Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. október 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/64/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123258594
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:6123258594.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom C., D. XX, zast. Mgr. Elena Szabóová, advokát, Hurbanovo, Komárňanská 100,
proti žalovanej: E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. H., G. X, zast. Advokátskou kanceláriou Timoranská &
Štofková s.r.o., Nové Zámky, Pribinova 9, IČO: 36813401, o zaplatenie 24 000 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou ( podanou na súde dňa 27.2.2023 ) voči žalovanej domáhal zaplatenia
sumy 24 000 € ako vrátenia pôžičky, ktorú jej poskytol dňa 26.2.2020 a tiež sa domáhal zaplatenia úroku

z omeškania, nakoľko je žalovaná s platením peňažného dlhu v omeškaní.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť. Uviedla, že k uzavretiu žiadnej pôžičky nikdy
nedošlo, nikdy sa na pôžičke nedohodli a že peniaze, ktoré jej žalobca poslal dňa 26.2.2020, boli darom
na kúpu pozemku. Popierala uzavretie zmluvy o pôžičke a tvrdila, že peniaze jej žalobca daroval, aby jej
pomohol a zároveň to brala ako prejav ľútosti žalobcu nad správaním a okolnosťami z predchádzajúcich
rokov. Zároveň vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a

to pre prípad, že by súd nemal ňou tvrdené darovanie za preukázané.

3. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom 13C/64/2023-187 zo dňa 13.12.2024 žalobu zamietol z dôvodu,
že nárok žalobcu bolo potrebné posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ( keď tvrdenia
žalobcu o uzavretí pôžičky so žalovanou a ani jej tvrdenia o darovaní preukázané v konaní neboli ), ktorý
bol premlčaný a premlčaný dlh nebolo možné priznať.

4. Krajský súd Nitra uznesením 25Co/11/2025-239 zo dňa 25.3.2025 zrušil vyššie uvedený rozsudok
súdu prvej inštancie a uviedol:

Súd prvej inštancie založil právny záver na neunesení dôkazného bremena strán, žalovaného v časti
uzavretia zmluvy o pôžičke a žalovanej v časti darovacej zmluvy. Nárok žalobcu posúdil ako nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia a žalobu zamietol pre dovolanie sa námietky premlčania žalovanou.

Žalobca v odvolaní namietal posúdenie veci súdom prvej inštancie majúc za to, že medzi stranami sporu
došlo k platne uzavretej zmluve o pôžičke. Odvolací súd sa v tejto časti stotožnil s názorom súdu prvej
inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o obsahu zmluvy o pôžičke o jej základnú
náležitosť, záväzok dlžníka dlh vrátiť.Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci

rovnakého druhu.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje
písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.
Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým

určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i
skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Žalobca uzavretie zmluvy o pôžičke preukazoval
zaslaním peňazí z jeho účtu, kde bol uvedený dôvod poskytnutia peňazí, pôžička. V priebehu celého
konania ani raz neuviedol, kedy uzavreli zmluvu o pôžičke a s akým obsahom. Na pojednávaní konanom

dňa 30.10.2024 uviedol na otázku právnej zástupkyne žalovanej ohľadne splatnosti dlhu, že žalovaná
nemala peniaze, chcela mu to vrátiť inak, nejakými fyzickými spôsobmi, dohoda o vrátení nebola, ale
keďže vedel, že nemá prostriedky, očakával, že v tom čase začne zarábať a potom mu peniaze vráti.
Dohoda bola o tom, že peniaze vráti. Vo výpovedi sa žalobca sám odporoval keď najprv uviedol, že
dohoda o vrátení nebola a následne, že dohoda bola o tom, že peniaze vráti. Žalobca potom zakladal

preukazovanie dohody o vrátení peňazí dohodou o urovnaní. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
dohodu dal vypracovať svojim právnym zástupcom a zaslal ju žalovanej. Pokiaľ by bol presvedčený,
že peniaze poskytol na základe platne uzavretej zmluvy o pôžičke, podľa názoru odvolacieho súdu by
dohoda o urovnaní neobsahovala čl. I. upravujúci, že veriteľ poskytol sumu ako pôžičku a dlžník sa
domnieval, že sa jedná o dar. Vzhľadom na rozpor medzi stranami, sa strany dohodli, že poskytnutie

uvedenej sumy budú považovať za dar. Tým samotný žalobca spochybnil tvrdenie uzavretia platnej
zmluvy o pôžičke. Následné poukazovanie na prijatie dohody o urovnaní žalovanou je preto irelevantné.
Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že nedošlo k uzavretiu platnej zmluvy o pôžičke a nárok žalobcu
posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobu zamietol pre dovolanie sa námietky
premlčania žalovanou. Odvolací súd sa s poúdením premlčacej doby nestotožnil, preto rozsudok súdu

prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 67/2011 uviedol, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Najneskôr sa právo

na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Najvyšší súd tu konštatoval, že v prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu.
Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky

premlčania,premlčanéprávonemožnooprávnenémupriznať.Objektívnapremlčaciadobazačínaplynúť
od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či
oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci
deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne
obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani

subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku
bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne)
zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia,t.j.keďnadobudnevedomosťorozsahubezdôvodnéhoobohateniaaoosobeobohateného,
a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. Ďalej uviedol, že „to,

kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností
možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby
vôbec relevantné. To znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keď získa znalosť tých skutkových
okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie“. Obdobný právny názor

vyslovil dovolací súd v rozhodnutí 9 Cdo/137/2022 v ktorom uviedol, že pri neplatnosti právneho úkonu
je plnenie poskytnuté na základe ipso facto bezdôvodným obohatením a od tohto obdobia plynie 3 ročná
objektívna premlčacia doba.Nárok žalobcu vyplýva z nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Preto jeho námietka o začiatku
plynutia premlčacej doby poukazujúca na ustanovenie § 563 OZ je irelevantná.

Súd prvej inštancie v bode 40 rozsudku zdôvodnil premlčanie nároku žalobcu tvrdením, že žalobca
podal žalobu až dňa 06.02.2023. Uvedeného dňa bola vec postúpená z Okresného súdu Banská
Bystrica na Okresný súd Nové Zámky. Súdu prvej inštancie zrejme ušlo pozornosti, že žaloba bola
podaná na Okresný súd Banská Bystrica 27.02.2023 a v dôsledku podaného odporu žalovanou,
bola vec postúpená na ďalšie konanie na Okresný súd Nové Zámky. Upomínacie konanie a konanie

pred všeobecným súdom tvoria jeden celok. Z toho vyplýva, že žaloba bola podaná dňa 27.02.2023,
v posledný deň trojročnej objektívnej premlčacej doby, pretože žalobca plnil 26.02.2020. Súd prvej
inštancie posudzoval premlčanie nároku, dvojročnú premlčaciu subjektívnu lehotu od nasledujúceho
dňa plnenia, od 27.02.2020 do 27.02.2022. Prečo počítal subjektívnu lehotu od plnenia, nie je možné z
obsahu rozhodnutia zistiť. Nevyplýva z neho, kedy žalobca zistil, že došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Ani jedna strana sa k tejto otázke nevyjadrila a súd prvej inštancie si ju neujasnil pre nesprávne uvedený

dátum podania žaloby a nevyporiadanie s počiatkom plynutia subjektívnej premlčacej doby. Žalovaná
sa vo vyjadrení k odvolaniu vyjadrila k počítaniu lehôt. Odvolací súd jej dáva do pozornosti ustanovenie
§ 122 CSP, najmä odsek 3 citovaného ustanovenia a § 121 CSP, v súlade s ktorými bola žaloba podaná
v posledný deň trojročnej premlčacej doby.

Povinnosťou súdu prvej inštancie bude po správnom uvedení podania žaloby skúmať začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia a posúdiť, či sa žalovaná dovolala
námietky premlčania. Rozhodnutie v tejto časti zdôvodní tak, aby bolo preskúmateľné pre strany sporu.
Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania § 396 ods. 3 CSP.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením ku spisu pripojených dokladov a
správ a zistil tento skutkový a právny stav:

6. Z výpisu z detailu transakcie na účte žalobcu zo dňa 26.2.2020 súd zistil, že v tento deň žalobca na
účet I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ( ktorý podľa zhodných vyjadrení strán sporu patrí žalovanej )

previedol sumu 24 000 €, pričom do informácie pre príjemcu uviedol „pôžička pozemok“.

7. Z dohody o urovnaní medzi účastníkmi súd zistil, že jej obsahom bolo vyhlásenie žalobcu o tom, že
poskytol žalovanej pôžičku vo výške 24 000 €, o ktorej sume sa žalovaná domnievala, že ide o dar a
za účelom odstránenia tohto rozporu sa strany sporu mali dohodnúť, že túto sumu budú považovať za

pôžičku, pričom žalovaná mala dlh uznať a zaviazať sa splácať ho. Táto dohoda nebola stranami sporu
podpísaná.

8. Z mailov odoslaných medzi stranami sporu v období od 25.4.2021 do 7.5.2021 ( č.l. 28 - 29 spisu )
súd zistil, že žalobca mal žalovanej odoslať dohodu o peniazoch použitých na kúpu pozemku a vyzval

ju, aby si ju preštudovala a do 28.4.2020 k nej dala stanovisko, na ktorú správu reagovala žalovaná tak,
že je prekvapená, pretože mal žalobca tvrdiť, že pozemok dostala ako dar a navrhla osobné stretnutie,
s čím žalobca súhlasil a navrhol stretnutie u advokáta.

9. Z mailu žalobcu zo dňa 19.10.2020 odoslaného žalovanej o 8.48 hod. z mailovej adresy žalobcu súd

zistil, že v nej okrem iného bolo napísané: „ Bianka, o kone sa báť nemusíš, pozemok máš ako dar a
nesiahnem ti naň. „

10. Z podania právnej zástupkyne žalovanej zo dňa 20.7.2021 adresovanej právnemu zástupcovi
žalobcu súd zistil, že žalovaná neuznávala nárok žalobcu na vrátenie koňa a tiež vrátenie sumy 24 000

€, ktoré považuje za svoje vlastníctvo, pretože ich dostala darom.

11. Z notárskej zápisnice č. N 1628/2024, NZ 42566/2024 spísanej notárom JUDr. Petrom Šulaiom dňa
6.11.2024 súd zistil, že notár osvedčil, že v mobilnom telefóne žalovanej sa nachádzajú mailové správy
z mailovej adresy B. z dátumov 16.4.2021, 29.1.2021, 25.1.2021, 10.1.2021, 12.12.2020, 3.11.2020 a

21.10.2020, ktorých zoznam je súčasťou prílohy č. 1 tejto notárskej zápisnice.

12. Oboznámením mailových správ odoslaných a prijatých do mailovej schránky B. zo dňa 19.10.2020
medzi stranami sporu súd zistil, že medzi nimi v uvedený deň prebiehala obšírna komunikácia týkajúcasa rôznych okolností, najmä sa týkajúca riešenia vzťahov medzi nimi, vrátane finančných záležitostí
( obdobných ako tie, ktoré sú uvedené vyššie ).

13. Z mailovej komunikácie právneho zástupcu žalobcu a žalovanej ( č.l. 37 - 38 spisu ) súd zistil, že ich
obsahom je uzavretie zmluvy o pokonávke medzi stranami sporu týkajúcej sa splatenia sumy 24 000 €,
pričom nedošlo medzi stranami sporu k dohode o výške splátok, pričom v rámci nej žalovaná opakovane
namieta, že žalobca nikdy nedeklaroval, že jej poskytuje pôžičku, no napriek týmto svojím výhradám
súhlasila s uznaním dlhu formou notárskej zápisnice.

14. Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

15.Zcitovanéhozákonnéhoustanoveniatedavyplýva,žepreuzavretiedohodyopôžičkesanevyžaduje
písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.

Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým
určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i
skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.

16.Podľa§628OZdarovacouzmluvoudarcaniečobezplatneprenechávaalebosľubujeobdarovanému
a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť,
a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

17. Podstatou darovacej zmluvy je dohoda, ktorou sa jeden účastník - darca bezodplatne a bez právnej
povinnosti zaväzuje poskytnúť majetkový prospech druhému účastníkovi - obdarovanému, a ten dar
prijíma. Rozlišuje sa teda "darovacia zmluva" a "darovanie", ktorým je záväzkovoprávny vzťah vznikajúci
na základe darovacej zmluvy medzi darcom a obdarovaným. Darovacia zmluva ako dvojstranný právny
úkon predpokladá dve rôzne zmluvné strany a dva jednostranné právne úkony navzájom adresované

a obsahovo zhodné. Darovacia zmluva vždy vyžaduje konsenzus obidvoch strán. Pojmovými znakmi
darovacej zmluvy sú bezodplatnosť a dobrovoľnosť a niektoré pramene medzi tieto znaky zaraďujú aj
predmet daru. Pojmový znak bezodplatnosti v najvšeobecnejšom chápaní znamená, že sa obdarovaný
darcovi nezaväzuje k poskytnutiu nijakej protihodnoty za dar, ktorá by bola vyjadriteľná v peniazoch.
Bezodplatnosťvymedzujedarovaciuzmluvutýmspôsobom,žedarcazadar,prípadnezasľubdarovania

nemá dostať od obdarovaného nič, čo by malo majetkovú hodnotu. Základnými predpokladmi vzniku
darovacej zmluvy sú dostatočné určenie predmetu darovania, prejav vôle darcu poskytnúť dar a prejav
vôle obdarovaného prijať dar. Tento úmysel môže vyplynúť aj z označenia zmluvy alebo zmluvných
strán. Súhlasnému prejavu vôle obdarovaného prijať dar teda musí predchádzať poskytnutie určitého
majetkového prospechu alebo sľub jeho poskytnutia zo strany darcu. Obidva subjekty darovacej zmluvy

musia prejaviť vôľu uzavrieť darovaciu zmluvu. O dar nejde, ak niekto poskytne majetkový prospech bez
úmyslu uzavrieť darovaciu zmluvu.

18. Strana sporu má v konaní nielen povinnosť tvrdenia, ale i a najmä povinnosť dôkaznú.

19. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať

záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda v tomto prípade žalovaný tvrdil, že žalovaní v I. a II: rade mu
spôsobili škodu, je jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto

skutočnosti. Ak tu existovali dôkazy na podporu tvrdení žalobcu, bolo úlohou žalobcu označiť ich a
úlohou súdu označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy
vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak,
ako to vyplýva z ustanovenia § 132 OSP ( teraz § 191 CSP ).

20. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena ( okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané ), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o náhradu
škody musí žalobca preukázať splnenie všetkých obligatórne daných náležitostí ( uvedených v bode 14

tohto rozsudku ), v opačnom prípade nemôže byť v konaní úspešný. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno
preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané,
žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí tvrdiť, že za škodu nespôsobil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti

hovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkaznéhobremena
medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave ( priebehu ) konania a na tom, ako právna
norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

21. Podľa § 451 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným

obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 100 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až

110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka.

23. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

24. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

25. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané a nebolo to medzi stranami sporu ani sporné, že
žalobca dňa 26.2.2020 poukázal zo svojho účtu na účet žalovanej sumu 24 000 €, pričom v poznámke

transakcie uviedol „pôžička pozemok“.

26. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovanej poskytol dňa 26.2.2020 pôžičku v sume 24 000 €, pričom sa
nedohodli kedy mu žalovaná pôžičku vráti. Tvrdil, že žalovanej tieto peniaze poskytol preto, aby mohla
kúpiť pozemok, kde spolu s koňmi odíde a to preto, aby mali obaja svoj kľud, na ďalších podrobnostiach

sa nedohodli, ale predpokladal, že neskôr keď žalovaná začne zarábať, mu peniaze vráti.

27. Naopak žalovaná tvrdila, že nešlo o pôžičku, ale že jej žalobca peniaze daroval na kúpu
nehnuteľnosti, pričom podľa nej išlo prejav ľútosti žalobcu nad správaním a okolnosťami z
predchádzajúcich rokov. Tvrdila, že žalobca nikdy nedeklaroval, že jej poskytuje pôžičku a ona bola v

tom, že jej peniaze ( 24 000 € ) daroval na kúpu pozemku, hoci konkrétne sa o tejto sume ako o dare
nerozprávali.

28. Predmetom dokazovania preto bolo ustáliť, či suma 24 000 €, ktorú dňa 26.2.2020 žalobca poslal
na účet žalovanej, bola pôžičkou, darom, plnením z iného právneho dôvodu alebo išlo o plnenie bez

právneho dôvodu. Z vykonaného dokazovania však súd nemohol ustáliť jednak to, že by bol žalobca
žalovanej ( platne ) poskytol pôžičku a jednak ani to, že by bolo došlo k platnému uzavretiu darovacej
zmluvy ako to tvrdila žalovaná.29. Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

30. Podľa § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

31. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

32. Vôľa je základnou pojmovou kategóriou právneho systému. Právo stanovením normatívov (príkazov,
zákazov, dovolení) pôsobí na jej utváranie. Do procesu jej tvorby vstupujú aj mimoprávne (sociologické,
psychologické) momenty. Poznanie je spôsobilým subjektom práva pretvárané v konanie (v zmysle
správania). Právny systém uvažuje o konaní ako o právnej skutočnosti závislej od vôle. Konanie preto
hodnotí s ohľadom na vôľu subjektu práva. Niektoré konania považuje za súladné s právom (inak

povedané, za právne) iné za nesúladné s právom (inak povedané, za protiprávne). Pri úvahách ako
správne súdiť právnu relevanciu konania berie právny systém na zreteľ jednak proces utvorenia obsahu
vôle (napr. hodnotenie danosti a zamerania obsahu vôle či dobromyseľnosť toho, komu bol právny
úkon určený v civilných veciach; alebo rozsiahly inštitút zodpovednosti za zavinené konanie vo veciach
trestných) a tiež prejav vôle (napr. stanovenie obsahových náležitostí prejavu vôle). Právny úkon je

z pohľadu konania subjektu práva právom dovoleným a vôľou podmieneným správaním (na ktoré sú
viazané právne následky). Nejde iba o prázdny prejav vôle. Jeho obsah je daný. Bez ohľadu na to, aký
je, dôležité je, že existuje (samozrejme ak nejde o mimovoľný, mysľou neovplyvňovaný úkon). Poznanie
obsahu vôle je preto základom pre vyhodnotenie relevancie právneho úkonu. Bez prihliadnutia na obsah
vôle nie je možné hovoriť o posúdení vôle. V takom prípade je možné hovoriť iba o posúdení prejavu.

33. Pre obe tvrdenia strán sporu ( či už ide o posúdenie platnosti zmluvy o pôžičke alebo zmluvy
darovacej ) platí, že ani jedna zo strán sporu v konaní neuniesla svoje dôkazné bremeno v smere tvrdení
o tom aká ( nimi tvrdená ) zmluva vlastne medzi nimi bola uzavretá a preto ani žalobca, ani žalovaná
neunieslisvojedôkaznébremenovtomtosmereasúdmusíkonštatovať,žedokazovanímnebolomožné

zistiť k uzavretiu akého právneho vzťahu medzi nimi vlastne dňa 26.2.2020 ( odoslaním peňazí z účtu
žalobcu na účet žalovanej ) vlastne došlo.

34. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu o tom, že išlo v danom prípade o poskytnutie pôžičky, súd konštatuje,
že samotný žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že sa so žalovanou ohľadom pôžičky 24 000 € na

podrobnostiach nedohodli, rovnako ako na jej splatnosti.

35. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej, že išlo o dar, súd konštatuje, že žalovaná nepredložila súdu žiaden
dôkaz o tom, že by predtým ako peniaze na svojom účte prijala ( ako darované ), bolo došlo k akejkoľvek
dohode o darovaní, resp. ani netvrdila, že by sa o takom darovaní boli so žalobcom vopred rozprávali.

36. Taktiež pre obe tvrdenia strán sporu platí, že pokiaľ nedošlo k dohode o podstatných náležitostiach
či už zmluvy o pôžičke alebo darovacej zmluvy, nemôže byť taká zmluva platná ( § 37 ods. 1 OZ ).

37. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa síce nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť

uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom, avšak podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody
je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí
vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Pokiaľ by aj súd mal za to, že k
uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo konkludentne a že poznámka v detaile platby na účet žalovanej
„ pôžička pozemok“ prestavovala vôľu žalobcu poskytnúť žalovanej pôžičku, z vykonaného dokazovania

žiadnym spôsobom nevyplynulo, že by žalovaná bola akokoľvek prejavila vôľu peniaze ( podľa tvrdení
žalobcu pôžičku ) vrátiť, pričom taká dohody musí poskytnutiu peňazí predchádzať. Žiadna taká
skutočnosť z dokazovania nevyplynula, preto nemožno konštatovať, že bolo vôľou žalovanej pôžičku
prijať a preto taká zmluva nemôže byť platná.

38. Pre platnosť darovacej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu zákon predpokladá dve rôzne
zmluvné strany a dva jednostranné právne úkony navzájom adresované a obsahovo zhodné, pričom
základnými predpokladmi vzniku darovacej zmluvy sú dostatočné určenie predmetu darovania, prejav
vôle darcu poskytnúť dar a prejav vôle obdarovaného prijať dar. Súhlasnému prejavu vôle obdarovanéhoprijať dar teda musí predchádzať poskytnutie určitého majetkového prospechu alebo sľub jeho
poskytnutia zo strany darcu. Obidva subjekty darovacej zmluvy musia prejaviť vôľu uzavrieť darovaciu
zmluvu. Takýto prejav vôle však zo strany žalobcu preukázaný bez akejkoľvek pochybnosti nebol.

Žalovaná síce tvrdila, že o tom, že peniaze jej žalobca daroval na kúpu pozemku, svedčí to, že do mailu
zo dňa 19.10.2020 žalobca napísal, že pozemok má žalovaná ako dar, avšak tento mail bol odoslaný až
niekoľko mesiacov po odoslaní peňazí na účet žalovanej a žiadnym spôsobom nemôže svedčiť o vôli
žalobcu peniaze žalovanej darovať, hoci sa to súdu aj vo svetle ďalších okolností, ktoré v konaní vyšli
najavo, javí ako pravdepodobné. Napriek tomu však súd konštatuje, že táto skutočnosť jednoznačne

preukázaná v konaní nebola a súd preto musí konštatovať, že ani žalovaná v tomto smere svoje dôkazné
bremeno neuniesla.

39. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť ešte to, že z dôkazov uvedených v bodoch 6, 7
a 10 tohto rozsudku má súd za preukázané, že žalobca mailovú schránku B. preukázateľne používal
prinajmenej do apríla 2021. podľa názoru súdu neobstojí jeho tvrdenie o tom, že mail zo dňa 19.10.2020

uvedený v bode 7 tohto rozsudku nepísal on ( a že obsah tejto správy nezodpovedá tomu ako správy
píše on ). Uvedené súd konštatuje aj napriek tomu, že súd ustálil, že platne nedošlo ani k uzavretiu
darovacej zmluvy a preto nie je toto konštatovanie pre rozhodnutie súdu podstatné.

40. Na základe uvedeného je nutné uzavrieť, že ani jedna zo strán sporu svoje tvrdenia nepreukázala

a neuniesla tak svoje dôkazné bremeno.

41. Preto súd uzavrel, že v konaní nebolo preukázané ani uzavretie zmluvy o pôžičke ani uzavretie
darovacej zmluvy a teda, že nie je jednoznačne preukázané aký bol právny titul platby vo výške 24 000 €,
ktorú žalobca dňa 26.2.2020 poukázal na účet žalovanej. Za daného dôkazného stavu a dôkaznej núdze

na oboch stranách sporu, do ktorej sa strany sporu dostali predovšetkým preto, že neuzavreli zmluvu
( nech už s akýmkoľvek obsahom ) v písomnej forme ( i keď k tomu možno došlo z pochopiteľných
dôvodov ) je nutné konštatovať, že žalobca v konaní mohol byť preto úspešný len z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia a to v prípade, že by súd bol na základe vyššie uvedeného konštatoval, že
sa žalovaná na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila niektorým zo spôsobov predpokladaných v § 451

alebo 452 OZ.

42. Pokiaľ ide o podania žalovanej nachádzajúce sa v súdnom spise, najmä návrh zmluvy o pokonávke
( pri ktorej nie je zrejmé kto ju vyhotovil a kto ju komu predkladal - v tomto sú vyjadrenia strán sporu
rozporné ), nemožno ani o jednom z nich uviesť, že by ním bolo zo strany žalovanej došlo k uznaniu dlhu

voči žalobcovi. Napriek tomu, že v priebehu času kedy strany sporu medzi sebou riešili vzťahy medzi
sebou ( aj ohľadom peňazí ) a žalovaná vyjadrovala ochotu svoje dlhy splatiť, nemožno konštatovať, že
by bol súdu predložený akýkoľvek dôkaz o tom, že by bola žalovaná uznala svoj dlh voči žalobcovi z
titulu vrátenia pôžičky ( prípadne vydania bezdôvodného obohatenia ) vo výške žalovanej sumy, žiadna
listina o uznaní dlhu ( hoci pre platnosť takého uznávacieho prejavu § 558 OZ vyžaduje písomnú

formu ) podpísaná žalovanou v konaní predložená nebola.

43. Súd i po nariadení pojednávania po zrušení v poradí prvého rozsudku v tejto veci v súlade s právnym
názorom odvolacieho súdu konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal, že by medzi stranami sporu
došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a taktiež že žalovaná nepreukázala, že by došlo k darovaniu peňazí

v jej prospech zo strany žalobcu. Súd to konštatuje i napriek tomu, že strany sporu sa i po tom ako
odvolací súd v súlade s rozsudkom súdu prvej inštancie opakovane pokúšali tvrdiť svoje nepreukázané
skoršietvrdeniaouzavretípôžičky(žalobca)aleboodarovaní(žalovaná).Žiadnenovédôkazyvkonaní
strany sporu nepredložili a ani neoznačili a preto nebol dôvod, aby súd na svojom predchádzajúcom
závere o neunesení dôkazného bremena stranami sporu v smere nimi tvrdených skutočností niečo

menil.

44.Pokiaľideopremlčanienárokužalobcunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,súduzavrel,žepokiaľ
ide o začatie plynutia premlčacej 2 ročnej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúcim
dňom deň nasledujúci po tom ako sa žalobca dozvedel o tom, že sa žalovaná na jeho úkor obohatila.

Za tento deň možno ( v rozpore s tvrdením žalobcu ) však považovať jedine deň nasledujúci po tom ako
žalobca na účet žalovanej poukázal sumu 24 000 €.45. Je potrebné súhlasiť s tvrdením žalovanej o tom, že subjektívna premlčacia lehota začína plynúť
vtedy, keď sa žalovaný dozvedel o obohatení sa žalovanej, čo bolo vtedy, keď peniaze žalovanej
poskytol. Sám žalobca v konaní uviedol, že žalovaná nemala peniaze, chcela to vrátiť inak a že vrátenie

peňazí ani neočakával. Z toho, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke nedošlo, žalobca peniaze žalovanej
nedaroval a iný titul plnenia nevznikol vyplýva, že jeho subjektívna vedomosť o tom, že dal peniaze
žalovanej nastala v deň, keď jej ich poslal.

46. Súd musel prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú žalovanou, uzavrieť, že vzhľadom k tomu,

že žalobca sumu 24 000 € previedol na účet žalovanej dňa 26.2.2020, je jeho nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia premlčaný, pretože žalobu na súde podal dňa 27.2.2023. Subjektívna
premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia je podľa § 107 OZ 2 roky, pričom žalobcovi
začala plynúť dňa 27.2.2020 ( deň nasledujúci po tom ako žalovanej poukázal na účet sumu 24 000
€ ) a teda márne uplynula dňa 27.2.2022, nakoľko žalobu žalobca na súde podal až po jej uplynutí
( 27.2.2023 ) a žalobu zamietnuť.

47. Vykonanie žalobcom navrhovaného dôkazu ( oboznámenie listín z pripojeného spisu – nad rámec
tých, ktoré boli súčasťou spisu ) nebolo pre toto konanie potrebné, nakoľko je na základe vyššie
uvedeného zrejmé, že nárok žalobcu nemožno podriadiť pod režim pôžičky a ani pod režim darovania
a ďalšie dokazovanie v tomto smere nie je potrebné.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej v konaní plne úspešnej priznal
súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jej nároku na náhradu trov konania súd rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( označenie toho,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis odvolateľa )
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Rozsah,

v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.