Rozsudok · Bezdôvodné obohatenie · Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/167/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209200507
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1209200507.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu
JUDr. Michaely Krajčovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v spore žalobcu: Letisko M.R.Štefánika - Airport
Bratislava, a.s. (BTS), so sídlom Letisko M.R. Štefánika, Bratislava, IČO: 35 884 916, proti žalovaným:
1/ B.. R. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. cesta XX, R., 2/ G.. K. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX,
R., obaja zastúpení JUDr. Helenou Hynkovou, advokátkou, so sídlom Radničné nám. 7/B, Bratislava, o

vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
II. z 19. februára 2019, č.k. 9C/18/2009 -657, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 19. februára 2019, č.k.
9C/18/2009-657,terazvecvedenánaMestskomsúdeBratislavaIVpodsp.zn. B2-9C/18/2009,
v napadnutom I. výroku, p o t v r d z u j e.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 19. februára 2019, č.k.

9C/18/2009-657,terazvecvedenánaMestskomsúdeBratislavaIVpodsp.zn. B2-9C/18/2009,
v napadnutom II. výroku, m e n í tak, že žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi peňažnú náhradu za užívanie nehnuteľnosti, vedenej správou katastra pre hlavné mesto SR
Bratislavu na LV 1252 pre k.ú. Trnávka, ako pozemok parc. č. 15 783/81 o výmere 232 m2 vo výške
786,22 eur (teda v rozsahu 38 m 2 tejto parcely) za obdobie od 10.12.2012 do dňa 12.04.2015, vrátane
úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 786,22 eur odo dňa 12.12.2014 až do zaplatenia,

a vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v rozsahu 26 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom z 19. februára 2019,
č.k. 9C/18/2009-657 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a
nerozdielnezaplatiťžalobcovisumuvovýške22.525,-eurtitulombezdôvodnéhoobohatenia,zaobdobie

od 30.12.2009 do 29.12.2011, vrátane úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 22.525,- eur
odo dňa 28.01.2012 až do zaplatenia (výrok I.), uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu za užívanie nehnuteľnosti, vedenej správou katastra pre hlavné
mesto SR Bratislavu na LV XXXX pre k.ú. F., ako pozemok parc. č. XX XXX/XX o výmere 232 m2 vo
výške 4799,48 eur za obdobie od 10.12.2012 do dňa 12.04.2015, vrátane úrokov z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 4.799,48 eur odo dňa 12.12.2014, až do zaplatenia (výrok II.), žalobu vo zvyšnej

časti zamietol (výrok III.) a žalobcovi priznal proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu
48 % (výrok IV.).2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa pôvodne v konaní domáhal
vypratania a odovzdania nehnuteľnosti, vedenej na LV č. XXXX, k.ú. F., ako pozemok parc. č. XXXXX/
XX, o výmere 1085 m2, záhrady žalovanými. Žalobca tvrdil, že je vlastníkom tejto nehnuteľnosti, ktorú

mali žalovaní prenajatú na základe nájomnej zmluvy č. NZ/R./TU/XX/XX/XXXX zo dňa 29.01.2002,
uzavretejmedziprávnympredchodcomžalobcu-Slovenskourepublikou,zastúpenousprávcommajetku
štátu - štátnou príspevkovou organizáciou: Slovenská správa letísk, Letisko M.R. Štefánika, 823 01
Bratislava, ako prenajímateľom a žalovanými ako nájomcami. Predmetný nájomný vzťah mal skončiť
dňa 31.12.2005, uplynutím doby nájmu. Žalovaní však naďalej užívali predmetnú nehnuteľnosť a v

zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka došlo k zákonnej prolongácií nájmu do 31.12.2006;
prolongácia nájmu sa uplatnila aj v roku 2007 a 2008. Dňa 18.12.2007 vypovedal žalobca predmetnú
nájomnú zmluvu voči žalobcovi 1/ (výpoveď mu bola doručená dňa 02.01.2008), výpovedná lehota mu
uplynula dňa 01.05.2008 (§ 122 ods. 2 OZ). Žalobca vyzval žalovaného 1/ na dobrovoľné odovzdanie
nehnuteľnosti výzvou zo dňa 02.06.2008, doručenou dňa 20.06.2008 a predžalobnou výzvou zo dňa
01.07.2008, doručenou dňa 21.07.2008, avšak bezúspešne. Žalovanej 2/ bola výpoveď z nájomnej

zmluvy doručená dňa 07.08.2008 a výpovedná doba jej uplynula dňa 01.12.2008. Ani žalovaná 2/
predmet nájmu neodovzdala.

3. Žalobca v priebehu konania upravil žalobný petit z dôvodu vyhotovenia geometrického plánu č. XXX/
a/XXXX, úradne overeného Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislava dňa 13.07.2010 pod č.

XXXX/XXXX, ktorým došlo k odčleneniu pozemkov - parc. č. XXXXX/XX, záhrady vo výmere 232 m2,
parc. č. XXXXX/XX - záhrady vo výmere 503 m2 od žalovanej parcely č. XX XXX/XX o pôvodnej výmere
1075 m2, záhrada, ktorá po tejto úprave je vo výmere 350 m2. Súčasne uviedol, že dňa 21.01.2009
podal na súd žalobu o vypratanie, čím jednoznačne prezentoval nezáujem o ďalšie pokračovanie
nájomného vzťahu, a preto žiadal o vydanie veci. Po skončení nájmu žalovaní neplatili peňažnú náhradu

titulom užívania nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, preto si žalobca uplatnil vydanie bezdôvodného
obohatenia za užívanie žalovaných nehnuteľností za obdobie od 30.12.2009 do 29.12.2011 (t.j. 2 roky
spätne) vo výške 19 187,14 eur, vrátane úrokov z omeškania od momentu uplatnenia práva na jeho
vydanie voči žalovaným až do zaplatenia. Výšku peňažnej náhrady za užívanie nehnuteľností vyčíslil s
poukazom na závery znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného spoločnosťou ZNALCI, s.r.o.,

ktorý nechal vypracovať a v zmysle ktorých bola všeobecná hodnota ročného nájmu nehnuteľnosti
pre roky 2009 a 2010 stanovená na 9.593,57 eur ročne. Súd uznesením zo dňa 19.01.2012 č.k.
9C /18/2009-97 pripustil zmenu petitu.

4. Žalobca súdu oznámil, že žalovaní v priebehu konania fyzicky odovzdali časť žalovaných

nehnuteľností, a to preberacím protokolom zo dňa 18.10.2012, pričom v zmysle tohto preberacieho
protokolu odovzdanými nehnuteľnosťami boli pozemky parc. č. XX XXX/XX o výmere 232 m2, parc.
č. XX XXX/XX o výmere 503 m2, parc. č. XX XXX/XX o výmere 350 m2. Avšak aj napriek tomu,
že v preberacom protokole bola nehnuteľnosť parc. č. XX XXX/XX o výmere 232 m2 uvedená ako
odovzdávaná, túto žalovaní aj po podpise preberacieho protokolu stále užívali a aj naďalej užívajú,

okrem iného, na jej časti je postavená časť rodinného domu, ako tzv. "čierna stavba". Uvedené je
zrejmé aj vzhľadom na znenie listu žalovaných zo dňa 05.05.2011 označeného ako "Žiadosť", a taktiež
z fotografickej snímky pozemku parc. č. XX XXX/XX o výmere 232 m2 zo dňa 05.12.2014. Nakoľko
predmetné nehnuteľnosti - pozemky parc. č. XX XXX/XX o výmere 232 m2, parc. č. XX XXX/XX o
výmere 503 m2, parc. č. XX XXX/XX o výmere 350 m2 boli a stále sú vo vlastníctve žalobcu a žalovaní

tieto všetky pozemky užívali bez právneho dôvodu v období od 30.12.2009 do 29.12.2011, a naďalej
až do odovzdania predmetných pozemkov preberacím protokolom zo dňa 18.10.2012 a pozemok
parc. č. XX XXX/XX o výmere 232 m2 užívajú žalovaní doposiaľ aj napriek odovzdaniu preberacím
protokolom zo dňa 18.10.2012 (na uvedenom pozemku majú postavenú stavbu - časť rodinného domu)
(viď Informatívna snímka katastrálnej mapy), žalobca netrval na vyprataní predmetných pozemkov, ale

upravil petit v časti vydania bezdôvodného obohatenia za toto užívanie a taktiež upravil petit v časti
povinnosti žalovaných zaplatiť peňažnú náhradu za užívanie pozemku parc. č. XX XXX/XX o výmere
232 m2 bez právneho titulu, ktoré trvá až doposiaľ. Žiadal preto, aby súd pripustil zmenu petitu v
nasledovnom znení: „Žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
19.187,14 eur titulom bezdôvodného obohatenia, za obdobie od 30.12.2009 do 29.12.2011, vrátane

úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 19.187,14 eur od prvého dňa po doručení žaloby
žalovaným, až do zaplatenia. Žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 7.674,86 eur titulom bezdôvodného obohatenia, za obdobie od 30.12.2011 do 18.10.2012,
vrátane úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 7.674,86 eur odo dňa 12.12.2014, aždo zaplatenia. Žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť peňažnú náhradu za užívanie
nehnuteľnosti, vedenej správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu na LV XXXX pre k.ú. Trnávka,
ako pozemok parc. č. XX XXX/XX o výmere 232 m2 vo výške 5,62 eur denne za obdobie od 19.10.2012

do dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, vrátane úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne odo dňa
12.12.2014, až do zaplatenia." Súdu predložil aj výpočtovú tabuľku s údajmi a hodnotami, ktorej
podkladom bol znalecký posudok č. XX/XXXX, vypracovaný spoločnosťou ZNALCI, s.r.o., podľa ktorej
žiadal prisúdiť v petite žaloby požadované finančné plnenie titulom bezdôvodného užívania a peňažnej
náhrady za užívanie nehnuteľnosti. Súd uznesením zo dňa 15.01.2015, č. k. 9C/18/2009-127 túto zmenu

petitu žaloby pripustil.

5.Žalobcavpriebehukonania,spoukazomnapredajnehnuteľnostížalobcom(13.04.2015)tretejosobe,
časovo ohraničil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia dňom predchádzajúcim dňu podpisu
zmluvy o prevode vlastníckeho práva na nového vlastníka a žiadal upraviť petit s vyčíslením výšky
bezdôvodného obohatenia do dňa 12.04.2015. Nakoľko predmetné nehnuteľnosti - pozemky parc. č.

XX XXX/XX o výmere 232 m2, parc. č. XX XXX/XX o výmere 503 m2, parc. č. XX XXX/XX o výmere
350 m2 boli vo vlastníctve žalobcu do 12.04.2015 a žalovaní tieto všetky pozemky užívali bez právneho
dôvodu v období od 30.12.2009 do 29.12.2011, a naďalej až do odovzdania predmetných pozemkov
preberacím protokolom zo dňa 18.10.2012 a pozemok parc. č. XX XXX/XX o výmere 232 m2 užívali
žalovaní do dňa 12.04.2015 aj napriek odovzdaniu preberacím protokolom zo dňa 18.10.2012 (na

uvedenom pozemku mali postavenú stavbu - časť rodinného domu), žalobca žiadal o úpravu petitu v
časti povinnosti žalovaných zaplatiť i peňažnú náhradu za užívanie pozemku parc. č. XX XXX/XX o
výmere 232 m2 bez právneho titulu, a to do dňa 12.04.2015 v nasledujúcom znení: „Žalovaní 1/, 2/ sú
povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 19.187,14 eur titulom bezdôvodného
obohatenia, za obdobie od 30.12.2009 do 29.12.2011, vrátane úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne

zo sumy 19.187,14 eur od prvého dňa po doručení žaloby žalovaným, až do zaplatenia. Žalovaní 1/, 2/
sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.674,86 eur titulom bezdôvodného
obohatenia, za obdobie od 30.12.2011 do 18.10.2012, vrátane úrokov z omeškania vo výške 8,05 %
ročne zo sumy 7.674,86 eur odo dňa 12.12.2014, až do zaplatenia. Žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť peňažnú náhradu za užívanie nehnuteľnosti, vedenej správou katastra pre hlavné

mesto SR Bratislavu na LV XXXX pre k.ú. F., ako pozemok parc. č. XX XXX/XX o výmere 232 m2
vo výške 5.091,72 eur za obdobie od 19.10.2012 do dňa 12.04.2015, vrátane úrokov z omeškania vo
výške 8,05 % ročne odo dňa 12.12.2014, až do zaplatenia." Súd uznesením zo dňa 04.05.2015, č. k.
9C/18/2009-143 túto zmenu žaloby pripustil.

6. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že cena nájmu pozemkov vedených na LV č. XXXX k.ú. F.,
číslo parcely XXXXX/XX vo výmere 1 085 m2, predstavovala za rok 2009 sumu 9.593,57 eur a za rok
2010 sumu 9.593,57 eur, spolu vo výške 19.187,14 eur (viď závery znaleckého posudku predloženého
žalobcom č. X/XXXX vypracovaného spoločnosťou ZNALCI s.r.o.). Zo žiadosti žalovaného 1/ zo dňa
05.05.2011 súd zistil, že žalovaný 1/ písomne dňa 05.05.2011 požiadal žalobcu o odkúpenie parc.

č.XXXXX/XX vedenej na LV.č. XXXX s odôvodnením, že časť domu žalovaných
je situovaný na parc. č. XXXXX/XX, t.j. pozemku žalobcu. Žalovaní v konaní tvrdili, že v roku 1996
spoločne odkúpili do bezpodielového spoluvlastníctva rodinný dom na parc. č. XXXXX/XX, vedený na
LV č. XXXX pre kat. úz. F., R. II. Kúpený dom bol predávajúcim zrekonštruovaný, pričom nový stav nebol
skolaudovaný a vykonané zmeny neboli zakreslené v geometrickom pláne a katastrálnej mape. Až po

odkúpení domu a parc. č. XXXXX/XX, na ktorej sa dom nachádza žalovaní zistili, že boli uvedení do
omylu a časť nehnuteľnosti - domu vo výmere 38 m2 zasahuje do parc.č. XXXXX/XX, vedenej na LV č.
XXXX, kat. úz. F., R. II, ktorá v tom čase nebola majetkovoprávne usporiadaná s Pozemkovým fondom
SR. Dňa 29.01.2002 uzatvorili sporové strany Zmluvu o nájme nehnuteľností č. NZ/R./TU/XX/XX/XXXX,
predmetom ktorej bol nájom parc. č. XXXXX/XX, k.ú. F., vedenej na LV č. XXXX o výmere 1085 m2

s využitím záhrada, s určenou cenou nájmu 5,- Sk/m2/ročne, t.j. cena ročného nájmu predstavovala
celkom sumu 5.425,- Sk. Táto nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, od 01.01.2002 do
31.12.2005. V roku 2006 predložil žalobca žalovaným návrh nájomnej zmluvy na parc. č. XXXXX/XX
na obdobie od 01.02.2006 do 31.12.2006 s navrhovanou cenou nájmu 119,19 Sk/m2/rok na základe
znaleckého posudku B.. A. I. č. X/XXXX. Ročná cena nájmu bola navrhnutá na 130.036,- Sk (4.316,40

eur). Žalovaní tento návrh zmluvy odmietli z dôvodu navrhovanej ceny, krátkodobosti nájmu ako aj z
dôvodu, že túto časť pozemku nemali nevyhnutnú potrebu využívať, keď prístup do domu a garáže mali
zabezpečený cez vlastný pozemok. - z parc. č. XXXXX/XX, z hlavnej cesty. Na parc. č. XXXXX/XX sa
nachádzajú okrasné domy a kríky a bývalým vlastníkom domu boli vykonané terénne úpravy spolu sozástavbou vo výmere 38 m2. V zmysle už neplatnej nájomnej zmluvy mali žalovaní povinnosť predmetnú
parceluudržiavať,čožalovaníajčiniliapredmetnúnehnuteľnosťudržiavaliajnapriektomu,ževzhľadom
na aktuálny právny stav predmetnú parcelu po skončení jej nájmu nevyužívali, okrem zastavanej časti

pozemku. Preto oznámili svoj nezáujem o krátkodobý prenájom pozemku a požiadali o odkúpenie časti
pozemku vo výmere 38m2. V roku 2009 požiadali žalobcovia o odkúpenie pozemku parc. č. XXXXX/
XX do vlastníctva, čím by sa odstránil zásah časťou zástavby domu do vlastníctva žalobcu. Žiadosť
o odkúpenie nehnuteľnosti bola listom zo dňa 25.02.2010 žalobcom zamietnutá z dôvodu výstavby
verejnoprospešnej stavby. Po skončení nájmu žalovaným 1/ dňa 01.05.2008 žalobca žiadal žalovaného

1/ o odovzdanie nehnuteľnosti, písomnou výpoveďou nájomnej zmluvy skončil nájomný vzťah žalovanej
2/ dňom 01.12.2018. Nie je pravdou, že po skončení nájmu žalovaní užívali predmet nájmu ako
záhradu, obaja žalovaní zástavbou zasahovali do vlastníckeho práva žalobcu iba v rozsahu 38 m2.
Žalobca vyzýval žalovaných na odovzdanie pozemku, na čo žalovaní reagovali podaním opakovanej
žiadosti dňa 05.05.2011 o odkúpenie parcely XXXX/XX, ktorá vznikla rozdelením parcely č. XXXXX/
XX geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 14.05.2008 ako parc. č. XXXXX/XX, záhrady vo výmere

232 m2, parc. č. XXXXX/XX - záhrady vo výmere 503 m2 a parc. č. XXXXX/XX- záhrady vo výmere
350 m2. Na predmetnú žiadosť žalovaných žalobca predložil návrh na prenájom parc. č. XXXXX/XX vo
výmere 232 m2 žalovaným a predmetom nájomnej zmluvy by bolo aj dojednanie podmienok vypratania
parc. č. XXXXX/XX a XXXXX/XX. Po usporiadaní užívacích vzťahov by žalobca zobral svoju žalobu
späť. Návrh na odkúpenie parc. č. XXXXX/XX žalobca odmietol bez uvedenia dôvodu. Dňa 18.10.2012

došlo k odovzdaniu sporných pozemkov bez povinnosti žalovaných odstrániť terénne úpravy na parc.
č XXXXX/XX, XXXXX/XX a XXXXX/XX. Následne sa žalovaný 1/ opakovane snažil o odkúpenie parc.
č. XXXXX/XX vo výmere 233 m2, prípadne časti tejto parcely vo výmere 38 m2, ale neúspešne. Dňa
16.11.2009 uzatvorili žalovaní kúpnu zmluvu so spoločnosťou BRS, a.s., IČO: 35721243, so sídlom v
Bratislave, Hraničná 18, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva nehnuteľnosti zapísaných na LV č.

XXXX pre kat. úz. F., okres BA II, v prospech kupujúceho. Podmienkou vkladu do KN a zápisu zmien
na LV bolo úplné vysporiadanie vlastníckych práv k parc. č. XXXXX/XX v časti zastavanej plochy vo
výmere 38 m2. Až dodatkom ku kúpnej zmluve bol realizovaný prevod vlastníckeho práva na spoločnosť
BRS a.s., ktorá do užívania nadobudnutých nehnuteľností vstúpila až dňom podpisu kúpnej zmluvy
dňa 16.11.2009. Žalovaní sa koncom roka 2008 presťahovali do ich rodinného domu v L.. Žalovaní

mali za to, že žalobca nepreukázal užívanie sporných nehnuteľností žalovanými v rozsahu, za aký si
si uplatňuje nárok na plnenie. Žalovaní preukázateľne užívali iba zastavanú časť parc. č. XXXXX/XX
v rozsahu 38 m2. Zvyšné časti neužívali. Od 01.01.2009 sa presťahovali do ich rodinného domu v
L. (zrejme R.), kde majú evidovaný trvalý pobyt. Dňa 16.11.2009 uzatvorili žalovaní kúpnu zmluvu so
spoločnosťou BRS, a.s., ktorej predmetom bol prevod vlastníctva nehnuteľnosti zapísaných na LV č.

XXXX pre kat. úz. F., okres BA II, v prospech kupujúceho a týmto vstúpil kupujúci (spoločnosť BRS, a.s.,
IČO: 35721243) do užívania odpredaných nehnuteľností. Dňom 14.04.2015 sa spoločnosť BRS, a.s.,
IČO: 35721243 stala vlastníkom predmetných nehnuteľností. Z uvedeného je podľa žalovaných zrejmé,
že nemohli sporné nehnuteľnosti užívať v rozsahu uplatnenom v žalobnom návrhu, žalovaní namietali aj
výšku uplatneného nájmu ako aj spôsob jej výpočtu v znaleckom posudku. Namietali aj premlčanie časti

uplatneného nároku. Mali za to, že oprávneným je len nárok za užívanie výmery o rozlohe 38 m2
parc. č. XXXXX/XX vo výške zodpovedajúcej cene nájmu určenej súdom od 12.12.2012 do 12.04.2015.
Z výsluchu svedkyne B.. A. H. súd zistil, že táto pracuje u žalobcu na oddelení geodézia kartografia,
a má na starosti správu pozemkov žalobcu. Niektorú korešpondenciu so žalovanými vypracovala ona,
na základe podkladov a rozhodnutí vedenia. Predmetné pozemky pôvodne vlastnil právny predchodca

žalobcu, Slovenská správa letísk, tieto pozemky boli v 60. rokoch prenajímané zamestnancom letiska,
neskôr boli domy s pozemkami plus dvormi odpredávané týmto nájomníkom, okrem záhrad, ktoré boli
vedľa týchto dvorov, s tými mal žalobca iné investičné plány. Do roku 2006 boli tieto záhrady prenajímané
v sume 5,- Sk/m2 na rok. Po vzniku akciovej spoločnosti dňa 05.05.2004 sa uvažovalo o nájme týchto
záhrad za trhové ceny, boli vypracované znalecké posudky, a tieto boli predložené v roku 2006 s

novým nájomným, keď bola ukončená doba nájmu pôvodných zmlúv. S uzavretím nových zmlúv nikto
z nájomcov nesúhlasil, ide o 10 rodinných domov. Aby sa zo zákona nepredĺžil nájom podľa pôvodných
zmlúv, žalobca podal žalobu o vypratanie týchto nehnuteľností. V tom čase o bezdôvodné obohatenie
žalobca nežaloval. V priebehu tých konaní sa všetci účastníci dohodli (okrem žalovaných - B.. R. W. s
manželkou) a protokolárne odovzdali predmetné pozemky. V roku 2008 za účasti notára boli odovzdané

všetky žalované pozemky okrem tohto jedného pozemku žalovaných. Žalovaní vôbec v predmetnej veci
so žalobcom nekomunikovali. Korešpondenčnú adresu žalobca - v písomnej komunikácií so žalovanými
- uvádzal adresu B. cesta XX, R., nakoniec túto majú žalovaní uvádzanú aj v tomto súdnom konaní ako
svoju adresu, pričom žalovaní si korešpondenciu od žalobcu nepreberali. Niekedy v tom období od 2006žalovaný 1/ požadoval odkúpenie celej predmetnej záhrady a neskôr len menšej časti, t.j. parcely č.
XXXXX/XX, mala výmeru 232 m2, nakoľko zvyšná časť toho pozemku bola plánovaná na výstavbu cesty
a potom v posledných žiadostiach figuruje žiadosť o odkúpenie parcely č. XXXXX/XX, s výmerou 11 m2,

nakoľko v zadnej časti záhrady je vystavaná protihluková stena ako súčasť komunikácie. Investorom
tejto komunikácie bola súkromná spoločnosť Development 4, ktorá buduje štvrť Pharos. Komunikácia,
ktorá išla cez záhady ako príjazdová komunikácia do záhrady do územia Pharos. S investorom mal
žalobca od roku 2010 uzatvorenú zmluvu na prenájom pozemkov, ktoré budú zastavané touto cestou
a výstavba bola odkladaná z dôvodu, že žalobca nemohol prenajať tieto pozemky nakoľko tieto mu

stále neboli protokolárne odovzdané užívateľmi. Či bola predmetná záhrada užívaná, svedkyňa povedať
nevedela, avšak mala nádhernú parkovú úpravu s jazierkom a s hustým porastom a plot bol obrastený
zeleňou a vykazoval známky úprav a užívania. Dňa 23.04.2012 žalobca robil dendrologický prieskum
pre výstavbu cesty kvôli povoleniu výrubu rastlín, drevín a vtedy bola svedkyňa na tejto záhrade. Počas
rokov, kedy žalovaný 1/ žiadal žalobcu o odkúpenie pozemkov, svedkyňa označila za kľúčový list zo dňa
29.09.2011 (č.l. 94), ktorým žalobca ponúkol späťvzatie žaloby, ak bude urýchlene vyriešená situácia

ohľadne protokolárneho odovzdania pozemkov, ktoré boli potrebné na výstavbu komunikácie. Tento
list sa vrátil ako adresát neznámy, pričom bol doručovaný na adresu B. cesta XX v R.. Následne bolo
súdne pojednávanie dňa 05.10.2011, na ktorom sa žalovaní nezúčastnili, a nakoľko žalobca nevedel
ako komunikovať so žalovanými, tak s C.. L. doručili žalovaným do schránky na B. cestu XX v R.
tento list, ktorý sa žalobcovi pôvodne poštou vrátil. Napriek tomu, že list hodili priamo do schránky

žalovaných, nikto na tento list nereagoval a preto bola žaloba rozšírená o bezdôvodné obohatenie.
Právna zástupkyňa žalovaných zrejme po oznámení súdu si dohodla u žalobcu stretnutie, ktoré bolo
14.03.2012, ktorého sa svedkyňa zúčastnila spolu s C.. L., kde si ozrejmili, čo tým listom žalobca myslel:
a to urýchlené protokolárne odovzdanie pozemkov. Stále navrhovali žalovaným mimosúdnu dohodu s
tým, že ak budú tieto pozemky odovzdané, tak žiadali uhradiť bezdôvodné obohatenie podľa znaleckého

posudku, kedy právna zástupkyňa žalovaných namietala výšku náhrady. Vtedy boli žalovaní požiadaní,
aby si dali teda vypracovať nový znalecký posudok, kde by sa riešila výška náhrady, tak sa však doposiaľ
nestalo. Preberací protokol bol podpísaný až 18.10.2012 a až potom žalobca mohol investorovi cesty
prenajať predmetný pozemok. Svedkyňa poukázala na kópie katastrálnej mapy parcely č. XXXXX/X,
3, 5, 7, 9, XX, XX, XX, XX, XX, XXXXX/X s vyznačením parcely č. XXXXX/XX zo dňa 09.01.2006,

na kópiu katastrálnej mapy parcely č. XXXXX/XX s vyznačením parcely XXXXX/XX a na informatívnu
kópiu z mapy zo dňa 27.10.2015 s vyznačením parcely XXXXX/XX a uviedla, že v týchto mapách je
chronologicky zaznamenaný ten istý pozemok, ako sa menilo jeho parcelné číslo. Pričom v pôvodných
návrhochbolaparcelač.XXXXX/XXatátobolaneskôrrozdelenána3časti-ztohobolajednazastavaná
cestou, druhá ostala ako záhrada a posledná bola odčlenená smerom do letiska za komunikáciou. Na

uvádzanom stretnutí zo dňa 14.03.2012, kde sa stretli zástupcovia letiska, C.. L. a právna zástupkyňa
žalovaných išlo o to, aby bol podpísaný protokol o odovzdaní pozemkov č. XXXXX/XX o výmere 232
m2, pozemok XXXXX/XX o výmere 503 m2, pozemok XXXXX/XX o výmere 350 m2, aby letisko s nimi
mohlo právne disponovať, pričom nikto nespochybnil, že pozemok XXXXX/XX je užívaný žalovanými.
Zvyšné pozemky sa odčlenili na výstavbu. Všetky pozemky na výstavbu komunikácie boli investorovi

prenajaté za 1,- eur na m2/rok, s tým že predmetný pozemok, ktorí užívali žalovaní v tom čase s parc.
č. XXXXX/XX o výmere 503 m2 mal odkladaciu podmienku s tým, že predmetom nájmu bude až
po protokolárnom odovzdaní užívateľmi. A tak sa stalo až po októbri 2012, kedy sa predmet nájmu
pre investora rozšíril aj o tento pozemok. Svedkyňa mala vedomosť, že žalobca niektorým pôvodným
nájomcom prenajímané parcely aj predal, tieto však neboli potrebné pre akúkoľvek investičnú výstavbu,

lebo síce sa nachádzali v rovnakej lokalite ako predmetný pozemok prenajímaný žalovanými, ale na
druhej strane cesty. Ceny za odpredaj týchto pozemkov boli určené znaleckým posudkom na základe
trhovej hodnoty, výšku si nepamätala. Z výsluchu svedka O. R. súd zistil, že na B. ceste nemala dobre
fungovať pošta, keď napr. prichádzali platby, alebo aj zásielky zo súdu, tak sa tieto strácali. Niektorí tam
museli aj platiť pokuty. Aj on mal tie isté problémy s letiskom ako žalovaní, ani jeho neupozornili vopred,

rovno ho dali k súdu. Prišlo mu zaplatiť súdne poplatky, ktoré zaplatil a rozhodnutie, že má vypratať
pozemok. Nebolo čo, lebo nič tam nebolo. Poslal veľa dopisov na letisko ohľadne týchto pozemkov a
oni vôbec nereagovali. Išlo o kúpu, prenájom. Žalobca im zrušil starý prenájom a dal nový, to bolo ročne
asi 110.000,- Sk alebo 120.000,- Sk. Nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na B. ceste č. XX, ktorá bola vo
vlastníctve B.. W. pozná, B.. W. tam nebýval, veľmi často tam zvonil alarm, tak tam chodil, či tam nie

sú zlodeji, bolo to cca od roku 2000 do roku 2010, presne si nepamätal. Od roku 2012 tam bola škôlka.
Keď chodieval na predmetnú nehnuteľnosť žalovaných, bolo tam jazero, robil ho asi pán N. z predošlého
obdobia,tosidobrenepamätal,bolitamkačiceabsolútnykľud.Nemalvedomosť,žebyžalovanínejakým
spôsobom okrem rekonštrukcie tejto nehnuteľnosti pristavovali, resp. či zväčšovali túto nehnuteľnosť.Od roku 2011 ku dnešnému dňu túto nehnuteľnosť žalovaní neužívali, bola tam škôlka, v období od 2011
doteraz tam určite nebývali. Ako vlastníka predmetného pozemku svedok evidoval žalovaných do roku
od 2005-2010. Keď tam išiel alarm, tak aj po roku 2010 vždy volal žalovanému 1/. Svedok D. D. v rámci

svojej výpovede uviedol, že na predmetnom pozemku sa bol pozrieť ešte s pani N., keď chcel predmetný
dom kúpiť on. Vtedy sa na pozemku nachádzalo okrem domu elegantné sedenie, boli tam vysadené tuje,
nejaké kameniny, bolo to pekne spravené. Dom nekúpil, lebo sa dopočul, že sa tam má niečo stavať,
tak od tej kúpy odstúpil. Čo sa týka prenájmu nehnuteľností s letiskom, svedok uviedol, že si pamätá
iba to, že žalovaný 1/ bol znechutený, že nemôže používať pozemok vzadu, čo tam bolo tak pekne

poprerábané, lebo tam majú stavať. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného znalcom z
odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností B.. G. N. súd zistil, že: 1/ výška všeobecnej
hodnoty nájmu na pozemku, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie F., obec BA
- m.č. A., okres R. II, parc. č. XXXXX/XX, o výmere 232 m2, záhrady, parc. č. XXXXX/XX, o výmere
503 m2, záhrady a parc č. XXXXX/XX, o výmere 350 m2 za obdobie od 30.12.2009 do 29.12.2011
predstavuje čiastku 22 525,00 eur, 2/ výška všeobecnej hodnoty nájmu na pozemku, evidovaného na

liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie F., obec BA - m.č. A., okres R. II, parc. č. XXXXX/XX, o
výmere 232 m2, záhrady, parc. č. XXXXX/XX, o výmere 503 m2, záhrady a parc č. XXXXX/XX, o výmere
350 m2 za obdobie od 30.12.2011 do 18.10.2012 predstavuje čiastku 8.865,- eur, a 3/ výška všeobecnej
hodnoty nájmu na pozemku, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie F., obec
BA - m. č. A., okres R. II, parc. č. XXXXX/XX, o výmere 232 m2, záhrady, za obdobie od 19.10.2012

do 12.04.2015 predstavuje čiastku 5.530,00 eur. Pri určení tejto ceny znalec vychádzal z ustanovení
vyhlášky MS SR č. 254/2010 Z.z., ktorou sa mení vyhláška č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku. Porovnaním popisných a geodetických údajov katastra nehnuteľností so zadaním
znaleckého posudku bolo zistené, že pozemky evidované na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne
územie F., obec BA - m.č. A., okres R. II, sa zmenila nasledovne: parc. č. XXXXX/XX záhrady o výmere

350 m2 zanikla a parc. č. XXXXX/XX záhrady o výmere 503 m2 výmera sa zmenšila na 11 m2 a druh
pozemku na ostatné plochy.

7. Žalobca s ohľadom na závery tohto znaleckého dokazovania navrhol súdu prvej inštancie pripustiť
zmenu petitu žaloby tak, že „Žalovaní 1/,2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu

vo výške 22.525,- eur titulom bezdôvodného obohatenia, za obdobie od 30.12.2009 do 29.12.2011,
vrátane úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 22.525,- eur od prvého dňa po doručení
žaloby žalovaným, až do zaplatenia. Žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 8.865,- eur titulom bezdôvodného obohatenia, za obdobie od 30.12.2011 do 18.10.2012,
vrátane úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 8.865,- eur odo dňa 12.12.2014, až do

zaplatenia. Žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť peňažnú náhradu za užívanie
nehnuteľnosti, vedenej správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu na LV XXXX pre k.ú. F., ako
pozemok parc. č. XX XXX/XX o výmere 232 m2 vo výške 5.530,- eur za obdobie od 19.10.2012 do
dňa 12.04.2015, vrátane úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 5.530,- eur odo dňa
12.12.2014, až do zaplatenia“. Súd uznesením zo dňa 08.02.2019, č.k. 9C/18/2009-648 pripustil zmenu

petitu v navrhovanom znení.

8. Žalovaní namietali skutočnosť, že súdny znalec vo svojom posudku uprednostnil pri stanovení ceny
nájmu pozemku metódu polohovej diferenciácie vyjadrujúcej vplyv polohy a ostatných faktorov, ktoré
majú vplyv na všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti v danom mieste a čase. Napriek tomu, že aj znalec

vo svojom posudku uvádza, že najvhodnejšou metódou pre stanovenie ceny nájmu je porovnávacia
metóda, túto pri realizácii zadania nepoužil, pretože údaje o realizovaných skutočných cenách nájmov
nie sú znalcovi dostupné a existujúce databázy realitných spoločností nie sú dostatočne preukázateľné.
Podľa nariadenia Ministerstva dopravy verejného obstarávania SR sa všetky uzatvorené zmluvy
subjektov patriacich do riadiacej pôsobnosti Ministerstva dopravy SR zverejňujú na internetovom portály

www.crz.gov.sk. Žalobca patrí do riadiacej pôsobnosti tohto ministerstva. Nájomné zmluvy, predmetom
ktorých sú pozemky vo vlastníctve žalobcu nenachádzajú. Z tejto databázy žalovaní získali nájomné
zmluvy nehnuteľností - pozemkov v rámci častí Bratislavy uzatvorené prenajímateľom Železnice SR,
Bratislava (ŽSR) a nájomcami: D. A., NZ č. XXXXXXXXX-X-XXXX-NZP, G.. C. F. s manželkou C.. C. F.,
NZ č. XXXXXXXXX-X-XXXX-NZP, B.. G. R. a G. R., NZ č. XXXXXXXXXX-X-XXXX-NZP, C. L., NZ č.

XXXXXXXXX-X-XXXX-NZP. Žalovaní navrhli, aby sa s nimi oboznámil súdny znalec, B.. G. N. a vyjadril
sa k otázke výšky nájmu pozemkov, ktoré v posudku ohodnocoval metódou polohovej diferenciácie,
aká by bola cena nájmu v prípade posudzovania ceny nájmu porovnávacou metódou s prihliadnutím navyššie označené nájomné zmluvy. Znalcom stanovená hodnota pozemku 155,63 eur/m2 je vzhľadom
na neodôvodnene nastavené koeficiety značne vysoká a pre žalovaných neprijateľná.

9. Súd uznesením č.k. 9C/18/2009-453 zo dňa 05.06.2017, uložil znalcovi B.. G. N., doplniť v
naznačenomsmeresvojznaleckýposudokč.XX/XXXXzodňa28.08.2016. ZDoplneniač.1znaleckého
posudku č. XX/XXXX, vypracovaného znalcom B.. G. N. súd zistil, že: 1/ výška všeobecnej hodnoty
nájmu na pozemku, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie F., obec BA -
m.č. A., okres R. II, parc. č. XXXXX/XX, o výmere 232 m2, záhrady, parc. č. XXXXX/XX, o výmere

503 m2, záhrady a parc č. XXXXX/XX, o výmere 350 m2, záhrady, za obdobie od 30.12.2009 do
29.12.2011 s prihliadnutím na ceny nájmu pozemkov podľa predložených nájomných zmlúv (č.l.
398 - 431, 437 - 440) a charakter pozemku, s možnosťou jeho prístupu a spôsobu jeho využitia - záhrady
porovnávacou metódou predstavuje čiastku 8.160,00 eur, 2/ výška všeobecnej hodnoty nájmu na
pozemku, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie F., obec BA - m.č. A., okres R. II,
parc. č. XXXXX/XX, o výmere 232 m2, záhrady, parc. č. XXXXX/XX, o výmere 503 m2, záhrady a parc č.

XXXXX/XX, o výmere 350 m2, záhrady za obdobie od 30.12.2011 do 18.10.2012 s prihliadnutím na ceny
nájmu pozemkov podľa predložených nájomných zmlúv (č.l. 398 - 431, 437 - 440) a charakter pozemku,
smožnosťoujehoprístupuaspôsobujehovyužitia-záhradyporovnávacoumetódoupredstavuječiastku
3.285,00eur,3/výškavšeobecnejhodnotynájmunapozemku,evidovanéhonalistevlastníctvač.XXXX,
katastrálne územie F., obec BA - m.č. A., okres R. II, parc. č. XXXXX/XX, o výmere 232 m2, záhrady,

za obdobie od 19.10.2012 do 12.04.2015 s prihliadnutím na ceny nájmu pozemkov podľa predložených
nájomných zmlúv (č.l. 398 - 431, 437 - 440) a charakter pozemku, s možnosťou jeho prístupu a
spôsobu jeho využitia - záhrady porovnávacou metódou predstavuje čiastku 2.165,00 eur. Tieto závery
uvedené v Doplnení č. 1 znaleckého posudku č. 02/2016 žalovaní v celom rozsahu akceptovali.
Žalobcanaopaknamietal,žeznalecvdoplneníznaleckéhoposudkuporovnávalfaktickyneporovnateľné

nehnuteľnosti, nakoľko zmluvy účelovo predložené žalovanými sa dotýkali nehnuteľností, ktoré sa na
základe ustanovenia § 5 Zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov nachádzajú priamo v ochrannom pásme železnice (nehnuteľnosť, ktorá
je predmetom tohto konania sa nachádza síce v blízkosti letiska, ale toto zaťaženie bolo zohľadnené
už v pôvodnom znaleckom posudku, uplatnením redukujúceho faktora -0,8, ako znalec vysvetľuje

na strane 9 znaleckého posudku) a nie je teda možné porovnávať nehnuteľnosti umiestnené priamo
v ochrannom pásme železnice s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom tohto konania (čomu očividne
svedčia aj vyjadrenia samotného znalca uvedené v doplnení znaleckého posudku). Nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom tohto konania sú na rozdiel od porovnávaných nehnuteľností situované v stabilizovanom
území obytnej zóny bývalých služobných rodinných domov pre zamestnancov, v ktorej sa stavajú stavby

trvalého charakteru. Jediné čo by prichádzalo do úvahy v zmysle zachovania objektivity porovnávania
by bolo porovnávať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v ochrannom pásme železnice medzi sebou) (viď
Príloha č. 2 - Mapy umiestnenia nehnuteľností, ktoré boli znalcom porovnávané za účelom doplnenia
znaleckého posudku). Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhuje, aby doplnenie znaleckého
posudku súd nebral pri svojom rozhodovaní o merite veci do úvahy.

10. Z výsluchu svedka B.. R. R. súd zistil, že je konateľom spoločnosti Zajko s.r.o., ktorá prevádzkuje
detské zariadenie nachádzajúce sa na Ivanskej ceste v BA, ktoré prevádzkuje na základe nájomnej
zmluvy, ktorú spoločnosť Zajko s.r.o. uzatvorenú so spoločnosťou BRS, túto zmluvu uzatváral ako
konateľ spoločnosti v júli roku 2012 so žalovaným 1/ ako fyzickou osobou (teda nie so spoločnosťou).

Svedok v čase podpisu predmetnej nájomnej zmluvy vedel, čo je predmetom nájmu a túto nehnuteľnosť
užívali v plnom rozsahu ako im bola prenajatá - išlo jednak o pozemok, patriaci
žalovanému 1/ a tiež o pozemok letiska, ktorý sa síce tiež využíval, ale nie na 100 % - pozemok
letiska susedí s prenajatým pozemkom od žalovaného 1/. Je pravdou, že pri zahájení
užívania týchto pozemkov bol svedok ako nájomca informovaný, že susediaci pozemok patrí inému

vlastníkovi, nebol tam geodet, hranica mu bola ukázaná približne. Je pravdou, že svedok bol upozornený
žalovaným 1/, že pozemok vo vlastníctve žalobcu nie je vhodné využívať, lebo nepatrí prenajímateľovi
(žalovanému). Snažili sa to rešpektovať, avšak nakoľko to bolo hneď vedľa nehnuteľností a nebolo to
oddelené plotom, tak je možné, že tam občas deti zabehli a využívalo sa to týmto spôsobom. Vlastník
tohto pozemku, žalobca ho neupozornil, že nemajú užívať túto nehnuteľnosť. Keď si prenajali predmetnú

nehnuteľnosť, okolie domu a prenajatý pozemok tvorila udržiavaná trávnatá plocha s kríkmi a stromami.
Na predmet nájmu sa vstupuje z ulice, pozemok je uzavretý a ohradený z každej strany. Súd vykonal
dňa 10.10.2018 obhliadku pozemkov, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie
F., obec BA - m.č. A., okres R. II, parc. č. XXXXX/XX o výmere 1 085 m2 za prítomnosti právnejzástupkyne žalovaného, žalovaného, splnomocnenej zástupkyne žalobcu a zamestnankyne žalobcu p.
H.. Splnomocnená zástupkyňa poukázala na dispozíciu pozemku žalobcu s tým, že súd mal ohliadkou
za zrejmé, že pozemok žalobcu nie je možné užívať samostatne, nakoľko tvorí vizuálne neoddeliteľnú

súčasť s pozemkom žalovaného. Na pozemku sa nachádza detská trampolína, pieskovisko a časť
zámkovej dlažby, ktorá plynule prechádza z pozemku žalovaného na pozemok žalobcu bez viditeľného
prerušenia medzi týmto dvoma pozemkami. Splnomocnená zástupkyňa upozornila, že na pozemok
žalobcu nie je možný prístup iný ako z pozemku žalovaného, žalovaný oponoval, že je možný prístup
a poukázal na bočný prístup, o ktorom súd vyhotovil fotografickú snímku (založená v spise na č.l.

580 A, 580 B). Právna zástupkyňa žalovaného poukázala na pozemok priamo susediaci s predmetným
pozemkom s tým, že bezdôvodné obohatenie sa uplatňuje iba voči žalovanému, pričom právny režim
susediacich pozemkov bol identický s právnym režimom žalovaných.

11. Súd prvej inštancie zhrnul výsledky vykonaného dokazovania tak, že z čiastočného výpisu z listu
vlastníctva č. XXXX zistil, že žalobca bol v rozhodnom období výlučným vlastníkom - v podiele 1/1

- nehnuteľnosti vedenej Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, zapísanej na LV č. XXXX,
katastrálneúzemieF.,obecBA-m.č.A.,okresR.II,parc.č.XXXXX/XX,ovýmere232m2,záhrady,parc.
č.XXXXX/XX,ovýmere503m2,záhradyaparcč.XXXXX/XX,ovýmere350m2,záhrady.Zčiastočného
výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, zistil, že kúpnou zmluvou V - XXXX/XX zo dňa 13.04.2015 previedli
žalovaní nehnuteľnosti (vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava II,

obec Bratislava, m.č. A., kat. úz. F., na LV č. XXXX, v časti ALV ako parcely reg. C evidované v kat.
mape, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 208 m2, parc. č. XXXX/XX záhrady
vo výmere 537 m2, parc.č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 36 m2, súp. č. XXXXX na
parc. Č. XXXXX/XX - samostatne stojaca garáž - ul. B. cesta II.XXXX) na spoločnosť spoločnosťou BRS,
a.s.,sosídlomHraničná18,82105Bratislava, IČO:35721243.ZGeometrickéhoplánuč.XXX/a/XXXX

súd zistil, že geometrickým plánom č. XXX/a/XXXX , vyhotoveným GEOMAP s.r.o., zo dňa 22.06.2010,
úradne overeným Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislava dňa 13.07.2010 pod č. XXXX/XXXX
došlo k odčleneniu pozemkov - parc. č. XXXXX/XX, záhrady vo výmere 232 m2, parc. č. XXXXX/XX -
záhrady vo výmere 503 m2 od žalovanej parcely č. XX XXX/XX o pôvodnej výmere 1075 m2, záhrada,
ktorá po tejto úprave je vo výmere 350 m2. Z nájomnej zmluvy č. NZ/R./TU/XX/XX/XXXX súd zistil, že

dňa 29.01.2002 bola uzavretá zmluva o nájme nehnuteľností - pozemku zapísaného na LV č. XXXX,
k.ú. F., ako pozemok parc. č. XXXXX/XX, špecifikovaného ako parc. č. XX XXX/XX, výmera 1085 m2 -
medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovenskou republikou, zastúpenou správcom majetku štátu -
štátnou príspevkovou organizáciou: Slovenská správa letísk, Letisko M.R. Štefánika, 823 01 Bratislava
ako prenajímateľom a žalovanými ako nájomcami. Uvedený pozemok je priľahlý k rodinnému domu

nájomcov (žalovaných) a je využívaný ako záhrada (čl. II. bod zmluvy) V zmysle čl. VI bod 1, 2 nájomnej
zmluvy sa predmetný nájomný vzťah uzatvára od 01.01.2002 do 31.12.2005, môže nájom skončiť
dohodou zmluvných strán alebo môže zmluvu vypovedať ktorákoľvek zmluvná strana. Výpovedná
doba je trojmesačná a začína plynúť od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede. Z
výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 18.12.2007 súd zistil, že listom zo dňa 18.12.2007 vypovedal žalobca

nájomnú zmluvu č. NZ/R./TU/XX/XX/XXXX voči žalovanému 1/ (v zmysle čl. VI bod 2 nájomnej zmluvy),
táto mu bola doručená dňa 02.01.2008. Z výzvy na odovzdanie nehnuteľností zo dňa 02.06.2008
a predžalobnej výzvy zo dňa 01.07.2008 súd zistil, že žalobca žiadal žalovaného 1/ o dobrovoľné
odovzdanie nehnuteľnosti výzvou zo dňa 02.06.2008, doručenou 20.06.2008 a predžalobnou výzvou
zo dňa 01.07.2008, doručenou dňa 21.07.2008. Z výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 07.08.2008 súd

zistil, že listom zo dňa 07.08.2008 vypovedal žalobca nájomnú zmluvu č. NZ/R./TU/XX/XX/XXXX voči
žalovanej 2/ (v zmysle čl. VI bod 2 nájomnej zmluvy), táto jej bola doručená dňa 28.08.2008. Zo
znaleckého posudku predloženého žalobcom č. X/XXXX vypracovaného spoločnosťou ZNALCI s.r.o.,
súd zistil, že cena nájmu pozemkov na LV č. XXXX k.ú. F., číslo parcely XXXXX/XX vo výmere 1 085 m2,
bola ku dňu 18.05.2010 ohodnotená podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z o stanovení všeobecnej

hodnoty majetku, a za rok 2009 predstavovala sumu 9.593,57 eur a za rok 2010 sumu 9.593,57 eur,
spolu vo výške 19.187,14 eur. Zo súkromného znaleckého posudku B.. E. W. č. X/XXXX, ktorý nechal
vypracovať žalovaný 1/ (ktorý do spisu založil žalobca), súd zistil, že všeobecná hodnota stavieb a
pozemkov parc. č. XXXXX/XX (38 m2), k.ú. F., obec BA - A., okres R. II bola znalcom ohodnotená na
sumu 6 300 eur s uvedením mimoriadnych rizík - a to, že na LV č. XXXX čiastočný, k.ú. F., obec BA - A.,

okres R. II sa nachádzajú ťarchy a na parcele č. XXXXX/XX je postavená stavba, ktorá nie je evidovaná v
katastri nehnuteľností. Z notárskej zápisnice N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX napísanej dňa 08.04.2015
pred notárkou C.. O. W. (č.l. 216) súd zistil, že B.. R. W. a G.. K. W., rod. K. (žalovaní) ako predávajúci
uzatvorili kúpnu zmluvu so spoločnosťou BRS, a. s., so sídlom Hraničná 18, 821 05 Bratislava, IČO: 35721 243 (zastúpenou B.. R. W., trvale bytom B. cesta XX, R., predsedom predstavenstva spoločnosti
BRS, a.s.) ako kupujúcim, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Bratislava,
katastrálny odbor, okres Bratislava II, obec Bratislava, m. č. A., kat. úz. F., na LV č. XXXX, v časti ALV

ako parcely reg. C evidované v kat. mape, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
208 m2, parc. č. XXXX/XX záhrady vo výmere 537 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 36 m2, súp. č. XXXXX na parc. č. XXXXX/XX - samostatne stojaca garáž - ul. B. cesta
II.XXXX, za kúpnu cenu 839.537,80 eur. Z kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2009 (č.l. 218) uzavretej medzi
žalovanými ako predávajúcimi a so spoločnosťou BRS, a. s., so sídlom Hraničná 18, 821 05 Bratislava,

IČO: 35 721 243 ako kupujúcou súd zistil, že B.. R. W. a G.. K. W., rod. K. (žalovaní) ako predávajúci
uzatvorili kúpnu zmluvu so spoločnosťou BRS, a. s., so sídlom Hraničná 18, 821 05 Bratislava, IČO:
35 721 243 ako kupujúcou, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Bratislava,
katastrálny odbor, okres Bratislava II, obec Bratislava, m. č. Ružinov, kat. úz. F., na LV č. XXXX, parcely
reg. C evidované v kat. mape, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 77 m2,
parc. č. XXXX/XX záhrady vo výmere 704 m2, stavby : súp. č. XXXX na parc. č. XXXXX/XX vedené

na predávajúcich v podiele 1/1, za kúpnu cenu 839.537,80 eur. Z Preberacieho protokolu zo dňa
18.10.2012(č.l.122)súdzistil,žežalovaní dňa18.10.2012akobývalínájomcoviapodpísalisožalobcom
Preberací protokol, ktorým prehlásili, že odovzdávajú žalobcovi nehnuteľnosti - pozemky parc. Reg.
CKN, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. F. a to parcelu č. parc. č. XXXXX/XX, o výmere 232 m2, záhrady,
parc. č. XXXXX/XX, o výmere 503 m2, záhrady a parc č. XXXXX/XX, o výmere 350 m2, ktoré užívali

aj po skončení nájomného vzťahu v zmysle nájomnej zmluvy č. NZ/R./TU/XX/XX/XXXX so žalobcom
(letiskovou spoločnosťou), bez právneho dôvodu. Z obsahu kópie podnájomnej zmluvy č. XXXXXX zo
dňa 17.07.2012 (č.l. 232, 233) súd zistil, že táto bola dňa 17.07.2012 uzatvorená medzi spoločnosťou
BRS, a. s., so sídlom Hraničná 18, 821 05 Bratislava, IČO: 35 721 243, zastúpenej žalovaným 1/ (B..
R. W.) - predsedom predstavenstva ako nájomcom a spoločnosťou Zajko s.r.o., so sídlom Hurbanova

1/06, Žiar nad Hronom, IČO: 46 687 751, zastúpenej konateľom R. R. - konateľom ako podnájomcom s
tým, že v čl. I je uvedené, že nájomca (spoločnosť BRS, a. s.) užíva nehnuteľnosti vedené Okresným
úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava II, obec Bratislava, m. č. Ružinov, kat. úz. F., na
LV č. XXXX, parcely reg. C, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 77 m2, parc. č.
XXXX/XX záhrady vo výmere 704 m2, stavby : súp. č. XXXX na parc. č. XXXXX/XX na základe nájomnej

zmluvy zo dňa 15.12.2011, uzatvorenej medzi B.. R. W. a G.. K. W., rod. K. (t.j. žalovanými) v právnom
postavení prenajímateľov s tým, že vyššie uvedený predmet podnájmu bude využívaný podnájomcom
na podnikateľské účely, za úhradu - podnájomné v mesačnej výške uvedenej v bode 4.2 čl. IV zmluvy o
podnájme, ktorú sa podnájomca zaviazal platiť nájomcovi. Podnájom účastníci zmluvy uzatvorili na dobu
určitú od 01.08.2012 do 30.06.2015. Z listu konateľa spoločnosti Zajko s.r.o., R. R. zo dňa 16.11.2015

súd zistil, že spoločnosť Zajko s.r.o., so sídlom Hurbanova 1/06, Žiar nad Hronom, IČO: 46 687 751,
zast. konateľom R. R. - konateľom užíva prenajaté priestory na B. ceste č. XX v R. za účelom prevádzky
detských jaslí a škôlky na základe zmluvy o podnájme č. XXXXXX zo dňa 16.07.2012, ktorú spoločnosť
Zajko s.r.o. uzatvorila s podnájomcom predmetných nehnuteľností. Z Prehlásenia zo dňa 04.05.2016
vyplýva, že podpísaní O. R., G. R., C. R., Y. R., (meno nečitateľné) R., K. L., A. L., A. L., K. D., D. D., Y. G.,

G. G. podpísali prehlásenie, že majiteľ rodinného domu na ul. B. cesta XX v R. žalovaný 1/ sa s rodinou
v decembri 2009 odsťahoval a od tohto dátumu až do zriadenia detských jaslí v auguste 2012 bol tento
rodinný dom neobývaný. Z fotografickej snímky založenej v spise na č.l. 210 a 2011 spisu je zrejmé,
že na pozemku žalobcu sú umiestnené voľnočasové atrakcie pre deti. Z písomnej komunikácie žalobcu
so žalovaným 1/ založenej v spise súd zistil, že žalovaný 1/ opakovane žiadal o možnosť odkúpenia

pozemku parc. č. XXXXX/XX, avšak bezúspešne.

12. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil, že žaloba je v prevažnej časti dôvodná. Vec
právne posúdil podľa § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1, 2, § 559 ods. 2,
§ 563 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie poukázal na to, že medzi stranami nebola sporná

skutočnosť, že žalobca bol v rozhodnom období výlučným vlastníkom - v podiele 1/1 - nehnuteľnosti
vedenou Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. F., ako
pozemok parc. č. XXXXX/XX, špecifikovanej ako parc. č. XX XXX/XX, výmera 1085 m2, záhrady. Nebola
medzi nimi sporná ani skutočnosť, že žalovaní predmetné nehnuteľnosti užívali v zmysle nájomnej
zmluvy č. NZ/R./TU/XX/XX/XXXX zo dňa 29.01.2002 (uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu

- Slovenskou republikou, zastúpenou správcom majetku štátu - štátnou príspevkovou organizáciou:
Slovenská správa letísk, Letisko M.R. Štefánika, 823 01 Bratislava ako prenajímateľom a žalovanými
ako nájomcami). Za nesporné, súd označil aj skutočnosti, že predmetný nájomný vzťah medzi žalobcom
a žalovanými mal podľa zmluvy skončiť dňa 31.12.2005 uplynutím doby nájmu a nakoľko žalovanínaďalejužívalipredmetnúnehnuteľnosť,vzmysle§676ods.2Občianskehozákonníkadošlokzákonnej
prolongácií nájmu do 31.12.2006; prolongácia nájmu sa uplatnila aj v roku 2007 a 2008. Dňa 18.12.2007
vypovedal žalobca predmetnú nájomnú zmluvu voči žalobcovi 1/ (v zmysle čl. VI bod 2 nájomnej

zmluvy), táto mu bola doručená dňa 02.01.2008, výpovedná lehota bola 3-mesačná, začala plynúť
prvým dňom nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede dňa 01.02.2008 a uplynula dňa 01.05.2008
(§122 ods. 2 OZ). Žalobca žiadal žalovaného 1/ o dobrovoľné odovzdanie nehnuteľnosti výzvou zo
dňa 02.06.2008, doručenou 20.06.2008 a predžalobnou výzvou zo dňa 01.07.2008, doručenou dňa
21.07.2008,avšakbezúspešne.Vovzťahukžalovanej2/vypovedalžalobcapredmetnúnájomnúzmluvu

listom zo dňa 07.08.2008. Po uplynutí výpovednej lehoty vo vzťahu k žalovanej 2/ (začala plynúť
dňom 01.09.2008 a uplynula dňa 01.12.2008) ani žalovaná 2/ predmet nájmu neodovzdala a žalobcu
nekontaktovala. Sporové strany nespochybnili ani skutočnosť a z predložených listinných dôkazov
vyplývalo, že dňa 18.10.2012 Preberacím protokolom žalovaní vlastnoručne podpísali, že odovzdávajú
žalobcovi nehnuteľnosti - pozemky parc. Reg. CKN, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. F. a to parcelu č.
parc. č. XXXXX/XX, o výmere 232 m2, záhrady, parc. č. XXXXX/XX, o výmere 503 m2, záhrady a parc č.

XXXXX/XX, o výmere 350 m2, kde i vyhlásili, že tieto užívali aj po skončení nájomného vzťahu v zmysle
nájomnej zmluvy č. NZ/R./TU/XX/XX/XXXX so žalobcom ( letiskovou spoločnosťou), bez právneho
dôvodu. Nakoľko na časti pozemku žalobcu parc. č. XX XXX/XX o výmere 232 m2 je postavená časť
rodinnéhodomužalovanýchvovýmere38m2akotzv."čiernastavba", ajkeďvPreberacomprotokolezo
dňa 18.10.2012 je nehnuteľnosť parc. č. XX XXX/XX o výmere 232 m2 vo vlastníctve žalobcu uvedená

ako "odovzdávaná", žalovaní v konaní súhlasili s tvrdením žalobcu, že aj po podpise preberacieho
protokolu túto parcelu č. XX XXX/XX stále užívali, ale uznali jej užívanie iba v rozsahu 38 m2, t.j. vo
výmere tzv. "čiernej stavby". Nesporná bola v prejednávanej veci aj skutočnosť, že žalovaní (B.. R. W.
a G.. K. W., rod. K.) ako vlastníci nehnuteľnosti (vedených Okresným úradom Bratislava, katastrálny
odbor, okres Bratislava II, obec Bratislava, m.č. A., kat. úz. F., na LV č. XXXX, v časti ALV ako parcely

reg. C evidované v kat. mape, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 208m2, parc.
č. XXXX/XX záhrady vo výmere 537 m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 36
m2, súp. č. XXXXX na parc. č. XXXXX/XX - samostatne stojaca garáž - ul. B. cesta II.XXXX ) nájomnou
zmluvou zo dňa 15.12.2011 prenajali tieto nehnuteľnosti spoločnosti BRS, a. s., so sídlom Hraničná 18,
821 05 Bratislava, IČO: 35 721 243, zastúpenej žalovaným 1/ (Ing. R. W. - predsedom predstavenstva)

a tiež nebola sporná skutočnosť, že následne spoločnosť BRS, a. s., so sídlom Hraničná 18, 821 05
Bratislava, IČO: 35 721 243, zastúpená žalovaným 1/ (B.. R. W. - predsedom predstavenstva) tieto isté
nehnuteľnosti podnájomnou zmluvou č. XXXXXX zo dňa 17.07.2012 (č.l. 232, 233) prenajal spoločnosti
zajko s.r.o., so sídlom Hurbanova 1/06, Žiar nad Hronom, IČO: 46 687 751 ako podnájomcovi s tým, že
v podnájomnej zmluve sa uvádza, že vyššie uvedený predmet podnájmu bude využívaný podnájomcom

na podnikateľské účely a za mesačnú úhradu. Podnájom účastníci zmluvy uzatvorili na dobu určitú
od 01.08.2012 do 30.06.2015. Napokon spornou, v prejednávanej veci nebola ani skutočnosti, že dňa
13.04.2015žalovaníkúpnouzmluvouč.V-XXXX/XXpreviedlinehnuteľnosti(vedenéOkresnýmúradom
Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava II, obec Bratislava, m.č. A., kat.úz. F., na LV č. XXXX, v
časti ALV ako parcely reg. C evidované v kat. mape, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria

vo výmere 208m2, parc. č. XXXX/XX záhrady vo výmere 537 m2, parc.č. XXXX/XX - zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 36 m2, súp.č. XXXXX naparc. č. XXXXX/XX - samostatne stojaca garáž - ul. B.
cesta II.XXXX) na spoločnosť BRS, a. s., so sídlom Hraničná 18, 821 05 Bratislava, IČO: 35 721 243.

13. Súd poukázal na to, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

od žalovaných spočívajúceho v ich neoprávnenom majetkovom prospechu z užívania
nehnuteľností patriacich do výlučného vlastníctva žalobcu, a to nehnuteľností vedených Správou
katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie F., obec BA - m.
č. A., okres R. II, parc. č. XXXXX/XX, o výmere 232 m2, záhrady, parc. č. XXXXX/XX, o výmere 503
m2, záhrady a parc č. XXXXX/XX, o výmere 350 m2, záhrady, ktoré mali žalovaní užívať bez právneho

dôvodu a tým sa bezdôvodne obohacovať za obdobie od 30.12.2009 do 29.12.2011, za obdobie od
30.12.2011 do 18.10.2012 a súčasne za bezdôvodné užívanie parc. č. 15 XXX/XX o výmere 232 m2
za obdobie od 19.10.2012 do dňa 12.04.2015, ktorú žalovaní síce formálne preberacím protokolom dňa
18.10.2012 odovzdali žalobcovi (spolu s reálne odovzdanými pozemkami zapísanými na LV č. XXXX,
katastrálne územie F., obec BA - m. č. A., okres R. II parc. č. XX XXX/XX o výmere 232 m2, parc. č.

XX XXX/XX o výmere 503 m2, parc. č. XX XXX/XX o výmere 350 m2 ), ktorú parcelu ale podľa názoru
žalobcu žalovaní aj po podpise preberacieho protokolu užívali, keď na nej je postavená "čierna stavba"
vo vlastníctve žalovaných.14. Žalovaní namietali dôvodnosť žaloby v rozsahu bezdôvodného užívania, kedy okrem užívania 38 m2
z parcely č. XXXXX/XX, s ktorým súhlasili a boli ochotní za jej užívanie zaplatiť úhradu za cenu nájmu
určenúsúdomod12.12.2012do12.04.2015, vozvyšnejčastinavrhližalobuzamietnuť.Žalovanívzniesli

aj námietku premlčania nároku žalobcu, ktorý si uplatnil návrhmi na zmenu petitu "zo dňa 12.12.2014 a
16.04.2015", ktorými žalobca svoj žalobný návrh rozšíril o povinnosť žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu
7 674,86 eur titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od 30.12.2011 do 18.10.2012 vrátene úrokov
z omeškania 8,05 % zo sumy 7.674,86 eur od 12.12.2014 do zaplatenia. Súčasne žalovaní vzniesli
námietku premlčania i voči nároku žalobcu, ktorú si uplatnil týmito návrhmi na zmenu petitu "zo dňa

12.12.2014 a 16.04.2015", ktorými žalobca svoj žalobný návrh rozšíril o povinnosť žalovaných zaplatiť
žalobcovisumu 5.091,72eurzaobdobieod19.10.2012do12.04.2015vráteneúrokovzomeškania8,05
% zo sumy 5.091,72 eur od 12.12.2014 do zaplatenia - proti tomuto nároku vzniesli žalovaní námietku
premlčania plnenia náhrady za užívanie za obdobie od 19.10.2012 do 12.12.2014 (52 dní) . Žalovaní
namietali dôvodnosť žaloby za bezdôvodné užívanie v rozsahu žalobného návrhu okrem 38 m2 parc. č.
XXXXX/XX užívaného od 12.12.2012 do 14.04.2015.

15. Súd prvej inštancie posúdil námietku premlčania žalovaných voči uplatňovaným nárokom žalobcu za
čiastočne dôvodnú. Uviedol, že žalobca podaním zo dňa 10.12.2014, doručeným súdu dňa 11.12.2014
(č.l. 114) rozšíril svoju žalobu uplatnením si nároku o povinnosť žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu
7.674,86 eur titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti vedených na LV č. XXXX,

k.ú. F., ako pozemok parc. č. XXXXX/XX, špecifikovanej ako parc. č. XX XXX/XX, výmera 1085 m2,
záhrady obdobie od 30.12.2011 do 18.10.2012 vrátene úrokov z omeškania 8,05 % zo sumy 7.674,86
eur od 12.12.2014 do zaplatenia. Dňa 11.10.2016 doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.10.2016 (č.l.
344 ) žalobca tento svoj nárok rozšíril na sumu 8.865,- eur. Súd prvej inštancie s odkazom na § 107 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka (kedy sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil
(subjektívna premlčacia lehota), najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky (objektívna premlčacia lehota), a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za
desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo), konštatoval, že nakoľko si žalobca uplatnil svoj nárok
z bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných nehnuteľností za obdobie od 30.12.2011 do

18.10.2012 až dňa 11.12.2014 (a rozšírením žaloby podaním zo dňa 11.10.2016, doručeným tunajšiemu
súdu dňa 13.10.2016 na sumu 8.865,- eur), keď premlčacia lehota na uplatnenie predmetného nároku
uplynula žalobcovi najneskôr dňom 18.10.2014, súd v tejto časti posúdil námietku žalovaných za plne
dôvodnú a v tejto časti žalobu zamietol.

16. Pokiaľ išlo o nárok žalobcu, ktorý si uplatnil v návrhu na pripustenie zmeny petitu dňa 10.12.2014,
doručenom súdu prvej inštancie dňa 11.12.2014 (č.l. 114), kedy žalobca svoj žalobný návrh rozšíril o
povinnosť žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 5.091,72 eur za obdobie od 19.10.2012, ktorú žalobca
následne písomným podaním zo dňa 16.04.2015 a doručeným súdu dňa 22.04.2015 časovo ohraničil
do dňa 12.04.2015 vrátene úrokov z omeškania 8,05 % zo sumy 5.091,72 eur od 12.12.2014 do

zaplatenia, keď aj proti tomuto nároku vzniesli žalovaní námietku premlčania za plnenie náhrady za
užívanie nehnuteľnosti od 19.10.2012 do 12.12.2014 (t..j. 52 dní); žalovaní namietali dôvodnosť žaloby
za bezdôvodné užívanie v rozsahu žalobného návrhu okrem 38 m2 parc. č. XXXXX/XX užívaného
od 12.12.2012 do 14.04.2015. Aj v tejto časti súd vyhodnotil námietku premlčania za dôvodnú a
žalovaný nárok v rozsahu namietanom žalovanými za premlčaný. Nakoľko si žalobca uplatnil svoj nárok

z bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných nehnuteľností za obdobie od 19.10.2012 do
12.04.2015 až dňa 11.12.2014 (a rozšírením žaloby podaním zo dňa 11.10.2016, doručeným súdu
dňa 13.10.2016 konkretizoval žalovanú sumu na 5.530,- eur), keď žalovaní namietli premlčanie nároku
žalobcu od 19.10.2012 do 12.12.2014 (t.j. 52 dní), súd túto námietku posúdil ako dôvodnú a tiež v tejto
časti - premlčanej od 19.10.2012 do 12.12.2014 - nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia

za užívanie predmetných nehnuteľností zamietol.

17. Pokiaľ išlo o obranu žalovaných, že títo, nehnuteľnosti vedené Správou katastra pre hl. mesto SR
Bratislavu, zapísané na LV č. XXXX, katastrálne územie F., obec BA - m.č. A., okres R. II, parc. č.
XXXXX/XX,ovýmere232m2,záhrady,parc.č.XXXXX/XX,ovýmere503m2,záhradyaparcč.XXXXX/

XX, o výmere 350 m2, záhrady, bez právneho dôvodu neužívali a teda sa bezdôvodne na úkor žalobcu
ani neobohacovali, túto súd vyhodnotil ako nedôvodnú (dostatočne nepreukázanú). Poukázal na to, že
žalovaní svoje nehnuteľnosti ktoré priamo susedili (a vizuálne tvorili celok) s nehnuteľnosťami žalobcu
prenajali spoločnosti BRS, a. s., ktorej predsedom predstavenstva bol žalovaný 1/ B.. R. W. a spoločnosťBRS, a. s., tieto nehnuteľnosti následne dňa 17.07.2012 podnájomnou zmluvou č. XXXXXX prenajala
spoločnosti zajko s.r.o.. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný 1/ vyslovene nevylúčil, že
nehnuteľnosť žalobcu neužíval, konateľ spoločnosti zajko s.r.o. tiež v rámci svojej svedeckej výpovede

potvrdil,žesícemalpribližnevedomosť,žekdekončínehnuteľnosťktorúmáprenajatú,aleobčasnejaké
dieťa vybiehalo na pozemok žalobcu. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané,
že žalovaní sporné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu užívali, keď pozemky žalobcu a žalovaných
tvorili vizuálne neoddelený celok a pozemok žalobcu žalovaní využívali ako záhradu. Žalovaní v konaní
potvrdili,žena pozemkužalobcumajúpostavenútzv.čiernustavbuasúdobhliadkouzistil,žezpozemku

žalovaných na pozemok žalobcov vedie plynulá neprerušovaná zámková dlažba. Na pozemku žalobcu
sa nachádzali udržiavané okrasné kríky a voľnočasové atrakcie pre deti. Aj keď žalovaní argumentovali
v konaní, že sa už v roku 2009 odsťahovali do obce L. (zrejme R.) a neužívali predmetné nehnuteľnosti
žalobcu, súd prvej inštancie poukázal na Preberací protokol zo dňa 18.10.2012, v ktorom žalovaní
vlastnoručne podpísali, že tieto odovzdávané nehnuteľnosti (t.j. pozemky parc. Reg. CKN, zapísané
na LV č. XXXX pre k.ú. F. a to parcelu č. parc. č. XXXXX/XX, o výmere 232 m2, záhrady, parc. č.

XXXXX/XX, o výmere 503 m2, záhrady a parc č. XXXXX/XX, o výmere 350 m2) užívali aj po skončení
nájomného vzťahu bez právneho dôvodu, v zmysle nájomnej zmluvy č. NZ/R./TU/XX/XX/XXXX. Naviac
súd prvej inštancie poznamenal, že žalovaní skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcu neužívali, začali uvádzať až momentom, keď si žalobca uplatnil od nich nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie tejto nehnuteľnosti.

18. Pri určení výšky odplaty za bezdôvodné obohatenie súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého
posudku č. XX/XXXX, vypracovaného znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty
nehnuteľností B.. G. N., podľa ktorého: 1/ výška všeobecnej hodnoty nájmu pozemku, evidovaného
na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie F., obec BA - m. č. A., okres R. II, parc. č. XXXXX/

XX, o výmere 232 m2, záhrady, parc. č. XXXXX/XX, o výmere 503 m2, záhrady a parc č. XXXXX/XX,
o výmere 350 m2 za obdobie od XX.XX.XXXX do 29.12.2011 predstavuje čiastku 22 525 eur, 2/ výška
všeobecnej hodnoty nájmu pozemku, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie
F., obec BA - m. č. A., okres R. II, parc. č. XXXXX/XX, o výmere 232 m2, záhrady, parc. č. XXXXX/
XX, o výmere 503 mX, záhrady a parc č. XXXXX/XX, o výmere 350 m2 za obdobie od 30.12.2011 do

18.10.2012 predstavuje čiastku 8 865 eur, 3/ výška všeobecnej hodnoty nájmu pozemku, evidovaného
na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie F., obec BA - m. č. A., okres R. II, parc. č. XXXXX/
XX, o výmere 232 m2, záhrady, za obdobie od 19.10.2012 do 12.04.2015 predstavuje čiastku 5 530,00
eur. Súd pri určení výšky náhrady za bezdôvodné obohatenie nevzal do úvahy závery Doplnenia č.
1 znaleckého posudku č. XX/XXXX. V tomto smere uviedol, že aj znalec, na strane 4 Doplnenia č. 1

znaleckého posudku uviedol, že v súčasných podmienkach SR nie sú pre širšie uplatnenie porovnávacej
metódy vytvorené potrebné predpoklady, pretože údaje o realizovaných skutočných kúpnych cenách
nehnuteľností nie sú znalcom prístupné a existujúce databázy realitných spoločností, pokiaľ sú k
dispozícii, nie sú dostatočne preukázateľné, pričom zároveň na strane 6 doplnenia znaleckého posudku
uviedol, že upozornil zadávateľa na skutočnosť, že ním predložené nájomné zmluvy nie sú podpísané

a nie je na nich vyznačený dátum odkedy sú platné a účinné. Znalec v doplnení znaleckého posudku
uviedol do doplnenia znaleckého posudku citáciu z vyhlášky a jej Prílohy č. 3 pod písm. E), ktorá
stanovuje určité nároky na porovnávané pozemky. Znalec už v pôvodnom znaleckom posudku vybral na
základe zákonnej úpravy, ktorá mu túto právomoc výberu zveruje, najvhodnejšiu metódu spracovania
pôvodného znaleckého posudku - metódu polohovej diferenciácie, ktorá bola ním vybraná aj v záujme

dosiahnutia čo najvyššej objektivity určovania všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
konania. Znalec ani v pôvodnom, ani v doplňujúcom posudku nezmienil fakt, že na časti posudzovanej
nehnuteľnosti je postavená čierna stavba trvalého charakteru, ktorá je súčasťou domu vo vlastníctve
žalovaných, ktorá by v prípade vysporiadaného majetkovoprávneho vzťahu k nehnuteľnosti
bola dodatočne legalizovaná tak, ako to bolo v prípade rekonštrukcie a dostavby celého domu. Naviac,

zmluvy predložené žalovanými sa dotýkali nehnuteľností, ktoré sa na základe ustanovenia § 5 Zákona
č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
nachádzali priamo v ochrannom pásme železnice (nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania,
sa nachádza síce v blízkosti letiska, ale toto zaťaženie bolo zohľadnené už v pôvodnom znaleckom
posudku, uplatnením redukujúceho faktora -0,8, ako znalec vysvetľuje na strane 9 znaleckého posudku)

a tým aj podľa názoru súdu nebolo možné porovnávať nehnuteľnosti umiestnené priamo v ochrannom
pásme železnice s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom tohto konania (čomu očividne zodpovedali aj
vyjadrenia samotného znalca uvedené v doplnení znaleckého posudku). Z uvedeného bolozrejmé,žeznalecvDoplneníznaleckéhoposudkuč.1porovnávalfaktickyneporovnateľnénehnuteľnosti
a preto súd závery Doplnenia č. 1 znaleckého posudku č. XX/XXXX do úvahy nemohol zobrať.

19. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj úroky z omeškania s odkazom na ust. § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 vl. nariadenia č. 87/1995 Z.z.. V súlade s
§ 563 Občianskeho zákonníka pri počiatku omeškania s plnením peňažného dlhu súd prvej inštancie
vychádzal z dátumu, kedy bol nárok žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia doručený právnej
zástupkyni žalovaných, t.j. dňa 27.01.2012. Dňa 28.01.2012 sa tak žalovaní dostali do omeškania s

plnením peňažného dlhu. Žalobca mal tak podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a
§ 3 rekonštruovaného nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. nárok domáhať sa proti žalovaným zaplatenia
úrokov z omeškania vo výške, ktorá je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p., kedy žalobca mal vo veci

74 %-ný úspech, žalovaný 26 %-ný. To znamená, že vzhľadom na podiel úspešnosti v konaní (tzv. čistý
úspech v konaní) žalobcovi prináleží náhrada trov konania vo výške 48 % (74 % - 26 % = 48 %).

21. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalovaní odvolanie a napadali ním výroky, ktorým bolo žalobe
vyhovené (výroky I., II., a s tým súvisiaci výrok o trovách konania - výrok IV.). Namietali, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust. § 365 ods. 1/ f),
g), h), C.s.p.. Poukázali na to, že žalobca v pôvodnej žalobe nešpecifikoval, čo má byť predmetom
vypratania. Pri uzatvorení nájomnej zmluvy žalovaní neprevzali predmet nájmu na základe preberacieho
protokolu, v ktorom by mal byť uvedený stav nehnuteľnosti daný do užívania. Predmetom zmluvných
podmienok nebolo zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaných na protokolárne odovzdanie

pozemku.Sporúčastníkovvznikolžiadosťoužalobcuovyprataniepozemku,bezšpecifikácievypratania,
čo žalovaní odmietli s odôvodnením, že pozemok v stave, v akom sa nachádza prevzali do nájmu.
Na pozemku sa v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy nachádzali kríky a stromy, ktoré sú v zmysle
zákona súčasťou pozemku a ich vlastníkom je majiteľ pozemku, preto aj z tohto dôvodu bola požiadavka
vypratania v zmysle žaloby neoprávnená. V čase uzatvorenia nájomnej zmluvy so žalovanými sa na

spornej nehnuteľnosti nachádzala aj drobná stavba - jazierko, vybudované predchádzajúcim nájomcom.
Keby žalobca bol dôsledný pri uzatváraní nájomnej zmluvy so žalovanými tak, ako trval na postupe
pri odovzdávaní nehnuteľnosti, boli by tieto sporné otázky vyriešené. Žalovaní nepopierali zásah do
vlastníctva žalobcu zásahom ich stavby v rozsahu 38 m2, čo nebolo sporné a v tomto rozsahu
neodmietali svoju zodpovednosť za plnenie. V odpovedi žalovaných na uzatvorenie nájomnej zmluvy

so zmenenou cenou prenájmu, žalovaní oznámili žalobcovi, že nesúhlasia so zvýšenou cenou nájmu
a preto nehnuteľnosť dávajú žalobcovi k dispozícii. Následne žiadali žalobcu opakovane o uzatvorenie
kúpnej zmluvy. Tento návrh žalobca odmietol a neskôr podmieňoval zaplatením požadovaného
bezdôvodného obohatenia. V roku 2018 pozemok predal žalobca tretej osobe, ktorá k nemu na rozdiel
od žalovaných a právnych nástupcov vlastníctva žalovaných nemá žiadny vzťah, pozemok sám osebe

nemá vzhľadom na obmedzenie prístupu a protihlukovú stenu žiadne využitie okrem výnosu z jeho
prenájmu, resp. vymáhania bezdôvodného obohatenia. Uvedené skutočnosti boli v konaní preukázané.
Žalobca svoju žalobu odôvodnil aj tým, že je výlučným vlastníkom (podiel 1/1) nehnuteľnosti, že po
skončení nájmu vyzýval žalovaných o dobrovoľné odovzdanie a vypratanie nehnuteľností a tvrdil,
že žalovaní nehnuteľnosť vedenú Správou katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, zapísanej na LV č.

XXXX, k.ú. F., ako pozemok parc. č. XXXXX/XX, špecifikovanej ako parc. č. XX XXX/XX, výmera
1085 m2, záhrady naďalej užívajú. Užívanie nehnuteľnosti žalovanými žalobca neodôvodnil a ani
žiadnym spôsobom toto tvrdenie nepreukázal, napriek tomu, že je v tomto konaní zaťažený dôkazným
bremenom. Predložené snímky ortofotomapy, fotografie vyhotovené z ulice nezobrazujú žalovaných na
pozemkoch žalobcu a nie sú dôkazom o užívaní. V písomnom podaní zo dňa 10.12.2014 doručeným

súdu dňa 11.12.2014 žalobca uviedol, že došlo k fyzickému odovzdaniu časti žalovaných nehnuteľností
žalovanými, a to preberacím protokolom zo dňa 18.10.2012. Napriek tomu, že v preberacom protokole
jenehnuteľnosťparc.č.XXXXX/XXovýmere232m2vovlastníctvežalobcuuvedenáakoodovzdávaná,
túto žalovaní aj po podpise preberacieho protokolu stále užívali a aj naďalej užívajú, okrem iného
tak, že na jej časti je postavená časť rodinného domu, ako tzv. „čierna stavba.“ Uvedené je zrejmé

aj vzhľadom na znenie listu žalovaných zo dňa 05.05.2011 označeného ako „Žiadosť“ /o odkúpenie
parc. č. XXXXX/XX/, a taktiež z fotografickej snímky pozemku pare. č. XXXXX/XX o výmere 232 m2
zo dňa 5.12.2014. Je nesporný zásah do vlastníctva žalobcu parc. č. XXXXX/XX časťou svojej stavby
vo výmere 38 m2. Užívanie zvyšnej časti predmetnej parcely žalovanými žalobca ničím nepreukázal atáto skutočnosť je zo strany žalobcu len v polohe tvrdenia. V tejto súvislosti žalovaní poukázali na to,
že svoje nehnuteľnosti neužívali od 12/2009, keď sa presťahovali do rodinného domu v obci L. (zrejme
R.) a svoje nehnuteľnosti podľa LV XXXX v k.ú. R. - F. predali spoločnosti BRS, a. s., ktorá vstúpila

do ich užívania na základe nájomnej zmluvy. V zmysle podmienok Kúpnej zmluvy boli žalovaní povinní
predmetnú nehnuteľnosť vypratať v lehote do 30.11.2009, ale reálne ju vypratali až do 30.12.2009. Až
po tom, ako žalobca prestal trvať na vyprataní nehnuteľnosti v zmysle žaloby, ktoré žalovaní považovali
za nedôvodné a odmietali vykonať vypratanie pozemkov a realizáciu úprav týchto nehnuteľností vo
vlastníctve žalobcu, ktoré sa tam nachádzali už v čase uzatvorenia zmluvy o nájme, vrátane zásahu

stavby vo výmere 38 m2, ktoré boli vykonané predchádzajúcim nájomcom pozemku a nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaných, žalovaný 1/ pristúpil na formálne odovzdanie predmetných nehnuteľností,
vzhľadom na to, že sa zo svojej priľahlej nehnuteľnosti odsťahoval k 30.12.2009. Táto skutočnosť
a ani Informácia zo snímky katastrálnej mapy nepreukazuje skutočný stav pozemku a nepreukazuje
ani žalobcom tvrdené užívanie spornej nehnuteľnosti žalovanými, okrem uznaného zásahu stavby v
rozsahu 38 m2. Do reálneho užívania nehnuteľnosti žalovaných vstúpila spoločnosť BRS, a. s.. Súd na

základevykonanéhodokazovaniazistil(výpisomzLVč.XXXX),žežalovanísvojenehnuteľnostipreviedli
na spoločnosť BRS, a. s. Žalobca uviedol, že žalovaní nespochybňovali, že predmetné nehnuteľnosti
v predmetnom čase užívali, preto je nelogické, že by sa chceli so žalobcom mimosúdne dohodnúť,
ak by ich neužívali. Na spornom pozemku stojí čierna stavba, pozemok je vo vlastníctve žalobcu. K
tomuto zisteniu súdu žalovaní poukázali na to, že v čase rokovaní o vypratanie nehnuteľnosti boli medzi

účastníkmi sporné otázky týkajúce sa vypratania a nie užívania nehnuteľnosti a v tomto smere sa
viedli medzi nimi mimosúdne rokovania. Z uvedeného dôvodu sa žalovaní k otázke užívania do zmeny
petitu na základe uznesenia súdu nemali dôvod vyjadrovať k okolnostiam užívania pozemku žalobcu.
Žalovaní uzatvorili zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX na spoločnosť
BRS, a. s. a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2009, kedy tieto nehnuteľnosti prešli do nájmu

BRS, a.s.do času vyriešenia legalizácie časti stavby na parc. č. XXXXX/XX. Predmet sporu sa týka
priľahlých nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, z LV č. XXXX. Žalobca doposiaľ nepreukázal, že
žalovaní predmetné nehnuteľnosti užívali počas žalovaného obdobia. Nájomný vzťah medzi žalobcom
a žalovanými, ktorého predmetom boli sporné nehnuteľnosti, sa skončil dňa 31.12.2008. Od tohto
obdobia došlo medzi žalobcom a žalovanými k sporu o vypratanie nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom

sporu v zmysle pôvodnej žaloby. Splnenie tejto požiadavky žalovaný odmietali. Žalovaní tento pozemok
neužívali. Ani k vyprataniu predmetnej nehnuteľnosti nedošlo, nakoľko žalovaní sa bránili tým, že tieto
nehnuteľnosti prevzali do nájmu v stave v akom sa nachádzali, po odmietnutí návrhu na uzatvorenie
novej nájomnej zmluvy s podstatne zvýšenou cenou nájmu tento návrh písomne odmietli a žalobcovi
oznámili, že mu tieto nehnuteľnosti prenechávajú, a preto nemajú čo vypratávať. Z pôvodnej nájomnej

zmluvy im nevyplývala povinnosť písomného odovzdania nehnuteľnosti, ktoré ani na základe prebera-
cieho protokolu neprevzali do nájmu. Je pravdou, že stavba v rozsahu 38 m zasahuje do pozemku vo
vlastníctve žalobcu, ale zvyšok žalovaní neužívajú. Nakoľko túto nehnuteľnosť žalovaní neužívali, nie
sú v tomto spore pasívne legitimovaní.

22. Žalovaní (po celkovej rekapitulácii odôvodnenia napadnutého rozsudku) v ďalšom uviedli, že
podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia
vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia

na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková
ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním
bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto
predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
Pre záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného navrhovateľom voči žalovaným titulom bezdôvodného

obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej
v § 454 Občianskeho zákonníka) bolo treba, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovanými
právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t.j. aby preukázal, že žalovaní (v akej konkrétnej
výške) bezdôvodné obohatenie získali, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma, ako
aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy (uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp.zn. 7 Cdo 117/2011). Žalovaní na základe nájomnej zmluvy
užívali nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu parc. č. XXXXX/XX Geometrickým plánom č. XX/XXXX zo
14.05.2008 rozdelenú na parc. č. XXXXX/XX o výmere 232 m2, parc. č. XXXXX/XX o výmere 503 m2,
a parc. č. XXXXX/XX o výmere 350 m2 do skončenia nájmu. Nájomný vzťah žalovaných so žalobcomskončilvýpoveďou.Výpovednádobaskončiladňa01.12.2008.Ponukužalobcunauzatvorenienájomnej
zmluvy s podstatne vyšším nájomným odmietli a dali prenajímateľovi nehnuteľnosť k dispozícii. Žalovaní
dňa 27.11.2009 získali právoplatné kolaudačné rozhodnutie na nehnuteľnosť- rodinný dom v ich

vlastníctve v obci Blatné, kde sa v tomto roku aj presťahovali a prestali užívať svoju nehnuteľnosť
LV č. XXXX, v kat. úz. R. - F., z čoho logicky vyplýva, že neužívaním vlastnej nehnuteľnosti nemohli
užívať susediaci pozemok vo vlastníctve žalobcu, okrem priznaného zásahu ich stavby na pozemku
žalobcu, čo je nesporné. V konaní žalovaní preukazovali, že po odsťahovaní sa do ich nového rodinného
domu v obci R. sa v ich nehnuteľnosti v R., na B. ceste č. XX, nezdržiavali, dom bol neobývaný

(prehlásenie susedov). Žalovaní dňa 16.11.2009 uzatvorili so spoločnosťou BRS, a. s. kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. BA - F., ktoré priamo susedia
s nehnuteľnosťou žalobcu. V zmysle čl. III, bod 5. tejto zmluvy sa predávajúci zaviazal, že predávané
nehnuteľnosti vyprace a odovzdá kupujúcemu najneskôr do 30.11.2009. V zmysle čl. III bod 32 sa
zmluvné strany dohodli, že návrh na vklad vlastníctva podá kupujúci až po scelení pozemku č. XXXXX/
XX minimálne o plochu, ktorú zaberá prístavba. Odovzdanie nehnuteľnosti kupujúcemu si žalovaní

reálne splnili do 30.12.2009. Na základe tejto skutočnosti sa stala reálnym užívateľom nehnuteľnosti
spoločnosť BRS, a. s.. Z dôvodu, že predávajúcemu sa nepodarilo splniť dojednanie o získaní
pozemku pod prístavbou, uzatvorili žalovaní s BRS, a. s. dňa 15.12.2011 Nájomnú zmluvu, predmetom
ktorej bola stavba, súp. č. XXXX na parc. č. XXXXX/XX, pozemok, parc. č. XXXXX/XX o výmere 77 m2
a parc. č. XXXXX/XX o výmere 704 m2 zapísaných na LV č. XXXX. Podľa zmluvných dojednaní bol

nájomca oprávnený prenechať podnájomcovi predmet nájmu do podnájmu. Na základe Podnájomnej
zmluvy zo dňa 17.07.2012 uzatvorenej spoločnosťou BRS, a.s. a zajko, s.r.o., ktorá sa stala užívateľom
nehnuteľnosti LV XXXX po vnútorných úpravách v nej dodnes prevádzkuje detské jasle. Žalovaní na
základe predchádzajúcich rokovaní so žalobcom o naliehavosti písomného odovzdania nehnuteľností
vo vlastníctve žalobcu formálne podpísali Preberací protokol 18.10.2012 v znení, ako im bol žalobcom

predložený, aby nemarili investičné zámery žalobcu. Žalovaní v konaní preukázali skutočnosti o tom, že
vzhľadom na uzatvorené zmluvné vzťahy vzťahujúce sa na nehnuteľnosti v ich vlastníctve tieto neužívali
od 17.11.2009 a najneskôr vyprataním nehnuteľnosti v prospech kupujúceho, BRS, a. s.. Skutočnosti
o uzatvorených zmluvných vzťahov považuje súd za nesporné, napriek tomu z týchto
skutočností vyvodil záver o tom, že žalovaní nesporne nepreukázali, že ich nehnuteľnosti neužívali a

zároveň dospel k záveru, že užívali susediace pozemky žalobcu. Z dokazovania je zrejmé,
kto na základe zmluvných vzťahov nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných reálne užíval a teoreticky
mohol zasiahnuť do vlastníckeho práva. Žalobca v konaní neuviedol, čo treba rozumieť pod užívaním
jeho pozemku. Aj spôsob užívania počas ním tvrdeného zásahu do jeho vlastníckych práv je potrebné
jasne definovať, lebo aj táto skutočnosť je pre posúdenie veci dôležitá. Žalovaní nemali žiadny dôvod

užívať nehnuteľnosti žalobcu ako záhradu. Po skončení nájmu si boli vedomí toho, že na pozemkoch
žalobcu nemôžu vykonávať činnosť v zmysle účelu pôvodnej nájomnej zmluvy, t. j. pestovať zeleni-
nu, sadiť okrasné rastliny a pod. Na žalobcových pozemkoch po skončení nájmu zostala len pôvodná
úprava. V zmysle čl. III bod. 4 bol nájomca povinný obhospodarovať pozemok so starostlivosťou
riadneho hospodára, vykonávať všetky potrebné mechanické a chemické ošetrenia stromov, kríkov a

ďalších porastov, udržiavať priestory záhradiek ako aj ich okolie v čistote a poriadku, odstraňovať burinu,
prípadne smeti. Plnenie tejto povinnosti bolo vzhľadom na susediace parcely aj v záujme vlastníka
nehnuteľnosti LV č. XXXX a jej užívateľov. Žalovaní neinštalovali na sporných pozemkoch žiadne detské
atrakcie, ktoré majú byť dôkazom užívania spornej nehnuteľnosti. Tieto aktivity jednoznačne nasvedčujú
na spoločnosť zajko, s.r.o., ktorá ich umiestnila na pozemku žalovaných, ale aj na pozemok žalobcu,

napriek tomu, že bola o stave veci upovedomená. Za toto prekročenie ich oprávnenia z podnájomnej
zmluvy nemôžu niesť zodpovednosť žalovaní. Bezdôvodné obohatenie vzniká tomu, KTO sa skutočne
obohatil na úkor iného. V danej veci sa žalovaní na úkor žalobcu preukázateľne obohatili len v rozsahu
38 m2 zásahom ich stavby na pozemok žalovaného. Vo zvyšnej časti žalobného návrhu je zrejmé, že
sporné nehnuteľnosti mali možnosť užívať tretie osoby, a to BRS, a. s. a zajko, s.r.o. , ale len v prípade,

žemedzinimiažalobcomvznikolpreukázateľnýzáväzkovývzťahnavydaniebezdôvodnéhoobohatenia
na úkor žalobcu. Žalovaní nemôžu niesť zodpovednosť za tretie osoby, ktorým bol právny a faktický
stav veci známy. Ani v prípade, že pri uzatváraní zmluvných vzťahov žalovaný 1/ vystupoval v mene
účastníka zmluvného vzťahu z titulu svojho postavenia v spoločnosti nemá vplyv na vznik jeho osobnej
zodpovednosti voči žalobcovi za vznik bezdôvodného obohatenia, ktoré získali tretie osoby užívaním

jeho nehnuteľnosti, z ktorej mali neobmedzený prístup na pozemok žalobcu a jeho užívanie
nebolo potrebné na funkčné využitie jeho nehnuteľnosti v zmysle nájomnej a podnájomnej zmluvy.Žalovaní svoje nehnuteľnosti, ktoré priamo susedili s nehnuteľnosťami žalobcu prenajali spoločnosti
BRS, a. s, ktorej predsedom predstavenstva bol žalovaný 1/ a spoločnosť BRS, a. s.,
tieto nehnuteľnosti následne dňa 17.07.2012 podnájomnou zmluvou č. XXXXXX prenajala spoločnosti

zajko s.r.o., ako podnájomcovi s tým, že spoločnosť zajko s.r.o., ako podnájomca, predmet podnájmu
využíval na podnikateľské účely a spoločnosti BRS, a. s., platil mesačnú úhradu. Ani uvedené nič
nemení na skutočnosti, že žalovaní nehnuteľnosti žalobcu neužívali. Žalovaní poukázali na skutočnosť,
že predmetom kúpy, nájmu a podnájmu boli len nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných. Užívatelia
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných boli vopred upozornení na právny stav pozemkov a možnosti ich

užívania, prípadne, že môže dôjsť k porušeniu vlastníckeho práva tretej osoby tým viac, že týmto tretím
osobám bol zrejmý záujem žalovaných na usporiadaní sporného zásahu časťou stavby na pozemku
žalobcu a dlhodobú snahu o odkúpenie prislúchajúcej časti pozemku od žalobcu, ktorý takéto riešenie
odmietol, odpredaj podmieňoval a nakoniec pozemok, ktorým mohli byť vzájomné vzťahy do budúcnosti
usporiadané predal tretej osobe. Záver súdu, že žalovaný 1/ užívanie nehnuteľnosti vyslovene nevylúčil,
je v rozpore s jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní dňa 27.10.2015, kde sa výslovne vyjadril tak, že

„Doposiaľ užívame 38 m2, ktoré zasahujú do pare. č. XXXXX/XX vedený na LV č. XXXX, avšak záhra-
du ako takú sme užívali iba počas platnosti zmluvy o nájme nehnuteľnosti do 31.12.2005.“ Na otázku
súdu ako vie preukázať, že záhradu neužíval, odpovedal, „ neviem to preukázať. Ak sú na záhrade vysa-
dené okresné dreviny, tak užívaním je, že sa tam idem prejsť? Stavali sme dom na vidieku, svoj voľ-
ný čas som trávil na stavbe alebo v práci. Dom sme skolaudovali v roku 2009 a odsťahovali sme sa“.

Toto vyjadrenie žalovaného 1/ jednoznačne vylučuje tvrdenie žalobcu o užívaní jeho pozemku. Konateľ
spoločnosti zajko s.r.o. tiež v rámci svojej svedeckej výpovede potvrdil, že síce mal približne vedomosť,
že kde končí nehnuteľnosť, ktorú má prenajatú, ale občas nejaké dieťa vybiehalo na pozemok žalobcu,
ale jednoznačne potvrdil skutočnosť, že nehnuteľnosť žalovaných užívala podľa podnájomnej zmluvy
spoločnosť zajko, s.r.o., prevádzkovala v nej škôlku a teda v danom období mohla len táto spoločnosť

v súvislosti so svojím podnikaním zasiahnuť do vlastníctva žalobcu. Napriek tomu ani konateľ tejto
spoločnosti jednoznačne nepotvrdil, že spornú nehnuteľnosť využívali pre svoje podnikateľské účely. Bol
informovaný o tom, kde sú hranice pozemkov účastníkov konania. Vykonaným dokazovaním mal súd
za preukázané, že žalovaní sporné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu užívali, keď pozemky žalobcu
a žalovaných tvorili vizuálne neoddelený celok a pozemok žalobcu žalovaní využívali ako záhradu.

Tento argument žiadnym spôsobom nepreukazuje užívanie sporného pozemku, ani záver o tom, že
tento pozemok užívali žalovaní. V minulosti tvorili pozemky jednoliaty celok a žalovaní spoločne s
ich predchádzajúcimi nájomcami na týchto pozemkoch vytvorili okrasnú záhradu. Hranica pozemkov
bez jej riadneho fyzického vyznačenia v teréne je len pomyselnou čiarou. Účastníci sa nedohodli na
vymedzení hranice týchto pozemkov, napr. oplotením a zákon im neurčoval povinnosť vyznačenia

určenia hranice pozemkov. V zmysle pôvodnej nájomnej zmluvy mali nájomcovia povinnosť udržiavať
prenajaté pozemky. Žalovaní považujú za neprípustné hodnotenie súdu v neprospech žalovaných, ak
bola užívateľmi venovaná v záujme z estetického hľadiska, ale aj ochrany ich majetku pred náletovými
rastlinami z pozemku žalobcu, ktorý nikto neudržiaval, ak sa správajú ako riadni hospodári bez toho,
aby si voči žalobcovi ktokoľvek uplatnil náhradu za starostlivosť, ktorá bola poskytovaná udržiavaním

starostlivosti o majetok žalobcu. Žalovaní v konaní potvrdili, že na pozemku žalobcu majú postavenú
tzv. čiernu stavbu a súd ohliadkou zistil, že z pozemku žalovaných na pozemok žalobcov vedie
plynulá neprerušovaná zámková dlažba. Žalovaní opakovane prehlásili, že nehnuteľnosť kúpili od
predchádzajúceho vlastníka v stave, v akom sa nachádza dodnes aj so záhradnými úpravami. V zmysle
odovzdávajúceho protokolu žalovaní neboli povinní odstrániť predmetnú dlažbu z pozemku žalobcu.

Táto skutočnosť nepreukazuje tvrdené užívanie sporného pozemku žalovanými. Podľa hodnotenia
súdu sa na pozemku žalobcu nachádzali udržiavané okrasné kríky a voľnočasové atrakcie pre deti.
Z obhliadky nehnuteľností jednoznačne vyplynulo, že udržiavané okrasné kríky a atrakcie pre deti sa
nachádzali na pozemku žalovaných. Na pozemku žalobcu sa parková úprava nachádzala v čase, keď
bola predmetom nájmu celá pôvodná parc. č. XXXXX/XX, neskôr rozdelená geometrickým plánom v

r. 2010. Parková úprava na pozemkoch žalobcu bola zlikvidovaná v súvislosti s výstavbou päť metrov
vysokého protihlukového múru. Na pozemku žalobcov sa nachádzalo malé pieskovisko pre deti, ktoré
určitenezriadiližalovaní.Súdvyvracalargumentáciužalovanýchotom,žesaužvroku2009odsťahovali
do obce L. (zrejme R.) a neužívali predmetné nehnuteľnosti žalobcu tým, že poukazoval na Preberací
protokol zo dňa 18.10.2012, kde žalovaní vlastnoručne podpísali, že tieto odovzdávané nehnuteľnosti

(t.j. pozemky parc. Reg. CKN, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. F. a to parcelu č. parc. č. XXXXX/XX, o
výmere 232 m2, záhrady, parc. č. XXXXX/XX, o výmere 503 m2, záhrady a parc č. XXXXX/XX, o výmere
350 m2) užívali aj po skončení nájomného vzťahu bez právneho dôvodu, v zmysle nájomnej zmluvy č.
NZ/R./TU/XX/XX/XXXX. V tejto súvislosti žalovaní poukázali na výpoveď B.. H., že došlo k formálnemuodovzdaniu predmetných nehnuteľností, keď potrebovali z dôvodu urýchlenia príprav na investičnú
výstavbu vec uzavrieť. Odovzdávací protokol nemá náležitosti uznania záväzku. Žiadny z vykonaných
dôkazov nenasvedčuje záver súdu o tom, že žalovaní aj po odsťahovaní sa do obce L. (zrejme R.) užívali

nehnuteľnosť žalobcu. Pre rozhodnutie o veci bolo podstatné relevantné zistenie, či a kto reálne porušil
vlastnícke právo žalobcu. Súd si osvojil argumentáciu žalobcu, o tom, že žalovaní užívanie nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcu neužívali, začali uvádzať až momentom, keď si žalobca uplatnil od nich nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie tejto nehnuteľnosti. Žalovaní považujú
za pochopiteľné, že sa vyjadrovali k predmetu žaloby na základe jasne uplatneného žalobného návrhu.

Žalobca pôvodne žiadal, aby súd vydal rozhodnutie o tom, že sú povinní v zmysle pôvodnej zmluvy o
nájme tieto nehnuteľnosti vypratať a odovzdať žalobcovi a v tomto smere zaujali k veci stanovisko. Po
zmene žalobného návrhu žalovaní uplatnili všetky dôvody a argumenty, ktoré boli spôsobilé prispieť k ich
úspešnémuvýsledkukonania.Namietalitvrdenie,ženikdynenamietaliužívaniespornýchnehnuteľností.
Žalovaní zastávali názor, že nehnuteľnosti prevzali do nájmu bez odovzdávacieho protokolu aj so
záhradnými úpravami (čo potvrdila aj svedkyňa H.). Na výzvu žalobcu na uzatvorenie novej zmluvy v r.

2006, ktorá bola pre nich nevýhodná, listom žalobcovi oznámili, že na uzatvorení nájomnej zmluvy za
nových podmienok (zvýšená cena z 5,- Sk/m2 ročne na 116,- Sk/m2/ročne) nemajú záujem a oznámili
žalobcovi, že prenajatý pozemok dávajú žalobcovi k dispozícii. Z hľadiska nároku vlastníka pozemku
na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného užívaním jeho veci je nerozhodné, či tomu, kto vec
užíval, bola vec odovzdaná tretím subjektom, ktorý na to nebol splnomocnený, či oprávnený s ňou takto

nakladať. V danom prípade nebolo rozhodujúce ani to, či ten, kto pozemok žalobcu užíval, nevedel,
že užíva cudziu vec. Dôležité v danom prípade bolo to, kto užíval pozemok žalobcu bez právneho
dôvodu a z hľadiska nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a násl. Občian-
skeho zákonníka nie je rozhodujúce zavinenie toho, kto sa takto obohatil. Nepochybne v rozhodnom
období žalovaní pozemok žalobcu neužívali v celom rozsahu. Prospech získava ten, kto fakticky využíva

cudzí pozemok. Nemožno vylúčiť, že tzv. tretie osoby môžu mať právo užívať pozemok žalobcu na
základe rôzneho právneho dôvodu, napr. uzatvorením osobitnej zmluvy o užívaní. Pokiaľ takéto právo
nemajú, ich povinnosť nezasahovať do vlastníckeho práva žalobcu vyplýva z príslušných ustanovení
hmotného práva upravujúcich obsah vlastníckeho práva. Táto povinnosť nie je odvodenou, ale priamou
povinnosťou a v prípade jej porušenia sa žalobca mohol domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva

a nárokov z toho vyplývajúcich priamo proti týmto osobám, o ktorých mal vedomosť. Nemožno bez
ďalšieho vyvodiť záver, že prípadné konanie nájomcu žalovaných zasahujúceho do vlastníckeho práva
žalobcu možno považovať za konanie samotných žalovaných a z toho vyvodzovať voči žalovaným nárok
na bezdôvodné obohatenie. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie je zrejmé, že žalobca
je vlastníkom pozemku , ktorý priamo susedil, s pozemkom vo vlastníctve žalovaných. Žalovaní preu-

kázali, že v rozhodnom období v celom rozsahu po skončení nájmu žalobcove pozemky neužívali okrem
38 m2 zásahom stavby na pozemok žalobcu. Vychádzajúc z tejto skutočnosti, relevantnej pre posúdenie
vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia medzi žalobcom a žalovanými, bol dôvodný záver
o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných v danom konaní v rozsahu žaloby, s prihliadnutím na
uznaných 38 m2. Žalovaní mali za to, že medzi účastníkmi konania vzťah z bezdôvodného obohatenia

v žalovanom rozsahu nevznikol, pretože žalovaní neužívaním sporného pozemku v tvrdenom rozsahu
bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu (ako jeho vlastníka) získať nemohli. Splnenie predpokladov
pre vznik (záväzkového) právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia musí súd posudzovať vždy z
hľadiska špecifických skutkových okolností v konkrétne prejednávanej veci, na ktoré aplikuje konkrétnu
normu hmotného práva. Žalovaní mali za to, že zistený skutkový stav neobstojí z dôvodu, že žalobca

riadne nepreukázal zásah do jeho práv „užívaním“, z hľadiska jeho rozsahu a charakteru, ktoré je
pre posúdenie veci zásadné. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie pri riešení otázky pasívnej
legitimácie žalovaných vyplývajúcej so vzniku zodpovednostného vzťahu vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď uzavrel, že žalovaní nesporne užívali pozemky vo vlastníctve žalobcu
bez ohľadu na preukázané skutočnosti, ktoré tento záver vyvracajú, resp. spochybňujú. Z

odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami sa riadil, keď vzhľadom na výsledky dokazovania
dospel k záveru o tom, že žalovaní bezdôvodne užívali pozemky žalobcu a tak získali bezdôvodné
obohatenie. Súd bol v rozsudku povinný vyhodnotiť dôkazy vykonané v konaní jednotlivo
a v ich súvislosti a zdôvodniť, ktoré dôkazy zobral pri rozhodovaní do úvahy a z akých dôvodov na
ne neprihliadol. Funkciou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doložiť správnosť roz-

hodnutia súdu, pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti postupu sódu pri
vydaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci. Odôvodnenie rozsudku by malo
stranám sporu umožniť posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými
úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní. Z uvedených dôvodov žalovaní považujú rozhodnutiesúdu za nepreskúmateľné. Žalovaní navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutýchvýrokochtak,žežalovaným1/,2/uložípovinnosťspoločneanerozdielnezaplatiťžalobcovi
titulom bezdôvodného obohatenia (len) za užívanie 38 m2 parc. č. XXXXX/XX vedenej Správou katastra

nehnuteľností pre Hl. m. SR - BA, kat. úz. F., za obdobie od 30.12.2009 do 29.12.2011 sumu 788,88 eur
vrátane 9 % úrokov z omeškania odo dňa 28.01.2012 do zaplatenia, ďalej im uloží povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu za užívanie nehnuteľnosti vednej Správou katastra
pre hl. m. BA na LV č. XXXX pre k.ú. F., ako pozemok parc. č. XXXXX/XX o výmere 38 m2 vo
výške 167,96 eur od 10.12.2012, vrátane úrokov z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 167,96 eur odo

dňa 12.12.2014 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietne. O trovách konania rozhodne podľa
miery úspešnosti účastníkov konania.

23. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
potvrdiť. Uviedol, že až počas súdneho konania došlo k fyzickému odovzdaniu časti žalovaných
nehnuteľností žalovanými, a to preberacím protokolom zo dňa 18.10.2012, pričom v zmysle

preberacieho protokolu odovzdanými nehnuteľnosťami boli pozemky v katastrálnom území F. parc. č. XX
XXX/XX o výmere 232 m2, parc. č. XX XXX/XX o výmere 503 m2, parc. č. XX XXX/XX o výmere 350 m2.
Aj napriek tomu, že v preberacom protokole bola nehnuteľnosť parc. č. XX XXX/XX o výmere 232 m2,
kat. úz. F. vo vlastníctve žalobcu uvedená ako odovzdávaná, túto žalovaní aj po podpise preberacieho
protokolu stále užívali až do dňa 12.04.2015, okrem iného, na jej časti je postavená časť rodinného

domu, ako tzv. „čierna stavba". Uvedené je zrejmé aj vzhľadom na znenie listu žalovaných zo dňa
05.05.2011 označeného ako „Žiadosť,“ a taktiež z fotografickej snímky pozemku parc. č. XX XXX/XX o
výmere 232 m2 zo dňa 05.12.2014. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu (napr. rozhodnutie
sp.zn. 5 Cdo/8/2009) platí nasledovné: „Ak bol pozemok vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa po určitý
čas užívaný odporcami bez akéhokoľvek právneho titulu a bez toho, že by navrhovateľovi za to bola

platenánáhrada,došlovdôsledkutohonajehoúkorkzískaniubezdôvodnéhoobohatenia,ktoréspočíva
v získaní majetkovej hodnoty subjektom, ktorý pozemky užíval bez poskytovania náhrady. Majetkovú
hodnotu v uvedenom zmysle totiž získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili
pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia
- jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. Keďže

odporcovia, nie sú - vzhľadom na povahu plnenia - schopní vrátiť ho, sú povinní nahradiť bezdôvodné
obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods. 1 OZ). Keďže účelom je tu odčerpať prostriedky
bezdôvodne sa obohacujúceho, ktoré získal na úkor iného, treba výšku plnenia za užívanie cudzej
veci bez právneho dôvodu odvodzovať od prospechu, ktorý získal obohatený.“ Nakoľko predmetné
nehnuteľnosti - pozemky v kat. úz. F. parc. č. XX XXX/XX o výmere 232 m2, parc. č. XX XXX/XX o

výmere 503 m2, parc. č. XX XXX/XX o výmere 350 m2 boli vo vlastníctve žalobcu a žalovaní tieto
všetky pozemky užívali bez právneho dôvodu v období od 30.12.2009 do 29.12.2011, a naďalej až do
odovzdania predmetných pozemkov preberacím protokolom zo dňa 18.10.2012 a pozemok parc. č. XX
XXX/XX o výmere 232 m2 užívali žalovaní až do dňa 12.04.2015 aj napriek odovzdaniu preberacím
protokolom zo dňa 18.10.2012 (na uvedenom pozemku majú postavenú čiernu stavbu - časť rodinného

domu), žalobca už naďalej netrval v konaní na vyprataní predmetných pozemkov, ale žiadal súd
o úpravu petitu v časti vydania bezdôvodného obohatenia za toto užívanie bez právneho dôvodu a
taktiež o úpravu petitu v časti povinnosti žalovaných zaplatiť i peňažnú náhradu za užívanie
pozemku parc. č. XX XXX/XX o výmere 232 m2 bez právneho titulu, ktoré trvalo až do dňa 12.04.2015,
kedy bolo vlastnícke právo k stavbe prevedené žalovanými na tretiu - s nimi spriaznenú osobu. Zásady

pre určenie výšky peňažnej náhrady za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu boli vyjadrené
peňažnou čiastkou v zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného spoločnosťou ZNALCI,
s.r.o., ktorý nechal vypracovať žalobca. Úroky z omeškania žalobca požadoval za dobu určenú v súlade
s ustanovením § 563 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Na
základe požiadavky žalovaných dal súd na ich podnet vypracovať v konaní nový znalecký posudok č.

XX/XXXX vypracovaný B.. G. N., znalcom. Na základe tohto znaleckého posudku a po oboznámení
sa s ním, žalobca navrhol súdu písomným podaním zo dňa 11.10.2016 zmenu petitu žaloby, a to v
zmysle záverov tohto znaleckého posudku. Úroky z omeškania si žalobca v konaní uplatňoval aj naďalej
v súlade s ustanovením § 563 zákona č. 40/1964 Zb. od prvého dňa po doručení žaloby žalovaným,
resp. v ostatných častiach, od nasledujúceho dňa po ich uplatnení žalobcom na pojednávaní konanom

dňa 11.12.2014, t. j. od 12.12.2014. Vzhľadom na fakt, že so závermi tohto znaleckého posudku neboli
žalovaní spokojní, resp. namietali metódu jeho spracovania, bolo v konaní spracované taktiež Doplnenie
č. 1 znaleckého posudku č. XX/XXXX. V zmysle použitej právnej úpravy pri vypracovávaní doplnenia
k znaleckému posudku, konkrétne vyhlášky MSSR č. 492/2004 Z. z. z 23. augusta 2004 o stanovenívšeobecnej hodnoty majetku a jej Prílohy č. 3, písm. B) platí o stanovovaní metód určovania všeobecnej
hodnoty majetku nasledovné: „B. ZÁKLADNÉ POSTUPY OHODNOCOVANIA NEHNUTEĽNOSTÍ A
STAVIEB

Všeobecná hodnota sa stanoví týmito metódami:
a/ porovnávacia metóda,
b/ kombinovaná metóda (použije sa pri stavbách, ktoré sú schopné dosahovať výnos formou prenájmu),
c/ výnosová metóda (použije sa pri pozemkoch, ktoré sú schopné dosahovať výnos),
d/ metóda polohovej diferenciácie.

Výber vhodnej metódy vykoná znalec. Vyber je v znaleckom posudku zdôvodnený. Podľa účelu
znaleckého posudku možno použiť aj viac metód súčasne, pričom v závere bude po zdôvodnení
uvedená len všeobecná hodnota určená vybranou metódou, ktorá najvhodnejšie vystihuje definíciu
všeobecnej hodnoty. Pri ohodnocovaní nehnuteľností a stavieb nemocníc a zdravotníckych zariadení sa
ako jedna z metód vždy použije metóda polohovej diferenciácie a pri hodnotení faktorov sa zohľadňuje
najmä faktor - súčasný technický stav."

Teda už v pôvodnom znaleckom posudku pred jeho doplnením znalec vybral na základe zákonnej
úpravy, ktorá mu túto právomoc výberu zveruje, najvhodnejšiu metódu spracovania pôvodného
znaleckého posudku - metódu polohovej diferenciácie, ktorá bola ním vybraná aj v záujme
dosiahnutia čo najvyššej objektivity určovania všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá je predmetom

konania. Znalec ani v pôvodnom, ani v doplňujúcom posudku nezmienil fakt, že na časti posudzovanej
nehnuteľnosti je postavená čierna stavba trvalého charakteru, ktorá je súčasťou domu vo vlastníctve
žalovaných, ktorá by v prípade vysporiadaného majetkovoprávneho vzťahu k nehnuteľnosti bola
dodatočne legalizovaná tak, ako to bolo v prípade rekonštrukcie a dostavby celého domu.
Žalobca uviedol, že doplnenie znaleckého posudku bolo vykonávané zbytočne a bez toho, aby sa súd

zaoberal efektivitou vykonania tohto dôkazu a s tým súvisiacim opätovným predlžovaním dokazovania a
odďaľovaním rozhodnutia o merite veci, nakoľko sám znalec na strane 4 doplnenia znaleckého posudku
uviedol, že v súčasných podmienkach SR nie sú pre širšie uplatnenie porovnávacej
metódy vytvorené potrebné predpoklady, pretože údaje o realizovaných skutočných kúpnych cenách
nehnuteľností nie sú znalcom prístupné a existujúce databázy realitných spoločností, pokiaľ sú k

dispozícii, nie sú dostatočne preukázateľné, pričom zároveň na strane 6 doplnenia znaleckého posudku
uviedol, že upozorňuje zadávateľa na skutočnosť, že ním predložené nájomné zmluvy nie sú podpísané
a nie je na nich vyznačený dátum odkedy sú platné a účinné. Taktiež žalobca súd upozornil aj na
skutočnosť, že sám znalec v doplnení znaleckého posudku uviedol do doplnenia znaleckého posudku
citáciu z vyhlášky a jej Prílohy č. 3 pod písm. E), ktorá stanovuje určité nároky na porovnávané pozemky

nasledovne:
„E. VŠEOBECNÁ HODNOTA POZEMKOV (VŠHPOZ)
E.1 Porovnávacia metóda
Pri výpočte sa používa transakčný prístup. Na porovnanie je potrebný súbor aspoň troch pozemkov.
Porovnanie treba vykonať na mernú jednotku (1 m2 pozemku) s prihliadnutím na odlišnosti

porovnávaných pozemkov a ohodnocovaného pozemku. Pri porovnávaní trvalých porastov bez
pozemkov sa merná jednotka určí v závislosti od ich druhu (napríklad kus, 1 ha plochy a pod.).
Hlavné faktory porovnávania:
a/ ekonomické (napríklad dátum prevodu, forma prevodu, spôsob platby a pod.),
b/ polohové (napríklad miesto, lokalita, atraktivita, prístup a pod.),

c/ fyzické (napríklad infraštruktúra a možnosť zástavby pri stavebných pozemkoch; kvalita pôdy a kvalita
výsadby pri ostatných pozemkoch a pod.).
Podklady na porovnanie (doklad o prevode alebo prechode nehnuteľnosti, prípadne ponuky realitných
kancelárií) musia byt identifikovateľné. Pri porovnávaní sa musia vylúčiť všetky vplyvy mimoriadnych
okolností trhu (napr. príbuzenský vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim, stav tiesne predávajúceho

alebo kupujúceho a pod). Pri výpočte sa môže použiť aj matematická štatistika. Na toto porovnanie je
potrebný tak veľký súbor, aby boli splnené známe a platné testy matematickej štatistiky."
Žalobca teda bol po preštudovaní doplnenia znaleckého posudku nútený konštatovať, že znalec
v doplnení znaleckého posudku porovnával fakticky neporovnateľné nehnuteľnosti, nakoľko zmluvy
účelovo predložené žalovanými sa dotýkali nehnuteľností, ktoré sa na základe ustanovenia § 5 zákona

č. 513/2009 Z.z. o dráhach nachádzajú priamo v ochrannom pásme železnice (nehnuteľnosť, ktorá
je predmetom tohto konania sa nachádza síce v blízkosti letiska, ale toto zaťaženie bolo zohľadnené
už v pôvodnom znaleckom posudku, uplatnením redukujúceho faktora -0,8, ako znalec vysvetľuje na
strane 9 znaleckého posudku) a nebolo teda možné porovnávať nehnuteľnosti umiestnené priamo vochrannom pásme železnice s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom tohto konania
(čomu očividne zodpovedali aj vyjadrenia samotného znalca uvedené v doplnení znaleckého posudku).
Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania sú na rozdiel od porovnávaných nehnuteľností

situované v stabilizovanom území obytnej zóny bývalých služobných rodinných domov
pre zamestnancov, v ktorej sa stavajú stavby trvalého charakteru. Jediné, čo by prichádzalo do úvahy
v zmysle zachovania objektivity porovnávania, by bolo porovnávať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
ochrannom pásme železnice medzi sebou. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca súdu navrhol, aby
doplnenie znaleckého posudku nebral pri svojom rozhodovaní o merite veci do úvahy. S týmto záverom

ohľadom neúčelnosti doplnenia znaleckého posudku sa stotožnil aj súd prvej inštancie. V prospech
záveru o užívaní predmetných nehnuteľností žalovanými svedčia ako svedecké výpovede vykonané
na pojednávaniach zo dňa 27.10.2015 a 17.12.2015, tak i všetka korešpondencia, ktoré bola súdu
žalobcomdoloženádospisuaktoráobsahovalavyjadreniažalovaných,ktorínikdyvtejtokorešpondencii
nenamietali ani nepopierali fakt, že žalované nehnuteľnosti užívajú - tu správne podotkol aj súd prvej
inštancie, že prvé zmienky o prípadnom neužívaní zo strany žalovaných sa objavili až vtedy, keď žalobca

začal v konaní požadovať peňažnú náhradu za užívanie predmetných nehnuteľností. O užívaní svedčí aj
fakt, že žalovaný 1/ mal v čiernej stavbe nachádzajúcej sa na časti žalovaných nehnuteľností ešte počas
trvania sporu pred súdom prvej inštancie trvalý pobyt, mal opakovane záujem počas konania všetky
žalované nehnuteľnosti od žalobcu odkúpiť, predmetné nehnuteľnosti boli žalovanými obhospodarované
a teda užívané - boli na nich žalovanými vykonávané záhradné úpravy a taktiež položená zámková

dlažba okolo ich čiernej stavby nachádzajúcej sa na časti predmetných nehnuteľností a taktiež o tom
svedčia aj vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaných, ktorá mala počas celého doterajšieho konania
záujem na mimosúdnom rokovaní medzi účastníkmi konania, nakoľko si je taktiež vedomá (takisto
ako žalovaní), že žalovaní tieto sporné nehnuteľnosti užívali, a to až do dňa 12.04.2015. Námietky
žalovaných, že v tomto období žalované nehnuteľnosti neužívali sa teda začali objavovať až neskôr

počas súdneho konania a to len ako súčasť stratégie žalovaných, ktorí sa chcú, podľa názoru žalobcu,
týmto tvrdením len vyhnúť povinnosti zaplatiť za užívanie predmetných nehnuteľností finančnú náhradu
žalobcovi, ako vlastníkovi týchto nehnuteľností. Zámerom žalovaných je súdu podsúvať teórie, že počas
tejto doby užívala predmetné nehnuteľnosti tretia osoba, ktorá v nehnuteľnosti žalovaných prevádzkuje
škôlku. Žalobca však súd dôrazne upozorňuje na fakt, že zo všetkých máp doložených doteraz do

súdneho spisu je jednoznačne zrejmé, že prístup na sporné časti nehnuteľností, ktoré by údajne mala
užívať podľa vyjadrení žalovaných tretia osoba - škôlka bez vedomia žalovaných, je fakticky možný iba
priamo cez časti nehnuteľností žalovaných a teda jedine sami žalovaní by tam takúto tretiu osobu mohli
pustiť a toto prípadné užívanie žalobcových nehnuteľností tretej osobe umožniť. Žalobca má za to, že
dôkazy predložené súdu a vykonané počas konania jasne ozrejmujú skutočnosť, že nehnuteľnosti, ktoré

sú predmetom tohto konania boli po celú dobu užívané žalovanými bez právneho dôvodu a bez platenia
akejkoľvek finančnej náhrady za ich užívanie žalobcovi ako vlastníkovi týchto nehnuteľností. Navyše
počaskonaniavyšlonajavo,žežalovanípofidérnymspôsobomuzatvoriliKúpnuzmluvusospoločnosťou
BRS, a. s., kde je predsedom predstavenstva žalovaný 1/ a argumentovali ňou počas konania. K
tomuto žalobca tiež uviedol, že kúpna zmluva medzi žalovanými a spoločnosťou BRS, a. s. z dátumu

16.11.2009 bola uzatvorená neplatne, keďže za spoločnosť BRS, a. s. nekonal predseda predstavenstva
a tak nebol dodržaný spôsob konania za právnickú osobu, ktorý bol zapísaný v obchodnom registri.
Žalobca zastáva názor, že nedodržanie spôsobu konania upraveného v spoločenskej zmluve, prípadne
v Stanovách spoločnosti a zapísaného v obchodnom registri, resp. nedodržanie spôsobu konania
výslovne upraveného v zákone spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Preto žalovaní museli

dňa 08.04.2015 nanovo spísať notársku zápisnicu č. N 264/21015, NZ 11581/2015 a až ňou bol predmet
prevodu platne prevedený na spoločnosť BRS a. s., pričom účinnosť prevodu nastala až dňa 13.04.2015
právoplatnosťou zápisu prevodu do katastra nehnuteľností. Od toho dňa žalobca podal druhú žalobu aj
na spoločnosť BRS, a. s., nakoľko užívanie bez právneho dôvodu uvedených nehnuteľností pokračuje
aj po tomto dátume týmto novým vlastníkom. Akékoľvek tvrdenia žalovaných o tom, že v predmetnom

období nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu neužívali sa nezakladá na pravde, nakoľko sám
žalovaný 1/ počas konania predkladal na identifikáciu svoj občiansky preukaz, v ktorom ešte aj v roku
2015 bol uvedený trvalý pobyt v čiernej stavbe nachádzajúcej sa na časti žalovaných nehnuteľností.
Preto taktiež nie je možné zo strany žalovaných namietať, že predmetné nehnuteľnosti neužívali.
Sám súd prvej inštancie po miestnej obhliadke nehnuteľností správne vyhodnotil skutkovú aj právnu

situáciu a stotožnil sa s právnym názorom žalobcu, nakoľko užívanie nehnuteľnosti žalovanými bez
právneho dôvodu bolo jednoznačné. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku venoval
všetkým podstatným skutkovým i právnym okolnostiam, ktoré boli oboma stranami sporu počas konania
prezentované a preto nemožno mať za to, že by bol naplnený akýkoľvek z odvolacích dôvodov, ktoréžalovaní vo svojom odvolaní použili - § 365 ods. 1 písm. f), g), h) C.S.P.: „(1) Odvolanie možno odôvodniť
len tým, že f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, - tento odvolací dôvod nemohol byť naplnený, keďže počas konania sa vykonalo množstvo

dôkazov navrhnutých stranami sporu, ktoré súd prvej inštancie v rámci svojho oprávnenia vyhodnotil
podľasvojejúvahy,atokaždýjednotlivoavšetkyvichvzájomnejsúvislostisohľadomnavšetkyokolnosti
prípadu; g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo - žiadne ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené žalovaní ani v

odvolaní neoznačili ani nenavrhli ich vykonanie, pričom prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu treba
vnímať v spojitosti s ustanovením § 366 písm. d) C.S.P., z ktorého vyplýva záver, že novoty môže
odvolateľ použiť len vtedy ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny,
čo nie je v tomto prípade naplnené, a to aj vzhľadom na dobu trvania konania pred súdom prvého stupňa
(spôsobenej najmä obštrukciami žalovaných) počas ktorej mali žalovaní možnosť navrhnúť a vykonať
akýkoľvek dôkaz; h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci, "-všetky právne okolnosti prípadu podľa právneho názoru žalobcu vyhodnotil súd prvej inštancie
správne a s ohľadom na vykonané dokazovanie počas celého konania správne uzavrel, že žalovaní
sa bezdôvodne obohatili na úkor žalobcu, za čo žalobcovi patrí náhrada za bezdôvodné užívanie jeho
nehnuteľností, ktorej výšku určil nezávislý a objektívny znalecký posudok, ktorý nechal vypracovať na
podnet žalovaných súd prvej inštancie v prvoinštančnom konaní - čiže aplikoval správnu právnu normu

a aj jej obsah správne interpretoval.

24. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, nakoľko pre
nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené

zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie), pričom dospel k záveru,
že odvolanie žalovaných je dôvodné len sčasti.

25. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia

získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia
vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia
na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia , majetková
ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním
bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto

predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Pre
záver o (ne) dôvodnosti nároku uplatňovaného navrhovateľom voči odporcovi titulom bezdôvodného
obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej
v § 454 Občianskeho zákonníka) bolo treba, aby navrhovateľ preukázal, že medzi ním a odporcom
právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j. aby preukázal, že odporca (v akej konkrétnej

výške) bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako aj
príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp.zn. 7 Cdo 117/2011).

26. V súdnej praxi boli riešené viaceré prípady vydania bezdôvodného obohatenia titulom užívania

cudzej nehnuteľnosti (pozemku) bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec.
Majetkovým vyjadrením prospechu získaného užívaním cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá
sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci i s prihliadnutím na druh
právneho dôvodu (zmluvného typu alebo vecného práva k cudzej veci), ktorým sa spravidla zakladá
právo užívania vzhľadom na jeho rozsah a spôsob; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška

náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť za normálnych
okolností, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Ak sa vychádza zo zodpovednosti za
bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, je treba z hľadiska pasívnej legitimácie
posúdiť, kto bezdôvodné obohatenie získal. „V podstate ide o zodpovedanie otázky, kto užíva cudziu
nehnuteľnosť (pozemok) bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec a v

čom toto užívanie spočíva. Rozhodujúcim je teda výklad slova „užívanie“, t. j. v čom spočíva užívanie
pozemku, keď je na ňom napr. postavená stavba vo vlastníctve osoby odlišnej od vlastníka pozemku.
Podľa názoru súdnej praxe je potrebné pod týmto pojmom rozumieť umiestnenie samotnej stavby
na cudzí pozemok. Jej samotné umiestnenie totiž bráni vlastníkovi pozemku, tento užívať riadnymspôsobom. K obohateniu vlastníka stavby potom dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva,
ktoré zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu. Je potom výlučne vecou jeho rozhodnutia, či bude
stavbu užívať sám, alebo ju bezplatne alebo odplatne prenechá inému. Povinnosť poskytovať náhradu

vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom
realizuje svoje vlastnícke právo. Z rovnakých dôvodov nie je podstatné ani to, či príp. komu prináša
užívaniestavbyzisk.Poskytnutéplneniejeplnenímbezprávnehodôvoduabezdôvodnesatedaobohatil
ten, kto je vlastníkom stavby na cudzom pozemku, a nie napr. jej nájomca. Je potrebné si uvedomiť, že
pod „užívaním cudzieho pozemku“ je potrebné v tomto prípade chápať jeho zastavanie cudzou stavbou

(nie užívanie samotnej stavby). Pozemok žalobcu bol teda (bez právneho dôvodu) užívaný tým, že mal
na ňom žalovaný umiestnenú svoju stavbu a nie tým, ako a kým bola táto stavba užívaná.“ (pozri napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. júna 2019, sp.zn. 8 Cdo 186/2018).

27. Aj v rozsudku zo dňa 30. júna 2009 sp.zn. 4Cdo/104/2008 Najvyšší súd SR konštatoval, že „plnením
bez právneho dôvodu je užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme či iného titulu oprávňujúceho užívať

cudziu vec. Pretože taký užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva
užívania cudzej veci vrátiť, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou. Majetkovým
vyjadrením prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá
čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobného predmetu nájmu, a
ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný platiť podľa nájomnej zmluvy.“

28. Napokon aj v uznesení z 13. novembra 2009 sp.zn. 5Cdo/8/2009 najvyšší súd uviedol vo vzťahu
k tomu, že pozemok vo výlučnom vlastníctve žalobkyne bol po určitý čas užívaný žalovanou bez
akéhokoľvek právneho titulu a bez toho, že by jej za to bola platená náhrada, že „o plnenie bez
právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania pozemkov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu.

Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou,
rozsah ktorého, ak nie je stanovený predpisom, je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo
nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. Prihliadne
sa pritom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania
veci vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška

náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil,
ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Obvyklé nájomné je nájomným tržným. Až pri
absencii zodpovedajúcich podkladov môže súd vychádzať aj z výšky náhrad v iných prípadoch; v takom
prípade ale skutkové zistenia je potrebné podrobiť ďalšiemu posúdeniu z hľadiska toho, do akej miery
je obmedzený vlastník v prípade nájmu pozemku, pri ktorom mu so zreteľom na účel nájmu zostane po

dobu nájmu „holé vlastníctvo“ bez možnosti užívať pozemok.“

29. S poukazom na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v jeho uznesení zo 17. júna 2019 sp.zn.
8Cdo/186/2018 (viď bod 26 tohto rozhodnutia) možno potom konštatovať, že pokiaľ išlo o nárok žalobcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie parcely č. XXXXX/XX v rozsahu

38 m2 (zastavanej domom vo vlastníctve žalovaných), samotnú existenciu, ani trvanie bezdôvodného
obohatenia nepopierali ani žalovaní (sami v odvolaní navrhli, aby ich súd zaviazal k jeho vydaniu -
namietali len jeho priznanú výšku), a teda toto vzniklo samotným umiestnením časti stavby vo vlastníctve
žalovaných na pozemku vo vlastníctve žalobcu v rozsahu 38 m2 (pod pojmom „užívanie“ sa tu rozumie
„umiestnenie samotnej stavby na cudzí pozemok“) a trvalo až do 12.04.2015.

30. Pokiaľ išlo o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zvyšným pozemkom (t.j.
k pozemkom v kat. úz. F., a to k parc. č. XX XXX/XX o výmere zvyšných 194 m2 (t.j. 232 m2 - 38
m2 = 194 m2), parc. č. XX XXX/XX o výmere 503 m2, a parc. č. XX XXX/XX o výmere 350 m2 ) za
obdobie od 30.12.2009 do 29.12.2011, a pokiaľ išlo o parc. č. 15 XXX/XX o výmere 232 m2 (resp. už

len o výmere 194 m2) za obdobie až do dňa 12.04.2015, tu bolo potrebné, aby žalobca (a v tomto
smere prvotne dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu) preukázal splnenie všetkých podmienok pre vznik
bezdôvodného obohatenia a teda, že medzi ním a žalovanými v žalovanom období vo vzťahu k týmto
parcelám právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol (t.j. že žalovaní v rozhodnom
období užívali tieto pozemky bez právneho titulu), ďalej v akej konkrétnej výške žalovaní bezdôvodné

obohatenie získali, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma, ako aj príčinnú súvislosť
medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy.31. V prvom rade bolo potrebné preukázať „užívanie“ týchto pozemkov žalovanými v rozhodnom období
(bez platného právneho titulu). Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri zisťovaní tejto
skutočnosti správne vychádzal z Preberacieho protokolu z 18.10.2012, ktorý bol v konaní jediným

písomným (listinným) dôkazom preukazujúcim samotnú existenciu ako aj dobu trvania bezdôvodného
obohatenia, t. j. užívania týchto pozemkov žalovanými. Z neho potom vyplývalo, že žalovaní dňa
18.10.2012 žalobcovi odovzdali pozemky parc. č. XX XXX/XX o výmere 232 m2, parc. č. XX XXX/
XX o výmere 503 m2, parc. č. XX XXX/XX o výmere 350 m2, ako aj, že tieto pozemky užívali aj
po skončení nájomného vzťahu v zmysle nájomnej zmluvy č. NZ/R./TU/XX/XX/XXXX so žalobcom

(letiskovou spoločnosťou), bez právneho dôvodu. Podľa názoru odvolacieho súdu takéto vyhlásenie
žalovaných (o tom, že odovzdávané pozemky užívali bez právneho dôvodu aj po ukončení nájomného
vzťahu k nim a teda že ich užívali minimálne do spísania Preberacieho protokolu, t.j. do dňa 18.10.2012),
by malo ako dôkaz požívať právnu relevanciu. Pri preukazovaní nárokov z bezdôvodného obohatenia
bolo potom takéto písomné potvrdenie (prehlásenie) obohateného o tom, že cudziu vec užíval bez
právneho dôvodu po stanovenú dobu, najjednoduchším a najpresvedčujúcim dôkazom, ktorý zmluvné

strany mohli predložiť. V spore o vydanie bezdôvodného obohatenia má vlastník veci bremeno
tvrdenia, že žalovaný užíva jeho vec bez právneho dôvodu (titulu) po určitú dobu. Túto skutočnosť môže
vlastník veci preukazovať rôznym spôsobom, najhodnovernejším dôkazom sú v tomto smere listinné
dôkazy. Ak vlastník nemá takúto písomnosť (listinný dôkaz) k dispozícii alebo ak je písomný doklad
neúplný (chýbajú mu podstatné náležitosti), musí užívanie jeho veci bez právneho dôvodu žalovaným

preukázať inými dôkaznými prostriedkami (napr. svedkami). Ak sú tieto skutočnosti preukázané, potom
žalobca uniesol dôkazné bremeno. Zaviazanie žalovaného na plnenie súdom bude teda závisieť od
úspechu dokazovania. Na druhej strane, i v prípade existencie listín preukazujúcich samotnú existenciu
bezdôvodného obohatenia, môže žalovaný v spore namietať neexistenciu dlhu (napr. z dôvodu jeho
neskoršieho zániku) alebo jeho výšku. Dôkazné bremeno o existencii právnej skutočnosti, ktorá mala

za následok zánik dlhu celkom alebo sčasti, spočíva na žalovanom.

32. Dôkazné bremeno v spore nepredstavuje statický prvok, ale nasleduje konkrétny priebeh
kontradiktórneho sporu, pri ktorom procesné strany procesne útočia alebo sa procesne bránia. Možno
teda konštatovať, že v spore stíha dôkazné bremeno obe sporové strany, hoci nie v rovnakom

rozsahu. Ak potom Preberací protokol z 18.10.2012 obsahuje výslovné vyhlásenie žalovaných, že
pozemky užívali bez právneho dôvodu aj po skončení nájmu ku dňu ich odovzdania, a túto skutočnosť
potvrdili svojim podpisom na ňom, odporovalo by pravidlám logického myslenia uveriť bez ďalšieho
obrane žalovaných, že pozemky žalobcu v tomto období neužívali. Účastníkom občianskoprávnych
vzťahov by malo byť umožnené spoľahnúť sa na to, že celkom zrejmý obsah ich vyhlásení,

nemožno vyvrátiť na základe jeho jednoduchého popretia zo strany účastníka, ktorý nechce niesť
následky porušenia povinnosti zo zmluvného vzťahu. Teória procesného práva podmieňuje úspech
účastníka konania (sporovej strany) v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť
skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.
Sporové strany sú potom povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Obvykle platí, že

skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú
záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú
situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej sporovej strany treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne

nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej
právnej skutočnosti.

33. V prejednávanej veci teda mal žalobca bremeno tvrdenia, že žalovaní v žalovanom období užívali
jehonehnuteľnostibezprávnehodôvodu(bezuzavretejnájomnejzmluvy). Ztohtobremenatvrdenia

mal dôkaznú povinnosť preukázať vlastnícke právo k týmto pozemkom a ich užívanie žalovanými (bez
právneho dôvodu). Tieto skutočnosti žalobca preukazoval príslušnými LV, ukončením nájomných zmlúv,
Preberacím protokolom a dôkazmi o tom, že na žalovanom pozemku parc. č. XX XXX/XX o výmere 232
m2sanachádzastavbavovlastníctvežalovaných,ktorásvojimumiestnenímzasahujedotohtopozemku
v rozsahu 38 m2, že sa na nej nachádzajú okrasné dreviny, vedie cez neho chodník zo zámkovej dlažby

a je na ňom vybudované jazierko. Ďalej bol povinný preukázať dobu trvania bezdôvodného obohatenia.
Žalobca si týmto splnil svoju dôkaznú povinnosť v spore. Pokiaľ sa žalovaní proti žalobe bránili tvrdením,
že pozemky neužívali, bolo ich povinnosťou toto svoje tvrdenie preukázať.34. Žalovaní síce v konaní tvrdili, že žalobcu (po skončení nájomného vzťahu a potom, čo im tento
navrhol zvýšenú cenu ročného nájmu, ktorú neakceptovali) vyzývali, že mu pozemky prenechávajú k
dispozícii, teda tvrdili, že „Na výzvu žalobcu na uzatvorenie novej zmluvy v r. 2006, ktorá bola pre nich

nevýhodná,listomžalobcovioznámili,ženauzatvorenínájomnejzmluvyzanovýchpodmienok(zvýšená
cena z 5,- Sk/m2 ročne na 116,- Sk/m2/ročne) nemajú záujem a oznámili žalobcovi, že prenajatý
pozemok dávajú žalobcovi k dispozícii“, avšak túto skutočnosť predložením tohto ich listu nepreukázali
(takýto list sa v spise nenachádza). Túto skutočnosť nemohol mať potom súd za preukázanú. Rovnako
samotný prevod a nájom nehnuteľností vlastnícky patriacich žalovaným na spoločnosť BRS, a. s. nijako

nevyvracia skutočnosti žalovanými prehlásené v Preberacom protokole z 18.10.2012, a to, že v ňom
označené pozemky užívali bez právneho dôvodu aj po zániku nájmu do ich protokolárneho odovzdania.
Nielenže tento prevod a nájom nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných spoločnosti BRS, a. s. nastal
až po tomto období, ale ich predmetom neboli žalované pozemky vo vlastníctve žalobcu. Tento dôkaz
nemohol potom predstavovať dôkaz o neužívaní žalovaných pozemkov. Rovnako dôkazom v tomto
smere nemohlo byť ani to, že žalovaní sa údajne ešte v roku 2009 presťahovali do ich rodinného domu v

R.,keďžežalovaný1/malnaďalejvstavbe,zasahujúcejdopozemkužalobcuvrozlohe38m2,evidovaný
svoj trvalý pobyt, tieto nehnuteľnosti prenajal ešte v roku 2015 prostredníctvom spoločnosti BRS a. s.
spoločnosti zajko, s.r.o. za účelom zriadenia detských jaslí. Ani výpovede svedkov (susedov žalovaných)
neužívanie žalovaných pozemkov (údajne od roku 2009) hodnoverne nepreukazovali, resp. nevyracali
ichužívaniežalovanými(atonielenprevzťahtýchtosvedkovkužalovaným,kedyajtítobolizobdobných

dôvodov v spore so žalobcom), ale samotná skutočnosť, že sa žalovaní zo svojho domu na B. ceste
č. XX odsťahovali do obce R. ešte nepreukazuje, že pozemky vo vlastníctve žalobcu naďalej (hoci len
sporadicky) neužívali, keďže naďalej zostali (v podstate až do roku 2015) vlastníkmi nehnuteľností na B.
ceste č. XX. Na druhej strane žalovaní v tomto smere nepredložili napr. vyhlásenia obyvateľov (susedov,
nemajúcich žiadny vzťah k žalobcovi) z obce R., ktorí by potvrdzovali, že žalovaní skutočne od roku

2009 bývali výlučne len v obci R.. Naviac vôbec nebolo vylúčené, že by žalovaní nemohli sporadicky
užívať svoje nehnuteľnosti tak na B. ceste č. XX, ako aj v obci R. (L.).
Pre odvolací súd však bolo v danej veci rozhodujúce, že ak sa žalovaní v konaní bránili tvrdením, že „po
výzve žalobcu ohľadom uzatvorenia novej nájomnej zmluvy s vyšším nájomným žalobcovi oznámili, že o
takýto nájom nemajú záujem a že mu prenajaté pozemky dávajú k dispozícii - čo malo potom dokazovať

ich neužívanie žalovanými v žalovanom období“, prečo napriek tomu dlhodobo odmietali tieto pozemky
žalobcovi protokolárne odovzdať (práve naopak opakovane prejavovali záujem o ich odkúpenie). Hoci je
pravdou, že ani pri uzatváraní nájomnej zmluvy nebol so žalovanými spísaný Preberací protokol (tu treba
zvýrazniť, že nájomnú zmluvu podpisoval ešte právny predchodca žalobcu, ktorý mohol v tomto smere
viesť iný spôsob evidovania užívania jeho majetku), ani táto skutočnosť žalovaným nebránila v tom (ak

by skutočne tieto pozemky už neužívali a skutočne mali vôľu ich po skončení nájomného vzťahu vrátiť
žalobcovi), pozemky žalobcovi jednoducho protokolárne odovzdať (keďže žalobca na to, aby mohol s
nimi voľne nakladať, aj vzhľadom k veciam umiestneným na týchto pozemkoch v podobe dlažby, jazierka
a okresných drevín, ich protokolárne odovzdanie požadoval). Nedôvodné odmietanie protokolárne
odovzdať tieto pozemky potom iba umocňujú záver, že žalovaní tieto pozemky naďalej užívali. Žalobca

sa opakovane snažil so žalovanými dohodnúť na protokolárnom odovzdaní pozemkov (19.06.2008 o
9.00 hod., 18.07.2008 o 9.00 hod.), avšak bezúspešne. Odvolací súd má za to, že výzvy žalobcu na
protokolárne odovzdanie pozemkov, v ktorých boli jasne uvedené požiadavky žalobcu, že za odovzdanie
pozemkov (a teda ukončenie ich užívania žalovanými) žalobca považuje ich protokolárne odovzdanie a
prebratie, a za situácie odmietnutia splnenia tejto požiadavky žalovanými, sú dôkazom o užívaní týchto

pozemkov žalovanými až do momentu ich protokolárneho odovzdania dňa 18.10.2012. Hoci prvá výzva
žalobcu na protokolárne odovzdanie pozemkov bola žalovanému 1/ doručená dňa 20.06.2008 (dátum
odovzdania mal byť 19.06.2008), a druhá mu bola doručená až dňa 21.07.2008 (dátum odovzdania
mal byť 18.07.2008), žalovaný ich doručením (hoci po dátume plánovaných odovzdaní) už vedel,
že žalobca za okamih ukončenia užívania týchto pozemkov, považoval ich protokolárne odovzdanie.

Napriek tejto vedomosti, žalovaní pristúpili k ich protokolárnemu odovzdaniu až 18.10.2012, t.j. až po
uplynutí ďalších 4 rokov. Je potrebné tiež dodať, že zvyšní nájomcovia s protokolárnym odovzdaním
pozemkov žalobcovi žiadny problém nemali. Odvolací súd preto uzatvára, že „dôkazom o užívaní
pozemkov vo vlastníctve žalobcu je aj také konanie žalovaných, ktorým títo bezdôvodne odmietali
protokolárneodovzdaťpozemky,hocimalivedomosťotom,žežalobcazaukončenieužívaniapozemkov

označuje práve ich protokolárne odovzdanie“, resp. že „za daného skutkového stavu možno za dobu
trvania užívania pozemkov bez právneho dôvodu (po zániku nájomného vzťahu) považovať stav, trvajúci
až do ich protokolárneho odovzdania (nakoľko protokolárne odovzdanie pozemkov bola výslovná ažalovaným známa požiadavka vznesená samotným vlastníkom pozemkov po ukončení nájomného
vzťahu).“
35. Aj tu potom platí teória, že sa dôkazné bremeno v priebehu konania môže meniť, teda môže

dochádzať k jeho prerozdeľovaniu, a preto ak žalovaní v protokole z 18.10.2012 jasne vyhlásili, že
pozemky naďalej užívali aj po skončení nájomného vzťahu bez právneho dôvodu do ich protokolárneho
odovzdania, čím žalobca preukázal existenciu a trvanie tohto bezdôvodného obohatenia, prenieslo sa
nich dôkazné bremeno, že tomu tak v skutočnosti nebolo. Takúto skutočnosť však potom žalovaní už
relevantne nepreukázali. Na druhej strane Preberací protokol nebol len dôkazom o užívaní pozemkov

žalovanými bez právneho dôvodu do 18.10.2012, ale bol súčasne i dôkazom preukazujúcim odovzdanie
všetkých v protokole vymedzených pozemkov (sporným nebola len skutočnosť, že stavba vo vlastníctve
žalovanýchajpoodovzdanítýchtopozemkovsvojimumiestnenímzasahujedopozemkužalobcuparc.č.
XXXXX/XX, ktorá má výmeru 232 m2, v rozsahu 38 m2). Preto na druhej strane, ak žalobca tvrdil, že aj
po protokolárnom odovzdaní pozemkov 18.10.2012 žalovaní naďalej užívali bez právneho dôvodu parc.
č. XXXXX/XX (okrem umiestnenia stavby v rozsahu 38 m2) aj vo zvyšnej časti výmery, t.j. aj v rozsahu

194 m2 (232 m2 - 38 m2 = 194 m2), bol žalobca povinný túto skutočnosť preukázať, keďže takáto
skutočnosťužztohtouzavretéhoProtokolunevyplývala.Žalobcasajusnažilpreukazovaťskutočnosťou,
že na tomto pozemku sa nachádza kamenný chodník, okrasné dreviny a jazierko, avšak si neuvedomil,
že tieto sa tam nachádzali už pred uzavretím nájomnej zmluvy so žalovanými (a teda ich vybudoval ešte
predchádzajúci nájomca p. N. a keďže išlo o hnuteľné veci, ich vlastníkom zostal predošlý nájomca,

ktorý ich na pozemku žalobcu na svoje náklady aj vybudoval, keďže samotnou nájomnou zmluvou
vlastnícke právo k nim prevedené na žalovaných nebolo, a naviac v konaní nebolo preukázané, že
žalovaní od predošlého nájomcu nadobudli do vlastníctva aj tieto hnuteľné veci, keďže títo kúpili od
predošléhonájomculennehnuteľnostievidovanénaLVč.XXXX).Vzáujmezachovaniaprincípurovnosti
účastníkov konania (rovnosť zbraní) musel odvolací súd na Protokol z 18.10.2012 nazerať nielen ako

na dôkaz svedčiaci v prospech žalobcu, ale aj ako na dôkaz svedčiaci v prospech žalovaných. Naviac,
ak žalovaní podľa tohto Protokolu mali odovzdať pozemok parc. č. XXXXX/XX bez povinnosti ho uviesť
do predošlého stavu a teda, že na ňom aj po protokolárnom odovzdaní mohli ponechať predmetný
kamenný chodník, okrasné dreviny a jazierko, je tým súčasne vylúčené, aby sa umiestnením týchto
hnuteľných vecí na ňom, bezdôvodne obohacovali.

36. Ako už bolo uvedené, súd prvej inštancie v tomto smere správne zistil skutkový stav veci (a preto
nebolo potrebné vo veci opakovať alebo doplniť dokazovanie odvolacím súdom), keď mal v konaní
za preukázané užívanie pozemkov (parcely č. XX XXX/XX o výmere 232 m2, parc. č. XX XXX/XX
o výmere 503 m2, a parc. č. XX XXX/XX o výmere 350 m2) žalovanými bez právneho dôvodu do

18.10.2012 (do uzavretia Protokolu), a správne zistil aj užívanie pozemku parc. č. XXXXX/XX (okrem
nesporného umiestnenia stavby žalovaných na ňom v rozsahu 38 m2) aj po tomto dátume (až do
12.04.2015), teda aj vo zvyšnej časti výmery tejto parcely, t.j. aj v rozsahu 194 m2, a to umiestnením
okrasných drevín, jazierka a kamennej dlažby na nej, avšak už takto správne zistený skutkový stav,
potom (pokiaľ išlo o to, kto sa bezdôvodne obohatil užívaním parc. č. XXXXX/XX o výmere 194 m2)

nesprávne právne vyhodnotil ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných, hoci tieto hnuteľné
veci vlastnícky žalovaným nikdy nepatrili (pričom iné užívanie tejto parcely v rozsahu 194 m2 než
umiestnením okrasných drevín, jazierka a kamennej dlažby na nej, žalobca nepreukázal). Zároveň, ak
by tieto hnuteľné veci žalovaným aj vlastnícky patrili, aj tak by ich umiestnením na tomto pozemku (po
dátume 18.10.2012) nedochádzalo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaných, nakoľko ako už

bolo uvedené vyššie (a medzi stranami nebolo ani sporné), žalovaní podľa Preberacieho protokolu z
18.10.2012odovzdalipozemokparc.č.XXXXX/XXbezpovinnostihouviesťdopredošléhostavu,resp.s
právom ponechať tam tieto hnuteľné veci (s týmto súhlasil samotný žalobca). Možno potom uzavrieť, že
žalovaní sa bezdôvodne obohatili užívaním parc. č. XX XXX/XX o výmere 232 m2, parc. č. XX XXX/XX
o výmere 503 m2, parc. č. XX XXX/XX o výmere 350 m2 bez právneho dôvodu (po skončení nájomného

vzťahu a jeho ďalšom neobnovení) do 18.10.2012, ako aj užívaním časti parcely č. XX XXX/XX, avšak
len v rozsahu 38 m2, až do 12.04.2015. Žalovaní sa však bezdôvodne neobohatili užívaním parcely
č. 15 XXX/XX v rozsahu zvyšných 194 m2 až do 12.04.2015 (z dôvodu umiestnenia hnuteľných vecí
na nej), keďže tieto zostali vo vlastníctve pôvodného nájomcu (samotným uzavretím nájomnej zmluvy
so žalobcom neprešli do vlastníctva žalovaných) a preto ak aj v tomto smere bezdôvodné obohatenie

vzniklo, tak nie na strane žalovaných, ale na strane pôvodného nájomcu (pričom žalobca iný spôsob
užívania tejto parcely v rozsahu 194 m2 nepreukázal; takýmto dôkazom nie je iba samotná evidencia
trvalého pobytu žalovaného 1/ v jeho stavbe na B. ceste č. XX). A naviac (aj v prípade ich vlastníckeho
práva k nim) žalovaní neboli povinní tento pozemok po 18.10.2012 uviesť do predošlého stavu, resp. boli(so súhlasom žalobcu) oprávnení ich tam ponechať, a teda ponechaním týchto hnuteľných vecí na ňom,
už zo strany žalovaných k bezdôvodnému obohateniu nedochádzalo (ako už bolo uvedené, iný spôsob
užívaniačastitejtoparcelyvovýmere194m2žalovanýmipo18.10.2012,žalobcavkonanínepreukázal).

37.Zuvedenéhovyplýva,žežalobcoviprináležínároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniazaužívanie
parciel č. XX XXX/XX o výmere 232 m2, parc. č. XX XXX/XX o výmere 503 m2, parc. č. XX XXX/
XX o výmere 350 m2 žalovanými bez právneho dôvodu (po skončení nájomného vzťahu a jeho ďalšom
neobnovení) do 18.10.2012, ako aj za užívanie parcely č. XX XXX/XX o výmere 38 m2 (zastavanej

stavbou žalovaných) do 12.04.2015. Nepatrí mu však už bezdôvodné obohatenie za užívanie parcely
č. 15 XXX/XX o výmere 194 m2 do 12.04.2015, keďže jej užívanie žalovanými bez právneho dôvodu
už žalobca nepreukázal. Preto, ak súd prvej inštancie prvým výrokom rozhodol o tom, že žalovaní 1/,
2/ sú povinní žalobcovi vydať bezdôvodné obohatenie za užívanie parciel č. XX XXX/XX o výmere 232
m2, parc. č. XX XXX/XX o výmere 503 m2, parc. č. XX XXX/XX o výmere 350 m2 za obdobie od
30.12.2009 do 29.12.2011, rozhodol vo veci správne. Pokiaľ išlo druhý výrok rozsudku, tu súd prvej

inštancie pochybil, keď žalovaným uložil povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie za užívanie
celej parc. č. XX XXX/XX o výmere 232 m2 za obdobie od 10.12.2012 do dňa 12.04.2015, keďže mohol
žalovaných zaviazať len na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie tejto parcely v období od
10.12.2012 do dňa 12.04.2015 len v rozsahu 38 m2 (z dôvodu jej zastavania stavbou vo vlastníctve
žalovaných).

38. Pokiaľ ide o samotnú výšku bezdôvodného obohatenia, túto žalovaní v podanom odvolaní
nenamietali, pričom odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.). Keďže žalovaní
samotnú výšku priznaného bezdôvodného obohatenia v odvolaní nenamietali, súd určenie jej správnosti
preskúmavať ani nemohol. Napriek tomu, odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie,

keď tento pri jej určení vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného znalcom
B.. G. N., podľa ktorého: 1/ výška všeobecnej hodnoty nájmu pozemku, evidovaného na liste vlastníctva
č. XXXX, katastrálne územie F., obec BA - m.č. A., okres R. II, parc. č. XXXXX/XX, o výmere 232 m2,
záhrady, parc. č. XXXXX/XX, o výmere 503 m2, záhrady a parc č. XXXXX/XX, o výmere 350 m2 za
obdobie od 30.12.2009 do 29.12.2011 predstavovala čiastku 22.525,- eur, 2/ výška všeobecnej hodnoty

nájmu pozemku, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie F., obec BA - m.č. A.,
okres R. II, parc. č. XXXXX/XX, o výmere 232 m2, záhrady, parc. č. XXXXX/XX, o výmere 503 m2,
záhrady a parc č. XXXXX/XX, o výmere 350 m2 za obdobie od 30.12.2011 do 18.10.2012 predstavovala
čiastku 8.865,- eur, 3/ výška všeobecnej hodnoty nájmu pozemku, evidovaného na liste vlastníctva č.
XXXX, katastrálne územie F., obec BA - m.č. A., okres R. II, parc. č. XXXXX/XX, o výmere 232 m2,

záhrady, za obdobie od 19.10.2012 do 12.04.2015 predstavovala čiastku 5.530,- eur. Správny bol
aj postup súdu prvej inštancie, keď tento pri určení výšky náhrady za bezdôvodné obohatenie nevzal do
úvahy závery Doplnenia č. 1 znaleckého posudku č. XX/XXXX, keďže pre širšie uplatnenie porovnávacej
metódy tu neboli vytvorené potrebné predpoklady, pretože údaje o realizovaných skutočných kúpnych
cenách nehnuteľností neboli znalcovi prístupné a existujúce databázy realitných spoločností, pokiaľ

boli k dispozícii, neboli dostatočne preukázateľné. Na porovnanie súdom prvej inštancie (na podnet
žalovaných) predložených nájomných zmlúv, tieto neboli podpísané a nebol na nich vyznačený dátum,
odkedy mali byť platné a účinné. Preto znalec ohodnocoval nájom za uvedené pozemky podľa správnej
(a najvhodnejšej) a zákonom mu umožňujúcej metódy, a to metódy polohovej diferenciácie, ktorú zvolil
právevzáujmedosiahnutia,čonajvyššejobjektivityurčovaniavšeobecnejhodnotynájmunehnuteľností,

ktoré boli predmetom sporu. Naviac (išlo o najnižšiu výšku hodnoty nájmu), keďže znalec v pôvodnom,
ani v doplňujúcom posudku nebral do úvahy ani skutočnosť, že na časti posudzovanej nehnuteľnosti
je postavená čierna stavba trvalého charakteru, ktorá je súčasťou domu vo vlastníctve žalovaných.
Naviac žalovanými (na porovnanie) predložené nájomné zmluvy sa týkali nehnuteľností úplne iného
charakteru, tieto sa nachádzali priamo v ochrannom pásme železníc (§ 5 Zákona č. 513/2009 Z.z. o

dráhach), pričom v tomto spore oceňované nájomné sa síce týkalo pozemkov, ktoré ležia v blízkosti
letiska (pričom táto skutočnosť bola zohľadnená uplatnením redukujúceho faktora -0,8), avšak zároveň
išlo o pozemky situované v stabilizovanom území obytnej zóny bývalých služobných rodinných domov
pre zamestnancov, v ktorej sa stavajú stavby trvalého charakteru. Z týchto dôvodov potom prípadné
použitie porovnávacej metódy znalcom pri určovaní výšky obvyklého nájomného nebolo možné, práve

preto,ževprípadepozemkovvochrannompásmeželeznícapozemkov,vstabilizovanomúzemíobytnej
zóny, v ktorej sa stavajú stavby trvalého charakteru, ide o fakticky neporovnateľné nehnuteľnosti. Súd
prvej inštancie teda správne určil výšku bezdôvodného obohatenia, keď táto najbližšie zodpovedala
peňažnej čiastke, ktorá zodpovedala čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase naužívanie obdobného predmetu nájmu, a ktorú by žalovaní za obvyklých okolností boli povinní platiť podľa
nájomnej zmluvy.

39. Ani vo vzťahu k priznanému príslušenstvu (úrokov z omeškania) žalovaní odvolacie námietky
nevzniesli (§ 380 ods. 1 C.s.p.). Aj tu potom odvolací súd iba dodáva, že žalobca si ho uplatnil správne
(a súd prvej inštancie ho aj správne priznal), keď s odkazom na ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 vl. nariadenia č. 87/1995 Z.z. a v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka
vychádzal z toho, že prvým dňom omeškania žalovaných s vydaním bezdôvodného obohatenia (ktorého

splatnosť nebola určená zákonom, rozhodnutím príslušného orgánu, ani dohodou účastníkov, a preto
platí, že dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal) bol deň,
nasledujúci po doručení návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným (prostredníctvom ich
právnej zástupkyne), t.j. deň 28.01.2012.

40. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom

I. výroku ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). V jeho napadnutom výroku II. ho odvolací
súd zmenil tak, že žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne titulom bezdôvodného obohatenia
zaplatiť žalobcovi len pomernú časť bezdôvodného obohatenia v rozsahu užívania parc. č. XX XXX/XX
o výmere 38 m2 za obdobie od 10.12.2012 do dňa 12.04.2015 a vo zvyšku žalobu zamietol. Uvedené
potom predstavuje sumu 786,22 eur (t.j. 4.799,48 eur : 232 m2 = 20,69 eur za 1 m2, 20,69 eur

x 38 m2 = 786,22 eur).

41. Výrok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol (výrok III.) odvolaním napadnutý nebol
(odvolanie tu mohol podať len žalobca) a nadobudol právoplatnosť.

42. O trovách konania (tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho) odvolací súd rozhodol podľa § 396
ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. (pri zmene rozhodnutia o trovách rozhoduje odvolací súd a za
uplatnenia zásady pomerného úspechu strán v konaní - t.j. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí) tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 26
%. Žalobca si v konaní celkom uplatňoval sumu 36.920,- eur (22.525,- + 8.865,- + 5.530,-), pričom bol v

konaní úspešný v sume 23.311,- eur (22.525,- + 786,22 eur). Jeho úspech v spore potom predstavoval
63 % a neúspech 37 %. Čistý úspech žalobcu v konaní predstavoval 26 % (63 % -37 % = 26 %). Z týchto
dôvodov súd priznal žalobcovi proti žalovaným nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v rozsahu 26 %.

43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 8. 5. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie , Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024