Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Agáta Burkušová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoVyživovacie povinnosti

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 78P/109/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124214976
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Burkušová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7124214976.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou vo veci starostlivosti súdu o o mal. dieťa: A.

B., nar. XX.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom C. D., E. F. G. H. I., E. J. K. X, dieťa rodičov: A. L.,
nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. B. XX, XXX XX B. a B. B., nar. X.X.XXXX, t.č. bytom M. M. E. XXX, XXX
XX N., K. H., v konaní o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok O. E. I. – O. I./XX/XXXX – XX zo dňa X.X.XXXX vo výroku o výživnom tak, že zvyšuje
výživné zo strany otca pre mal. A. B., nar. XX.X.XXXX zo sumy 60 € mesačne na sumu 130 € mesačne
a to od X.X.XXXX do budúcna, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť matke mal. dieťaťa vždy do 25.
dňa toho ktorého mesiac vopred.

II. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a.

III. Dlžné výživné za obdobie od X.X.XXXX do XX.X.XXXX v sume 860 € je otec povinný zaplatiť matke
mal. dieťaťa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa X.X.XXXX žiadala o zvýšenie výživného na 200,-eur mesačne,
nakoľko otec jej platí nepravidelne 60 € mesačne, nežijú spolu, nezaujíma sa o mal. dieťa, nevidel ho 5
rokov. Uviedla svoje pravidelné mesačné náklady: mobilný telefón 30 €, elektrika 34 €, hypotéka 114 €,

byt 260 €, škola 60 € + výdavky na stravu, kozmetiku a ošatenie.

2. Matka podaním zo dňa XX.X.XXXX súdu oznámila, že otec býva v K. v obci N. a že je ubytovaný
na nejakej ubytovni. Zamestnávateľa otca súdu uviesť nevedela, uviedla, že otec asi pracuje niekde
v meste H..

3. Otcovi návrh na začatie konania bol doručený cestou O. E. F. H. dňa XX.XX.XXXX. Otec maloletého

dieťaťa sa k návrhu na začatie konania nevyjadril. Otec pojednávania sa nezúčastnil, súd pojednával
a rozhodol v neprítomnosti otca v súlade s ust. § 18/2 Civilného sporového poriadku.

4. O. E. I. rozsudkom č.k. XX D. XX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX schválil dohodu rodičov o úprave
rodičovských práv a povinností k mal. A., nar. XX.X.XXXX. Zveril mal. A. do osobnej starostlivosti matky
a otca zaviazal prispievať na výživu mal. dieťaťa mesačne sumou 60,.-eur počnúc doručením rozsudku.
Styk otca s mal. po dohode rodičov ponechával bez časového obmedzenia.

5. Kolízny opatrovník mal. dieťaťa v písomnej správe zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že spisová
dokumentácia rodiny je vedená na úrade od roku XXXX, kedy rozsudkom O. E. I. – O. K. XXX/XX/
XXXX zo dňa X.X.XXXX, právoplatného dňa XX.XX.XXXX v konaní o úpravu rodičovských práv apovinností bola schválená rodičovská dohoda a maloletý A. B., nar. XX.X.XXXX bol zverený do osobnej
starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 60 eur mesačne. Styk otca s
maloletýmdieťaťomponechalpodohoderodičovbezčasovéhoobmedzenia.Mal.A.B.,nar.XX.X.XXXX

pochádza z družobného pomeru matky A. L. a otca B. B.. Matke sa narodilo ďalšie dieťa, maloletá I. P.,
nar. XX.X.XXXX. Matka spolu s jej partnerom a maloletými deťmi bývajú v 3-izbovom byte vo vlastníctve
matky. Matka je zamestnaná v Q. R., so sídlom v B. ako opatrovateľka, pracuje formou 12-hodinových
smien. Jej čistý mesačný príjem je cca vo výške 900 eur. Matka z úrovne úradu poberá prídavky na
maloleté deti vo výške 120 eur mesačne. Matka mesačne uhrádza hypotekárny úver vo výške 114 eur,

nájom za byt vo výške 262 eur, poplatok za TV a internet vo výške cca 30 eur, poplatok za elektrinu vo
výške 60 eur, strava je cca vo výške 150 eur, ošatenie a obuv cca vo výške 50 eur. Otec sa na adrese
E. B. XX, B. dlhodobo nezdržiava, podľa tvrdenia matky býva v K. H.. Matka uviedla, že na otca nemá
žiadny telefonický kontakt, komunikujú spolu len prostredníctvom aplikácie Messenger. Dňa X.XX.XXXX
bolo otcovi odoslané predvolanie z C., na ktoré nereagoval. Maloletý A. navštevuje S. P. F. B., A. T.
X.H.. Maloletý v škole dosahuje dobré výsledky, navštevuje futbalový a výtvarný krúžok, za ktorý matka

uhrádza 25 eur polročne. Maloletý sa stravuje v škole, kde za obedy matka uhrádza 13-15 eur mesačne.
Maloletý A. je zdravým dieťaťom, prekonáva bežné detské ochorenia. Ošetrujúcou lekárkou maloletého
je B. R., so sídlom v B.. Maloletý je sledovaný na kardiologickej ambulancii z dôvodu šelestu srdca.
Otec o maloletého nejaví záujem, nestretáva sa s ním, nie je s ním v telefonickom kontakte, maloletého
nevidel cca päť rokov. Otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletému plní nepravidelne v sumách 50

eur, naposledy maloletému poslal výživné v mesiaci október v sume 100 eur. Nad rámec vyživovacej
povinnosti maloletému ničím neprispieva a to ani na meniny, narodeniny, Vianoce. Úrad navrhol, aby
súd zvýšil výšku výživného primeranú finančným možnostiam a schopnostiam otca, a to po zvážení
oprávnených potrieb mal. dieťaťa.

6. Matka mal. dieťaťa na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súdu uviedla, otec naschvál nereaguje na
zásielky súdu. Ona nie je v kontakte s otcom, pretože na messenger jej nereaguje. Otec odišiel, keď

mal chlapec 3 roky. Naposledy bolo určené výživné 60 € mesačne. Otec je vyučený ako automechanik.
Strednú školu ukončil v B.. V tomto odbore nepracoval. Otec teraz pracuje v nejakej automobilke pri H..
Okrem mal. A. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu, ktoré býva v M. a môže mať XX či
XX rokov. Mal. A. má X rokov a chodí do 3. triedy na základnú školu do B.. Ona pracuje ako praktická
sestra v špecializovanom zariadení pre seniorov. Stáva sa, že keď otec neuhradí výživné, peniaze pošle

jeho matka a napíše do kolónky, že je to výživné pre mal. A..

7. Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX matka žiadala o zvýšenie výživného zo strany otca na mal. A.,
keďže naposledy bolo určené v r,. XXXX v sume 60 € mesačne. Maloletý v tom čase mal X roky. Do

školy nastúpil v E. XXXX. Mal. A. otca nepozná. S otcom dieťaťa sa rozišli keď syn mal 2,5 roka. Otec
odišiel do K. a už asi tých X rokov je v K. a nie je v kontakte so svojim synom. Matka má vedomosť
o tom, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Dieťa sa volá G. a býva v C., môže mať takých XX
rokov. Mal. A. chodí do S. P. F. B.. Za obedy sa platí mesačne 8-11 €. Do družiny nechodí. Chodí
hrať futbal, chodí na výtvarnú, kde polročne matka platí 25,-eur. V škole platí ZRPŠ nejakých 15 –

20 €. Za futbal platí okolo 50 € za celý rok. Ďalej sú do výdavky na oblečenie a na stravu. Za mobil
maloletému platí mesačne 7,-eur. Ostatné výdavky na strane maloletého sú bežného charakteru. Stále
sú nejaké výdavky. Matka pracuje ako D. E. v P. S. D. Q., s priemerným čistým mesačným príjmom 900
€ a mesačne poberá detské prídavky vo výške 120,-eur. Mesačne má výdavky za byt 226 €, internet
a TV 20 €, elektrika 58 € a spláca mesačne hypotéku 126 €, ktorú čerpala v roku 2015 za účelom kúpy

bytu. Inú nehnuteľnosť nevlastní a nevlastní ani motorové vozidlo. V byte býva aj jej priateľ. Okrem mal.
A. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. I.. Mal. A. so svojím otcom nebol v kontakte od roku XXXX.
Otec nemá žiaden záujem o chlapca. Peniaze sú posielané z jeho účtu, účet je v K. H..

8. Matka súdu preukázala, že otec za sporné obdobie X.X.XXXX – XX.X.XXXX platil výživné

nasledovne: H. XXXX F. G. S. F. XXX €, F. E. J. F., F. O. S. F. XXX €, F. J. XXXX S. F. XX €, F. Q.
XXXX J. F., H. XXXX F. A. S. F. XXX €, F. L. S. F. XXX €, F. B. S. F. XX €, F. G. S. F. XX €, F. B.
S. F. XX €, F. A. S. F. XX €, A., G., E. J. F., F. O. S. F. XXX €, F. J. S. F. XX €, F. Q. S. F. XXX
€ G. H. .XXXX F. A. S. F. XX €.9. O. E. D. 7 prípisom zo dňa X.XX.XXXX súdu oznámil, že otec je zamestnaný v spoločnosti G. D. E.
E. E. B., D., A. D. a to od 1.2.2024.

10. C. D. K. prípisom zo dňa XX.XX.XXXX ako aj prípisom zo dňa X.X.XXXX súdu oznámil, že otec
nebol a nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je vedený ako žiadateľ o dávky štátnej
sociálnej podpory, príp. dávok v hmotnej núdzi.

11. C. E. E. S. D. A. I., D. I. G. I. I. prípisom zo dňa XX.XX.XXXX súdu oznámil, že otec B. B., v období
od X.X.XXXX doposiaľ pracoval u týchto zamestnávateľov: O. X.X.XXXX – XX.X.XXXX G. D. E., O.
XX.X.XXXX – XX.X.XXXX N. E., G. O. X.X.XXXX F. E. G. D. E..

12. Z písomného oznámenia od E. N. E. zo dňa X.X.XXXX súd má za preukázané, že otec v spoločnosti
pracoval od XX.X.XXXX – XX.X.XXXX, s príjmom 167 Kč na hodinu.

13. Z odpisov mzdových listov od zamestnávateľa otca G. D. H. má súd za preukázané, že jeho čistý
príjem za obdobie od X.XXXX – XX.XXXX bol vo výške 293 502 Kč a teda jeho čistý priemerný mesačný

príjem bol vo výške 26682 Kč ( v prepočte 1.100,-eur).

14. Z odpisov mzdových listov od zamestnávateľa otca G. D. E. bolo zistené, že jeho priemerný čistý
mesačný príjem za obdobie X/XXXX – XX/XXXX bol vo výške 23 990 Kč (v prepočte 997 €).

15. C. E. E. S. D. A. I., D. I. G. I. I. D. zo dňa XX.X.XXXX oznámil, že otec bol poberateľom nemocenských
dávok a to za obdobie od XX.X.XXXX – XX.X.XXXX v čiastke 9 105 Kč a za obdobie od X.XX.XXXX
– XX.XX.XXXX v čiastke 6 754 Kč.

16. E. D. – D. I. prípisom zo dňa XX.X.XXXX súdu oznámila, že matka v období od roku XXXX Q.
XXXX nepoberala dávky v nezamestnanosti, úrazové dávky, dávky garančného poistenia a ani dávky
dôchodkového, či invalidného poistenia.

17. Lustráciou v sociálnej poisťovni bolo zistené, že matka pracuje v spoločnosti I., J. O., kde jej

priemerný vymeriavací základ za obdobie od X.XXXX – X.XXXX bol vo výške 1 460 €.

18. Podľa ust. §62 ods.1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa ust. § 78 ods.1,3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.21. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má však niekoľko foriem,
môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napríklad bývania. Treťou

formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará plní vyživovaciu povinnosť prevažne osobnou
starostlivosťou poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie
zdravotnej starostlivosti. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará prispieva na jeho výživu výživným, ktoré
určil súd.

22. Súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, ktorý zdôrazňuje mieru rodičovskej
zodpovednosti tým, potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne keď rodič plní svoju vyživovaciu
povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby detí, každý rodič má teda povinnosť v prvom rade
zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky, na
uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Zákon v zásade nerozlišuje či má ísť o nevyhnutné životné

potreby rodiča alebo iné potreby či výdavky. Súd ani nemá povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky
životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Preukázanie výdavkov povinného
rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne avšak nie ako dôkaz, že rodič
nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu
dieťaťu. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonná povinnosť

z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby
plnenievyživovacejpovinnostikdeťomneboloohrozené.Všeobecnemožnokonštatovať,žepokiaľrodič
plánuje zmeny či už v oblasti zamestnania, bývania, investícii, musí mať na zreteli už vždy existujúce
vyživovacie povinnosti tak, aby plnenie žiadnym spôsobom neohrozil a to aj s predpokladom na neustále
zvyšujúce sa potreby detí. Je nepochybné, že každé dieťa potrebuje niekde bývať, stravovať sa a mať

primerané oblečenie, zabezpečené školské pomôcky či záujmovú činnosť s tým, že odôvodnené potreby
detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú rovnaké pokiaľ nie sú v určitom
konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku finančnej náročnej záujmovej činnosti alebo štúdia, ktoré
skutočnostijepotrebnépovažovaťzavšeobecneznámuskutočnosťaktorúniejepotrebnépodľazákona
ani osobitne dokazovať.

23. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú
schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie uvedených

zákonných ustanovení sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery
rodičov. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby dieťaťa, nie sú to len náklady vo vlastnom zmysle slova,
teda zabezpečenie stravy, ale aj hmotné potreby, ako aj šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby
súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce
povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí

predovšetkým od veku každého dieťaťa a jeho zdravotného stavu. Je všeobecne známou skutočnosťou,
že potreby každého dieťaťa sa v súvislosti s jeho vekom a školskou dochádzkou nevyhnutne zvyšujú.

24.Otecbolvkonanípasívny,nedostavilsanapojednávanie,súdjehozárobkovépomeryzistilzodpisov
mzdových listov predložených zo strany jeho zamestnávateľa, iné majetkové pomery na strane otca

zistené neboli.

25. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh bol podaný dôvodne, oproti
predchádzajúcej úprave výživného sa zmenili pomery na strane mal. dieťaťa. Zmenili sa aj pomery na

strane matky, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť a uhrádza všetky výdavky na strane mal. dieťaťa. Od
poslednej úpravy výživného do podania návrhu na zvýšenie výživného uplynulo 5 rokov a teda došlo
k podstatnej zmene pomerov na strane mal. dieťaťa. V čase poslednej úpravy mal maloletý 2 roky. T.č.
je žiakom základnej školy, teda jeho výdavky vzrástli. Súd s prihliadnutím na vývoj životných nákladov
na strane mal. dieťaťa, ktoré sa nepochybne od posledného rozhodnutia súdu o výživnom zvýšili, zvýšil

výživné zo strany otca zo sumy 60 € mesačne na sumu 130 € mesačne. Takto zvýšené výživné súd
považoval za primerané finančným možnostiam a schopnostiam otca a v prevyšujúcej časti návrh
matky na zvýšenie výživného zamietol.26. Pri určení výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, na počet vyživovacích
povinností tak na strane matky ako aj na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o mal. dieťa a dospel
k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa

bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti.

27. Zvýšenie výživného zohľadňuje iba nepatrnú časť nevyhnutných potrieb mal. dieťaťa a je
nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj jeho výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho
všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľným s podielom
otca, pretože o dieťa sa osobne stará a dobrovoľne si voči dieťaťu plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu
svojich schopností.

28. Dlžné výživné za obdobie od X.X.XXXX – XX.X.XXXX v sume 860 € súd vypočítal nasledovne: H.
B. D. M. F. XX € G. S. F. XXX € D. E. XX € B., U. X B. S. H. XXXX ( G. – Q.) XXXX = XXX €, XX B.
S. H. XXXX XXV. = XXX € G. S. A. XXXX XX € E. X XXX €, S. I. E. E. O. E. XXX €, ktorú otec uhradil

nad rámec pôvodne určeného výživného. Otec rozsudkom O. E. I. O. K. XX D. XX/XXXX z X.X.XXXX
bol zaviazaný prispievať na výživu mal. mesačne sumou 60,-eur a za sporné obdobie X.X.XXXX –
XX.X.XXXX platil výživné nasledovne: v G. S. F. XXX € U. J. XX €, F. E. J. F., F. O. S. F. XXX €, U.
J. XX,-XXX, F. J. XXXX S. F. XX € U. J. XX,-XXX, F. Q. XXXX J. F., H. XXXX F. A. S. F. XXX €, J.
S. XX,-XXX, F. L. S. F. XXX € J. S. XX,-XXX, F. B. S. F. XX € J. S. XX,-XXX, F. G. S. F. XX € J. S.

XX,-XXX, F. B. S. F. XX € J. S. XX,-XXX, F. A. S. F. XX € J. S. XX,-XXX, A., G., E. J. F., F. O. S.
F. XXX € J. S. XX,-XXX, F. J. S. F. XX € J. S. XX,-XXX, F. Q. S. F. XXX € J. S. XX,-XXX G. H. .XXXX
F. A. S. F. XX €. Celkove za sporné obdobie nad rámec súdom určeného výživného zaplatil 400 €. Zo
sumy 1.260,-eur súd odrátal sumu 400,-eur a zostatok dlžného výživného vo výške 860 € zaviazal otca
uhradiť matke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

29. O trovách konania súd odkazom na ust. § 57 CMP nerozhodoval, pretože takýto návrh podaný nebol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v dvoch písomných vyhotoveniach nad rámec (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§
363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)).

Účastníkom, ktorí sa svojho práva podať odvolanie voči rozsudku účinne vzdali, toto právo nepatrí.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.