Rozsudok – Ostatné ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. november 2023

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/87/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123379269
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2023:6123379269.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobcov v 1.
rade A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E., v 2. rade A. F., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom G. H. XXXX/XX, I. J., zastúpených JUDr. Ivanou Zmekovou, PhD., advokátkou so sídlom
Zámocká 18, Bratislava, proti žalovanej Liptovská vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom A. XXX, I. J.,
IČO: 36 672 441, zastúpenej Tkáč & Partners, s. r. o., so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53 929 691,

pre zaplatenie 472,32 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u k l a d á žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 361,63
eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcom v 1. a 2. rade súd p r i z n á v a proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 70 %,
o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 09. 08.
2023 sa žalobcovia domáhali proti žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 472,32 eura
a náhrady trov konania. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných Okresným
úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie
F. ako trvalý trávny porast o výmere 7 554 m2, parcela registra KN-E č. 8153 a orná pôda o výmere
2 247 m2, parcela registra KN-E č. 8157, žalobca v 1. rade o veľkosti podielu 2/3 a žalovaná v 2. rade

o veľkosti podielu 1/3. Žalobca v 1. rade a žalovaná uzatvorili dňa 08. 04. 2016 nájomnú zmluvu č.
48/2016, predmetom ktorej bolo prenechanie žalovanej do užívania časti vyššie uvedených pozemkov
o celkovej výmere 554 m2. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1. 01. 2016 do 31.
12. 2019 s dohodnutým ročným nájomným vo výške 182,82 eura. Po uplynutí doby
nájmu strany novú zmluvu ani dodatok písomne neuzatvorili, avšak naďalej sa riadili predchádzajúcou
zmluvou a žalovaná pozemok užívala a platila ročné nájomné. Tento stav trval do 22. 09. 2020, kedy
žalovaná vypovedala nájomnú zmluvu č. 48/2016 s výpovednou dobou tri mesiace.

Zároveň navrhla uzatvoriť zmluvu o zriadení vecného bremena, s čím žalobcovia súhlasili s podmienkou,
že vecné bremeno sa zriadi za odplatu. Po uplynutí výpovednej doby nedošlo medzi stranami sporu
k uzatvoreniu žiadnej zmluvy, pričom žalovaná nehnuteľnosti naďalej užíva. Žalobca v 1. rade navrhol
žalovanej uzatvorenie novej nájomnej zmluvy s nájomným vo výške 200,- eur ročne, alebo zriadenie
vecného bremena za odplatu vo výške 250,- eur ročne. Žalovaná so zriadením vecného bremena
súhlasila za jednorazovú odplatu stanovenú znalcom. Neakceptovala však vyplatenie bezdôvodného

obohatenia od 01. 01. 2021 s odôvodnením, že sa snažila o zmierlivé riešenie. Na základe uvedeného
si žalobcovia uplatnili vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 472,32 eura, z čoho za roky 2021a 2022 predstavuje bezdôvodné obohatenie sumu po 182,82 eura a za rok 2023 pomernú
časť nájomného do júla 2023 vo výške 106,68 eura.

2. Upomínací súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 21. 08. 2023, sp. zn. 9Up/1327/2023,
proti ktorému podala žalovaná včas odpor. Vzniesla námietku premlčania v časti uplatneného nároku,
keď si žalobcovia môžu uplatňovať vydanie bezdôvodného obohatenia najviac za obdobie dvoch rokov
dozadu. Žalovaná potvrdila, že užíva hnuteľnosť žalobcov ako PHO pre vodný zdroj Pribylina – Suchý
Hrádok, pričom nájomná zmluva skončila dňa 31. 12. 2020 uplynutím výpovednej doby. Zároveň

poukázala na to, že bezdôvodné obohatenie a zmluvné plnenie sú dva rozdielne právne dôvody, na
základe ktorých je možné si uplatňovať nárok v spore. Žalobcovia pritom neuniesli dôkazné bremeno
z titulu bezdôvodného obohatenia.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k odporu uviedli, že žalovaná aj napriek výpovedi od 01. 01. 2021
naďalej pozemok užíva, pričom dlžná suma za užívanie pozemku za rok 2021 mala byť splatná ku dňu

31. 12. 2021. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia žalobcovia vychádzali z dohody obsiahnutej
v predchádzajúcej nájomnej zmluve, kedy nájomné malo byť splatné k 31. 12. príslušného kalendárneho
roka, pričom žalovaná ročné nájomné takto uhrádzala desiatky rokov. V danom prípade je evidentné, že
dochádza k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko žalovaná za užívanie pozemkov neuhrádza žalobcom
žiadnu náhradu. Poukázali na to, že žalovaná je potom povinná vydať bezdôvodné obohatenie vo forme

peňažnej náhrady, ktorej výška sa odvíja od obvyklej ceny, ktorú by bolo potrebné vynaložiť v danom
mieste a čase za porovnateľné užívanie cudzej veci.

4. Potom, ako žalobcovia navrhli pokračovať v konaní, upomínací súd postúpil vec tunajšiemu súdu ako
miestnepríslušnému.Súdvovecinariadilpojednávanie,ktorévykonalajvneprítomnostiospravedlnenej

právnej zástupkyne žalobcov. Nakoľko nebol navrhnutý výsluch strán sporu, súd žalobcov osobitne
nepredvolával.

5. Zamestnanec žalovanej, J. G., uviedol, že žalovaná mala uzatvorené nájomné zmluvy s vlastníkmi
nehnuteľností, avšak následne zistili, že ide o zlý postup a k uzatvoreniu nových nájomných zmlúv tak

už nedošlo. Poukázal na novelu vodného zákona, podľa ktorej vlastníci nehnuteľností mali možnosť do
troch rokov uzatvoriť zmluvu o zriadení vecného bremena. Nakoľko vlastníci nehnuteľností boli zvyknutí
na určité nájomné, tak žalovaná mienila voči nim urobiť gesto a zriadiť vecné bremeno za jednorazovú
odplatu. V predmetnej veci k uzatvoreniu zmluvy nedošlo, nakoľko žalobcovia požadovali opakovanú
odplatu za zriadenie vecného bremena. Stavebné povolenie na predmetnú stavbu bolo vydané v roku

1965, reálne bola postavená dva-tri roky neskôr.

6. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalobca v 1. rade ako podielový spoluvlastník vyššie
označených nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie F., o veľkosti
podielu 2/3, uzatvoril so žalovanou nájomnú zmluvu č. 48/2016 zo dňa 19. 04. 2016, v ktorej sa zmluvné

strany dohodli na ročnom nájomnom vo výške 0,33 eura/m2, čo za užívane pozemkov vo výmere 554
m2 predstavuje 182,82 eura. Ročné nájomné bolo splatné do 31. 12 príslušného kalendárneho roka,
pričom nájomný vzťah bol dohodnutý na dobu určitú od 01. 01. 2016 do 31. 12. 2019. Listom zo dňa 22.
09. 2020 žalovaná vypovedala nájomnú zmluvu č. 48/2016 v trojmesačnej výpovednej lehote.

7. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

8. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

9.Podľa§107ods.2Občianskehozákonníka,najneskôrsaprávonavydaniebezdôvodnéhoobohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.

10. Podľa § 37a ods. 1 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon), vodovodné a kanalizačné rady,
ktoré sú vodohospodárskymi líniovými stavbami a ich výstavba je vo verejnom záujme, možno zriaďovaťa prevádzkovať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenia na vodohospodárske
diela podľa § 9.

11. Podľa § 37a ods. 2 vodného zákona, oprávnenia stavebníka podľa odseku 1 vznikajú dňom
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vodohospodárskeho orgánu na zriadenie vodohospodárskeho
diela.

12. Podľa § 37a ods. 3 vodného zákona, povinnosti vlastníka podľa odseku 1 sú vecným bremenom

podľa osobitných predpisov.

13. Podľa § 37a ods. 4 vodného zákona, za výkon oprávnení podľa odseku 1 patrí náhrada
obdobne podľa predpisov o vyvlastnení. Ak medzi stavebníkom a vlastníkom (správcom, užívateľom)
nehnuteľností nedôjde k dohode, o náhrade rozhodne vodohospodársky orgán, ktorý je príslušný na
povolenie vodohospodárskeho diela.

14. Pre rozhodnutie vo veci je potrebné v prvom rade zodpovedať na otázku, či je možné aplikovať
ustanovenie § 37a vodného zákona, ktorý nadobudol platnosť od 01. 10. 1995, aj na vzťahy
vzniknuté pred jeho účinnosťou, čiže či došlo k zriadeniu zákonného vecného bremena spočívajúceho
v povinnosti vlastníkov nehnuteľnosti strpieť zriadenie a prevádzkovanie pásma hygienickej ochrany pre

vodný zdroj Pribylina – Suchý Hrádok. Z vyjadrenia žalovanej mala byť vodohospodárska stavba na
pozemku žalobcov zriadená v rokoch 1967 až 1968. V čase do 01. 10. 1995 upravovalo vzťah súvisiaci
s užívaním stavby na cudzom pozemku ustanovenie § 37 ods. 2 vodného zákona, tak, že nehnuteľnosť
bolo možné vyvlastniť, ak ju nebolo možné získať dohodou. Následne novelou zákona o vodách,
zákonom č. 199/1995 Z. z., účinnou od 01. 10. 1995 sa upravila možnosť zriadiť a prevádzkovať

vodohospodárske diela na cudzích pozemkoch, pričom z ustanovenia § 37a ods. 3 a 4 zákona o vodách
vyplýva, že ide o zákonné vecné bremeno za náhradu. Novela zákona o vodách riešila aj otázku vzniku
vecného bremena a to tak, že okamih vzniku viazala na právoplatnosť rozhodnutia vodohospodárskeho
orgánu na zriadenie vodohospodárskeho diela.

15. Súčasťou princípu právnej istoty je i zákaz spätného retroaktívneho pôsobenia právnych úkonov.
Nakoľko retroaktivita nie je absolútne vylúčená (okrem trestného práva), jej legislatívne vyjadrenie sa
môženachádzaťvprechodnýchustanoveniach.Tietosúneoddeliteľnousúčasťoutakmerkaždejprávnej
úpravy a ich funkciou je zabezpečiť v zásade plynulý prechod z dosiaľ platného a účinného režimu
právnej úpravy spoločenských vzťahov do ich nového právneho režimu s tým, že tieto ustanovenia

majú jasne určiť pravidlá aplikácie starej, resp. aj novej právnej úpravy na už v minulosti vzniknuté
právne vzťahy. Absencia prechodných ustanovení v zásade spôsobuje nutnosť aplikácie ustanovení
zákona platných a účinných v čase, kedy dochádza k jednotlivým právnym skutočnostiam. S poukazom
na prechodné a záverečné ustanovenia predmetného zákona o vodách a s prihliadnutím na zákaz
retroaktivity má súd za to, že ustanovenie § 37a nemožno aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré

vznikli pred 01. 10. 1995. Aj jazykovým výkladom je možné dospieť k záveru, že nová právna úprava
sa vzťahovala na zriaďovanie a prevádzkovanie vodohospodárskych diel do budúcna, pričom vznik
vecného bremena je naviazané na právoplatnosť rozhodnutia vodohospodárskeho orgánu na zriadenie
vodohospodárskeho diela. V predmetnej veci nemohlo zákonné vecné bremeno v prospech žalovanej
vzniknúť dňom nadobudnutia právoplatnosti takéhoto (stranami sporu neoznačeného) rozhodnutia tak,

ako je to predpokladá ustanovenie § 37a ods. 2 zákona o vodách, nakoľko takáto právna úprava v čase
vydania predmetného rozhodnutia v zákone o vodách absentovala. Aj pokiaľ by malo ísť o nepriamu
retroaktivitu, je potrebné uviesť, že pri nej nedochádza k spätnej účinnosti právneho predpisu, ale novým
zákonom dochádza len k zmenám obsahu právnych vzťahov, ktoré sú inak zachované. V predmetnej
veci sa však vznik zákonného vecného bremena viaže na právoplatnosť rozhodnutia a táto právna

skutočnosť tak nemôže mať spätný účinok v podobe zriadenia vecného bremena. Pokiaľ by sa nová
právna úprava mala vzťahovať aj na právne vzťahy vzniknuté do 01. 10. 1995, zákonodarca by to uviedol
v prechodných ustanoveniach, pričom v takom prípade by bolo zároveň nevyhnutné upraviť k akému
okamihu je zriadené vecné bremeno pri stavbách povolených do 01. 10. 1995.

16. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že na predmetnú vec nie je možné použiť ustanovenia
§ 37a vodného zákona. Žalovaná užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov bez právneho dôvodu
od 01. 01. 2021, potom ako uplynula výpovedná lehota po výpovedi predchádzajúcej nájomnej zmluvy
zo strany žalovanej. Žalovaná vzniesla dôvodne námietku premlčania v časti uplatneného nároku od01. 01. 2021 do 09. 08. 2021, nakoľko žaloba bola podaná 09. 08. 2023 a právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V predmetnej veci začala plynúť dvojročná

lehota od 01. 01. 2021, čiže po skončení doby nájmu, pričom následné užívanie pozemku
žalovanou a predpokladaná lehota splatnosti „nájomného“ za rok 2021, t. j. do 31. 12. 2021, nemá vplyv
na plynutie tejto premlčacej lehoty. Žalobcovia mali nepochybne vedomosť o ukončení nájmu ku dňu
31. 12. 2020, preto práve od 01. 01. 2021 vedeli, že dochádza k bezdôvodnému obohateniu zo strany
žalovanej. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, v prípade, ak mu predchádza nájomný vzťah,

jenamiestevychádzaťzdojednanéhonájomného,ktoréodzrkadľujevýškunáhradyzaužívanievdanom
čase a danom mieste. Súd preto zaviazal žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2021
vo výške 72,63 eura (od 09. 08. 2023 do 31. 12. 2023), za rok 2022 vo výške
182,82 eura a za rok 2023 vo výške 106,18 eura, spolu 361,63 eura. V zostávajúcej časti premlčaného
nároku súd žalobu zamietol.

17. O náhrade trov bolo rozhodnuté podľa § 251 ods. 2 C. s. p. tak, že žalobcom súd priznal náhradu trov
konania v rozsahu 54 %, keď ich úspech v spore predstavoval 77 % a v 23 % boli neúspešní. O výške
trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233