Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. január 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Tos/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125013258
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7125013258.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského a sudcov
JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. a JUDr. Miroslava Majerníka na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 26. januára 2026, v trestnej veci proti odsúdenému A. B., pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. h/ Tr. zák., a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194
ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa

14.11.2025 sp. zn. 47PP/55/2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice uznesením sp. zn. 47PP/55/2025 zo dňa 14. novembra 2025 podľa § 66 ods. 1
písm. a/ Tr. zák. zamietol žiadosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. E., trvale bytom C.
D. E., prechodne bytom F. D. XX, C. D. E., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na

výkon trestu odňatia slobody v Košiciach o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,
uloženého mu za prečin podľa §194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné v trvaní 10 (desať) mesiacov
rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T/86/2025 zo dňa 09.09.2025, právoplatným
dňa 06.10.2025.

Proti tomuto uzneseniu po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný

prostriedok, odsúdený A. B. podal sťažnosť, ktorú bližšie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.

V písomných dôvodoch sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že nesporne splnil zákonnú časovú
podmienku ustanovenú v § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Túto skutočnosť konštatuje aj samotný súd v
odôvodnení napadnutého uznesenia.

Za tejto situácie bolo povinnosťou súdu posudzovať jeho žiadosť individuálne, so zreteľom na aktuálny
stav jeho správania, nie paušálne a represívne.

Napadnuté uznesenie vychádza z neprimerane formalistického a selektívneho hodnotenia jeho
správania vo výkone trestu. Súd síce uvádza existenciu viacerých negatívnych poznatkov z obdobia
výkonu väzby, avšak ignoruje rozhodujúcu skutočnosť, že počas výkonu trestu mu nebol uložený ani

jeden disciplinárny trest, v súčasnosti dodržiava ústavný poriadok, plní príkazy a nariadenia, správanie
v kolektíve je stabilizované a bez konfliktov, má zachované a aktívne vzťahy s rodinou a prejavil reálnu
sebareflexiu a vôľu riešiť svoje osobné a sociálne zlyhania.

Súd sa neopodstatnene opiera o správanie z obdobia výkonu väzby, ktoré nemôže byť mechanicky
prenášané na aktuálne hodnotenie výkonu trestu, najmä ak ide o odlišné procesné postavenie

odsúdeného.Osobitne namieta, že súd považoval jeho sebapoškodenie za argument svedčiaci o neexistencii
polepšenia. Takýto záver je právne aj medicínsky neudržateľný. Sebapoškodenie bolo dôsledkom
extrémnejpsychickyzáťaže,najmäúmrtiajehootcaazložitejrodinnejsituácie,nieprejavomasociálneho

správania alebo rezignácie na resocializáciu. Po hospitalizácií sa jeho správanie stabilizovalo, čo súd
síce konštatuje, no bez akéhokoľvek významu pre rozhodnutie. Takýto postup je v rozpore s účelom
trestu podľa § 34 Tr. zák., ktorým je aj ochrana a náprava páchateľa, nie jeho ďalšia stigmatizácia.

Súd nekriticky prevzal záver hodnotenia CRA o vysokom riziku recidívy, avšak bez vlastného

hodnotiaceho úsudku, čo je v rozpore s judikatúrou Najvyššie súdu SR aj Ústavného súdu SR.
Riziko recidívy je iba pomocným odborným nástrojom, nie záväzným rozhodovacím kritériom. Súd
však rezignoval na posúdenie konkrétnych individuálnych ochranných faktorov, najmä pripravenosť
absolvovať protitoxikomanickú liečbu, krátku zostávajúcu dobu výkonu trestu, deklarovanú ochotu
podriadiť sa dohľadu a obmedzeniam.

Napadnuté uznesenie je založené prevažne na jeho trestnej minulosti, pričom súd tým popiera
samotný zmysel inštitútu podmienečného prepustenia. Ak by minulé odsúdenia mali automaticky
vylučovať možnosť podmienečného prepustenia, tak ustanovenie § 66 Tr. zák. by sa stalo prakticky
nepoužiteľným. Rozhodujúce má byť aktuálne správanie a perspektíva budúceho života, nie
retrospektívne sankcionovanie už vykonaných trestov.

Súd sa nezaoberal možnosťou uloženia primeraných obmedzení a povinností podľa § 67 Tr. zák., ktoré
by účinne eliminovali prípadné riziká. Namiesto toho zvolil najprísnejšie možné riešenie – zamietnutie
žiadostibezskúmaniamiernejšíchalternatív.Takýtopostupjevrozporesozásadouprimeranostitrestnej
represie.

Z vyššie uvedených dôvodov má za to, že napadnuté uznesenie je výsledkom neúplného hodnotenia
skutkového stavu, formalistického právneho posúdenia a nedostatočnej individualizácie jeho osoby.

Odsúdený navrhol, aby Krajský súd v Košiciach podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnuté

uznesenie a rozhodol tak, že ho podmienečne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody.

Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por.
preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený A. B. podal sťažnosť,
ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť odsúdeného

nie je dôvodná.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po

výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Z ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. vyplýva jedna formálna a dve materiálne podmienky
pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, ktoré musia byť splnené

kumulatívne, a teda ak chýba, čo i len jedna z týchto podmienok, súd nemôže rozhodnúť o
podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Po podrobnom preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd konštatuje, že mestský
súd riadnym, zákonným a dostatočným spôsobom vykonal dokazovanie pre posúdenie zákonných

podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného v súlade s ustanovením § 66 ods. 1 Tr. zák.

Napadnuté rozhodnutie mestského súdu je vecne správne, zákonné a založené na nepochybne
preukázaných skutočnostiach. Dokazovanie na verejnom zasadnutí bolo vykonané zákonným
spôsobom, pričom bolo zamerané na objasnenie všetkých relevantných skutočností, potrebných pre

správne rozhodnutie o žiadosti odsúdeného. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi
mestského súdu.Zo správy ÚVV a ÚVTOS Košice zo dňa 07.11.2025 mal aj krajský súd za preukázané, že správanie
a vystupovanie nebolo na požadovanej úrovni. Nedodržiaval zákonné povinnosti, na základe čoho
s ním boli vykonané výchovné pohovory, disciplinárne tresty mu udelené neboli. Po právoplatnom

odsúdení bol dňa 06.10.2025 prevedený k výkonu trestu v ústave Košice. Správanie počas pobytu
v eskortnej cele a nástupnom oddiele bolo na požadovanej úrovni. Dňa 20.10.2025 bol umiestnený
do kolektívu s diferenciačnou skupinou „B“. Odsúdený sa snaží dodržiavať predpisy, neporušovať
ústavný poriadok a plniť príkazy a nariadenia. V osobných veciach si udržiava požadovaný poriadok.
V kolektíve interpersonálne konflikty zatiaľ nevyvoláva. Do kultúrno-osvetových činností sa zapojil len

trikrát. Odsúdený nie je pracovne zaradený. V prípade potreby sa zapája do činností pre všeobecný
rozvoj osobnosti zameraných na udržiavanie čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločných priestorov
oddielu. Vzťahy s vonkajším prostredím udržiava prevažne formou korešpondencie a telefonovania
so súrodencami. V aktuálne adaptačnej fáze sa u menovaného doposiaľ nestanovili krátkodobé ciele
zaobchádzania.

Zo správy ústavu taktiež vyplýva, že resocializačná prognóza je u odsúdeného podľa nástroja
hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA nepriaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je vysoké.
Na základe uvedeného ústav neodporúčal podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu
odňatia slobody.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že odsúdený má šesť záznamov v odpise z registra
trestov, pričom v minulosti už vykonal dva nepodmienečné tresty odňatia slobody. Z odpisu registra
trestov vyplýva, že v prípade prvých troch odsúdení bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu
výtržníctva, v prípade ďalších odsúdení bol uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeže a následne
prečinu ublíženia na zdraví. Naposledy odsúdený vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní

troch rokov dňa 17.10.2024 uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.
4T/101/2021 zo dňa 12.01.2022.

Toho času odsúdený vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, ktorý mu
bol uložený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T/86/2025 zo dňa 09.09.2025 pre

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. h/ Tr. zák., prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a prečin poškodzovania cudzej veci podľa
§ 245 ods. 1 Tr. zák.

Mestský súd dospel k jednoznačným zisteniam, ktoré správne vyhodnotil a vyvodil záver o nesplnení

zákonných predpokladov na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Krajský súd
konštatuje, že odsúdený A. B. splnil formálnu podmienku podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody v podobe výkonu zákonom stanovenej polovice uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody v zmysle § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., avšak nesplnil zákonom stanovené materiálne
podmienky.

Rozhodujúce materiálne podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody sú
jednak dané tým, že odsúdený vo výkone trestu musí plnením svojich povinností a svojím správaním
preukázať polepšenie. Druhá materiálna podmienka spočíva v možnosti očakávať od odsúdeného, že
v budúcnosti povedie riadny život. Uvedené materiálne podmienky musia byť splnené kumulatívne.

Polepšenie je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok prejavuje
v jeho správaní. Dobré správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody však samo osebe
automaticky neznamená, že sa odsúdený polepšil, pretože takéto správanie môže byť len prejavom
vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie väznice a nemusí znamenať náznak skutočných

zmien osobnosti odsúdeného. Dosiahnutý stupeň nápravy je preto potrebné posudzovať nielen podľa
správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, ale je nutné skúmať, či sa odsúdený zbavil
záporných vlastností, charakterových čŕt, sklonov a zlých návykov, ktoré ho viedli k spáchaniu trestného
činu,zaktorýbolodsúdený,aleboktoréokremostatnýchpríčinaspoňprispelikjehorozhodnutiuspáchať
trestný čin (R 37/1973).

Možnosť očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák.,
je potrebné skúmať aj pri zohľadnení okolností predchádzajúceho života odsúdeného, vrátane jeho
skorších odsúdení (R 5/2017).Priposudzovanísplneniamateriálnychpodmienokprepodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatia
slobody je potrebné brať zreteľ na správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, získané

disciplinárne odmeny počas výkonu trestu odňatia slobody, doterajší život odsúdeného pred výkonom
trestu, vrátane predchádzajúcich odsúdení, skutočnosť, či už v minulosti bol podmienečne prepustený
z výkonu trestu odňatia slobody, jeho postoj k trestnej činnosti a stupeň zmeny negatívnych vlastností,
ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti, ohľadom ktorej trest vykonáva.

Vzhľadom na uvedené preto nemožno opomenúť správanie sa odsúdeného počas výkonu trestu
odňatia slobody, z ktorého je podľa krajského súdu zrejmé, že odsúdený sa nepolepšil. Rovnako je
potrebné poukázať aj na kriminálnu minulosť odsúdeného, ktorý má v odpise registra trestov šesť
záznamov, frekvenciu páchania trestnej činnosti a jeho doterajší spôsob života, ktoré neposkytujú
dostatočnú garanciu, že doposiaľ vykonaný trest odňatia slobody viedol k polepšeniu odsúdeného a že
v prípade podmienečného prepustenia na slobodu povedie riadny život. Úlohou súdu pri rozhodovaní

o podmienečnom prepustení je komplexne posúdiť aj osobné a charakterové vlastnosti odsúdeného,
celkový postoj k spoločenskému poriadku, doterajší život odsúdeného ako aj jeho doterajšiu trestnú
činnosť.

Z hodnotenia správania odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody nemožno vyvodiť záver o jeho

zásadnej zmene osobnosti. Správanie sa odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody vyplývajúce
z hodnotenia ústavu potvrdzuje, že odsúdený sa ani doposiaľ nezbavil všetkých negatívnych sklonov k
páchaniu trestnej činnosti. Okrem iného správne mestský súd poukázal aj na neusporiadaný súkromný
život odsúdeného a jeho správanie počas výkonu väzby, ktorá bezprostredne predchádzala výkonu
nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Trest odňatia slobody sleduje najmä individuálne preventívny účel, ktorého úlohou je dosiahnuť,
aby odsúdená osoba po výkone trestu odňatia slobody viedla riadny život a výkonom trestu sa
napravila. Avšak ani doposiaľ vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody nemali na odsúdeného
požadovaný vplyv a neodradili ho od páchania ďalšej trestnej činnosti. Je teda aj podľa názoru krajského

súdu odôvodnený záver o existencii rizika jeho opätovnej recidívy, z čoho je zrejmé, že nemožno
dôvodne predpokladať, že odsúdený povedie na slobode riadny život, keďže sa opakovane dopúšťal
rôznorodej trestnej činnosti. Účel trestu teda nie je možné v prejednávanej veci dosiahnuť kratším
výkonom trestu odňatia slobody než ako bol uložený odsudzujúcim rozsudkom.

V tejto súvislosti krajský súd opätovne poukazuje aj na záver správy ÚVV a ÚVTOS Košice o hodnotení
odsúdeného. Ústav neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť a uviedol, že resocializačná
prognóza u odsúdeného je podľa nástroja hodnotenia recidívy trestnej činnosti CRA nepriaznivá a riziko
recidívy trestnej činnosti je vysoké.

Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že na rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody nemá odsúdený právny nárok. Zároveň splnenie zákonnej formálnej podmienky, v tomto
prípade vykonanie polovice uloženého trestu, nie je sama o sebe dôvodom na takýto postup.

Napriek tomu, že predpokladaný koniec výkonu trestu u odsúdeného pripadol na deň 05.01.2026,

tak krajský súd má za to, že v čase rozhodovania mestského súdu nedošlo k takému polepšeniu
odsúdeného, na základe ktorého by bolo možné konštatovať naplnenie materiálnych podmienok na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Po zohľadnení všetkých relevantných
skutočností ako je správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, adaptačná fáza
a nestanovenie krátkodobých cieľov zaobchádzania, jeho doterajší spôsob života, kriminálnu minulosť,

ktorá svedčí aj o jeho negatívnom postoji k dodržiavaniu právnych noriem nebolo možné dôvodne
očakávať, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu by v budúcnosti odsúdený viedol
riadny život. Na základe uvedeného má krajský súd za to, že s ohľadom na naplnenie účelu samotného
trestu odňatia slobody ako aj na úspešnú resocializáciu postupoval mestský súd správne keď žiadosť
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia, pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.