Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. január 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-11Csp/115/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120216266
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Belanová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1120216266.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Belanovou, v spore žalobcu: BL PLUS,

s.r.o.,IČO:50798243,sosídlomPrenčov177,96973Prenčov,zastúpený:Mgr.PeterKováčik,advokát,
Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 53 286 090 proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 7.738,86 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 7.738,86 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy
7.738,86 EUR od 07.11.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca pani A. B. doručil súdu 09.11.2020 žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal

zaplatenia sumy 7.738,86 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.738,86 EUR
od 07.11.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. V podanej žalobe právny zástupca pôvodného žalobcu uviedol, že Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 04. 09. 2012 došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov
žalobcovi zo strany žalovaného vo výške 1.700,- EUR. Odplata v zmluve bola stanovená na sumu
1.636,- EUR označená ako „príslušný poplatok“, ktorú sa zaviazal zaplatiť v 12 mesačných splátkach

po 278,- EUR. Žalobca uvedené peňažné prostriedky použil na osobné potreby. Ročný úrok za daných
podmienok tak predstavuje viac ako 96 %. Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným dňa 11. 01. 2013 došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi zo strany žalovaného
vo výške 300,- EUR. Odplata v zmluve bola stanovená na sumu 288,- EUR označená ako „príslušný
poplatok“,ktorúsazaviazalzaplatiťv1splátkepo588,-EURnajneskôrdo20.01.2014.Žalobcauvedené
peňažné prostriedky použil na osobné potreby. Ročný úrok za daných podmienok tak predstavuje 96
%. Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 23. 02. 2012 došlo

k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi zo strany žalovaného vo výške 600,- EUR. Odplata
v zmluve bola stanovená na sumu 576,- EUR označená ako „príslušný poplatok“, ktorú sa zaviazal
zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 98,- EUR. Žalobca uvedené peňažné prostriedky použil na
osobné potreby. Ročný úrok za daných podmienok tak predstavuje 96 %. Pre absenciu podstatných
obligatórnych náležitostí všetkých troch úverových zmlúv (dobu trvania zmluvy, výšky, počtu a termínov
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj nesprávne uvedenej ročnej percentuálnej miery nákladov
v neprospech spotrebiteľa, resp. jej neuvedenie a taktiež odplaty v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko

ročný úrok je viac ako 90 %), mal žalovaný nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny.

3. Ako dôkaz označil žalobca: výpisy z klientskej zóny, výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia
z 04.11.2020, Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 04. 09. 2012, Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXzo dňa 11. 01. 2013, splátkový kalendár zmluve č. XXXXXXXXX.Navhol, aby sa vykonalo dokazovanie
úverovou zmluvou č. XXXXXXXXX zo dňa 23. 02. 2012 s tým, aby sú súd v zmysle edičnej povinnosti
vyžiadal túto od žalovaného.

4. Žalovaný ohľadne úverovou zmluvou č. XXXXXXXXX zo dňa 23. 02. 2012, na výzvu súdu odpovedal
tak, že táto zmluva je uhradená k 14.09.2012, pričom z toho dôvodu ju žalovaný doložiť nevie. Poukázal
na ust. § 20e ods.1. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je veriteľ povinný viesť evidenciu zmluvných

dokumentov, ktoré sa vťahujú k spotrebiteľským úverom. Avšak podľa odsek 5 citovaného ustanovenia
najmenej 5 rokov od zániku zmlúv.

5. Súd návrhu žalobcu plne vyhovel vydaním platobného rozkazu XXXXX/XXX/XXXX-XX zo dňa
17.12.2020, voči ktorému žalovaný podal odpor v ktorom sa k veci vyjadril v tom zmysle, že nárok
žalobcu neuznáva. V uvedených prípadoch je podľa žalovaného sporné, v súvislosti s predmetnými

zmluvami o úvere prisúdiť žalobcovi právny status spotrebiteľa. Podľa žalovaného v zmysle C. sa
zmluvnéstranydohodlinatom,žeichvzťahysabudúspravovaťustanoveniamiObchodnéhozákonníka.
Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 269 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka z čoho jasne vyplýva, že
iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy
o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil

na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú,
rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu
od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.)a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. V závere
odporu žalovaný uvádza, že pri zmluve č. XXXXXXXXX je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
premlčaný vzhľadom na to, že posledná úhrada od žalobcu prišla v roku 2012.

6. V dôsledku podaného návrhu súd uznesením č.k. XXXXX/XXX/XXXX-XX zo dňa 04.11.2020 pripustil
zmenu na strane žalobcu, kedy sa novým žalobcom stala spoločnosť BL PLUS, s.r.o., ktorej bola
postúpená predmetná pohľadávka podľa rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok v celkovej sume
7738,86 € ( č.l. 44 spisu). Prílohou tohto návrhu na zmenu žalobcu bolo aj oznámenie adresované

žalovanému listom zo dňa 21.07.2021 o postúpení pohľadávky uplatnenej v tomto spore, ktorú postúpil
postupca A. B.. k 20.07.2021 na BL PLUS s.r.o.

7. Na pojednávaní konanom 9.11.2021 súd rozhodol v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a prítomnosti
právneho zástupcu právneho zástupcu žalobcu za splnenia procesných podmienok podľa § 180 CSP.

8. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

9.Podľa§52ods.1,ods.2zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavčaseuzatvoreniaúverových
zmlúv ( ďalej len (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

10. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.13. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

15.Podľa§53ods.10OZneprijateľnosťzmluvnýchpodmienoksahodnotísozreteľomnapovahutovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

16. Podľa § 53 a) OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

17. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa z § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pri peňažnej

pôžičke možno dohodnúť úroky ( § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čase uzatvorenia
úverových zmlúv (ďalej len „ZoSU“)je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21. Podľa § 2 písm. a), b) ZoSU, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

22.Podľa§9 ods.2písm.f)ZoSUzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostípodľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať i tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov

a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov, 4 z 5 k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami.

23. Podľa § 11 ods. 1 „ZoSU“ úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a)zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a b) neobsahuje náležitosti podľa§ § 9
ods. 2 písm. a) až k), r), z) a y), a § 11 ods. 1 písm. d) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

24. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.25. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

27. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

28. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

29. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

30. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by
aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

31.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis“.

32. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. „je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu“.

33. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca
žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu v zmysle § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch. V danom prípade bolo nesporné, že došlo k uzatvoreniu troch úverových zmlúv, vrátane
úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 23. 02. 2012 . Nebolo sporné, že išlo o formulárové zmluvy,
že ich uzatvárala fyzická osoba. Neboli sporné nedostatky zmlúv na ktoré žalobca poukazoval( bod 2
rozhodnutia) Rovnako tak nebola sporované výška poskytnutých úverov ( 600 €, 1700€, 300€) a ani
suma, ktorú žalobca za poskytnutý úver vrátil žalovanému (600 € + 576€),( 1700€+ 5779,67€),( 300€

+ 1383,19€), sporná nebola aktívna legitimácia žalobcu, doručenie výzvy žalovanému na splatenie
dlžnej sumy.

34. K spornému posúdeniu úverových zmlúv ako zmlúv spotrebiteľských súd uvádza, že pôvodný
žalobca je označený v úverových zmluvách svojím menom, priezviskom, bydliskom, rodným

číslom a číslom občianskeho preukazu. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý
na výkon povolania, resp. podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda
žalovaného. Žalovaný však v tomto smere nepredložil jediný dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalobca nie
je spotrebiteľom. Napokon v písomnom podaní, zdôvodňujúcom nepredloženie zmluvy č. XXXXXXXXX
zodňa23.02.2012žalovanýpoukazujenaustanoveniaZoSU,ktoréaplikovalprievidenciiuzatvorených

zmlúv.

35. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka
ako aj ďalších osobitných predpisov. Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane
jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľ je ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude
vždy osoba (fyzická či právnická), ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba,
ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnostialebo inej podnikateľskej činnosti, pričom nie je rozhodujúce, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah
zmluvy(uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. apríla 2010, sp. zn. XXX XXX/XX – 67)

36. Voľbu Obchodného zákonníka v spotrebiteľských veciach nie je možné uskutočniť v rámci
všeobecných obchodných podmienok, nakoľko takáto voľba je považovaný za neprijateľnú zmluvnú
podmienku Napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: X D. E. XX/XXXX, zo dňa 25.01.2011.

37. Žalovaný pri uzatváraní predmetných úverových zmlúv mal postavenie dodávateľa a žalobca

nepochybne postavenie spotrebiteľa a preto na predmetné zmluvy treba nazerať ako na spotrebiteľské
zmluvy, a to bez ohľadu na to, že v rámci zmluvy a VOP je predformulované to, že sa zmluvné strany
„dohodli“ na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluvy ktoré
uzatváral pôvodný žalobca ako fyzická osoba s žalovaným ako dodávateľom sú úverové zmluvy ktoré je
potrebné posúdiť ako zmluvy spotrebiteľské i podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podriadiť ich
pod režim zákona č. 129/2010 Z.z. o ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, okrem iného ustanovenie

§ 54 ods. 1 OZ ustanovujúce prednostné použitie noriem Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak malo
aplikovať normy Obchodného zákonníka (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. X D. XX/
XXXX). Občiansky zákonník sa v spotrebiteľských vzťahoch aplikuje aj tam, kde Obchodný zákonník
obsahuje komplexnú právnu úpravu daného inštitútu.

38. V predmetnej právnej veci dňa 20.02.2012 uzavrel právny predchodca žalobcu, A. B. dlžník so
žalovaným ako veriteľom Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným dňa 04. 09. 2012 ktorou došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi
zo strany žalovaného vo výške 1.700,- EUR. Odplata v zmluve bola stanovená na sumu 1.636,- EUR
označená ako „príslušný poplatok“, ktorú sa zaviazal zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 278,-

EUR. Právny predchodca žalobcu uvedené peňažné prostriedky použil na osobné potreby. Ročný úrok
za daných podmienok tak predstavuje viac ako 96 %. Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 11. 01. 2013 došlo k poskytnutiu finančných
prostriedkov žalobcovi zo strany žalovaného vo výške 300,- EUR. Odplata v zmluve bola stanovená
na sumu 288,- EUR označená ako „príslušný poplatok“, ktorú sa zaviazal zaplatiť v 1 splátke po 588,-

EUR najneskôr do 20.01.2014. Právnym predchodca žalobcu uvedené peňažné prostriedky použil
na osobné potreby. Ročný úrok za daných podmienok tak predstavuje 96 %. Zmluvou o úvere č.
XXXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 23. 02. 2012 došlo
k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi zo strany žalovaného vo výške 600,- EUR. Odplata
v zmluve bola stanovená na sumu 576,- EUR označená ako „príslušný poplatok“, ktorú sa zaviazal

zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 98,- EUR. Právnym predchodca žalobcu uvedené peňažné
prostriedky použil na osobné potreby. Zmluvami vznikol medzi zmluvnými stranami právny vzťah zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej podľa ustanovenia §657 a nasl. Občianskeho zákonníka
v spojení s § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov. Zmluvami sa teda žalovaný v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti zaviazal

poskytnúť právnemu predchodcovi žalobcu ako fyzickej osobe - nepodnikateľke peňažné prostriedky
a tá sa tieto zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach. Základnou črtou spotrebiteľských
zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. To je zrejmé i zo zmluvy predloženej v spore časť formulárovo predtlačená, časť
dopisovaná rukou. Podľa názoru súdu je predmetná zmluva v časti dohodnutých úrokov ( označených

v zmluvách ako príslušný poplatok neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, keďže žalovaný poskytol
predchodkyni žalobcu sumu 600 € za odplatu 576€, sumu 1700€ za odplatu 5779,67€ a sumu 300€
za odplatu 1383,19€, ročný úrok tak predstavoval 96 %. pričom podľa priemerných úrokových sadzieb
NBS za obdobie 2/2012,9/2012 a 1/2013 bola fixná ročná úroková sadzba pri novo poskytnutých
spotrebiteľských úveroch s dobou splatnosti do 1 roka v hodnote 8,42 %, 8,91% a 7,98%.. Podstatne

vysoké úroky ( resp. poplatky ) dojednané pri všetkých troch zmluvách o úvere súd považuje za
odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda
sú v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ).

39. Podporne súd poukazuje i na rozhodnutie, kedy Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. XXXX XX/

XXXX z 26. 04. 2012 stanovil, že neprimeranou a odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov,
ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím
najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaných bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Hoci sa
nebankové subjekty spravidla bránia uvedenému porovnaniu s poukazom na rozdiely, či už zabezpečenípohľadávok z úverov a teda aj rozdiel v riziku splácania úverov, pri nebankových subjektoch súd
do istej miery môže akceptovať vyššie náklady spotrebiteľa pri úveroch poskytovaných nebankovými
subjektmi, ale aj táto výška odplaty za poskytovanie úverov nebankovými subjektmi je limitovaná najmä

všeobecnými ustanoveniami vyplývajúcimi z občiansko-právnych vzťahov a to § 3 ods.1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie
byť v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu považoval súd dohodnutú výšku úroku z
úverov rozpore s dobrými mravmi, a teda zmluva je v tejto časti neplatná v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Pri dojednaní takto „vysokých“ úrokov zo spotrebiteľského úveru nemožno hovoriť obežných

všeobecne uznávaných právnych vzťahoch, ba práve naopak toto konania veriteľa sa javilo súdu
poškodzujúce bežného spotrebiteľa, kedy veriteľ využijúc zrejmú nepriaznivú situáciu žalovanej(úhrada
iných úverov podľa samotného textu zmluvy) jej úver poskytol avšak nie za primeranú ale podľa názoru
súdu neprimeranú ba až úžernícku sadzbu úrokov ako odplaty za poskytnutie úveru. Pri dojednávaní
úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný
úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V tomto prípade

hoc vedel veriteľ o nepriaznivej situácii klienta úroky stanovil neprimerane vysoké. Práve pod vplyvom
neprimerane žiadaných vysokých úrokových sadzieb zo strany nebankových subjektov bola nevyhnutná
zákonná úprava, kedy do civilného práva bola zavedená úžera a to v § 39a zákonom č.106/2014
účinnýmod01.06.2014,ktorýmbolnovelizovanýObčianskyzákonník.Súdďalejkonštatujespoukazom
na uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, že neprichádza do úvahy moderácia neprimerane

vysokých úrokov súdom, pretože s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka možno oddeliť od zmluvy
dojednanie o úroku, avšak obsah tohto dojednania tvorí nedeliteľný celok (viď a rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. X E. XX/XXXX). Na podklade toho bolo povinnosťou žalobcu uhradiť
poskytnuté úver avšak bez úroku.

40. Podľa nálezu Ústavného súdu SR z 12. mája 2020, sp. zn. F.. G. XX/XXXX, v zmysle ktorého
bezúročnosť úveru nastupujúca ako ex lege dôsledok porušenia konkrétnych ustanovení zákona o
spotrebiteľskomúvere,mávprípadespotrebiteľovhoplnenianadrámecpožičanejistinytennásledok,že
na strane prijímajúceho veriteľa vzniká bezdôvodné obohatenie. Jeho základ je daný porušením zákona
už v priebehu kontraktačnej fázy, pričom však toto porušenie nemá vplyv na platnosť spotrebiteľskej

zmluvyakotakej.Zmluvnývzťahjevtakomtoprípadezaloženýrelevantnýmprávnymtitulom,nazáklade
ktorého sú zmluvné strany povinné si navzájom plniť (aj keď zo strany spotrebiteľa v obmedzenom
rozsahu, nekorešpondujúcom s ustanoveniami zmluvy o úrokoch, poplatkoch).

41. V konaní nebolo sporné, že úverové zmluvy ktoré uzatvorila právna predchodkyňa žalobcu so

žalovaným neobsahujú všetky náležitosti ZoSU. Žalobca na ne počas konania poukazoval, pričom
žalovaný jeho tvrdenia nijak nepoprel. V zmluve o úvere XXXXXXXXX zo dňa 11. 01. 2013 je síce
uvedená RPMN vo výške 96,00 %, no táto je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa a táto
hodnota je ďaleko vyššia. Pri daných úverových parametroch je táto hodnota nepravdivá a skutočná
RPMN je až 300,29 % a hodnota 96 % je ročný úrok. V zmluve o úvere č. XXXXXXXXX RPMN nie je

uvedené vôbec. Je možné konštatovať, pre absenciu obligatórnych náležitostí všetkých troch úverových
zmlúv vrátane úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 23. 02. 2012, ktorej existencia nebola sporná,
rovnako ani jej obsah a nedostatky na ktoré poukazoval žalobca, (dobu trvania zmluvy, výšky, počtu a
termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj nesprávne uvedenej ročnej percentuálnej miery
nákladov v neprospech spotrebiteľa, resp. jej neuvedenie a taktiež odplaty v rozpore s dobrými mravmi,

nakoľko ročný úrok uvádzaný v zmluvách ako poplatok je viac ako 90 % sa tieto považujú za bezúročné
a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 ZoSU.

42. Keďže predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, žalobca bol povinný uhradiť žalovanému len
poskytnutý úver, úroky ani poplatky súvisiace s úverom nebol povinný uhradiť. Žalobca čerpal celkovo

finančné prostriedky 600 € za odplatu 576€, 1700€ za odplatu 5779,67€ a 300€ za odplatu 1383,19€Eur.
Teda mal vrátiť len 600 EUR pri Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX; 1.700 EUR pri Zmluve o úvere č.
606102020; -a 300 EUR pri Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX, Keďže sú úvery bezúročné a bez poplatkov
úvery žalobca preplatil o sumu 7738,86 eur. ( v konaní nesporné).

43. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má súd za to, že žalobný návrh je v celom rozsahu
dôvodný, a preto mu vyhovel a zaviazal žalovaného žalobcovi zaplatiť sumu 7738,86 eur predstavujúcu
sumu bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa žalovaný obohatil na úkor žalobcu, pričom na uvedené
plnenie nemal nárok. Bezdôvodné obohatenie zodpovedá sume, ktorú žalobca uhradil na účetžalovaného nad rámec poskytnutých úverových prostriedkov .Súd súčasne priznal žalobcovi aj úroky
z omeškania v uplatnenej výške 5% ročne, ktoré boli uplatnené v riadnej percentuálnej výške odo
dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie určenej vo výzvy na vydanie bezdôvodného

obohatenia ( č.l.11-12) t.j. od 07.11.2020.

44.Napokonnámietkepremlčaniažalovaného,tvrdiacžeprizmluveč.XXXXXXXXXjenároknavydanie
bezdôvodného obohatenia premlčaný vzhľadom na to, že posledná úhrada od žalobcu prišla v roku
2012, súd uvádza, že túto námietku premlčania považuje za neopodstatnenú.

45. Podľa konštantnej judikatúry také povedomie nie je postačujúce a vyžaduje sa, aby sa žalobca
skutočne dozvedel (t.j. nie iba predpokladal), že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia
a kto ho získal, pričom nie je rozhodné, že mal možnosť o rozhodnej skutočnosti dozvedieť sa už
skôr. Deň, kedy sa oprávnený z vydania bezdôvodného obohatenia (v danom prípade žalobca) takto
dozvie tieto skutočnosti, je relevantný pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Odvolací

súd poukazuje na rozhodnutie NS SR, sp. zn. XXXX/XX/XXXX z 28.09.2021, kedy „(P)ri skúmaní
momentu, kedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú skutočnú (preukázanú) vedomosť o tejto podstatnej
skutkovej okolnosti je potrebné si uvedomiť, že ide o subjektívny okamih, v ktorom sa spotrebiteľ
dozvie také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia uplatniť svoje práva v súdnom konaní žalobou
o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď sa jeho právo stalo nárokom (actio nata).

Rozhodujúce nie je, či možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti mal už skôr. Aj v prejednávanom spore
je potom potrebné individualizovať, kedy žalobkyňa nadobudla vedomosť o tom, že došlo k vzniku
bezdôvodného obohatenia a kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil. Vychádzať treba z reálneho
momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil.
V zmysle § 107 Občianskeho zákonníka sa pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej

doby vyžaduje skutočná, teda preukázaná, nielen predpokladaná vedomosť na strane oprávneného,
pričom navrhovateľka jednoznačne uviedla, že to, že sa odporca na jej úkor bezdôvodne obohatil,
sa dozvedela až po porade so svojím právnym zástupcom. Logickým následkom zistenia takýchto
vedomostí bolo udelenie plnej moci právnemu zástupcovi a podanie návrhu na začatie konania. Za
preukázaný možno mať začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby od prvej porady

navrhovateľky s advokátom (...)“.V danom prípade je potrebné vychádzať z momentu, kedy si žalobca
sám musel byť vedomý, že bez existujúceho (platného) právneho dôvodu previedol na účet žalovanej
určitú čiastku, resp. čiastky. Týmto momentom bol deň 03.11.2020, kedy sa žalobca poradil so
svojím právnym zástupcom a skutočne dozvedel o skutočnostiach zakladajúcich jeho nárok na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia. Subjektívna dvojročná premlčacia lehota tak začala plynúť dňom

03.11.2020.Žaloby bola podaná na súde 09.11.2020, teda včas.

46. K posudzovaniu objektívnej premlčacej lehoty pozri rozhodnutie Občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR, ktorý na svojom zasadnutí dňa 22.06.2022 prijal na uverejnenie rozhodnutie
č. 13 podľa ktorého „Analogická aplikácia 10 ročnej objektívnej premlčacej doby súdmi Slovenskej

republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy, je právnym dôsledkom
prednosti rozsudku B. H. I. G. E. - XXX/XX zo dňa 22. apríla 2021 v právnom poriadku Slovenskej
republiky. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2022, sp. zn. XXXX/XXX/
XXXX).

47. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

51. Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.52. Žalobca mal vo veci plný úspech súd mu preto voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

53. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle ustanovenia § 262
ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,

musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.