Uznesenie – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721204545
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6721204545.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
DaniceKočičkovejasudcovJUDr.RenátyDeákovejaJUDr.MichalaTagajaakočlenovsenátu,vprávnej
veci žalobkyne: A. B., C. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. E. XXX/X, XXX XX F., zastúpená:
JUDr. Gabrielou Trnkovou, advokátkou, so sídlom Námestie SNP 75/26, 960 01 Zvolen, Slovenská
republika, IČO: 52 518 639, proti žalovanému: B. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. A. H. XXX/

XX, XXX XX I., zastúpeného: Advokátska kancelária UHAĽ s. r. o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43,
960 01 Zvolen, Slovenská republika, IČO: 47 236 655, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/52/2021-1270 zo
dňa 7. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v celom rozsahu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd vyporiadal zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctva
manželov A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že do výlučného vlastníctva
žalovaného B. B., nar. XX.XX.XXXX prikázal:
„Nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Detva, katastrálnym odborom, nachádzajúce sa v okrese
J., v obci J., v k. ú. J., zapísaných na LV č. XXXXX, o veľkosti podielu 1/1 v pomere k celku, a to pozemky

parcely registra „C“: s parc č. XXXXX/X o výmere 13 181 m2, druh pozemku trvalý trávny porast v
hodnote 22.088,72 Eur a pozemky parcely registra „E“: s parc. č. XXXXX o výmere 1390 m2, druh
pozemku trvalý trávny porast, v hodnote 2.329,36 Eur s parc. č. XXXXX o výmere 373 m2, druh pozemku
trvalý trávny porast, v hodnote 625,07 Eur
s parc. č. XXXXX o výmere 419 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, v hodnote 702,16 Eur
s parc. č. XXXXX o výmere 2532 m2, druh pozemku orná pôda, v hodnote 4.243,13 Eur.

Spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/64 v pomere k celku na nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom
Detva, katastrálnym odborom nachádzajúce sa v okrese J., obci J., k.ú. J. zapísanej na LV č. XXXX
a to pozemok parcela registra „E“ s parcelou číslo XXXXX o výmere 2326 m2 , trvalý trávny porast v
hodnote 183,17 Eur.

Spoluvlastnícky podiel o veľkosti 25/72 v pomere k celku na nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom
Detva, katastrálnym odborom nachádzajúcej sa v okrese J., obci J., k. ú. J. zapísané na LV č. XXXXX
a to pozemok parcelu registra „E“ s parcelou číslo XXXXX o výmere 493 m2 , trvalý trávny porast v
hodnote 287,58 Eur.

Spoluvlastnícky podiel o veľkosti 29/96 v pomere k celku na nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom
Detva, katastrálnym odborom nachádzajúcej sa v okrese J., obci J., k. ú. J. zapísanej na LV č. XXXXXa to pozemok parcelu registra „E“ s parcelou číslo XXXXX o výmere 2234m2 , druh pozemku trvalý
trávny porast v hodnote 1.133,75 Eur.

Spoluvlastnícky podiel o veľkosti 29/96 v pomere k celku na nehnuteľnostiach evidovaných Okresným
úradom Detva, katastrálnym odborom nachádzajúcich sa v okrese J., obci J., k. ú. J. zapísané na LV
č. XXXXX, a to pozemky parcely registra „E“:
s parc. č. XXXXX o výmere 5694 m2 , druh pozemku trvalý trávny porast, v hodnote 2.889,70 Eur,
s parc. č. XXXXX o výmere 1324 m2 , druh pozemku trvalý trávny porast, v hodnote 671,93 Eur,

s parc. č. XXXXX o výmere 2620 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, v hodnote 1329,65 Eur,
s parc. č. XXXXX o výmere 1973 m2 , druh pozemku trvalý trávny porast, v hodnote 1189,58 Eur.

Spoluvlastnícky podiel o veľkosti 5/24 v pomere k celku na nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom
Detva, katastrálnym odborom, nachádzajúcim sa v okrese J., v obci J., v k.ú. J., zapísanej na LV č.
XXXXX, a to pozemok parcely registra „E“ s parc. č. XXXXX o výmere 1128 m2 , druh pozemku trvalý

trávny porast, v hodnote 393,81 Eur.

Spoluvlastnícky podiel o veľkosti 29/96 v pomere k celku na nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom
Detva, katastrálnym odborom, nachádzajúcim sa v okrese J., v obci J., v k.ú. J., zapísanej na LV č.
XXXXX, a to pozemok parcely registra „E“ s parc. č. XXXXX o výmere 2344 m2 , druh pozemku orná

pôda, v hodnote 251,72 Eur.

Spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/64 v pomere k celku na nehnuteľnostiach evidovaných Okresným
úradom Detva, katastrálnym odborom, nachádzajúcich sa v okrese J., v obci J., v k. ú. J., zapísaných
na LV č. XXXXX, a to pozemky parcely registra „E“:

s parc. č. XXXXX o výmere 1533 m2 , druh pozemku trvalý trávny porast v hodnote 120,72 Eur
s parc. č. XXXXX o výmere 17392 m2 , druh pozemku trvalý trávny porast v hodnote 1369,62 Eur
s parc. č. XXXXX o výmere 413 m2 , druh pozemku trvalý trávny porast v hodnote 32,52 Eur.

Spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/64 v pomere k celku na nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom

Detva, katastrálnym odborom, nachádzajúcim sa v okrese J., v obci J., v k.ú. J., zapísanej na LV č.
XXXXX, a to pozemok parcely registra „E“ s parc. č. XXXXX o výmere 7724 m2 , druh pozemku orná
pôda, v hodnote 608,26 Eur.

Osobné motorové vozidlo Nissan Note, rok výroby 2008, VIN: H. v hodnote 1.500,- Eur.

Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal nehnuteľnosti:

Nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Detva, katastrálnym odborom nachádzajúce sa v okrese J.,
v obci J., v k. u. Detva, zapísané na LV č. XXXX, o veľkosti podielu 1/1 v pomere k celku, a to pozemky

parcely registra „C“:
s parc. č. XXXXX/X o výmere 1178 m2 , druh pozemku trvalý trávny porast, v hodnote 10.236,82 Eur
s parc. č. XXXXX/X o výmere 147 m2 , druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, v hodnote 2.157,96
Eur
s parc. č. XXXXX/X o výmere 144 m2 , druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie v hodnote 2.113,92

Eur a stavby:
rodinný dom so súpisným číslom 78 postavený na pozemku parcele registra „C“ s parc. č. XXXXX/X o
výmere 147 m2 , druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie v hodnote 26.810,58 Eur.
Hospodárska budova neevidovaná v katastri nehnuteľností, postavená na pozemku parcele registra „C“
s parc. č. XXXXX/X o výmere 144 m2 , druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie pre k. ú. J. v hodnote

7.048,82 Eur.

Spoluvlastnícky podiel o veľkosti 17/64 a 9/256 v pomere k celku na nehnuteľnosti evidovanej Okresným
úradom Detva, katastrálnym odborom, nachádzajúcej sa v okrese J., v obci J., v k. ú. J., zapísanej na
LV č. XXXXX a to pozemok parcela registra „C“ s parc. č. XXXXX o výmere 369 m2 , druh pozemku

zastavaná plocha a nádvorie v hodnote 21.79 Eur

Notebook Hewlet-Packard sériové číslo XXXXXXXXXX v hodnote 300,- Eur.
Spolu: 48.689,89 Eur.Súd prikázal žalovanému úver v Tatra banke a. s., č. XXXXXXXXXX vo výške 14.254,40 Eur s úrokmi
436,35 Eur, úver od manželov G. 8.512,40 Eur, od matky žalovaného K. B. 7.000,- Eur, od L. M. 3.000,-

Eur. Spolu: - 33.203,15 Eur“.

1.2 O trovách konania okresný súd výrokom nerozhodol (aj keď v odseku 61. odôvodnenia rozsudku
uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania) a žalovanému výrokom XV. uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 4.054,53

Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

1.3Vodôvodnenípredmetnéhorozsudkuokresnýsúduviedol,žežalobkyňasaelektronickoužalobouzo
dňa 15.11.2021 proti žalovanému domáhala vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva
v rozsahu vymedzenom v petite žaloby. Okresný súd zhrnul v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku písomné podania žalobkyne a žalovaného spolu s pripojenými listinnými dôkazmi a odcitoval

ust. § 143, § 144, § 145 ods. 1 a 2, § 146 ods. 1 a 2, § 147 ods. 1 a 2, § 148 ods. 1 a 2, § 149 ods. 1, 2,
3, 4, 5, § 150 a v odsekoch 52., 52.1 až 52.9 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku uviedol:

„52.Žalovaný v podaní zo dňa 15.03.2023 zmenil svoju pôvodnú žalobu na rozdelenie masy BSM už
nemal záujem o nadobudnutie celej masy BSM resp. jej podstatnej časti s výnimkou notebooku, ktorý

mala nadobudnúť žalobkyňa. Uviedol dve varianty s použitím disparity podielov v neprospech žalobkyne
alealternatívnymdielommedziobidvestranysporu.SúdsrozdelenímmasyBSMpodľazásadydisparity
podielov nesúhlasí.

52.1Žalobkyňa preukázala, že počas manželstva mala hlavne ortopedické problémy a opakované úrazy.

Nepriamo preukázala, že počas pobytu žalovaného v Nórsku ho opakovane navštevovala. Sporné
tvrdenie strán sporu, že žalovaný bol žalobkyni neverný nie je preukázané. Doložená fotografia a
sms komunikácia jeho neveru nepreukazuje. Na poskytnutie údajov z inej dokumentácie než doložené
lekárske správy žalobkyňa neudelila súhlas.
52.2Súd mal za to, že žalobkyňa s gonartrózou obidvoch kolien mala problém plnohodnotne sa

zamestnať v rámci svojich možností pracovala pri dome na nehnuteľnostiach, a preto nepristúpil na
disparitu podielov 1/5 : 4/5, ale rozhodol v pomere 50 : 50.

52.3Nehnuteľnosti ocenené doloženými znaleckými posudkami (cenu nehnuteľností, ktoré strany sporu
akceptovali), nehnuteľnosti neocenené znaleckými posudkami odhadli na sumu 11.234,38 EUR na

pojednávaní dňa 13.05.2022 a dňa 13.10.2023.

52.4Úver v Tatra banke a.s. k 15.07.2021 v hodnote - 14.254,40 EUR, úroky - 436,35 EUR súd na
základe žiadosti žalovaného prikázal žalovanému, taktiež úvery k 15.07.2021 od manželov G. v sume -
8.512,40 EUR od matky žalovaného K. B. v sume - 7.000,- EUR, od L. M. v sume - 3.000,- EUR.

52.5Súd nevykonával vysporiadanie BSM v širšom slova zmysle z dôvodu, že tak žalobkyňa ako aj
žalovaný dokladmi o úhrade splátok preukázali, že ich splácali striedavo, raz žalobkyňa, raz žalovaný.

52.6Súd nevyporiadaval porasty na nehnuteľnostiach, nakoľko tie sú súčasťou nehnuteľnosti. Súd

nevyporiadaval studňu na nehnuteľnosti, nakoľko tá je tiež jej súčasťou. Znalec sa vyjadril, že nie je
hodnotený vplyv studne na hodnotu pozemku parc. č. XXXXX/X, ale bol vyjadrený vplyv možnosti
napojenia na verejnú elektrinu a vodu zo spoločného rezervára v koeficiente technickej infraštruktúry
ako jeden zo 7. koeficientov hodnotenia pozemku. Súd z uvedeného dôvodu studňu neyporiadaval.

52.7Žalovanému boli prikázané nehnuteľnosti a osobné motorové vozidlo v celkovej sume: aktíva v
sume 40.580,83 EUR, pasíva v sume - 33.203,15 EUR; žalovanej aktíva: nehnuteľnosti a notebook v
celkovej sume 48.689,89 EUR. Aktíva spolu v sume 89.270,72 / 2 = 44.635,36 EUR. Pasíva v sume
33.203,15 / 2 = 16.601,57 EUR, avšak žalovaný súhlasil s tým, že úvery a pôžičky zaplatí, preto na
vyrovnanie vychádza suma 4.054,53 EUR.

52.8Súd v prospech žalovaného nevyporiadaval porasty a studňu, tieto sú súčasťou nehnuteľností,
preto súd zaviazal na výplatu žalovaného v prospech žalobkyne sumou 4.054,53 EUR do 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia.52.9Súd prikázal nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného v zmysle výroku rozhodnutia. Prioritne
žalovaný mal záujem používať ich na podnikanie už počas manželstva. Po rozvode manželstva si

založil vlastnú prevádzku podniku Klobaskáreň s. r. o.. Hospodári na pozemkoch za účelom podnikania.
Žalobkyňa t. č. už dva roky nehnuteľnosti neužíva. V minulosti sa z dôvodu zlého zdravotného stavu
žalovaného o neho starala počas leta. Nemôže ich užívať pretože žalovaný tam realizuje svoje
podnikateľské záujmy. Svoju prevadzkáreň Klobaskáreň s. r. o. nie je ochotný presunúť do iných
priestorov a preto mu súd prikázal nehnuteľnosti tak ako sú uvedené vo výroku rozhodnutia. Súd

neprikázal veci do podielového spoluvlastníctva stranám sporu, problémy bývalých manželov by sa
týmtonevyriešili,aleskomplikovali.Spravodlivéusporiadaniemajetkovýchvzťahovstránsporu,beztoho
aby žalovaný musel vyplácať vysoký peňažný vyrovnávací podiel žalobkyni súd akceptoval. Spoločné
užívanie nehnuteľností strán sporu je neprijateľné, aby užívali spoločne. Žalovanému sa v podnikaní
nedarí. Má rodinný dom v Budči, v ktorého je podielovým spoluvlastníkom v 2/3-inách, preto prípadne
svoje podnikateľské aktivity môže presunúť do tohto rodinného domu. Žalobkyňa prostredníctvom výzvy

právneho zástupcu žalovaného sa pokúsila mimosúdne dojednať a všetky nehnuteľnosti na predaj ako
celok. Predmetom vysporiadania by zostal len utŕžená kúpna cena za ne. Žalovaný s týmto nesúhlasil.
Nové ohodnotenie spoločných nehnuteľností je neakceptovateľné z dôvodu, už neaktuálnej hodnoty
nehnuteľnosti a príslušenstva. Pre súd je prioritným spôsobom vysporiadanie spoločného majetku strán
sporu eventuálny návrh žalobkyne na prerozdelenie rovnosti podielov. Súd má za to, že pre žalobkyňu

mázmyselnadobudnúťniektorénehnuteľnostidovýlučnéhovlastníctva.Pretosúdakceptovalnavrhnutý
eventuálny petit žalobkyne. Prikázal nehnuteľnosti pod bodom 1 až 10 žalovanému, pod bodom 1 až
4 žalobkyni. Súd pri výpočte vyrovnávacieho podielu, ktorý má žalovaný vyplatiť žalobkyni vychádzal
z toho, že žalobkyňa nadobudla nehnuteľný a hnuteľný majetok v hodnote 48.689,89 Eur, žalovaný
v hodnote 40.580,03 Eur, súd akceptuje uznanie žalobkyne na úver v M., ktorý spoločne splácajú

a zohľadnená pri výpočte je len polovica zostatku úveru 7.345,375 ku dňu rozvodu, keďže strany
sporu úver splácajú striedavo a ani jeden z nich nezaplatil viac ako polovicu zostatku. Žalovaný
je tak povinný vyplatiť žalobkyni sumu 4.054,53 Eur. Súd zohľadnil to, že žalobkyňa bola ochotná
mimosúdne sa dohodnúť so žalovaným, aby ponúkli nehnuteľnosti na predaj. Žalobkyňa si uplatnila
náhradu trov s vypracovaním znaleckého posudku 49/2023 vo výške 270,- Eur, súd jej tieto trovy

nepriznal vzhľadom na spochybnenie právneho zástupcu žalovaného, že znalec nemal oprávnenie na
ohodnotenie poľnohospodárskej pôdy a na skutočnosť, že na pojednávaní 13.10.2023 si dohodli cenu
neohodnotených nehnuteľností znaleckými posudkami v zmysle záverov pojednávania 13.05.2022.

61.Vzhľadom k tomu, že súd neprihliadal na návrh žalovaného na disparitu podielov rozhodol tak, že

rozdelil medzi žalobkyňu a žalovaného hnuteľné a nehnuteľné veci v pomere 50:50 a súd rozhodol o
trovách konania tak, podľa § 255 ods. 2 CSP, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania“.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolal a v odvolaní uviedol, že odvolanie odôvodňuje odvolacími dôvodmi uplatnenými
podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) Civilného sporového poriadku. V prvom rade považoval žalovaný
za potrebné v odvolaní poukázať na to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie považuje za
nezrozumiteľné. Odseky 1 až 35 obsahujú prepis tvrdení a dôkazných prostriedkov strán sporu, odseky

36 až 51 predstavujú citáciu zákonných ustanovení a samotné posúdenie veci súdom prvej inštancie je
obsiahnuté v odsekoch 52 až 52.9. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu 60 strán
tvorí skutočné odôvodnenie výroku rozsudku len dva a pol strany. V časti, kde súd prvej inštancie opisuje
priebeh konania a podania strán sporu je niekoľko rozporov so spisovým materiálom, pričom v iných
statiach ide o nezrozumiteľný text. V ďalšom texte odvolania poukázal žalovaný v čom konkrétne a v

ktorých odsekoch sú uvedené rozpory v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku a uviedol, že
nečitateľne, nezrozumiteľne a v rozpore s obsahom spisu odôvodnené rozhodnutie súdu prvej inštancie
zakladá porušenie jeho práva na spravodlivý proces a zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
b) CSP.

2.1 Žalovaný v odvolaní poukázal ďalej na to, že z vykonaného dokazovania nevyplynul záver súdu prvej
inštancie uvedený v odseku 52 a 52.2 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku a uviedol, že v
priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie žiadal, aby sa súd v zmysle § 150 Občianskeho
zákonníka odchýlil od rovnakých podielov manželov na majetku patriacom do masy BSM, pričompreukázal diametrálny rozdiel medzi sporovými stranami pri nadobúdaní spoločných vecí do BSM. Do
konania predložil početné dôkazy o jeho zásluhách o nadobudnutie a zveľaďovanie majetku v BSM,
pričom žalobkyňa preukázala prispenie zo svojej strany len v nepomerne nižšom rozsahu. Napriek tomu

súd prvej inštancie disparitu podielov neaplikoval. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je
zrejmé, že súd prvej inštancie neprihliadol na to, že žalobkyňa sa zaslúžila o nadobudnutie a udržanie
spoločných vecí v oveľa menšej miere ako on, pretože posúdil gonartrózu obidvoch kolien žalobkyne
ako brániacu jej plnohodnotne sa zamestnať. Žiadny takýto záver však z vykonaného dokazovania
nevyplynul, naopak v priebehu súdneho konania bolo zo samotných tvrdení žalobkyne preukázané, že

jej zdravotný stav v práci nebránil a nebráni. Predovšetkým žalobkyňa predložila súdu lekárske správy
týkajúce sa jej zdravotného stavu, v ktorých nie je možné badať akékoľvek indikácie práceneschopnosti.
Naznenietýchtolekárskychsprávpoukázalvosvojomvyjadrenízodňa21.02.2022,pričomzlekárskych
správ zo dňa 30.07.2015 a zo dňa 09.11.2016 citoval záver: „malé množstvo tekutiny vo FP zhybe,
inak bez presvedčivých pathomorfologických zmien“. Vo vyjadrení zo dňa 21.02.2002 tiež poukázal
na fyzicky namáhavú a pritom bohužiaľ zbytočnú prácu žalobkyne na drenážach, ktorú by v prípade

svojej práceneschopnosti žalobkyňa nezvládla. Sama žalobkyňa doložila do konania dôkazy o tom, že
počas manželstva prácu vykonávala, ale len v minimálnom rozsahu. Aj tento minimálny rozsah však
preukázal, že počas manželstva žalobkyňa práceneschopná nebola a bolo v jej možnostiach zamestnať
sa. Najdôležitejším dôkazom o tom, že žalobkyňa nevyužívala počas manželstva svoje schopnosti pri
nadobúdaní a udržiavaní vecí v rámci BSM, bola ňou predložená pracovná zmluva zo dňa 18.06.2021, v

zmysle ktorej vykonávala cukrársku prácu 40 hodín týždenne. V zmysle vyjadrení žalobkyne sa pritom jej
zdravotný stav časom zhoršoval/zhoršuje, avšak po rozvode je schopná práce v rozsahu 40-hodinového
pracovného týždňa; počas manželstva bol jej zdravotný stav teda lepší. Lekárske správy, v ktorých sú
uvedené lekárske diagnózy zároveň nemôžu samy o sebe predstavovať v konaní dostatočný podklad
na to, aby súd dospel k záveru o práceneschopnosti alebo neschopnosti žalobkyne zamestnať sa. Súd

nemá odborné vedomosti v oblasti medicíny, nie je znalcom, aby vedel posúdiť zdravotný stav žalobkyne
a jeho vplyv na jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, a tak sa podieľať na nadobúdaní vecí
do BSM. Na to, aby bolo možné dospieť k takýmto záverom, by bolo potrebné posúdenie lekárskych
správ o zdravotnom stave žalobkyne znaleckým dokazovaním. Na tieto skutočnosti, ako aj na to, že
z lekárskych správ, v ktorých sú uvedené len odborné diagnózy nijako nevyplýva práceneschopnosť

žalobkyne upozornil na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 13.05.2022 tak, ako to
vyplývazozápisniceztohtopojednávania.Zodôvodneniaodvolanímnapadnutéhorozsudkuuvedeného
v odsekoch 52.1 a 52.2 nevyplýva, že by žalobkyňa preukázala, že mala ortopedické problémy, a preto
mala problém sa plnohodnotne zamestnať. Na základe vykonaného dokazovania nemohol súd prvej
inštancie k takýmto záverom dospieť. V súdnom spise sa nenachádza jediný dôkaz o žalobkyninej

práceneschopnosti počas trvania manželstva, naopak v spise sú dôkazy o jej schopnosti vykonávať
fyzickú prácu počas manželstva a o jej schopnosti zamestnať sa po zániku BSM, keď mal byť jej
zdravotný stav (v zmysle jej vlastného vyjadrenia na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa
13.05.2022) ešte horší ako počas manželstva. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní uviedol, že súd
prvej inštancie nijako nereflektoval jeho argumenty uvedené v konaní, týkajúce sa práceneschopnosti

žalobkyne a tieto opomenul zobrať do úvahy.

2.2 Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie uvedenému v odseku 52. 5 odôvodnenia rozsudku, že
súd nevykonal vyporiadanie BSM v širšom zmysle slova z dôvodu, že tak žalobkyňa ako aj žalovaný
dokladmi o úhrade splátok preukázali, že ich splácali striedavo raz žalobkyňa a raz žalovaný, žalovaný

v odvolaní uviedol, že takýto záver súdu prvej inštancie predstavuje odmietnutie spravodlivosti. Súd
nemôže o určitom uplatnenom nároku nerozhodnúť, a to bez ohľadu na to, či úver uhrádzali striedavo.
Ak súd prvej inštancie uvážil, že nie je možné vykonávať vyporiadanie v širšom slova zmysle, mal
uplatnené investície alebo úhrady úveru po zániku BSM vylúčiť na samostatné konanie. Výslovne uviesť,
že o takýchto nárokoch nerozhodoval, je však neprípustné a predstavuje to nesprávny právny názor

a zároveň nesprávny postup, ktorým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto je daný
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP.

2.3 Vo vzťahu k ustáleniu masy BSM súdom prvej inštancie, žalovaný v odvolaní uviedol, že je absolútne
nezrozumiteľné. Zdôraznil, že ak mu boli prikázané aktíva v sume 40.580,83 Eur, pasíva v sume

33.203,15 Eur a žalobkyni boli prikázané aktíva v sume 48.689,89 Eur, tak skutočná hodnota majetku
na jeho strane je 7.377,68 Eur a skutočná hodnota majetku na strane žalobkyne je 48.689,89 Eur.
Ak súd prvej inštancie vychádzal z pomeru podielov 50 : 50, tak potom vyrovnací podiel, ktorý by
mu žalobkyňa mala vyplatiť predstavuje sumu 20.656,11 Eur (48.689,89 – 20.656,11 = 28.033,78 Eurna strane žalobkyne a 7.377,68 + 20.656,11 = 28.033,79 Eur na strane žalovaného). Ako súd prvej
inštancie dospel k tomu, že on má vyplatiť žalobkyni sumu 4.054,53 Eur, nie je vôbec z odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie zrejmé. Aj keby sa neprihliadalo na dlhy, t. j. pasíva, ktoré mu súd prikázal,

tak aktíva na jeho strane sú o 8.109,06 Eur nižšie ako na strane žalobkyne a vyrovnací podiel vo
výške 4.054,53 Eur by mala uhrádzať žalobkyňa jemu; prečo súd prvej inštancie uložil žalovanému
povinnosť vyplatiť túto sumu žalobkyni je podľa žalovaného úplne nepochopiteľné. V uvedenej súvislosti
žalovaný v odvolaní uviedol, že v priebehu súdneho konania nikdy neuviedol, že by žiadal úvery a
pôžičky zaplatiť a nevysporiadavať ich v konaní. Tvrdenie súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení

odvolaním napadnutého rozsudku, že žalovaný súhlasil s tým, že úvery a pôžičky zaplatí, nie je pravdivé.
Už vo svojom vyjadrení k žalobe žiadal na tieto pasíva prihliadať a pri vyporiadaní ich zohľadniť.
Na ich zohľadnenie má nárok, keďže všetky peňažné prostriedky na splácanie úverov boli použité
z majetku patriaceho do BSM. Proti zohľadneniu úveru nemala žalobkyňa žiadne námietky, dokonca
ona sama vo svojich písomných vyjadreniach navrhovala úver zohľadniť (napr. vyjadrenie žalobkyne zo
dňa 03.09.2023). Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie tiež vôbec nevyplýva, ako súd dospel k

sume aktív v BSM vo výške 89.270,72 Eur (40.580,83 Eur + 48.689,89 Eur), keďže táto suma nevyplýva
z dokladov o majetku v BSM, predložených žalobkyňou a žalovaným. Súd prvej inštancie tiež určil cenu
spoluvlastníckeho podielu na pozemku parcela registra „C“ č. XXXXX o výmere 369 m2 na 21,79 Eur a
prikázal ho do vlastníctva žalobkyni. V zmysle dohody strán sporu o cene nehnuteľností sa však malo
vychádzať z ceny 1,68 Eur za m2 (vyplýva to zo žaloby a následne zo zápisnice z pojednávania zo dňa

13.05.2022), potom hodnota tejto parcely predstavuje sumu 110,98 Eur.

2.4 Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že v odseku 52.8 odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie
uviedol, že nevyporiadaval porasty a studňu, a preto zaviazal na výplatu žalovaného voči žalobkyni.
Myšlienkový postup súdu prvej inštancie, prečo dospel k takémuto riešeniu, nie je nikde v rozsudku

vysvetlený a nikdy nie je uvedené, ako takéto riešenie môže byť v súlade so zákonným ustanovením
§ 150. Zároveň súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysvetlil, ako dospel na základe takéhoto
riešenia k sume vyporiadacieho podielu vo výške 4.054,53 Eur. Najzásadnejšia otázka konania
o vyporiadanie BSM, a to hodnota majetku a pasív BSM a ich rozdelenie, bola súdom prvej
inštancie vyriešená nezrozumiteľne a v rozpore so zákonom, čo zakladá odvolací dôvod jednak pre

neodôvodnenosť súdneho rozhodnutia podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a tiež pre nesprávne právne
posúdenie postupu vyporiadania BSM podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Pokiaľ ide o nesprávne
právne posúdenie pri prikázaní nehnuteľného majetku v BSM žalovaný v odvolaní uviedol, že súd
prvej inštancie prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyni rodinný dom a hospodársku budovu. O
nadobudnutie týchto nehnuteľností sa pritom zaslúžil len on. V časti rodinného domu a hospodárskej

budovy má pritom prevádzku, v ktorej vykonáva podnikateľskú činnosť v rámci spoločnosti Klobáskáreň
s. r. o.. Žalobkyňa sa sama vyjadrila, že tento rodinný dom a hospodársku budovu využívať nepotrebuje
a nechce. Napriek tomu, súd prvej inštancie tieto nehnuteľnosti úplne nelogicky prikázal do výlučného
vlastníctva žalobkyne. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal skoro všetky pozemky, respektíve
spoluvlastnícke podiely na pozemkoch, aj keď on vo svojom vyjadrení zo dňa 15.03.2023 uviedol

„vzhľadom na to, že som sa zamestnal a dochádzam do Žiaru nad Hronom, ani nie som schopný sa
dennodenne venovať rastlinnej výrobe, preto nebudem schopný účelne využívať poľnohospodársku
pôdu“. Súd prvej inštancie teda prikázal do výlučného vlastníctva jemu nehnuteľnosti, pri ktorých uviedol,
že ich nevie využívať a do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal nehnuteľnosti, ktoré žalobkyňa
využívať nevie. Tak ako vyplýva zo žaloby žalobkyne, na parcele č. XXXXX/X sa nachádza vybudovaná

studňa. Táto bola vybudovaná a slúži na zavlažovanie nehnuteľnosti - pozemku parcela č. XXXXX/
X, na ktorom sú mimo iného vysadené v konaní spomenuté čučoriedky. Táto parcela sa bez studne
na poľnohospodársku činnosť nedá využiť. Na tejto parcele vysadené porasty bez tejto studne nie je
možné udržať nažive a využívať. Prikázanie pozemku parcely č. XXXXX/X do výlučného vlastníctva
niekomu inému ako vlastníkovi parcely s parcelným č. XXXXX/X je úplne neúčelné a nehnuteľnosť,

parcelu č. XXXXX/X, nebude bez studne možné využívať. Rovnako bez akýchkoľvek stavieb v danej
lokalite nebude možné reálne využívať pozemky, najmä parcelu č. XXXXX/X, keďže vlastník nebude
mať prístup k pripojeniu na elektrinu, k miestu na odkladanie náradia a iných vecí potrebných k
účelnému obhospodarovaniu pozemkov. Táto skutočnosť vyplýva z jeho vyjadrenia zo dňa 13.09.2023
a z vyjadrenia na pojednávaní konaného dňa 13.10.2023. Takýto spôsob vyporiadania BSM je v rozpore

s tým ako ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka vykladá súdna judikatúra. V uvedenej súvislosti
žalovaný v odvolaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/205/2018, kde najvyšší
súd uviedol: „Najvyšší súd vychádza z predpokladu, že súdy musia nielen rešpektovať právo, ale jeho
výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Spravodlivosť musí byť vždy prítomná vprocese, ktorým sudca interpretuje a aplikuje právo ako hodnotový činiteľ. Pre hľadanie práva je vždy
nevyhnutné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na
skutkových zisteniach.“ Ďalej žalovaný poukázal v odvolaní na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.

zn. 22Cdo 1280/2011, na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1274/2006, na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1054/2004, na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo
980/2023 a uviedol, že o nadobudnutie rodinného domu, hospodárskej budovy a spoluvlastníckych
podielov na pozemkoch sa zapríčinil výlučne on. Udržiavacie práce a zveľaďovanie týchto pozemkov
bolo tiež výsledkom jeho zárobkovej činnosti, nie činnosti žalobkyne. Všetky tieto skutočnosti boli v

konaní preukázané. V súdnom spise sa nenachádza jediný dôkaz o akýchkoľvek príjmoch žalobkyne,
ktoré by sa mohli čo i len priblížiť sume 194.000,- Eur. V konaní bolo nesporné, že časť rodinného domu,
ako aj hospodárskej budovy, využíva v rámci svojej podnikateľskej činnosti on (žalovaný), žalobkyňa
to sama uviedla vo svojom vyjadrení zo dňa 03.09.2023. Žalobkyňa tiež nijako nespochybnila jeho
tvrdenie o tom, že nie je možné využívať nehnuteľnosť parcelu č. XXXXX/X bez studne na parcele č.
XXXXX/X. Vzhľadom na tieto skutočnosti je spôsob vysporiadania BSM tak, ako o ňom rozhodol súd

prvej inštancie v rozpore s účelným využitím majetku v rozpore s tým, aby bol majetok prikázaný tomu,
kto sa najviac pričinil o jeho nadobudnutie a kto ho využíva. Všetky tieto hľadiská súdna prax vyvodila
z interpretácie ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka a ak súd prvej inštancie na tieto hľadiská
neprihliadal alebo rozhodol v rozpore s nimi, tak rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. V závere odvolania

žalovanýuviedol,ževkonaníbolopreukázané,žeonadobudnutieaudržaniespoločnýchvecísazaslúžil
len on jeho príjmami z pracovnej činnosti najmä v Nórsku. Zároveň žalobkyňa v konaní nepreukázala
žiadnu zníženú schopnosť zárobkovej činnosti a tiež žalobkyňa nijako nepreukázala, že využívala všetky
svoje možnosti na nadobúdanie a udržanie spoločného majetku v takej miere ako on. Jeho príjmy
vyplývajú napr. z jeho vyjadrenia zo dňa 17.01.2022, pričom týmito príjmami sa zaslúžil o nadobudnutie

majetku väčšej hodnoty - všetkých nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania o vyporiadanie
BSM. Žalobkyňa svoje možnosti nevyužívala, sústavne začala pracovať až po rozvode a po zániku
BSM. Táto jej plnohodnotná pracovná činnosť po zániku BSM v čase, keď má byť jej zdravotný stav
dokonca ešte horší ako počas manželstva, preukazuje jej práceschopnosť počas existencie BSM. V
konaní boli preukázané jednak oveľa vyššie zásluhy na nadobúdaní majetku v BSM z jeho strany a

jednaknevyužívaniesvojichmožnostíprinadobúdaníaudržiavaníspoločnýchvecínastranežalobkyne.
Sú preto dané podmienky na aplikáciu disparity podielov, tak ako ich predpokladá § 150 Občianskeho
zákonníka a ak súd prvej inštancie túto disparitu neaplikoval, tak jeho rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Zároveň to, že
súd prvej inštancie svoj záver o neaplikácii disparity nijako náležite neodôvodnil, najmä nereflektoval

na práceneschopnosť žalobkyne po zániku BSM a na jej práceschopnosť pri brigádach počas BSM,
zakladá neodôvodnenosť rozsudku. Súd prvej inštancie nijako nevysvetlil, ako je schopná žalobkyňa
vykonávať pracovnú činnosť v súčasnosti, ak mala byť údajne počas trvania BSM a za lepšieho
zdravotného stavu práceneschopná. Všetky tieto otázky v konaní súdu zdôraznil, a to najmä v jeho
vyjadrení zo dňa 21.02.2022 a na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 13.05.2022, ako

i následne. Vzhľadom na to je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Žalovaný navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za

správny, zákonný a odôvodnený. Citácie žalovaného z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku
predstavujú podľa žalobkyne výňatky vytrhnuté z kontextu, a preto sa k nim nebude vyjadrovať. Súd
prvej inštancie vysvetlil, prečo sa nepriklonil k disparite podielov pri vyporiadaní BSM strán sporu a
tiež odôvodnil aj to, prečo považuje návrh žalobkyne na rozdelenie spoločného majetku za spravodlivý.
Toto odôvodnenie je obsiahnuté v odsekoch 52.1, 52.2 a 52.9 odôvodnenia rozsudku. To boli podľa

žalobkyne hlavné a podstatné otázky, ktoré súd prvej inštancie v konaní mal vyriešiť a vyriešil. Vo
vzťahu k disparite podielov a zdravotnému stavu žalobkyne počas manželstva, žalobkyňa vo vyjadrení
k odvolaniu žalovaného uviedla, že zásluhovosť žalobkyne vníma v nasledovných skutočnostiach:
žalobkyňa bola spoludlžníčkou prvého spoločného úveru strán sporu, ktorým nadobudli podstatnú a
hlavnú časť spoločných nehnuteľností (rodinný dom s pozemkami). Neskôr bol úver refinancovaný už

len samotným žalovaným, avšak žalobkyňa od rozvodu manželstva na splácanie úveru riadne prispieva,
čo v konaní bolo preukázané a nebolo spochybnené ani žalovaným (striedanie sa v úhradách splátok).
Na nadobúdaní ostatných nehnuteľností, prevažne spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, sa
žalobkyňa podieľala napr. tým, že lustrovala kataster nehnuteľností, aby zistila jednotlivé nehnuteľnosti,spoluvlastníkov týchto nehnuteľností, ktorí boli kontaktovaní s cieľom odkúpenia spoluvlastníckych
podielov do vlastníctva strán sporu. Žalovaný sám rozporne na jednej strane tvrdí, že spoločný majetok
sa nadobúdal a zveľaďoval z jeho zarobených peňazí, ale na strane druhej tvrdí množstvo pôžičiek,

ktoré si nabral od rodiny a známych, o ktorých účelovo tiež tvrdí, že z nich uhradil kúpne ceny za
nehnuteľnosti, prípadne rastlinstvo, ktoré sa vysádzalo na nehnuteľnostiach s cieľom hospodáriť a
podnikať a pod.. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného ďalej uviedla, že v zásade veľké
množstvo výdavkov spojených s majetkom strán sporu a s jeho zveľaďovaním, malo byť podľa slov
žalovaného financované pôžičkami, ktoré si bral pred mnohými rokmi sám žalovaný, riadne ich nesplatil,

hoci žalobkyni tvrdil opak a teraz od nej požaduje, aby sa na ich úhrade podieľala. Teda žalovaný na
jednej strane žiada, aby súd aplikoval disparitu podielov, pretože sa žalobkyňa podľa jeho mienenia
o nič nezaslúžila, na strane druhej sa má žalobkyňa podieľať na dlhoch žalovaného, súvisiacich
s majetkom, na ktorom nemá mať žalobkyňa žiadny alebo takmer žiadny podiel. V rámci svojich
schopností a zdravotných obmedzení žalobkyňa pomáhala aj pri prácach na nehnuteľnostiach, napr.
pri ich vypratávaní, pri hnojení zasadených stromčekov na pozemkoch, ktoré mali slúžiť budúcemu

podnikaniu, pri ich okopávaní, polievaní, pestovala rôznu zeleninu, čo bola strava pre strany sporu,
pomáhala aj s varením pre robotníkov na nehnuteľnostiach a pod.. Žalovaný veľa času trávil v zahraničí,
kde pracoval, a preto pri mnohých prácach okolo spoločných nehnuteľností sa ani nezúčastňoval. Práce
organizovalbuďžalovaný,prípadneichorganizovalisožalobkyňouspoločne,alenapr.dovozpalivového
dreva, kosenie pozemkov zabezpečovala žalobkyňa. Keď bol žalovaný v zahraničí, na výkon prác

dozerala žalobkyňa, pravidelne o všetkom žalovaného informovala, posielala mu fotografie postupu
prác, tiež prác, ktoré vykonávala sama. Žalovaný opakovane poznamenáva, že všetko aj tak platil on
zo svojich peňazí, je to však otázne, keď si údajne musel na všetko požičať od rodiny a od známych
i v čase, keď zarábal. Jeho tvrdenia sú preto rozporné. Ďalšou pomocou pre žalovaného, ktorú on i
jeho matka popierajú bolo to, keď žalobkyňa bývala u matky žalovaného a pomáhala jej v domácnosti,

navštevovala s ňou lekárov, avšak sa jej za to dostalo len nevďaku a osočovania. K zdravotnému
stavu žalobkyne počas manželstva žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že k tejto
otázke sa počas konania vyjadrovala niekoľkokrát a podrobne. Žalovaný zneužíva tieto skutočnosti
v neprospech žalobkyne, ale zdravotného stavu žalobkyne si bol vedomý, akceptoval skutočnosť, že
mala problém sa zamestnať, resp. bol si vedomý toho, že prácou sa jej zdravotný stav zhorší, a preto

chcel, aby sa šetrila, nepracovala a liečila sa. Neobstojí tvrdenie žalovaného o tom, že žalobkyňa
bola schopná sa zamestnať. Žalobkyňa preukázala svoju dlhoročnú diagnózu (problémy s kolenami),
lekárskym správami preukázala, že sa počas celého manželstva so žalovaným liečila, podstupovala
rôzne liečebné procedúry na zlepšenie, prípadne udržanie zdravotné stavu, a to nielen na Slovensku,
ale aj počas pobytov v Nórsku so žalovaným. V uvedenej súvislosti žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu

uviedla, že nesúhlasí a popiera tvrdenia žalovaného o tom, že by nebolo v konaní preukázané, že
zdravotný stav žalobkyne počas manželstva jej v práci nebránil a nebráni. Zdravotný stav žalobkyňu,
hoci neinvalidizovanú, vo výkone riadnej zárobkovej činnosti výrazne obmedzoval. Fyzická práca pre ňu
predstavuje záťaž a práca, tzv. psychická, tiež nie je pre ňu vyhovujúca z dlhodobého hľadiska. Žalovaný
sa opakovane vyjadruje, že ak by objektívne zdravotný stav žalobkyne bránil žalobkyni vo výkone

práce, tak by bola dávno invalidizovaná. Žalovaný by si mal pripomenúť obdobie spred manželstva
strán sporu, kedy sa zdravotné problémy žalobkyni začali a bola istý čas imobilná. S vedomím a
dokonca výslovným súhlasom žalovaného žalobkyňa na riadny pracovný pomer počas manželstva
nepracovala, aby sa šetrila a dokázala udržať svoj zdravotný stav na vtedy aktuálnom statuse. Odkedy v
súvislosti s rozvodom manželstva pracuje, jej zdravotný stav sa zhoršil, čo potvrdzuje jej tvrdenie počas

celého konania. Odkedy žalobkyňa pracuje, zdravotný stav sa jej na niekoľko mesiacov skomplikoval aj
závratovými stavmi, pre ktoré sa žalobkyňa ani nemohla zúčastniť pojednávania. Nie je rozpor v tom,
že na jednej strane žalobkyňa nepracovala, aby sa šetrila a na strane druhej urobila určité práce na
spoločnom majetku. Zatiaľ čo v pracovnoprávnom vzťahu, z ktorého má človek dosahovať príjem sa
vyžaduje pravidelná práca vykonávaná na dennej báze, niekoľko hodín v kuse s kratučkými prestávkami,

práce, ktoré žalobkyňa na spoločnom majetku robila podľa svojich síl, možností a aktuálnych bolestí,
trvali väčšinou veľmi krátko a potom oddychovala. Podľa žalovaného v konaní absentuje znalecké
dokazovanie na posúdenie zdravotného stavu žalobkyne v súvislosti s jej schopnosťou pracovať
počas manželstva. Žalovaný však úplne nepochopiteľne v konaní navrhol vykonanie psychiatrického
posúdenia žalobkyne, čo s jej diagnózou nemá absolútne nič spoločné. Žalobkyňa nemala dôvod

navrhovať znalecké dokazovanie na posúdenie svojho fyzického zdravotného stavu, pričom žalovaný
navrhol znalecké dokazovanie, ktoré nemalo oporu v skutkových tvrdeniach strán sporu, ktorého sa
žalobkyňa zúčastňovať nebude. Súd prvej inštancie podľa žalobkyne správne vyhodnotil skutkový stavna základe vykonaného dokazovania v súvislosti so zdravotným stavom žalobkyne a jeho dopadmi na
schopnosti a možnosti žalobkyne riadne pracovať a dosahovať príjem.

3.1 Vo vzťahu k žalovaným namietanému nevyporiadaniu BSM v širšom zmysle súdom prvej inštancie,
žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že podľa jej názoru súd prvej inštancie
postupoval správne, a to z dôvodu, že vysporadúval zostatok dlhu vo výške ku dňu rozvodu strán
sporu, t. j. zostávajúci dlh ku dňu rozvodu strán sporu rozdelil medzi strany sporu rovným dielom,
na základe čoho už nebude dôvodné, aby zohľadňoval jednotlivé zaplatené splátky úveru po rozvode

manželstva. Súd prvej inštancie podľa žalobkyne správne konštatoval, že ani jeden z bývalých manželov
neuhradil po rozvode na splátkach viac ako polovicu zostatku dlhu ku dňu rozvodu manželstva (viď.
odsek 52.9 na strane 58. odôvodnenia rozsudku). Iba za opačnej situácie by bolo podľa žalobkyne
dôvodné zohľadňovať zaplatené splátky úveru a taktiež za situácie, že by súd pri vyporadúvaní tohto
dlhu vychádzal z jeho aktuálnej zostatkovej hodnoty, t. j. ku dňu rozhodnutia. Ak by postupoval tak
ako požaduje žalovaný, nastala by nedôvodná duplicita vo výpočtoch. K rozdeleniu nehnuteľného

majetku v BSM žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že žalovaný namieta rozdelenie
nehnuteľného majetku v BSM medzi strany sporu v tom, že rodinný dom a hospodársku budovu
súd prvej inštancie prikázal žalobkyni a spoluvlastnícke podiely na pozemkoch žalovanému. Považuje
to za nelogické riešenie, keďže on prevádzkuje v rodinnom dome podnikanie a na strane druhej sa
nebude stíhať venovať poľnohospodárskej (rastlinnej výrobe) kvôli pracovnému pomeru („do práce

nastúpil, pretože sa podnikaniu nedarí“). Žalovaný môže pociťovať nespravodlivosť v rozdelení majetku,
avšak vzhľadom k jeho opakovaným tvrdeniam o tom, že nemá ako žalobkyňu vyplatiť zo všetkého
majetku, si nemôže nárokovať na všetko. Jeho vlastný návrh na prikázanie, napr. rodinného domu
do podielového spoluvlastníctva strán sporu je neprijateľný a nerieši situáciu bývalých manželov. Ak
sa žalovanému v podnikaní nedarí, mal by zvážiť jeho ďalšiu existenciu. Pre nefungujúce podnikanie

nepotrebuje žalovaný ani celý rodinný dom, ani jeho väčšinu, ani tie dve miestnosti, pretože v Budči
je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu, v ktorom žije a dokonca tam v minulosti prevádzkoval
kaviareň, t. j. mohol by si tam presunúť svoje podnikanie. Dve miestnosti na podnikanie žalovaného
sa určite vo veľkom rodinnom dome, kde žije sám s matkou, nájdu. Na druhej strane ona svoj návrh
rozdelenia majetku patriaceho do BSM logicky odôvodnila aj tým, že ona je v tejto dvojici tá, ktorá nemá

vlastné bývanie a prostredníctvom výlučného vlastníctva rodinného domu by si ho vedela zabezpečiť.
Zdôraznila, že jej návrhom na prerozdelenie spoločného majetku bola zároveň naplnená požiadavka
žalovanéhonačonajnižšívyrovnacípodiel,pretoženemápeniaze.Akonespravodlivosť vnímažalovaný
aj to, že dostal do vlastníctva spoluvlastnícke podiely alebo pozemky na poľnohospodárenie, o ktoré
nemá záujem, nemá tam studňu, nemá tam elektrickú prípojku ani prístupovú cestu k nim. Podľa návrhu

žalovaného však tieto nehnuteľnosti mala dostať žalobkyňa. Vo vzťahu k studni žalobkyňa uviedla,
že stará studňa na jednom z pozemkov, ktoré pripadli žalovanému, takže nie je dôvodná námietka
žalovaného. Nepravdivé je aj tvrdenie žalovaného o tom, že na pozemok parcela č. XXXXX/X nie je
prístup,pretožejetampriamyprístupzparcelyE-KNč.25959,ktorájepodľamapycestouapatrímestu.
Zriadenie elektrickej prípojky k pozemku žalovaného by tiež nemusel byť problém. Rozdelenie majetku

ako k nemu pristúpil súd prvej inštancie je podľa žalobkyne veľmi spravodlivé a účelné, pretože sú v ňom
zohľadnené individuálne okolnosti prípadu. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je napísaný

chaoticky a nezrozumiteľne, čo potvrdzuje skutočnosť, že jeho výroková časť obsahuje spolu 15
výrokov, avšak ani jedným z týchto výrokov súd prvej inštancie nerozhodol o nároku na náhradu
trov konania. Odôvodnenie rozsudku je neprehľadné a neucelené a takéto vady rozsudku nemožno
odôvodniť tým, že spisový materiál má tisíc strán. Nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozsudku je nielen
v opise skutkového stavu, ale aj v úvahách súdu o tom, ako dospel k výrokom rozhodnutia. Na

tieto skutočnosti poukázal vo svojom odvolaní a na niektoré nezrozumiteľnosti poukazuje aj v tomto
vyjadrení. Vo vzťahu k zásluhovosti žalobkyne na nadobudnutí a udržiavaní majetku patriaceho do
BSM, žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že ohľadom tvrdenia žalobkyne ako
subjektívne vníma rozsah vlastných zásluh na nadobudnutí a udržiavaní majetku patriaceho do BSM
uvádza, že uvedené nie je jeho subjektívne vnímanie, ale toto bolo v konaní riadne preukázané. V

konaní bolo preukázané, aké príjmy za trvania manželstva dosiahol a aké príjmy dosiahla žalobkyňa.
Z týchto príjmov okrem nadobúdania majetku do BSM a jeho následnému zveľaďovaniu, vyživoval aj
samotnú žalobkyňu, čo žalobkyňa potvrdila. Ak by žalobkyňu počas trvania manželstva nevyživoval,
je zrejmé, že by jej v konaní preukázané príjmy nepokryli výdavky ani na jej vlastnú spotrebu.Okrem vyživovania žalobkyne jej počas manželstva zaobstaral aj bezplatné bývanie v rodinnom dome
v Budči pri svojej matke. Žalobkyňa z tohto bývania odišla na základe vlastného rozhodnutia a išla
bývať do spoločného rodinného domu v Detve, v ktorom jej tiež poskytoval peňažné prostriedky na

bývanie. Žalobkyňa sa zároveň tvrdeniami o svojej zásluhovosti akoby snaží dopĺňať odôvodnenie
rozsudku. Takéto tvrdenia žalobkyne o tom, akým spôsobom sa žalobkyňa zaslúžila o nadobúdanie a
udržiavanie spoločného majetku, však súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neuvádza. To čo teda
žalobkyňa vo svojom vyjadrení k zásluhovosti rozpísala na viac ako dve strany, z odôvodnenia rozsudku
nevyplýva a jeho napadnutie odvolaním je tak dôvodné. Pokiaľ žalobkyňa vo vyjadrení km odvolaniu

poukazuje na to, že majetok nadobúdaný do BSM nebol nadobúdaný z jeho výlučných prostriedkov,
ale z finančných pôžičiek, je podľa žalovaného potrebné poukázať na to, že v konečnom dôsledku
bol majetok nadobudnutý do BSM a tento bol nadobudnutý tak, že zaobstaral prostriedky na jeho
nadobudnutie, či už svojimi príjmami alebo prostredníctvom pôžičiek, ktoré riadne spláca. K zásluhovosti
žalobkyne na nadobúdaní spoločného majetku spočívajúcej v tom, že žalobkyňa lustrovala kataster
nehnuteľností a kontaktovala tretie osoby, žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že

takouto činnosťou nemožno nadobudnúť vlastnícke práva k nehnuteľnostiam. Oslovenie na katastri
nehnuteľností vylustrovaného vlastníka spoluvlastníckeho podielu nezakladá prevod spoluvlastníckeho
podielu do BSM. Ak aj boli niektorí predchádzajúci spoluvlastníci nehnuteľností, ktoré teraz patria do
BSM oslovení žalobkyňou, tak prevod spoluvlastníckych podielov, ktorý bol odplatný, bol hradený z
príjmov alebo prostriedkov, ktoré zabezpečil on. Je zjavné, že ak by nezabezpečil dostatočné príjmy na

kúpu týchto spoluvlastníckych podielov, tak lustráciu by žalobkyňa ani nemusela vykonávať, keďže by sa
touto aktivitou (prezeraním verejne prístupných listov vlastníctva) nezväčšila masa BSM. Žalobkyňa ako
zásluhovosť na nadobudnutí majetku patriaceho do BSM ďalej uvádza, že počas jeho pobytu v zahraničí
sa starala a zveľaďovala majetok v BSM tým, že okopávala, polievala, pestovala zeleninu, varila pre
robotníkov a pod. V konaní nepopieral, že by uvedené práce žalobkyňa nevykonávala. V konečnom

dôsledku ani nežiadal, aby žalobkyni z majetku patriaceho do BSM nebolo nič prisúdené, čo preukazujú
všetky jeho eventuálne návrhy k vyporiadaniu BSM, či už disparitou v pomere 1/5-tina žalobkyni ku
4/5-tinám žalovaného alebo iným spôsobom. Vyššie uvedené práce žalobkyne na spoločnom majetku
však nebránili žalobkyni riadne sa zamestnať a zabezpečiť tak príjmy do spoločného majetku. V konaní
bolo preukázané, že žalobkyňa je schopná pracovať a že jej ochorenie nie je také vážne, aby jej

bránilo vykonávať pracovnú činnosť. V konečnom dôsledku sa žalobkyňa po rozvode manželstva riadne
zamestnala. Skutočnosť, že žalobkyňa bola aj počas manželstva schopná pracovať, je faktom a nie
účelovým tvrdením proti žalobkyni. Práve naopak žalobkyňa zo seba účelovo vytvorila práceneschopnú
osobu predložením množstva lekárskych správ, z ktorých práceneschopnosť nevyplýva. Súd prvej
inštancie bez odôvodnenia prevzal tvrdenia žalobkyne ohľadom jej práceneschopnosti a neschopnosti

sa počas trvania manželstva zamestnať a k preukázanej skutočnosti, že je a bola schopná práce,
nezaujal žiadne stanovisko. Okrem toho z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že práve zdravotný stav
žalobkyne a jej neschopnosť sa zamestnať viedli súd prvej inštancie k nevyhoveniu jeho návrhu na
rozdelenie BSM v disparite podielov v pomere 1/5-tina ku 4/5-tinám a pristúpeniu k rozdeleniu podielov
50:50(ajtolenformálnevodôvodnení anievskutočnosti).Súdprvejinštancietaknesprávnevychádzal

zo zisteného skutkového stavu, keď bez odôvodnenia prevzal len tvrdenia žalobkyne a na preukázané
skutočnosti neprihliadol, a teda bez odôvodnenia a v rozpore so skutkovým stavom nevyhovel jeho
návrhu na disparitné rozdelenie BSM. Žalobkyňa okrem lustrácie katastra nehnuteľností, kontaktovania
tretích osôb, okopávania, polievania, pestovania zeleniny a podobných prác, neuvádza žiadne iné
vnosy do spoločného majetku, ktorého hodnota v čase rozvodu manželstva v časti aktív predstavovala

89.270,72 Eur a v časti pasív 33.203,15 Eur. Súd prvej inštancie napriek tomu rozhodol tak, že jemu
prikázal aktíva v hodnote 40.580,33 Eur spolu so všetkými pasívami v hodnote 33.203,15 Eur a zároveň
mu uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania podielov sumu 4.054,- Eur a žalobkyni prikázal
aktíva v hodnote 48.686,89 Eur. Žalobkyňa teda nadobudla aktíva zo spoločného majetku o 8.109,06
Eur vo väčšom rozsahu ako on, bol jej priznaný nárok na zaplatenie vyrovnacieho podielu o veľkosti

4.054,- Eur a zároveň nenadobudla žiadne dlhy. Žalobkyňa uvedené nadobudla napriek tomu, že v
konaní bolo preukázané, že takmer všetky príjmy do BSM boli zabezpečené na základe jeho pracovnej
činnosti, že žalobkyňa v konaní nepreukázala práceneschopnosť za trvania manželstva a nemožnosť sa
zamestnať,ževkonaníbolopreukázané,žesaožalobkyňustaral,vyživovalju,zabezpečovaljejbývanie
a základné potreby a že žalobkyňa sa na zhodnotení spoločného majetku podieľala len občasnými

prácami (polievanie, okopávanie a pod.). Z uvedeného vyplýva, že práve žalobkyňa subjektívne vníma
jej zásluhy na nadobúdaní a udržiavaní spoločného majetku, ak takéto vyporiadanie BSM považuje za
správne a spravodlivé. Vo vzťahu k užívaniu nehnuteľností žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne
uviedol, že k argumentácii žalobkyne ohľadom presunutia jeho prevádzky do rodinného domu v Budčiuvádza,žetoniejemožné.VrodinnomdomevBudčiniesúpriestory,ktoréspĺňajúpodmienkynavýrobu
potravinárskych výrobkov, kŕmnych zmesí a nápojov. Takéto podmienky na vlastné náklady zabezpečil v
rodinnom dome, ktorý je predmetom tohto konania. Vo vzťahu k vyporiadaniu v širšom zmysle žalovaný

vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne ešte uviedol, že v celom rozsahu trvá na skutočnostiach uvedených
v jeho odvolaní. Pokiaľ ide o rozdelenie nehnuteľného majetku, žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu
žalobkyne uviedol, že počas trvania manželstva z jeho pracovných príjmov zabezpečoval spoločné
živobytie so žalobkyňou, bývanie, stravu ako aj nadobúdanie a zveľaďovanie spoločného majetku, čo
v konaní aj riadne preukázal, napriek uvedenému mu súd prvej inštancie rozsudkom prikázal všetky

dlhy v hodnote 33.203,15 Eur a prikázal mu nehnuteľnosti v hodnote 40.580,83 Eur, teda o 8.109,06
Eur v nižšej hodnote ako ich prikázal žalobkyni, uložil mu povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4.054,-
Eur a to titulom, o ktorom sa len domnieva, že ide o vyrovnávací podiel, keďže súd ani vo výroku a
ani v odôvodnení rozsudku neuviedol, čo táto suma vlastne predstavuje. Rozsudok súdu prvej inštancie
je v jeho výrokovej časti voči nemu nespravodlivý a zároveň ani nemá podklad v odôvodnení, keďže
podľa odôvodnenia rozsudku mal žalovaný nárok na vyrovnací podiel a nepreberá na seba žiadne

dlhy a podľa odôvodnenia mal súd prvej inštancie k rozdeleniu BSM pristúpiť v pomere 50 : 50, čo
neurobil.Rozhodnutiesúduprvejinštanciejepotrebnézvyššieuvedenýchdôvodovarovnakozdôvodov
uvedených v odvolaní, ktorých sa pridržiava, v plnom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Zároveň si žalovaný uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

5.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34ods.1CSP)prejednalodvolaniežalovanéhovrozsahuazdôvodov
daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa
ust. § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“),
zánikom manželstva zanikne i bezpodielového spoluvlastníctvo manželov.

7. Podľa ust. § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná

sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

8. Podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho

ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý
z manželov staral o rodinu a na to ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba tiež vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

9. Po prejednaní odvolania žalovaného odvolací súd uvádza, že odvolaním napadnutý rozsudok

údu prvej inštancie nemožno považovať za riadne odôvodnený v zásadných otázkach týkajúcich sa
vyporiadania BSM, obsiahnutých v argumentoch strán sporu, ktoré si v zmysle judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva vyžadovali, aby na ne bola v odôvodnení rozhodnutia daná presvedčivá odpoveď
(viď rozhodnutia vo veciach Ruiz Torija proti Španielsku, Hiro Balani proti Španielsku, Georgiadis proti
Grécku, Higgins proti Francúzsku). Rovnako súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces

podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace
s predmetom žiadanej súdnej ochrany. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 330/2013,
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným

spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo
veci podstatné a právne významné. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné
a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil.

10. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je

predpokladom preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť
len z jeho odôvodnenia. V tejto súvislosti je právne významný odsek 2 vyššie uvedeného § 220 CSP,
podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil,
aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aképrostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku
bolopresvedčivé.Štruktúraodôvodneniarozsudkujevpriamejspojitostisozákladnýmprávomnasúdnu
ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom,
ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný
pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu

ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Keďže vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné
hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo žalovanému ako odvolateľovi znemožnené,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva
na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť pred odvolacím súdom, odvolací súd
postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že znenie § 150 Občianskeho zákonníka nevylučuje, aby súd
vyjadril rozdielnosť podielov manželov (disparitu podielov) pri vyporiadaní spoločnej veci/spoločných
vecí prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí,
a to tak že vec prikáže do výlučného vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie

spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere.

12. Vyporiadanie v širšom zmysle znamená, že do úvahy sa berú a vysporadúvajú aj pohľadávky a dlhy
vzniknuté za trvania manželstva.

13. Po vrátení veci na ďalšie konanie sa súd prvej inštancie presvedčivo vysporiada so všetkými
otázkami podstatnými pre rozhodnutie (hlavne s: disparitou podielov s akcentom na skutočnosť, ktorý
z manželov a v akej miere sa reálne pričinil o nadobudnutie a udržanie majetku patriaceho do BSM,
vyporiadaním BSM v širšom zmysle, vrátane spoločných dlhov, ktoré vznikli bývalým manželom za
trvania manželstva, správnym ustálením masy BSM, účelným prikázaním majetku patriaceho do

BSM tomu-ktorému z bývalých manželov, žalovaným tvrdeným výlučným dlhom žalobkyne, ktorý
mal byť za trvania manželstva uspokojený z prostriedkov patriacich do BSM, riadnym odôvodnením
povinnosti zaplatiť vyrovnací podiel v prípade, že súd prvej inštancie po opätovne vykonanom
dokazovaní a prejednaní veci o uložení tejto povinnosti niektorému z bývalých manželov rozhodne)
tak, aby bol naplnený účel a zmysel vyššie citovaného ust. § 149 ods. 1 v spojení s ust. § 150

Občianskeho zákonníka, ktorým je spravodlivé rozdelenie majetku patriaceho do BSM po zániku BSM,
vrátane spoločných dlhov bývalých manželov vzniknutých za trvania manželstva. Zároveň súd prvej
inštancie samostatným výrokom rozhodne o trovách prvoinštančného konania, ktorý výrok o trovách
prvoinštančného konania vo výrokovej časti odvolaním napadnutého rozsudku absentuje, hoci v odseku
61. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že „o trovách konania rozhodol podľa ust. § 255

ods.2CSPtak,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovkonania“(čoznamená,ževčastitrov
konania výroková časť odvolaním napadnutého rozsudku nekorešponduje s odôvodnením odvolaním
napadnutého rozhodnutia) a v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP rozhodne v rámci rozhodovania o trovách
konania aj o trovách tohto odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo

zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.