Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2024

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223210262
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Bičová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2024:8223210262.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C., proti žalovanému: D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX/XXX, I., zast. GRABAN,
TORMA PARTNERS s.r.o., IČO: 36 730 564, so sídlom Kováčska 53, Košice, o zaplatenie 1.090,- eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 16.10.2023, postúpenom Okresnému

súdu Trebišov dňa 23.05.2024 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 1.090,- eur
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 30.12.2018 do zaplatenia a zároveň priznal nárok na
náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že v roku 2018 sa zoznámil so žalovaným a oslovil ho s tým, aby mu sponzorsky
pomohol s organizáciou bežeckých pretekov. Uzatvorili zmluvu o prenájme priestorov na reklamné účely
na sumu 1.000,- eur, avšak žalovaný mu dal len 200,- eur s tým, že sumu 800,- eur mu následne doplatí.
Žalobca však ešte žalovanému zaplatil do konca novembra 2018 dva víkendové pobyty pre dve osoby

v Bardejovských kúpeľoch a zároveň mu odovzdal 10 ks pracovného oblečenia – montérky s tým, že to
podmienil tým, že žalovaný mu je povinný uhradiť dlžných 800,- eur zo zmluvy o reklame.
Žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhol vypočuť svedkov F. B., referentku pre marketing
Bardejovské kúpele a.s. a B. F., pracovníčku predajne CANIS SAFETY a.s.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa zo dňa 26.03.2024 vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti
Okresného súdu Bardejov a uviedol, že mu nie je zrejmé na základe akých skutočností si žalobca voči

nemu uplatňuje svoj domnelý nárok a síce, či z dôvodu, že žalovaný údajne neuhradil svoj záväzok
z údajnej zmluvy o prenájme priestorov na umiestnenie reklamy, alebo z dôvodu, že sa mal údajne
zúčastniť víkendových pobytov v Bardejovských kúpeľov a zároveň mu mal žalobca odovzdať 10 ks
pracovných odevov.
Poukázal na to, že žalobca k žalobe nepriložil žiadne doklady, ktoré by preukazovali výšku údajného
bezdôvodného obohatenia (cenu pobytov a pracovných odevov) a ani to, že bezdôvodné obohatenie
malo vzniknúť na úkor žalobcu.

Žalovaný poprel nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.090,- eur z dôvodu: 1.
neexistencie bezdôvodného obohatenia u žalovaného na úkor žalobcu, vzniesol námietku premlčania
údajného, v tomto konaní uplatňovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, poukázal na
absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.Výslovne poprel uzatvorenie takejto zmluvy, resp. akejkoľvek zmluvy, predmetom ktorej by malo byť
bezodplatné alebo odplatné užívanie priestorov na umiestnenie reklamy. Uviedol, že ani nie je zrejmé,
medzi akými subjektami mala byť táto zmluva uzavretá, keďže žalobca uvádza aj športový oddiel JM

Demolex a firmu žalovaného, ktorej označenie však neuviedol.

3. Žalobca v replike zo dňa 22.08.2024, doručenej súdu dňa 23.08.2024, uviedol, že žalobu podal preto,
že žalovaný mu neuhradil celý záväzok zo zmluvy o prenájme priestorov na umiestnenie reklamnej
tabule, ktorú v roku 2018 podpísal žalovaný za firmu SAMBER s.r.o. a on za bežecký klub JM DEMOLEX

Bardejov, s tým, že z tejto zmluvy mu namiesto 1.000,- eur uhradil len 100,- eur. Opätovne poukázal na
to, že žalovanému ako súkromnej osobe poskytol dva víkendové pobyty pre dve osoby v Bardejovských
kúpeľoch a 10 ks pracovných odevov – monteriek.
K žalovaným vznesenej námietke premlčania uviedol, že v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
má za to, že žalovaný mal úmysel ho oklamať a klame ak tvrdí, že zmluva o prenájme priestorov
na umiestnenie reklamnej tabule na bežeckých pretekoch nebola uzavretá s tým, že zároveň žiadal,

aby bol žalovaný prešetrený na detektore lži. Ďalej uviedol, že žalovaný sa na žalobcom zaplatených
víkendových pobytoch v Bardejovských kúpeľoch zúčastnil s manželkou v období od augusta do
novembra 2018 v hoteli OZON resp. ASTÓRIA a tých 10 ks pracovných odevov - monteriek mu odovzdal
tiež do konca novembra 2018 s tým, že žiadal, aby mu žalovaný doplatil dlžných 900,- eur zo zmluvy
o prenájme priestorov na umiestnenie reklamy. Žalovaný mu dlžnú sumu neuhradil.

Žalobca ďalej uviedol, že sa na súdnom pojednávaní nestane to, žeby ním navrhnutí svedkovia
po 5 rokoch nevedeli, že zaplatil predmetné víkendové pobyty a pracovné oblečenie za žalovaného,
nakoľko títo svedkovia mu chodia svedčiť po celom východnom Slovensku na obdobné súdne konania,
predmetom ktorých je vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalobca opätovne uviedol, že v tomto prípade nejde o domnelý a premlčaný nárok a okrem toho doplnil

návrh na vykonanie dokazovania o výsluch J. K. z predajne CANIS SAFETY a L. K..

4.Žalovanývreplikezodňa25.09.2024,doručenejsúdudňa25.09.2024,uviedol,žežalobcanepredložil
Zmluvu o prenájme priestorov na umiestnenie reklamy a žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovaný
bol v žalobcom uvedených hoteloch na základe darčekových pobytov prijatých od žalobcu. Rovnako

žalobca nepreukázal odovzdanie pracovného oblečenia. Žalovaný opätovne výslovne poprel údajný
nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, poukázal na dôvody uvedené vo vyjadrení
k žalobe zo dňa 26.03.2024, výslovne poprel uzavretie akejkoľvek zmluvy, predmetom ktorej by malo
byť bezodplatné alebo odplatné užívanie priestorov na umiestnenie reklamy ako vo svojom mene tak aj
v mene spoločnosti SAMBER s.r.o. Čeľovce.

Ďalejpoukázalnato,žežalobcasámkonštatuje,žeúdajnúzmluvuoprenájmepriestorovnaumiestnenie
reklamy uzatvorili iné subjekty, a to SAMBER s.r.o. a JM DEMOLEX, bežecký klub a žalobca nepredložil
žiadne vyúčtovania, resp. doklady o zaplatení, ktoré by preukazovali napr. druh a popis pracovných
odevov, cenu pracovných odevov, doklad o úhrade pobytu v kúpeľoch a ktoré by zároveň preukazovali,
že ich cenu uhradil práve žalobca sám za žalovaného. Zároveň opätovne poukázal na vznesenú

námietku premlčania.

5. Súd vo veci pojednával dňa 03.12.2024.

6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že trvá na svojich písomných vyjadreniach s tým, že predmetnú

zmluvu z roku 2018 nemôže predložiť, keďže je momentálne vo výkone trestu odňatia slobody. Uviedol,
že žalovaný mu dal podklady o svojej firme pre účely reklamy. Zmluva bola podpísaná na sumu 1 000,-
eur ale žalovaný mu vyplatil len 200,- eur s tým, že zvyšok mu doplatí, keď prebehnú bežecké preteky.
Osobne mu dal dva víkendové kúpeľné pobyty v Bardejovských kúpeľoch pre dve osoby, na ktorých
sa žalovaný zúčastnil aj s manželkou. Uviedol, že jeho svedkovia ho poznajú, pretože tam bol najlepší

klient. Mal tam každý týždeň po desať, dvadsať takých ľudí ako je žalovaný v súvislosti s reklamou,
pričom ani jedna firma mu nechcela dať peniaze za reklamu.
Žalovanému dal dva kúpeľné pobyty, ktoré zaplatil a stáli 660,- eur a zvyšok do 1.090,- eur bolo
pracovné oblečenie – montérky, vrchný diel a spodný diel v žltej kombinácii, ktoré tiež kúpil a osobne
doniesol žalovanému do firmy, pričom žiadal, aby mu žalovaný doplatil dlžnú sumu. Následne sa dostal

do výkonu trestu kvôli takým ľuďom ako je žalovaný, lebo nezaplatil dane štátu. Žalobca uviedol, že
bol úspešný asi v 50-tich žalobách.
Žalobcauviedol,ženímuplatnenýnárokvovýške1.090,-eurpredstavujedvakrátpobytvBardejovských
kúpeľoch žalovaného a jeho manželky a 10 ks pracovného oblečenia – montérky.7. Žalovaný na pojednávaní dňa 03.12.2024, prostredníctvom právneho zástupcu, uviedol, že odkazuje
na svoje doterajšie písomné podania a žalobu považuje za šikanóznu a zjavne nedôvodnú v zmysle

§ 138 CSP.
Uviedol, že domnelý a vykonštruovaný nárok žalobcu, ak by aj nejaký vznikol, čo žalovaný jednoznačne
popiera, je celkom zjavne premlčaný. Žalobca datuje vznik svojho údajného nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči žalovanému na koniec novembra v roku 2018, teda takmer 6 rokov
spätne. Vzhľadom na uplynutie subjektívnej premlčacej doby dvoch rokov, a to aj premlčacej doby troch

rokova vznesenejnámietkypremlčaniažalovaným,jedomnelýnárokžalobcucelkomzjavnepremlčaný.
Dokonca, ak by aj mala plynúť objektívna premlčacia doba 10 rokov z dôvodu úmyselného
a bezdôvodného obohatenia, čo žalobca v žiadnom rozsahu nepreukázal a žalovaný túto skutočnosť
celkom jednoznačne popiera, táto by uplynula najneskôr márnym uplynutím subjektívnej premlčacej
doby dvoch rokov.
Vzhľadom na premlčanie údajného nároku je neúčelné a nehospodárne, aby sa vykonávali v konaní

akékoľvek ďalšie dôkazné prostriedky, pretože premlčaný nárok nie je možné žalobcovi priznať.
Uviedol, že riadne poprel neurčité skutkové tvrdenia žalobcu, najmä že by k nejakému bezdôvodnému
obohateniu žalovaného na úkor žalobcu došlo, ďalej uviedol, že žalobca nepreukázal v konaní žiaden
z predpokladov vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, na základe akých právnych
skutočností, ani nepreukázal výšku údajného bezdôvodného obohatenia. Poukázal na to, že žalobca

dokonca nepredložil v konaní jediný dôkaz, ktorým by preukazoval svoj domnelý a neurčitý nárok.
Uviedol, že žalobca reálne neodôvodnil svoj návrh na vykonanie výsluchu svedkov, teda neurčil aké
skutočnosti sa majú vykonaním výsluchov preukázať a navrhnuté výsluchy svedkov s ohľadom na osoby
svedkov a ich vzťah k prejednávanej právnej veci objektívne nie sú spôsobilé preukázať predpoklady
vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Uviedol, že k bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť podľa tvrdení žalobcu s časovým odstupom šiestich
rokov, preto je nepravdepodobné, že si svedkovia môžu pamätať udalosti z tohto obdobia. Poukázal na
tvrdenia žalobcu, ktorými žalobca označil svedkov ako svojich svedkov, ktorí chodia pravidelne svedčiť
na pojednávania v jeho prospech a z uvedeného dôvodu namietol ich nehodnovernosť a zaujatosť.
Uviedol, že napriek tomu, že domnelý nárok žalobcu vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu,

dokonca ani nie je možné s určitosťou identifikovať, zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že tvrdením
plnenia malo dôjsť medzi odlišnými subjektmi než sú sporové strany. Údajná zmluva o prenájme
priestorov na umiestnenie reklamy, ktorej uzavretie však žalovaný popiera, mala byť uzavretá medzi
spoločnosťou, ktorej je žalobca konateľ a spoločník a občianskym združením JM DEMOLEX bežecký
klub Bardejov. Tieto právnické osoby však nie sú sporovými stranami v konaní.

Poukázalnato,žežalobcatvrdí,žemalúdajnedodaťpracovnéoblečeniespoločnosti,vktorejježalobca
konateľ a spoločník. Žalovaný týmto opätovne namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
a pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní.
Žalovaný na základe uvedených skutočností mal za preukázané, že:
1/ domnelý nárok žalobcu, ak by aj nejaký vznikol, čo žalovaný popiera, je premlčaný;

2/ žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia a žalovanému nesvedčí pasívna vecná legitimácia;
3/ domnelý nárok nebol v žiadnom rozsahu preukázaný.

8. Žalobca po vyjadrení žalovaného na pojednávaní uviedol, že čo sa týka úmyslu , má za to, že ten
úmysel zo strany žalovaného bol v tom, že od začiatku vedel, že mu zaplatí zo zmluvy o prenájme

priestorov na reklamné účely len 200,- eur a že zvyšných 800,- eur mu nevyplatí, takže má za to, že
v tomto prípade premlčacia doba uplynie po 10 rokoch až v roku 2028.
Následne po predbežnom právnom posúdení uviedol, že berie žalobu späť, nakoľko ju podá na Okresný
súd Bardejov.

9. Žalovaný so späťvzatím žaloby žalobcu nesúhlasil, pretože podanú žalobu považuje za nedôvodnú
s tým, že žalobca podáva nedôvodné a šikanózne žaloby na žalovaného aj naďalej, a preto žiadal, aby
sa rozhodlo vo veci samej v tomto konaní.

10. Súd vzhľadom na nesúhlas žalovaného späťvzatie žaloby žalobcom v zmysle § 146 ods. 1 CSP

nepripustil, s tým, že predovšetkým prihliadol na to, že žalobca pri späťvzatí žaloby uviedol, že ju podá
opätovne na Okresný súd Bardejov, pričom samotná žaloba v predmetnom konaní bola dňa 16.10.2023
podaná na Okresný súd Bardejov a následne po vznesení námietky miestnej nepríslušnosti, ktorú podal
žalovaný v zmysle § 41 CSP, bola vec postúpená na Okresný súd Trebišov.11. Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

12. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

13. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,

z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

14. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

15. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

17. Podľa § 107 ods. 1 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

18. Podľa § 451 ods. 1 OZ, Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

19. Podľa § 451 ods. 2 OZ, Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

21. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

22. Podľa tvrdenia žalobcu mal žalobca v mene JM DEMOLEX bežecký klub Bardejov uzavrieť so
spoločnosťou žalovaného SAMBER s.r.o. Čeľovce zmluvu o prenájme priestorov na reklamné účely, na
základe ktorej mu žalovaný ako štatutárny zástupca žalovaného nezaplatil dohodnutú sumu 1.000,-
eur. Žalobca v žalobe uviedol, že mu žalovaný uhradil sumu 200,- eur, následne rozporne v replike zo

dňa 22.08.2024 uviedol, že mu žalovaný uhradil sumu 100,- eur a teda podľa tvrdenia žalobcu je mu
žalovaný z tohto zmluvného vzťahu dlžný sumu 800,- eur resp. 900,- eur. Prípadné neuhradenie dlhu
žalovaným z tejto zmluvy však nie je predmetom tohto konania, pričom súd poukazuje aj na to, že
v tomto konaní by žalobca nebol nositeľom aktívnej vecnej legitimácie a žalovaný by nebol nositeľom
pasívnej vecnej legitimácie, vzhľadom na to, že strany sporu nie sú totožné so subjektmi, ktoré mali

predmetnú zmluvu uzatvoriť.

23. Žalobca si v tomto konaní uplatnil voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 1.090,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.090,- eur od 30.12.2018
do zaplatenia a to z dôvodu, že žalovanému zaplatil dva kúpeľné pobyty pre dve osoby v Bardejovských

Kúpeľoch so všetkými službami, ubytovaním, stravou, procedúrami a voľným pobytom do wellness a
dodania 10 ks pracovného oblečenia – monteriek.

24. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa

dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Z ustanovenia § 100 ods. 2
Občianskeho zákonníka vyplýva, že sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečenápohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách
vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá (§ 100 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť

námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,
iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v
dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť
na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a
zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje

povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho
práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že

súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka).
Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní
vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k
rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/34/2011 zo dňa 01.03.2011)

25. Vznesenie námietky premlčania dlžníkom s poukazom na § 100 ods. 1 OZ spôsobuje, že premlčané
právo nemožno veriteľovi priznať. Ak je námietka premlčania právne opodstatnená, súd sa už nezaoberá
dôvodnosťou žaloby - R 29/1983 (obdobne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1 Cdo 82/2009, sp. zn. 2 Cdo 194/2011, sp. zn. 3 Cdo 231/2009, sp. zn. 3 Cdo 187/2013, sp. zn. 7

Cdo 305/2014).

26. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občiansko-právnych vzťahoch je, aby oprávnený
subjekt pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil svoje právo v stanovenej premlčacej dobe, teda včas.
Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané

právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynutiteľnosť
uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť resp. riešiť situácie, kedy až po
dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do záväzkových
právnych vzťahoch účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa
na čas úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa tak premieta pravidlo vigilantibus

iura scripta sunt (právo patrí bdelým).
Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až
po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť z tejto námietky
donucuje veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov
záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania (uznesenie Najvyššieho súdu SR

zo dňa 31.07.2009 pod sp.zn. 1MCdo/8/2008).

27. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia
doba a to subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený
odlišne, na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie tiež vzájomne nezávislé.

Subjektívna premlčacia doba však môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby. Pre začiatok
plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne
dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Pre začatie plynutia objektívnej premlčacej doby a to tak trojročnej ako aj desaťročnej v prípade
úmyselného bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného

obohatenia skutočne došlo.

28. V tomto prípade má súd za to, že došlo k uplynutiu ako subjektívnej tak aj objektívnej premlčacej
doby. Pokiaľ ide o začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, rozhodujúci je moment, kedy k
bezdôvodnému obohateniu došlo.

Žalobca jednoznačne v žalobe ako aj v replike uviedol, že žalovaný mal kúpeľné pobyty absolvovať
v auguste 2018 a v novembri 2018 a zároveň tvrdil, že k odovzdaniu 10 ks pracovného oblečenia došlo
v novembri 2018 (teda najneskôr 30.11.2018).S prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca si žiadal zaplatiť úroky z omeškania odo dňa 30.12.2018,
najneskorší začiatok plynutia premlčacej doby, ako subjektívnej tak aj objektívnej, je potrebné viazať
k tomuto dátumu, má súd za to, že objektívna trojročná premlčacia doba uplynula najneskôr dňa

30.12.2021. Žalobca v tomto prípade podal žalobu na Okresný súd Bardejov až dňa 16.10.2023, teda
nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia bol premlčaný v trojročnej objektívnej premlčacej
dobe.

29. Žalobca vo svojich písomných podania poukazoval na existenciu desaťročnej objektívnej premlčacej

doby, táto sa však aplikuje len v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, pričom žalobca
neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, na základe ktorých by mal súd aplikovať uvedenú objektívnu
premlčaciu dobu na ním uplatnený nárok v tomto konaní.
Žalobca tvrdil úmyselné konanie žalovaného pri uzatváraní zmluvy o prenájme priestorov na reklamné
účelymedziJMDEMOLEXbežeckýmklubomBardejovaSAMBERs.r.o.,Čeľovce,avšakvtomtokonaní
si uplatnil voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.090,- eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.090,- eur od 30.12.2018 do zaplatenia z dôvodu, že
žalovanémuzaplatildvakúpeľnépobytypredveosobyvBardejovskýchKúpeľochsovšetkýmislužbami,
ubytovaním,stravou,procedúramiavoľnýmpobytomdowellnessadodania10kspracovnéhooblečenia
– monteriek, pričom ako už bolo vyššie uvedené strany sporu nie sú totožné so subjektmi, ktoré mali
predmetnú zmluvu uzatvoriť.

30. Keďže súd vyhodnotil žalovaným vznesenú námietku premlčania za dôvodnú v celom rozsahu,
žalobu žalobcu zamietol.

31. Žalobca počas konania opakovane uviedol, že vzhľadom na to, že je vo výkone trestu odňatia

slobody, nemôže súdu predložiť listinné dôkazy a na preukázanie svojich tvrdení navrhol vypočuť
svedkov F. B., referentku pre marketing C. F., J. K. a B. F. z predajne CANIS SAFETY a L. K., vlastníka
auta, na ktorom mal priviezť pracovné oblečenie žalovanému. Navrhnutí svedkovia mali podľa tvrdenia
žalobcu potvrdiť, že pracovné oblečenie žalobca zakúpil pre žalovaného a odovzdal žalovanému a tiež,
žezažalovanéhouhradilkúpeľnépobytyvBardejovskýchkúpeľoch. Vzhľadomnažalovanýmvznesenú

námietku premlčania, ktorú súd považoval za dôvodnú, súd návrh na výsluch svedkov s prihliadnutím
na hospodárnosť konania zamietol.

32.Podľakonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďna
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každú jenu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil (rozhodnutie Ústavného súdu
SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II ÚS 200/09 a pod.).

33. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

34. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. V súvislosti s rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal aj možnosťou
uplatnenia ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa. V priebehu konania však nevyšli najavo žiadne okolnosti, ktoré by

odôvodňovali aplikáciu tohto, svojou povahou výnimočného ustanovenia. Strany sporu na mimoriadne
okolnostinasvojejstraneaninepoukazovaliavovzťahuknárokunanáhradutrovkonanianemaližiadne
vyjadrenia ani návrhy. V súlade s citovaným ustanovením § 255 ods.1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP priznalsúd žalovanému nárok na náhradu trov konania, ktorú bude musieť zaplatiť žalobca, keďže žalovaný
mal v konaní plný úspech.
O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením

vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods. 1 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP):

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.