Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/27/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217210448
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1217210448.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členiek

senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: Račianka, Spoločenstvo
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, so sídlom Račianska 1504/11,13, Bratislava, IČO: 31 796 583,
zast. JUDr. Jaroslav Málek, advokát, so sídlom Kraskova 2, Bratislava, proti žalovanému: UNICO Invest
SK s.r.o., so sídlom Pestovateľská 2/134, Bratislava, IČO : 45 459 584, zastúpený: JUDr. Radovan
Repa,advokát,s.r.o.,sosídlomZáhradnícka16514/60,Bratislava,ourčenieneprijateľnostianeplatnosti
zmluvnýchpodmienokaodstránenieváddiela,naodvolaniežalobcuprotirozsudkubývaléhoOkresného
súdu Bratislava II zo dňa 07.10.2021, č.k.11C/36/2017-439, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcu proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, sa o d m i e t a.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. v časti zamietnutia petitu IV., p o t v r d z u j e.

III. Vo zvyšnej napadnutej časti sa výrok I. a závislý výrok II. o trovách konania rozsudku súdu prvej
inštancie z r u š u j e a vec sa v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.), žalovanému priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude

rozhodnuté súdom samostatným uznesením (výrok II.) a návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol
(výrok III.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
( ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“), ust. § 52 ods., § 531 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ust. § 132 ods. 1,2, § 137, § 153 ods. 1, § 164 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Vecne rozhodnutie v časti zamietnutia

návrhu žalobcu na prerušenie konania súd prvej inštancie odôvodnil tým, že otázku, či sa má právny
vzťah medzi žalobcom a žalovaným posudzovať podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho
zákonníka, je oprávnený posúdiť v tomto konaní sám. Vzhľadom k uvedenému návrh žalobcu na
prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III
pod sp. zn. 17C/458/2015 (predmetom ktorého je plnenie uplatneného žalovaným voči žalobcovi),
zamietol. Pri posudzovaní žaloby žalobcu v časti petitu I.-III., ktorým žalobca žiadal, aby súd určil
že jednotlivé ustanovenia Zmluvy o dielo zo dňa 21.06.2009 uzavretej medzi žalobcom a právnym

predchodcom žalovaného (bod 1.28 a), 1.28 písm. b), 1.56) sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami
a teda neplatnými zmluvnými podmienkami, súd prvej inštancie uviedol, že takáto žaloba nie je
procesne prípustnou z dôvodu nedostatku naliehavého záujmu na určení. Zároveň doplnil, že danú vec
nepovažuje za spotrebiteľský spor. I za stavu, že by sa jednalo o spotrebiteľský spor, mal súd za to, žepodľa novej právnej úpravy CSP žaloba na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v individuálnom
spotrebiteľskom spore už neprichádza do úvahy. Prípadná neplatnosť zmluvnej podmienky by bola
súdom skúmaná ako prejudiciálna otázka v rámci merita sporu na plnenie, t. j. v tomto prípade v

rámci skúmania dôvodnosti žaloby v tej časti, v ktorej sa žalobca domáha od žalovaného bezplatného
odstránenia vád. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému petitu v časti IV. (ktorým žalobca žiadal bezplatne
odstrániť vady diela realizovaného zhotovením a vykonaním stavebných prác na obytnom dome so súp.
č. 1504, orientačným číslom A. XX,XX B., vybudovanom na pozemku pozemkoch s parc. č. 11929/1,
parc. č. 11929/2, parc. č. 11929/5 a parc. č. 11929/6, ku ktorému sú vlastnícke a iné právne vzťahy

evidované na LV č. XXXX u Okresného úradu v Bratislave, odbore katastrálnom, pre okres Bratislava
III, obec Bratislava - mestská časť Nové Mesto, katastrálne územie C. D., na základe zmluvy o dielo zo
dňa 21.06.2009 medzi žalobcom ako objednávateľom diela a spoločnosťou MTM systém, spol. s r.o.,
IČO: 35 864 478 ako zhotoviteľom diela, ktoré vady boli zistené podľa "Odborného stanoviska č. 1/2014"
zo dňa 10.01.2014, vypracovaného E. C. F., G., znalkyňou v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad
hodnotynehnuteľností,pozemnéstavby,ktoréodbornéstanoviskojeneoddeliteľnousúčasťourozsudku,

a ktoré vady je povinný odstrániť spôsobom špecifikovaným v žalobe), súd prvej inštancie konštatoval
neunesenie dôkazného bremena žalobcom, zmätočnosť a nejednoznačnosť žaloby ako i neunesenia
dôkazného bremena tvrdenia vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného. Upriamil pozornosť na to,
že pasívna vecná legitimácia žalovaného je založená na zmluve o prevode práv a povinností zo dňa
02.09.2013 v znení jej dodatku zo dňa 25.10.2013, na základe ktorej malo dôjsť k prevodu záväzkov

(povinností) zo zodpovednosti za vady diela realizovaného len na základe Zmluvy o dielo zo dňa
21.06.2009, nie však aj k prevodu záväzkov (povinností) zo zodpovednosti za vady diela realizovaného
na základe Zmluvy o dielo zo dňa 29.12.2008. V konaní nebolo sporný, že k prevodu záväzkov zo
Zmluvy o dielo zo dňa 21.06.2009 aj platne a účinne došlo. Žalobca žalobu skutkovo založil na tom, že
po ukončení prác na diele podľa „vyššie uvedenej zmluvy" sa na bytovom dome začali prejavovať vady

diela, ktoré žalobca špecifikoval odkazom na časť 2.2 a 2.3 „Odborného stanoviska č. 01/2014“ E. C. F.,
ktorý obsahoval celý výpočet vád a nedostatkov diela s uvedením príčin ich vzniku. Ustanovenia CSP
však nepripúšťajú nahradiť opísanie rozhodujúcich skutočností odkazom na označené dôkazy, tak ako
to žiadal žalobca v petite IV. žaloby. Naviac zo žalobcom uvádzaného skutkového opisu žaloby nebolo
zrejmým, od ktorej zmluvy o dielo žalobca odvodzuje svoj nárok, keďže ním uvádzané skutkové tvrdenia

vychádzali z oboch zmlúv o dielo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a koncentračnú zásadu, dospel
súd prvej inštancie k záveru, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia. Nebolo postačujúcim odkázať na
Odborné stanovisko znalkyne E. C. F., nakoľko z tohto stanoviska ani nebolo zrejmé, či tam uvádzané
vady diel vznikli pri realizácii oboch ním označených a priložených zmlúv o dielo (z 29.01.2008 a z
21.06.2009) alebo len pri realizácii jednej zmluvy o dielo. Vzhliadol i na to, že žalobca na Odborné

stanovisko E. C. F. odkazoval aj v početných výzvach na odstránenie vád diela (datovaných v období
od 15.12.2014 až do 15.03.2017), pričom niektoré z týchto výziev pritom odkazujú na obe zmluvy o
dielo súčasne, t. j. zo dňa 21.06.2009 aj zo dňa 29.12.2008 (napr. výzva z 03.06.2015) a ostatné iba
na zmluvu o dielo z 29.12.2008, avšak všetky výzvy špecifikujú totožný rozsah vád (rozpadávajúce
sa a nedorobené schodisko pri zadných vchodoch dotknutého obytného domu, výmena dlažieb za

exteriérovú-protišmykovú dlažbu na schodiskách pri zadných vchodoch, nevyspádované oplechovanie
na dome /neodtekanie vody/, pravidelne sa opakujúce vady na vchodových bránach do obytného domu,
opakujúce sa vady na bytových zvončekoch, nekvalitné a neúplné vymaľovanie schodiska vo vchode
Račianska 13, opakované zatekanie do bytov na 10. poschodí domu Račianska 11,13, poškodenie
dverí do CO krytu, neprekotvenie bleskozvodov, nevyšpárovanie dier a iných nedorobkov, nedokončené

zateplenie striech nad terasami, vznik tepelného mostu s dôsledkom vzniku plesní v byte vo vlastníctve
p. H. A. 11. poschodie, vchod A. XX, B.). Ustálil, že na žalovaného mohli prejsť len záväzky zo
zodpovednosti za vady diela na základe Zmluvy o dielo z 21.06.2009, čo vyplýva zo zmluvy o prevode
o prevode práv a povinností z 02.09.2013 a z jej dodatku z 25.10.2013. Na základe uvedeného vyvodil
záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ako ani bremeno tvrdenia vo vzťahu k pasívnej vecnej

legitimácii žalovaného, preto súd v tejto časti žalobu, zamietol. Vzhľadom na vyššie uvedené právne
posúdenie súd nevykonal dokazovanie navrhované žalobcom, a to výsluch E. C. F., ako ani obhliadku
bytového domu navrhovanú žalovaným, nakoľko ich vykonania by to pre posúdenie veci irelevantné a
nehospodárne. Naviac E. C. F. nebola v procesnom postavení znalkyne, nakoľko nebola súdom ako
znalec ustanovená.

3. O trovách konania tak súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech v celom rozsahu súd priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. S tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súdprvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac ust. § 365
ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k bodu
IV žalobného petitu. Uviedol, že z obsahu odôvodnenia žaloby ako i žalobného návrhu nepochybne
vyplýva, že svoje práva premietnuté do žaloby opiera o obsah Zmluvy o dielo zo dňa 21.06.2009.
Zmluva o dielo zo dňa 21.06.2009 bola vo vzťahu k Zmluve o dielo zo dňa 29.12.2008 obsahovo

identickou zmluvou, najmä pokiaľ sa jednalo o predmet zmluvy ako i iné zmluvné ustanovenia, nakoľko
jediným rozdielom v obsahu oboch zmlúv bola tá skutočnosť, že Zmluva o dielo zo dňa 29.12.2008
bola v mene žalobcu uzatváraná prostredníctvom jeho správcu a Zmluvu o dielo zo dňa 21.06.2009
po vzájomnej dohode zo zhotoviteľom diela opätovne uzatvorili tak, že na strane objednávateľa diela
žalobca vystupoval bez zastúpenia správcom. V rámci dokazovania poukazoval na „Zápis o odovzdaní
a prevzatí diela“ zo dňa 15.08.2001 (správne malo byť uvedené „15.08.2011“, pozn. odvolacieho súdu),

z obsahu ktorého vyplýva, že odovzdanie a prevzatie diela podľa uvedeného zápisu sa vzťahuje k
Zmluvu o dielo zo dňa 21.06.2009. Medzi účastníkmi sporu, resp. žalobcom a spoločnosťou MTM
systému spol. s r.o. ako zhotoviteľom diela nielen podľa Zmluvy o dielo zo dňa 21.06.2009 ale i podľa
Zmluvy o dielo zo dňa 29.12.2008, v predchádzajúcich obdobiach ako i v nasledujúcich obdobiach
po spísaní zápisu a odovzdaní a prebraní diela zo dňa 15.08.2011, už k odovzdávaniu a preberaniu

žiadneho iného diela nedošlo. Žalovaný nikdy nenamietal nedostatok pasívnej legitimácie v konaní.
Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, že žaloba neobsahuje výpočet vád diela, nakoľko charakter
vád vyplýval z petitu žaloby, ktorý je jej súčasťou. Preto, ak žalovaný nepoprel, že ním uplatňované právo
bolo neoprávnene uplatňované vo vzťahu k Zmluve o dielo zo dňa 21.06.2009, resp. nepoprel svoju
pasívnulegitimáciuvkonaní,súdprvejinštancierozhodolnadrámecskutkovýchtvrdenístránsporu,keď

konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno nielen vo vzťahu k nároku ale i vzťahu k pasívnej
legitimácii žalovaného. Mal zároveň za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je príliš formalistické.
Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd skúma pasívnu legitimáciu ex offo, nie
je potrebné ju namietať. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je príliš formalistické, nakoľko súd prvej inštancie postupoval v súlade s ust. § 132 ods. 2 CSP.
Petit žaloby, pokiaľ ide o vady, odkazuje na odborné vyjadrenie E. F. pričom meritom petitu je v zásade
iba opis ako majú byť vady odstránené. Pokiaľ by žalobca mal nárok na odstránenie vád, neprislúcha

mu určovať akým spôsobom majú byť odstránené. Poukázal na to, že žalobca v odvolaní odvolanie
vo vzťahu k bodom I. – III. petitu nijako nezdôvodnil. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že na podanom odvolaní trvá.

7. Podaním zo dňa 03.06.2022 žalobca doplnil podané odvolanie. Uviedol, že ako objednávateľ diela, či
užprostredníctvomsprávcudomuakoionsámuzatvorilsdodávateľomdielaspoločnosťouMTMsystém
spol. s r.o. a) dňa 29.12.2008 Zmluvu o dielo predmetom ktorej malo byť odstránenie systémových závad
a ostatných dohodnutých prác na oprave bytového domu a b) dňa 21.06.2009 Zmluvu o dielo o zateplení

bytového domu v súlade s Vládnym programom zatepľovania na obnove bytového domu. So zreteľom
k uvedenému k uzavretiu Zmluvy o dielo zo dňa 21.06.2009 predmetom ktorej bola dohoda o vykonaní
identických prác na obnove dotknutého obytného domu pri zohľadnení podmienok čerpať finančné
prostriedky štátu. Po ukončení a skolaudovaní diela po odstupe času, zhotoviteľ diela – spoločnosť
MTM systém spol. s r.o. previedla zmluvou o prevode práv a povinností zmluvných podmienok zo

dňa 02.09.2013 a jej dodatku zo dňa 25.10.2013 na žalovaného. K vzájomných plneniam došlo medzi
žalobcom a MTM systém spol. s r.o. výlučne zo zmluvného vzťahu zo zmluvy o dielo zo dňa 21.06.2009.
Uvedené vyplýva aj z účtovnej dokumentácie. Nie je možno previesť práv a povinnosti zo zmluvného
vzťahu z ktorého sa vzájomne nikdy neplnilo. Svoje práva si tak uplatňoval podľa Zmluvy o dielo zo
dňa 21.06.2009 a zmluvy o prevode práv a povinností zmluvných podmienok zo dňa 02.09.2013 a jej

dodatku zo dňa 25.10.2013, preto nemohli vzniknú pochybnosti o tom, z akého titulu si nároky uplatňuje.
Ak zhotoviteľ diela spoločnosť MTM systém spol. s r.o. a žalovaný mali v úmysle previesť akési práva
a povinnosti zmluvných podmienok zo zmluvy o dielo vzťahujúcej sa k žalobcovi, tak to mohli učiniť
len vo vzťahu k Zmluve o dielo zo dňa 21.06.2009. Súd prvej inštancie tak dospel k nesprávnemuzáveru, že neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného. Namietal aj závery
súdu prvej inštancie, ktorý právnu vec nepovažoval za spotrebiteľský spor. Zákon č. 182/1993 Z. z.
je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom lex specialis. Žalobca je právnickou osobou, jeho

činnosť je vymedzená ust. zákona č. 182/1993 Z. z., nie je podnikateľským subjektom, preto požíva
identickú právnu ochranu ako spotrebiteľ i podľa ust. Občianskeho zákonníka. Dal do pozornosti
rozhodnutie Najvyššieho súdu Francúzskej republiky č. 540 zo dňa 15.03.2005 vo veci „SYNDICAT
DEPARTEMENTALE CONTROLE LAITIE DE LA MYANNE“. Vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie,
že žaloba nebola procesne prípustnou i z dôvodu nedostatku právneho záujmu na požadovanom určení

uviedol, že pri určovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok ide o osobitný druh žaloby, podľa ust. §
137 ods. 1 písm. c) CSP. V ostatnom poukázal na podané odvolanie.

8. Žalovaný sa k podaniu žalobcu nevyjadril.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §

378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania
si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je podané v časti
dôvodne.

10. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

11. Podľa § 357 písm. f) CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na
opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia.

12. Podľa § 356 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

13. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

14. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie prípustné nie je a pripúšťa sa len v tých prípadoch,
ktoré sú v zákone taxatívne vypočítané.

15. Z obsahu odvolania žalobcu odvolací súd zistil, že odvolaním napadol aj výrok III. rozsudku súdu

prvej inštancie, ktorým súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že zo znenia vyššie uvedených ustanovení Civilného sporového
poriadku vyplýva obmedzenie prípustnosti odvolania iba proti uzneseniam, ktorými súd rozhodol
o prerušení konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. a) a § 164. Zo žiadneho iného ustanovenia Civilného

sporového poriadku nevyplýva prípustnosť odvolania proti uzneseniu, ktorým súd zamietol návrh na
prerušenie konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. a) a § 164. Na takýto rozširujúci výklad nedáva priestor
ani dôvodová správa, ani účel § 357 písm. n) CSP, ktorým je umožniť odvolanie v takých prípadoch,
kedy sa do rozhodnutia zasiahlo na podnet strany a vytvoriť tak rovnaké postavenie pri uplatňovaní ich
vplyvu na obsah súdneho rozhodnutia (čl. 6 ods. 1 základných princípov CSP).

17. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd odvolanie žalobcu voči výroku III. rozsudku súdu prvej
inštancie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, nakoľko smeruje proti výroku uznesenia, proti ktorému
odvolanie nie je prípustné.

18. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupesúduprvejinštanciežiadnevadytýkajúcesa procesnýchpodmienok (§380ods.2CSP).

19. Odvolací súd upozorňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne
daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe

jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má
byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.20. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), sa v rámci odvolacieho prieskumu môže zaoberať a zaoberal sa iba tými odvolacími
dôvodmi a ich obsahovým vymedzením, ktoré žalobca výslovne uviedol a skutkovo vymedzil v odvolaní;

pri viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v
napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod
niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával
konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie
nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka

aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie,
nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne uplatňovať svoje
procesné práva aj v odvolacom konaní.

21. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t.
j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam)

odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak

nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

22. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP
(napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

23. Pokiaľ žalobca uvádzal, že z obsahu odôvodnenia žaloby nepochybne vyplýva, že svoje práva si
uplatnil titulom Zmluvy o dielo zo dňa 21.06.2009, uvedené nekorešponduje so skutkovými tvrdeniami
uvedenými v žalobnom návrhu ako s obsahom listinných dôkazov pripojených k žalobe. Zmluva o dielo
zo dňa 21.06.2009 nie je obsahovo identickou so Zmluvou o dielo zo dňa 29.12.2008, tak ako to

tvrdil žalobca a ich rozdielnosť sa neprejavila výlučne v subjekte, ktorý zmluvu uzatvárali ale najmä
v definovaní predmetu zmluvy. Predmetom Zmluvy o dielo zo dňa 29.12.2008 uzavretej medzi žalobcom
a spoločnosťou MTM systém s.r.o. bolo odstránenie systémových závad a ostatných dohodnutých
prác na obnove bytového domu (ďalej len „Zmluva o dielo zo dňa 29.12.2008“). Zatiaľ čo predmetom
Zmluvy o dielo uzavretej dňa 21.06.2009 medzi žalobcom a spoločnosťou MTM systém spol. s r.o., bolo

zateplenie bytového domu v súlade s Vládnym programom zatepľovania (ďalej len „ Zmluva o dielo
zo dňa 21.06.2009“). V konaní nebolo sporným, že k prevodu práv a povinností zo spoločnosti MTM
systém s.r.o. na žalovaného došlo len vo vzťahu k Zmluve o dielo zo dňa 21.06.2009, a to Zmluvou
o prevode práv a povinností zo dňa 02.09.2013 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 25.10.2013, udelenie
súhlasu s prevodom práv a povinností žalobca nespochybnil. Z obsahu predloženej Zmluvy o dielo zo

dňa 21.06.2009 nevyplýva, že by uzavretím tejto zmluvy došlo k ukončeniu platnosti Zmluvy o dielo zo
dňa 29.12.2008, príp. k jej nahradeniu Zmluvou o dielo zo dňa 21.06.2009, tak ako uvádza žalobca.
Súc bol žalobca v konaní zastúpený advokátom a súdom prvej inštancie bol poučený, nepredložil na
preukázanie svojich tvrdení Prílohy k Zmluvám o dielo (tak zo dňa 29.12.2008 ako i zo dňa 21.06.2009)
na základe ktorých by bolo možné verifikovať, predmet uvedených zmlúv. Identickosť oboch zmlúv

nevyplýva ani z obsahu čl. 3 Cena diela, kedy podľa Zmluvy o dielo zo dňa 29.12.2008 cena diela zahŕňa
odstránenie systémových závad domu, a to a) odstránenie systémovej závady balkónov, b) odstránenie
systémovej závady vystupujúcich pilastrov a ríms a ostatné práce (oprava zateplenia štítovej strechy,
výmenu hlavných a zadných vchodových dverí do domu za hliníkové, zateplenie strechy a ostatné práce
evidované vo výkaze výmer a v rozpočte PD). Zatiaľ čo v Zmluve o dielo zo dňa 21.06.2009 bola cena

diela stanovená za zateplenie bytového domu, a to a) zateplenie obvodového plášťa domu vrátane
sokla a obvodovej steny balkónov, b) výmena pivničných okien za plastové, c) zateplenie otvorových
konštrukcií – výmena 168 ks okien bytov za plastové, d) výmena 2 ks vchodových dverí a 2 ks zadných
dverí domu, e) zateplenie strešného plášťa domu, f) zateplenie vnútorných deliacich konštrukcií medzivykurovaným a nevykurovaným priestorom, g) zateplenie podhľadov vo vstupných priestoroch do domu,
h) zateplenie strojovne výťahu. Z obsahu žalobcom predložených výziev na odstránenie vád diela (čl.
25-28) rovnako vyplýva, že vady vytknuté v Odbornom stanovisku E. F. si uplatňuje na základe oboch

zmlúv o dielo, t. z. Zmluvy o dielo zo dňa 29.12.2008 ako i Zmluvy o dielo zo dňa 21.06.2009, čo je
v rozpore s tvrdením žalobcu, že k plneniu došlo výlučne zo Zmluvy o dielo zo dňa 21.06.2009. Z vyššie
uvedeného je nesporným, že jediným rozdielom medzi zmluvami o dielo nebola len skutočnosť, že
Zmluvu o dielo zo dňa 29.12.2008 bola uzavretá prostredníctvom správcu žalobcu a Zmluva o dielo zo
dňa 21.06.2009 bola uzavretá priamo spoločenstvom vlastníkov. Správnosť záverov súdu prvej inštancie

nespochybňuje ani tvrdenie žalobcu, že medzi stranami pred dňom 15.08.2011 nedošlo k preberaniu
iného diela, keďže podľa čl. 2 Čas plnenia Zmluvy o dielo zo dňa 29.12.2008 mal zhotoviteľ dokončiť
dielo do 90 dni od začatia diela. Z listiny „Zápis o odovzdaní a prevzatí diela“ zo dňa 15.08.2011,
rovnako vyplýva, že odovzdanie a prevzatie diela podľa uvedeného zápisu sa vzťahuje k Zmluve dielo
zo dňa 21.06.2009. I za stavu, že v predchádzajúcich obdobiach ako i v nasledujúcich obdobiach po
spísaní zápisu a odovzdaní a prebraní diela zo dňa 15.08.2011 medzi žalobcom a spoločnosťou MTM

systému spol. s r.o., už nedošlo k inému odovzdávaniu a preberaniu iného diela, uvedené nepreukazuje
tvrdenie žalobcu, že vady diela si uplatňoval výlučne zo Zmluvy o dielo zo dňa 21.06.2009, nakoľko
na základe Zmluvy o dielo zo dňa 29.12.2008 medzi stranami k vzájomným plneniam nedošlo. V tejto
súvislosti považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že uzavretie zmluvy ako i jej prípadné zmeny boli
plne v kompetencii zmluvných strán, preto bolo v ich záujme, aby dbali na ochranu svojich záujmom

a konali obozretne.

24. Pokiaľ žalobca uvádzal, že jeho tvrdenia týkajúce sa plnenia výlučne zo Zmluvy o dielo zo dňa
21.06.2009 podporuje i účtovná dokumentácia spojená so vzájomným plnením účastníkov zmluvy,
bližšie uvedené tvrdenia neozrejmil ani nepreukázal. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci mohol

vziať do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu vyplynuli.
Ust. § 149 a nasl. CSP ukladá stranám sporu povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie dôkazného bremena; účastník môže splniť
dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jeho tvrdení, resp. splní ju
bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neunesie. Dôkazným bremenom treba rozumieť

procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní nebolo preukázané jej tvrdenie, a že z toho
dôvodumuselobyťrozhodnutévovecisamejvjejneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremenajeumožniť
súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného
práva pre rozhodnutie vo veci, pre nečinnosť strany (v dôsledku nesplnenia dôkaznej povinnosti) alebo
vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je

nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno, a ktorá
sa dostala do dôkaznej núdze (neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky,
ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Rozsah dôkazného bremena,
teda okruh skutočností, ktoré musí strana sporu preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá
sa má na sporný vzťah aplikovať a z ktorej potom vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda

ktorá zo strán je povinná stanovený okruh skutočnosti preukázať, a ktorú potom pri nesplnení tejto
povinnosti postihuje nepriaznivý následok v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno ohľadne
určitých skutočností spočíva na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

25. Naviac za situácie, keď žalobca napriek výzvam súdu nepredložil ani len prílohy zmlúv o dielo, bez
ktorých nie je možné zistiť, čo presne (aké stavebné práce), boli predmetom každej zo zmlúv o dielo,
možno sa v plnom rozsahu stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno preukazujúceho jeho tvrdenia. Správnosť úvah žalobcu nie je podporená ani ním predloženým
Odborným stanoviskom č.1/2014 vypracovaným E. C. F., nakoľko znalkyňa v časti II. Posúdenie bod

2.1 Všeobecné údaje o predmete posúdenia vychádzala zo zrealizovaného zateplenie bytového domu
v troch etapách (rok 2003, rok 2006, roky 2010-2011), čo rovnako neosvedčuje tvrdenie žalobcu, že
uniesol dôkazné bremeno preukazujúce, že tam špecifikované vady vznikli pri realizácii diela zo Zmluvy
o dielo zo dňa 21.06.2009.

26.Pokiaľodvolateľnamietal,žežalovanývkonanínenamietalnedostatokpasívnejlegitimácieanapriek
tomu súd prvej inštancie pasívnu legitimáciu žalovaného v konaní skúmal, odvolací súd uvádza.
Súd v ktoromkoľvek štádiu konania ex offo skúma procesnú subjektivitu, a procesnú spôsobilosť
strán sporu. Vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v civilnomsporovom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva.
Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom
subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z

hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Pre úplnosť odvolací súd
uvádza, že vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v
konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca
žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu

zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné
zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného
neoznačil. Rovnako je tomu v prípade, ak žalobca nie je nositeľom subjektívneho práva (napríklad
neprináleží mu konkrétne právo vymáhať si určitú sumu od žalovaného a napriek tomu takúto žalobu
podá), súd žalobu zamietne z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.

27. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatuje, že obsah odvolania žalobcu nebol spôsobilý
spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu časti IV. žalobného petitu
(ktorým sa žalobca domáhal odstránenie vád diela), z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených,
keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by
spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie

v tejto časti.

28. Pokiaľ odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď posudzovanú
právnuvecnepovažovalzaspotrebiteľskýspor,uvedenejodvolacejargumentáciimožnopriznaťúspech.
Právnemu posúdeniu vzťahu Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov (správcu, ktorý

koná v pozícii priameho zástupcu vlastníkov a koná v ich mene), sa venovalo rozhodnutie NS SR
sp. zn. 5Cdo/71/2022. Z rozsudku NS SR sp. zn. 5Cdo/71/2022 zo dňa 31. mája 2023 vyplýva, že
„Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu uzatvorenú medzi dodávateľom
a spotrebiteľom. Uvedené hľadisko je rozhodujúce pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej
zmluvy, ktorú možno z tohto dôvodu nazvať aj zmluvou orientovanou na subjekty. O spotrebiteľskú

zmluvu ide iba v prípade, ak ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, pretože z uvedeného vyplýva, že
spotrebiteľ do právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať, resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú
spotrebu alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Je to charakter spotrebiteľa ako zmluvnej
strany a účastníka právneho vzťahu, ktorý má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu
a zamerania právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že súčasne

musí byť splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako aj dodávateľa. O spotrebiteľskú
zmluvu pôjde aj v prípadoch, keď do spotrebiteľského záväzku vstupuje spotrebiteľ, ktorý je zo zákona
zastúpený kvalifikovanou osobou ako zástupcom pre prípad dojednania konkrétnych služieb a tovarov
a ich dodávky a pod. Takýmto prípadom je aj správca bytového domu, ktorý vychádzajúc zo zmocnenia
udeleného vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, dojednáva konkrétne zmluvné

podmienky dodávky a odberu tovarov a služieb v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov."
Pozícia spoločenstva je zakotvená v § 7b zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“). Spoločenstvo vystupuje v pozícii
priameho zástupcu vlastníkov a koná v mene vlastníkov. Spoločenstvo síce koná samostatne vo veciach
zriaďovania záležitostí bytového domu, môže však konať len v mene vlastníkov, čo znamená že aj

zmluvy, ktoré uzatvára, neuzatvára vo svojom mene, ale v mene vlastníkov. Spoločenstvo pri uzatváraní
zmlúv nevystupuje ako účastník týchto zmlúv (ako zmluvná strana), pretože plnenia zo zmlúv nie sú
poskytované spoločenstvu, teda nie sú realizované v jeho prospech, ale sú realizované v prospech
jednotlivých vlastníkov bytov či nebytových priestorov. Práva a povinnosti z tejto zmluvy vznikajú
vlastníkom bytov.

29. V tejto súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 7Cdo/151/2021 zo dňa 27.09.2023, ktorý v rozhodnutí vyslovil, že Zmluva o dielo zo dňa 21. júna
2009 medzi právnym predchodcom žalobcu (MTM systém, spol. s r.o.) a žalovaným ako Spoločenstvom
vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu C. XX - XX v F. zastúpený správcom (SPRÁVA

DOMOV s.r.o.). má charakter spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko sa jedná o nárok vlastníkov bytov a
nebytových priestorov, za ktorých koná spoločenstvo ako priamy zástupca (§ 7b zákona č. 182/1993
Z. z ), teda spotrebiteľov, uplatnený voči právnemu nástupcovi subjektu, ktorý poskytol svoje práce
(vykonanie diela), v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, teda dodávateľovi.30. V preskúmavanej veci odvolateľ tak opodstatnene namietal nesprávne právne posúdenie veci
súdom prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu časti petitu I.-III., ktorým sa žalobca domáhal vyslovenia

(určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok. Žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu,
ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných
podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou
žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) CSP (predtým v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho
poriadku). K tomuto právnemu záveru dospel najvyšší súd už v rozhodnutí z 28. februára 2019 sp. zn.

6Cdo/127/2017, v ktorom uviedol, že ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom
domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má
podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý
právny záujem. Vychádza totiž z predpokladu, že dodávateľ porušuje svoju povinnosť nepoužívať
neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Je založená na protiprávnom konaní dodávateľa

voči spotrebiteľovi. Kladným rozhodnutím o takejto žalobe sa priamo nedeklaruje (ne)existencia práva,
ale sa deklaruje existencia nečestnej podmienky, ktorá je v spotrebiteľskej zmluve od jej vzniku. Možno
ju uplatniť len v prípade spotrebiteľskej zmluvy a odlišným je aj účel, ktorému má slúžiť (jej cieľom je
zabrániť používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky).

31. Žaloba o vyslovenie, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve
je neprijateľná, je osobitným právnym prostriedkom ochrany spotrebiteľa, a to obdobne, ako je napríklad
v prípadoch ochrany pred diskrimináciou považovaná za takýto osobitný právny prostriedok ochrany
práva žaloba o vyslovenie, že bolo porušené právo žalobcu na rovnaké zaobchádzanie, alebo v
prípadoch ochrany osobnostných práv žaloba o vyslovenie, že určitý výrok je nepravdivý, resp., že

bolo určitým spôsobom neoprávnene zasiahnuté do osobnostných práv. Povaha takejto žaloby ako
osobitného právneho prostriedku ochrany spotrebiteľa (a teda nie ako určovacej žaloby) bola naznačená
už v rozhodnutí najvyššieho súdu zo 14. septembra 2016 sp. zn. 6Cdo/389/2015. V tomto rozhodnutí
najvyšší súd v súvislosti s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,

podľa ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva, konštatoval, že pod
úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť
úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu
škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej

zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (rozhodnutie NS SR sp.zn. 6Cdo/27/2018 zo
dňa 28.03.2019).

32. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia súd prvej inštancie neposudzoval, či žalobcom
uvádzané ustanovenia Zmluvy o dielo zo dňa 21.06.2009 sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Vzhliadnuc k uvedenému a majúc na zreteli zachovať princípy spravodlivého procesu, odvolací súd
dospel k záveru, že iba zrušením rozhodnutia súdu prvej inštancie vo zvyšnej napadnutej časti výroku
I (v časti zamietnutia petitu I.-III. žaloby) a jeho vrátením na súd prvej inštancie na nové prejednanie,
dôsledne zabezpečí stranám možnosť (v rámci tzv. dvojinštančného konania) reagovať na skutkové
zistenia, i právne závery významné pre rozhodnutie v merite veci a zároveň možnosť náležite overiť

(preskúmať) ich správnosť na základe riadneho opravného prostriedku.

33. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I v časti IV. petitu
žaloby ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil a vo zvyšnej napadnutej časti výroku I (v
časti petitu I.-III.) a v závislom výroku II. o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389

ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec v rozsahu zrušenia podľa § 391 ods.1 CSP vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude vo veci opätovne rozhodnúť, riadiac sa právnym
názorom vysloveným odvolacím súdom v tomto rozhodnutí (§ 391 ods.2 CSP) a nové rozhodnutie vo
veci odôvodniť spôsobom súladným s ust. § 220 ods. 2 CSP.

34. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§
396 ods.3 CSP).35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).