Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lea Gubová
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/102/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124392860
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6124392860.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu
JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: Juraj Didík, nar. 31.05.1968,
podnikajúci pod obchodným menom L. Y., s miestom podnikania F. XX, XXX XX V., IČO: XX XXX XXX,
právne zast.: JUDr. Juraj Špirko, advokát so sídlom Nerudova 6, 040 01 Košice - mestská časť Juh,
IČO: 45 009 538, proti žalovanému: FOPA WORLD s.r.o., so sídlom Ulica Jozefa Adamca 9983/24, 917
01 Trnava, IČO: 54 751 021, právne zast.: Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s.r.o., so sídlom
Pribinova 20, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 491 300, o zaplatenie 9.009 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 20Cb/161/2024-118
zo dňa 30.04.2025, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 20Cb/161/2024-118 zo dňa 30.04.2025
v napadnutom výroku I. a III. potvrdzuje.
II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného zo dňa 10.06.2025 proti výroku II. rozsudku Okresného
súdu Trnava č.k. 20Cb/161/2024-118 zo dňa 30.04.2025 odmieta.
III. Súd priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Trnava, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom č.k. 20Cb/161/2024-118 zo dňa
30.04.2025, výrokom I. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 9.009,00 eur, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 12,25 % ročne zo sumy 1.386,00 eur od 25.10.2024 do zaplatenia, zo
sumy 1.386,00 eur od 25.10.2024 do zaplatenia, zo sumy 1.386,00 eur od 25.10.2024 do zaplatenia,
zo sumy 1.386,00 eur od 25.10.2024 do zaplatenia, zo sumy 924,00 eur od 25.10.2024 do zaplatenia,
zo sumy 1.386,00 eur od 25.10.2024 do zaplatenia, zo sumy 1.155,00 eur od 25.10.2024 do zaplatenia
a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 280,00 eur, a to všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. napadnutého rozsudku v ostatnej časti žalobu zamietol a
výrokom III. rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s
poukazom na ustanovenia § 426, § 436 ods. 1, 2, 3, § 536, § 564, zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 255 ods. 1, 2, § 257, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Zb. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca v žalobe uviedol,
že na základe ústne dohodnutej zmluvy o dielo žalobca vykonával pre žalovaného sadrokartonárske
práce v meste Magdeburg v Nemecku. Predmetom zmluvy o dielo je záväzok zhotoviteľa vykonávať
sadrokartonárske práce a záväzok objednávateľa zaplatiť cenu 22 eur za hodinu práce. Postupnežalobca na týždennej báze fakturoval vykonané práce. Faktúry č. 20240008 až 20240011 boli žalovaným
uhradené v plnej výške. Dňa 23.6.2024 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 20240012 vo výške
1.386,00 eur za vykonané sadrokartonárske práce v období od 17.06.2024 do 22.06.2024. Podkladom
pre vystavenie faktúry bola odsúhlasená a podpísaná zmenovka. Faktúra bola splatná dňa 07.07.2024 a
nebola uhradená. Dňa 30.06.2024 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 20240013 vo výške 1.386,00
eur za vykonané sadrokartonárske práce v období od 24.06.2024 do 29.06.2024. Podkladom pre
vystavenie faktúry bola odsúhlasená a podpísaná zmenovka. Faktúra bola splatná dňa 14.07.2024 a
nebola uhradená. Dňa 08.07.2024 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 20240014 vo výške 1.386,00
eur za vykonané sadrokartonárske práce v období od 01.07.2024 do 06.07.2024. Podkladom pre
vystavenie faktúry bola odsúhlasená a podpísaná zmenovka. Faktúra bola splatná dňa 22.07.2024 a
nebola uhradená. Dňa 15.07.2024 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 20240015 vo výške 1.386,00
eur za vykonané sadrokartonárske práce v období od 08.07.2024 do 13.07.2024. Podkladom pre
vystavenie faktúry bola zmenovka. Faktúra bola splatná dňa 29.07.2024 a nebola uhradená. Dňa
12.08.2024 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 20240016 vo výške 924,00 eur za vykonané
sadrokartonárske práce v období od 07.08.2024 do 10.08.2024. Podkladom pre vystavenie faktúry bola
zmenovka. Faktúra bola splatná dňa 26.8.2024 a nebola uhradená. Dňa 19.08.2024 žalobca vystavil
žalovanému faktúru č. 20240017 vo výške 1.386,00 eur za vykonané sadrokartonárske práce v období
od 12.08.2024 do 17.08.2024. Podkladom pre vystavenie faktúry bola zmenovka. Faktúra bola splatná
dňa 02.09.2024 a nebola uhradená. Dňa 26.8.2024 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 20240018
vo výške 1.155,00 eur za vykonané sadrokartonárske práce v období od 19.08.2024 do 23.08.2024.
Podkladom pre vystavenie faktúry bola zmenovka. Faktúra bola splatná dňa 09.09.2024 a nebola
uhradená. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie.
3. Žalovaný v rámci procesnej obrany uviedol, že nerozporuje skutočnosť, že medzi ním a žalobcom
bola uzatvorená rámcová zmluva o dielo. Žalobca však svoju prácu nevykonával a nepostupoval v
zmysle ustanovení predmetnej rámcovej zmluvy. Faktúra je podľa žalovaného v prvom rade daňovým
a účtovným dokladom v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov a zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Faktúra ako taká nie je
žiadnym relevantným dokumentom potvrdzujúcim reálne a riadne vykonané práce, ale hlavne dokladom
vyhotovovaným za účelom náležitého vedenia účtovníctva a z toho plynúcich práv a povinností pre
žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty. Prehľad neuhradených faktúr je interný účtovný doklad
žalobcu, ktorý bez ďalších dôkazov konštatuje skutočnosť, že mu žalovaný neuhradil uvedené faktúry. V
návrhunavydanieplatobnéhorozkazužalobcanielenževzniksvojejpohľadávkynepreukazuježiadnym
iným relevantným spôsobom, ale ani nepreukazuje reálne vykonanie prác. Naopak žalovaný má za
to, že dohodnutá práca vykonaná riadne nebola. Žalovaný odkazuje na § 325 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,OBZ“). Žalovaný má za to, že domáhanie
sa pohľadávky nemôže byť bez ďalšieho založené len na vystavených faktúrach žalobcu. V zmysle
ods. 3 bodu 3 rámcovej zmluvy „Prílohou je evidencia dochádzky alebo súpis vykonaných prác a táto
musí byť podpísaná okrem zhotoviteľa aj vedúcim stavby alebo majstrom za stranu objednávateľa,
aby bola platným podkladom pre fakturáciu.“ Žalovaný uvádza, že zakaždým, keď žalobca vykonal
práce náležite, riadne a včas, na základe faktúry mu bola uhradená cena za dielo, čo žalobca sám
potvrdil v rámci svojich vyjadrení. Žalovaný si dovoľuje uviesť, že majster stavby prestal podpisovať
žalobcovi evidenciu dochádzky z dôvodu nekvalitne spravenej práce resp. neodovzdania diela riadne,
preto žalovanému nie je jasné, z čoho žalobca fakturuje svoju prácu, ak nedisponuje evidenciou
odpracovaných hodín. Dôkazom o nekvalitne vykonanej práce žalobcu a neodovzdania vykonaného
diela riadne je skutočnosť, že nemecká firma vypovedala zmluvu a ukončila zmluvný vzťah ohľadom
predmetnej stavby so slovenskou spoločnosťou, s ktorou žalovaný podnikal v Nemecku. Zároveň od
tej istej firmy žalovaný obdržal aj výzvu na opravu s vytknutím konkrétnych chýba a nedostatkov na
predmetnej stavbe. V dôsledku tohto konania žalobcu bude musieť žalovaný opraviť škody na stavbe
na vlastné náklady (oprava stien, kúpa ďalšieho materiálu), pričom momentálne čaká na vyčíslenie
spôsobených škôd nemeckou firmou, pre ktorú bola práca vykonávaná. Následne si túto pohľadávku
bude či už v tomto konaní uplatňovať ako vzájomnú žalobu alebo v inom samostatnom konaní.
4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v replike žalobca poukázal, že k podpísaniu rámcovej zmluvy
nedošlo a pre takéto tvrdenie žalovaný nepredložil podpísanú rámcovú zmluvu. Preto zotrváva na
tvrdení, že zmluva o dielo bola dohodnutá ústne a jej obsahom bol záväzok zhotoviteľa vykonávať pre
objednávateľa sadrokartonárske práce a povinnosť objednávateľa za tieto práce uhrádzať hodinovú
odmenu vo výške 22,00 eur. Týmto obsahom sa strany sporu aj riadili. Samotné znenie podpísanejzmluvy žalovaný nepredložil, takže v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. So znením rámcovej
zmluvy však žalobca nesúhlasil a odmietol ju dodatočne podpísať. Podkladom pre vystavenie faktúry č.
20240012 vo výške 1.386,00 eur a faktúry č. 20240013 vo výške 1.386,00 eur a faktúry č. 20240014
vo výške 1.386,00 eur bola predsa odsúhlasená a podpísaná zmenovka. Zmenovku odsúhlasil priamo
na mieste každý týždeň majster, ktorý bol na to pridelený priamo na mieste výkonu práce. Takýto
postup bol obvyklý a na rovnakom základe boli odsúhlasované aj predošlé zmenovky, ktoré žalovaný
uhradil. Pri zmenovkách ku faktúram č. 20240012 a č. 20240013 to bol majster ktorého identitu žalobca
nepozná, ale bolo zo strany žalovaného uvedené, že mu bude odsúhlasovať zmenovky. Pri zmenovke
ku faktúre č. 20240014 ide o majstra ktorý sa volal Biener a bol žalovaným označený ako osoba
oprávnená na odsúhlasovanie zmenoviek. Žalobca nemá možnosť overovať identitu osoby, ktorú označí
objednávateľ za majstra zodpovedného za potvrdenie zmenovky. Taktiež žalobca nevie v akom právnom
vzťahu sú títo majstri vo vzťahu k žalovanému. So znením rámcovej zmluvy však žalobca nesúhlasil a
odmietol ju dodatočne podpísať. Minimálne v tomto rozsahu sú tak zmenovky relevantným podkladom
pre vystavenie faktúr. Pripojená fotodokumentácia však preukazuje vykonanie prác aj za ďalšie obdobia.
Ďalšou osobou, ktorá bola prítomná na mieste výkonu práce a bola predstavená žalobcovi ako manažér
spoločnosti je E. V., občan SR. Po jeho odchode prevzal jeho funkcie M. M.. Ďalej, žalovaný má
za to, že dohodnutá práca nebola vykonaná riadne. Pre toto tvrdenie žalovaný nepredložil žiadny
relevantný dôkaz a citoval § 325 Obchodného zákonníka, ktorý je však v tomto prípade nepoužiteľný.
Žalobca pracoval na čas a odmeňovaný bol za počet odpracovaných hodín každý týždeň. K dvom
predloženým dôkazom v cudzom jazyku svedčiacom o údajnej nekvalitne vykonanej práci žalobcu
uvádzame, že žalobcovi nikdy nebola vyčítaná nekvalita práce. Žalobca namieta listiny v cudzom
jazyku, nepreložené do úradného jazyka, pokiaľ tento jazyk neovláda. Takéto listiny nespĺňajú náležitosti
dôkaznéhoprostriedku.Žalobcanemeckémujazykunerozumie,avšakzpredloženýchlistínjezrejmé,že
sa netýkajú vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ale ide o listiny od nemeckej spoločnosti adresované
spoločnosti Adon Group s.r.o. s ktorou žalobca nebol v žiadnom právnom vzťahu. Takisto tieto listiny
podľa nás nepreukazujú, že by to bol práve žalobca, komu bola vyčítaná nekvalitná práca. Na stavbe
pracovalo približne 10 pracovníkov, ale ich počet sa postupne zmenšoval po tom ako žalobca prestal
platiť a odsúhlasovať zmenovky.
5. Žalovaný v duplike uviedol, že faktúra nepotvrdzuje žiadnym dostatočným spôsobom reálne a riadne
vykonanépráce.Prehľadneuhradenýchfaktúrjeinternýúčtovnýdokladžalobcu,ktorésisámvyhotovuje
vo svojej aplikácii, čo ale pre nárok, ktorý si uplatňuje v tomto konaní, nie je žiadnym dostatočným
podkladom s potrebnou dôkaznou hodnotou. Žalobca ďalej vo vyjadrení svoj nárok okrem faktúr opiera
aj o tzv. zmenovky. Na uvedených zmenovkách, ktoré žalobca predložil, absentuje esenciálna náležitosť,
a to podpis na to oprávnenej osoby. Pritom žalobca sám vo svojom vyjadrení uvádza, že išlo obvyklý
postup, kedy majster každý týždeň odsúhlasoval podpisom zmenovky priamo na mieste výkonu práce.
Na chýbajúce podpisy žalovaný žalobcu viackrát upozorňoval. Žalobca preto objektívne nedisponuje
evidenciou odpracovaných hodín a riadne vykonaných prác. Predložené zmenovky preto nemožno v
žiadnom ohľade považovať za relevantný dôkaz, ktorý by odôvodňoval tvrdený nárok žalobcu. Reálne
vykonanie prác žiaľ nepreukazujú ani ďalšie doložené podklady so spisu, a to fotodokumentácia k
17.08.2024 a 23.08.2024, ktorých dôveryhodnosť a autentickosť je minimálne otázna. Fotografie mohli
byť vyhotovené kdekoľvek a kýmkoľvek. Práce vykonané žalobcom neboli vykonané riadne, keďže
majster stavby prestal žalobcovi podpisovať zmenovky práve z dôvodu nekvalitne spravenej práce. O
uvedenom bol žalobca viackrát upovedomovaný a na nedostatky bol upozorňovaný. Tvrdenie žalobcu o
tom,ženemalžiadnuvedomosťovadáchvykonanejprácejepretozavádzajúceaúčelové.Akožalovaný
už v odpore uvádzal, z dôvodu neodovzdania diela riadne zo strany žalobcu nemecká firma vypovedala
zmluvu a ukončila zmluvný vzťah ohľadom predmetnej stavby so slovenskou spoločnosťou, s ktorou
žalovaný podnikal v Nemecku. Tie isté vady, ktoré boli vytýkané žalobcovi, sa nachádzali aj vo výzve
uvádzanej nemeckej spoločnosti na opravu.
6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že dňa 15.01.2025 bolo súdu zo strany žalovaného doručené
podanie spolu s výzvou na odstránenie vád zo dňa 03.01.2025, výzvou na dokončenie a odstránenie
nedostatkov zo dňa 03.09.2024, Uplatnenie sankcie podľa zmluvných podmienok zo dňa 30.12.2024,
protokol o škode zo dňa 13.01.2025, fotodokumentáciu. V podaní navrhol výsluch strán sporu a svedkov.
7. Súd prvej inštancie v ďalšej časti napadnutého rozsudku zhrnul vyjadrenia strán na pojednávaní dňa
30.04.2025 a po vykonanom dokazovaní skutkovo ustálil, že žalobca v konaní tvrdil, že so žalovaným
uzatvoril ústnu zmluvu o dielo, na základe ktorej vykonával sadrokartonárske práce, pričom dohodnutáodmena bola vo výške 22,00 eur za hodinu práce. Žalobca vystavoval žalovanému faktúry (č.l. 10-16),
pričom vo faktúrach bol uvedený počet odpracovaných hodín. Žalovaný riadne a včas nespochybnil
uzatvorenie ústnej zmluvy o dielo, nespochybnil počet odpracovaných hodín, ani dohodnutú hodinovú
odmenu vo výške 22,00 eur. Ak aj žalovaný argumentuje, že žalobca nefakturoval v súlade s odsekom
3 bod 3 Rámcovej zmluvy, súd uvádza, že žalovaný svoje tvrdenia o písomne uzatvorenej Rámcovej
zmluvy nijako nepreukázal, písomnú rámcovú zmluvu podpísanú žalobcom a žalovaným nepredložil.
K novým skutkovým tvrdeniam žalovaného uvádzaných v záverečnej reči (rozporovanie uzatvorenia
ústnej Rámcovej zmluvy o dielo, dohodu na cene, tvrdenia o uzatváraní samostatných zmlúv o dielo)
súd neprihliadal z dôvodu koncentrácie konania, o ktorej boli strany poučené. Zároveň žalovaný podľa
súdu prvej inštancie nepreukázal, že by predkladanie podpísaných zmenoviek bolo výsledkom ústnej
dohody medzi žalobcom a žalovaným. Zo žaloby vyplýva, a žalovaný nespochybnil, že nezaplatil ani za
faktúry, ktoré boli vydané na základe podpísanej zmenovky. Z uvedeného dôvodu je obrana žalovaného
v tomto smere účelová. Ak by teda žalovaný chcel namietať počet odpracovaných hodín a s tým spojenú
výšku odmeny žalobcu uvádzanú vo faktúrach, mal tak urobiť v rámci svojich písomných vyjadrení
adresovaných súdu, čo sa však nestalo. Žalobca nijakým iným spôsobom faktúry žalobcu nespochybnil
(okrem nepodpísaných zmenoviek). Žalovaný ani netvrdil, že by žalobca v takomto rozsahu nepracoval
na diele. Súd tak vyhodnotil, že žalovaný nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky riadne a účinne
nesporoval, keď súdu ohľadom nároku a jej výšky neposkytol žiadne vlastné skutkové tvrdenia, ktoré
by aj zároveň preukázal, resp. by navrhol dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný v konaní
tvrdil, že žalobca dielo - sadrokartonárske práce, nevykonal náležite, riadne a včas. Ak sa aj žalovaný
odvoláva na vypovedanie zmluvy nemeckou firmou a ukončenie zmluvného vzťahu, tieto svoje tvrdenia
nepreukázal.Žalovanýďalejtvrdil,nemeckáfirmamávyčísliťspôsobenéškody,pričomnáslednesibude
žalovaný uplatňovať nárok vzájomnou žalobou. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný počas celého
konania svoje tvrdenia nepreukázal. Zo žiadneho dôkazu predloženého žalovaným nevyplýva, že by
žalobca nevykonával dielo riadne. Z Výzvy na dokončenie a odstránenie nedostatkov upozornením na
možnosť vypovedania zmluvy zo dňa 03.09.2024 (č.l. 89 rub-90) nevyplýva, že vady spôsobil žalobca
(prílohy k tomuto dokumentu absentujú). Súd na protokol o škode (č.l. 92 rub) neprihliadal, nakoľko sa
nejedná o protokol spísaný nemeckou spoločnosťou, ale len sprostredkovateľom žalovaného, pričom
bol spísaný až 13.01.2025 a nevedno na akom podklade bol vypracovaný. Zároveň je tento dôkaz v
logickom a časovom rozpore s výzvou žalovaného na odstránenie vád zo dňa 03.01.2025 (č.l. 86) a
tvrdením žalovaného, že tak učiní po vyčíslení škôd nemeckou firmou (č.l. 28). Súd poukazuje na to,
že žalovaný nepredložil ani doklad o odoslaní takejto výzvy žalobcovi, hoci sa na to v záverečnej reči
odvoláva. Zároveň, výzva nemeckej obchodnej spoločnosti je datovaná k 03.09.2024, avšak Protokol
o škode je spísaný až 13.01.2025, čo nemožno považovať za včasné vytknutie vád žalobcovi, pričom
znova súd podotýka, že nevedno jednoznačne určiť o aké konkrétne vady sa jedná a či tieto spôsobil
žalobca, keď na mieste pracovalo niekoľko sadrokartonistov. Súd prvej inštancie nevykonal výsluchy
osôb navrhovaných žalobcom a žalovaných. Navrhované osoby mali podľa spisového materiálu len
potvrdiť vykonanie diela žalobcom s vadami (č.l. 101). Pričom vady bolo potrebné v súlade s Obchodným
zákonníkom riadne vytknúť. Žalobca v konaní tvrdil, že mu nikto nevytýkal kvalitu vykonaných prác.
Pričom, aj keby sa vyskytovali vady na diele, zo spisového materiálu je možné usudzovať, že vady
neboli žalovaným riadne vytknuté. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal celú žalovanú istinu vo výške
9 099,00 eur, ale nepriznal úrok z omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr, nakoľko sa žalobcovi
v konaní nepodarilo preukázať doručenie faktúr žalovanému. Preto súd splatnosť faktúr určil odo dňa
nasledujúceho po dni doručenia platobného rozkazu spolu so žalobou a prílohami (23.10.2024). Dňa
24.10.2024 bol žalovaný povinný plniť a dňa 25.10.2024 sa žalovaný dostal do omeškania so splnením
svojho dlhu. Súd preto v ostatnej časti úrokov z omeškania žalobu vo výroku II. tohto rozsudku zamietol.
O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa u stanovenia §
262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca bol úspešný v celom rozsahu. V konaní pritom nebol tvrdený a súd
sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu § 257 CSP.
8.Protitomutorozsudkupodalžalovanýprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuodvolanie.Žalovaný
uviedol, že rozsudok súdu rešpektuje, avšak nesúhlasí s ním. V zmysle Obchodného zákonníka síce
zmluva o dielo nemusí mať písomnú formu, avšak účastníci takéhoto zmluvného vzťahu musia znášať
riziko dôkaznej núdze v prípadnom spore, ak sa rozhodli pre ústnu formu zmluvy. Žalobca mal povinnosť
preukázať nielen existenciu ústnej zmluvy o dielo, ale aj jej konkrétny obsah vrátane dohodnutej
hodinovej sadzby a skutočne odpracovaných hodín. Samotné vystavenie faktúr žalobcom nemôže byť
automaticky považované za dostačujúci dôkaz uzavretia zmluvy a jej obsahu, keďže faktúry predstavujújednostranný úkon žalobcu. Žalovaný tak na základe uvedeného nemôže byť zaviazaný na úhradu prác,
pri ktorých nebola jednoznačne preukázaná existencia zmluvy a jej podstatných náležitosti. Žalovaný má
na základe uvedeného za to, že v konaní nebol dostatočne preukázaný obsah ústnej zmluvy a nebola
preukázaná akákoľvek zhoda strán na cene diela. V predmetnom prípade chýbajú aj dôkazy o tom, že
strany konkrétne dohodli hodinovú sadzbu 22 eur a takéto určenie ceny vyžaduje podľa Obchodného
zákonníka buď písomnú dohodu, alebo objektívne preukázateľnú obchodnú prax.
Súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol, že neprihliadal na nové skutkové tvrdenia žalovaného z
dôvodu koncentrácie konania. Žalovaný má za to, že tento postup je sporný z viacerých dôvodov. Podľa
Civilného sporového poriadku sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas, avšak koncentrácia konania má svoje hranice a výnimky. Koncentrácia konania
sa vzťahuje na situácie, kde strana mohla určité tvrdenia alebo dôkazy predložiť už skôr, ak by
konala starostlivo. V danom prípade však žalovaný nemohol argumentovať, keďže niektoré skutočnosti
sa dozvedel až v priebehu konania, a to konkrétne na základe predložených faktúr žalobcu, ktoré
obsahovali údaje o práci a odmene o ktorej žalovaný predtým nevedel a jej rozsah nespochybňoval.
Na druhej strane, ani dôkazy navrhované zo strany žalovaného na preukázanie svojich tvrdení, ktoré
boli predložené včas neboli zo strany súdu akceptované. Súd prvej inštancie síce konštatoval, že
žalovaný nepreukázal vady diela, avšak je potrebné poukázať na problematické aspekty tohto záveru.
Žalovaný predložil výzvu nemeckej spoločnosti na dokončenie a odstránenie nedostatkov zo dňa
03.09.2024, ako aj protokol o škode. Hoci súd na tieto dôkazy neprihliadal z formálnych dôvodov, ich
existencia naznačuje, že v súvislosti s dielom skutočne vznikli nedostatky. Oznámenie vád bolo zo
strany žalovaného urobené bez zbytočného odkladu, na základe čoho žalovaný postupoval v súlade
so zákonom. Ustálená prax súdov sa jednoznačne zhoduje na tom, že objednávateľ nemusí zaplatiť
za dodané dielo v prípade, ak dielo nie je dodané bez vád. V súvislosti s konaním žalobcu vznikli
žalovanému škody a dielo (stavba) tak malo vady, ktoré mal žalobca opraviť, nakoľko ich sám spôsobil.
Napriek uvedenému mal súd prvej inštancie za to, že vady diela neboli dostatočne preukázané a
konkretizované, a to napriek predloženému protokolu o škode, ktorý však bol vyhotovený za účelom
bližšieho špecifikovania vád spôsobených žalobcom. K vytknutiu vád došlo už 03.09.2024 zo strany
nemeckej spoločnosti u žalovaného, ktorý následne zaslal výzvu žalobcovi. Spochybňovanie časových
súvislosti je preto v danom ohľade absolútne nedôvodné. Súd prvej inštancie správne poukázal na
skutočnosť, že na stavbe pracovalo viacero sadrokartonistov, čo sťažuje identifikáciu konkrétneho
pôvodcu vád. Uvedené nás však súčasne privádza k záveru, že nie je možné jednoznačne preukázať ani
to, že žalobca práce vykonal a že ich vykonal riadne a bez vád. Reálne vykonanie prác tak nepotvrdzujú
faktúry a ani zmenovky, na ktorých absentuje esenciálna náležitosť, a to podpis na to oprávnenej
osoby. Pritom žalobca sám vo svojom vyjadrení uvádza, že išlo obvyklý postup, kedy majster každý
týždeň odsúhlasoval podpisom zmenovky priamo na mieste výkonu práce. Reálne vykonanie prác
nepreukazujú ani ďalšie doložené podklady so spisu, a to fotodokumentácia k 17.8.2024 a 23.08.2024,
ktorých dôveryhodnosť a autentickosť je naďalej otázna a fotodokumentácia bola spochybnená súdom
aj v prípade preukazovania vád diela. Žalobca v konaní nepredložil taký dôkaz, ktorý by objektívne
preukazovalevidenciuodpracovanýchhodínariadnevykonanýchprác,ichriadnedodanieaodovzdanie
žalovanému. Obdobne ako žalovaný uvádza vo svojom predošlom vyjadrení, žalobca mal na stavbe
opravovať škody spôsobené jeho chybou, avšak opravu sabotoval pomalou prácou. V súvislosti s
konaním žalobcu vznikli žalovanému škody a dielo (stavba) tak malo vady, ktoré mal žalobca opraviť,
nakoľko ich sám spôsobil. V zmysle vyššie uvedeného máme za to, že pokiaľ žalobca spôsobil na
diele vadu, žalovaný nie je povinný mu zaplatiť za vykonanú prácu pokiaľ má dielo v čase odovzdania
vadu. Žalovaný poukázal na rozhodnutia súdov týkajúce sa nárokov plynúcich z vád diela a povinnosťou
úhrady ceny diala. Žalovaný na preukázanie skutočností, že žalobca nedodal dielo riadne navrhol riadne
a včas aj návrhy na vykonanie dokazovania. Súd prvej inštancie však v odôvodnení nedostatočne
zdôvodnil, prečo považoval svedkov za irelevantných a apriori zamietol ich výsluchu. Odmietnutím
vypočuť svedkov súd znemožnil žalovanému doložiť skutočnosť faktického upozornenia na nedostatky.
Žalovaný zároveň namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Napadnuté rozhodnutie,
ktoré neobsahuje úvahy, ktorými sa súd spravoval, je podľa neho nezrozumiteľné, nedostatočne
odôvodnené, a teda nezákonné. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom
nevysporiadal so všetkými argumentmi žalovaného.
9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že v doterajších vyjadreniach sa žalovaný
odvolával na jednotlivé ustanovenia rámcovej zmluvy o dielo. Žalovaný však nepredložil podpísanú
rámcovú zmluvu a teda v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno a nemôže sa odvolávať na jednotlivé
ustanovenia rámcovej zmluvy. Žalobca má za to, že v konaní dostatočne preukázal ústne dojednaniepodstatných náležitostí zmluvy o dielo a to medzi kým bola zmluva dojednaná, takisto dohodu o
cene prác vyjadrenej sumou 22 eur za hodinu, ako aj označenie predmetu diela, ktorým je výkon
sadrokartonárskychprác.Napokonžalovanýaninespochybňovalpredmetzmluvy,početodpracovaných
hodín, ani dohodnutú hodinovú odmenu vo výške 22,00 eur. Žalobca neopieral svoj nárok len o samotné
vystavenie faktúr, ale aj o skutočnosť, že žalovaný od začiatku takto vystavené faktúry č.20240008 až
20240011 akceptoval, akceptoval v nich uvedený obsah faktúr (sadrokartonárske práce) akceptoval
v nich uvedenú cenu (22 eur za hodinu) a akceptoval aj predložený rozsah prác vyjadrený počtom
odpracovaných hodín na základe priloženej zmenovky. Akceptácia žalovaného bola vyjadrená tým, že
tieto faktúry v plnej výške uhrádzal. Žalovaný tieto skutočnosti vo svojich vyjadreniach ani nenamietal.
Žalovaný v doterajšom konaní namietal len to, že žalobca dielo nevykonal riadne a včas, avšak
pre toto tvrdenie nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Dokonca ani na podpísaných zmenovkách
sa nenachádza žiadny údaj o vadách. Žalovaný tiež ani nepreukázal existenciu dohody o potrebe
predkladaní zmenoviek k faktúre. Žalovaný bol o koncentrácii konania poučený v predvolaní na
pojednávanie zo dňa 19.12.2024, ktoré bolo žalovanému v ten istý deň doručené. Faktúry spolu so
zmenovkami boli žalovanému doručené už v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica
spolu s platobným rozkazom. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalovaného uvedené v odvolaní, že niektoré
skutočnosti sa dozvedel až v priebehu konania. Zo žalovaným predloženej výzvy na dokončenie a
odstránenie nedostatkov zo dňa 03.09.2024 nevyplýva, že by mal vady spôsobiť žalobca. Žalovaným
predložený protokol o škode bol spísaný až dňa 13.01.2025 teda po súdom stanovenej lehote na
predloženie dôkazov a navyše tu nejde o vadu vytknutú žalobcovi žalovaným. Takisto žalovaný
nepredložil žiadny doklad, že by bol tento protokol doručený včas žalobcovi. Z predložených dôkazov nie
je ani jasné o aké konkrétne vady sa jedná a či tieto vôbec spôsobil výlučne žalobca. Žalobca predložil
v konaní včas na výzvu súdu fotodokumentáciu preukazujúcu vykonanie prác. Žalovaný autentickosť
fotodokumentácie doteraz nespochybňoval a nespochybňoval ani to že by žalobca nepracoval na diele
v takomto rozsahu. Ďalej žalovaný uviedol, že riadne a včas navrhol vykonanie dokazovania výsluchmi
strán sporu a navrhnutých svedkov. Pokiaľ ide o výsluch žalovaného máme zato, že žalovaný bol na
pojednávanie včas predvolaný a právna zástupkyňa ani jeho neúčasť dostatočne nezdôvodnila. V tejto
súvislosti nemohli byť jeho procesné práva porušené. Ďalší žalovaným navrhnutý svedkovia mali len
potvrdiť, že sa žalovaný na stavbe správal nevhodne, že nevykonával stavebné práce riadne a že im
bola uhradená odmena za ich prácu, čo nie sú relevantné skutočnosti v tomto konaní. Podľa žalobcu
je rozsudok dostatočne odôvodnený.
10. V replike žalovaný poukázal, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať obsah údajne uzatvorenej
ústnej zmluvy, ktorá by jasne definovala práva a povinnosti zmluvných strán. Žalobcove argumenty
o akceptácii faktúr ich uhrádzaním sú neudržateľné. Platenie faktúr nevytvára automaticky platnú
zmluvu ani nedefinuje obsah zmluvného záväzku. Faktúry či zmenovky sú iba nepriamymi dôkazmi a
samy osebe nie sú spôsobilé preukázať reálne dodanie služieb. Žalovaný má naďalej za to, že nebol
dostatočné preukázaný obsah ústnej zmluvy a už vôbec nie za podmienok, ktoré žalobca len tvrdí no
doposiaľ dostatočne nepreukázal. Žalobca nesprávne interpretuje inštitút koncentrácie konania podľa
§ 153 CSP. Žalovaný všetky námietky a tvrdenia uplatnil v súlade so zákonom, zásadou koncentrácie
konania. Žalovaný uplatnil všetky prostriedky procesnej obrany včas. Žalovaný rozporuje tvrdenia
žalobcu, že vady neboli riadne a včas vytknuté. V tejto súvislosti odkazuje na dokument z 13.01.2025.
Žalovaný má za problematický záver súdu o nepreukázaní existencii vád diela. Žalovaný riadne predložil
relevantné dôkazy, konkrétne výzvu nemeckej spoločnosti na dokončenie a odstránenie nedostatkov
z 03.09.2024 a protokol o škode. Argumentácia žalobcu stojí v priamom rozpore s konštantnou
judikatúrou. Žalovaný namieta žalobcovu fotodokumentáciu zo 17.08.2024 a 23.08.2024 nakoľko táto
nie je dostatočným dôkazom o riadnom vykonaní prác. Žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie za
nedostatočne odôvodnené. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje úvahy súdu, na základe ktorých dospel
k meritórnemu rozhodnutiu, a preto je nezrozumiteľné, nedostatočne odôvodnené, a teda nezákonné.
Rozsudok nespĺňa požiadavku spravodlivého zákonného rozhodnutia v zmysle relevantnej judikatúry.
11. V duplike žalobca uviedol, že dostatočným spôsobom bolo preukázané, že medzi stranami sporu
došlo v ústnej forme k dojednaniu podstatných náležitostí zmluvy o dielo a týmto sa strany aj spravovali.
Dohodnutú cenu prác žalovaný akceptoval aj tým, že uhrádzal žalobcom vystavené faktúry. Žalovaný
nespochybňoval v konaní predmet zmluvy, počet odpracovaných hodín, ani dohodnutú hodinovú
odmenu. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením, že faktúry, či zmenovky nie sú dostatočnými dôkazmi.
Spolu s ostatnými predloženými dôkazmi vytvárajú ucelenú reťaz na seba nadväzujúcich dôkazov
preukazujúcich tvrdenia žalobcu. Žalobca má za to, že ak žalovaným nebola preukázaná dohoda ospôsobepredkladaniazmenoviekaichpotvrdzovanie,taknemôžebyťtátoskutočnosťnaujmužalobcua
žalovaný sa nemôže dovolávať potreby ich odsúhlasovania. Žalobca sa stotožnil s tvrdením žalovaného,
že „Účelom a zmyslom koncentrácie konania je v civilnom sporovom konaní najmä prispieť k naplneniu
princípu procesnej ekonómie vrátane rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne
pôsobiť na strany sporu“. Žalovaný však v tomto duchu nepostupoval. Žalovaný bol 19.12.2024
v predvolaní poučený o sudcovskej koncentrácii konania. Súd v uvedenom predvolaní dôležitosť
uvedeného poučenia vrátane výzvy na predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov
procesnej obrany zvýraznil červenou farbou a zväčšil veľkosť písma. K protokolu o škode z 13.01.2025
a výzvy na dokončenie a odstránenie nedostatkov z 03.09.2024 žalobca uviedol, že protokol bol spísaný
až po prvej súdom stanovenej lehote na predloženie dôkazov a nejde tu o vadu vytknutú žalobcovi
žalovaným. Žalovaný nepredložil žiadny doklad o tom, že by tento protokol bol žalobcovi doručený
včas. Z fotografie poškodeného materiálu a chýbajúcich šrubiek nevyplýva, že by išlo o vady, ani to že
by to mal spôsobiť žalobca. Žalobca tvrdí, že chýbajúce šrubky na fotodokumentácii nie sú z dôvodu
nadväzujúcich stavebných prác a až po ich vykonaní sa chýbajúce šrubky mali aplikovať. Dokument
bol žalobcovi predložený až prostredníctvom súdu dňa 31.01.2025. K spochybnenej fotodokumentácií z
17.08.2024 a 23.08.2024 treba podotknúť, že sa jedná o ďalší z ucelenej série dôkazov preukazujúcich
vykonanie prác žalobcom.
12. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti
výroku I. a III. nie je dôvodné, nakoľko neboli naplnené odvolacie dôvody. Termín verejného vyhlásenia
rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 17.03.2026 s tým, že rozsudok verejne
vyhlásil dňa 24.03.2026. Odvolanie proti výroku II. nie je prípustné.
13. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, dospel
odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné proti výroku I. a III.. Odvolací súd konštatuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku vo výroku I. a III., pričom súd prvej inštancie správne vyhodnotil
skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod
na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP, a preto je viazaný skutkovým
stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Súd prvej inštancie
sa podrobne a presvedčivo vysporiadal s podstatnými skutočnosťami. Rozhodnutie spĺňa zákonné
požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odvolaním napadnuté rozhodnutie je v potrebnom
rozsahuodôvodnenéazrozumiteľné.Odvolacísúdsapretoobmedzujelennaskonštatovaniesprávnosti
dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, na odôvodnenie napadnutého rozsudku odkazuje, nakoľko sa
s ním stotožňuje a na doplnenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a k podstatným tvrdeniam
uvedených v odvolaní, uvádza nasledovné:
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
15.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Podľa § 1 ods. 2 ObZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona.
Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho
práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak
ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
17. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
18. Podľa § 562 ods. 2 písm. b) ObZ, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ
neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí.
19.Akovyplývazobsahuspisuazvykonanéhodokazovaniapredsúdomprvejinštancie,medzistranami
sporu nebolo sporné, že žalobca vykonával v rozhodnom období pre žalovaného sadrokartonárskepráce. Žalovaný uviedol v konaní tvrdenie, že tak mal žalobca konať na základe uzavretej rámcovej
zmluvy, z ktorej žalovaný odvodzoval povinnosti strán zmluvného záväzku, okrem iného aj predkladanie
smenoviek potrebných pre následnú fakturáciu. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalovaný
svoje tvrdenia o písomne uzatvorenej rámcovej zmluve nijako nepreukázal, písomnú rámcovú zmluvu
podpísanú žalobcom a žalovaným nepredložil. Žalovaný namietal v odvolaní, že žalobca mal povinnosť
preukázať nielen existenciu ústnej zmluvy o dielo, ale aj jej konkrétny obsah, vrátane dohodnutej
hodinovej sadzby a skutočne odpracovaných hodín. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že
žalovaný riadne a včas nespochybnil tvrdenia žalobcu o uzatvorení ústnej zmluvy o dielo, nespochybnil
počet odpracovaných hodín, ani dohodnutú hodinovú odmenu vo výške 22,00 eur/hod.. Dôkazné
bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi, ktorý z existencie týchto skutočností odvodzuje
pre seba priaznivé dôsledky. (uznesenie Ústavného súdu SR z 21. januára 2015, sp. zn. II.ÚS 38/2015).
Odvolací súd uvádza, že riadne a včasné popretie skutkových tvrdení protistrany, má vplyv na úspech v
sporovom konaní. Skutkové tvrdenia, ktoré strana riadna nepoprie v zmysle § 151 CSP sú považované
za nesporné. Riadne popretie je ďalej podmienené jeho včasnosťou, inak sa strana vystavuje možným
účinkom aplikácie koncentrácie konania súdom v súlade s naplnením zásady hospodárnosti a rýchlosti
konania. Aplikácia koncentrácie konania tak bola v plnej možnosti súdu prvej inštancie, ktorý ju aj
aplikoval. K novým skutkovým tvrdeniam žalovaného uvádzaných v záverečnej reči (rozporovanie
uzatvorenia ústnej rámcovej zmluvy o dielo, dohodu na cene, tvrdenia o uzatváraní samostatných zmlúv
o dielo) súd prvej inštancie neprihliadal z dôvodu koncentrácie konania, o ktorej boli strany poučené a
toto konanie je plne v súlade s ustanoveniami civilného sporového poriadku.
20. K samotnej absencii podpísaných zsmenoviek zároveň odvolací súd uvádza, že ich absencia
sama o sebe pri riadnom vykonaní diela, nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala objednávateľovi
brániť v splnení povinnosti úhrady ceny za dielo. Pokiaľ zhotoviteľ riadne dielo vykoná a objednávateľ
včas a riadne neuplatní vady, je povinnosťou objednávateľa plniť svoj záväzok. Na obdobný záver
odvolací súd poukazuje v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 8Cob/67/2020 z 28.10.2020,
ktorý uviedol, že ak zmluva o dielo obsahuje dojednanie o spôsobe evidencie odpracovaných hodín
(z dôvodu odmeňovania za hodinu vykonanej práce), pri akceptovaní takého právneho záveru, podľa
ktorého zhotoviteľ môže požadovať zaplatenie ceny diela, len ak disponuje odsúhlaseným výkazom
o rozsahu prác od objednávateľa, ak sa na tom dohodli v zmluve, by totiž mohla nastať situácia, že
nepodpísaním takého výkazu zo strany objednávateľa by zhotoviteľ nemal možnosť domôcť sa odplaty
za dielo, hoci reálne ho vykonal. Takéto praktiky však nemôžu požívať súdnu ochranu - okrem toho, že
sú v rozpore s kogentným ustanovením § 536 Obchodného zákonníka, odporujú aj zásadám poctivého
obchodného styku. V predmetnom spore však žalovaný ani dohodu o spôsobe evidencie hodín za
účelom odmeňovania nepreukázal.
21. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal závery súdu prvej inštancie, týkajúce sa žalovaným tvrdených
vád vykonaného diela. Žalovaný uviedol, že oznámenie vád bolo zo strany žalovaného urobené bez
zbytočného odkladu, na základe čoho žalovaný postupoval v súlade so zákonom. Ustálená prax súdov
sa podľa neho jednoznačne zhoduje na tom, že objednávateľ nemusí zaplatiť za dodané dielo v prípade,
ak dielo nie je dodané bez vád. V súvislosti s konaním žalobcu vznikli žalovanému škody a dielo (stavba)
tak malo vady, ktoré mal žalobca opraviť, nakoľko ich sám spôsobil. Právna úprava zmluvy o dielo, ktorá
má charakter odplatnej zmluvy, ustanovuje záväzok zhotoviteľa vykonať určité dielo, čomu zodpovedá
záväzok objednávateľa zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Ak zhotoviteľ splní povinnosť zo zmluvy a
dielo riadne zhotoví, objednávateľovi vznikne povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovené dielo.
Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca si riadne nesplnil zmluvnú povinnosť vykonať dielo, resp. že plnil
vadne, nie v požadovanej kvalite, bol povinný vady včas žalobcovi vytknúť a svoje tvrdenie o tom
preukázať. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že vady bolo
potrebné v súlade s Obchodným zákonníkom riadne vytknúť. Súd prvej inštancie zároveň správne na
základe vykonaného dokazovania skonštatoval, že z výzvy na dokončenie a odstránenie nedostatkov
upozornením na možnosť vypovedania zmluvy zo dňa 03.09.2024 (č.l. 89 rub -90) nevyplýva, že vady
spôsobil žalobca. Súd prvej inštancie správne ako irelevantný vyhodnotil aj protokol o škode (č.l. 92 rub)
keď uviedol, že naň neprihliadal, nakoľko sa nejedná o protokol spísaný nemeckou spoločnosťou, ale len
sprostredkovateľom žalovaného, pričom bol spísaný až 13.01.2025 a nevedno na akom podklade bol
vypracovaný.Zároveňjetentodôkazvlogickomačasovomrozporesvýzvoužalovanéhonaodstránenie
vád zo dňa 03.01.2025 (č.l. 86) a tvrdením žalovaného, že tak učiní po vyčíslení škôd nemeckou firmou
(č.l. 28). Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že žalovaný nepredložil ani doklad o odoslaní
takejto výzvy žalobcovi, hoci sa na to v záverečnej reči odvoláva. Zároveň, výzva nemeckej obchodnejspoločnosti je datovaná k 03.09.2024, avšak Protokol o škode je spísaný až 13.01.2025, čo nemožno
považovať za včasné vytknutie vád žalobcovi. Odvolací súd uvádza, že z dokazovania vykonaného
súdom prvej inštancie nevyplýva, žeby žalovaný včasné uplatnenie vád preukázal. Pokiaľ žalovaný v
konaní riadne tvrdenie žalobcu o vykonaní diela nesporoval a zároveň nepreukázal včasné a riadne
uplatnenie vád, je záver súdu prvej inštancie o povinnosti úhrady ceny diela žalovaným vecne správny.
22. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že na stavbe
pracovalo viacero sadrokartonistov, čo sťažuje identifikáciu konkrétneho pôvodcu vád. Uvedené však
podľa žalovaného súčasne vedie k záveru, že nie je možné jednoznačne preukázať ani to, že žalobca
práce vykonal a že ich vykonal riadne a bez vád. Uvedené tvrdenie je bez relevancie vo vzťahu k
správnemu záveru súdu prvej inštancie o nepreukázaní včasného uplatnenia vád žalovaným.
23. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v odôvodnení nedostatočne zdôvodnil,
prečo považoval svedkov za irelevantných a apriori zamietol ich výsluchu. Namietal teda, že ani dôkazy
navrhované zo strany žalovaného na preukázanie svojich tvrdení, ktoré boli predložené včas neboli
zo strany súdu akceptované. Odmietnutím vypočuť svedkov podľa žalovaného súd prvej inštancie
znemožnil žalovanému doložiť skutočnosť faktického upozornenia na nedostatky. Odvolací súd sa plne
stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že nevykonal výsluchy osôb navrhovaných
žalobcom a žalovaných, nakoľko navrhované osoby mali podľa spisového materiálu len potvrdiť
vykonanie diela žalobcom s vadami (č.l. 101). Uvedený záver je plne súladný so zásadou hospodárnosti
konania, nakoľko pri jednoznačnom závere súdu prvej inštancie o včasnom neuplatnení vád zo strany
žalovaného, je bezpredmetné v predmetnom konaní preukazovať, či dielo v skutočnosti nejaké vady
malo. Pokiaľ strana neoznámi vady bezodkladne nie je jej zo strany súdu možné v zmysle § 562
ods. 2 ObZ priznať nároky. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že vady bolo potrebné v súlade
s Obchodným zákonníkom riadne vytknúť. Žalobca v konaní tvrdil, že mu nikto nevytýkal kvalitu
vykonaných prác. Pričom, aj keby sa vyskytovali vady na diele, zo spisového materiálu je možné
usudzovať, že vady neboli žalovaným riadne vytknuté.
24. Žalovaný zároveň namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Žalovaný však
podľa odvolacieho súdu neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal. Preto uvedená odvolacia námietka ostala len vo všeobecnej rovine. Odvolací súd má
za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku dáva odpovede na všetky relevantné skutočnosti a
rozhodnutie napĺňa dikciu ustanovenia § 220 CSP. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj európsky súd pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje
súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.
Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno
posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s.
12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29.
mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie
napadnutý rozsudok splnil.
25. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným sobom nespochybnili ani
nevyvrátili podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,
odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie vo výroku
I. súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v
zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku
I. vecne správny potvrdil, nakoľko neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom. Odvolací
súd potvrdil napadnutý rozsudok aj vo výroku III. o trovách prvoinštančného konania, nakoľko súd prvejinštancie správne v súlade s § 255 a § 262 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade
so zásadou pomeru úspechu v konaní.
26. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
27. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané
neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d)
nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
28. Žalovaný podal odvolanie voči celému rozsudku, odvolací súd odvolanie žalovanie voči výroku II.
napadnutého rozsudku odmietol, ako podané neoprávnenou osobou, nakoľko bolo podané voči výroku,
ktorý nie je v neprospech odvolateľa.
29. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
proti žalovanému v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. Splnenie zákonných
podmienok pre aplikáciu § 257 CSP súd nezistil.
32. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených
§ 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.