalovaný však na
základe informácií od predchodcu žalobcu pripravoval postupne svojich klientov na podmienky výzvy,
pracoval so získanými údajmi, konzultoval veci k príprave rozpočtov, samotných žiadostí, podstatne
skôr pred oficiálnym vyhlásením výzvy. Žalobca odmietol tvrdenie žalovaného, že zo strany právneho

predchodcu žalobcu nedostal žiadny dokument. Svedkovia A. J. a D. F. G. zhodne uviedli, že so
žalovaným komunikovali osobne, písomne, prostredníctvom portálu N. vytvoreného žalovaným, kam
právny predchodca žalobcu prostredníctvom poverenej pracovníčky pani D. F. G. vkladal jednotlivé
dokumenty. Nakoľko však žalovaný zrušil právnemu predchodcovi žalobcu prístup do portálu, tento
objektívne nemohol preukázať, aké dokumenty a výstupy boli žalovanému predložené. Komunikáciu

formou portálu potvrdila aj samotná konateľka žalovaného. Žalobca považuje vymedzenie dôvodov,
titulom ktorých žalovaný odvíja preukázanie neposkytovania služieb zo strany právneho predchodcu
žalobcu (viď. bod 37. tohto vyjadrenia) za nezmyselné a zavádzajúce. Zo zmluvných ustanovení zmluvy
ospolupráci,akoanizosvedeckýchvýpovedí,zpísomnýchvyjadrenínevyplývaažalobcanikdynetvrdil,
že by sa právny predchodca žalobcu mal podieľať na vyhotovení výzvy na predkladanie žiadostí o

NFP. Žalobca počas konania, ako aj ním navrhnutí svedkovia uvádzali, že proces vyhotovenia výzvy
v podobe, ako bola v nadväznosti na zmenu podmienok výzvy, právny predchodca žalobcu a jeho
spolupracovníci „vychytávali muchy“ v pripravovaných podkladoch vyhotovených v kontexte dostupných
informácií a pracovných skupín. Počas procesu tvorby finálnej podoby výzvy sa tvorili rôzne pracovné
skupiny, pričom právny predchodca žalobcu práve prostredníctvom externých spolupracovníkov mal

vedomosť o procese vývoja predmetnej výzvy, a práve preto vedel žalovanému poskytnúť poradenstvo
v súvislosti s budúcimi žiadosťami o NFP, aby tieto mohli byť úspešné a jednotliví žiadatelia mohli
získať NFP. V tejto súvislosti odkazuje žalobca na svedeckú výpoveď pani D. F. G., uskutočnenej na
pojednávaní konanom vo veci dňa 25.03.2024, kde svedkyňa na otázku „odkiaľ ste mali vedomosť o
výzve na predmetný projekt?“ uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že nešlo o ich prvý projekt, vedeli

o výzve z harmonogramu výziev, ktorý je zverejňovaný na ministerskej stránke Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny. Skutočnosť, že informáciu o pripravovanej výzve bolo možné dohľadať v
harmonograme výziev potvrdila aj konateľka žalovaného pri jej výsluchu uskutočnenom na pojednávaní
konanom dňa 16.12.2024. Žalobca má za to, že sa žalovaný snaží navodiť dojem, že právny predchodca
žalobcu bol v rámci schvaľovania projektu pre spoločnosť Bergamo s.r.o. akoby nadbytočným článkom,

nakoľko tento neposkytol žalovanému žiadne služby. Predmetné tvrdenie žalovaného je podľa názoru
žalobcu opäť rozporuplné, nakoľko pokiaľ by sa právny predchodca žalobu nepodieľal na príprave
podkladov na účely vypracovania jednotlivých žiadostí, z akého dôvodu by žalovaný zasielal právnemu
predchodcovi žalobcu pripravenú žiadosť o NFP na kontrolu a schválenie, keby právny predchodcažalobcu vôbec neposkytoval podporné a konzultačné služby? V tomto kontexte žalobca poukazuje aj
na emailovú správu zo dňa 11.7.2022 (predloženú žalobcom spolu s vyjadrením zo dňa 26.9.2024),
kde konateľka žalovaného zasielala pani F. G. správu s predmetom označenom ako „žiadosť na

kontrolu“, obsahom ktorej bolo zaslanie vypracovanej žiadosti o NFP, vrátane jej príloh žiadateľa
spoločnosti Bergamo s.r.o. Zo samotného označenia emailovej správy ako „žiadosť na kontrolu“ je
zrejmé, že musel existovať dôvod, pre ktorý žalovaný zasielal vypracovanú dokumentáciu na odbornú
kontrolu a posúdenie právnemu predchodcovi žalobcu, a teda že právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému potrebnú odbornú pomoc a poradenstvo, titulom ktorej žalovaný pripravil žiadosť o NFP

pre spoločnosť Bergamo s.r.o., ktorú následne poslal na kontrolu právnemu predchodcovi žalobcu.
K samotnej žiadosti o NFP žalobca zdôrazňuje, že nikdy netvrdil, že by táto žiadosť pre spoločnosť
Bergamo s.r.o. mala byť vyhotovená právnym predchodcom žalobcu, naopak od začiatku súdneho
sporu žalobca uvádza, že žiadosť o NFP pre spoločnosť Bergamo s.r.o. bola vyhotovená žalovaným,
avšaknazákladepredchádzajúcichvýstupovapodkladovvyhotovenýchadodanýchzostranyprávneho
predchodcu žalobcu, a práve z tohto dôvodu bola aj táto „vzorová žiadosť“ zasielaná žalovaným

právnemu predchodcovi žalobcu na schválenie, teda či žalovaný správne aplikoval rady a podklady
poskytnuté právnym predchodcom žalobcu. Potreba dôkladnej prípravy pred samotným podaním
žiadostibolapotvrdenáajsamotnoukonateľkoužalovaného,ktoráprivýsluchunapojednávaníkonanom
dňa 16.12.2024 pri spontánnej výpovedi poukázala na fakt, že výzva má nejaké termíny, dokedy
treba podať žiadosti, pričom podané žiadosti sa už nedajú ďalej komunikovať, keď sa podajú, tak

sú tieto žiadosti uzavreté, s tým, že ministerstvo umožňuje podanie opravného prostriedku, ale iba
na účely odstránenia formálnych náležitostí, ale samotné hodnotenie, či bola správne zvolená téma
žiadosti, či žiadateľ vystihol výzvu, to už posudzuje odborný hodnotiteľ, ktorý ju buď schváli, alebo
nie, a od právneho predchodcu žalobcu sa očakávalo, že sa bude podieľať na odbornej stránke,
aby tá šanca na úspech žiadostí bola čím vyššia (viď. zvuková nahrávka od 00:25 min). Pokiaľ,

ako vyplýva z prednesu samotnej konateľky žalovaného, nie je možné po nahratí žiadostí o NFP do
systémuITMSmeniťzhľadiskapodstatnýchnáležitostí,jeabsolútnenepravdiváaúčelováargumentácia
žalovaného,žečinnosťprávnehopredchodcužalobcupodľazmluvyospoluprácibolanaviazanávýlučne
na poradenstvo po podaní žiadosti o NFP. Práve žiadosť o NFP pre spoločnosť Bergamo s.r.o. mala
po jej schválení slúžiť pre žalovaného ako ten „pilotný vzorový projekt“, podľa metodiky ktorého mali

postupovať aj pri vyhotovovaní iných žiadostí o NFP. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že všetka
poradenská a odborná činnosť právneho predchodcu žalobcu sa zhmotnila v podobe „vzorovej žiadosti
Bergamo“, ktorá mala slúžiť ako „metodika“ pre vyhotovenie všetkých žiadostí o NFP. Pokiaľ by na
úspešné vyplnenie žiadosti o NFP stačilo použiť vzor zverejnený Ministerstvom financií, regionálneho
rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, nedáva zmysel vôľa žalovaného spolupracovať na

procese získavania NFP s právnym predchodcom žalobcu. Žalobca odkazuje na výpoveď konateľky
žalovaného, ktorá sama potvrdila, že proces vyhotovenia žiadosti je náročný, nakoľko je potrebné
posúdiť možnosti každého žiadateľa. K tvrdeniu žalovaného, že právny predchodca žalobcu, resp.
jeho externí spolupracovníci nekomunikovali so žiadateľmi o NFP uviedol, že to nikdy netvrdil. Titulom
dohody zmluvných strán komunikácia s jednotlivými klientmi nemala byť úlohou právneho predchodcu,

ale táto činnosť mala byť výhradne agendou žalovaného. Zo zmluvných dojednaní nevyplýva, že by
mal právny predchodca žalobcu komunikovať s jednotlivými subjektmi a rovnako tak nevyplýva, že
by tento mal podávať žiadosti do ITMS. Tieto skutočnosti v konečnom dôsledku potvrdzuje aj fakt, že
práve žalovaný bol subjekt, ktorý uzatváral s jednotlivými žiadateľmi o NFP (podľa prílohy zmluvy o
spolupráci) samostatné zmluvy o spolupráci na účely prípravy a podania žiadosti o NFP. Pokiaľ by mal

právny predchodca žalobcu participovať na komunikácii a fyzickej príprave jednotlivých žiadostí o NFP,
nebol by tento uzatváral zmluvný vzťah so žalovaným, ale priamo s jednotlivými žiadateľmi, resp. by bol
právny predchodca žalobcu spolu so žalovaným v zmluvnom vzťahu s jednotlivými žiadateľmi. Žalobca
nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že podľa jeho názoru je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný z
dôvodu, že súd neuviedol, na základe akých vykonaných dôkazov dospel k skutkovým zisteniam,

nakoľko súd v bodoch 39. - 59. rozsudku jasne uviedol, aké dôkazy a skutočnosti bral do úvahy pri
rozhodovaní, zároveň táto námietka žalovaného nie je relevantná, nakoľko otázka nepreskúmateľnosti
toho ktorého rozhodnutia súdu, spadá podľa názoru žalobcu pod odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. b) CSP, a to súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný však

pri vymedzení odvolacích dôvodov neuviedol odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného
sporového poriadku, ale tento podal odvolanie výlučne podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. f), písm. h)
Civilného sporového poriadku.27. Žalovaný odvolaciu dupliku nepodal, vyjadrenie žalobcu mu bolo doručené 26.4.2025.

28. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané

v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 –
§ 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

29. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

30. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a procesného postupu súdu prvej inštancie
v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov a relevantných odvolacích námietok žalovaného v podanom
odvolaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre

správne a úplne zistenie skutkového stavu prejednávanej veci. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce
je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2
CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu odvolateľa a k
podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní odvolací súd udáva:

31. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že
ide o také porušenie procesných predpisov (iná vada), ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania

formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

32. Odvolací súd k odvolacej námietke inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, konštatuje, že žalovaný k tejto odvolacej námietke neuviedol žiadne tvrdenia a odvolací súd ich
z obsahu odvolania ani nezistil.

33. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemali
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd
vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v

hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli inak najavo
z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok
hodnoteniadôkazovnezodpovedátomu,čomalobyťzistené,spôsobomvyplývajúcimzustanoveníCSP
o vykonávaní dokazovania.

34. Odvolací súd uvádza, že v zmysle § 215 CSP, každé súdne rozhodnutie musí mať svoj skutkový
a právny základ. Skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd
dospelvpriebehukonania.Kskutkovýmzisteniamsúddospievaposúdením(vyhodnotením)skutkových
poznatkov. Skutkové poznatky súd získava viacerými spôsobmi, predovšetkým dokazovaním. Súd ale
môže pri získavaní skutkového základu rozsudku (skutkových poznatkov) postupovať len spôsobom

stanoveným v CSP. Predmetom zisťovania v civilnom procese nie je celá objektívna realita, ktorá
bola a je prítomná v čase od vzniku právneho vzťahu, o ochranu ktorého v konaní ide, do času
rozhodovania súdu vo veci samej. Základné obmedzenie rozsahu zisťovania skutkového stavu
predstavuje relevancia tej-ktorej skutočnosti pre konanie a rozhodovanie súdu o konkrétnej žalobe.
Dokazovanie je, samozrejme, základným spôsobom obstarávania skutkových poznatkov súdom. Súd

rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie. Svoj postoj k týmto návrhom musí odôvodniť
v rozhodnutí vo veci samej. Štandardnými dôvodmi pre zamietnutie návrhu na vykonanie dôkazu sú: a)
skutočnosť, ktorá má byť dôkazom preukázaná, nemá relevantnú súvislosť s predmetom konania, b)
dôkaz nie je podľa názoru súdu spôsobilý preukázať posudzovanú skutočnosť (sem patrí irelevantnosťdôkazu, ako aj jeho neprípustnosť) a c) dôkaz je (už) nadbytočný, pretože súd si už vytvoril záver o
predmetnej skutočnosti. Ďalším dôvodom pre zamietnutie dôkazného návrhu (alebo neprihliadnutie na
uplatnený prostriedok procesného útoku či procesnej obrany) je uplatnenie sudcovskej koncentrácie

(§ 153 ods. 3 CSP). V zákonom exaktne stanovených prípadoch (pozri § 185 ods. 2 a 3 CSP) môže
súd vykonať aj dôkazy, ktoré strany sporu nenavrhli. Svoju dôkaznú iniciatívu musí ale súd udržateľne
odôvodniť. Sporové strany majú svoju procesnú aktivitu realizovať predovšetkým prostredníctvom
prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany.

35. Úlohou súdu v rámci dokazovania je teda určiť, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie
prebiehať, ktoré skutočnosti bude preukazovať a ktoré dôkazy súd vykoná, t. j. aktívne nevyhľadávať
skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“ či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav
v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Pre súd je rozhodujúcim to, aký skutkový stav
vyplynul zo zhromaždených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v čase, keď dochádza
k rozhodovaniu. Z pohľadu úspechu v spore tak ide o to, ktoré z objektívne relevantných skutočností

svedčiacich v prospech strany sporu sa tejto strane do vyhlásenia rozsudku podarilo súdu preukázať,
resp. dosiahnuť to, aby ich súd vyhodnotil v jej prospech. Toto sa žiada zdôrazniť aj v súvislosti
s odvolacími námietkami týkajúcimi sa nesprávnych skutkových zistení.

36. K odvolacej námietke k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolací súd z obsahu

odvolania žalovaného odvodil tieto odvolacie námietky:

1) súd prvej inštancie mal preukázané (ods. 14. a 47.), že právny predchodca žalobcu a žalovaný
spolupracovali ohľadom získania NFP pre klientov žalovaného v súvislosti s výzvou na predkladanie
žiadostí o NFP približne od februára 2022 a vyústením ich spolupráce malo byť uzatvorenie spornej

Zmluvy o spolupráci zo dňa 11.7.2022, právny predchodca žalobcu a žalovaný pritom približne vo
februári 2022 začali iba rokovania o uzatvorení spornej zmluvy o spolupráci a vyústením týchto
predzmluvných rokovaní (teda nie spolupráce) bolo uzatvorenie Zmluvy zo dňa 11.7.2022,
2) súd prvej inštancie mal preukázané, že schválením žiadosti o NFP pre spoločnosť Bergamo s.r.o.
došlo k naplneniu predmetu zmluvy o spolupráci zo strany právneho predchodcu žalobcu, pričom právny

predchodca sa žiadnym spôsobom nepodieľal na príprave tejto žiadosti o NFP a ani neposkytoval žiadnu
súčinnosť v súvislosti s jej prípravou,
3) súd prvej inštancie mal preukázané, potom ako žiadosť o NFP pre spoločnosť Bergamo s.r.o. bola
úspešná, že sa aj pri žiadostiach o NFP pre ďalších klientov žalovaného postupovalo podľa žiadosti o
NFP pre spoločnosť Bergamo s.r.o.,

4) súd prvej inštancie mal preukázané (ods. 47.), že žalovaný nemohol samostatne vypracovať unikátne
žiadosti o NFP pre takmer 60 subjektov v období od zverejnenia predmetnej výzvy dňa 1.6.2022 do
uzávierky prvého kola dňa 20.7.2022, uvedené konštatovanie súd prvej inštancie urobil bez akýchkoľvek
odborných znalostí a bez preskúmania jednotlivých žiadostí o NFP (kompletné žiadosti o NFP nie sú
súčasťou súdneho spisu),

5) súd prvej inštancie mal preukázané (ods. 48.), že ak boli niektoré žiadosti o NFP vypracované
a podané do ITMS ešte pred uzatvorením spornej zmluvy o spolupráci, tak právny predchodca
žalobcu poskytoval služby ešte pred uzatvorením zmluvy, pritom sa vôbec nevysporiadal s námietkami
žalovaného, že ak by boli všetky služby na základe spornej zmluvy o spolupráci poskytnuté pred jej
uzatvorením, nemal by dôvod zmluvu s právnym predchodcom žalobcu uzatvárať a ani uvádzať do

zoznamu, ktorá tvorila prílohu spornej zmluvy o spolupráci, všetkých svojich klientov, ale uviedol by
oveľa menší počet klientov,
6)súdprvejinštancienesprávnepovažovalzadôkazoposkytnutíslužiebskutočnosť,žežalovanývyzval
právneho predchodcu žalobcu na fakturáciu spracovateľského poplatku a následnú úhradu týchto faktúr,
7) súd prvej inštancie sa nezaoberal námietkou žalovaného, že nie je možné poskytovať odborné

poradenstvo v hodnote viac ako 383.807,44 eur na diaľku bez toho, aby o tom neexistovali žiadne
dokumenty a výstupy v podobe rôznych výpočtov, tabuliek a ďalších podkladov,
8) súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k vytvoreniu
know-how v súvislosti s vypracúvaním žiadosti o NFP, žalobca pritom v tomto súdnom konaní nepredložil
ani žiaden dokument, ktorý by sa podobal na metodiku, ktorú mal podľa jeho tvrdení vypracovať a ani

nepreukázal, že by ju žalovanému odovzdal.37.Odvolacísúdpooboznámenísobsahomspisusúduprvejinštanciekonštatuje,žesúdprvejinštancie
dal v dôvodoch rozhodnutia odpoveď, akým spôsobom hodnotil dôkazy relevantné pre zodpovedanie
nastolených otázok.

38.Odvolacísúdvovšeobecnostiknámietkamžalovanéhotýkajúcimsanesprávnychskutkovýchzistení
súdu prvej inštancie uvádza, že jeho námietky vo svojej podstate smerujú voči výsledkom hodnotenia
vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. Hodnotením dôkazov je ale činnosť súdu, pri ktorej
vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri

hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom
má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade
spožiadavkamiaprávnyminázormistránsporu(I.ÚS50/04).Doobsahutohtozákladnéhoprávanepatrí
aniprávoúčastníkakonaniavyjadrovaťsakspôsobuhodnotenianímnavrhnutýchdôkazovsúdomalebo

dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

39. Odvolací súd zdôrazňuje, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový postup, ktorého podstatou
sú jednak dielčie, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti správ získaných vykonaním dôkazov,
ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti stranami tvrdené, má sudca za

preukázané, a ktorými tvorí zistený skutkový stav. Základom hodnotiaceho postupu sudcu sú okrem
ľudských a odborných skúseností, pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do
základných logických zásad. Je na zvážení súdu, ktorému dôkaznému prostriedku prizná väčšiu
vypovedaciuschopnosťavierohodnosť.Pritomsúdniejeviazanýžiadnymporadímvýznamuadôkaznej
sily jednotlivých dôkazov. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonaným dôkazom

a zohľadňujú námietky žalovaného. Hodnotiaca úvaha súdu prvej inštancie tak zodpovedá zásadám
formálnej logiky a aj po preskúmaní postupu súdu prvej inštancie podľa odvolacieho súdu vychádza
z relevantných dôkazov produkovaných v spore.

40. Napriek vyššie uvedenému, vo vzťahu k prvej odvolacej námietke k odvolaciemu dôvodu podľa

§ 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie jasne v odôvodnení
svojho rozhodnutia (ods. 47.) odôvodnil skutkový záver, že právny predchodca žalobcu a žalovaný
spolupracovali ohľadom získania NFP pre klientov žalovaného v súvislosti s výzvou na predkladanie
žiadostí o NFP približne od februára 2022, formovanie konečnej výzvy a uzavretie Zmluvy o spolupráci.
Aj odvolací súd po oboznámení s obsahom spisu súdu prvej inštancie mal preukázaný skutkový stav,

ako ho vyhodnotil súd prvej inštancie (okrem iného výpoveď konateľky žalovaného na pojednávaní
16.12.2024 – č. l. 451 a nasl. spisu súdu prvej inštancie).

41. Vo vzťahu k druhej odvolacej námietke k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP
odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie jasne v odôvodnení svojho rozhodnutia (ods. 48.)

odôvodnil skutkový záver, ako sa právny predchodca žalobcu podieľal na vytvorení vzorového projektu
žiadosti o NFP pre Bergamo s.r.o., ktorý bol zároveň podkladom pre všetky ostatné projekty. Aj odvolací
súd po oboznámení s obsahom spisu súdu prvej inštancie mal preukázaný skutkový stav, ako ho
vyhodnotil súd prvej inštancie (okrem iného Rozpočet_projektu_s_podrobným_komentárom_bergamo,
žiadosť na kontrolu – email na č. l. 395 spisu súdu prvej inštancie).

42.Vovzťahuktretejodvolacejnámietkekodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.f)CSPodvolací
súd poukazuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (ods. 47.) odôvodnil skutkový
záver, že pri žiadostiach o NFP pre ďalších klientov žalovaného sa postupovalo podľa žiadosti o NFP
pre spoločnosť Bergamo s.r.o. Aj odvolací súd po oboznámení s obsahom spisu súdu prvej inštancie

mal preukázaný skutkový stav, ako ho vyhodnotil súd prvej inštancie (okrem iného časť komunikácie
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným – č. l. 390 až 426 spisu súdu prvej inštancie).

43. Vo vzťahu k štvrtej odvolacej námietke k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP
odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (ods. 47., ods. 49.)

odôvodnil skutkový záver, prečo v časovom horizonte od vyhlásenia výzvy dňa 1.6.2022 do uzávierky
v prvom kole 20.7.2022 bolo možné zabezpečiť vyhotovenie projektov pre 60 klientov žalovaného. Aj
odvolací súd po oboznámení s obsahom spisu súdu prvej inštancie mal preukázaný skutkový stav, ako
ho vyhodnotil súd prvej inštancie (okrem iného výpovede svedkov ako sa kreovala výzva, ako prebiehalopodanie žiadosti, doplnenie žiadosti - výpoveď svedkyne E. F. G. na pojednávaní 25.3.2024, výpoveď
svedka H. D. na pojednávaní 25.3.2024, výpoveď konateľky žalovaného na pojednávaní 16.12.2024,
výpoveď svedka I. J. na pojednávaní 16.12.2024).

44. Vo vzťahu k piatej odvolacej námietke k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP
odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (ods. 48., ods. 49.)
odôvodnil skutkový záver, že právny predchodca žalobcu poskytoval služby aj pred uzatvorením zmluvy,
aj po uzavretí zmluvy, ak aj boli niektoré žiadosti o NFP vypracované a podané do ITMS ešte pred

uzatvorením spornej zmluvy o spolupráci. Aj odvolací súd po oboznámení s obsahom spisu súdu prvej
inštancie mal preukázaný skutkový stav, ako ho vyhodnotil súd prvej inštancie, a nič na tom nemení
ani skutkové tvrdenie žalovaného, že ak by boli všetky služby na základe spornej zmluvy o spolupráci
poskytnuté pred jej uzatvorením, nemal by dôvod zmluvu s právnym predchodcom žalobcu uzatvárať a
uvádzať do zoznamu všetkých svojich klientov. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo
preukázané, že len žalovaný mal prístup do príslušných systémov (aj ITMS) a len tento reálne podával

žiadosti o NFP, spolupráca so žalovaným ale reálne prebiehala od februára 2022.

45. Vo vzťahu k šiestej odvolacej námietke k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP
odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (ods. 49.) odôvodnil
skutkový záver, na základe čoho žalovaný vyzval právneho predchodcu žalobcu na fakturáciu. Žalovaný

touto odvolacou námietkou v postate len žiada iný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, ako ho
vykonal súd prvej inštancie.

46. Vo vzťahu k siedmej odvolacej námietke k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f)
CSP odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (ods. 48., ods.

49.) odôvodnil skutkový záver o spolupráci a vzájomnej prebiehajúcej komunikácii medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným. Aj odvolací súd po oboznámení s obsahom spisu súdu prvej
inštancie mal preukázaný skutkový stav, ako ho vyhodnotil súd prvej inštancie, aj s poukazom na to,
že komunikácia prebiehala aj prostredníctvom elektronického portálu vytvoreného žalovaným (výpoveď
svedkyne E. F. G. na pojednávaní 25.3.2024, výpoveď svedka I. J. na pojednávaní 16.12.2024).

47. Vo vzťahu k ôsmej odvolacej námietke k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP
odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (ods. 47., ods. 52.)
odôvodnil skutkový záver o vytvorení know-how v súvislosti s vypracúvaním žiadosti o NFP. Aj odvolací
súd po oboznámení s obsahom spisu súdu prvej inštancie mal preukázaný skutkový stav, ako ho

vyhodnotil súd prvej inštancie. Žalovaný aj touto odvolacou námietkou v postate len žiada iný spôsob
hodnotenia vykonaných dôkazov, ako ho vykonal súd prvej inštancie.

48. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

49. Z hľadiska procesnej ekonómie odvolací súd predovšetkým primárne upriamuje pozornosť
žalovaného na zodpovednosť ako odvolateľa za vymedzenie svojich odvolacích dôvodov a na to
nadväzujúcu principiálnu viazanosť odvolacieho súdu takto formulovanými dôvodmi odvolania (§ 380
ods. 1 CSP). Odvolací súd nemôže (princíp rovnosti sporových strán a princíp kontradiktórnosti
súdneho konania) za odvolateľa (resp. za sporovú stranu) z vlastnej iniciatívy dotvoriť/vymyslieť právnu

argumentáciu slúžiacu na spochybnenie záverov súdu prvej inštancie.

50. K odvolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd vo všeobecnosti uvádza,
že súd prvej inštancie spor medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako spor obchodnoprávnej povahy
podľa ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, § 269 ods. 2 upravujúcich pôsobnosť Obchodného

zákonníka, obchodné záväzkové vzťahy, právne úkony, § 323 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka
upravujúceho uznanie záväzku, § 344, § 345 ods. 1, 2, 3, § 346 ods. 1, 2, § 347 ods. 1, 2, 3, § 349 ods. 1,
§ 351 ods. 1 Obchodného zákonníka upravujúcich zánik nesplneného záväzku, § 369 ods. 1, 2, § 369c,
§ 392 ods. 1 Obchodného zákonníka upravujúcich omeškanie so splnením peňažného záväzku, výškuúrokov z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, § 1 ods. 1, 2,
§ 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov upravujúcich sadzbu úrokov z omeškania, ktoré

(ustanovenia) na spor správne aplikoval.

51. K odvolacej námietke k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd z obsahu
odvolania žalovaného odvodil tieto odvolacie námietky:

1) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak mal za to, že
úhradou spracovateľského poplatku došlo k uznaniu dlhu z titulu cieľovej odmeny,
2) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v súvislosti
s nevystavením faktúry na cieľovú odmenu, pretože nerešpektoval jednoznačne formulovanú vôľu
zmluvných strán a nevysvetlil, prečo považoval túto výslovnú dohodu zmluvných strán za neplatnú,
3) súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď nevidel dôvod na

vyslovenie neplatnosti spornej zmluvy o spolupráci.

52. Vo vzťahu k prvej odvolacej námietke k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP
odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie správne v ods. 56. odôvodnenia poukázal na to, že
žalovaný uhradil žalobcovi spracovateľský poplatok, ktorý bol súčasťou odmeny za predmet zmluvy a že

tento sa skladá z dvoch zložiek. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje ods. 55. a 56. odôvodnia
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorého právne posúdenie zodpovedá vykonanému dokazovaniu. Zo
strany súdu prvej inštancie nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci podľa normy, ktorá sa
na daný skutkový stav vzťahuje a nie je ani logický rozpor v hodnotení zisteného skutkového stavu.
Záveru súdu prvej inštancie, že odmena za predmet zmluvy bola stanovená dohodou zmluvných strán

a skladala sa zo spracovateľského poplatku a cieľovej odmeny, t. j. z dvoch zložiek jednej a tej istej
odmeny, zodpovedá jednak rozdelenie odmeny v Zmluve o spolupráci v ods. 5.1. a jednak odlišná
splatnosťodmenypodľaods.5.3.aods.5.4.(čl.V.Cenaaplatobnépodmienky,ods.5.1.-5.1.1.a5.1.2.,
ods. 5.3., ods. 5.4. – č. l. 38 spisu súdu prvej inštancie – poznámka odvolacieho súdu). Stále ide o jednu
odmenu skladajúcu sa z dvoch zložiek, ktoré mali len odlišné doby splatnosti v závislosti od splnenia

dohodnutých podmienok v Zmluve o spolupráci. Iný výklad dojednanej odmeny v zmysle predmetu
zmluvy podľa odvolacieho súdu nie je možný. Žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu
postupne všetky spracovateľské poplatky ako časť celkovej odmeny, aj po začatí súdneho konania. Ak
teda žalovaný hradil časť odmeny, a teda nejde o samostatný dlh, spôsobuje uvedené čiastočné plnenie
aj uznanie zvyšku dlhu. Je nelogické a právne neudržateľné, aby úhradou spracovateľského poplatku

bola povinnosť žalovaného zaplatiť cenu za poskytnuté služby a činnosti v súlade s podmienkami zmluvy
dohodnutými v tejto zmluve (čl. III. Predmet zmluvy, ods. 3.1. – č. l. 37 spisu súdu prvej inštancie –
poznámka odvolacieho súdu) splnená len zaplatením odmeny podľa 5.1.1.

53. Vo vzťahu k druhej odvolacej námietke k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP

odvolací súd poukazuje na to, že žalobca odôvodnil svoj nárok na zaplatenie dojednanej zmluvnej
odmeny výzvou č. 4 (č. l. 26 a nasl. spisu súdu prvej inštancie – poznámka odvolacieho súdu), ktorou
presne vymedzil dátum zverejnenia Zmluvy o NFP, schválenú výšku NFP, uplatnené % a nárok. Skôr,
ako súd v sporovom konaní pristúpi k vykonávaniu dôkazov, identifikuje, ktoré skutkové tvrdenia strán
sú sporné a ktoré sú nesporné. Platí, že skutkové tvrdenie je nesporné vtedy, ak sa aplikuje právna

domnienka uvedená v § 151 ods. 1 CSP, v zmysle ktorej skutkové tvrdenie strany je nesporné, ak
ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila), alebo ak ho síce poprela,
avšak neúčinne (§ 151 ods. 2 CSP). Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že na popretie
skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky, keď za podmienok uvedených v § 151 ods. 2
CSP musí popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia

skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové
tvrdenia protistrany sú nesporné. V prejednávanom spore mal právny predchodca žalobcu stanoviť
presnú výšku svojej odmeny výlučne vo vzájomnej súčinnosti so žalovaným, ktorá bola založená na
tom, že žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu písomne oznámi skutočnosti, ktoré mu zakladajú
nárok na zaplatenie ceny, resp. jej časti (čl. V. Cena a platobné podmienky, ods. 5.7. – č. l. 38 spisu

súdu prvej inštancie – poznámka odvolacieho súdu). Bez uvedenej kooperácie žalovaného však žalobca
nemal objektívne možnosť vystaviť faktúry na cieľovú odmenu v dvoch častiach (čl. V. Cena a platobné
podmienky, ods. 5.4., 5.4.1., 5.4.2. - č. l. 37 spisu súdu prvej inštancie – poznámka odvolacieho súdu). Ak
žalovaný takúto súčinnosť právnemu predchodcovi neposkytol a zároveň nepoprel vyčíslenie odmenyprávnym predchodcom žalobcu vo výzve výzvou č. 4 (č. l. 26 a nasl. spisu súdu prvej inštancie –
poznámka odvolacieho súdu), ktorou právny predchodca žalobcu presne vymedzil svoj nárok v zmysle
dohodnutej odmeny, nedošlo k účinnému popretiu skutkových tvrdení žalobcu žalovaným. Odvolací súd

udáva, že popretie skutkových tvrdení protistrany môže mať podobu vyhlásenia, že konkrétne skutkové
tvrdenie protistrany nie je pravdivé. Z obsahu spisu ale vyplýva, že žalovaný v priebehu celého konania
len vo všeobecnosti uviedol, že uplatnený nárok neuznáva čo do výšky a čo do dôvodu, avšak neuviedol
žiadne tvrdenia, ktorými by vyvrátil žalobcom uplatnenú výšku odmeny a rovnako tak nenamietal
výšku schválených súm NFP, tak ako ich žalobca špecifikoval v žalobe a výzve. Rozhodujúca je tak

podľa odvolacieho súdu v tejto súvislosti tá skutočnosť, že všeobecným popretím skutkových tvrdení
žalobcu žalovaný svoju procesnú obranu vyčerpal, nakoľko sám nepredložil žiadne iné vlastné skutkové
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. To všetko za stavu, keď je zjavné, že žalovaný musel
mať o týchto skutkových okolnostiach vedomosť, pretože si svoju dojednanú odmenu nepochybne od
svojich klientov uplatnil. Preto nemožno považovať popretie skutkových tvrdení žalobcu žalovaným, že
uplatnený nárok neuznáva čo do výšky a čo do dôvodu bez uvedenia svojich vlastných tvrdení za účinné,

nakoľko na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky a za podmienok uvedených
v § 151 ods. 2 CSP, musí popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Platí, že ak strana sporu predloží
iné skutkové tvrdenie o skutkových okolnostiach ako protistrana, je toto iné skutkové tvrdenie vždy
považované za sporné skutkové tvrdenie. Odvolací súd však považuje v tejto súvislosti za rozhodujúcu
a zásadnú tú skutočnosť, že bez predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových

okolnostiach je popretie účinné iba vtedy, ak strana iné skutočnosti nevie uviesť preto, že ich nepozná.
Má sa totiž za to, že každý pozná predmet svojho konania (to, čo urobil) a predmet svojho vnímania
(to, čo videl alebo počul). Strana má preto povinnosť predložiť iné skutkové tvrdenia o skutkových
okolnostiach, ak sú tieto predmetom jej vlastného konania alebo vnímania, inak je popretie skutkového
tvrdenia protistrany neúčinné.

54. Odvolací súd uvádza, že uvedené platí aj vo vzťahu k popretiu žalovaného, že si žalobca nesprávne
uplatňuje aj nárok na odmenu za NFP u subjektov, ktorých výška schváleného NFP bola menej ako
50.000,00 eur, pretože ide o novoty v odvolacom konaní, ktoré nemožno v odvolaní použiť, keďže neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie a odvolateľ nepreukázal, že ich bez svojej viny nemohol uplatniť

v konaní na súde prvej inštancie podľa § 366 písm. d) CSP.

55. Vo vzťahu k tretej odvolacej námietke k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP
odvolací súd po oboznámení s obsahom spisu súdu prvej inštancie uvádza, že pokladá za správne
právne úvahy súdu prvej inštancie, ktorý jasne a určito vymedzil, prečo považuje Zmluvu o spolupráci

zo dňa 11.7.2022 z hľadiska vymedzeného predmetu plnenia za platnú. Súd prvej inštancie správne
uviedol, že zmluvné strany ako podnikateľské subjekty jednoznačným spôsobom prejavili svoju vôľu vo
vzťahu k predmetu zmluvy, preto ani odvolací súd nevidí dôvody na vyslovenie neplatnosti Zmluvy o
spolupráci. Odvolací súd zdôrazňuje, že spôsob právnej úpravy súkromnoprávnych vzťahov je založený
na rešpektovaní základného princípu týchto vzťahov, ktorým je autonómia vôle strán, t. j. zmluvné strany,

uktorýchsapredpokladajúkontradiktórnezáujmy,môžuspôsobusporiadaniasvojichvzťahovdohodami
zmeniť, resp. vylúčiť. Súd prvej inštancie v ods. 41. – 44. jasne uviedol svoje právne úvahy, na základe
čoho vyhodnotil Zmluvu o spolupráci zo dňa 11.7.2022 za platne uzavretú a ani odvolacie námietky
žalovaného podľa odvolacieho súdu na správnosti týchto záverov nič nemenia. V prejednávanej veci
preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak pri posudzovaní nároku žalobcu mal za preukázané,

že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 383.807,44 eur v zmysle uzavretej Zmluvy o spolupráci,
ktorá je inominátnou zmluvou podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Právne posúdenie súdu
prvej inštancie, ktorý na skutkový stav použil vyššie uvedené právne normy je správne a správna je aj
interpretácia týchto právnych noriem.

56. V odvolacom konaní tak odvolací súd posúdil relevantnosť žalovaným tvrdených odvolacích
dôvodov (v kontexte s namietanou inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením) a dospel k záveru
o neexistencii inej vady, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné
právne predpisy, že skutkové zistenia zodpovedajú vykonanému dokazovaniu, že nedošlo k chybnému

hodnoteniu dôkazov a nie je ani logický rozpor v hodnotení dôkazov. Odvolací súd, vychádzajúc
z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú
námietkualeboargumentuvedenývopravnomprostriedku,aleibanatie,ktorémajúrozhodujúcivýznam
pre rozhodnutie v odvolacom konaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05), konštatuje, žesúd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, správne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy
postupom podľa § 191 a nasl. CSP a v súlade so zásadami právnej praxe.

57. Na základe odvolacej argumentácie žalovaného tak podľa odvolacieho súdu nebol vytvorený
dostatočný priestor na odklon od záverov súdu prvej inštancie, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
383.807,44 eur, z dôvodu, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému služby a činnosti
spočívajúce v spolupráci na príprave podkladov, informácií, poradenstva a konzultácií smerujúcich
k úspešnému získaniu NFP.

58. Ak teda žalovaný odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, podľa § 365 ods. 1 písm. f)
CSP, podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP; odvolací súd uvádza, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

59. Správne súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na úhradu zmluvne dohodnutých úrokov
z omeškania, tak ako to požadoval žalobca, kedy ich priznal od márneho uplynutia lehoty na plnenie

vymedzenej v poslednej výzve na úhradu odmeny zasielanej žalovanému, t. j. od 6.7.2023 a to podľa
§ 369 Obchodného zákonníka, keďže žalovaný bol s úhradou svojho záväzku v omeškaní a toto
omeškanie žalovaného ako dlžníka s plnením trvá aj naďalej.

60. Súd prvej inštancie správne posúdil aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky vo výške 40,00 eur podľa § 369c ods. 1, § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z.

61.Vzhľadomnavyššieuvedené,odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnypotvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP.

62. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil aj rozsudok súdu prvej inštancie v závislom výroku o
náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie priznal úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu
trov prvoinštančného konania voči neúspešnému žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP ako vecne
správny.

63. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný,
priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške
trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie, samostatným
uznesením.

64. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže
podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
77 (§ 425 CSP).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej
pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).