Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. december 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-52C/51/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219204275
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1219204275.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v sporovej veci žalobcov: X.

S. T., L.. XX.XX.XXXX, X. R. T.O., L.. XX.XX.XXXX, M. P. J. J. XXXX/X, J., M. X.: Advokátska kancelária
JUDr. Pavol Kollár, s.r.o., Lehotského 4, Bratislava, proti žalovanému: MAKE TECHNOLOGY, s.r.o.,
Hradná 3, Bratislava, IČO: 35 856 599, zast. Mgr. Róbert Minachin, Korytnická 3, Bratislava, o určenie
práva zodpovedajúce vecnému bremenu podľa § 137 písm. c) CSP, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r i a ď u j e vecné bremeno v prospech vlastníka stavby so súpisným Č..XXXXX, postavenej
na pozemku registra „C“ s parcelným Č.. XXXX, druh stavby: 19, popis stavby: záhradná chatka, Okres:
J. W., Obec: J. - C..Č.. G. J., katastrálne územie: G. J., zapísanej na liste vlastníctva Č.. XXX, vedený

Okresným úradom J., Katastrálny odbor, spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu osobnými
motorovými vozidlami cez celý pozemok registra „C“ s parcelným Č.. XXXX/X o výmere: XXX m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, v katastrálnom území: G. J., Okres: J. W., Obec: J. - C..Č.. G.
J., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom J., Katastrálny odbor a cez celý
pozemok registra „C“ s parcelným č. XXXX/X o výmere: XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, v katastrálnom území: G. J., Okres: J. W., Obec: J. - C.. Č.. G. J., zapísaný na liste vlastníctva
Č.. XXXX, vedenom Okresným úradom J., Katastrálny odbor.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovia s ú p o v i n n í zaplatiť žalovanému odplatu za zriadenie vecného bremena vo výške
2 043,23 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovanému proti žalobcom p r i z n á v a p r á v o na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 1/3.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na zaniknutý Okresný súd Bratislava II dňa 14.08.2019 sa žalobcovia domáhali
domáhali určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa § 137 písm. c) CSP a náhrady trov
konania. Zmenou petitu pripustenou uznesením súdu zo dňa 27.11.2020 žiadali, aby súd zriadil vecné
bremeno (in rem) v prospech vlastníka pozemku registra „C“ s parcelným č. XXXX, o výmere 25 m2, druh
pozemku:zastavanéplochyanádvorieaparcelnýmč.XXXX,ovýmere346m2,druhpozemku:záhrada;
a stavby so súpisným č. XXXXX, postavenej na pozemku registra „C“ s parcelným č. XXXX, druh stavby:
XX, popis stavby: záhr. chatka, Okres: J. W., Obec: J. - C..Č.. G. J., katastrálne územie: G. J., zapísaný

na liste vlastníctva č. XXX, vedený Okresným úradom J., Katastrálny odbor; spočívajúce v bezplatnom
práveprechoduaprejazdupeši,osobnýmiajnákladnýmimotorovýmivozidlamicezpozemokregistra„C“
s parcelným č. XXXX/X o výmere: 147 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, v katastrálnom
území: G. J., Okres: J. W., Obec: J. - C..Č.. G. J., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenomOkresným úradom J., Katastrálny odbor; podľa geometrického plánu č. XX/XXXX na priznanie práva
prechodu a prejazdu cez pozemky s parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, zo dňa 30.05.2019, vyhotovený:
W.. V. J.Ž. - N., T. XX, XXX XX J., W.: XX XXX XXX, autorizačne overený dňa 03.07.2019 W.. I. G. a

úradne overený dňa 24.07.2019 pod č. N.- XXXX/XX W.. C. E. a v prospech vlastníka pozemku registra
„C“ s parcelným č. XXXX, o výmere 25 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvorie a parcelným
č. XXXX, o výmere 346 m2, druh pozemku: záhrada; a stavby so súpisným č. XXXXX, postavenej na
pozemku registra „C“ s parcelným č. XXXX, druh stavby: XX, popis stavby: záhr. chatka, Okres: J. W.,
Obec: J. - C..Č.. G. J., katastrálne územie: G. J., zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, vedený Okresným

úradom J., Katastrálny odbor; spočívajúce v bezplatnom práve prechodu a prejazdu peši, osobnými aj
nákladnými motorovými vozidlami, cez pozemok registra „C“ s parcelným č. XXXX/X o výmere: 142 m2,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, v katastrálnom území: G. J., Okres: J. W., Obec: BA m. č.
G. J., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom J., Katastrálny odbor; podľa
geometrického plánu č. XX/XXXX na priznanie práva prechodu a prejazdu cez pozemky s parc. č. XXXX/
X a parc. č. XXXX/X, zo dňa 30.05.2019, vyhotovený: W.. V. J.Ž. - N., T. XX, XXX XX J., W.: XXXXXXXX,

autorizačne overený dňa 03.07.2019 W.. I. G. a úradne overený dňa 24.07.2019 pod č. N.- XXXX/XX W..
C. E. a žalobcov zaviazal povinnosťou zaplatiť žalovanému jednorazovú primeranú náhradu za zriadenie
vecného bremena podľa rozhodnutia pod bodom I. a pod bodom II. vo výške 114,- eur.
2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
(spoluvlastnícky podiel 1/1) nehnuteľnosti - stavba so súpisným č. XXXXX, postavená na parcele

č. XXXX, druh stavby: XX, popis stavby: záhradná chatka; a pozemky registra „C“ s parcelným č.
XXXX, o výmere 25 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvorie, a parcelným č. XXXX, o výmere
346 m2, druh pozemku: záhrada, Okres: J. W., Obec: J. - C..Č.. G. J., Katastrálne územie: G. J.,
zapísaný na liste vlastníctva č. XXX, vedený Okresným úradom J., Katastrálny odbor (ďalej len „záhrada
a chatka žalobcov“). Žalobcovia nadobudli záhradu a chatku žalobcu na základe kúpnej zmluvy,

ktorej vklad bol povolený pod č.k. E.-XXXX/XX zo dňa 27.06.2001. Záhrada a chatka sa nachádza v
záhradkárskej oblasti, ktorú tvorí približne 18 záhrad, pričom v niektorých záhradách sa nachádzajú aj
stavby. Prístup k približne 18 záhradám je tvorený dlhodobo od vzniku záhradkárskej oblasti prístupovou
komunikáciou, ktorá slúžila vždy len záhradkárom, ktorí boli vlastníkmi záhrad v danej záhradkárskej
oblasti. V súčasnosti tvoria predmetnú prístupovú komunikáciu do záhradkárskej oblasti dva pozemky

registra „C“ s parcelným č XXXX/X o výmere 147 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a
s parcelným č. Oba pozemky tvoriace prístupovú komunikáciu k približne 18 záhradám za neznámych
okolností nadobudli do osobného vlastníctva fyzická osoba a právnická osoba, ktoré v predmetnej
lokalite záhrad pravdepodobne nikdy nevlastnili žiadnu záhradu. Podľa vyjadrenia Miestneho úradu J.
- G. J. zo dňa 01.05.2017 pôvodný pozemok registra „C“ s parcelným č. XXXX (následne rozdelený

na parcelu č. XXXX/X o výmere 147 m2 a parcelu č. XXXX/X o výmere 142 m2) o výmere 289
m2, druh pozemku: zastavaná plocha, nemal ešte v roku 2001 založený list vlastníctva a bol vedený
len na evidenčnom liste č. XXXX. Žalovaný v 1. rade je výlučným vlastníkom (spoluvlastnícky podiel
1/1) nehnuteľnosti - pozemok registra „C“ s parcelným č. XXXX/X o výmere 147 m2, druh pozemku:
Zastavaná plocha a nádvorie, Okres: J. W., Obec: J.- C..Č.. G. J., Katastrálne územie: G. J., zapísaný

na liste vlastníctva č. XXXX, vedený Okresným úradom J., Katastrálny odbor; ktorý žalovaný v 1.
rade nadobudol na základe osvedčenia o dedičstve č. XXD/XXX/XXXX zo dňa 30.06.2009, povolený
vkladom s č.k. X.-XXXX/XX (ďalej len „jeden jazdný pruh“) Žalovaný v 2. rade je výlučným vlastníkom
(spoluvlastnícky podiel 1/1) nehnuteľnosti - pozemok registra „C“ s parcelným č. XXXX/X o výmere
142 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, Okres: J. W., Obec: J.- C..Č.. G. J., Katastrálne

územie: G. J., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedený Okresným úradom J., Katastrálny odbor;
ktorý žalovaný v 2. rade nadobudol na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č.k. E.-
XXXXX/XX zo dňa 03.09.2012 (ďalej len „druhý jazdný pruh“). Žalobca sa za účelom zabezpečenia
bezproblémového prístupu k záhrade a chatke žalobcu snažil dohodnúť so žalovaným v 1. rade a
žalovaným v 2. rade na podmienkach užívania jedného jazdného pruhu a druhého jazdného pruhu,

pričom zo strany žalovaného v 1. rade a ani zo strany žalovaného v 2. rade nebola ochota sa vôbec
dohodnúť so žalobcom na podmienkach užívania jedného jazdného pruhu a druhého jazdného pruhu
k záhrade žalobcu. Podľa informácií od niektorých ostatných vlastníkov záhrad a chatiek v predmetnej
záhradkárskej oblasti sa žalobcovia dozvedeli skutočnosť, že ani im sa pri osobnom rokovaní so
žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade nepodarilo dohodnúť na podmienkach užívania jedného

jazdného pruhu a druhého jazdného pruhu. Za účelom riadneho a bezproblémového užívania záhrady
žalobcu a prístupu k záhrade a chatke žalobcu, žalobca nemal a nemá inú zákonnú možnosť ako uplatniť
svoje právo na prístup k záhrade a chatke žalobcu prostredníctvom príslušného súdu prvej inštancie.
Považujú žalobu za dôvodnú s poukazom na § 137 písm. c) CSP v spojitosti s § 151o ods. 1 a § 151oods. 3 zákona č Občianskeho zákonníka, ktoré umožňujú riešenie predmetného právneho problému
medzi sporovými stranami ohľadom prístupu k záhrade a chatke žalobcu zriadením vecného bremena
v prospech žalobcu ako oprávneného z vecného bremena za účelom zabezpečenia prístupu, prechodu

a prejazdu k záhrade a chatke žalobcu cez jeden jazdný pruh vo vlastníctve žalovaného v 1. rade ako
povinného z vecného bremena, ako aj cez druhý jazdný pruh vo vlastníctve žalovaného v 2. rade ako
povinného z vecného bremena a to za primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena.
Poukázali na skutočnosť, že jeden jazdný pruh a druhý jazdný pruh sa nikdy neužíval ani sa vzhľadom
na svoj tvar nemôže v budúcnosti užívať na iný účel než je komunikácia medzi záhradami v predmetnej

záhradkárskej oblasti. Uviedli, že sa k záhrade a chatke žalobcu nemôžu dostať inou komunikáciou
než je jeden jazdný pruh a druhý jazdný pruh. Tiež poukazujú na skutočnosť, že je v záujme žalobcu ako
aj vo všeobecnom verejnom záujme (všetkých vlastníkov záhrad a chatiek v predmetnej záhradkárskej
oblasti), aby žalobca (ako aj iní vlastníci záhrad a chatiek v predmetnej záhradkárskej oblasti) mohol
používať jeden jazdný pruh a druhý jazdný pruh na vstup a prechod svojim motorovým vozidlom alebo
peši k záhrade a chatke žalobcu. Žalobcovia preukazujú svoj naliehavý právny záujem na určení práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu jednak z dôvodu uvedeného v § 151o ods. 3 OZ a jednak z
dôvodu, že žalobcovia sa nachádzajú v právnej neistote či im bude alebo nebude umožnený vstup,
prechod a prejazd cez jeden jazdný pruh a druhý jazdný pruh k záhrade a chatke a teda sú aj v právnej
neistote, či budú alebo nebudú môcť užívať záhradu a chatku žalobcu. Uvedená právna neistota vyplýva
aj pre ostatných vlastníkov záhrad a chatiek v predmetnej záhradkárskej oblasti. Bez predmetného

rozhodnutia súdu je právne postavenie žalobcov neisté. Naliehavý záujem žalobcov je opodstatnený
aj tým, aby nedochádzalo k obmedzovaniu práv a oprávnených záujmov žalobcu zo strany žalovaných.
Navrhujú výšku jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena v prospech žalobcov určenú na
základe analogického znalecký posudok č. XX/XXXX Ing. C. L. zo dňa 15.02.2016, kde bola určená
príslušným súdnym znalcom všeobecná hodnota jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena

vo výške 7,07 eur za 1 m2, pričom predmetný súdny znalec pri určení všeobecná hodnota jednorazovej
odplaty za zriadenie vecného bremena vychádzal z porovnateľných pozemkov nachádzajúcich sa v
katastrálnom území G. J.. Jeden jazdný pruh vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1. rade má výmeru
147 m2, pričom celková všeobecná hodnota jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena je
vo výške 1.039,29 eur (147 m2 x 7,07 eur = 1.039,29 eur). Žalobca poukazuje, že užívateľmi jedného

jazdného pruhu sú približne 18 vlastníci záhrad a chatiek v predmetnej záhradkárskej oblasti, pričom
súd by pri svojom konaní a rozhodovaní mal brať zreteľ aj na danú skutočnosť, a preto žalobca
navrhuje celkovú všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena na jednom
jazdnom pruhu rozdeliť medzi 18 vlastníkov záhrad v predmetnej záhradkárskej oblasti, s poukazom
na čo vychádza jednorazová primeraná náhrada za zriadenie vecného v prospech žalobcov na jednom

jazdnom pruhu vo výške 58 eur (1.039,29 eur / 18 vlastníkov záhrad = 57,73 eur). Druhý jazdný pruh
vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 2. rade má výmeru 142 m2, pričom celková všeobecná hodnota
jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena je vo výške 1.003,94 eur (142 m2 x 7,07 eur =
1.003,94 eur). Žalobcovia poukazujú, že užívateľmi druhého jazdného pruhu sú približne 18 vlastníci
záhrad a chatiek v predmetnej záhradkárskej oblasti, pričom súd by pri svojom konaní a rozhodovaní

mal brať zreteľ aj na danú skutočnosť, a preto navrhujú celkovú všeobecnú hodnotu jednorazovej
odplaty za zriadenie vecného bremena na druhom jazdnom pruhu rozdeliť medzi 18 vlastníkov záhrad
v predmetnej záhradkárskej oblasti, s poukazom na čo vychádza jednorazová primeraná náhrada za
zriadenie vecného v prospech žalobcu na druhom jazdnom pruhu vo výške 56 eur (1003,94 eur / 18
vlastníkov záhrad = 55,77 eur).

3. Uznesením zo dňa 13.12.2019 č.k. 52Csp/51/2019 súd konanie proti pôvodne žalovanému v 1.
rade zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.02.2020. Ďalej súd pokračoval v konaní so
žalovaným, pôvodne žalovaným v 2. rade.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že je vlastníkom tak pozemku 2 ako aj pozemku
1, nakoľko pozemok 1 odkúpil. Žalovaný sa so žalobcami nikdy nestretol ohľadom akéhokoľvek

prerokovania podmienok užívania pozemku vo vlastníctve žalovaného a žalobcovia ani nepredložili
a nepreukázali žiadnu komunikáciu so žalovaným v tomto smere. Žalovaný je vlastníkom pozemku
2 už vyše 7 rokov a za túto dobu nikdy nebránil v prejazde po pozemku 2 žalobcom, ani žiadnemu
inému vlastníkovi chatky či záhrady v danej oblasti. Vlastníci tamojších záhrad teda nemajú a ani nikdy
nemali žiaden problém dostať sa k svojim nehnuteľnostiam. Zdôraznil, že v súčasnosti, keď je žalovaný

vlastníkom oboch pozemkov, ani naďalej nemá v úmysle brániť v prejazde po jeho pozemkoch. Naopak,
žalovaný má záujem na zachovaní dobrých vzťahov s vlastníkmi tamojších nehnuteľností a rovnako má
záujem na dohode s nimi. Žalobca teda nepreukázal akékoľvek obmedzovania prejazdu po pozemku
2 či pozemku 1. Má za to, že žaloba bola predčasne podaná a žalobca nepreukázal naliehavý právnyzáujem na určení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje,
aby súd žalobu ako predčasne podanú a nedôvodnú zamietol.
5. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaného k žalobe uviedli, že sa stotožňujú sa s tým, že predmetné

pozemky mali od počiatku slúžiť len ako prístupová cesta k ostatným pozemkom, resp. záhradám
v záhradkárskej oblasti a to minimálne od roku 1967. Snažili sa dohodnúť s pôvodne žalovaným v 1.
rade a podmienkach užívania pozemku, pričom z jeho strany de nebola ochota sa vôbec dohodnúť so
žalobcom na podmienkach užívania predmetného pozemku. Uviedli, že nepoznajú žiadneho advokáta
I.. G. O. a ani ho nikdy nesplnomocnil konať v mene a na účet žalobcu. Nemajú vedomosť, že by bol

pozemok registra „C“ s parcelným č. XXXX/X o výmere 147 m2, oplotený (okrem oplotenia samotných
pozemkov záhradkárov) a neprístupný, a ani o tom, že čo sa podľa príslušného územného plánu zóny
môže v danej lokalite stavať.. Žalobcami predložený znalecký posudok k žalobe vo veci samej slúži
len analogicky na určenie všeobecnej hodnoty jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena
na pozemku. Na určenie primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena môže mať
vplyv či je daný pozemok v intraviláne alebo extraviláne príslušnej obce, pričom ak je ohodnocovaný

pozemok mimo zastavaného územia obce, tak je jeho hodnota prirodzene nižšia ako keď sa nachádza v
zastavanom území obce. Sú toho názoru, že prístupová cesta k pozemku, resp. záhrade je dostatočné
široká, aby po nej mohli jazdiť tak osobné, ako aj nákladné vozidlá, ak by to bolo nutné. Žalobcovia
preukazujú svoj naliehavý právny záujem na určení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu jednak
z dôvodu uvedeného v § 151o ods. 3 OZ a jednak z dôvodu, že sa nachádzajú v právnej neistote

či im bude alebo nebude umožnený vstup, prechod a prejazd cez jeden jazdný pruh a druhý jazdný
pruh k záhrade a chatke a teda sú aj v právnej neistote či budú alebo nebudú môcť užívať záhradu
a chatku vo svojom vlastníctve. Uvedená právna neistota vyplýva aj pre ostatných vlastníkov záhrad
a chatiek v predmetnej záhradkárskej oblasti. Bez predmetného rozhodnutia konajúceho súdu prvej
inštancie v zmysle petitu žaloby žalobcu vo veci samej je právne postavenie žalobcov neisté. Naliehavý

záujem opodstatnený aj tým, aby nedochádzalo k obmedzovaniu práv a oprávnených záujmov žalobcov
zo strany žalovaného. Keďže preukázateľne tu existuje dôvodná obava a možnosť, že žalovaný môže
pravdepodobne akokoľvek pôsobiť na žalobcov a neumožňovať im vstup, prechod a prejazd cez jeden
jazdný pruh a druhý jazdný pruh k záhrade žalobcu, pre žalobcov z takéhoto konania žalovaného reálne
vzniká ohrozenie jeho práva prístupu k záhrade a chatke žalobcov a ich náležité užívanie. Pre žalobcu tu

existuje objektívne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej majetkovej ujmy, nakoľko by nemali žiaden
prístup k záhrade a chatke, čím by sa nedala užívať zo strany žalobcov a už ani predať akejkoľvek tretej
osobe.
6. Žalovaný k vyjadreniu žalobcov uviedol, že z ich strany nebol kontaktovaný ohľadom úpravy užívania
prístupových parciel k nehnuteľnosti žalobcov a vlastníkom tamojších nehnuteľností .Záhradkárom v

danej oblasti nikdy nebránili v prístupe k ich záhradám, prístup teda mali zabezpečený bez problémov
a obštrukcií. Má taktiež vedomosť o tom, že v roku 2017 vlastníci záhrad zastúpení advokátom už
akýkoľvek ďalší záujem o kúpu parcely pôvodne žalovaného 1 neprejavili napriek tomu, že žalovaný
1 mal záujem ju predať. V roku 2019 uvedenú parcelu teda kúpil žalovaný. Zopakoval, že ako vlastník
oboch predmetných parciel ani naďalej nemá v úmysle brániť záhradkárom v prístupe k ich záhradám.

Žalobu preto považuje za predčasne podanú a žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na
určení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
7. Žalobcovia sa v ďalšom písomnom vyjadrení pridržiavali všetkých svojich vyjadrení. Uviedli, že ak by
žalovaný mal záujem na tom, aby sa so žalobcami a inými vlastníkmi záhrad dohodol na podmienkach
užívania jedného jazdného pruhu a druhého jazdného pruhu, mohol žalovaný zavolať alebo poslať

všetkým vlastníkom záhrad list ohľadom podmienok užívania jedného jazdného pruhu a druhého
jazdného pruhu. Žalovaný tak do dnešného dňa neurobil ako ich výlučný vlastník, čím len žalovaný
prehlbuje vzniknutú právnu neistotu u žalobcov a iných vlastníkov záhrad a chatiek v danej lokalite.
Skutočnosť, že žalovaný je výlučným vlastníkom druhého jazdného pruhu už vyše 7 rokov a jedného
jazdného pruhu od septembra 2019 len preukazuje tú skutočnosť, že má s jedným jazdným pruhom

a druhým jazdným pruhom nejaký určitý a bližšie nešpecifikovaný zámer, čo opätovne len prehlbuje
vzniknutú právnu neistotu u žalobcov a iných vlastníkov záhrad v danej lokalite. Žalobcovia sú toho
názoru, že ak im žalovaný v do dnešného dňa nebránil v prechode a prejazde cez jeden jazdný pruh
a druhý jazdný pruh tak to automaticky neznamená, že žalobcami a iným vlastníkom záhrad nemôže
žalovaný zabrániť v ich prechode a prejazde už od zajtrajšieho dňa, nakoľko v tom žalovaný rade

nemá žiadne zákonné a ani právne obmedzenie. Táto skutočnosť len zvyšuje vzniknutú právnu neistotu
u žalobcov a iných vlastníkov záhrad v danej lokalite, nakoľko žalovaný je už v súčasnosti výlučným
vlastníkom oboch jazdných pruhov. Uviedli, že žalovaný sa vôbec nezmieňuje vo svojom vyjadrení o
tom,žesúhlasístým,abyvšetcivlastnícizáhradvdanejzáhradkárskejlokalitemohličiužodplatnealebobezodplatne užívať, vstupovať, prechádzať pešo alebo vozidlom cez jeden jazdný pruh a druhý jazdný
pruh. Preto vyjadrenie žalovaného považujú za špekulatívne a ničím nepodložené. Žalovaný môže
bez obmedzenia kedykoľvek znemožniť všetkým vlastníkom záhrad v predmetnej záhradkárskej oblasti

vstup na jeden jazdný pruh a druhý jazdný pruh, čím znemožní jediný prístup k záhradám a chatkám v
predmetnej záhradkárskej oblasti všetkým dotknutým vlastníkom a tým ich aj znehodnotí a znemožní ich
predaj za trhovú cenu. V danom prípade by bol jediný možný a logický záujemca o kúpu záhrad jedine
žalovaným, ktorý by mohol apelovať na nadmerné zníženie trhovej ceny záhrad s poukazom, že nemajú
zabezpečenýžiadenprístupaumožnilobytožalovanému podhodnotené nadobudnutiepravdepodobne

väčšiny alebo všetkých záhrad za účelom budúceho developerského projektu v danej lokalite - napríklad
výstavba skladov alebo polyfunkčných budov. Ak má žalovaný reálny záujem na zachovaní dobrých
vzťahov so všetkými vlastníkmi záhrad v danej oblasti ako to uvádza, tak za obdobie siedmych rokov
trvania jeho výlučného vlastníctva sa už mohol dohodnúť s vlastníkmi záhrad na podmienkach užívania
druhého jazdného pruhu, pričom tak neurobil do dnešného dňa (s poukazom na skutočnosť, že už je
aj vlastník jedného jazdného pruhu). Sú toho názoru, že ak má žalovaný reálny záujem na zachovaní

dobrých vzťahov so všetkými vlastníkmi záhrad v danej oblasti a na dohode s nimi ako to uvádza, tak sa
môže so žalobcami dohodnúť na zriadení vecného bremena spočívajúcom na jednom jazdnom pruhu
a druhom jazdnom pruhu v ich prospech a v rozsahu bezplatného práva užívania, vstupu, prechodu
a prejazdu peši, osobnými aj nákladnými motorovými vozidlami alebo inými dopravnými prostriedkami;
cez jeden jazdný pruh a druhý jazdný pruh. Žalovaný však do dnešného dňa neurobil žiaden právny

úkon, ktorý by preukazoval jeho tvrdenia a ani o tom nepredložil žiaden relevantný a hodnoverný dôkaz.
Žalovaný neuviedol vo vyjadrení, akú dohodu so žalobcami a inými vlastníkmi záhrad má na mysli
a ani akú protihodnotu požaduje žalovaný e za uzatvorenie dohody, resp. aká je cena jeho dohody
pre každého vlastníka záhrady v danej lokalite a ani neuviedol, či bude súhlasiť so zápisom vecného
bremena na listoch vlastníctva k jednému jazdnému pruhu a druhému jazdnému pruhu. Bez zápisu

predmetného vecného bremena sa len bude odďaľovať a prehlbovať právna neistota u žalobcov a iných
vlastníkov záhrad v danej lokalite. Žiadali žalobe vyhovieť.
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol k tvrdeniu žalobcov, že oba pozemky tvoriace
prístupovú komunikáciu k približne 18 záhradám za neznámych okolností nadobudli do osobného
vlastníctva fyzická osoba a právnická osoba, ktoré v predmetnej lokalite záhrad pravdepodobne nikdy

nevlastniližiadnuzáhradu,žetitulynadobudnutiasúuvedenévlistochvlastníctva,ktorésami žalobcovia
predložili. K tvrdeniu žalobcov, že sa im na podmienkach užívania jazdných pruhov nepodarilo dohodnúť
ani s I. V. (pôvodne žalovaným v 1. rade) poukázal, že tento uviedol, že bol v roku 2017 oslovený
advokátom I.. O. ako zástupcom viacerých vlastníkov záhrad ohľadom rokovania, pričom I. V. ponúkol,
že vlastníkom záhrad odpredá svoju parcelu, na čo sa však vlastníci záhrad odmlčali a o kúpu ani ďalšie

rokovanie vo veci nemali záujem, čo preukazuje list I.. O. zo dňa 11.04.2017 označený ako „Zriadenie
práva vecného bremena v prospech vlastníkov nehnuteľností na X. ulici v J. - výzva na rokovanie,“
ktorým bol p. V. oslovený ohľadom uzavretia zmluvy o zriadení vecného bremena. Podľa tohto listu
I.. O. zastupoval v tejto veci väčšinu vlastníkov (záhradkárov) v tejto oblasti vrátane žalobcov. Listom
označeným ako „Zriadenie práva vecného bremena v prospech vlastníkov nehnuteľností na X. ulici v J.

- odpoveď na výzvu na rokovanie“ zo dňa 25.05.2017 p. V. požiadal o predloženie konkrétneho návrhu
odplaty za zriadenie práva vecného bremena, avšak akúkoľvek ďalšiu odpoveď od vlastníkov pozemkov
neobdržal.Z uvedenéhovyplýva,ževlastnícipozemkovvrátanežalobcovnemaliďalšízáujemdohodnúť
sa na akýchkoľvek podmienkach užívania jazdných pruhov, čo je pochopiteľné, keďže vlastníci záhrad
nikdy nemali žiaden problém dostať sa k svojim záhradám. Žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz o

tom, že by sa skutočne snažili so žalovaným pred podaním žaloby dohodnúť. Naopak má za to, že
žaloba je postavená iba na hypotézach a nepodložených obavách žalobcov a títo nepreukázal naliehavý
právny záujem na súdnom určení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Podľa listov vlastníctva
č. XXXX a XXXX, na ktorých sú predmetné parcely zapísané, je spôsob využitia pozemkov č. 22, t. j.
pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná

cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti Nakoľko ide o verejne prístupnú pozemnú
komunikáciu, máme za to, že sa na ňu vzťahuje právo všeobecného užívania verejných priestranstiev a
preto niet dôvodu zriadiť vecné bremeno. Poukazuje na to, že podľa Veľkého komentára k Občianskemu
zákonníku od I. Feketeho, r. vydania 2011, str. 1002: „Právom zodpovedajúcim zákonnému vecnému
bremenu je právo všeobecného užívania verejných priestranstiev. Toto právo sa vzťahuje na verejne

prístupné veci (priestory), ktoré možno verejne užívať (publico usui destinatae). Možno tu zaradiť
najmä užívanie pozemných komunikácií, ktorými sú diaľnice, cesty, miestne komunikácie a účelové
komunikácie. Ak vlastník pozemku zriadi účelovú komunikáciu alebo ak súhlasí, hoci aj konkludentne, s
jej zriadením (bez toho, aby išlo o komunikáciu v uzavretom priestore alebo objekte, ktorá slúži potrebevlastníka alebo prevádzkovateľa uzavretého priestoru, alebo objektu), stáva sa táto komunikácia verejne
prístupnou a vzťahuje sa na ňu všeobecné užívanie pozemnej komunikácie. Vlastník pozemku, na
ktorom sa nachádza pozemná komunikácia, alebo jeho správca nesmie potom nikomu brániť v prístupe

na pozemnú komunikáciu a zodpovedá za škodu, ktorá v súvislosti s jej užívaním vznikne.“ Poukázal
na rozsudok NS ČR zo dňa 21.11.2000, sp. zn.: 22Cdo/1868/2000 a dôvodovú správu k zákonu č.
568/2007 Z. z., ktorým bolo do Občianskeho zákonníka zakotvené ustanovenie § 151o ods. 3 OZ. Ďalej
namietal navrhovanú výšku odplaty za zriadenie vecného bremena a požadovaný rozsah vecného
bremena. Žalobcovia navrhuje za zriadenie vecného bremena zaplatiť iba 1/18 odplaty, a to z dôvodu,

že sú iba jedným z 18 záhradkárov, ktorí jazdné pruhy užívajú. Žalobcovia však chcú užívať jazdné
pruhy v celosti a nie iba 1/18 jazdných pruhov, a chcú zriadiť vecné bremeno k celým jazdným pruhom,
nie iba k 1/18 jazdných pruhov. Preto majú povinnosť zaplatiť odplatu v celosti. Čo sa týka rozsahu
požadovaného vecného bremena, poukázal na to, že žalobcovia taktiež žiadajú bezplatné právo
užívania pozemkov. Takáto požiadavka, ale nie je v súlade so samotnou podstatou vecných bremien
podľa § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka. Medzi základné znaky vecných bremien patrí obmedzenie

vlastníka nehnuteľnosti niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať a to v prospech niekoho iného.
Inštitútvecnýchbremienvšakneobsahujeajmožnosťpriznaťprávoužívania(iusutendi).Totoprávototiž
vyplýva priamo vlastníkovi veci podľa § 123 Občianskeho zákonníka. Má za to, že žalobcovia požadujú
zriadenie vecného bremena v nadmernom a neprípustnom rozsahu. Žiadal žalobu voči nemu zamietnuť.
9. Žalobcovia v písomnom vyjadrení uviedli, že sa v celom rozsahu nestotožňujú s obsahom vyjadrenia

žalovaného a pridržiavajú sa svojich predchádzajúcich písomných vyjadrení. Tvrdenia pána I. V.
(pôvodne žalovaný v 1. rade) neboli žiadnym dôkazom hodnoverne preukázané a boli priamo v rozpore s
písomným vyjadrením Miestneho úradu J. - G. J., a so zapísanými údajmi na liste vlastníctva č. XXXX v
katastrálnom území G. J.. Ako už uviedli vo svojich predchádzajúcich písomných vyjadreniach žiadneho
advokáta I.. G. O. nepoznajú a ani ho nikdy nesplnomocnili konať v mene a na účet žalobcov. Mali v

minulosti a aj majú záujem dohodnúť so žalovaným na podmienkach užívania jedného jazdného pruhu
a druhého jazdného pruhu, ale k ich vzájomnej dohode nikdy nedošlo. Práve z dôvodu, že žalovaný
je výlučným vlastníkom jedného jazdného pruhu a druhého jazdného pruhu ako jedinej prístupovej a
súkromnej komunikácie k záhrade a chatke žalobcov, existuje naliehavý právny záujem žalobcov na
podaní žaloby v tejto veci. Naliehavý právny záujem žalobcov na určení v zmysle žaloby vo veci samej

odôvodňujúnielenskutočnostiuvedenévžalobe aich písomnýchvyjadreniach,aleajnovéskutočnosti,
ktorélenpotvrdzujú,žežalovanýmázáujemnaobmedzeníužívaniajehojedinejasúkromnejprístupovej
komunikácie ku záhradám a chatkám v predmetnej záhradkárskej oblasti za účelom developerského
zámeru žalovaného v predmetnej záhradkárskej oblasti, pričom by znemožnením prístupu ku záhradám
a chatkám 18 vlastníkov v predmetnej záhradkárskej oblasti najskôr znemožnil vstup a prechod cez

jeden jazdný pruh a druhý jazdný pruh a následne by znehodnotil predmetné záhrady a pod trhovú cenu
kúpil ako jediný možný záujemca, nakoľko žalovaný je výlučným vlastníkom jedinej prístupovej cesty
k predmetným chatkám a záhradám v záhradkárskej oblasti. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX v
katastrálnom území: G. J., okres: J. W., kde je evidovaný pozemok registra „C“ s parcelným č. XXXX/X o
výmere 147 m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie (jeden jazdný pruh) vo výlučnom vlastníctve

žalovaného vyplýva, že v prospech žalovaného bolo na predmetnom liste vlastníctve zapísané vecné
bremeno - právo 'in rem' spočívajúce v práve pešieho prechodu, prejazdu a vjazdu a uloženia sietí na
pozemok registra C KN parc.č. XXXX/X v prospech vlastníka pozemkov registra C KN parc.č. XXXX/X,
XXXX/X, podľa E.-XXXXX/XXXX zo dňa 15.06.2020. Žalobcovia zistili dňa 20.07.2020 z výpisu z listu
vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území: G. J., okres: J. W., kde je evidovaný pozemok registra „C“ s

parcelným č. XXXX/X o výmere 142 m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie (druhý jazdný pruh)
vo výlučnom vlastníctve žalovaného, že v prospech žalovaného bolo na predmetnom liste vlastníctve
zapísané vecné bremeno - právo 'in rem' spočívajúce v práve pešieho prechodu, prejazdu a vjazdu
a uloženia sietí na pozemok registra C KN parc.č. XXXX/X v prospech vlastníka pozemkov registra
C KN parc.č. XXXX/X, XXXX/X, podľa E.-XXXXX/XXXX zo dňa 15.06.2020. Pozemok registra „C“ s

parcelným č. XXXX/X o výmere XXXXX druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie je zapísaný na
liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území: G. J., okres: J. W. (ďalej len ako „pozemok č. 3“), ktorý
je vo výlučnom vlastníctve spoločnosti: LUXCON, s.r.o. Pozemok č. 3 sa nachádza dispozične pred
jedným jazdným pruhom a pred druhým jazdným pruhom a jedine prechodom cez pozemok č. 3 sa dá
dostať k jednému jazdnému pruhu a druhému jazdnému pruhu vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Z

daného dôvodu si teda žalovaný nechal zriadiť a zapísať vecné bremeno na liste vlastníctva č. XXXX,
a liste vlastníctva č. XXXX, aby mohol nerušene prechádzať peši a osobným vozidlom a vstupovať
a uložiť siete na pozemok č. 3. Vyššie uvedené konanie žalovaného, možno považovať za totožnú
právnu ochranu práv a oprávnených záujmov žalovaného voči LUXCON, ako majú v tomto súdnomkonaní žalobcovia voči žalovanému. Z uvedeného dôvodu možno považovať vyjadrenia žalovaného
uvedené vo vyjadrení žalovaného za bezpredmetné, nakoľko žalovaný riešil skutkovo a právne totožnú
vec s LUXCON ako rieši žalobca so žalovaným v rámci tohto súdneho konania. Hoci pozemok č. 3 má

rovnaký spôsob využívania ako jeden jazdný pruh a druhý jazdný pruh, tak žalovaný trval na zápise
svojich práv a oprávnených záujmov ako vecného bremena na príslušných listoch vlastníctva. V prípade
žalobcov však žalovaný mylne tvrdí, že toto určenie je bezpredmetné. Tiež poukazujú na skutočnosť,
že tak LUXCON ako vlastník pozemku č. 3, ktorý je nevyhnutný pre prístup k jednému jazdnému pruhu
a druhému jazdnému pruhu, tak aj jediný spoločník spoločnosti LUXCON a to spoločnosť: WISDOM

Investments a.s sa primárne zaoberajú výstavbou obytných budov a prenájmom a prevádzkovaním
vlastných alebo prenajatých nehnuteľností, čo len preukazuje už skoršie tvrdenia žalobcov, že žalovaný
má záujem lacno skúpiť záhrady a chatky v predmetnej záhradkárskej oblasti obmedzením prístupu k
ním a tým znemožniť ich užívanie a predaj ich vlastníkom, čím by jediný záujemca mohol byť vlastník
jedného jazdného pruhu a druhého jazdného pruhu - žalovaný a za ním kladených podmienok. Nie je
ani vylúčené, že developerský zámer má žalovaný v pláne realizovať spoločne s LUXCON a WISDOM

Investments. Vyššie uvedené skutočnosti len prehlbujú nutnosť určiť a zriadiť vecné bremeno v rozsahu
žaloby, ako aj naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení zo strany súdu prvej inštancie. Z
dôkazov predložených žalobcom jasne vyplýva, že tak jeden jazdný pruh ako aj druhý jazdný pruh
sú súkromné komunikácie a jediná prístupová cesta vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a preto
nemá nikto iný oprávnenie bez náležitého súhlasu ich vlastníka (zapísaného ako vecné bremeno na

príslušných listoch vlastníctva) - žalovaného vstupovať, prechádzať a užívať jeden jazdný pruh a druhý
jazdný pruh. Žalobcovia tiež nesúhlasia s tým, aby zaplatili jednorazovú odmenu za zriadenie vecného
bremena v prospech žalobcov a jednom jazdnom pruhu a druhom jazdnom pruhu za všetkých 18
vlastníkov záhrad a chatiek v predmetnej záhradkárskej oblasti a trvajú na tom aby takéto ohodnotenie
bolo určené relevantným spôsobom za reálnu cenu na základe znaleckého posudku vyhotoveného

príslušnom súdnym znalcom z príslušného odboru. Nesúhlasia s tvrdením žalovaného, že neexistujú v
slovenskej republike vecné bremená s právom užívania, nakoľko ich je evidovaných v SR na príslušných
listoch vlastníctva nespočetne a že v danom prípade ide o predčasne podanú žalobu, nakoľko
predmetnú situáciu je nevyhnutné vyriešiť čím skôr, nakoľko zo strany žalovaného nie je ochota rokovať
o predmetnej veci a ani ju riešiť a vyriešiť bez súčinnosti všeobecného súdu SR. Keďže preukázateľne tu

existuje dôvodná obava a možnosť, že žalovaný môže pravdepodobne akokoľvek pôsobiť na žalobcov a
neumožňovaťimvstup,prechodaprejazdcezjedenjazdnýpruhadruhýjazdnýpruhkzáhradeachatke,
pre žalobcov z takéhoto konania žalovaného reálne vzniká ohrozenie ich práva prístupu k záhrade
a chatke a ich náležité užívanie. Pre žalobcov tu existuje objektívne nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej majetkovej ujmy, nakoľko by nemali žiaden prístup k záhrade a chatke, čím by sa nedala z ich

strany užívať a už ani predať akejkoľvek tretej osobe. Žiadali žalobe vyhovieť.
10. Žalovaný v ďalších písomných vyjadreniach k vyjadreniam žalobcov k tvrdeniu, že žalobcovia
nepoznajú žiadneho advokáta I.. O. a ani ho nesplnomocnili v roku 2017 na rokovanie vo veci zriadenia
vecného bremena a že môže ísť o fingovanú komunikáciu uviedol, že podľa listu I.. O. zo dňa 11.04.2017
tentozastupoval18vlastníkovzáhradvrátanežalobcov.Mázato,žeI..O.akoadvokátbysibezďalšieho

nedovolil konať v mene niekoho bez jeho súhlasu a splnomocnenia. Čo sa týka údajného fingovania,
v konaní predložili odpoveď na výzvu I.. O., ku ktorej bola pripojená doručenka. Je nepochybné, že
doručenka z roku 2017 nemohla byť nafingovaná, a je rovnako vylúčená výroba fiktívnej komunikácie
v roku 2017, keď v tomto roku žalovaný ešte ani len netušil, že o dva roky bude žalobcom zažalovaný.
Okrem toho poukazuje na to, že aj p. I. V. potvrdil, že bol v roku 2017 v tej istej veci oslovený I.. O.. K

tvrdeniam žalobcov, že zistili, že žalovaný si nechal zriadiť vecné bremeno na pozemku parc. č. XXXX/
X zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. G. J. vo vlastníctve spoločnosti LUXCON, s.r.o, spočívajúce v
práve prechodu, prejazdu a vjazdu a uloženia sietí na pozemku XXXX/X v prospech vlastníka jazdných
pruhovakteórii žalobcov,žežalovanýzáhradkáromznemožníprístupkzáhradkámapotomlacnoskúpi
záhradky, a to možno s nejakým developerským zámerom, ktorý by mohol realizovať práve s vlastníkom

pozemkuXXXX/XspoločnosťouLUXCONs.r.o.uviedol,žežalovanýmávúmyslepostaviťstavbu,avšak
výlučne iba na svojich vlastných pozemkoch. V tejto veci už obdržal rozhodnutie o umiestnení stavby.
Vecné bremeno na pozemku XXXX/X si žalobca nechal zriadiť kvôli uloženiu inžinierskych sietí, ktoré je
potrebné uložiť práve do tohto pozemku XXXX/X a viesť ich cez jazdné pruhy k pozemkom žalovaného.
Z uvedeného vyplýva, že skutkový a právny stav nie je rovnaký so stavom žalobcov. Žalobcovia chcú cez

jazdné pruhy prechádzať, čo samozrejme slobodne môžu, nakoľko sa na jazdné pruhy vzťahuje právo
všeobecného užívania verejných priestranstiev, pričom toto právo vyplýva aj z § 6 zákona č. 135/1961
o pozemných komunikáciách (cestný zákon), podľa ktorého všetky pozemné komunikácie podliehajú
právu všeobecného (verejného) užívania: „Premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitnépredpisy; v ich medziach môže každý užívať pozemné komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na
ktoré sú určené (ďalej len „všeobecné užívanie“). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a
dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať.“ Podľa

cestného zákona teda žalovaný môže jazdiť po pozemku XXXX/X, avšak nemôže v ňom svojvoľne
ukladať siete. Výlučne z tohto dôvodu bol žalovaný nútený uzavrieť so spoločnosťou LUXCON s.r.o.
zmluvu o zriadení uvedeného vecného bremena, za čo spoločnosti LUXCON s.r.o. aj riadne zaplatil. K
nesúhlasu žalobcov s tým, žeby mal za zriadenie vecného bremena platiť odplatu za všetkých vlastníkov
18 záhrad uviedol, že žalobcovia opomínajú, že odplatu by neplatili aj za ostatných vlastníkov, keďže

oni žiadajú zriadiť vecné bremeno iba pre seba. Zopakoval a zdôraznil, že jazdné pruhy sú verejne
prístupnou komunikáciou, pričom žalobca sám priznáva, že vždy slúžili ako prístupová cesta, a teda
ich vlastníci záhrad na tento účel slobodne a bez akéhokoľvek obmedzenia roky používajú v rámci
všeobecného užívania. Žalobcovia nepreukázali a ani len nespomínajú, že by mali niekedy problém
sa k svojej záhrade dostať. K poukazu žalobcov na skutočnosť, že na LV č. XXXX pre k. ú. G. J. (na
ktorom je zapísaný aj jeden jazdný pruh s p. č. XXXX/X, ku ktorému sa žalobcovia domáhajú zriadenia

vecného bremena v tomto súdnom konaní) je v časti C: ťarchy zapísané vecné bremeno na základe
rozsudku Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 17C/116/2009-116 zo dňa 13.03.2012 žalovaný uviedol,
že ako vyplýva zo znenia tohto vecného bremena, toto vecné bremeno viazne na pozemku p. č. XXXX,
ktorý nie je predmetom tohto súdneho konania. Žalovaný dosiaľ nemal žiadne informácie o konaní
so sp. zn. 17C/116/2009. Žalovaný nadobudol pozemok s parc. č. XXXX v septembri 2012, uvedené

súdne konanie bolo začaté v roku 2009 a ukončené v marci 2012, teda ešte predtým, ako žalovaný
tento pozemok nadobudol a v tomto konaní išlo o iný skutkový stav, ako je v tomto konaní a to že
záhradkári nachádzajúci sa na jednej strane pozemku s parc. č. XXXX si pri kúpe svojich záhradiek v
roku 1978 dohodli v kúpnej zmluve s predávajúcim ako vlastníkom parc. č. XXXX neobmedzené užívacie
právo k parcele č. XXXX ako prístupovej ceste, a nový nadobúdateľ pozemku parc. č. XXXX postavil

v roku 2009 na jeho začiatku betónový kváder, čím zatarasil túto prístupovú cestu. Zdôraznil, že len
čo žalovaný v roku 2012 nadobudol vlastníctvo k pozemku parc. č. XXXX, uvedený betónový kváder
okamžite odstránil. Opakovane uviedol, že podmienky na zriadenie vecného bremena súdom nie sú
splnené, nakoľko predmetné jazdné pruhy sú v katastri nehnuteľností zapísané ako pozemok, na ktorom
je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta,

chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti a ako pozemná komunikácia podliehajú právu všeobecného
verejného užívania v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) ako aj
právu všeobecného užívania verejných priestranstiev. Žalobcovia sami priznávajú, že jazdné pruhy bez
akýchkoľvek problémov užívajú a nikdy im v tom nebolo bránené, a ani nepreukázali, že by v tejto veci
pred podaním žaloby kontaktoval žalovaného. Rovnako, keď mali možnosť s ďalšími záhradkármi kúpiť

jeden jazdný pruh od pôvodného žalovaného v I. rade I. V. ako predchádzajúceho vlastníka, neprejavili
žiadny záujem a jazdný pruh neodkúpili. Naliehavý právny záujem preto nie je daný. A je irelevantné
riešiť otázku výšky odplaty za zriadenie vecného bremena.
11. Žalobcovia v písomnom podaní zo dňa 01.03.2022 predložili fotodokumentáciu, popis katastrálnej
mapy a uviedli, že vstupná bránka zo X. ulice na pozemky parc. č. XXXX/X a XXXX/X bola odrezaná

pár dní po predposlednom pojednávaní dňa 09.09.2020 a že prechod z predmetných na pozemky parc.
č. XXXX a XXXX v súčasnosti nie je možný, nakoľko je zablokovaný umelo vybudovanou prekážkou.
12. Žalovaný k vyjadreniu žalobcov zo dňa 01.03.2022 v písomnom vyjadrení uviedol, že prístupová
cesta od ulice D. priamo nadväzuje na prístupovú cestu od X. ulice. Čo sa týka bránok, už keď žalovaný
kúpilprístupovúcestuodX.ulicea prístupovúcestuoduliceD.(resp.spoluvlastníckypodiel),bolibránky

na prístupových cestách osadené. Podľa informácií žalovaného si ich tam osadili práve záhradkári na
vlastnú ochranu, aby tadiaľ cudzie osoby nemohli chodiť. Na začiatku prístupovej cesty od X. ulice bola
jedna bránka (t. j. hneď pri X. ulici), približne na rozhraní oboch prístupových ciest (pri pozemkoch rodiny
Y.) bola prekážka z pletiva, ďalej pri pozemku K. W. parc. č. XXXX/X bola ďalšia brána, a posledná
brána je na začiatku prístupovej cesty od ulice D. (t.j. hneď pri ulici D.). Žalovaný chodí do svojich záhrad

zásadne po Prístupovej ceste od ulice D., nakoľko jeho záhrady sú hneď vedľa ulice D.. Žalovaný preto
nevyužíva prístupovú cestu od X. ulice a ani nikdy nedisponoval kľúčom od bránky osadenej pri X.
ulici. Čo sa týka brány osadenej pri ulici D., táto nemá zámok ani vložku, takže sa nedá a ani nikdy
nedala zamknúť a je neustále otvorená a prístupná každému. Podľa informácií žalovaného žalobcovia
na prístup k svojej chatke využívajú prístupovú cestu od X. ulice, o čom svedčí aj skutočnosť, že sa touto

žalobou domáhajú zriadenia vecného bremena práve k prístupovej ceste od X. ulice. Napriek uvedeným
skutočnostiam (t. j. že všetky bránky boli kedysi osadené záhradkármi, ktorí si ich zásadne spravovali
a s výnimkou brány pri ulici D. zamkýnali vo vlastnej réžii), žalovaný po poslednom pojednávaní vo
veci odpílil a odstránil dňa 24.02.2022 bránku G. X. A., prekážku z pletiva nachádzajúcu sa približnena pomedzí G. Q. (pri pozemkoch rodiny Y.), bránu pri pozemku K. W. parc. č. XXXX/X.Čo sa týka
poslednej brány pri ulici D., túto žalovaný neodstránil, nakoľko ako uvádzame vyššie, táto sa nedá
zamknúť a je neustále otvorená. Následne dňa 28.02.2022 žalovaný zistil, že na mieste pri pozemku Y.,

kde odstránil pletivovú prekážku, bola neznámou osobou opäť vybudovaná bariéra z drevených paliet
(a ktorú žalobcovia vo svojom vyjadrení z 01.03.2022 označujú ako „umelo vybudovanú prekážku“).
Tieto palety však žalovaný hneď na ďalší deň znova odstránil. Z uvedeného vyplýva, že obe prístupové
cesty sú teraz priechodné, každý môže nimi nerušene a bez obmedzenia prechádzať plynule zo X. ulice
až na ulicu D. a niet dôvodu na zriadenie vecného bremena. Má pritom za to, že aj keby žalovaný

brány neodstránil, neboli splnené podmienky na zriadenie vecného bremena, nakoľko to nebol žalovaný,
kto brány osadil a žalovaný nijakým spôsobom záhradkárom ani nikomu inému nebránil a nebráni v
prechodepoprístupovýchcestách.Inásituáciabybola,kebytobolžalovaný,ktobrányosadilazamkýnal
s úmyslom brániť v prechode po prístupových cestách, čo však nie je tento prípad..
13. Súd zistil nasledovný skutkový stav.
14. Z LV č. XXX vyplýva, že nehnuteľnosti - stavba so súpisným č. XXXXX, postavená na parcele č.

XXXX, druh stavby: XX, popis stavby: záhradná chatka; a pozemky registra „C“ s parcelným č. XXXX,
o výmere 25 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvorie, a parcelným č. XXXX, o výmere 346
m2, druh pozemku: záhrada, Okres: J. W., Obec: J. - C..Č.. G. J., Katastrálne územie: G. J., vedený
Okresným úradom J., Katastrálny odbor (ďalej len „záhrada a chatka ) je v BSM žalobcov.

15. Z B. Č..XXXX vyplýva, že žalovaný je vlastníkom pozemku parc.č. 43362/1 o výmere 147 m2, v
katastrálnom území G. J..
16. Z B. Č..XXXX vyplýva, že žalovaný je vlastníkom pozemku parc.č. 4362/2 o výmere 142 m2, v
katastrálnom území G. J..
17. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX Ing. C. L. vyplýva stanovenie všeobecnej hodnoty vecného

bremena zriadenia a prevádzky inžinierskych sietí.
18. Z listu I.. G. O. zo dňa 11.04.2017 vyplýva, že prevzal právne zastúpenie vlastníkov nehnuteľností
nachádzajúcich sa v záhradkárskej oblasti na X. ul. v J. (aj žalobcov), ktorí deklarujú záujem dojednania
podmienok uzatvorenia zmluvy o zriadení vecného bremena.
19. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 18.07.2022 , proti ktorému podali žalobcovia

odvolanie. Krajský súd Bratislava rozsudkom č.k. 3Co/124/2022-479 zo dňa 30.11.2023 rozhodnutie
súdu prevej inštancie v časti, v ktorej zamietol žalobu o zriadenie vecného bremena v prospech
vlastníkov stavby, súpisné č. XXXXX, na pozemku parcela č. XXXX, žalobu o náhradu za zriadenie
vecného bremena a v časti náhrady trov konania zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
20. Žalobcovia ďalej predložili nasledovné listiny: záväzné stanovisko hlavného mesta SR Bratislavy

zo dňa 07.10.2024,rozhodnutie MČ J. - G. J. zo dňa 17.07.2024, technické údaja osobných motorových
vozidiel.
21. Žalovaný ďalej doložil nasledovné listiny: kópiu z katastrálnej mapy, fotodokumentáciu, vyjadrenie
autorizovaného inžiniera, vyjadrenia SPP distribúcia, a.s., vyjadrenie BVS a,s., žiadosť o odkúpenie
pozemku.

22. V záverečnej reči žalobcovia uviedli, že ich pôvodná stavba je postavená v súlade s príslušnými
právnymi predpismi SR účinnými v čase jej postavenia a riadne skolaudovaná. Ako následok úspešného
kolaudačného konania bolo pôvodnej stavbe pridelené súpisné číslo XXXXX. Žalobcovia nikdy v
predmetnom súdnom konaní netvrdili, že ich pôvodná stavba je niečo iné ako záhradná chatka o výmere
25 m2 - drobná stavba podľa Stavebného zákona a že tá skutočnosť, že ide o skolaudovanú záhradnú

chatku neznamená, že táto stavba žalobcu má iné práva v zmysle platných právnych predpisov SR,
ako ktorákoľvek iná stavba. Žalobcovia následne vykonali prístavbu k pôvodnej chatke žalobcu v roku
2002, pričom aj predmetná prístavba pôvodnej chatky bola riadne, avšak len dočasne, povolená na
užívanie. Následne v roku 2005 mala byť skolaudovaná na dobu neurčitú podľa aktuálnych príslušných
právnych predpisov SR účinných v roku 2005. Následne nechal žalobca vyhotoviť geometrický plán č.

XX/XXXX vyhotovený N. W.. V. J.R., T. XX, XXX XX J., W.: XXXXXXXX zo dňa 10.10.2024. autorizačne
overený dňa 11.10.2024 W.. C. Y. a úradne overený dňa 22.10.2024 W.. C. E. pod číslom N.-XXXX/
XXXX, na základe ktorého bolo zamerané reálne vyhotovenie chatky žalobcov, ktorá bola v roku 2002
postavená a aj skolaudovaná, pričom jej výmera je 40 m2 (ďalej aj len ako „prestavaná chatka “).
Prestavaná chatka žalobcov bola v minulosti povolená na užívanie, avšak len dočasne na dobu do

31.12.2004, pričom následne žalobcovia, mysliac si že prístavba je tiež postavená na dobu neurčitú,
neaktualizovali svoje údaje o predmetnej prestavanej chatke. Následne žalobkyňa dňa 25.04.2024
podala žiadosť o vydanie nového povolenia na užívanie prestavanej chatky žalobcu na Mestskú časť J. -
G. J., pričom príslušný stavebný úrad vedie v predmetnej veci kolaudačné konanie pod Č..I.. D.. Hlavnémesto SR Bratislava, o veci predmetného kolaudačného konania prestavanej chatky písomne uviedlo
vo forme záväzného stanoviska hl. mesta SR Bratislavy zo dňa 07.10.2024, že prestavaná chatka
nebola postavená v rozpore so záväznými regulatívmi funkčného využívania územia podľa záväznej

časti územnoplánovacej dokumentácie, ktorá platila v čase od 01.01.1990 (aktualizácia 1993 v znení
dodatkovúčinnýchvčasezhotoveniastavby).Následnedňa04.11.2024žalobkyňa doložilapríslušnému
stavebnému úradu všetky požadované a nevyhnutné dokumenty pre opätovné vydanie povolenia na
užívanie prestavanej chatky zo strany príslušného stavebného úradu, pričom predpokladá bezodkladné
vydanie povolenia na užívanie prestavanej chatky v najbližších dňoch. Uviedol, že šírku jazdného

pruhu upravuje norma STN 73 6110 s názvom „Projektovanie miestnych komunikácií“ a norma STN
73 6101 s názvom „Projektovanie ciest a diaľnic“, pričom šírka jazdného pruhu môže mať len 2 metre.
Prístupová komunikácia vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorá smeruje od ulice Závodná až po
hranicu pozemku žalobcov, kde sa nachádza aj stavba má podľa vykonaného zisťovania sporových
strán v dotknutom úseku šírku 2 metre. Predmetná prístupová komunikácia vo výlučnom vlastníctve
žalovanéhojespôsobilápreosobnévozidláakonapríkladŠkodaCitigo,ktoréhošírkajepodľatechnickej

špecifikácie 1645 mm, ale aj Škoda Superb, ktorého šírka je podľa technickej špecifikácie 1864 mm, a aj
pre menšie nákladné vozidlá ako napríklad Multicar M25, ktorého šírka je podľa technickej špecifikácie
1590 mm. Uviedli, že e hoci aktuálne v priebehu trvania tohto druhého konania prebiehajúceho v
roku 2024 pred konajúcim súdom prvej inštancie, žalovaný nebráni v užívaní predmetnej prístupovej
komunikácie vo výlučnom vlastníctve žalovaného rôznymi hnuteľnými vecami, ako tomu bolo v minulosti

(hodnoverne preukázané aj fotografiami predloženými žalobcom v predmetnom súdnom konaní), ak
konajúcisúdprvejinštancienevyhoviežalobežalobcuvovecisamejvaktuálnomrozsahuanezabezpečí
tým voľný a ničím nerušený prístup žalobcov k svojim nehnuteľnostiam a najmä k svojej stavbe, tak
žalovaný nebude v ničom obmedzený, aby predmetnú prístupovú komunikáciu k stavbe zabarikádoval
rôznymi hnuteľnými vecami a/alebo ďalšou vstupnou bránou, ako tomu bolo v minulosti. Sú e toho

názoru, že právo vstupu a prechodu, resp. prejazdu cez prístupovú komunikáciu vo výlučnom vlastníctve
žalovaného k stavbe mala byť upravená prostredníctvom rozhodnutia vo veci samej súdom a to
zriadením vecného bremena (in rem) v prospech stavby žalobcu.
23. V záverečnej reči žalovaný uviedol, že zriadenie vecného bremena v prospech oprávnenej osoby
t.j. žalobcov má byť krajným riešením a nemá nahrádzať iné právne inštitúty umožňujúce komplexné

riešenie vzájomných vlastníckych vzťahov spravidla spravodlivým logickým a prijateľným spôsobom.
Zriadenie vecného bremena prichádza teda do úvahy len vtedy ak, žalobkyňa nemôže zabezpečiť
prístup k nehnuteľnosti inak. Pod pojmom inak súčasná judikatúra rozumie napr. nájomnú zmluvu
alebo inú dohodu strán. Žalobcovia sa však do dnešného dňa a ani nikdy pred podaním návrhu sa
nesnažili skontaktovať so žalovaným, aby sa pokúsili vyriešiť svoju situáciu inak. Sám žalovaný sa

pritom takémuto návrhu nebránil a ani nebráni a určite by bol ochotný túto situáciu nejako vyriešiť. V
zmysle platnej judikatúry napr. rozsudok KS BB 15Co/401/2016 na zriadenie vecného bremena musia
byťsplnené3podmienkyatoa)vlastníkstavbyniejevlastníkompriľahléhopozemku,b)prístupvlastníka
stavby nie je možné zabezpečiť inak, c) neexistujú okolnosti ktoré zriadeniu práva cesty vylučujú.
Žalobcovia a k dnešnému dňu preukázali len splnenie prvej podmienky uvedenej pod písmenom (a)

vyššie. Ostatné dve podmienky písmeno b) a písmeno c) nepreukázali. K podmienke, že prístup nie
je možné zabezpečiť inak sa vyjadrili už vyššie v tom smere, že žalobcovia nikdy nekontaktovali
žalovaného s návrhom vyriešiť svoj prístup. Podmienka neexistencie okolností ktoré zriadenie práva
vylučujú, nie je podľa názoru žalovaného splnená tiež, nakoľko podľa dôkazov, ktoré do spisu predložili
ide o čiernu stavby . Tvrdenia právneho zástupcu žalobcove, že ide o legálnu stavbu sa nezakladajú na

pravde nakoľko žalobcovia vykonali staveného úpravy, ktoré v súčasnosti neodzrkadľujú skutočný stav
a je potrebné tieto úpravy skolaudovať, čo však bez prístupu k nehnuteľnosti nie je možné. Dôkazmi
potvrdzujúcimi túto skutočnosť je aj fakt, že sama žalobkyňa oslovil starostu mestskej časti G. J. p.
O. B. ohľadne prediskutovania jej situácie a následne oslovovanie susedov so žiadosťou o odpredaje
časti ich pozemkov. Pokiaľ žalobcovia v konaní argumentovali právnou neistotou či ohrozením práva

prístupuresp.žežalovanýjejznemožnívstupprechodaprejazd,takboli povinnítietotvrdeniaajnáležite
preukázať a doložiť čo podľa žalovaného neurobili, práve naopak žalovaný preukázal svojím konaním
(odstránenie bránok, ktoré ani on neosadil), že na tomto nemá záujem. Je teda presvedčený že v
tomto prípade ide o nepreukázané tvrdenia a domnienky ktoré sa nezakladajú na reálnej skutočnosti.
Samotné skonštatovanie žalobcov dôvodnej obave a právnej neistote bez ďalšieho v žiadnom prípade

nezakladá existenciu práva na zriadenie vecného bremena prechodu cez cudzie pozemky. Takáto
argumentácia je sama o sebe, ale aj v nadväznosti na vyjadrenia žalovaných a skutkový stav iba v rovine
tvrdení. Poukázal aj na rozsah vecného bremena, ktoré žalobcovia požadujú zriadiť a to konkrétne
vjazd a prejazd motorových vozidiel a aj nákladných. Z predložených dokumentov jasne preukázali žešírka ani technické parametre pozemkov takéto využitie neumožňujú, čo nepriamo potvrdil aj samotný
právny zástupca žalobcov vo vyjadrení zo dňa 29.04. 2024 kde priamo v bode 2 obhajoval odkup častí
pozemkov od susedov tým, že účelom je skutočnosť aby cesta spĺňala všetky súčasné štandardy na

prístupovú cestu pre vozidlá. Z uvedeného dôvodu priznanie práva vjazdu a prejazdu motorovými a
nákladnými vozidlami v súčasnom technickom stave preto nie je možné. Žalovaný je teda toho názoru,
že žalobcovia neuniesli svoje dôkazné bremeno a žalobu preto navrhuje v celom rozsahu zamietnuť a
žalovanému priznať plnú náhradu trov konania.
24. Podľa § 151n ods. 1,2 a 3 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka

nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti,
alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s
vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady
na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery

spoluužívania.
25. Podľa § 151o ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva

zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť
vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Ak
nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby
spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

26. Podľa § 22 ods. 1,2 a 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách účelové cesty
slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými
pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Pre
povolenie stavby účelovej cesty platí ustanovenie § 16. Účelové cesty sa členia na verejné a neverejné.
Účelové cesty v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú cestu môže

príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka.
27. S poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru,
že žaloba žalobcov, v časti v ktorej sa domáhajú zriadenia vecného bremena k stavbe je čiastočne
dôvodná.
28. V ďalšom priebehu konania žalobcovia zotrvala na žalobe a tvrdili, že zriadenie vecného bremena v

nimi navrhovanom rozsahu je s ohľadom na zabezpečenie prístupu k stavbe a právnu istotu potrebné
a aj možné. Žalovaný namietal, že zriadenie vecného bremena v rozsahu prejazdu motorovými a
nákladnými vozidlami nie je možné, že stavba ku ktorej sa má zriadiť vecné bremeno je nelegálna, že
ničím neobmedzuje nebráni vstupu žalobcov na jeho pozemky, výšku a rozsah odplaty za zriadenie
vecného bremena.

29. V prvom rade súd k preukazovaniu naliehavého právne záujmu na žalobe zo strany žalobcov a
k námietkam žalovaného o jeho nedostatku uvádza, že v spore ohľadne preukázania naliehavého
právneho záujmu žalobcov na podanej žalobe žalobcov nezaťažovala dôkazné bremeno, pretože z
hľadiska predmetu konania (konštitutívne zriadenie práva prechodu( cesty) cez cudzí pozemok súdom,
neprichádza skúmanie naliehavého právneho záujmu do úvahy. Súd skúma iba zákonné podmienky pre

zriadenie práva prechodu v zmysle § 153o ods. 3 Občianskeho zákonníka.
30. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie v časti zriadenia vecného bremena k stavbe a v časti
určenia primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena sa súd zaoberal v zmysle pokynov
odvolacieho súdu skutočnosťou, či sú splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena práva
cesty cez predmetné pozemky žalovaného. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané a medzi

stranami sporu nebolo ani sporné, že žalobcovia sú bezpodieloví spoluvlastníci záhradnej chatky a
pozemku zapísaných na LV č. XXX v katastrálnom území G. J. a žalovaný je výlučným vlastníkov
pozemkov vedených na LV č.XXXX a č.XXXX t.j., pozemku parc. č. XXXXX/X o výmere 147 m2 a
pozemku parc.č. XXXX/X o výmere 142 m2, oba v katastrálnom území G. J..
31. V prvom rade súd k preukazovaniu naliehavého právne záujmu na žalobe zo strany žalobcov a

k námietkam žalovaného o jeho nedostatku uvádza, že v spore ohľadne preukázania naliehavého
právneho záujmu žalobcov na podanej žalobe žalobcov nezaťažovala dôkazné bremeno, pretože z
hľadiska predmetu konania (konštitutívne zriadenie práva prechodu( cesty) cez cudzí pozemok súdom,neprichádza skúmanie naliehavého právneho záujmu do úvahy. Súd skúma iba zákonné podmienky pre
zriadenie práva prechodu v zmysle § 153o ods. 3 Občianskeho zákonníka.
32. Žalobcovia sa v spore domáhali zriadenia vecného bremena in rem t.j. práva cesty cez priľahlé

pozemky vo vlastníctve žalovaného podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ide o vecné bremeno
charakteru in rem, ktoré vecno-právne zaťažuje vlastníka pozemku, ktorý sa nachádza pri stavbe
odlišného vlastníka. Zriadenie vecného bremena cesty súdom prichádza do úvahy iba v prípade, ak
„prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Pod pojmom „priľahlý pozemok“ má Občiansky zákonník
na mysli nielen - bezprostredne priľahlý pozemok, ale i pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže

dostať k verejnej komunikácii (ceste), príp. k pozemku, z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii.
Priľahlýmpozemkommôžubyťtedaajvzdialenejšiepozemky,akprávocestyjepotrebnézabezpečiťcez
viacero pozemkov tak, aby vlastník stavby mal prístup k svojej stavbe. Právo cesty možno zriadiť súdom
aj v prípade, ak stavba je síce obklopená pozemkami vlastníka stavby, ale tento nemá ani cez svoje
pozemky zabezpečený prístup k verejnej komunikácii. Zákon výslovne nepoužíva výraz „ nevyhnutná
cesta Z povahy veci (tým, že ide o vecné právo k cudzej veci) však vyplýva, že cesta cez priľahlý

pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník stavby, musí byť vedená tak, aby čo najmenej
zasahovala do práva vlastníka pozemku a aby právo cesty splnilo svoj hospodársky účel. Nevyhnutná
cesta cez cudzí pozemok musí byť trasovaná tak, aby čo najmenej obťažovala vlastníka pozemku, aby
bola teda čo najhospodárnejšia (najkratšia) a súčasne aby splnila svoj hlavný účel: aby sa vlastník
stavby mohol zo stavby dostať na verejnú komunikáciu. Prístup vlastníka stavby musí byť zabezpečený

k verejnej komunikácii (ceste). Verejné cesty sú vymedzené v zákone č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov. Žalobcom v prípade žaloby o zriadenie
práva nevyhnutnej cesty k stavbe je vlastník stavby, ktorý zo svojej stavby postráda prístup k verejnej
komunikácii. Z uvedeného vyplýva, že právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým riešením, keď
nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu. Ak je k stavbe

priamy prístup z verejnej komunikácie, nemožno prostredníctvom práva cesty( prechodu) vynucovať
prístup k stavbe
33. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že pozemky vo vlastníctve žalovaného, ku
ktorým sa žalobcovia domáhajú zriadenia vecného bremena, sú v zmysle zápisu na LV v katastri
nehnuteľností síce zapísané ako pozemky, na ktorých je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna

a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti ( legenda
22), avšak z uvedeného nevyplýva skutočnosť, že ide o verejnú účelovú cestu ( komunikáciu)v
zmysle cestného zákona, na výstavbu ktorej bolo vydané rozhodnutie o povolení stavby účelovej cesty v
zmysle § 16 cestného zákona. Faktickým účelom využitia pozemkov žalovaného je prechod a prístup k
stavbám a pozemkom v záhradkárskej osade, na čo sú aj dlhodobo využívané. Samotný žalovaný tvrdil,

že pozemky vo vlastníctve žalovaného vždy slúžili ako prístupová cesta, a teda ich vlastníci záhrad
a aj žalobcovia na tento účel roky používajú. Z uvedeného potom vyplýva že žalobcovia ( vlastníci
stavby ) nemajú zabezpečený priamy prístup k stavbe z verejnej komunikácie. Tento prístup na
verejnú komunikáciu majú zabezpečený žalobcovia ako vlastníci stavby iba prechodom t.j. zriadením
vecného bremena práva cesty cez pozemky vo vlastníctve žalovaného a zriadenie vecného bremena

je nevyhnutné na prístup k ich stavbe.
34. Žalovaný ďalej namietal, že pozemky vo vlastníctve žalovaného, ktoré vždy slúžili ako prístupová
cesta,mohli vlastnícizáhradaajžalobcovia natentoúčelslobodneabezakéhokoľvekobmedzeniaroky
používať a používajú a ani žalobcovia ničím relevantne nepreukázali, že by mali niekedy problém sa
k svojej záhrade cez tieto pozemky vo vlastníctve žalovaného sa dostať. K tomu súd uvádza, že pokiaľ

aj žalovaný ako súčasný vlastník v súčasnosti nebráni užívaniu jeho pozemkov ako príjazdovej cesty k
stavbe, nie je možné vylúčiť toto obmedzenie v budúcnosti. Preto je možné prisvedčiť tvrdeniu žalobcov,
že pre právnu istotu je potrebné upraviť prístup k stavbe aj zriadeným vecného bremena in rem, ktorým
bude nielen fakticky, ale aj právne zabezpečený prístup k stavbe cez predmetné priľahlé pozemky.
Žalovaný napokon ani nepreukázal, že ponúkol žalobcom nejaké iné riešenie( napr. odkúpenie

pozemkov, zriadenie zmluvného vecného bremena, nájomnú zmluvu ) a títo to bezdôvodne odmietli.
35. Z vyššie uvedených skutočností súd uzavrel, že žalobcovia preukázali zákonné predpoklady na
zriadenie práva vecného bremena v rozsahu spočívajúcom v práve prechodu peši a prejazdu osobnými
motorovými vozidlami, keďže nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú
komunikáciu.

36. Pokiaľ sa týka rozsahu vecného bremena žalovaný ďalej namietal, že šírka predmetných pozemkov
neumožňuje prejazd osobných motorových vozidiel a už vôbec nie nákladných, nakoľko v najširšom
mieste je šírka iba 2 metre a v najužšom iba 1 meter. K tomu súd uvádza, že v konaní žalovaný
nepreukázal tieto skutočnosti ohľadom možnosti prejazdu osobných motorových vozidiel, nakoľko šírkacca 2 metrov je pre ich prejazd podľa názoru súdu postačujúca. Takáto šírka napokon vyplýva aj so
žalovaným predloženého vyjadrenia autorizovaného inžiniera zo dňa 16.04.2022 (č.l.500). Ani z kópie z
katastrálnej mapy a ani predloženého geometrického plánu nevyplýva zúženie predmetných pozemkov,

ide o rovné hranice oboch pozemkov z oboch strán. Žalovaný za účelom preukázanie tejto skutočnosti
nepredložil súdu žiadne iné relevantné dôkazné prostriedky, nežiadal napr. vykonanie obhliadky a pod.
S poukazom na uvedené súd uzavrel, že nebolo ničím relevantne spochybnené , že cez predmetné
pozemky je možný nielen prechod peši ( čo ani nebolo sporné) , ale aj prejazd osobných motorových
vozidiel od verejnej komunikácie k stavbe žalobcov, nakoľko to šírka 2 metre umožňuje. Pokiaľ však

ide o možnosť nákladných vozidiel, tak súd konštatuje, že nebolo žalobcami relevantne preukázané,
že je možný a teda, že je možné zriadenie vecného bremena aj v tomto rozsahu, čo namietal žalovaný.
37. Žalovaný ďalej namietal, že pokiaľ ide o stavbu žalobcov ide o nelegálnu stavbu. K tomu súd uvádza,
že ako vyplýva z LV č. XXX , predmetná stavba je na ňom v súčasnosti zapísaná ako nehnuteľnosť i -
stavba so súpisným č. XXXXX, postavená na parcele č. XXXX, druh stavby: XX, popis stavby: záhradná
chatka; a pozemky registra „C“ s parcelným č. XXXX, o výmere 25 m2, druh pozemku: zastavané plochy

a nádvorie, a parcelným č. XXXX, o výmere 346 m2, druh pozemku: záhrada. V tejto súvislosti súd
poukazuje aj na žalobcami predložené vyjadrenie Hlavné mesto SR Bratislava, o veci kolaudačného
konania prestavanej chatky (prístavby) žalobcov písomne uviedlo vo forme záväzného stanoviska hl.
mestaSRBratislavyzodňa07.10.2024,žeprestavanáchatkanebolapostavenávrozporesozáväznými
regulatívmi funkčného využívania územia podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, ktorá

platila v čase od 01.01.1990 (aktualizácia 1993 v znení dodatkov účinných v čase zhotovenia stavby). Z
uvedenéhotedavyplýva,žedôvodom kolaudačnéhokonaniajeskutočnosť,že výmerastavby žalobcov
25 m2 uvedená v katastri nehnuteľností nezodpovedá reálnej výmere chatky po vykonanej prestavbe.
Táto skutočnosť však nepreukazuje, že ide o nelegálnu celú stavbu. Preto súd uzavrel, že nebolo
preukázané, že ide o nelegálnu stavbu.

38. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto súd zriadil vecné bremeno in rem k
celým predmetným pozemkom v rozsahu prechodu peši a prejazdu osobných motorových vozidiel, a
vo zvyšnej časti t.j. v časti prejazdu nákladnými motorovými vozidlami návrh žalobcov na zriadenie
vecného bremena aj v tomto rozsahu zamietol. Nakoľko žalobcovia požadovali zriadenie vecného
bremena na celé predmetné pozemky a nie napr. len na ich časť vyznačenú predloženým geometrickým

plánom, nebolo podľa názoru súdu potrebné, aby súčasťou výroku bol aj geometrický plán, ktorý
by takúto oddelenú resp. vyznačenú časť vecného bremena definoval, ako je to v prípade, kedy sa
vecné bremeno svojim rozsahom týka len určitej presne vyznačenej ( zakreslenej) časti dotknutých
pozemkov. Napokon takáto skutočnosť a to vyznačenie rozsahu požadovaného vecného bremena na
predmetných pozemkoch, ktoré by nekopírovalo hranice pozemkov vyznačené v katastrálnej mape, ani

z predloženého geometrického plánu nevyplýva.
39. Nakoľko súd zriadil vecné bremeno na pozemkoch žalovaného v prospech žalobcov, má povinnosť
rozhodnúť i o primeranej náhrade za zriadené vecné bremeno , nakoľko ide o synalagmatický vzťah,
ako uviedol aj odvolací súd. Súd pri určení primeranej náhrady za konštituovanie vecného bremena
vychádzal z predloženého Znaleckého posudku č. XX/XXXX, kde bola stanovená pre účely náhrady v

danej lokalite suma 7,07 eur za m2. Žalovaný síce výšku náhrady namietal, avšak ničím ju relevantne
nespochybnil a nepredložil súdu súkromný znalecký posudok, ako to uviedol na pojednávaní dňa
17.04.2024.
40. Pokiaľ ide o rozsah primeranej náhrady ako už súd uviedol, žalobcovia žiadali zriadenie vecného
bremena v rozsahu celej výmery predmetných pozemkov žalovaného t.j. k pozemku parc .č. XXXXX/X

o výmere 147 m2 a pozemku parc.č. XXXX/X o výmere 142 m2 a nie iba v časti 1/18 tiny resp. v nejakej
inejkonkrétnejmenšejčastivytvorenejgeometrickýmplánom. Nieje pretodôvodné krátenieprimeranej
náhrady na 1/18 tinu, tak ako to navrhovali žalobcovia. Preto súd ako primeranú jednorazovú náhradu
žalovanému za zriadenie vecného bremena určil vo výške XXXX,XX eur ako súčet sumy 1.039,29 eur
za zriadenie vecného bremena na pozemku parc. č. XXXXX/X o výmere 147 m2 (147 m2 x 7,07 eur

= 1.039,29 eur) a sumy 1.003,94 eur za zriadenie vecného bremena na pozemku parc.č. 4362/2 o
výmere 142 m2 (142 m2 x 7,07 eur = 1.003,94 eur). Na úhradu predmetnej sumy vo výške 2 043,23 eur
žalovanému, ako primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena, súd zavial žalobcov.
41. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

42. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.43. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.
44. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 a § 396 ods. 3 CSP podľa zásady úspechu
v spore. Žalobcovia boli v prvoinštančnom a odvolacom konaní konaní úspešní v zriadení vecného

bremena pre vlastníka stavby( t.j. v 1/3), neúspešní boli v zriadení vecného bremena k pozemku a v
určení primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena ( t.j. v 2/3), v ktorom bol úspešný žalovaný
t.j. pomer úspechu žalovaného bol v prvoinštančnom a odvolacom konaní v rozsahu 1/3.
46. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. Podľa § 18n ods. 1 písm. d) a ods.2 písm. d) zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch

súdov Slovenskej republiky v znení platnom a účinnom ku dňu 01.06.2023, od 1. júna 2023 sa Okresný
súd Bratislava IV označuje ako Mestský súd Bratislava IV. Od 1. júna 2023 prechádza výkon súdnictva
v ostatných veciach z Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Bratislava II, Okresného súdu
Bratislava III a Okresného súdu Bratislava V na Mestský súd Bratislava IV. S poukazom na uvedené
preto o žalobách v občianskoprávnych veciach, ktoré boli podané na zaniknutý Okresný súd Bratislava

II do 31.05.2023, je príslušný konať a rozhodovať Mestský súd Bratislava IV.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akomrozsahusanapáda,z akýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesne obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže

oprávnený podať návrh na exekúciu.