Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoPv/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121468909
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6121468909.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam

Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Zuzany Konárikovej, v právnej
veci žalobcu Obchodné domy PRIOR STRED, a.s., so sídlom Námestie SNP 2497, 960 01 Zvolen, IČO:
31 562 817, zastúpeného advokátom Mgr. Mgr. Michalom Liptákom, PhD., so sídlom A. XX, XXX XX B.
C. D., IČO: 47 679 107, proti žalovanému Obchodný dom Nitra, s.r.o., so sídlom Framborská 12, 010 01
Žilina, IČO: 50 060 805, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Michal Krnáč, s.r.o., so sídlom
Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 52 791 777, o ochranu proti porušovaniu práv duševného
vlastníctva a nekalej súťaži, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k.

10CbPv/14/2021-252 zo dňa 20. septembra 2022 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 10CbPv/14/2021-252 zo dňa 20. septembra 2022 vo
výrokuI.menítak,žežalovanýjepovinnýzdržaťsanaúzemíSlovenskejrepublikypoužívaniaoznačenia
PRIOR na označenie služieb obchodných domov, nákupných centier a prenájmu nebytových priestorov.

II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10CbPv/14/2021-252 zo dňa 20. septembra 2022
vo výroku II. mení tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného

konania v rozsahu 100 %.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa
na území Slovenskej republiky používania označenia „PRIOR“ na označovanie služieb obchodných

domov,nákupnýchcentieraprenájmunebytovýchpriestorov.Argumentovaltým,žeobestranyposkytujú
zhodné služby - služby obchodných domov a žalovaný porušuje jeho práva z ochrannej známky s
dominantným a rozlišujúcim slovným prvkom „PRIOR“. S poukazom na § 8 ods.2 písm. b) Zákona
o ochranných známkach a § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka tvrdil, že používaním označenia
„PRIOR“ žalovaný vyvoláva zameniteľnosť a hrozí, že zákazníci si budú obchodné domy označené
„PRIOR“ v rôznych slovenských mestách spájať a vnímať ako jednu sieť obchodných domov jedného
vlastníka, alebo vzájomne osobnostne, či majetkovo prepojenými vlastníkmi. Žalobca odmietol tvrdenie

žalovaného, že slovný prvok „PRIOR“ nemá rozlišovaciu spôsobilosť a poukázal na rozhodnutia Úradu
priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v
konaní č.k.. 16CbPv/11/2021. Tvrdiac, že od roku 1992 nebolo pre obchodný dom v Nitre označenie
„PRIOR“ používané, odmietol i argumentáciu žalovaného, že ide o používanie slovného označenias miestnym dosahom v zmysle § 14 ods. 3 zákona o ochranných známkach. Žalobca zdôraznil,
že používanie slovného prvku „PRIOR“ v historickom kontexte, napr. pri usporiadaní výstav, či
označovanie, že ide o budovu bývalého „PRIOR-u“ mu nevadí, ale vadí mu aktuálne používanie tohto

označenia v obchodnom styku.

3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a tvrdil, že žalobca nemá právo k slovnému
označeniu „PRIOR“, ale k zapísaným obrazovým ochranným známkam istého grafického vizuálu, tento
slovný prvok obsahujúcim. Tvrdil, že treba rozlišovať slovný prvok „PRIOR“ a vizuály ochranných

známok z hľadiska posudzovania ich prípadnej zameniteľnosti. Mal za to, že jeho označenie je
dostatočne odlíšiteľné od označení obchodných domov žalobcu a jeho ochranných známok, a preto je
pravdepodobnosť zámeny veľmi nízka. Navyše zákazníci v regióne Nitry vnímajú tento obchodný dom
historickyakoObchodnýdom„PRIOR“anespájajúsihos obchodnýmidomaminastrednomSlovensku,
ktoré prevádzkuje žalobca, na dôkaz čoho predložil ukážku zo sociálnej siete. Žalovaný tiež odmietol,
že by jeho konanie bolo nekalosúťažné a uviedol, že v regióne mesta Nitra sa nenachádza obchodný

dom, ktorý by prevádzkoval žalobca, a preto jeho konanie nemôže žalobcu poškodiť. Žalovaný poukázal
na § 14 zákona o ochranných známkach a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4Obo
245/2004.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a vypočutím právnych zástupcov strán

konania a konštatoval, že žalobca je akciová spoločnosť prevádzkujúca obchodné domy, jeho hlavná
činnosť spočíva v prenájme predajných plôch v kamenných obchodných domoch a nákupných centrách,
prenájme skladových priestorov, poskytovaní reklamných plôch a podobne. V súčasnosti žalobca
prevádzkuje 9 obchodných domov „PRIOR“ - v Liptovskom Mikuláši, Považskej Bystrici, Trenčíne,
Piešťanoch, Partizánskom, Prievidzi, Žiari nad Hronom, Zvolene a Lučenci. Zároveň žalobca je

majiteľom dvoch slovenských ochranných známok „PRIOR“ - a to kombinovanej obrazovej ochrannej
známky č. 197352 file_0.emf

file_1.wmf

s právom prednosti dňa 28. júna 2000 zapísanej v triedach 35 a 36 medzinárodného triedenia tovarov
a služieb, a obrazovej ochrannej známky č. 235070 obsahujúcej slovný prvok v úprave file_2.emf

file_3.wmf

s právom prednosti dňa 3. augusta 2012, zapísanej v triedach 16, 35, 36, 39 a 41 medzinárodného
triedenia tovarov a služieb. V oboch prípadoch sú pokryté služby maloobchodného predaja, či prenájmu
obchodných priestorov, spadajúcich najmä do tried 35 a 36. Ďalej súd konštatoval, že žalobca od 15.
decembra 1994 používa slovo „PRIOR“ v rámci svojho obchodného mena.

5. Ďalej súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný je spoločnosť s ručením obmedzeným
podnikajúca v oblasti prenájmu obchodných priestorov. Prevádzkuje obchodný dom v Nitre a v tejto
súvislosti od 25. júna 2021 používa označenie „PRIOR“. Dňa 23.marca 2020 si žalovaný podal prihlášku
obrazovej ochrannej známky vedenú na Úrade priemyselného vlastníctva SR ako POZ č.677-2020
file_4.emf

file_5.wmf

v triedach 25, 36, 39, 41 a 43 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Zápis tejto ochrannej známky
žalobca namietol, pričom žalovaný zobral prihlášku späť a Úrad priemyselného vlastníctva rozhodnutím

POZ 677-2020-M-26-2021 zo dňa 8. marca 2021 konanie o námietkach zastavil. Súd ďalej uviedol, že
žalovaný je osobne, vecne a organizačne spriaznený so spoločnosťou Obchodný dom Bratislava, s.r.o.,
ktorá v Bratislave prevádzkuje obchodný dom „PRIOR“ na Kamennom námestí.

6. Súd tiež uviedol, že 23. marca 2020 si spoločnosť Obchodný dom Bratislava, s.r.o. prihlásila obrazovú

ochrannú známku č. POZ-694-2020 file_6.emf

file_7.wmf, prihlášku Úrad priemyselného vlastníctva SR rozhodnutím č. POZ 694-2020/M-70-2021 zo dňa 13.
júla 2021 na námietky žalobcu zamietol.

7.Ďalejsúdprvejinštanciekonštatoval,žedňa 16.júla2021sižalobcaprihlásilslovnúochrannúznámku
č. POZ 1886-2021 „PRIOR“ pre triedy 9, 16, 35, 36, 37, 39, 41, 42, 43 a 44 medzinárodného triedenia
tovarov a služieb. Súd konštatoval, že konanie o tejto prihláške prebieha.

8. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že uznesením č.k. 10CbPv/4/2021-178 zo dňa 15. marca 2021

súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia proti odporcovi Obchodný dom
Bratislava, s.r.o., ktorým žiadal uložiť mu zdržať sa na území Slovenskej republiky používania označenia
„PRIOR“ na označovanie služieb obchodných domov, nákupných centier a prenájmu nebytových
priestorov. Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie podané nebolo.

9. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že v konaní č.k. 16CbPv/11/2021 súd prvej inštancie vyhovel návrhu

žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalovanému uložil povinnosť odstrániť označenie
„PRIOR“ už umiestnené na obchodnom dome v Nitre a zdržať sa na území Slovenskej republiky
používania označenia „PRIOR“ na označovanie služieb obchodných domov, nákupných centier a
prenájmu nebytových priestorov, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Zároveň súd
žalobcovi uložil povinnosť podať v lehote 30 dní žalobu vo veci samej a priznal mu nárok na náhradu

trov konania o neodkladnom opatrení. Prvú a tretiu výrokovú vetu tohto rozhodnutia potvrdil odvolací
súd uznesením č.k. 43CoPv/11/2021 - 226 zo dňa 9. decembra 2021.

10. Okresný súd ďalej konštatoval, že z verejných zdrojov je všeobecne známe a strany to
nespochybňujú, že výstavba obchodného domu v Nitre, označenie ktorého je predmetom tohto

konania, začala v roku 1969 a po otvorení v roku 1974 patril medzi najmodernejšie obchodné domy
v Československu nielen z funkčného, ale i architektonického hľadiska. Označenie „PRIOR“ bolo v
súvislosti s týmto obchodným domom používané do roku 1992. Po predaji časti siete obchodných domov
„PRIOR“ spoločnosti K-Mart (a tou neskôr spoločnosti Tesco) bol obchodný dom označený týmito
názvami a ako Obchodný dom „PRIOR“ po rekonštrukcii opäť otvorený dňa 25. júna 2021. Zo žalovaným

predloženej ukážky sociálnej siete súd konštatoval, že minimálne časť zákazníkov v regióne Nitry návrat
k označeniu „PRIOR“ uvítala a podporila.

11. Súd prvej inštancie zopakoval, že žalobca odôvodňuje uplatnený nárok tvrdením, že žalovaný
používaním tohto slovného prvku v názve ním prevádzkovaného obchodného domu v Nitre porušuje

jeho práva z ochranných známok obsahujúcich slovný prvok „PRIOR“ a vyvolávaním zameniteľnosti
označovaní prevádzkovaných obchodných domov sa dopúšťa voči nemu nekalosúťažného konania.
Podľa okresného súdu je faktom , že žalovaný prihlášku svojej ochrannej známky file_8.emf

file_9.wmf

zobral v reakcii na námietky žalobcu späť a Úrad priemyselného vlastníctva SR o nej meritórne
nerozhodoval, len konanie o námietkach zastavil. Tiež je podľa neho faktom, že Úrad priemyselného
vlastníctva SR na námietky žalobcu zamietol prihlášku obrazovej ochrannej známky file_10.emf

file_11.wmf

podanú so žalovaným spriaznenou spoločnosťou Obchodný dom Bratislava s.r.o. V odôvodnení
tohto rozhodnutia Úrad priemyselného vlastníctva konštatoval, že vznik pravdepodobnosti zámeny
porovnávaných označení na trhu je reálny, lebo pri porovnaní označenia file_12.emf

file_13.wmf

s oboma staršími ochrannými známkami žalobcu bolo zistené, že zhodne obsahujú rovnaký slovný prvok
„PRIOR“, ktorý je jediným slovným prvkom starších ochranných známok a jedným z dvoch slovných

prvkov zverejneného označenia, pričom vo všetkých označeniach je ich dominantným prvkom. Na
základe tohto spoločného prvku Úrad priemyselného vlastníctva SR konštatoval vysokú podobnosť
porovnávaných označení z vizuálneho, fonetického a zo sémantického hľadiska, resp. zhodnosť a
konštatoval, že celkovo možno hodnotiť podobnosť porovnávaných označení ako vysokú. Podľa Úradupriemyselného vlastníctva SR odlišnosti zverejneného označenia a starších ochranných známok z
vizuálneho hľadiska spočívajúce v rozdielnom grafickom spracovaní prvku „striešky“ v uzavretom kruhu
a „striešky“ pozostávajúcej z dvoch častí a farieb nad slovným prvkom „PRIOR“ v prvej staršej ochrannej

známke, resp. v jej neprítomnosti v druhej staršej ochrannej známke, budú spotrebiteľmi vnímané ako
ozdobné doplnkové prvky, t.j. bez určujúceho vplyvu na ich vnímanie. Podstatným pre orientáciu na trhu
bude nepochybne zhodný dominantný slovný prvok „PRIOR“, pretože uvedené rozdiely nepredstavujú
také prvky, ktoré by si spotrebiteľ zapamätal a orientoval sa podľa nich na trhu.

12. Súd ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že označenie žalovaného file_14.emf

file_15.wmf

je de facto totožné s označenímfile_16.emf

file_17.wmf

(rozdiel je len v označení mesta, v ktorom sa obchodný dom nachádza) nemienil súd s týmto
konštatovaním Úradu priemyselného vlastníctva ako úradu špecializovaného na porovnávanie
ochranných známok polemizovať. Je podľa neho zrejmé, že len na základe takéhoto hodnotenia

zameniteľnosti by sa javila žaloba žalobcu ako dôvodná, akokoľvek možno uvažovať i o tom, že
ochranné známky žalobcu nie sú slovnými, ale kombinovanou obrazovou ochrannou známkou a slovnou
ochrannou známkou v konkrétnej grafickej úprave (a i preto si zrejme žalobca prihlásil i slovnú ochrannú
známku „PRIOR“).

13. Súd mal však za to, že v danom prípade treba vec posudzovať v širšom kontexte, vo svetle § 14
ods. 3 zákona o ochranných známkach i z rozsudku NS SR v konaní č.k. Obo/245/2004, podľa ktorého
„ K tomu, aby konaním súťažiteľov mohlo dôjsť k nekalosúťažnému konaniu, treba, aby sa pri naplnení
ostatných zákonných pojmových znakov nekalej súťaže produkty súťažiacich subjektov stretli na trhu,
a to v predmete, čase a priestore. Túto podmienku nemožno považovať za splnenú, ak ide o súťažiteľov

podnikajúcich v rôznych regiónoch a každý z nich si samostatne vytvára povesť a okruh zákazníkov“.

14. Podľa súdu prvej inštancie je nesporné, že slovný prvok „PRIOR“ sa v súvislosti s označovaním
obchodných domov objavil v Československu koncom šesťdesiatych rokov, keď (zo začiatku na
Slovensku) vznikala sieť obchodných domov riadená generálnym riaditeľstvom v Bratislave. Podľa súdu

možno konštatovať, že obchodný dom „PRIOR“ v Nitre sa po obchodnom dome „PRIOR“ v Bratislave
stal po otvorení v roku 1974 druhým najznámejším „PRIOR-om“ na Slovensku, progresívnym a osobitým
nielen z funkčného, ale i architektonického hľadiska. Na rozdiel od obchodných domov „PRIOR“ v
Banskej Bystrici a Košiciach, postavených už v šesťdesiatych rokoch a daných do užívania pod názvami
„Hron“, resp. „Hornád“, bol projektovaný a budovaný ako „PRIOR“ a takto označovaný skôr, ako si

žalobca podal prihlášky svojich ochranných známok. Tak ako v prípade „PRIOR-ov“ v iných mestách
treba konštatovať, že hoci po roku 1992 bol tento obchodný dom viackrát premenovaný (K-mart, Tesco),
jeho historický názov zostal hlboko v povedomí zákazníkov v Nitre a priľahlom regióne, o čom svedčí
okrem iného ukážka sociálnej siete predložená žalobcom.

15. Súd ďalej uviedol, že nespochybňuje, že ochranné známky žalobcu sú zaregistrované a platné pre
celé územie Slovenskej republiky, avšak nemožno prehliadnuť, že samotný názov žalobcu „Obchodné
domy PRIOR stred, a. s.“, jeho doterajšia, takmer tridsaťročná činnosť i lokalizácia ním prevádzkovaných
obchodných domov potvrdzujú, že cieľom jeho podnikateľských aktivít je najmä región stredného
Slovenska. Podľa súdu sa nejaví pravdepodobné, že by žalobca mienil rozšíriť svoje obchodné aktivity

napr. do Bratislavy, či Nitry, a bolo by podľa súdu absurdné, ak by v týchto mestách otvoril vlastné
obchodné domy „PRIOR“. Podľa okresného súdu tiež nemožno opomenúť, že žalovaný nezačal
používať označenie „PRIOR“ bez dôvodu, ale nadviazal na tradičné označenie daného obchodného
domu, ktoré je vžité v povedomí spotrebiteľov. Podľa názoru súdu nemožno pri rozhodovaní nezohľadniť
ani fakt, že v „regióne žalobcu“ sa nachádzajú i obchodné domy v Banskej Bystrici a Poprade, označené

„PRIOR“, ktoré žalobca neprevádzkuje, ale ich označenia slovným prvkom, ku ktorému má podľa
jeho tvrdenia výlučné právo, toleruje. Okresný súd tvrdí, že toto tolerovanie je samozrejme právom
žalobcu,ktorésúdnespochybňuje,alezároveňvyvraciavalidituargumentáciežalobcu,žehopoužívanie
slovného prvku „PRIOR“ na označovanie obchodného domu v Nitre ( i Bratislave) poškodzuje.16. Ďalej súd konštatoval, že vychádzajúc zo známej praxe verejnosti aj po rokoch označovať významné
budovy podľa mien pôvodných majiteľov, či obchodných označení, sa súd sa stotožnil s tvrdením

žalovaného, že je ťažko uveriteľné, že by si zákaznícka verejnosť v regióne Nitry spájala označenie
nitrianskeho obchodného domu „PRIOR“ so spoločnosťou žalobcu, a to len v dôsledku použitia
totožnéhoslovnéhooznačenia,ktoréžalobcadokoncavčaserozhodovaniasúdunemalplatnezapísané
ako slovnú ochrannú známku. Ďalej súd uviedol, že v Nitre, ani jej blízkom okolí sa nenachádza žiaden
iný obchodný dom prevádzkovaný žalobcom, a preto podľa jeho názoru nemožno očakávať, že by

konanie žalovaného mohlo žalobcu poškodiť, lebo používanie označeniafile_18.emf

file_19.wmf

pre obchodný dom žalovaného nemôže žalobcovi spôsobiť odliv zákazníkov a pokles tržieb.

17. Okresný súd teda dospel k záveru, že v tomto prípade treba aplikovať ustanovenie § 14 ods.
3 zákona o ochranných známkach a najmä uvedený záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vyslovený v konaní č.k. Obo/245/2004. Súd preto uzavrel, že majiteľ ochranných známok – žalobca je
za popísaných špecifických okolností povinný strpieť používanie označenia „PRIOR“ pre obchodný dom
v Nitre.

18. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému,
ktorý bol v konaní úspešný priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

19. Proti rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie žalobca,

ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie a rozhodne,
že žalovaný je povinný zdržať sa na území Slovenskej republiky používania označenia „PRIOR“ na
označovanie služieb obchodných domov, nákupných centier a prenájmu nebytových priestorov. Zároveň
žiadal priznať proti žalovanému nárok na náhradu trov vo výške 100 %.

20. Žalobca podal odvolanie voči celému rozsudku z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h)
CSP. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nakoľko žalobca má ako majiteľ
ochranných známok s dominantným a dištinktívnym prvkom „PRIOR“ výlučné právo používať označenie
„PRIOR“ pre služby obchodných domov. Súd prvej inštancie však rozhodol, že napriek nespornej
podobnostioznačenížalobcuažalovaného,napriekzhodnostislužieb,vktorýchobajapôsobiaanapriek

absencii súhlasu na strane žalobcu s takýmto postupom žalovaného, nedochádza zo strany žalovaného
k porušovaniu práv k ochranným známkam žalobcu a ani k nekalosúťažnému konaniu.

21. Žalobca tvrdí, že aj napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie nerozporoval rozhodnutia Úradu
priemyselného vlastníctva SR č. POZ 694-2020/N-70-2021 a č. POZ 694-2020/N-98-2022 a správne

sa nestotožnil s protirečivou a mätúcou argumentáciou žalovaného, že tieto rozhodnutia Úradu
priemyselného vlastníctva SR nie sú v tomto prípade relevantné. Podľa žalobcu rozhodnutie Úradu
priemyselného vlastníctva SR vo vzťahu k file_20.emf

file_21.wmf

je relevantné aj v tomto prípade, lebo slovné prvky NITRA a BRATISLAVA sú nedištinktívne a nemajú
vplyv na konštatovanie rizika zámeny. Potiaľto sa žalobca s posúdením súdom stotožňuje. Súd
však rozhodol, že sú tu ešte iné dôvody, kvôli ktorým používanie takéhoto zameniteľného označenia
žalovaným nie je porušovaním práv žalobcu k ochranným známkam. S týmto názorom súdu sa žalobca

jednoznačne nestotožňuje.

22. Pre úplnosť žalobca uviedol, že súd rešpektoval a nerozporoval rozhodnutie Úradu priemyselného
vlastníctva SR, v ktorom sa aplikoval § 7 písm. a) bod 2 zákona o ochranných známkach, podľa
ktorého sa „označenie nezapíše do registra na základe námietok proti zápisu označenia do registra

podaných majiteľom staršej ochrannej známky, ak z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti označenia so
staršou ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa označenie
a staršia ochranná známka vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za
pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou.Súd prvej inštancie však následne rozhodol, že nie sú splnené podmienky podľa § 8 ods. 2 písm.
b) zákona o ochranných známkach, podľa ktorého „bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nesmú
tretie osoby v obchodnom styku v spojení s tovarmi alebo so službami používať označenie, ak existuje

z dôvodu jeho zhodnosti alebo podobnosti s ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti tovarov
alebo služieb pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje
aj pravdepodobnosť asociácie medzi ochrannou známkou a označením“.

23. Žalobca poukázal na to, že citoval znenia zákonných ustanovení z dôvodu, že podmienky na

dôvodnosť námietok podľa § 7 písm. a) bod 2 a žaloby podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o ochranných
známkach sú identické, vyjadrené dokonca v zhodnom texte. To podľa žalobcu východiskovo znamená,
že čo je postačujúce na podanie námietok, je v zásade postačujúce na podanie žaloby v identickej veci.

24.Žalobcapripúšťa,ževovzťahukukonštatovaniuporušovaniaprávkochrannejznámkevobchodnom
styku podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o ochranných známkach je potrebné zvážiť aj ďalšie okolnosti

prípadu, pričom zákon v niektorých prípadoch umožňuje konštatovať, že napriek pravdepodobnosti
zámeny na strane verejnosti k porušovaniu nedochádza. Týmto smerom sa snažil argumentovať súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku, avšak podľa žalobcu sú argumenty súdu prvej inštancie
neudržateľné.

25. Žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie § 14 ods. 3 zákona o ochranných známkach aplikoval nesprávne
a tiež je nesprávny odkaz na rozsudok č.k. 4Obo/245/2004 a tiež podľa žalobcu nie je relevantný
vo vzťahu k porušovaniu práv k ochranným známkam. Zároveň žalobca tvrdí, že skutočnosť, že
žalobca toleruje používanie označenia „PRIOR“ niektorými protistranami, je jeho právo a nemá vplyv na
posudzovanie porušovania práv k jeho ochranným známkam.

26. Žalobca poukázal na argumentáciu podľa § 14 ods. 3 zákona o ochranných známkach, ktorú uviedol
Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení č.k. 43CoPv/11/2021 zo dňa 09.12.2021. Krajský súd správne
uviedol, že v tomto prípade nie je splnené časové hľadisko a hľadisko nemennosti rozsahu používania,
a preto uviedol, že v konaní nebola sporná skutočnosť, že od roku 1992 nie je pre obchodný dom

prevádzkovaný žalovaným používaný pojem „PRIOR“, a to v obchodnom styku prevádzkovateľa tohto
obchodného domu. Pokiaľ preto žalovaný odkazoval na ustanovenie § 14 ods. 3 zákona o ochranných
známkach, nebolo ním osvedčené splnenie podmienky jeho skoršieho používania žalovaným (pred
zápisom ochranných známok žalobcu) a ani nezmenený rozsah používania nezapísaného označenia
s lokálnym miestnym dosahom (keďže od roku 1992 sa nepoužíva v obchodnom styku) pred zápisom

ochrannej známky žalobcu. Tento názor krajského súdu je správny, žalobca sa s ním stotožňuje a podľa
neho je bez ďalšieho aplikovateľný aj vo veci samej, pričom ide o správnu aplikáciu § 14 ods. 3 zákona
o ochranných známkach, ktorá plne vyvracia názor žalovaného aj súdu prvej inštancie.

27. Žalobca tiež uviedol, že aby sa žalovaný mohol spoliehať na obranu podľa § 14 ods. 3 zákona

o ochranných známkach, nemohlo by ísť o skoršie používanie ľubovoľným subjektom, ktoré sa navyše
nerealizovalo takmer 30 rokov, v rokoch 1992 až 2021, ako bolo nesporne preukázané v konaní
pred súdom prvej inštancie, ale právo o skoršie používanie žalovaným. Používanie žalovaným začalo
25.06.2021, teda viac ako 20 rokov po dátume priority ochrannej známky žalobcu č. 197352 zo dňa
28.06.2000 a takmer 10 po dátume priority ochrannej známky žalobcu č. 235070 zo dňa 03.08.2012.

Používanie žalobcom tak nie je skoršie (správne má byť žalovaným) a obrana podľa § 14 ods. 3 zákona
o ochranných známkach sa nedá uplatniť.

28. Podľa žalobcu krajský súd rovnako správne poukázal aj na zmenu rozsahu používania v období
rokov 1992 do júna 2021. Síce bol daný obchodný dom v Nitre známy ako „bývalý PRIOR“ ale nešlo

o používanie v obchodnom styku. K používaniu v obchodnom styku došlo až 25.06.2021 po dátumoch
priority ochranných známok žalobcu.

29. Žalobca ďalej uviedol, že dôkazná situácia vo vzťahu k skoršiemu používaniu sa v priebehu
konania nijako nezmenila oproti situácii, ktorú posudzoval krajský súd v uznesení, ktorým rozhodoval

o neodkladnom opatrení. Nebolo medzi žalobcom a žalovaným sporné, že obchodný dom v Nitre sa
pred rokom 1992 nazýval „PRIOR“, pričom označenie používali iné subjekty, následne ho medzi rokmi
1992 až 2021 prevádzkovali ešte iné subjekty a mal v tomto období vždy iné názvy nepodobné s
„PRIOR“, a až dňa 25.06.2021 začal s používaním názvu „PRIOR“ žalovaný. Rozdiel medzi žalobcoma žalovaným bol len v tom, že žalovaný tento skutkový stav, na rozdiel od žalobcu a krajského súdu
interpretoval ako skoršie používanie v zmysle § 14 ods. 3 zákona o ochranných známkach. Svoje údajné
právo skoršieho používateľa odvodzoval od používania označenia „PRIOR“ ním nesúvisiacimi a dávno

zaniknutými podnikateľskými subjektmi pred rokom 1992. Súd prvej inštancie mu však dal za pravdu.
Podľa žalobcu ide o nesprávne právne posúdenie a chybnú aplikáciu § 14 ods. 3 zákona o ochranných
známkach.

30. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na rozsudok NS SR s tým, že vzhľadom na to, že

žalobca a žalovaný údajne podnikajú v rôznych regiónoch, nemôže dochádzať k nekalosúťažnému
konaniu zo strany žalovaného, žalobca k tomu uviedol, že zo systematiky zákona o ochranných
známkach jednoznačne vyplýva, že ochranné známky zapísané v registri ochranných známok Úradu
priemyselného vlastníctva SR sú platné nedeliteľne na území celej Slovenskej republiky. Ak aj v prípade
posudzovania nekalej súťaže je možné uvažovať nad regionálnymi hľadiskami, porušovanie práv
k ochrannej známke sa posudzuje vo vzťahu k celému územiu Slovenskej republiky. Rozsudok NS SR

č.k. 4Obo/245/2004 nie je relevantný vo vzťahu k titulu podľa zákona o ochranných známkach. Podľa
žalobcu však nie sú úvahy súdu prvej inštancie správne vo vzťahu k nekalej súťaži. Regionálne hľadisko
v zmysle judikatúry NS SR nepochybne treba zohľadňovať, avšak prípad je v prvom rade jedinečný
a treba zvážiť jeho špecifiká. V tomto prípade ich súd prvej inštancie nezohľadnil správne. Okresný súd
nijako nezohľadnil fakt mobility slovenskej populácie a ani to, že sa v tejto veci jedná o sieť obchodných

domov. Ako jednoducho môže dochádzať k zámene, resp. vzniku predstavy o prepojení obchodných
domov „PRIOR“ ako spadajúcich do jednej siete obchodných domov žalobca vysvetlil v replike zo dňa
10.02.2022.

31. K tolerancii iných tretích strán zo strany žalobcu je podľa žalobcu nutné polemizovať vôbec s

tým, či je možno pri rozhodovaní o porušovaní ochrannej známky to zohľadniť. Opäť sa stotožnil
žalobca s právnym názorom krajského súdu, ktorý uviedol, že „zdôrazňuje, že obmedzenie práv majiteľa
ochrannej známky kogentne upravuje zákonná úprava“. Súd prvej inštancie spomínanú čiastočnú
toleranciu „zohľadnil“, ale neuviedol, aké kogentné zákonné ustanovenie obmedzujúce práva žalobcu
k ochranným známkam, ktoré aplikoval. Žalobca pre úplnosť uviedol, že žiadne zákonné ustanovenie,

ktoré by v tomto zmysle práva majiteľa ochranných známok obmedzovalo, neexistuje. Zároveň poukázal
na znenie ustanovenia § 8 ods. 2 písm. b) zákona o ochranných známkach. Tvrdí, že absencia súhlasu
je jedným z definičných znakov nezákonnosti, a teda porušovania práv k ochrannej známke. Udeľovanie
súhlasu je plne v právomoci majiteľa ochrannej známky, pričom udelenie súhlasu môže mať rôznu
podobu od licenčných zmlúv, cez inominátne zmluvy, až po rôzne iné formy explicitného, či implicitného

súhlasu.

32. Prevádzkovatelia obchodných domov v Banskej Bystrici a v Poprade, na ktoré poukázal súd
prvej inštancie používajú označenie „PRIOR“ so súhlasom žalobcu ako majiteľa ochranných známok.
V týchto prípadoch hrá rolu aj personálne prepojenie medzi žalobcom a týmito tretími stranami, no

v zásade nie je potrebné špecifikovať dôvody, či povahu tohto súhlasu, nakoľko udeľovanie súhlasu
s používaním ochrannej známky je nespochybniteľným a výlučným právom majiteľa ochrannej známky.
Súhlas žalobcu bol udelený a nejde tak o porušovanie ochrannej známky v zmysle § 8 ods. 2 písm. b)
zákona o ochranných známkach. V prípade žalovaného však udelený súhlas nie je. Súd prvej inštancie
týmto „zohľadnením“ tak nielen nad rámec kogentných ustanovení zákona o ochranných známkach

obmedzuje práva žalobcu ako majiteľa ochranných známok, ale v konečnom dôsledku aj nepriamo
spochybňuje právo žalobcu nakladať so svojimi ochrannými známkami tým, že ho vlastne nad rámec
zákona postihuje za slobodné nakladanie s ochrannými známkami.

33. Žalobca ďalej tvrdí, že žalovaným predložená internetová anketa, z ktorej vychádzal súd

prvej inštancie nie je dôveryhodným dôkazom. Nespĺňa základné štatistické kritéria pre zisťovanie
verejnej mienky. Žalovaný anketu plánoval využiť čisto účelovo na akési legitimizovanie jeho vedome
plánovaného porušovania práv k ochrannej známke žalobcu, nakoľko v čase vyhlásenia ankety nielenže
vedel, že žalobca jeho používanie označenia „PRIOR“ namieta, ale dokonca žalobcovi prisľúbil, že sa
používania tohto označenia zdrží. Preto žalovaný vzal aj prihlášku ochrannej známky po komunikácii so

žalobcom späť. Žalobca považuje internetovú anketu ako dôkaz za irelevantnú.34. Žalobca ďalej tvrdí, že je predstaviteľné a uveriteľné, keďže prevádzkuje 9 obchodným domov na
Slovensku, že by expandoval aj do Nitry. Skutočnosť, že žalobca pôsobí najmä na Strednom Slovensku
nečiní jeho expanziu do Nitry „ťažko uveriteľnou“.

35. Žalobca tiež tvrdí, že bežný spotrebiteľ za každým obchodným domom „PRIOR“ bude vnímať
jedného prevádzkovateľa, jeden podnikateľský subjekt alebo podnikateľské subjekty nejako prepojené.
Pri neoprávnenom používaní žalobcoveho označenia „PRIOR“ žalovaným bude dochádzať k zámene
ohľadne zdrojov tovarov a služieb ponúkaných pod značkou „PRIOR“.

36. Takýto výklad pravdepodobnosti zámeny je plne v súlade s judikatúrou SD EÚ, napr. v odseku 39
rozsudku zo dňa 20.12.2017 vo veci C-291/16, Scheweppes, je uvedené, že základná funkcia ochrannej
známkyspočíva„vzaručení“,ževýrobky(aleboslužby)označenétoutoochrannouznámkoupochádzajú
z toho istého zdroja. Zároveň žalobca poukázal na ďalšiu judikatúru SDEÚ.

37. Podľa žalobcu sa zároveň súd prvej inštancie nijako nevysporiadal s tým, že v zmysle § 8 ods. 2
písm. b) zákona o ochranných známkach sa za pravdepodobnosť zámeny považuje aj pravdepodobnosť
asociácie medzi označeniami. Okresný súd nijako nevysvetlil, z čoho vyvodzuje, a či vôbec vyvodzuje,
že jeden obchodný dom „PRIOR“ by sa v mysli spotrebiteľa neasocioval s iným obchodným domom
„PRIOR“.

38. Žalobca tvrdí, že žalovaný jednoznačne používaním označenia „PRIOR“ v súvislosti so službami
obchodných domov porušuje práva k ochranným známkam „PRIOR“ žalobcu, zapísaných v celku pre
služby obchodných domov, a to v zmysle § 8 ods. 2 písm. b) zákona o ochranných známkach, čo
zakladá nárok žalobcu, aby sa žalovaný zdržal používania označenia „PRIOR“ v súvislosti so službami

obchodných domov.

39. To isté platí aj vo vzťahu k § 44 ods. 1 a § 47 ods. 1 písm. a) a b) Obchodného zákonníka v spojení
s § 53 Obchodného zákonníka, a teda aj ďalším označením žalobcu (najmä ide o obchodné meno).

40. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu žalovaný podaním zo dňa
12.01.2023, v ktorom navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol ako nedôvodné a aby
napadnutý rozsudok ako vecne i právne správny potvrdil.

41. Žalovaný má za to, že argumentácia žalobcu obsiahnutá v jeho odvolaní v žiadnom prípade

nepreukazuje nesprávnosť právnych záverov, ktoré súd zo skutkového a právneho stavu veci vyvodil
a na podklade ktorých vec posúdil a rozhodol.

42. Žalovaný sa pridržiava svojho vyjadrenia predloženého súdu prvej inštancie a tvrdí, že používanie
označenia „PRIOR“ pre obchodný dom žalovaného má silný historický aspekt. Žalobca nemá žiadny

právny titul pre výlučné používanie slovného označenia „PRIOR“. Žalobcovi nebola vplyvom používania
označenia „PRIOR“ zo strany žalovaného spôsobená žiadna škoda, pričom aj z okolností prípadu
vyplýva, že toto konanie žalovaného ani nemožno považovať za konanie, ktoré by bolo spôsobilé
spôsobiť žalobcovi škodu, a to vzhľadom na rozdielne územné pôsobisko žalobcu a umiestnenie
obchodného domu žalovaného.

43. Žalovaný tvrdí, že podľa jeho názoru zdôvodnenie rozhodnutia okresným súdom nemožno
spochybniť skutočnosťami, ktoré žalobca uvádza vo svojom odvolaní.

44. K tvrdeniam žalobcu, ktorými spochybňuje závery súdu, ako aj žalovaného ohľadom nemožnosti

zameniteľnosti obchodného domu žalovaného so subjektom žalobcu, či jeho obchodnými domami, čo
rozporuje tvrdenie žalobcu, že konanie žalovaného poškodzuje žalobcu ako základ podanej žaloby,
žalovanýdoplnil,žeargumentáciažalobcujevtejtočastinepresvedčivá,nakoľkožalobcazjavneúčelovo
porovnáva hodnotiaci úsudok spotrebiteľa vo vzťahu k absolútne neporovnateľnej situácii, ako je sieť
supermarketov, ktorá na rozdiel od žalobcu pôsobí na celom území Slovenska aj vzhľadom na rozsah

jej činnosti a marketing je podobná situácii, ktorá je predmetom tohto konania.45. Zároveň žalovaný považuje uplatňovanie nárokov voči žalovanému za šikanózny výkon práva
žalobcu, ktoré sa prieči minimálne dobrým mravom, nakoľko žalobca k užívaniu označenia „PRIOR“
nemá žiadny právny titul pre obchodné domy, ktoré nespadajú pod jeho obchodnú sieť.

46. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 08.02.2023, v ktorom zotrval na
všetkých skutočnostiach uvedených v podanom odvolaní. Podľa žalobcu sa vyjadrenie žalovaného
absolútne míňa rozhodujúcim a jedine právnym relevantným otázkam.

47. Žalobca uviedol, že žalovaný opakovane uvádza irelevantné tvrdenie o tom, že ochranné známky
žalobcu nie sú slovné. Podľa žalobcu na porušenie práv k ochranným známkam stačí použiť podobné
označenia.

48.Podľažalobcuvznikškodyniejerelevantnýpreposúdenieporušovaniaprávkochrannýmznámkam,
či k nekalej súťaži. Stačí aj pravdepodobnosť zámeny, či vyvolanie nebezpečenstva zámeny. Samotný

vznik škody je relevantný až pri vymáhaní škody. Žalobca tiež uviedol, že pri porušení práv k ochranným
známkam sa dá ako škoda vždy stanoviť minimálne v zmysle licenčnej analógie podľa § 442a
Občianskeho zákonníka. V zmysle licenčnej analógie škoda porušovaním práv k ochranným známkam
vzniká v podstate vždy. Ďalej žalobca zopakoval skutočnosti už uvedené v podanom odvolaní.

49. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu podaním zo dňa 17.03.2023, v ktorom žalovaný opakovane
poukázal na nesporný fakt, že žalobca nemá žiadne práva vo vzťahu k používaniu slovného označenia
„PRIOR“ a pokiaľ žalobca opiera svoje nároky o stanovisko Úradu priemyselného vlastníctva SR, podľa
žalovaného nemožno opomínať, že tieto závery boli vyslovené len v rámci prvoinštančného konania,
tedanebolipotvrdenénadriadenýmorgánom,tedapodľažalovanéhonemožnovžiadnomprípadetvrdiť,

že ide o dané a nespochybniteľné posúdenie tohto sporného bodu argumentácie žalobcu.

50. Žalovaný nesúhlasí s tým, že by skutoční spotrebitelia, potenciálni, či existujúci zákazníci, či už
žalobcu alebo žalovaného mali vyberať miesta svojich nákupov podľa názvu obchodného domu. Tieto až
absurdné závery žalobca ani žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, čo svedčí, že ide o účelové

a umelo vykonštruované tvrdenia.

51. Žalovaný tiež uviedol, že prieskum medzi verejnosťou ukázal, že obyvatelia Nitry si jeho obchodný
dom ešte stále spájajú s označením „PRIOR“, a preto podľa žalovaného žalobca má záujem
prostredníctvom aj tohto návrhu ťažiť z historického aspektu, ktorý sa spája výlučne s touto budovou

a nie so spoločnosťou žalobcu.

52. Podľa žalovaného aj samotné vyjadrenia žalobcu v rámci konania potvrdzujú, že žalobcovi v tomto
prípade ani nejde o ochranu údajného práva na označenie „PRIOR“, ako skôr má jeho konanie charakter
šikanózneho konania, keďže potvrdil, že toleruje používanie označenia „PRIOR“ pri obchodných

domoch, ktoré sa nachádzajú priamo v jeho územnej pôsobnosti. Fakt, že obchodný dom žalovaného sa
nachádza mimo región, v ktorom žalobca vykonáva svoje podnikateľské aktivity a žalobca sa domáha
súdnou cestou ochrany práv či nárokov, ktoré mu ani nepatria, keďže nemá žiadne práva či nároky
k označeniu „PRIOR“ preto je spochybnená oprávnenosť týchto nárokov a tým dôvodnosť návrhu ako
takého.

53. Žalovaný preto žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

54. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením §

379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nariadil
pojednávanie, pretože považoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP),
pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

55. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je majiteľom dvoch slovenských ochranných známok, a to
kombinovanej ochrannej známky č. 197532 „PRIOR“ - file_22.emf

file_23.wmf, POZ 1902-2000 s právom priority zo dňa 28.06.2000 pre tovary a služby v triedach 35. a 36.
medzinárodného triedenia tovarov a služieb s predpokladaným dátumom uplynutia platnosti zápisu

28.06.2030. Žalobca je zároveň majiteľom druhej kombinovanej ochrannej známky č. 235070 „PRIOR“
- file_24.emf

file_25.wmf

s právom priority od 03.08.2012 zapísanej v zozname v triedach 16., 35., 36., 39. a 41. medzinárodného
triedenia tovarov služieb. Zo spisu tiež vyplýva, že žalobca je obchodnou spoločnosťou – akciovou
spoločnosťou zaoberajúcou sa prevádzkovaním obchodných domov s hlavnou činnosťou v prenájme
predajných plôch v kamenných obchodných domoch a nákupných centrách, ako aj prenájmom
skladových priestorov a poskytovanie reklamných plôch, pričom v súčastnosti žalobca prevádzkuje
deväť obchodných domov, a to v mestách Liptovský Mikuláš, Lučenec, Partizánske, Piešťany, Považská

Bystrica, Prievidza, Trenčín, Žiar nad Hronom a Zvolen. Z výpisu z obchodného registra žalobcu (č.l. 31)
vyplýva, že žalobca používa slovo „PRIOR“ aj v rámci svojho obchodného mena. Z fotodokumentácie
predloženejžalobcom(č.l.50až54)vyplýva,žežalobcapoužívaochrannéznámky,atonajmäochrannú
známku č. 235070 na obchodných domoch ním prevádzkovaných.

56. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalovaný ako obchodná spoločnosť má v predmete podnikania
prenájom nehnuteľností a je prevádzkovateľom obchodného domu v Nitre. Žalovaný používa označenie
„PRIOR“ od 25.06.2021 na označenie uvedeného obchodného domu v Nitre. Žalovaný tiež používa
označenie „PRIOR“ aj na facebookovej stránke (č.l. 61 až 64), ako aj na propagačných materiáloch,
pričom pod týmto označením file_26.emf

file_27.wmf

ponúka aj prenájom kancelárskych priestorov (č.l. 64). Toto označenie vyplýva aj z miestnej tlače – MY
Nitra ku dňu 02.07.2021 na (č.l. 66 až 67). Označenie obchodného domu prevádzkovaného žalovaným

„PRIOR“ vo vyobrazení file_28.emf

file_29.wmf

vyplýva aj z fotografických snímok (č.l. 68 až 69).

57. Nakoľko žalobca mal za to, že používaním označenia „PRIOR“ žalovaným v obchodnom styku
zasahuje do práv žalobcu k ochranným známkam, domáhal sa žalobou, aby súd určil žalovanému
povinnosť zdržať sa na území Slovenskej republiky používania označenia „PRIOR“ na označovanie
služieb obchodných domov, nákupných centier a prenájmu nebytových priestorov. Súd prvej inštancie

vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalovanému svedčí právo na používanie označenia
„PRIOR“ z dôvodu skoršieho používania tohto označenia na obchodnom dome v Nitre, a preto žalobu
žalobcu zamietol napadnutým rozsudkom.

58. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 506/2009 o ochranných známkach (ďalej len „ZOZ“), majiteľ ochrannej

známky má výlučné právo používať ochrannú známku v spojení s tovarmi alebo so službami, pre ktoré
je zapísaná. Majiteľ ochrannej známky je oprávnený používať spolu s ochrannou známkou značku (R).

59. Podľa § 8 ods. 2 ZOZ, ak § 14 až § 15 neustanovujú inak a bez toho, aby boli dotknuté práva
nadobudnuté pred dňom podania prihlášky alebo pred dňom práva prednosti ochrannej známky, bez

súhlasu majiteľa ochrannej známky nesmú tretie osoby v obchodnom styku v spojení s tovarmi alebo
so službami používať označenie

a) s tými pre ktoré je ochranná známka zapísaná.

b) ak existuje z dôvodu jeho zhodnosti alebo podobnosti s ochrannou známkou a zhodnosti alebo
podobnosti tovarov služieb pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť
zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie medzi ochrannou známkou a označením,c) zhodné alebo podobné s ochrannou známkou, ktorá má na území Slovenskej republiky dobré meno,

ak by používanie tohto označenia v spojení s tovarmi alebo so službami, ktoré sú zhodné, podobné alebo
nepodobné tým, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, bez náležitého dôvodu neoprávnene ťažilo
z rozlišovacej spôsobilosti alebo z dobrého mena ochrannej známky, alebo by bolo na ujmu rozlišovacej
spôsobilosti ochrannej známky alebo jej dobrému menu.

60. Podľa § 14 ods. 3 ZOZ, majiteľ ochrannej známky je povinný strpieť, ak tretia osoba používa
v obchodnom styku označenie, ktoré má len miestny dosah, jeho používanie sa začalo pred dňom
podania prihlášky alebo pred dňom práva prednosti ochrannej známky a rozsah jeho používania sa
nezmenil.

61. Podľa § 44 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka, nekalou súťažou je konanie v hospodárskej

súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo
spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje. Nekalou súťažou je aj vyvolávanie nebezpečenstva zámeny.

62.Podľa§47ods.1písm.a),b)Obchodnéhozákonníka,vyvolanienebezpečenstvazámenyjepoužitie
mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa už právom iný súťažiteľ (alebo) použitie

osobitných označení podniku, ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre určitý podnik, alebo závod za
príznačné, pokiaľ tieto konania sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným
menom, osobitným označením alebo výrobkami, alebo výkonmi iného súťažiteľa.

63. Odvolací súd posudzoval napadnutý rozsudok výhradne z dôvodov a v rozsahu uvedenom žalobcom

v podanom odvolaní. Podľa názoru odvolacieho súdu skutkové a právne tvrdenia žalobcu uvedené
vodvolanísúspôsobilénazmenunapadnutéhorozsudku,apretoodvolacísúdnaprejednanieodvolania
nariadil ústne pojednávanie.

64. Po preskúmaní skutočností vyplývajúcich z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd

prvej inštancie skutkový stav nezistil v dostatočnom rozsahu a zistené skutočnosti nesprávne posúdil,
následkom čoho odvolací súd nariadil pojednávanie na deň 18. januára 2024 za účelom doplnenia
dokazovania v rozsahu porovnania ochranných známok žalobcu s označením používaným žalovaný.

65. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní sa v celom rozsahu pridržal podanej žaloby, ako aj

textu jeho odvolania. Zopakoval všetky skutočnosti už uvedené v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie s tým, že s používaním označenia „PRIOR“ žalovaným nesúhlasí, a preto zo strany žalovaného
ide o porušovanie práv k ochrannej známke. Tiež vyjadril názor, že internetová anketa žalovaného
nie je objektívny spotrebiteľský prieskum. Je to anketa zorganizovaná žalovaným, v ktorej ľudia mohli
teoreticky hlasovať, pričom takáto anketa nie je žiadna zákonná výnimka vo vzťahu k porušovaniu práv

k ochrannej známke. Podľa žalobcu je anketa žalovaného irelevantný argument a súd prvej inštancie
ju nepodradil pod žiadne kogentné ustanovenia zákona o ochranných známkach. Pokiaľ okresný súd
uznal, že označenia sú podobné a služby sú zhodné, podľa názoru žalobcu je nutné dospieť k tomu,
že ide o porušovanie práv k ochrannej známke a tohto porušovania sa musí žalovaný zdržať. Žalobca
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie.

Zároveň žalobca žiadal priznať proti žalovanému náhradu trov vo výške 100 %.
66. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní považovala žalobu žalobcu za nedôvodnú a žiadala,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny potvrdil. Uviedla, že sa pridržiava
všetkých doterajších vyjadrení, ktoré boli predložené súdu prvej inštancie, ako aj v rámci odvolacieho
konania k odvolaniu žalobcu. Žalovaný tvrdil, že žalobca nie je oprávnený na používanie vyslovene

slovného spojenia „PRIOR“, teda žalobcovi k slovnému označeniu „PRIOR“ právo nesvedčí, a preto
žalovaný považuje túto skutočnosť za podstatnú, keďže žalobca sa domáha toho, aby žalovaný nemohol
používať označenie „PRIOR“ v akejkoľvek podobe, formáte, čiže aj pri zmene napr. písma. Žalovaný tiež
poukázal na to, že aj keď oficiálne v určitej dobe mal obchodný dom v Nitre iný názov a iných vlastníkov,
ale stále v povedomí ľudí išlo o obchodný dom „PRIOR“ teda v povedomí spotrebiteľov. Podľa názoru

žalovaného nie je možné vnímať používanie označenia „PRIOR“ pre daný obchodný dom ako nekalú
súťaž vo vzťahu, teda k činnosti žalobcu a žalovaného. Žalovaný žiadal skúmať možnú zameniteľnosť
činností žalobcu a žalovaného z pohľadu bežného spotrebiteľa. Podľa názoru žalovaného spotrebiteľ
nedáva do súvisu obchodný dom Prior v Považskej Bystrici alebo v Liptovskom Mikuláši, ktorý patrí doportfólia žalobcu a napr. obchodný dom Prior v Nitre, napr. aj v Bratislave, ktoré do portfólia žalobcu
nespadajú. Žalovaný zastáva názor, že bežný spotrebiteľ pri nákupnej činnosti alebo nejakým plnením
svojich záujmov, potrieb nehľadí na to, či obchodný dom spadá do nejakej siete. Nevyberá si spotrebiteľ

obchodný dom alebo prevádzky podľa toho, pod ktorú sieť konkrétneho podnikateľa spadá, ale vyberá si
podľa svojich potrieb a podľa toho, aký obchod, aká prevádzka sa v ktorom obchodnom dome nachádza.
Preto považuje žalovaný nárok žalobcu aj s poukazom na nejakú nekalú súťaž za absolútne absurdný.
Žalovaný tiež poukázal na existujúce obchodné domy s označením „PRIOR“, u ktorých užívanie tohto
označenia potvrdil aj žalobca z dôvodu priateľských vzťahov. Žalovaný súhlasí, že je to na vôli žalobcu,

avšak považuje z tohto dôvodu domáhanie sa nároku, ktorého sa žalobca domáha v tomto konaní voči
nemu za v rozpore s dobrými mravmi, keď je podľa žalovaného zjavné, že žalobca nejakým spôsobom
rozhoduje o tom, či niekoho zažaluje a niekomu zakáže používať svoje označenie, ku ktorému podľa
žalovaného nemá žiadne právo, lebo ide o slovné označenie „PRIOR“, ku ktorému nesvedčí žalobcovi
žiadne právo. Právna zástupkyňa žalovaného si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v prípade úspechu.

67. Nakoľko súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie porovnaním ochranných známok žalobcu
s označením používaným žalovaným, odvolací súd na pojednávaní v súlade s § 384 CSP doplnil
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre porovnanie jednotlivých prvkoch označení. Po porovnaní
jednotlivých prvkov ochranných známok žalobcu a označenia žalovaného dospel odvolací súd

k záveru, že z vizuálneho hľadiska u ochranných známok žalobcu, ako aj označenia žalovaného je
dominantným prvkom označenia slovný prvok „PRIOR“. Tento slovný prvok je v označení žalovaného
v zhode s ochrannými známkami žalobcu písaný rovnakým, zameniteľným písmom hrubými tlačenými
veľkými písmenami. Zároveň prevažuje v označeniach žalovaného a ochranných známkach žalobcu
zameniteľnámodráfarba,pričomstrieškanadoznačenímslovnéhospojeniaPRIORvochrannejznámke

žalobcu je síce červenomodrej farby a označenie žalovaného - krúžok nad slovným označením „PRIOR“
u žalovaného, nie je spôsobilé vyvolať rozdielnosť týchto označení. Keďže vo všetkých označeniach
je dominantné slovné označenie „PRIOR“ považoval odvolací súd označenie žalovaného v porovnaní
s ochrannými známkami žalobcu za podobné, teda zameniteľné. Z fonetického hľadiska sú všetky
označenia, teda ochranné známky žalobcu a označenie žalovaného interpretované ako „PRIOR“.

Užalovanéhosasícenachádzaešteslovo„Nitra“,avšakpodľanázoruodvolaciehosúduideodoplnkový
prvok, ktorý predstavuje názov mesta, ktorému bežný spotrebiteľ nemusí pripísať žiadnu pozornosť,
ako rozlišovací prvok. Preto odvolací súd aj z fonetického hľadiska považoval označenia za podobné,
teda zameniteľné. Zo sémantického hľadiska podľa odvolacieho súdu tiež možno hovoriť o zhodnosti
z dôvodu, že je použité rovnaké slovo s rovnakým významom, pričom ďalšie slovo použité žalovaným

„NITRA“ len predstavuje slovenské mesto, ktoré bežný spotrebiteľ považuje za určenie lokality, čo nemá
u bežného spotrebiteľa vplyv na vnímanie označenia.

68. Odvolací súd doplnením dokazovania dospel k záveru, že označenie používané žalovaným je
zameniteľné s ochrannými známkami žalobcu, ktoré obsahujú aj slovný prvok „PRIOR“, pričom toto

slovné označenie v obidvoch ochranných známkach žalobcu je dominantné. Takéto podobné označenie
môže vzbudzovať u spotrebiteľov dojem, že obchodné domy žalobcu a žalovaného patria tomu istému
vlastníkovi.

69. Nakoľko všetky listiny nachádzajúce sa v súdnom spise boli stranám konania doručené a tieto sa

s nimi oboznámili, pričom ich obsah nebol sporný, preto odvolací súd podľa § 204 CSP dokazovanie
ďalšími listinami nevykonal.

70. Odvolací súd po vyššie uvedenom doplnení dokazovania konštatuje, že súd prvej inštancie správne
uviedol, že žalobca je majiteľom dvoch ochranných známok č. 197532 a č. 235070 obsahujúcich

slovné označenie „PRIOR“. Súd prvej inštancie tiež správne konštatoval, že uvedené ochranné známky
sú zapísané aj pre tovary a služby v triedach 16., 35. a 36. To znamená, že okrem iného v zozname
zatriedených tovarov a služieb v triede 16. sa týka zápis ochranných známok pre obchodné letáky
a prospekty tlačené na papierových nosičoch a v triede 35. sa jedná o maloobchodné a veľkoobchodné
služby obchodných domov, supermarketov a hypermarketov a v triede 36. sa jedná o služby – prenájom

obchodných priestorov, prenájom nehnuteľností. Tieto skutočnosti v konaní neboli sporné. Súd prvej
inštancie tiež správne zistil, že žalovaný od 25.06.2021 používa na označenie ním prevádzkovaného
obchodného domu v Nitre označenie „PRIOR“ pričom toto slovné spojenie používa aj na fecebookovej
stránke, ako aj na propagačných materiáloch pre propagáciu svojho obchodného domu a aj v súvislosti sprenájmomkancelárskychpriestorov.Tátoskutočnosťtiežnebolasporná.Žalovanývkonaníodvodzoval
výhrady voči žalobcovmu nároku historickým aspektom označenia „PRIOR“, keď verejnosť má spojený
obchodný dom prevádzkovaný žalovaným v meste Nitra práve s týmto označením a verejnosť nevníma

označenie obchodného domu ako významný faktor pri rozhodovaní sa, kam pôjde nakupovať. Žalovaný
tiež v konaní namietal, že žalobca nepreukázal závadné konanie zo strany žalovaného, keďže žalobca
nie je vlastníkom slovnej ochrannej známky „PRIOR“ a konanie žalovaného nie je spôsobilé porušiť
práva žalobcu.

71. Odvolací súd tiež uvádza, že žalobca v konaní preukázal listinnými dôkazmi, že je majiteľom
vyššie uvedených ochranných známok obsahujúcich slovné označenie „PRIOR“. Žalobca tiež v konaní
listinnými dôkazmi preukázal, že žalovaný ním prevádzkovaný obchodný dom v Nitre tiež označil
slovným vyjadrením „PRIOR“, pričom žalobca tiež preukázal, že žalovaný toto označenie používa tiež
na facebookovej stránke, na propagáciu obchodného domu, ako aj na ponuku prenájmu kancelárskych
priestorov. V konaní bolo preukázané, že žalovaný používal označenie „PRIOR“ na označenie svojho

obchodného domu v Nitre, na jeho propagáciu a na ponuku prenájmu do právoplatného nariadenia
neodkladného opatrenia Okresného súdu v Banskej Bystrici, č.k. 16CbPv/11/2021-131 zo dňa 05.
augusta 2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 43CoPv/11/2021-226
zo dňa 09. decembra 2021, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť označenie „PRIOR“
už umiestnené na obchodnom dome v Nitre a zdržať sa na území Slovenskej republiky používania

označenia „PRIOR“ na označovanie služieb obchodných domov, nákupných centier a prenájmu
nebytových priestorov, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Na pojednávaní pred
odvolacím súdom dňa 18. januára 2024 skutočnosť odstránenia označenia „PRIOR“ oznámila právna
zástupkyňa žalovaného, pričom právny zástupca žalobcu toto tvrdenie žalovaného potvrdil a uviedol, že
po nariadení neodkladného opatrenie bol splnenie povinnosti zo strany žalovaného skontrolovať a zistil,

že žalovaný konal v súlade s nariadeným neodkladným opatrením.

72. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal, že žalobca nie je majiteľom slovnej ochrannej známky „PRIOR“
a tvrdil, že voči žalobcovi sa nedopúšťa žiadneho porušovania jeho práv, odvolací súd konštatuje, že
s takýmto tvrdením žalovaného nesúhlasí.

73. Odvolací súd zdôrazňuje, že dominantným prvkom v obidvoch uvedených ochranných známkach
žalobcu je slovné označenie „PRIOR“. Grafické prvky, ktoré sa nachádzajú pri registrovaných
ochranných známkach žalobcu, a to v jednom prípade podčiarknuté slovo „PRIOR“ a v druhom prípade
grafický znak (strieška) nad slovným označením „PRIOR“, podľa názoru odvolacieho súdu neznamená,

že žalobca nepožíva ochranu z titulu vlastníctva ochrannej známky aj ku slovnému označeniu „PRIOR“,
ktoré je dominantným a zásadným rozlišovacím prvkom v rámci chráneného označenia používaného
žalobcom. Práve slovné označenie „PRIOR“ definuje a charakterizuje ochrannú známku žalobcu
a týmto dominujúcim slovným označením a práve týmto slovným označením je vnímané verejnosťou,
ako označenie vzťahujúce sa k prevádzkovaniu obchodných domov, pre ktorú činnosť má žalobca

registrované ochranné známky v triede 35. Pokiaľ teda žalovaný namietal neexistenciu ochrannej
známky žalobcu, z ktorej by vyplývala ochrana pre žalobcu týkajúca sa slovného označenia „PRIOR“,
takéto tvrdenie nezodpovedá obsahu spisu, charakteru, účelu, významu a vnímaniu tohto slovného
označenia verejnosťou.

74. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný na ním prevádzkovanom
obchodnom dome, ako aj na facebookových stránkach, pri propagácii obchodného domu, ako aj pri
ponúkaní nájmu nehnuteľnosti, t.j. pri činnostiach, na ktoré sa vzťahuje zápis uvedených ochranných
známok žalobcu, používa označenie, ktoré môže byť zameniteľné s ochrannými známkami žalobcu, čo
je v rozpore s právnou úpravou poskytujúcou ochranu majiteľovi ochrannej známky podľa § 8 ods. 1,

2 ZOZ. V konaní bolo preukázané, že žalovaný používal predmetné označenie bez súhlasu žalobcu,
ako majiteľa ochrannej známky, ktoré označenie je podobné s ochrannými známkami žalobcu v časti
slovného označenia „PRIOR“ pre zhodné služby, pre ktoré sú ochranné známky zapísané v prospech
žalobcu. Odvolací súd doplnením dokazovania dospel k záveru, že žalovaným používané označenie
do právoplatného nariadenia neodkladného opatrenia je spôsobilé vyvolať pravdepodobnosť zámeny

u spotrebiteľov s ochrannými známkami registrovanými v prospech žalobcu.

75. Odvolací súd tiež konštatuje, že práva majiteľa ochrannej známky majú absolútnu povahu, t.j.
smerujú voči akémukoľvek ďalšiemu subjektu porušujúcemu práva z ochrannej známky v rozsahuustanovenia § 8 ZOZ. Zákon o ochranných známkach na viacerých miestach ukladá majiteľovi ochrannej
známky, ako subjektu, ktorému patrí absolútne právo z tohto duševného vlastníctva, strpieť používanie
označenia totožného alebo podobného s jeho ochrannou známkou, avšak len za splnenia zákonom

stanovených predpokladov. Jedným z prípadov obmedzenia ochrany majiteľa ochrannej známky je
existencia skoršieho práva, t.j. aj nepísaného označenia, ktoré môže byť totožné s ochrannou známkou
patriacou majiteľovi, avšak za splnenia kumulatívnych podmienok podľa § 14 ods. 3 ZOZ. Podľa
tohto zákonného ustanovenia týmito podmienkami je používanie označenia totožného s ochrannou
známkou v obchodnom styku, ktoré sa začalo pred dňom podania prihlášky (časové hľadisko), charakter

a intenzita tohto používania, ktoré má len miestny dosah a nemennosť rozsahu používania tohto
označenia.

76. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že žalovaný používa
označenie „PRIOR“ na obchodnom dome v Nitre prevádzkovaným žalovaným, pričom zdôraznil význam
tohto označenia pre verejnosť, ktorá dlhodobo vníma a pozná tento obchodný dom žalovaného pod

označením „PRIOR“, a to bez ohľadu na vlastníka tohto obchodného domu.

77. Odvolací súd zdôrazňuje, že obmedzenie práv majiteľa ochrannej známky kogentne upravuje ZOZ.
Pokiaľ určité konanie alebo skutočnosti nie je možné subsumovať pod zákonné výnimky, ktoré ukladajú
majiteľovi ochrannej známky povinnosť strpieť používanie aj nezapísaného označenia tretím subjektom,

potom nie je možné prihliadnuť na takéto okolnosti. V konaní bolo nesporné, že od roku 1992 nie je
na obchodnom dome prevádzkovanom žalovaným používaný pojem „PRIOR“, a to v obchodnom styku
prevádzkovateľa tohto obchodného domu. V konaní bolo preukázané, že obchodný dom v Nitre od roku
1992 mal viac vlastníkov a predmetný obchodný dom bol označovaný viacerými názvami, preto nebola
splnená podmienka nepretržitého radu používania označenia „PRIOR“ pre obchodný dom v Nitre. Pokiaľ

teda žalovaný odkazoval na § 14 ods. 3 ZOZ, žalovaný nepreukázal splnenie podmienky jeho skoršieho
používania žalovaným pred zápisom ochranných známok žalobcu a tiež nezmenený rozsah používania
nezapísaného označenia s lokálnym miestnym dosahom pred zápisom ochrannej známky. Odvolací
súd tiež konštatuje, že tvrdenie súdu prvej inštancie, že nie je predpoklad, že by žalobca v budúcnosti
otvoril obchodný dom s označením „PRIOR“ aj v Nitre, je ničím nepodložený. Odvolací súd zdôrazňuje,

že ochranné známky žalobcu majú celoslovenskú pôsobnosť, a preto takéto konštatovanie okresného
súdu, ktoré nie je ničím podložené a preukázané, je v rozpore so zásadami zákona o ochranných
známkach.

78. Odvolací súd zároveň uvádza, že anketa predložená žalovaným, z ktorej vyplýva, že verejnosť sa

mala vyjadriť, ako má byť označený obchodný dom v Nitre je pre toto súdne konanie právne irelevantná.
Položenou otázkou širokej verejnosti sa nepreukazuje, či označenie „PRIOR“ na obchodnom dome
v Nitre je podľa názoru širokej verejnosti – spotrebiteľov zameniteľné s ochrannými známkami žalobcu.
Odvolací súd teda konštatuje, že tento listinný dôkaz žalovaného nie je spôsobilý v konaní preukázať,
že ním používané označenie nie je zameniteľné s ochrannými známkami žalobcu.

79. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal, že žalobca niektorým obchodným domom, napr. v Banskej
Bystrici povolil používanie označenia „PRIOR“, hoci nie je žalobca vlastníkom tohto obchodného domu,
aj túto námietku žalovaného považoval odvolací súd za právne irelevantnú. Odvolací súd zdôrazňuje,
že žalobca, ako majiteľ ochranných známok je oprávnený prenechať používanie chráneného označenia

aj tretej osobe, a to buď na základe licenčnej zmluvy, alebo iného právneho titulu, a preto pokiaľ žalobca
neudelil takýto súhlas aj žalovanému, nemôže ísť o konanie v rozpore s dobrými mravmi, ako v konaní
tvrdil žalovaný.

80. Odvolací súd konštatuje, že v konaní bolo preukázané tvrdenie žalobcu, že je majiteľom dvoch

ochrannýchznámokobsahujúcichslovnéoznačenie„PRIOR“prekonkrétnetriedytovarovaslužieb.Tiež
v konaní bolo preukázané, že žalovaný toto slovné označenie, ktoré je podľa názoru odvolacieho súdu
dominantným prvkom ochranných známok žalobcu, používa na označenie svojho obchodného domu, na
propagáciu svojho obchodného domu na facebookovej stránke, ako aj pri ponúkaní služieb prenájmu, t.j.
pre také služby a činnosti, ktoré sú zapísané pre ochranné známky žalobcu. Z toho vyplýva, že žalobca

preukázal existenciu svojho práva vyplývajúceho z vlastníctva ochranných známok a tiež preukázal, že
žalovaný používa pri svojej podnikateľskej činnosti podobné označenie, ktoré je chránené ochrannými
známkami žalobcu pre tento typ služieb, ktoré sú zapísané v prospech ochranných známok žalobcu.
Jedná sa teda o úkony žalovaného napĺňajúce znaku zásahu do práv majiteľa ochrannej známky podľa§ 8 ods. 1 písm. b) ZOZ. Keďže okresný súd nesprávne konštatoval, že žalovanému svedčí právo
nezapísaného označenia, s takýmto posúdením súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje. Ako
už bolo uvedené vyššie, v konaní neboli preukázané kumulatívne zákonné podmienky pre používanie

označenia „PRIOR“ žalovaným, ako nezapísaným označením, ktoré by žalobca bol povinný ako
majiteľ ochranných známok strpieť. V konaní bolo totiž preukázané, že žalovaný začal používať názov
obchodného domu v obchodnom styku „PRIOR“ od 25.06.2021, pričom sám žalovaný v konaní tvrdil,
že od roku 1992 do 25.06.2021 obchodný dom v Nitre nebol označený slovom „PRIOR“. Žalovaný
teda nepreukázal splnenie podmienok podľa § 14 ods. 3 ZOZ, a preto odvolací súd považuje rozsudok

súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobcu za nesprávny, nakoľko súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil.

81. Odvolací súd tiež konštatuje, že konanie žalovaného je v konaním v hospodárskej súťaži, jeho
konanie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi ako súťažiteľovi,
pričom konaním žalovaného dochádza k vyvolávaniu nebezpečenstva zámeny, teda je naplnená

generálna klauzula nekalosúťažného konania, keďže žalobca používa označenie PRIOR ako súčasť
svojho obchodného mena od roku 1994, čím sa žalovaný dopúšťa vyvolania nebezpečenstva zámeny
v súlade s § 47 ods. 1 písm. a) a b) Obchodného zákonníka. Odvolací súd má za to, že používanie
označenia „PRIOR“, ako označenie svojho obchodného domu je objektívne spôsobilé vyvolať
u adresátov jeho obchodnej dokumentácie nebezpečenstvo zámeny tohto označenia s obchodným

menom žalobcu, čím sa dopúšťa nekalosúťažného konania. Aj z tohto dôvodu považoval odvolací súd
žalobu žalobcu za dôvodnú.

82. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I.
zmenil tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa na

území Slovenskej republiky používania označenia „PRIOR“ na označenie služieb obchodných domov,
nákupných centier a prenájmu nebytových priestorov. Nakoľko žalobca napadol odvolaním aj výrok II.
rozsudkuotrováchkonania,odvolacísúdvýrokII.rozsudkusúduprvejinštancieakozávislývýrokzmenil
výrokom II. tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania
v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca mal podľa § 255 ods. 1 CSP voči žalovanému v spore úspech.

83. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na
ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému. O výške náhrady trov odvolacieho

konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

84. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).