Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/129/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3720200896
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3720200896.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Považská Bystrica, dieťa rodičov - matka: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, E. F., zastúpená
splnomocnenouzástupkyňou:JUDr.AnnaKubovičová,advokátka,sosídlomTatranská300/8,Považská
Bystrica a otec: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X/X, XX-XXX G., Poľská republika, zastúpený
splnomocnenouzástupkyňou:AgnieszkaWarian,sosídlomCorvikancelariaRadyPrawnego,ul.Wojska
Polskiego 3/117, 72-200 Nowogard, Poľská republika, o zníženie výživného, o odvolaní otca proti

rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 14P/13/2020-211 zo dňa 10. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Považská Bystrica, ako súd prvej inštancie, ďalej aj ako „okresný súd“ rozsudkom č. k.
14P/13/2020-211 zo dňa 10.10.2022 návrh otca na zníženie výživného zamietol. Zároveň rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že otec sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného na

maloletého zo sumy 220 eur na sumu 150 eur mesačne od júla 2019.
1.2 Mal zistené, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 3P/122/2015-200 (správne
3P/22/2015-200 - poznámka odvolacieho súdu) zo dňa 29.09.2016 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 5CoP/44/2017-336 zo dňa 20.09.2017 bol otec zaviazaný platiť na maloletého
výživné zvýšené zo sumy 150 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne. Otec mal v čase rozhodovania
potenciálny príjem 1.467,41 eur a v čase odvolacieho konania 896 eur. Následne za preukázané
považoval: - otec ako zamestnanec dňa 01.04.2016 uzatvoril so spoločnosťou KIDING TRANS Sp.

z o.o., so sídlom Lódž (ďalej len „KIDING TRANS“) pracovnú zmluvu, v ktorej sa strany dohodli, že
bude vykonávať prácu vodiča a že výška základnej mesačnej mzdy bude 4.000 PLN (peňažná mena
Poľska - poľský zlotý) brutto (viď č. l. 264 spisu sp. zn. 3P/22/2015), - otec si dňa 15.12.2018 prenajal
byt v obci G. s tým, že nájomné bolo dohodnuté na 300 PLN mesačne (č. l. 40 spisu), - v roku 2019
predajom spoluvlastníckeho podielu na byte č. X v C. získal 6.000 PLN (3/20-iny zo 40.000 PLN),
- otec sa chcel v septembri 2020 zamestnať ako policajt avšak nespĺňal zdravotné požiadavky na
výkon tejto práce, - nevlastní ani nehnuteľnosť ani motorové vozidlo (č. l. 195, 177 spisu). Ďalej mal

zistené, že - Okresný úrad práce Gryfice ku dňu 04.08.2021 evidoval 4 voľné pracovné miesta na pozíciu
automechanik s odmenou od 2.800 PLN do 4.800 PLN brutto a 10 voľných pracovných miest na pozíciu
vodiča nákladného vozidla s odmenou od 2.800 PLN do 8.500 PLN brutto (č. l. 158 až 194 spisu), -
pracovnýpomerotcavspoločnostiKIDINGTRANSbolrozviazanýdohodou,pričomdôvodomukončeniapracovného pomeru nebolo to, že by zamestnávateľ neodvádzal poistné, - výsluchom otca aj to, že tento
nemá ani byt, ani dom, ani automobil, - okrem maloletého má vyživovaciu povinnosť k 18-ročnej dcére
J., na ktorú platí výživné 252 PLN - v posledných 10 rokoch sa dvakrát oženil. Výsluchom matky mal

súd za preukázané aj to, že maloletý je už vyšší a ťažší ako ona, a teda musí mu kupovať pánske veci.
Chodí do 6. ročníka základnej školy. Do školy pritom musí chodiť autobusom, čo stojí 1 eur až 1,50 eur
denne v závislosti od prestupov kvôli počtu vyučovacích hodín. Obedy v škole stoja 0,80 eur denne.
Preukázaným bolo aj to, že minimálna mzda v Poľsku bola v roku 2017 - 2.000 PLN, v roku 2018 - 2.100
PLN, v roku 2019 - 2.250 PLN a v roku 2020 - 2.600 PLN.

1.3 Pokiaľ ide o lekárske správy z USG vyšetrení otca pri hodnotení súd vychádzal nielen z toho, že tieto
sú jednak neaktuálne (posledné vyšetrenie bolo vykonané v roku 2017 t. j. takmer 3 roky pred podaním
návrhu), ale najmä z toho, že hoci tieto správy potvrdzujú, že otec má určitý nález, tieto správy už
nepotvrdzujú, že by tento nález mal negatívny dopad na jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť.
1.4 Súd neuveril tomu, že otec v spoločnosti KIDING TRANS zarábal iba 2.000 resp. 2.100 resp. 2.250
PLN. Nepravdivosť potvrdenia zamestnávateľa (č. l. 13, 35 spisu), „Zmluvy o objednávke“ (č. l. 15,

61 spisu), pracovnej zmluvy (č. l. 16, 49 spisu) a potvrdenia (č. l. 18, 45 spisu) vyplýva z pracovnej
zmluvy, v ktorej si otec dohodol so zamestnávateľom KIDING TRANS mzdu vo výške nie iba 2.000 PLN,
resp. 2.100 PLN ale 4.000 PLN (túto pracovnú zmluvu pritom otec súdu predložil už v konaní sp. zn.
3P/22/2015 ako dôkaz pre účely odvolacieho konania). V konaní totiž nebol preukázaný žiadny rozumný
dôvod, prečo by otec v situácii, keď v KIDING TRANS pôvodne zarábal 4.000 PLN tento zrazu súhlasil

so znížením svojej mzdy o polovicu.
1.5 Neuveriteľné bolo aj to, že otec v roku 2018 zarábal ako zamestnanec K. B. iba 2.100 PLN (viď
potvrdenie na č. l. 14, 53 spisu), pretože vychádzal z toho, že pokiaľ otec v KIDING TRANS zarábal
4.000 PLN, nemal žiadny dôvod zamestnať sa u zamestnávateľa, ktorý by mu platil iba 2.100 PLN. Za
tejto situácie bolo teda zrejmé, že hoci v zmluve bola uvedená iba mzda 2.100 PLN (čo bola v roku 2018

minimálna mzda v Poľsku), K. B. otcovi poskytoval plnenia aj nad rámec sumy dohodnutej v zmluve.
1.6 Neuveril ani tomu, že otec po 01.05.2020 zarába iba 2.600 PLN (viď dohoda o zmene pracovnej
zmluvy č. l. 72, 82 p.v. spisu). Aj v tomto prípade totiž platí, že dôvodom prečo je v listine uvedená suma
iba 2.600 PLN, je to, že v roku 2020 bola minimálna mzda v Poľsku práve 2.600 PLN a možno teda
predpokladať, že KIDING TRANS otcovi poskytoval plnenia aj nad rámec sumy dohodnutej v zmluve (a

to s prihliadnutím na to, že práve KIDING TRANS otcovi už v roku 2016 platil podstatne vyššiu sumu -
4.000 PLN mesačne). K výpovedi otca uviedol, že súd neuveril jeho tvrdeniu o tom, že pracovný vzťah
so spoločnosťou KIDING TRANS rozviazal dohodou, že po znížení rozsahu pracovného času KIDING
TRANS prestal platiť odvody na dôchodkové poistenie. Toto tvrdenie totiž poprela samotná spoločnosť
(č. l. 198 spisu). Ostatným listinným dôkazom súd uveril a vychádzal z nich, pretože v konaní nebola

spochybnená ich pravdivosť a pravosť.
1.7 Po právnej stránke súd rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona č.
36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“).
1.8 Pokiaľ otec vo svojom návrhu tvrdil, že jeho zárobkové možnosti už nezodpovedajú sume 1.467,41
eur, ale iba sume 384,49 eur, takéto zníženie príjmu by skutočne mohlo byť za určitých podmienok

považované za takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Základným
predpokladom na takéto zníženie výživného by však bolo to, aby sa príjem otca takýmto zásadným
spôsobom skutočne znížil. V konaní však nebolo preukázané, že príjem otca sa skutočne znížil iba na
2.250 PLN mesačne. Pokiaľ totiž otec predložil rôzne zmluvy a potvrdenia, podľa ktorých je jeho príjem
2.000 PLN až 2.600 PLN, súd týmto listinným dôkazom neuveril a to z dôvodu, že ich nepravdivosť

vyplýva z iného dôkazu, ktorý tiež predložil a to z pracovnej zmluvy zo dňa 01.04.2016. Ak si totiž otec
dňa 01.04.2016 dohodol práve so zamestnávateľom KIDING TRANS mzdu vo výške 4.000 PLN (viď č.
l. 264 spisu sp. zn. 3P/22/2015) bolo by absurdné, aby otec cca o rok neskôr (01.08.2017) akceptoval
to, že tento zamestnávateľ mu v skutočnosti vypláca iba polovicu dohodnutej sumy. Vzhľadom na
neuveriteľnosť toho, že by otec súhlasil so znížením mzdy zo 4.000 PLN na 2.000 PLN súd potom

dospel k záveru, že ak sú v predmetných potvrdeniach a zmluvách uvedené sumy zhodné s vtedajšou
minimálnou mzdou v Poľsku, zamestnávatelia otcovi poskytovali plnenia aj nad rámec súm uvedených
v potvrdeniach. Pretože súd neuveril potvrdeniam o výške príjmu predložených otcom, a pretože
v konaní nebola ani inými dôkazmi preukázaná skutočná výška príjmu otca, súdu neostala iná možnosť,
než pri stanovovaní výšky výživného vychádzať z tzv. potencionálneho príjmu. Z vyjadrenia Úradu práce

v Gryficach pritom vyplýva, že tento úrad ku dňu 04.08.2021 evidoval 4 voľné pracovné miesta na pozíciu
automechanik s odmenou od 2.800 PLN do 4.500 PLN brutto a 10 voľných pracovných miest na pozíciu
vodiča nákladného vozidla s odmenou od 2.800 PLN do 8.500 PLN brutto (č. l. 158, 194 spisu). Bolo
teda zrejmé, že otec by mohol dosiahnuť príjem 4.500 PLN ako automechanik, resp. 8.500 PLN akovodič, keďže otec ako vodič pracoval vo Veľkej Británii (viď č. l. 83 spisu), zjavne by takúto prácu mohol
vykonávať aj v Poľsku.
1.9 Vzhľadom na potreby 13,5 ročného dieťaťa, na potenciálny príjem otca 4.500 PLN (čo zodpovedá

987,- eur) a na to, že otec ešte platí výživné 250 PLN na iné svoje dieťa, súd dospel k záveru, že
adekvátne výživné v súdenej veci je minimálne 220 eur mesačne. Keďže práve takéto výživné má
otec platiť aj na základe rozsudku č. k. 3P/22/2015-20 zo dňa 29.09.2016, súd návrh otca na zníženie
výživného zamietol.
1.10 Pre úplnosť súd uviedol aj to, že listiny predložené otcom nijakým spôsobom nepreukázali, že by

jeho zdravotný stav bol natoľko nepriaznivý, že by mu bránil uplatniť sa na trhu práce. Ak sa aj otec
uchádzal o miesto na polícii, pričom lekár uviedol, že nie je spôsobilý na túto prácu, žiadalo sa uviesť,
že takéto posúdenie ešte nepreukazuje, že by nebol spôsobilý na prácu, na ktorú je kvalifikovaný t. j.
ako vodič prípadne automechanik.
1.11 O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“).

2. Proti rozsudku okresného súdu podal otec prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne odvolanie zo
dňa 15.11.2022.
2.1 Napadnutý rozsudok spochybňoval z dôvodu 1. chybného ohodnotenia skutočného stavu, ktoré je
založené na predpoklade, že zárobkové možnosti otca sú 1.467,14 eur v situácii, kedy otec vzhľadom na

svoj zdravotný stav nemal možnosť vykonávať zamestnanie vodiča alebo policajta (čo bolo potvrdené
príslušným dokumentom), nikdy nebol profesionálnym mechanikom a v súvislosti s tým jeho skutočné
zárobkové možnosti neprekračujú čiastku 2.500 PLN netto, 2. nezohľadnenia dokumentov, ktoré otec
predložil vrátane prehlásenia o tom, že nemôže vykonávať prácu policajta, ako aj potvrdenia o tom,
že je nezamestnaný od 21.11.2021, 3. že zárobkové možnosti boli stanovené na základe príjmu brutto

a nie netto.
2.2 Navrhol preto zmenu napadnutého výroku vo forme zníženia prídavkov na maloletého stanovených
na základe rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 3P/22/2015-200 z doterajšej čiastky
220 eur na čiastku 150 eur splatných do 20. dňa každý mesiac, počnúc júlom 2019 a prípadne zrušenie
napadnutého rozsudku a postúpenie veci na opätovné posúdenie súdom a vykonanie dokazovania

z dokumentu priloženého k tomuto odvolaniu týkajúceho sa zárobkových možností otca.
2.3 Následne otec zdôraznil, že jeho zárobkové možnosti sú na značne nižšej úrovni ako stanovil
okresný súd. On už mnoho rokov nevykonáva prácu vodiča. Po podaní návrhu sa snažil o získanie
práce policajta. Počas vyšetrení boli u neho zistené problémy so zrakom (poškodenie oka, odlúčenie
sietnice), ktoré mu neumožnili vykonávať prácu v polícii. Uvedené ochorenie diskvalifikuje otca nielen

pre výkon práce policajta, ale aj pre výkon práce profesionálneho vodiča. Všeobecne je známe, že
vodiči majú povinnosť absolvovať pravidelné vyšetrenia, na základe ktorých budú alebo nebudú môcť
vykonávať určenú prácu. Potvrdená vada zraku, vrátane poškodenia sietnice, hoci nie je prekážkou
vlastniť oprávnenie viesť vozidlá pre súkromné účely (osobné vozidlá) znemožňuje vykonávanie práce
profesionálneho vodiča. V tomto rozsahu je poškodenie zraku trvalé a zvyšujúci sa vek otca môže mať

za následok jedine zhoršenie zdravotného stavu. Preto bolo tvrdenie súdu vo veci, že otec by mohol
vykonávať prácu vodiča a zarábať od 2.800 PLN do 8.500 PLN mesačne chybné. Vyššie uvedené
nemá oporu ani za jeho súčasnej situácie, konkrétne ak je nezamestnaný a môže vykonávať jedine
príležitostné práce. Momentálne je - už rok - nezamestnaný, bez nároku na príspevok a jeho príjem
neprekračuje čiastku 2.500 PLN mesačne. Ak by sa aj predpoklad súdu, že otec by mohol vykonávať

zamestnanie automechanika dalo považovať za správne, treba myslieť na to, že on nikdy takúto prácu
nevykonával, teda nemá v tejto oblasti žiadne skúsenosti. Zohľadňujúc skutočnosť, že otec ukončil
odbornú školu a získal oprávnenie vykonávať prácu automechanika pred 25 rokmi a nemá skúsenosť
s novými technológiami, jeho zárobkové možnosti sú na oveľa nižšej úrovni ako zárobkové možnosti
skúsených automechanikov. V tejto situácii je nespochybniteľné, že jeho príjem v tomto odbore by

nepresiahol čiastku 3.000 PLN, čo zodpovedá čiastke 638,30 eur.
2.4 Podľa otca za chybné je potrebné uznať predpoklad súdu týkajúci sa zárobkových možností
hodnotených podľa hodnoty brutto t. j. pred zdanením, a nie ako má byť správne podľa hodnoty netto.
Neberúc už do úvahy prácu profesionálneho vodiča (vzhľadom na skutočnosť, že už nemá možnosť túto
prácu vykonávať) tak by on, ak by mal možnosť získať najvyšší predpokladaný príjem automechanika

(čo je z dôvodov vyššie uvedených málo pravdepodobné) mohol získať odmenu vo výške 4.800 PLN
brutto, čo by predstavovalo príjem 3.602 PLN netto (766,40 eur) a to je mzda, ktorú by mohol otec
v najlepšom prípade reálne získať. Ďalej zdôraznil, že jeho opísané finančné problémy pretrvávajú užniekoľko rokov a v tomto smere sa žiadnym spôsobom nedá považovať za správne tvrdenie súdu, že
on s cieľom vyhýbať sa vyživovacím povinnostiam nevyužíva svoje zárobkové možnosti.
2.5 Otec tiež vytýkal súdu, že pri preskúmavaní predmetnej veci nezohľadnil jeho zdôvodnené potreby.

Opätovnepretouviedol,žebolod15.12.2018prinútenýprenajaťsibytvobciPłot.Dovtedybývalvdome,
ktorého spolumajiteľom bol jeho brat, a ktorý musel po smrti brata a matky opustiť. Z toho dôvodu
otec znáša mesačné náklady z titulu nájomného vo výške 300 PLN (približne 70,38 eur). Okrem toho
náklady na bývanie zahrňujúce elektrickú energiu vo výške 120 PLN mesačne, vodu vo výške 60 PLN
mesačne, vykurovanie vo výške 6.000 PLN ročne. Celkové náklady na bývanie sa pohybujú na úrovni

minimálne 980 PLN mesačne (okolo 208 eur). Okrem toho aj náklady na svoje stravovanie 6.000 PLN
mesačne (okolo 12,76 eur - podľa prekladateľa ide o matematickú chybu, v tomto prípade je to 47,02 pri
kurze 4,71). Tiež musí znášať náklady na svoju liečbu, nákup ošatenia a obuvi, hygienické a kozmetické
potreby. Momentálny príjem - po úhrade prídavkov v terajšej výške, ako aj po uhradení nákladov na
bývanie neumožňuje otcovi znášať nevyhnutné životné náklady, hoci aj v minimálnom rozsahu. Rovnako
treba zdôrazniť, že otec nemá žiaden majetok a vyživuje aj J. H., na ktorú prispieva sumou 250 PLN

mesačne(53eur).Vtejtosituáciinietpodľanehopochýb,žejehofinančnásituácia,zvlášťjehozdravotný
stav a aktuálne reálne zárobkové možnosti mu neumožňujú zúčastňovať sa na vyživovacej povinnosti
maloletého v doterajšej výške.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 21.02.2023 uviedol, že sa naďalej pridržiava svojho prednesu,

ktorý bol prezentovaný na súdnom pojednávaní, kde bolo doporučené, aby bol návrh otca zamietnutý.
Podľa neho otec dlhodobo preukazuje svoj nezodpovedný prístup k plneniu svojej rodičovskej povinnosti
- vyživovacej povinnosti. Pokiaľ otec uvádza akú prácu nemôže vykonávať vzhľadom na jeho zdravotný
stav a zvyšujúci sa vek, dáva do pozornosti, že neuviedol akú prácu by bol schopný vykonávať. Uvádza
vadu zraku, ktorá mu bráni vykonávať prácu policajta, ale aj profesionálneho vodiča, ale zároveň

mu vada zraku umožňuje a nie je prekážkou vlastniť vodičské oprávnenie. Z toho vyplýva, že by
bol schopný absolvovať cestu za prácou a zamestnať sa. Vzhľadom k tomu, že si aktuálne svoju
vyživovaciu povinnosť, plní je zrejmé, že má príjem, ktorý nedokladoval na súdnom pojednávaní a ktorý
pravdepodobne zamlčal. Matka má taktiež zdravotné problémy, ktoré musí prekonať, aby neprišla
o zamestnanie, nakoľko zabezpečuje celkovú starostlivosť o maloletého a to sama. V aktuálnej situácii,

kedy nastalo výrazné zdražovanie, má táto zvýšené výdavky spojené so zabezpečovaním potrieb pre
maloletého. Povinnosťou rodiča je riadne sa zamestnať, aby zabezpečil finančné prostriedky na výživu
maloletého dieťaťa a taktiež osobné a majetkové pomery by nemali byť na ťarchu výživy maloletého.

4. Matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 23.02.2023 uviedla, že po

rozsiahlom dokazovaní súd dospel ku správnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých správne
rozhodol, keď návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému zamietol.
4.1 Podľa nej otec uvádzal zámerne neúplné a nepravdivé informácie ohľadom svojho príjmu
asociálnehostatusuužvosvojomnávrhunazníženievyživovacejpovinnosti,akoajvpodanomodvolaní
voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Tvrdil, že jeho príjem je cca vo výške minimálnej mzdy, pričom

dlhoročne nie je schopný svoj príjem zvýšiť lebo má zdravotné problémy. Súd správne dôvodil, že otec
neuviedol žiadny rozumný dôvod, prečo by dobrovoľne pracoval v spoločnosti KIDING TRANS v roku
2018 za polovičnú mzdu 2.000 PLN v porovnaní so mzdou 4.000 PLN, ktorú mal dohodnutú v pracovnej
zmluve z roku 2016 v tej istej spoločnosti.
4.2 Vo svojom návrhu otec uviedol, že nie je ženatý, že nemá žiadnu rodinu, ktorá by mu mohla pomáhať.

Medzičasom sa však zjavne jeho situácia zmenila k lepšiemu, keďže sa oženil. Ťažko sa dá uveriť,
že otec by sa oženil a založil si rodinu, ak by žil len z minimálnej mzdy a mal tak závažné finančné
problémy, že mu nezostávajú peniaze ani na nevyhnutné životné potreby, čím v návrhu argumentoval.
Skutočnosť,žeotecpracujeazaložilsirodinupotvrdilamatkebývalámanželkaotcaA.L.H.vkonverzácii
cez sociálnu sieť. Jeho súčasná manželka zverejnila svadobnú fotografiu, ktorú predkladá ako dôkaz.

Uviedla tiež, že dcéra J. H., o ktorej otec tvrdí, že na ňu stále platí výživne po cca 50 eur, je už
dospelá, pracuje a má založenú svoju vlastnú rodinu. Keďže otec úhradu výživného v prospech dcéry J.
nepreukázal, matka mala za to, že opäť nehovoril pravdu a výživné na dcéru neplatí. Ďalej sa otec pod
ťarchou dôkazov na pojednávaní priznal, že byt, v ktorom žije, patrí jeho terajšej svokre. Uviedol, že jej
je vďačný, že tam môže bývať, preto ani jeho údajné náklady v súvislosti s bývaním matka nepovažuje

za pravdivé. Tieto ani nijakým spôsobom nepreukázal, z čoho sa dá usudzovať, že nájomné svokre
neuhrádza. Otec sa tiež snažil v konaní pred súdom zatajiť, že predal so svojimi príbuznými rodinný
dom, v ktorom dovtedy býval. Skutočnosť, že prostriedky, ktoré z predaja získal, nepoužil na úhradu
dlžného výživného, ktoré voči synovi stále má, preukazuje že odmieta na syna dobrovoľne platiť.4.3 Ďalej matka uviedla, že otec nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by zdravotné problémy, ktoré
v návrhu uviedol, mali dopad na výkon jeho zárobkovej činnosti. Pravdou zostáva, že otec zjavne
nebol nijak zdravotne hendikepovaný v súvislosti s výkonom zárobkovej činnosti, keďže v odvolaní

sám potvrdil, že po podaní návrhu v tomto konaní sa uchádzal o pracovné miesto policajta, kde sa
predpokladá dobrý zdravotný stav a kondícia, čo je v ozbrojených zložkách každoročne preverované.
Z toho vyplýva, že jeho zdravotný stav vôbec nebol taký zlý ako argumentoval vo svojom návrhu, práve
naopak bol natoľko dobrý, že si trúfal uchádzať sa o miesto v polícii. Od počiatku preto jeho návrh ona
považuje za nedôvodný a postavený na klamstvách.

4.4 V rámci odvolania už otec vyššie uvádzané zdravotné problémy nespomínal. Odvolanie opiera
o problémy s odlúčením sietnice, z dôvodu ktorého ho neprijali do policajného zboru, pričom tento
zdravotný problém ho má údajne diskvalifikovať aj na výkon práce profesionálneho vodiča. Podľa matky
otec ničím nepreukázal, že by skutočne popisované zdravotné problémy so zrakom mal, že tento stav
je trvalý a akým spôsobom má dopad na jeho zárobkovú činnosť. Ide len o tvrdenie otca, že nemôže
vykonávať prácu profesionálneho vodiča, ktorému však ťažko veriť, keďže si neustále vymýšľa rôzne

dôvody, aby výživné nemusel platiť. Podľa voľne dostupných informácií na internete sa dá odlúčenie
sietnicepriskorejdiagnostikeľahkoliečiťbezoperatívnehozásahu,vneskoršíchprípadochoperatívnym
zásahom, preto zdravotné problémy nemusia byť trvalého charakteru. Dá sa predpokladať, že ak otec
skutočne trpí zdravotným problém, bol mu zistený včas, keďže sa naň prišlo v súvislosti s výberovým
konaním do policajného zboru a nie z dôvodu zlých subjektívnych pocitov otca.

4.5 Ďalej matka mala za to, že celý návrh otca je len účelovým tvrdením bez pravdivého základu v snahe
znížiť vyživovaciu povinnosť k synovi, ktorého od narodenia otec netúži vidieť, nemá k nemu žiadny
citový vzťah a berie ho len ako záťaž v súvislosti s platením výživného. Otec vôbec netuší, ako syn
vyzerá, na koho vlastne platí výživné. Keď bol otec na pojednávaní, nedoniesol pre syna nič, nechcel sa
s ním stretnúť, i keď ona by tomu nebránila. O maloletého sa vôbec nezaujíma, nezaplatil zameškané

výživnéodmarca2015donovembra2019,aktorématkaterazvymáhaexekučne.Otecajztohtodôvodu
nemôže oficiálnym spôsobom priznať výšku svojho skutočného zárobku, lebo si je dobre vedomý, že
by boli okamžite exekuované v prospech maloletého syna. V minulosti tvrdil, že by chcel tento záväzok
splácať po 50 eur, ale keď zistil, že sa dá povinnosť obísť nepriznávaním svojho príjmu, neposlal nikdy
nič.

4.6 Ďalej matka uviedla, že nerozumie argumentácii otca v odvolaní, že nie je schopný vykonávať prácu
automechanika, keď zjavne má v tejto oblasti niekoľkoročnú prax. Prácu automechanika vykonával
v roku 2018 a 2019 pre spoločnosť KIDING TRANS a v roku 2018 aj pre spoločnosť P.U.H. TRANS-
SLAW K. B., kde bol vodičom a mechanikom nákladného vozidla, čo preukázal pri podaní svojho návrhu
pracovnými zmluvami. Otec dlhodobo zavádza a účelovo klame, nepriznáva svoje skutočné príjmy,

neustálesavyhovárananovézdravotnéproblémy,ktorémualevskutočnostinebrániavykonávaťprácu.
Ona však ako matka nemôže znášať všetky náklady sama, už teraz je odkázaná na pomoc svojej matky,
ktorá jej v prípade chýbajúcich finančných prostriedkov vypomáha.
4.7 V súvislosti s tým, že nie je možné zistiť skutočné zárobkové pomery otca, ktorý dlhodobo klame
o svojich príjmoch, účelovo uzatvára zmluvy, v ktorých je deklarovaná len minimálna mzda, mala matka

za to, že súd by mal vychádzať z predpokladanej sumy, ktorú určuje § 63 ods. 1 Zákona o rodine a to,
že priemerný mesačný zárobok otca je 20-násobok sumy životného minima.
4.8 Pokiaľ otec argumentuje, že nemôže vykonávať prácu vodiča, existuje množstvo iných povolaní,
ktoré by mohol vykonávať napríklad operátor výroby, kde by zarobil podstatne vyššiu sumu ako len
minimálnu mzdu.

4.9 Ďalej matka uviedla, že maloletý je alergik, že dochádza s ním polročne k lekárke do Martina, na
alergiu užíva lieky a kvapky do nosa, nosí okuliare, raz ročne navštevuje ambulanciu očnej lekárky a aj
kontrolu srdca na kardiológii, nakoľko má šelest na srdci, preto je pravidelne pozorovaný. V súvislosti
s vyšetreniami syna má náklady na cestovné do lekárskych zariadení a na zakúpené lieky. Ďalej platí
maloletému cestovné z D. do E. F., kam chodí na základnú školu, platí mu obedy v škole 40 eur, kupuje

školské pomôcky, prezuvky, oblečenie, tenisky na telesnú výchovu, doma nakupuje stravu, oblečenie,
obuv, kozmetiku, vitamíny, bežné veci (bicykel, lopty, spoločenské hry, knihy, telefón). Náklady na syna
sa neustále zvyšujú a zníženie výživného pre ňu ako samoživiteľku je nepredstaviteľné.
4.10 Matka tiež uviedla, že v súčasnej dobe aj ona rieši svoje zdravotné problémy, v dôsledku ktorých
berie lieky, podávajú jej infúzie, obstreky. Napriek tomu stále pracuje, zdravotný stav sa snaží riešiť zatiaľ

rehabilitáciami, ale žiadny lekár jej nezaručuje, že sa jej bez operačného zákroku zdravotný stav zlepší.
Tiež sa lieči v súvislosti s bolesťami krčnej chrbtice a na štítnu žľazu, dlhodobo užíva lieky a navštevuje
ambulanciu endokrinológie v Martine, s čím súvisia aj zvýšené cestovné náklady.4.11 K svojím pomerom uviedla, že stále pracuje v spoločnosti Tescoma v Púchove, kam z bydliska
denne dochádza cca 15 km, náklady na cestovné sú cca 120 eur, ktoré musí vynaložiť zo svojho čistého
mesačného príjmu, ktorý je cca 700 eur mesačne, ktorý dosahuje aj napriek preukázaným zdravotným

problémom. Pri súčasných cenách potravín a tovarov žijú so synom veľmi skromne, preto výživné vo
výške 220 eur už nie je pre maloletého syna dostačujúce, najmä keď to je jediný spôsob, ktorým sa
otec podieľa na jeho výžive. Vzhľadom na vek, vzrast, odôvodnené potreby maloletého a enormne
zvyšujúce sa náklady na zabezpečovanie bežných životných potrieb sú splnené podmienky aj na
zvýšenie vyživovacej povinnosti v prospech maloletého, ktoré bude ona nútená riešiť. Napriek všetkým

týmto ochoreniam matka zabezpečuje svojmu synovi každodennú starostlivosť, teda musí byť nielen
schopná zarobiť peniaze, ale aj fyzicky vykonávať úkony súvisiace so starostlivosťou o maloletého, otec
v tomto smere úplne absentuje.
4.12 Podľa matky všetky tvrdenia a argumentácie otca smerujú len k jedinému, a to akýmkoľvek
spôsobom docieliť zníženie výživného a neštítiť sa klamať, podvádzať a dlhodobo cielene pracovať na
tom, aby jej nemusel prispievať na syna žiadne výživné resp. len v minimálnej výške, a aby jej nemusel

doplatiť zameškané výživné. Otec odignoroval posledné pojednávanie, lebo zjavne nechcel odpovedať
na jej otázky a otázky súdu, keďže na jedinom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil pod tlakom okolností
priznal skutočnosti, ktoré neboli v jeho prospech a preukázali, že je nedôveryhodnou osobou. Súd mal
možnosť viackrát sa presvedčiť, že otec klame.
4.13 Na záver matka uviedla, že aj keď otec trval na návrhu na zníženie výživného, proti rozsudku,

ktorým bol zamietnutý jeho návrh, sa odvolal, ale naďalej počas celej doby súdneho konania až doposiaľ
pôvodne určené výživné platí. Teda je schopný platiť takto určené výživné, aj keď z účtu svojej manželky.
Teda aj manželka otca má vedomosť o jeho vyživovacej povinnosti a plní ju zo svojho účtu, keďže otec
ako jej manžel účet zámerne nezriaďuje, aby exekútor z neho nerealizoval platby.
4.14 Vzhľadom na vyššie uvedené matka navrhla súdu druhej inštancie rozsudok okresného súdu

potvrdiť ako vecne a právne správny v zmysle § 387 CSP a priznať jej v odvolacom konaní náhradu trov
konania a právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

5. Otec sa k odvolaniu matky ani vyjadreniu kolízneho opatrovníka písomne nevyjadril.

6. Matka na vyjadrenie kolízneho opatrovníka písomne nereagovala a ani kolízny opatrovník na jej
vyjadrenie.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané

včas (§ 362 CMP), účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP, §
7 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67
CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario), postupom podľa § 378 ods. 1

v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

8.Vdanejvecisaotecnávrhompodanýmdňa01.04.2020domáhalzníženiavýživnéhonamaloletédieťa
z doterajšej sumy 220 eur mesačne (rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 3P/22/2015-200
zo dňa 29.09.2016, právoplatný dňa 16.11.2017) na sumu 150 eur mesačne počnúc od júla 2019

poukazujúc na príjem na úrovni minimálnej mzdy (1.638,78 PLN, čo zodpovedá 384,49 eur), zdravotný
stav a výdavky spojené s prenájmom bytu.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd rozhodol vecne správne, keď
napadnutým rozsudkom návrh otca na zníženie výživného zamietol.

10. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle §
78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Pod pojmom „zmena pomerov“
rozumie zákon len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť
o podstatné zmeny v týchto skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ pôvodného rozhodnutia

(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/72/2020 z 23.09.2020).

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania otca a celého spisového materiálu
ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, mal za to, že súd prvej inštancie vykonal dostatočnédokazovanie a správne porovnal pomery účastníkov v čase posledného rozhodovania o výživnom
(rok 2017) a v čase rozhodovania o zmene. Na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam. V konaní totiž nebolo preukázané, že príjem otca sa skutočne znížil iba na 2.250

PLN mesačne. Bolo dôvodné vychádzať z tzv. potencionálneho príjmu 4.500 PLN (987 eur) pri práci
automechanika. Ani nepriaznivý zdravotný stav nebol preukázaný v tom smere, že by otcovi bránil
uplatniť sa na trhu práce ohľadom práce, na ktorú je kvalifikovaný. Správne preto uzavrel, že na strane
otca nedošlo k podstatnej zmene pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorá by zníženie
výživného odôvodňovala, na základe čoho návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol. Aj

odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP.
Odvolací súd podľa § 387 CSP konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne
odkazuje.

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že zmena pomerov musí
byť významná a trvalá, pričom sa posudzuje komplexne - porovnaním stavu v čase pôvodného

rozhodnutia a v čase rozhodovania o zmene. Rozhodujúcimi kritériami sú odôvodnené potreby dieťaťa
a možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Tieto kritériá v prejednávanej veci neboli zmenené
v neprospech otca tak, aby odôvodňovali zníženie výživného. „Zníženie výživného musí byť výnimočné,
t. j. môže sa udiať iba za situácie, že dôjde k takej zmene pomerov na strane povinného rodiča, ktoré
negatívne ovplyvňujú jeho ekonomickú, majetkovú, respektíve inú situáciu, čo má negatívny vplyv na

platenie výživného. Ide napríklad konkrétne o také zhoršenie zdravotného stavu, resp. vážne zdravotné
problémy, ktoré spôsobia pokles príjmu povinného rodiča (napr. znížená miera funkčnej schopnosti
pracovať) alebo nastane nemožnosť povinného rodiča zabezpečiť si prácu, a teda zdroj príjmu, z dôvodu
zlej rodinnej situácie (napríklad trvalá starostlivosť o člena rodiny), alebo iné významné skutočnosti nie
prechodného charakteru, pri ktorých dôjde k takému zhoršeniu pomerov na strane povinného rodiča,

že je možné ustáliť, že predmetné výživné povinný rodič nebude schopný platiť (z Rozsudku Krajského
súdu v Nitre zo dňa 29. 4. 2021, sp. zn. 7CoP/2/2021).“ Odvolací súd podotýka, že citovaný právny názor
je súladný so zásadou najlepšieho záujmu dieťaťa vyjadrenou v čl. 5 Zákona o rodine, ktorá musí byť
prioritným hľadiskom pri rozhodovaní vo veciach maloletých.

13. Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní otcom vznesené a
oboznámiac sa i s vyjadrením matky ako i kolízneho opatrovníka ich nepovažuje za také skutočnosti,
ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť alebo zvrátiť výsledky doterajšieho dokazovania vykonaného okresným
súdom a jeho záver.

14. Na margo odvolacích námietok otca v prvom rade uvádza, že otec sa mýli, keď spochybňuje
rozsudok z dôvodu chybného ohodnotenia skutočného stavu, založeného na predpoklade, že zárobkové
možnosti otca v sume 1.467,14 eur v jeho situácii mu neumožňujú vykonávať zamestnanie vodiča
alebo policajta s ohľadom na zdravotný stav. Uvedený príjem sa totiž konštatuje v predchádzajúcom
rozhodnutíozvýšenívýživnéhoatovrozsudkuOkresnéhosúduPovažskáBystricač.k.3P/22/2015-200

zo dňa 29.09.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č. k. 5CoP/44/2017-336 zo dňa
20.09.2017. Okresný súd vychádzal z potencionálneho príjmu automechanika v sume 4.500 PLN (987
eur) a to potom ako konštatoval, že otec neuviedol žiadny rozumný dôvod, prečo by dobrovoľne
pracoval v spoločnosti KIDING TRANS v roku 2018 za polovičnú mzdu 2.000 PLN, v porovnaní
so mzdou 4.000 PLN, ktorú mal dohodnutú v pracovnej zmluve z roku 2016 v tej istej spoločnosti.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že otec na uvedené vyhodnotenie súdu v odvolaní
nereagoval. Uviedol len, že suma mala byť uvedená v netto vyjadrení. Aj keď s uvedeným možno
súhlasiť, nemala by však takáto nižšia výška podstatný vplyv na rozhodnutie. K tvrdeniu otca, že
prácu automechanika napriek vyučeniu nikdy nevykonával je potrebné dať do pozornosti potvrdenie
o príjmoch od spoločnosti KIDING TRANS z 08.04.2019 (č.l. 45 spisu), z ktorého vyplýva, že otec

je zamestnaný v ich firme od 08.07.2018 na základe pracovnej zmluvy na neurčitú dobu na pozícii
„mechanik samochodowy“ v preklade automechanik. Okrem toho otec na pojednávaní dňa 07.09.2020
(č.l. 83 spisu) na otázku sudcu uviedol, že on v Poľsku nikdy nepracoval ako vodič nákladného vozidla,
ale ako automechanik, pričom ako vodič nákladného vozidla pracoval cca iba 2 mesiace, keď žil
vo Veľkej Británii. Podľa odvolacieho súdu aj pri stave nezamestnanosti nemal okresný súd dôvod

vychádzať z otcom tvrdenej sumy 2.500 PLN vzhľadom na dôvody skončenia pracovného pomeru
dohodou u posledného zamestnávateľa (dôvodom nebolo to, že by zamestnávateľ neodvádzal poistné
ako to otec tvrdil). Čo sa týka zdravotných problémov otca, tieto mu síce znemožnili vykonávať prácu
policajta, ale nepreukázal taký trvalý stav poškodenia zraku, pre ktorý by nemohol vykonávať prácuautomechanika. Pokiaľ otec v odvolaní navrhoval vykonanie dokazovania z dokumentu priloženého
k odvolaniu týkajúceho sa zárobkových možností, tak z obsahu spisu nevyplýva, že by k nemu priložil
akúkoľvek listinu (podanie nie je označené ani v prílohe), prípadne ju predložil dodatočne. Odvolací súd

tak zdôrazňuje, že tvrdenia otca o podstatnej negatívnej zmene v jeho pomeroch ostali len v rovine
jeho tvrdení, bez predloženia vierohodných dôkazov. Navyše konštatuje aj to, že otcovi zrejme ubudla
vyživovacia povinnosť k dcére J. H.. Na vyjadrenie matky k jeho odvolaniu, ktorá ubudnutie vyživovacej
povinnosti tvrdila, nereagoval popierajúcim tvrdením a preukázaním. Napokon je potrebné uviesť, že
matkapoukázalaajnato,žeotecsidoterajšiuvyživovaciupovinnosťplní,apretozhodujúcsaskolíznym

opatrovníkom je zrejmé, že tento má príjem, ktorý nedokladoval na súdnom pojednávaní a ktorý
pravdepodobne zamlčal.

15. Odvolací súd poukazuje aj na to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že na strane maloletého
došlo k zvýšeniu potrieb v súvislosti s jeho vekom, školskou dochádzkou a zdravotným stavom, čo
taktiež bráni zníženiu vyživovacej povinnosti zo strany otca, ktorý navyše, sa o dieťa reálne nezaujíma

a ani sa s ním nestretáva. Vzhľadom na uvedené nemal v prejednávanej veci pochybnosti o dôvodnosti
zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného na maloletého. Stotožnil sa preto s rozsudkom súdu
prvej inštancie a ako vecne správny ho potvrdil vrátane výroku o trovách konania, ktorým bolo v zmysle
ust. § 52 CMP rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

16. Matka v rámci odvolacieho návrhu navrhla priznať jej v odvolacom konaní náhradu trov konania
a právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

17. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

18. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

19. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé.

20.VmimosporovýchkonaniachupravenýchCMPplatívychádzajúczcitovanýchzákonnýchustanovení
zásada, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, čo znamená, že každý
z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady aj výnimku

a to v zmysle § 55, umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na
okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov
konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady
trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, zároveň je však potrebné
zdôrazniť, že pre aplikáciu ustanovenia § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.

21. K návrhu matky priznať jej trovy odvolacieho konania je potrebné v prvom rade uviesť, že uvedené
žiadala bez toho, aby konkrétne uviedla prečo ňou uplatnený nárok možno spravodlivo požadovať
s poukazom na ust. § 55 CMP. Aj napriek tomu však neboli ani zistené také dané osobitné okolnosti
pre aplikáciu tohto ustanovenia. Otec si uplatňoval v odvolacom konaní svoje právo na súdnu ochranu.

Súčasťou tohto práva je aj právo podať odvolanie a preto nemožno konštatovať, že by odvolacie
konanie bolo neodôvodnene vyvolané. Ako z vyššie uvedeného vyplýva pre aplikáciu ust. § 55 CMP
nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. Odvolací súd preto nevzhliadol žiadny spravodlivý
dôvod, pre ktorý by mala byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania v prospech matky. O trovách
odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 57, § 58 a § 52 CMP tak, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na ich náhradu trov.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).