Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/61/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216208994
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:1216208994.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: M. U., narodená XX. U. XXXX, C.-S. C.,
zastúpená: Mgr. Renáta Dobrovodská, advokátka, so sídlom Bratislava, Rožňavská 22, proti žalovaným:
1/ DUPOS dražobná, spol. s r. o., so sídlom Trnava, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 36 233 935,
zastúpený: PETKOV & Co s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 50 430 742, 2/
Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Bratislava, Žižkova 11, IČO: 36 854 140 a 3/ Z.. Z.

E., narodený XX. A. XXXX, C.-S. C., S. XXXXX/XX, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, vedenom
na Mestskom súde Bratislava IV (predtým Okresnom súde Bratislava II) pod sp. zn. B2-50C/95/2016, o
dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. októbra 2024 sp. zn. 15Co/33/2024,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 30. októbra 2024 sp. zn. 15Co/33/2024 z r u š u j e a vec
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 24. marca 2017 č.k.
B2-50C/95/2016-155 zamietol žalobu žalobkyne o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a žalovaným
1/ až 3/ priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti opakovanej
dobrovoľnej dražby, konanej dňa 06. 04. 2016 v Bratislave, s miestom konania Hotel a Ubytovňa Prim**,

Bratislava, Stará Vajnorská č. 37, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené v LV č. XXXX pre okres
Bratislava II, Obec C. - m. č. S. C., katastrálne územie S. C. ako byt č. XX na X. p. bytového domu
so súpisným č. XXXXX, vchod S.Á. č. X, postavený na parcele registra „C“ č. 5476/27 - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 791 m2, spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 4818/522153, nie je dôvodná. S
poukazom na ustanovenie § 2 ods. l písm. a), § 10 ods. l, § 11 ods. l, ods. 4, § 12 ods. 6, § 16 ods.

l, § 17 ods. l, ods. 2, ods. 3, ods. 5, § 19 ods. l písm. a), k), § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o
dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných
dražbách“), § 4 ods. l, § 7 ods. l, § 18 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 7 ods. l nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 42/2004 Z.z. o obchodnom vestníku v znení neskorších predpisov, a vykonané

dokazovanie vyvodil, že žalobkyňa v dobrovoľnej dražbe vystupovala ako záložný dlžník, navrhovateľom
dražbyazáložnýmveriteľombolžalovaný2/,dražobníkombolžalovaný1/,vydražiteľomsastalžalovaný
3/. V konaní zostalo nepochybné, že na predmetnú nehnuteľnosť bola dňa 09. 12. 2015 vykonaná
neúspešne prvá dražba. Dňa 01. 03. 2016 žalovaný 1/ vyhotovil oznámenie o opakovanej dobrovoľnej
dražbe č. DU-POS DD 93a/2015 dražiteľa - DUPOS dražobná, spol. s r.o. a navrhovateľa dražby -
OTP Banka Slovensko, a.s., s miestom konania dražby Hotel a Ubytovňa Prim**, Stará Vajnorská 37,

832 18 Bratislava, zasadacia miestnosť. Žalovaný 1/ oznámenie doručoval poštou Magistrátu hlavného
mesta Slovenskej republiky Bratislavy listom zo dňa 07. 03. 2016, ktoré prevzal Magistrát hlavnéhomesta Slovenskej republiky dňa 13. 03. 2016; doručoval ho dňa 11. 03. 2016 aj Miestnemu úradu v
Podunajských Biskupiciach listom zo dňa 07. 03. 2016 a podľa oznámenia Miestneho úradu Podunajské
Biskupice predmetné oznámenie bolo vyvesené na úradnej tabuli v čase od 14. 03. 2016 do 06.

04. 2016. Miestom konania dražby v oznámení o opakovanej dražbe boli uvedené priestory „Hotel a
ubytovňa Prim“ na adrese Stará Vajnorská 37, Bratislava, avšak v Obchodnom vestníku č. 48/2016
bolo uvedené miesto konania dražby iné (opakovaná dražba sa uskutoční v Hoteli 21, Nerudova 8,
Bratislava); skutočným miestom konania dražby boli priestory Hotel a Ubytovňa Prim**, Stará Vajnorská
37,Bratislava,zasadaciamiestnosť,čovyplývaajzNotárskejzápisniceN214/2016,NCRIs12200/2016.

Obdobne bolo iné miesto konania dražby nesprávne uvedené aj v Obchodnom vestníku č. 68/2016, kde
bolo zverejnené oznámenie o výsledku opakovanej dražby č. DU-POS DD 93a/2015. Súd prvej inštancie
žalobu posúdil ako nedôvodnú najmä s poukazom na nesplnenie podmienky stanovenej § 21 ods. 2
zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorej žalobkyňa nepreukázala, že bola dotknutá na svojich
právach. Predmet dražby bol vydražený za vyššiu hodnotu ako bolo najnižšie podanie. Skutočnosť,
že v Obchodnom vestníku bolo uverejnené iné miesto dražby, súd vyhodnotil ako okolnosť nemajúcu

povahu v zásahu do práv žalobkyne, nakoľko dražby sa zúčastnilo 11 dražiteľov. Nedošlo preto v danom
prípade k príčinnej súvislosti medzi porušením ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) v spojení s § 17 ods. 3
zákona o dobrovoľných dražbách a vznikom ujmy na právach žalobkyne, pretože žalobkyni žiadna ujma
nevznikla. Žalobkyňa o mieste dražby vedomosť mala aj reálnu možnosť informovať o mieste dražby
potencionálneho záujemcu o predmetný byt Q. H., ktorý so žalobkyňou uzatváral zmluvu o uzatvorení

budúcej zmluvy pred konaním dražby. Žalobkyňa iné konkrétne porušenia zákona o dražbách netvrdila,
len z opatrnosti žiadala predložiť ďalšie listiny z dražobného spisu, a preto súd prvej inštancie nevykonal
dokazovanie oboznámením sa s obsahom celého dražobného spisu jednak z dôvodu hospodárnosti
konania, keďže neboli jej práva dotknuté, a jednak z dôvodu, že pred podaním žaloby sa žalobkyňa
oboznámila s podstatnou časťou dražobného spisu a iné konkrétne dôvody neplatnosti opakovanej

dražby konanej dňa 06. 04. 2016 neuviedla.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudok súdu prvej inštancie svojim, v poradí
prvým rozsudkom v tejto veci z 18. decembra 2019 sp. zn. 15Co/302/2017 vo výroku, ktorým súd prvej
inštancie žalobu zamietol, potvrdil. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že sa stotožňuje s dôvodmi

rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne a právne správnymi a doplnil, že aj podľa jeho právneho
názoru nesprávne uvedenie miesta konania dražby, vzhľadom na všetky uvádzané rozhodujúce právne
skutočnosti, neodôvodňovalo také závažné porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by malo
majúce za následok jej neplatnosť. Žalobkyni ujma nevznikla a nie je tak daná ani príčinná súvislosť
medzi porušením konkrétneho zákonného ustanovenia a vznikom ujmy na jej právach.

3. Tento rozsudok odvolacieho súdu bol na dovolanie žalobkyne zrušený uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) z 25. októbra 2023 sp. zn.
1Cdo/27/2022 a vec bola vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že pokiaľ došlo k nezhode v oznámení o vyhlásení konania dražby v tom

rozsahu, že boli uverejnené dve rôzne miesta konania dražby, nakoľko zo súdneho spisu vyplýva, že
Miestom konania dražby v oznámení o opakovanej dražbe boli uvedené priestory „Hotel a ubytovňa
Prim“ na adrese Stará Vajnorská 37, Bratislava, avšak v Obchodnom vestníku č. 48/2016 bolo uvedené
miesto konania dražby iné (opakovaná dražba sa uskutoční v Hoteli 21, Nerudova 8, Bratislava),
tak potom je nutné považovať takého vyhlásenia dražobníka o výkone dražby, za nesúladné s §

17 ods. 1 písm. b) zákona o dobrovoľných dražbách. V odôvodnení rozhodnutia odvolacieho, ale aj
prvoinštančného súdu úplne absentovalo vysporiadanie sa s touto skutkovou a právnou argumentáciou
žalobkyne. Podľa dovolacieho súdu uverejnenie dvoch rozdielnych miest uskutočnenia dobrovoľnej
dražby je spôsobilým dôvodom na určenie neplatnosti takejto dobrovoľnej dražby, nakoľko žalobkyni
mohla vzniknúť ujma spôsobená tým, že na dobrovoľnej dražbe sa mohlo zúčastniť viac dražiteľov a

mohla byť vydražená vyššia suma za draženú nehnuteľnosť. Potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho
súdu bolo v tomto smere nedostatočne odôvodnené a došlo teda k porušeniu práva žalovaného na
spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP, čo bolo dôvodom na zrušenie rozsudku odvolacieho
súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie.

4. Po tomto rozhodnutí dovolacieho súdu odvolací súd v ďalšom konaní vyhlásil v tejto veci v poradí
druhýrozsudokdňa30.októbra2024sp.zn.15Co/33/2024,ktorýmrozsudokMestskéhosúduBratislava
IV zo dňa 24. marca 2017 č.k. B2-50C/95/2016-155 vo výroku, ktorým žalobu zamietol potvrdil a
vo výroku, ktorým žalovaným 1/ až 3/ priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, zmenil tak, žežalovaným 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne priznal nárok na náhradu trov konania (výrok I.). Žalovaným
1/ až 3/ spoločne a nerozdielne priznal aj nárok na náhradu trov prvého a tohto odvolacieho konania
v rozsahu 100 % (výrok II.) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu

100 % (výrok III.).

5. Na odôvodnenie tohto rozsudku odvolací súd poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.
6Cdo/66/2019, podľa ktorého k úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby ale nepostačuje len
zistenie, že došlo k porušeniu ustanovení zákona ale predpokladom úspechu takejto žaloby je, že

musí ísť o také jeho porušenie, ktorým je zároveň žalujúca osoba aj reálne dotknutá na svojich
právach. Odvolací súd uviedol, že v tejto veci súd prvej inštancie správne uzavrel, že v konaní o
opakovanej dobrovoľnej dražbe došlo zo strany dražobníka (žalovaného 1/) k porušeniu ustanovení
zákona o dobrovoľných dražbách, keď v oznámení o opakovanej dobrovoľnej dražbe uviedol ako miesto
jej konania „Hotel a ubytovňa Prim**, Stará Vajnorská 37, Bratislava“, avšak v Obchodnom vestníku
č. 48/2016 bolo uvedené iné miesto konania dražby („opakovaná dražba sa uskutoční v Hoteli 21,

Nerudova 8, Bratislava“). Medzi porušením ustanovení zákona a vznikom ujmy na právach žalobkyne
však musí zároveň existovať príčinná súvislosť. Žalobkyňa podľa zistení súdu ale nerozporovala
správnosť údaja o mieste dražby v oznámení o konaní dražby, ktoré jej bolo ako vlastníkovi predmetu
dražby a zároveň dlžníkovi záložného veriteľa doručené dražobníkom v súlade s ustanovením § 17
ods. 5 písm. a) zákona o dobrovoľných dražbách. Ak mienila dosiahnuť vyšší výťažok dražby, mohla

správny údaj o mieste konania dražby oznámiť s dostatočným časovým predstihom aj Q. H., osobe, o
ktorej tvrdila, že mal o kúpu bytu za cenu 67.000 eur záujem a ktorý potom mohol na predmetnej dražbe
svojimi podaniami vznášať ponuky, napríklad až do mienenej výšky kúpnej ceny 67.000 eur. Navyše
žiadnou zo strán sporu nebola rozporovaná správnosť údaja o mieste dražby uvedeného v Notárskom
centrálnom registri dražieb, preto možno spochybniť aj tvrdenie o možnej vyššej účasti dražiteľov,

ktorých sa, v prípade súladného uvedenia miesta konania dražby, mohlo (ale nemuselo) zúčastniť
viac ako reálne zúčastnených 11 dražiteľov. Ak by aj bolo možné pripustiť pravdivosť tohto tvrdenia,
žalobkyni sa nepodarilo preukázať, že v prípade správneho uvedenia miesta konania dražby (aj) v
obchodnom vestníku by mohlo dôjsť k vyššej účasti dražiteľov a teda by predmetnú nehnuteľnosť bolo
možné vydražiť za vyššiu cenu. Na tomto závere by nezmenilo nič ani prípadné vykonanie žalobkyňou

navrhovanýchdôkazov,pripojeniedražobnéhospisuavýsluchQ.H.,ktorésúdprvejinštancienevykonal
jednak z dôvodu nadbytočnosti. V konaní opakovanej dobrovoľnej dražby teda došlo k porušeniu § 17
ods. 1 písm. b), ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, avšak odvolací súd, zhodne s názorom súdu
prvejinštancie,bolnázoru,žekfaktickému(reálnemu)zásahudoprávžalobkynenedošlo,keďjejnebola
spôsobená žiadna ujma ani prípadnou účasťou viacerých dražiteľov a ani s tým spojenou nemožnosťou

vydražiť nehnuteľnosť za vyššiu cenu.

6. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1, 2, § 396 ods. 1, 2 a § 453 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

7. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“), a to z
dôvodov podľa § 420 písm. f) CSP. Navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. Dovolateľka uviedla, že rozsudok odvolacieho súdu je nesprávny, keď odvolací súd jej nesprávnym
procesným postupom, nedostatkom riadneho odôvodnenia rozhodnutia, znemožnil, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolateľka
zopakovala skutkový stav veci i doterajší priebeh konania. Uviedla, že podľa nej i záverov dovolacieho
súdu v predmetnej veci, ktoré vyslovil v zrušujúcom rozhodnutí z 25. októbra 2023 sp. zn. 1Cdo/27/2022

uverejnenie dvoch rozdielnych miest uskutočnenia dobrovoľnej dražby je spôsobilým dôvodom na
určenie neplatnosti takejto dobrovoľnej dražby, nakoľko žalobkyni mohla vzniknúť ujma spôsobená tým,
že na dobrovoľnej dražbe sa mohlo zúčastniť viac dražiteľov a mohla byť vydražená vyššia suma
za draženú nehnuteľnosť, z čoho vyplýva, že ak by nedošlo k rozdielnemu uvedeniu miesta konania
dražby, zúčastnilo by sa jej pravdepodobne viac ako 11 dražiteľov, v nadväznosti na to by potom bolo

podaných pravdepodobne aj viac ponúk účastníkov dražby s vyšším výťažkom dražby. Oznámenie o
dražbe má plniť svoju publikačnú a oznamovaciu funkciu, bez ohľadu na formu, musí byť včas a riadne
zverejnené. Zverejnením dvoch rôznych adries konania dražby dražobník porušil ustanovenia § 17 ods.
1 písm. b) v nadväznosti na § 17 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, čím došlo k dotknutiu naprávach vlastníka predmetu dražby a to tým, že porušením vyššie uvedených zákonných ustanovení
dražobník znemožnil prípadnú väčšiu účasť potenciálnych záujemcov o predmet dražby ako aj účasť
konkrétneho záujemcu o vydraženie predmetu dražby za cenu vyššiu ako bola dosiahnutá vydražením.

Podľa dovolateľky uvedené porušenie zákona o dobrovoľných dražbách nie je formálne či nepodstatné.
Jednásaoporušenieneodpustiteľnejpodmienkyoznačeniamiestadražbyvyžadovanejzákonomaideo
rozhodujúcuskutočnosť,kamsamajúvlastneprípadníúčastnícidražbyodraženiedostaviť.Dovolateľka
namietala, že súd nevykonal dôkazy, ktoré navrhovala - predloženie celého dražobného spisu a výsluch
svedka Rudolfa Nemca, s ktorým pred konaním opakovanej dražby uzavrela zmluvu o uzavretí budúcej

zmluvy o prevode vlastníctva bytu - predmetu dražby za kúpnu cenu vo výške 67.000 eur, čo je
nepomerne vyššia suma, ako bola cena dosiahnutá vydražením. Tieto dôkazy mohli pomôcť žalobkyni
uniesť dôkazné bremeno a preukázať jej tvrdenia. Týmto bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý
súdny proces. Dovolateľka sa nestotožňuje s názorom odvolacieho súdu, že k faktickému (reálnemu)
zásahu do jej práv nedošlo, keď jej nebola spôsobená žiadna ujma ani prípadnou účasťou viacerých
dražiteľov a ani s tým spojenou nemožnosťou vydražiť nehnuteľnosť za vyššiu cenu. Dovolateľka

preukázala v konaní spôsobenú ujmu a existenciu príčinnej súvislosti medzi touto ujmou a porušením
ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Závery odvolacieho súdu v odôvodnení jeho rozsudku nie
sú podané zrozumiteľne a s jasným výkladom. Jeho odôvodnenie je vágne a nesúladné so zákonom.
V danej veci už dovolací súd vyslovil svoj právny názor a ten bol pre odvolací súd záväzný. Podľa
dovolacieho súdu uverejnenie dvoch rozdielnych miest uskutočnenia dobrovoľnej dražby je spôsobilým

dôvodom na určenie neplatnosti takejto dobrovoľnej dražby, nakoľko žalobkyni mohla vzniknúť ujma
spôsobená tým, že na dobrovoľnej dražbe sa mohlo zúčastniť viac dražiteľov a mohla byť vydražená
vyššia suma za draženú nehnuteľnosť. Potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu je s týmto záverom
v rozpore, odvolací súd vadu zmätočnosti svojou argumentáciou neodstránil a v tomto smere je jeho
rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, čím došlo k porušeniu práva dovolateľky na spravodlivý proces

v zmysle § 420 písm. f) CSP.

9. K dovolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný 1/, podľa ktorého je dovolanie žalobkyne procesne
neprípustnéamalobybyťodmietnuté.Argumentáciidovolateľky,ženesúladnýmvyhlásenímdražobníka
o mieste konania dražby bola zmarená účasť menovaného Q. H. na tejto dražbe, nemožno prisvedčiť,

pretože ona sama nerozporovala správnosť údaja o mieste dražby v oznámení o konaní dražby, ktoré
jej bolo ako vlastníkovi predmetu dražby a zároveň dlžníkovi záložného veriteľa doručené. Ak žalobkyňa
mienila dosiahnuť vyšší výťažok dražby, mohla správny údaj o mieste konania dražby oznámiť s
dostatočným časovým predstihom aj Q. H., ktorý sa potom mohol opakovanej dražby zúčastniť. Navyše
žiadnou zo strán sporu nebola rozporovaná správnosť údaja o mieste dražby uvedeného v Notárskom

centrálnom registri dražieb, preto možno spochybniť aj tvrdenie o možnej vyššej účasti dražiteľov,
ktorých sa, v prípade súladného uvedenia miesta konania dražby, mohlo (ale nemuselo) zúčastniť
viac ako reálne zúčastnených 11 dražiteľov. Ak by aj bolo možné pripustiť pravdivosť tohto tvrdenia,
žalobkyni sa nepodarilo preukázať, že v prípade správneho uvedenia miesta konania dražby (aj) v
obchodnom vestníku by mohlo dôjsť k vyššej účasti dražiteľov a teda by predmetnú nehnuteľnosť bolo

možné vydražiť za vyššiu cenu. Na tomto závere by nezmenilo nič ani prípadné vykonanie žalobkyňou
navrhovaných dôkazov, pripojenie dražobného spisu a výsluch Q. H.. V konaní opakovanej dobrovoľnej
dražby teda síce došlo k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, avšak k faktickému
(reálnemu) zásahu do práv žalobkyne nedošlo, keď jej nebola spôsobená žiadna ujma ani prípadnou
účasťou viacerých dražiteľov a ani s tým spojenou nemožnosťou vydražiť nehnuteľnosť za vyššiu cenu.

10. NajvyššísúdSlovenskejrepubliky(ďalejajako„najvyššísúd“alebo„dovolacísúd“)akosúdpríslušný
na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1
CSP)stranasporu,vktorejneprospechbolonapadnutérozhodnutievydané(§424CSP),beznariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§

428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je
prípustné a dôvodné, preto bolo potrebné rozsudok odvolacieho súdu zrušiť (§ 449 ods. 1 CSP) a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

11. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon

pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.12. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

13. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§

431 CSP).

14. Citované ustanovenie § 420 písm. f) CSP v spojení s § 431 CSP zakladá prípustnosť a zároveň
dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, keď miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu
porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto
ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom

porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému
procesnoprávnemu rámcu a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných
práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci
za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, predvídateľnosť
rozhodnutia, zachovanie rovnosti strán v konaní, relevantné konanie súdu spojené so zákazom

svojvoľného postupu, ako aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (napr. rozhodnutia ústavného
súdu sp. zn. II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).

15. Najvyšší súd zdôrazňuje, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo strán
sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a

skutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany(§387ods.3CSP).Nerešpektovanie
tohto kogentného ustanovenia zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania. Dodržiavanie povinnosti
riadne odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov, a tak
vylúčiť svojvôľu v tomto procese. V právnom štáte by nemali vzniknúť pochybnosti, či sa súd určitou,
stranou sporu výslovne prezentovanou otázkou zaoberal, alebo nie; odpoveď by mala byť zrejmá z

odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

16. Najvyšší súd i Ústavný súd Slovenskej republiky už judikovali, že z ustanovenia § 420 písm. f) CSP
vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého
rozhodnutia, resp. absenciou zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu

(porovnaj4Cdo/34/2018,8Cdo/152/2018,1Obdo/7/2018,1Obdo/82/2018,4Cdo/3/2019,5Cdo/57/2019,
4Cdo/101/2019, 5Obdo/87/2020, II. ÚS 120/2020, I. ÚS 235/2020, IV. ÚS 443/2020, I. ÚS 515/2020,
9Cdo/7/2021, II. ÚS 45/2021, II. ÚS 169/2021, III. ÚS 439/2022). Pojem „procesný postup“ v § 420
písm. f) CSP je potrebné vyložiť v kontexte pojmu „právo na spravodlivý proces“, ktorého súčasťou je aj
náležité odôvodnenie rozhodnutia (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 559/2018).

17. Pokiaľ teda odvolací súd náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností
nezhodnotil podstatné odvolateľom namietané skutočnosti, resp. dostatočným spôsobom neodôvodnil
ich bezvýznamnosť či irelevantnosť, odôvodnenie jeho rozhodnutia treba považovať za nedostatočné,
čím porušil právo odvolateľa na spravodlivý proces a konanie zaťažil vadou v zmysle § 420 písm. f) CSP

(4Cdo/120/2019). Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že nie na každý argument strany musia dať súdy odpoveď v odôvodnení rozhodnutia;
ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, ods. 29, Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára

1998). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03,
III. ÚS 119/03). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody,

na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak
skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 107/07).18. Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP videla dovolateľka v nedostatku riadneho
a presvedčivého odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu. Ten svojím rozsudkom, preskúmavaným v
tomto dovolacom konaní, opätovne potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby

žalobkyne o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Odvolací súd mal za to, že nesprávnym uvedeným
miestakonaniadražbyneodôvodňovalotakézávažnéporušeniezákonaodobrovoľnýchdražbách,ktoré
by malo za následok jej neplatnosť. Podľa odvolacieho súdu žalobkyni ujma nevznikla a nie je tak daná
príčinná súvislosť medzi porušením konkrétneho ustanovenia zákona a vznikom ujmy na jej právach.
Podľa odvolacieho súdu ak žalobkyňa mienila dosiahnuť vyšší výťažok dražby, mohla správny údaj o

mieste konania dražby oznámiť s dostatočným časovým predstihom aj Q. H., osobe, o ktorej tvrdila,
že mal o kúpu bytu záujem. Navyše žiadnou zo strán sporu nebola rozporovaná správnosť údaja o
miestedražbyuvedenéhovNotárskomcentrálnomregistridražieb,pretomožnospochybniťajtvrdenieo
možnej vyššej účasti dražiteľov, ktorých sa, v prípade súladného uvedenia miesta konania dražby, mohlo
(ale nemuselo) zúčastniť viac ako reálne zúčastnených 11 dražiteľov. Žalobkyňa ani nepreukázala, že v
prípade správneho uvedenia miesta konania dražby (aj) v obchodnom vestníku by mohlo dôjsť k vyššej

účasti dražiteľov a teda by predmetnú nehnuteľnosť bolo možné vydražiť za vyššiu cenu.

19. K uvedeným dôvodom rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd uvádza, že už vo svojom
prvom rozhodnutí v tejto právnej veci (uznesenie z 25. októbra 2023 sp. zn. 1Cdo/27/2022) konštatoval,
že uverejnenie dvoch rozdielnych miest uskutočnenia dobrovoľnej dražby je spôsobilým dôvodom na

určenie neplatnosti takejto dobrovoľnej dražby, nakoľko žalobkyni mohla vzniknúť ujma spôsobená tým,
že na dobrovoľnej dražbe sa mohlo zúčastniť viac dražiteľov a mohla byť vydražená vyššia suma za
draženú nehnuteľnosť. Pri tomto závere vychádzal dovolací súd z príslušných ustanovení zákona o
dobrovoľných dražbách.

20. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dobrovoľných dražbách účinného ku dňu 06. 04. 2016 (dátum
konania opakovanej dobrovoľnej dražby) dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v
ktorom uvedie miesto, dátum a čas otvorenia dražby.

21. Podľa § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách účinného ku dňu 06. 04. 2016 (dátum konania

opakovanej dobrovoľnej dražby) ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho
časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo
oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce alebo na elektronickej úradnej tabuli v časti
určenej pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie
o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby

nachádza, základné údaje o čase, mieste, predmete a najnižšom podaní dražby alebo opakovanej
dražby. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť.

22. Podľa § 17 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách účinného ku dňu 06. 04. 2016 (dátum konania
opakovanej dobrovoľnej dražby) ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho

organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16.550 eur, uverejní dražobník oznámenie
o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez
zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku.

23. Podľa § 22 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách účinného ku dňu 06. 04. 2016 (dátum konania

opakovanej dobrovoľnej dražby) ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, uverejní
dražobník oznámenie o konaní opakovanej dražby s náležitosťami podľa § 17 ods. 1 písm. a) až f)
v registri dražieb najmenej desať dní pred začatím dražby. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v
Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie
o konaní opakovanej dražby; na náležitosti oznámenia o konaní opakovanej dražby sa vzťahuje § 17

ods. 1 písm. a) až f). V lehote najmenej desať dní pred začatím opakovanej dražby zašle dražobník
oznámenie o opakovanej dražbe aj osobám podľa § 17 ods. 5. Ostatné ustanovenia § 17 sa použijú
primerane.

24. Podľa § 21 ods. 2 veta prvá zákona o dobrovoľných dražbách účinného ku dňu 06. 04. 2016

(dátum konania opakovanej dobrovoľnej dražby) v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy
alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich
právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.25. Dobrovoľnou dražbou v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách je verejné konanie, ktorého
účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu
navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred

určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku,
prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré
bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie (§ 2 písm. a) zákona o
dobrovoľných dražbách). Ako už dovolací súd zdôraznil vo viacerých svojich rozhodnutiach (napríklad R
88/2021, R 138/2014) úspešnosť dobrovoľnej dražby vzhľadom na cieľ, ktorý sa ňou sleduje je závislá

od podmienok, za akých je vykonávaná. Jednou z týchto podmienok je aj dostatočná informovanosť
čo najširšieho okruhu osôb o jej konaní, a tiež vhodne určené miesto, dátum a čas tak, aby sa
dražby mohli zúčastniť všetci potenciálni záujemcovia o draženie, rovnako ako verejnosť. Jednou z
podmienok úspešného vykonania dobrovoľnej dražby je teda dostatočné informovanie o jej uskutočnení.
Dobrovoľná dražba nemusí slúžiť len na uspokojenie záložného veriteľa z predmetu zálohu, ale môže
umožniť aj vlastníkovi predať predmet dražby rýchlo a efektívne za čo najvýhodnejšiu cenu. Preto

je dôležité zabezpečiť na dražbe čo najväčší počet účastníkov dražby (potencionálnych kupujúcich),
a tým zabezpečiť čo najvyššiu cenu vydraženia. Dosiahnutie tohto cieľa narastá so zvyšujúcim sa
počtom účastníkov dražby. Okrem toho dobrovoľná dražba má byť verejná nielen z hľadiska možnosti
účasti všetkých potenciálnych záujemcov o draženie, ale aj z hľadiska účasti verejnosti, za účelom
kontroly jej riadneho priebehu. Pre dosiahnutie týchto cieľov zákonodarca povinnosť zverejniť konanie

dražby stanovil v zákone o dobrovoľných dražbách veľmi široko a oznámenie o konaní dražby je
potrebné zverejniť na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa dražená nehnuteľnosť nachádza, v registri
dobrovoľných dražieb i v Obchodnom vestníku. Zverejnenie oznámenia o konaní dražby zabezpečuje
informovanosť fyzických a právnických osôb o predmetu dražby, ku ktorému je možné nadobudnúť
vlastníctvo v dobrovoľnej dražbe a o podmienkach dražby, čo má vplyv na ich prípadné rozhodnutie

uchádzať sa riadne a včas o vydraženie predmetu dražby. Riadne nezverejnenie oznámenia o konaní
dražby znižuje možnosť reálneho dosiahnutia vyššie uvedeného účelu dobrovoľnej dražby. Preto
porušenie povinnosti dražobníka zverejniť oznámenie o konaní dražby je takým porušením zákona o
dražbách, v prípade ktorého môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby.

26. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu uvedené závery rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
vychádzajúce z cieľov zákona o dobrovoľných dražbách nijako nezohľadňuje. Naopak, dovolateľku
stavia do v podstate neriešiteľnej pozície, vyžadujúc pre úspešnosť jej žaloby, aby preukázala, že ak by
došlo k riadnemu zverejneniu oznámenia o konaní dražby, na dražbe by sa zúčastnilo viac uchádzačov

a aj cena dosiahnutá vydražením by bola vyššia. Úplne tak ignoruje skutočnosť, že samotné zverejnenie
dvoch rozdielnych miest konania dražby marí možnosť účasti čo najväčšieho počtu účastníkov dražby a
tým nevyhnutne vedie k ujme na práve žalobkyne ako vlastníčky predmetu dražby dosiahnuť čo najvyšší
výťažok dražby. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva nepresvedčivosť a taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá je popretím ich účelu, podstaty

a zmyslu.

27. Tým, že odvolací súd riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, znemožnil žalobkyni uskutočňovanie
jej procesných práv v takej miere, že tým bolo porušené jej právo na spravodlivý proces. Na základe
uvedených skutočností dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu podľa § 449 ods. 1 CSP zrušil a podľa §

450 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní odvolací súd opätovne rozhodne o odvolaní
žalobkyne a svoje rozhodnutie odôvodní presvedčivo, v súlade s účelom, podstatou a zmyslom zákona
o dobrovoľných dražbách (osobitne ustanovení o oznámení o konaní dražby) a s prihliadnutím na vyššie
uvedené závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti dovolacieho súdu. V novom rozhodnutí rozhodne
aj o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

28. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.