Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/72/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123202480
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5123202480.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, D. E., 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, F. B., 3/ G. B., E.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H. XXXX/X, XXX XX I. - H., 4/ G. J., E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
J. XXXX/X, I., K. XXXX-XXXX L. M., D., D., D., J., 5/ C. H., E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, D.
E., 6/ G. K., E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, O., E., žalobcovia v rade 1/ až 6/ právne zastúpení
JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom Národná 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 848 654, proti
žalovanému: P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX, XXX XX D. E., právne zastúpený JUDr. Katarína

Kuricová, advokátka, so sídlom Dolný val 213/11, 010 01 Žilina, o určenie vlastníckeho práva a o určenie,
že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
45C/25/2023-334 zo dňa 16. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovia v rade 1/ až 6/ m a j ú voči žalovanému n á r o k na náhradu dôvodne vynaložených trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. určil, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v

obci D. E., katastrálne územie D. E., okres B., zapísaná na LV č. XXXXX ako parcela KNC č. 9979 orná
pôda o výmere 1367m2, patrí do dedičstva po neb. G. C., E. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom D. E., C. XXXX, v podiele 1/12. Výrokom II. určil, že žalobkyňa v rade 5/ C. H., E.
N., nar. XX.XX.XXXX, je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 3/12 v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v obci D. E., katastrálne územie D. E., okres B., zapísaná na LV č. XXXXX ako parcela KNC č. 9979
orná pôda o výmere 1367 m2. Výrokom III.
určil, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v obci D. E., katastrálne územie D. E., okres B., zapísaná na

LV č. XXXXX ako parcela KNC č. 9979 orná pôda o výmere 1367m2, patrí do dedičstva po neb. F. J.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, v podiele 1/12. Výrokom IV. rozhodol, že žalobcovia v rade 1/
až 6/ majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie vec
právne posúdil podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“),
§ 123, § 124, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1 a 2, § 134 ods. 1 až 4, § 460, § 474 ods. 1 a 2,
§ 475 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
1.1

Súd prvej inštancie za nesporné v konaní určil, že žalovaný je v súčasnosti vedený ako výlučný vlastník
parcely KNC č. 9979 orná pôda o výmere 1367 m2, vedenej na LV č. XXXXX, k.ú. D. E., kde ako tituly
nadobudnutia má uvedené: kúpna zmluva - vklad povolený dňa 11.12.2020 pod V 1887/2020, kúpna
zmluva - vklad povolený dňa 11.12.2020 pod V 1888/2020, notárska zápisnica - Osvedčenie vyhláseniao vydržaní zo dňa 13.11.2020, na LV je zapísaný geometrický plán zo dňa 16.04.2021. Nesporným bolo,
že v PK vložke č. XXX, k.ú. D. E. boli vedení ako podieloví spoluvlastníci pkn parcely č. 11749/a/1: G.
C. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/12 pod por. č. 14b, F. J. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu

1/12 pod por. č. 14c, G. J. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/12 + 1/6 pod por. č. 14e a pod 12b,
spolu 3/12.
1.2
Za sporné určil, či parcela KNC č. 9979 vedená na LV č. XXXXX, k.ú. D. E. je časťou pôvodnej pkn
parcely č. 11749/a/1, zapísanej v PK vložke č. XXX, a či sú u žalovaného splnené zákonné podmienky

pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k nehnuteľnosti KNC č. 9979, vedenej na LV č. XXXXX,
k.ú. D. E.. Po predbežnom právnom posúdení žalovaný uznal, že parcela KNC č. 9979 je totožná s pkn
parcelou č. 11749/a/1.
1.3
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia v rade 1/ až 4/, v rade 6/ majú naliehavý právny
záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva poručiteľov v zmysle § 137 písm. c) CSP. Mal za

to, že aj žalobkyňa v rade 5/ má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Bez požadovaného
určenia by nebolo možné, v prípade úspechu žalobkyne v rade 5/ v spore, zaevidovať jej vlastnícke
právo (o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/12) v katastri nehnuteľností k spornej nehnuteľnosti, keďže
žalovaný je v súčasnosti zapísaný ako výlučný vlastník pozemku CKN č. 9979, k.ú. D. E.. V danom
spore bola daná vecná legitimácia strán sporu. Pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná, žalovaný

je v súčasnosti zapísaný ako výlučný vlastník KNC parcely č. 9979 k.ú. D. E., vedenej na LV č. XXXXX.
Zároveň mal za to, že v danom spore bola daná aj aktívna vecná legitimácia žalobcov. Žalobcovia v rade
1/ až 4/ sú právni nástupcovia po G. C., E. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie
vychádzal z Osvedčenia o dedičstve po neb. G. C. č.k. D 1979/95 zo dňa 23.08.1996, kde bolo uvedené,
že poručiteľka závet nezanechala, ako jediná dedička zo zákona v I. skupine prichádza do úvahy dcéra

G. B., E. C., nar. XX.XX.XXXX. V zápisnici o predbežnom vyšetrení, ktorá je obsahom tohto dedičského
spisu č.k. D 1979/95, bolo uvedené, že neb. poručiteľka G. C., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX bola
dôchodkyňa, manžel F. C. je nebohý, predumrel, poručiteľka deti nemala, ako spolužijúca osoba je
uvedená dcéra G. B., nar. XX.XX.XXXX. V dedičskom konaní č.k. D 822/2000 po neb. G. B., E. C.,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX bolo vydané Osvedčenie o dedičstve č.k. D 822/2000 zo dňa

22.11.2001, kde sú uvedení ako zákonní dedičia po poručiteľke - žalobcovia v rade 1/ až 4/: A. B., G.
B., E. B., A. B., G. J., E. B.. V pozemkovoknižnej vložke č. XXX, k.ú. D. E. bola vedená ako podielová
spoluvlastníčka pkn parcely č. 11749/a/1 neb. G. C., zomr. XX.XX.XXXX, o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/12. V dedičskom konaní po neb. G. C., E. J. (D 1979/95) tento spoluvlastnícky podiel v
nehnuteľnosti nebol prededený, následne tak nebol prededený ani v dedičskom konaní po neb. G. B., E.

C. (D 822/2000). Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 211 zákona č. 161/2015 Civilný mimosposrový
poriadok (CMP), ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo,
ďalšíporučiteľovmajetok,vykonásaotakomtomajetkudodatočnéprejednanie.Vpôvodnomdedičskom
konaní po neb. G. C., E. J., ktorá zomrela bez zanechania závetu, k dedeniu bola povolaná G. B., E.
C. ako zákonná dedička. V Osvedčení o dedičstve č.k. D 1979/95 zo dňa 23.08.1996 bolo uvedené,

že ide o dedičku I. dedičskej skupine, ale išlo o dedičku III. dedičskej skupiny ako o spolužijúcu osobu
(ako vyplýva z rodného listu G. B., E. C., nebola dcérou G. C., E. J.). Nakoľko G. B. dňa XX.XX.XXXX
zomrela, ako jej právni nástupcovia vystupujú žalobcovia v rade 1/ až 4/.
1.4
Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že v dedičskom konaní č.k. 5D 1105/85 po neb. G. J., nar.

XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX bolo vydané rozhodnutie č.k. 5D 1105/85-20 zo dňa 17.09.1985,
v ktorom bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva po poručiteľovi - dedičke D. J. jeho manželke, nar.
XX.XX.XXXX, predmetom dedenia, okrem iných nehnuteľností, bol aj pozemok pkn parcela č. 11749/
a/1 vedený v PK vložke č. XXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/12, z identifikácie parciel, ktorá
je obsahom tohto dedičského spisu vyplýva, že G. J. bol podielovým spoluvlastníkom pkn parcely č.

11749/a/1 vedenej v PK vložke č. XXX a to o veľkosti spoluvlastníckeho podielu spolu 3/12 (pod 12d,
14e). V dedičskom konaní č.k. D 1589/96 po neb. D. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX bolo
vydané Osvedčenie o dedičstve č.k. D 1589/96 zo dňa 28.01.1997, na základe ktorého nadobúdateľkou
dedičstva sa stala žalobkyňa v rade 5/ C. H., E. N.. Predmetom dedenia, okrem iných nehnuteľností,
bola aj parcela pkn č. 11749/a/1 zapísaná v PK vložke č. XXX pod por. č. 12b, 14e spolu o veľkosti

spoluvlastníckeho podielu 3/12. Žalobkyňa v rade 5/ nadobudla na základe právoplatného dedičského
rozhodnutia uvedený spoluvlastnícky podiel v danej nehnuteľnosti pkn č. 11749/a/1, ktorá parcela je
totožná s parcelou KNC č. 9979, čo následne nebolo sporné. Preto podľa súdu prvej inštancie je danýnaliehavý právny záujem žalobkyne v rade 5/ na podanej žalobe, ako aj aktívna vecná legitimácia
žalobkyne v rade 5/.
1.5

Súd prvej inštancie konštatoval, že z listín vydaných príslušnými orgánmi v Rakúsku, ktoré predložili
žalobcovia vyplýva, že F. J. a jeho manželka mali spolu dcéru a to žalobkyňu v rade 6/ (ako vyplýva
z jej rodného listu). F. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX (ako vyplýva z jeho úmrtného
listu, úmrtného záznamu, kde ako dedička vystupuje manželka a ich dcéra - žalobkyňa v rade 6/).
F. J. mal manželku J. J. (ako vyplýva zo sobášneho listu), ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX (ako

vyplýva z úmrtného záznamu, kde ako jediná dedička vystupuje žalobkyňa v rade 6/, ich dcéra).
V pozemkovoknižnej vložke č. XXX, k.ú. D. E. bol vedený ako podielový spoluvlastník pkn parcely č.
11749/a/1 aj neb. F. J. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/12.

1.6
Súd prvej inštancie mal preukázané na základe vykonaného dokazovania s poukazom na odborné

vyjadrenie Q. F. zo dňa 19.12.2022, odborný posudok Q. D. zo dňa 22.09.2022, znalecký posudok č.
2/2023 Q. C. zo dňa 17.03.2022, z listín tvoriacich obsah spisového materiálu, že pkn parcela č. 11749/
a/1 bola zapísaná a vedená v PK vložke č. XXX, ako podieloví spoluvlastníci uvedenej pkn parcely boli
vedení aj: G. C. - spoluvlastnícky podiel 1/12, F. J. - spoluvlastnícky podiel 1/12, G. J. - spoluvlastnícky
podiel 1/12 + 1/6, spolu 3/12. Súd vychádzal pri rozhodovaní aj z odborného posudku Q. F., Q. D. a

znaleckého posudku Q. C..

1.7
Z odborného vyjadrenia Q. G. F. zo dňa 19.12.2022 (č.l. 116) súd prvej inštancie zistil že v návrhu
ROEP v roku 2014 bola na parcelu KNC č. 9979 nakreslená parcela KNE č. 11749/100 tak, ako je to na

priloženej mape ROEP 2014. Pri ROEP schválenom v roku 2019 však na parcelu KNC č. 9979, keďže
nemala založený list vlastníctva ako parcela KNC č. 9979 zakreslili parcelu KNE č. 11749/120, ktorú
zapísali na LV č. XXXXX ako orná pôda o výmere 1367 m2, na vlastníkov a dedičov z pozemkovoknižnej
parcely č. 11749/a/2 z PK vložky č. XXXX, hoci táto už bola predtým vyčerpaná. Ako vlastníci boli
nesprávne zapísaní: J. R. - 1/5, J. G. - 1/5, C. F. - 1/5, J. S., rod. L. - 1/5, L. F. - 1/5, nesprávne na základe

R III, správne na základe R VI 27/91 - 95/91 ako pozemkovoknižná vložka č. XXXX. Tento zápis parcely
č. 11749/a/2 z pkn vložky č. XXXX a pôvodných vlastníkov, ktorým bola parcela vrátená, bol predtým aj
na pôvodnom LV č. XXXX. Parcela KNE č. 11749/120 po ROEP mala 1367 m2 (teraz ako KNC č. 9979
má tiež 1367 m2), hoci v pozemkovej knihe mala iba 741 m2, ktoré boli už predtým prevedené na KNC
parcelu č. 9976 a č. 9977 o výmere spolu 750 m2. Následnými prevodmi na LV č. XXXXX parcela KNE

č. 11749/120 orná pôda o výmere 1367 m2 a to osvedčením zo dňa 13.11.2020 a kúpnymi zmluvami
z roku 2020 (V 1887, 1888/2020) bol zapísaný nový vlastník - žalovaný. Vyhotoveným geometrickým
plánom zo dňa 16.04.2021 M. J. bola parcela č. 11749/120 orná pôda o výmere 1367 m2 zidentifikovaná
na parcelu KNC č. 9979 orná pôda o výmere 1367 m2, zapísaná na nového vlastníka, ktorý ju nadobudol
od nevlastníkov. Novým vlastníkom je v súčasnosti na LV č. XXXXX, parcely KNC č. 9979 nesprávne

zapísaný žalovaný. Na základe uvedených skutočností vyplýva, že parcela KNC č. 9979 orná pôda
o výmere 1367 m2 (predtým KNE č. 11749/120 orná pôda o výmere 1367 m2) je časťou pôvodnej
pozemkovoknižnej parcely č. 11749/a/1, ktorá bola zapísaná v PK vložke č. XXX a mala byť zapísaná
pri vyhotovení ROEP na vlastníkov a ich dedičov z tejto pozemkovoknižnej parcely a to na LV č. XXXX
ako parcela KNE č. 11749/100, pôvodne pkn parcela č. 11749/a/1 z PK vložky č. XXX a to: J. A. - 1/10,

J. F. - 2/10, H. G. - 1/10, B. A. - 1/12, J. F., zomretý - 1/12, H. C. - 3/12, T. F. - 1/10, C. G., E. J. - 1/12.
1.8
Z odborného posudku Q. D. zo dňa 22.09.2022 (č.l. 191) mal súd prvej inštancie preukázané, že
pôvodná pozemkovoknižná parcela č. 11749/a/2 roľa o výmere 741 m2 bola zapísaná v PK vložke
č. XXXX k.ú. D. E. pre vlastníčku G. L., E. J.. Rozhodnutím finančného odboru OMV v Žiline zo dňa

16.12.1960 došlo k prechodu nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovej knihe vo vložke č. XXXX, parcela
č. 11749/a/2 t.j. dom súp. č. XXX vlastnícky patriaci A. L. a manželke G. po polovici do vlastníctva
Československého štátu do správy MNV D. E.. Pôvodný spoluvlastník A. L., nar. XX.XX.XXXX zomrel
dňaXX.XX.XXXXavdedičskomkonanívedenompodč.k.D1314/68bolodedičstvoprisúdenédedičom:
G. L., E. J. - poručiteľovej manželke a deťom poručiteľa: R. J., G. J., Q. C. L., F. L., F. C., S. J.. Pôvodná

spoluvlastníčka G. L., E. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX a v dedičskom konaní č.k.
D 1374/69 bolo dedičstvo prisúdené dedičom, deťom poručiteľky: R. J., G. J., Q. C. L., F. L., F. C.,
S. J.. Obecný úrad vo D. E. vydal nehnuteľnosť v PK vložke č. XXXX pkn parcelu č. 11749/a/2 do
vlastníctva dedičom, každému po 1/5: J. R. - 1/5, J. G. - 1/5, C. F. - 1/5, J. S., rod. L. - 1/5, F. L. - 1/5v zmysle zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd a to Dohodou
o vydaní veci registrovanou Štátnym notárstvom v Žiline dňa 26.06.1991 pod č. R VI 27/91, zapísaná pod
výkazom zmien č. 95/91 na LV č. XXXX. Z pôvodných dedičov po G. L. Q. C. L. zomrel dňa XX.XX.XXXX

a dedičmi boli ostatní piati súrodenci: R. J., G. J., F. L., F. C., S. J.. Dedič F. L., nar. XX.XX.XXXX
zomrel XX.XX.XXXX a v dedičskom konaní č.k. D 588/89 sa stal zákonným dedičom jeho syn F. L. C.,
nar. XX.XX.XXXX. Následne bola pkn parcela č. 11749/a/2 zidentifikovaná ako EKN parcela č. 9976
zastavaná plocha o výmere 465 m2 a EKN č. 9979 zastavaná plocha o výmere 302 m2 a predaná
Zmluvou o kúpe C. C.. Zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom v Žiline dňa 30.12.1991 pod č.

R I 1859/91 zapísaná na LV č. XXXX. V súčasnosti po plynulom prechode stavu EN k 01.01.1993 na
stav katastra nehnuteľností (KN stav) a následnými prevodmi je: parcela č. 9976 zastavaná plocha
o výmere 537 m2, vedená na LV č. XXXX spolu so stavbou domu súp. č. XXXX vedenom na LV č.
XXXX v prospech vlastníka C. U., parcela č. 9977 zastavaná plocha o výmere 213 m2 vedená na LV
č. XXXX v prospech vlastníka A. F.. Parcela KNC č. 9979 orná pôda o výmere 1367 m2 je vedená
na LV č. XXXXX v prospech vlastníka žalovaného, ktorý nadobudol 1/5 kúpnou zmluvou - pozemok

registra EKN č. 11749/120, vklad povolený 11.12.2020 od S. J., E. L., 1/5 kúpnou zmluvou V 1888/2020
pozemok EKN č. 11749/120 orná pôda o výmere 1367 m2, vklad povolený 11.12.2020 od F. L., 3/5
Osvedčením vyhlásenia o vydržaní (v 1/5 + 1/5 + 1/5) pozemok EKN č. 11749/120 orná pôda o výmere
1367 m2, notárskou zápisnicou zo dňa 13.11.2020. Následne požiadal žalovaný dňa 20.05.2021 o zápis
geometrického plánu na obnovenie pôvodnej celej EKN parcely č. 11749/120 (nové KNC č. 9979), zápis

a zákres bol vykonaný dňa 12.07.2021 pod č. R 222/2021. Pozemok EKN č. 11749/120 bol zapísaný
na LV č. XXXXX záznamovou listinou - rozhodnutie o schválení ROEP č. 11/2019. Spracovateľ ROEP
identifikoval pozemok EKN č. 11749/120 orná pôda o výmere 1367 m2 (teraz CKN č. 9979) ako pkn
parcelu č. 11749/a/2 z PK vložky č. XXXX pre vlastníkov: 1/ J. R. - 1/5, 2/ J. G., E. L. - 1/5, 3/ C. F.
- 1/5, 4/ J. S. - 1/5, 5/ L. F. - 1/5. Všetci titulom nadobudnutia RIII 27/91-95/91 (PK vložka č. XXXX),

správne má byť R VI 27/91. Týmto zápisom geometrického plánu z roku 2021 na obnovenie pôvodnej
celej KNE parcely č. 11749/120 (nové KNC č. 9979) do KN vzniklo viacnásobné vlastníctvo, keďže ako
popísal vyššie pkn parcela č. 11749/a/2 bola už v roku 1992 zidentifikovaná ako CKN parcela č. 9976 a č.
9977 a práve týmito spoluvlastníkmi, resp. ich právnymi predchodcami predaná. V roku 2020 bola opäť
spoluvlastníkmi S. J. a F. L. predaná P. H.. Ostatní spoluvlastníci dali súhlas s vyhotovením osvedčenia

ovydržanívlastníckehoprávakEKNparceleč.11749/120ornápôdaovýmere1367m2.Záverznalcaje,
ženazákladeuvedenýchskutočnostívyplýva,žeCKNparcelač.9979ornápôdaovýmere1367m2bola
nesprávne zidentifikovaná v geometrickom pláne č. 47353210-61/2021 na obnovenie pôvodnej celej
KNE parcely č. 11749/120 (nové KNC č. 9979) vyhotoviteľa J., mala byť zidentifikovaná z parcely registra
E č. 11749/100, ktorá je časťou pôvodnej pkn parcely č. 11749/a/1 z PK vložky č. XXX. Samozrejme

k tomu prispelo založenie LV č. XXXXX pre parcelu registra EKN č. 10749/120 zápisom Rozhodnutia
o schválení ROEP č. C 11/2019.
1.9
Zo znaleckého posudku znalca Q. A. C. č. 2/2023 (č.l. 200) zistil, že v tomto znaleckom posudku zisťoval
znalec na požiadavku identifikáciu a vlastníkov parcely KNC č. 9979 orná pôda o výmere 1367 m2,

súčasne vedená na LV č. XXXXX pre vlastníka P. H.. Po prešetrení dostupných dokumentov uvádza:
parcela KNC č. 9979 k.ú. D. E. bola časťou pkn parcely č. 11749/a/1 a vlastníkmi a ich následníkmi
podľa PK vložky č. XXX k.ú. D. E.. Potvrdil to aj ROEP v roku 2014, kde ju uvádza ako parcelu EKN č.
11749/100 v poznámke na LV č. XXXX, ako aj z údajmi vlastníkov. ROEP 2019 však toto nerešpektoval,
označil ju bezdôvodne ako parcelu KNC č. 11749/120, ktorá vznikla z pkn parcely č. 11749/a/2, ktorá

však už bola splnená na LV č. XXXX a parcelách KNC č. 9976 a č. 9977, teraz na LV č. XXXX parcela
č. 9976 a na LV č. XXXX ako parcela č. 9977. Vlastníci na LV č. XXXX už vlastne nič nevlastnili, ale i tak
predali parcelu KNE č. 11749/120 orná pôda o výmere 1367 m2 na LV č. XXXXX (ktorá im v minulosti
nepatrila a nikdy im nemala patriť), z ktorej potom vznikla parcela KNC č. 9979 na LV č. XXXXX.

1.10
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný nadobudol nehnuteľnosť KNC č. 9979, ktorej je v
súčasnosti výlučným vlastníkom (pôvodne vedená ako KNE č. 11749/120, ktorá bola predmetom
prevodu vlastníckeho práva) - kúpnou zmluvou zo dňa 01.07.2020 (č.l. 100), zavkladovanou pod
V 1888/2020 a to spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5 v uvedenej nehnuteľnosti od nevlastníka

F. L.. Kúpnou zmluvou zo dňa 15.06.2020 (č.l. 103), zavkladovanou pod V 1887/2020 nadobudol
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5 v uvedenej nehnuteľnosti od nevlastníka S. J., E. L.. Na základe
notárskej zápisnice č. N 278/2020, NZ 37506/2020, NCRIs zo dňa 13.11.2020 - Osvedčenia o vydržaní
zo dňa 13.11.2020 (č.l. 96) žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3/5 v uvedenejnehnuteľnosti. Spoukazomnaužuvedenéskutočnostitaksúdkonštatoval,žeosoby,ktoréboliuvedené
v kúpnej zmluve zo dňa 01.07.2020, kúpnej zmluve zo dňa 15.06.2020 ako predávajúci: F. L., S. J., E. L.
neboli nikdy vlastníkmi/spoluvlastníkmi parcely KNE č. 11749/120. V minulosti sa stali spoluvlastníkmi

parcely pkn č. 11749/a/2 (ktorej zodpovedajú KNC parcely č. 9976, 9977) na základe Dohody o vydaní
veci R VI 27/91, túto parcelu aj predali a to na základe Zmluvy o kúpe zo dňa 12.09.1991. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 01.07.2020, na základe ktorej žalovaný nadobudol
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5 v nehnuteľnosti KNE č. 11749/120 (v súčasnosti KNC č. 9979) od
F. L. a kúpna zmluva zo dňa 15.06.2020, na základe ktorej žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel

o veľkosti 1/5 v nehnuteľnosti KNE č. 11749/120 (v súčasnosti KNC č. 9979) od S. J., E. L., sú neplatné
právne úkony, nakoľko predávajúci F. L. a S. J., E. L., uvedení ako predávajúci, neboli v skutočnosti nikdy
vlastníkmi (spoluvlastníkmi) parcely KNC č. 9979 (pôvodne KNE parcely č. 11749/120), nesvedčalo im
vlastnícke právo k danej nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom prevodu. Súd prvej inštancie poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 zo dňa 27.04.2021, v ktorom bolo uvedené, že
absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a hľadí sa naň ako by

nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať
ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.
1.11
K námietke žalovaného, že nehnuteľnosť nadobudol vydržaním súd prvej inštancie konštatoval, že
na vydržanie neboli splnené podmienky. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný nemohol nadobudnúť

vlastnícke právo (spoluvlastnícky podiel) k uvedenej nehnuteľnosti titulom Osvedčenia vyhlásenia
o vydržaní, nakoľko S. J., E. L. nebola výlučnou vlastníčkou parcely KNE č. 11749/120 po svojom otcovi
(ako sa uvádza v osvedčení), nemohla ju teda ani odpredať kúpnou zmluvou žalovanému v roku 2019
tak, ako je konštatované v tejto notárskej zápisnici. Uvedené vyhlásenie S. J., E. L. zo dňa 19.08.2020
(na č.l. 99) vôbec nepreukazuje tvrdenia žalovaného. Pokiaľ je v notárskej zápisnici uvedené, že

nehnuteľnosť parcelu KNE č. 11749/120 mala nadobudnúť od svojho otca A. L., uvedené sa nezakladá
na pravde, ako je preukázané z listinných dôkazov - A. L. spolu s manželkou G. L. boli vlastníkmi pkn
parcely č. 11749/a/2, A. L. zomrel dňa XX.XX.XXXX, G. L. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Po smrti A. L. sa
stali dedičmi jeho manželka G. L. a deti. G. L. zomrela dňa XX.XX.XXXX, po nej dedičstvo nadobudli
jej deti (D 1376/69). Keďže pôvodní vlastníci pkn parcely č. 11749/a/2 zomreli, na základe Dohody

o vydaní veci bola parcela pkn č. 11749/a/2 vydaná ich dedičom (5 podielovým spoluvlastníkom ako
bolo zapísané na LV č. XXXX), nešlo však o parcelu KNC č. 9979, ktorá je z pôvodnej pkn parcely č.
11749/a/1 (predtým vedená na LV ako KNE č. 11749/120, k tejto parcele nenadobudli vlastnícke právo).
Skutočnosti uvedené v tomto vyhlásení sa nezakladajú na pravde. S. J., E. L. nebola nikdy výlučnou
vlastníčkoudanejnehnuteľnostiKNEč.11749/120,neboladokoncaanivýlučnouvlastníčkoupknparcely

č. 11749/a/2, bola iba podielovou spoluvlastníčkou parcely pkn č. 11749/a/2 v podiele 1/5 (ktorá bola
predaná podielovými spoluvlastníkmi tretej osobe). Vlastníkom parcely pkn č. 11749/a/2 boli jej rodičia,
následne po ich smrti na základe Dohody o vydaní veci, parcelu nadobudli ich dedičia (5 detí) rovným
dielom každý podiel 1/5 a to: J. R. - 1/5, J. G. - 1/5, C. F. - 1/5, J. S. - 1/5, L. F. - 1/5 - a to v parcele
pkn č. 11749/a/2 vedenej v PK vložke č. XXXX a nie v parcele č. 11749/a/1, ktorej zodpovedá parcela

KNC č. 9979. Pokiaľ je uvedené na LV č. XXXXX k.ú. D. E. (č.l. 95), kde je uvedená parcela KNE č.
11749/120, u týchto 5 podielových spoluvlastníkov - titul nadobudnutia R III 27/91 (správne má byť, ako
uviedli aj znalci R VI 27/91), uvedený titul nadobudnutia svedčil týmto podielovým spoluvlastníkom vo
vzťahu k parcele pkn č. 11749/a/2 (čo bolo jednoznačne uvedené na LV č. XXXX), ktorej zodpovedajú
parcely KNC č. 9976, č. 9977 (LV č. XXXX, LV č. XXXX). Teda tento titul nadobudnutia - Dohoda o vydaní

veci pod R VI 27/91 nebola ku parcele pkn č. 11749/120 (KNC č. 9979), tento titul nadobudnutia bol na LV
č. XXXXX nesprávne zapísaný, boli nesprávne zapísaní na tomto liste vlastníctva ako vlastníci - dedičia
parcely pkn č. 11749/a/2. Teda títo 5 podieloví spoluvlastníci nemohli byť dobromyseľní v tom, že im vec
skutočne patrí. Ten istý titul nadobudnutia bol im ako podielovým spoluvlastníkom zapísaný vo vzťahu
kinejparceleatopknč.11749/a/2,ktorúnáslednepredali.Pretonemožnohovoriťutýchto5podielových

spoluvlastníkoch o ich dobromyseľnosti, o ich oprávnenej držbe, opak nebol preukázaný. Nemohli byť
dobromyseľní v tom, že im vec (parcela KNE č. 11749/120) skutočne patrí ako spoluvlastníkom. Ďalej
uviedol, že Kúpne zmluvy uzavrel žalovaný s F. L. dňa 01.07.2020 a s S. J., E. L. dňa 15.06.2020,
Notárska zápisnica bola spísaná dňa 13.11.2020 (v ktorej uviedol, že pokračuje v dobromyseľnej
držbe od roku 2019), žaloba bola podaná na súde dňa 20.03.2023, s poukazom na uvedené nebola

splnená doba oprávnenej držby 10 rokov v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka, pričom nebolo možné
započítať vydržaciu dobu právnych predchodcov, nakoľko nemožno hovoriť o ich dobromyseľnosti
vzhľadom na okolnosti danej veci (opak nebol preukázaný), neboli skutočnými vlastníkmi danej parcely
(titul nadobudnutia im svedčil v prospech inej parcely, o čom mali jednoznačne vedomosť, keďže túparcelu aj následne predali, vedeli k akej parcele sa viaže titul nadobudnutia - Dohoda o vydaní veci
pod R VI 27/91, nemohli byť tak objektívne presvedčení o tom, že vec poctivým a čestným spôsobom
nadobudli), preto nemohli ani platne previesť svoje spoluvlastnícke podiely na žalovaného ohľadne inej

parcely, nemohlo dôjsť ani k vydržaniu. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k
spornej nehnuteľnosti zo strany žalovaného. Skutočnými podielovými spoluvlastníkmi parcely pkn č.
11749/a/1, ktorá je totožná s parcelou KNC č. 9979, bol niekto iný, boli to osoby vedené ako podieloví
spoluvlastníci pkn parcely č. 11749/a/1 v PK vložke č. XXX a to, okrem iných osôb tam uvedených aj:

G. C. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/12, F. J. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/12, G. J.
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/12.
1.12
Za takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vyhovel (viď ods. 1 tohto odôvodnenia).
O náhrade trov konania rozhodol tak, že ich priznal žalobcom 1/ až 6/ proti neúspešnému žalovanému.
2.

Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný (ďalej aj len
„odvolateľ“) z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), e), a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“). Rozsudok súdu prvej inštancie žiadal zmeniť tak, že žaloba
sa zamietne. Mal za to, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
2.1
Odvolateľ v odvolaní opätovne namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov 1/ až 4/. Žalovaný mal

za to, že účastníkmi dedičského konania vo vzťahu k nebohej G. C., E. J. mali byť dedičia, ktorí
sú skutočnými neopomenuteľnými dedičmi a nie žalobcovia 1/- 4/, ktorí vzhľadom k skutočnosti, že
ich právna predchodkyňa G. B., E. C. nemá žiadny príbuzenský vzťah k poručiteľke a nemôže byť
dedičkou, keďže nie je dcérou poručiteľa. Ďalej poukázal na to, že poprel skutkové tvrdenia žalobcov
1/ až 4/ ohľadne dedičstva ich právnej predchodkyne. Postavenie žalobcov v 1/- 4/ rade je síce určené

obsahom dedičského rozhodnutia D 1979/95, ktorým bolo prejednané dedičstvo po nebohej G. C., E.
J. a rozhodnutím D 822/ 2000 po nebohej G. B., E. C., ale v sporovom konaní o určenie, že vec patrí
do dedičstva musia vystupovať všetci dedičia prichádzajúci do úvahy, a to na strane žalovaného aj v
prípade, ak sa niektorí z nich k spornej otázke nestaval odmietavo, alebo ak vystupoval pasívne, či
dokonca zatiaľ vôbec v konaní nevystupoval. Ak sa sporového konania nezúčastnia všetci do úvahy

prichádzajúci dedičia, súd nemôže žalobe vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie. Uvedený záver
vyplýva z rozhodnutia NS SR 3Cdo 131/99 (R 65/2003). Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 260/2011, ktorým odmietol ústavnú sťažnosť proti vyššie uvedenému
rozsudku NS SR. Žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie nie je oprávnený zisťovať a
meniť okruh dedičov pri dodatočnom prejednaní dedičstva, na strane druhej konštatuje, že právna

predchodkyňa žalobcov 1/-4/ G. B., E. C. nie je dedičkou v I. dedičskej skupine napriek tomu, že túto
skutočnosť mal súd preukázanú z dedičského rozhodnutia D 1979/95. Sám prijal záver, že G. B., E. C.
je dedičkou v III. dedičskej skupine bez toho, aby túto skutočnosť mal osvedčenú. Žalovaný poukázal
na to, že nebohá G. C., E. J., mala súrodencov, ktorí boli oprávnení dediť v III. dedičskej skupine. Podľa
jeho názoru súd nemôže objektívne zhodnotiť, či osoby, ktoré podali žalobu o určenie, že vec patrí

do dedičstva sa skutočne aj stanú dedičmi po poručiteľovi v zmysle uznesenia o dedičstve. Otázka
okruhu dedičov bude s konečnou platnosťou vyriešená priamo v dedičskom konaní, konajúci súd je
oprávnený predbežne posúdiť, či žalobcovia prichádzajú do úvahy ako dedičia ale súčasne musí skúmať
aj existenciu ďalších dedičov po poručiteľovi. Za týmto účelom navrhol výsluch svedka F. J., ktorý však
bol súdom prvej inštancie zamietnutý, čím došlo k porušeniu jeho procesných práv.

2.2
Vo vzťahu k výroku III. namietal, že z obsahu odôvodnenia rozsudku nemožno zistiť, akými právnymi
úvahami sa spravoval súd pri rozhodnutí a na aké dôkazy prihliadal pri vyhovení žalobe. Okrem
právneho nástupníctva súd neuviedol žiadne relevantné skutkové a právne skutočnosti, na základe
ktorých žalobe vyhovel. Žalobkyňa v rade 6/ nepreukázala naliehavý právny záujem podľa ust. § 137

písm. c) CSP. Zo žaloby ani z odôvodnenia rozsudku nie je možné vyvodiť záver, či po nebohom
podielovom spoluvlastníkovi F. J. prebehlo dedičské konanie, čo bolo jeho predmetom, aký bol ustálený
okruh dedičov.2.3
Žalovaný namietal nesprávne posúdenie otázky vydržania. Mal za to že z vykonaného dokazovania v
súdenom prípade bolo preukázané, že žalovaný uzavrel Kúpne zmluvy, zaplatil predávajúcim kúpne

ceny a k všetkým okolnostiam prípadu bol v dobrej viere, že mu nehnuteľnosť patrí vlastníckym
právom, prejavom čoho bolo reálne užívanie nehnuteľnosti a jej technické zhodnotenie. Namietal,
že dobromyseľnosť treba posudzovať aj zo subjektívneho hľadiska držiteľa. Nemôže byť na ujmu
žalovaného zistenia súdu prvej inštancie o nedobromyseľnosti právnych predchodcov žalovaného. Musí
byť skúmaná jeho dobromyseľnosť. Závery súdu prvej inštancie označil v tejto časti za arbitrárne.

3.
Žalobcovia 1/ až 6/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Poukázali na záver súdu prvej inštancie, že účastníkmi konania pri dodatočnom
prejednaní dedičstva sú len tí dedičia, ktorí nimi boli v pôvodnom dedičskom konaní, prípadne ich
právni nástupcovia. V konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva nemožno meniť výsledky pôvodného

dedičskéhokonania.Prižalobeourčenie,ževecpatrídodedičstva,čosatýkavecnejlegitimácie(okruhu
dedičov) súd vychádza z dedičského rozhodnutia (osvedčenia o dedičstve) vydaného v pôvodnom
dedičskom konaní. Poukázali za rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp.zn. 22Cdo 108/2008,
podľa ktorého: „v konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva je preto okruh účastníkov (s výnimkou
prípadu, keď bolo pôvodné dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť alebo odovzdanie nepatrného

dedičstva tomu, kto sa postaral o pohreb) ten istý ako bol v pôvodnom konaní, v ktorom bolo vydané
rozhodnutie, ktorým sa konanie skončilo.“ Ďalej poukázal na právne závery uznesenia NS SR z
27.4.2021, sp. zn. 1VObdo/2/2020. Vo vzťahu k vydržaniu namietali, že sám žalobca nadobudol
nehnuteľnosti v roku 2020 a žaloba bola podaná v roku 2023, a preto nemohol nadobudnúť nehnuteľnosť
vydržaním.

4.
Žalobca v písomnej odvolacej replike uviedol, že škoda v sume 44.785.16 €, ktorú si spol. ADMEUM,
s.r.o. uplatnila v samostatnom konaní ako nárok na náhradu škody, predstavuje odzrkadlenie výšky
nemajetkovej ujmy za poškodenia dobrého mena a nemožnosti faktického výkonu zrušených povolení v
nasledujúcom období, ktoré si žalobca uplatňuje od žalovaného, keďže náhradu škody za nasledujúce

obdobie nie je možné nahradiť iným spôsobom. Žalobca mal za to, že uplatnená nemajetková ujma je
vyjadrením nemožnosti žalobcu pokračovať v podnikateľskej činnosti po obnovení oprávnení spojených
s vydaným povolením VÚC Žilina a to aj po 13.05.2019 až do súčasnosti. Podľa jeho názoru nejde
o prekážku rozhodnutej veci. Žalobca poukázal na svoje vyjadrenie na pojednávaní dňa 06.02.2025,
na ktorom uviedol, že na základe nezákonného rozhodnutia došlo k faktickému zamedzeniu výkonu

podnikateľskej činnosti predmetom podnikania a zrušených povolení, ktoré vydávala VÚC Žilina a aj
napriek tomu, že došlo k ich obnoveniu, teda k 13.05.2019, tak už nebolo fakticky možné obnoviť túto
činnosť, nakoľko všetci doktori, ktorí boli a vykonávali u spoločnosti žalobcu túto zdravotnú činnosť, už
ju vykonávať ani nemohli pre žalobcu. Nezákonným rozhodnutím došlo k odlivu tejto pracovnej sily a
žalobca už de facto ani nebol schopný obnoviť tú činnosť spred nezákonného rozhodnutia, t.j. spred dňa

01.07.2018 a práve z tohto dôvodu aj vyčíslili výšku náhrady nemajetkovej ujmy v rozsahu 44.785,16
Eur, čo zodpovedalo tým nákladom, ktoré boli vynaložené a vynakladané počas obdobia, kedy nemohol
žalobca vykonávať podnikateľskú činnosť na licencované predmety.
4.1
Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcov písomne nevyjadril.

5.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku),
po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP), t.j žalovaným,
v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie žalobe vyhovel, včas (§ 362 ods.
1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP),

preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, viazaný
odvolacímidôvodmipodľaustanovenia§380CSPabeznariadeniapojednávaniapostupompodľa§385
ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6.
Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 380 CSP je
viazaný odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je
povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z toho vyplýva, že na inépochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak
mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ustanovenia § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keď by takéto
pochybenia zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok

konania, a preto odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP nie je daný.
7.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľa – žalovaného, konštatuje,
že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne

posúdenie veci a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a
právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré
v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej
a právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať
za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z

akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych
predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované.
Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd poznamenáva, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú
právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah
správnejprávnejnormynesprávneinterpretoval,alebosprávnezvolenúasprávneinterpretovanúprávnu
normu nesprávne aplikoval. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie na
zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o povinnom

zmluvnom poistení, preto odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi,
ktorý v odvolaní neuviedol také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu
napadnutéhorozhodnutia.Odvolacísúdpritomkonštatuje,žeibasamotnánespokojnosťsporovejstrany
(v tomto prípade žalovaného) s právnym názorom vysloveným súdom nezakladá odvolací dôvod podľa §

365ods.1písm.b/ah/CSP,pretožezprávanaspravodlivýsúdnyprocespreprocesnústranunevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej
vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Vzhľadom na uvedené
odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňami uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/
a h/ CSP nie je daný.
8.
K námietke, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, odvolací súd poznamenáva, že vada predpokladaná v § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je
vadou skutkovou, t.j. nevykonanie dôkazu muselo viesť k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu.
Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ (skutkové
zistenia). Nesprávnosť skutkových zistení pri tomto odvolacom dôvode je spôsobená nesprávnym
postupom súdu prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania, keď buď súd nevykonal dôkaz potrebný pre

riadne zistenie skutkového stavu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd
prvej inštancie vykonal všetky potrebné dôkazy na riadne zistenie skutkového stavu. Vzal do úvahy iba
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul
žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho
skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení dôkazov nie je logický

rozpor, a aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti výsledok
hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Odvolací
súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom
rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre právne posúdenie predmetnej sporovej veci a meritórne
rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 CSP, majúc za to, že

odôvodnenienapadnutéhorozhodnutiamávšetkyatribútyvyžadovanéust.§220ods.2CSPanemožno
súdu prvej inštancie v tomto smere nič vyčítať. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež zdôrazňuje aj to, že
súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj
strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Žalobkyňami uplatnený
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP preto nie je daný. Konkrétne k odvolacím námietkam
žalovaného a na doplnenie a potvrdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd

uvádza nasledovné:
9. Odvolací súd konštatuje, že námietka nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov 1/
až 4/ je nedôvodná. Správne súd prvej inštancie poukázal na § 211 zákona č. 161/2015 Civilný
mimosporový poriadok (CMP), že ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o
dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, vykoná sa o takomto majetku dodatočné dedičské

konanie. Správne konštatoval, že účastníkmi konania pri dodatočnom prejednaní dedičstva sú len
tí dedičia, ktorí nimi boli v pôvodnom dedičskom konaní, prípadne ich právni nástupcovia. Odvolací
súd plne súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva
nemožno meniť výsledky pôvodného dedičského konania, týka sa to tak majetku a dlhov, ako aj okruhu
účastníkov konania a dedičských práv. Preto následne dodatočné dedičské konanie sa môže týkať
len novo zisteného majetku. V pôvodnom dedičskom konaní po neb. G. C., E. J., ktorá zomrela bez

zanechania závetu, k dedeniu bola povolaná G. B., E. C. ako zákonná dedička. Správne zistil, že v
Osvedčení o dedičstve č.k. D 1979/95 zo dňa 23.08.1996 bolo uvedené, že ide o dedičku I. dedičskej
skupine, ale išlo o dedičku III. dedičskej skupiny ako o spolužijúcu osobu (ako vyplýva z rodného listu G.
B.,E.C.,neboladcérouG.C.,E.J.).NakoľkoG.B.dňaXX.XX.XXXXzomrela,akojejprávninástupcovia
vystupujú žalobcovia v rade 1/ až 4/. Konanie o novoobjavenom majetku neotvára vec už právoplatne

skončenú, ale naopak, na výsledky pôvodného dedičského konania nadväzuje, vychádza z nich, ale
v ničom do stavu nimi vytvoreného nezasahuje. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR v rozsudku sp.zn. 22Cdo 108/2008, v ktorom bol vyslovený záver, že: „v konaní o dodatočnom
prejednanídedičstvajepretookruhúčastníkov(svýnimkouprípadu,keďbolopôvodnédedičskékonanie
zastavené pre nemajetnosť alebo odovzdanie nepatrného dedičstva tomu, kto sa postaral o pohreb)

ten istý ako bol v pôvodnom konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktorým sa konanie skončilo.
Objavenie ďalšieho poručiteľovho majetku nemôže byť totiž príležitosťou k tomu, aby ten, kto nevyužil
alebo premeškal možnosť domáhať sa svojho práva v občianskom súdnom konaní cestou žaloby na
vydanie dedičstva, dosiahol touto cestou uspokojenia svojho prípadného nároku na dedičstvo alebo jeho
časť.“ Odvolací súd sa s uvedeným právnym názorom plne stotožňuje, pričom ide o ustálenú súdnu

prax. Uvedené znamená, že súd prvej inštancie správne identifikoval okruh účastníkov konania po neb.
G. C., pričom v dodatočnom dedičskom konaní sa tento už nemôže rozšíriť, a preto je aj námietka
žalovaného o nedostatočnom okruhu účastníkov nedôvodná, a to bez ohľadu na to, či v pôvodnom
konaní o dedičstve bol správny okruh účastníkov. Dedičia, ktorí boli opomenutí, mali možnosť využiť
právne prostriedky nápravy. Nevyužitie príslušných právnych prostriedkov nápravy spôsobilo stav, kedy

sú žalobcovia 1/ až 4/ jedinými aktívne legitimovanými právnymi nástupcami po neb. G. C.. S uvedeným
zistením súvisí aj následný správny postup súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh na doplnenie
dokazovania výsluchom F. J., ako nepotrebný pre účely tohto súdneho konania. Výsluch svedka by
nemohol zmeniť zistený skutkový a právny stav, bez ohľadu na to, že bol príbuzným G. C.. E. J.. Súd
prvej inštancie sa riadne vysporiadal v ods. 50 napadnutého rozsudku, prečo tento dôkaz nevykonal,

pričom s jeho závermi sa odvolací súd plne stotožňuje a odkazuje na ne.
9.1
K námietkam žalovaného, že nemožno zistiť, akými právnymi úvahami sa spravoval súd pri rozhodnutí
a na aké dôkazy prihliadal pri vyhovení žalobe. Ďalej, že okrem právneho nástupníctva súd neuviedol
žiadne relevantné skutkové a právne skutočnosti, na základe ktorých žalobe vyhovel. Ďalej, že

žalobkyňa v rade 6/ nepreukázala naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP. Tiež namietal,
že zo žaloby ani z odôvodnenia rozsudku nie je možné vyvodiť záver, či po nebohom podielovom
spoluvlastníkovi F. J. prebehlo dedičské konanie, čo bolo jeho predmetom, aký bol ustálený okruh
dedičov, odvolací súd konštatuje, že tieto sú nedôvodné. Súd prvej inštancie jasne v napadnutom
rozhodnutí v ods. 32 uviedol, že z listín vydaných príslušnými orgánmi v Rakúsku, ktoré predložili

žalobcovia vyplýva, že F. J. a jeho manželka mali spolu dcéru a to žalobkyňu v rade 6/ (ako vyplýva
z jej rodného listu). F. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX (ako vyplýva z jeho úmrtného
listu, úmrtného záznamu, kde ako dedička vystupuje manželka a ich dcéra - žalobkyňa v rade 6/).
F. J. mal manželku J. J. (ako vyplýva zo sobášneho listu), ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX (ako
vyplýva z úmrtného záznamu, kde ako jediná dedička vystupuje žalobkyňa v rade 6/, ich dcéra).

V pozemkovoknižnej vložke č. XXX, k.ú. D. E., bol vedený ako podielový spoluvlastník pkn parcely č.
11749/a/1 aj neb. F. J. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/12. Uvedené skutočnosti neboli v konaní
sporné. Žalovaný v rámci svojich skutkových tvrdení neuviedol žiadne také skutkové tvrdenia, ktoré
by boli spôsobilé spochybniť záver súdu prvej inštancie. Všeobecné tvrdenia o neexistencii aktívnejvecnej legitimácie bez konkrétnych námietok nie sú spôsobilé vyvolať účinky riadneho popretia, ktoré
by potom žalobkyňa 6/ musela osobitne preukazovať. Z uvedeného dôvodu bol potom správny záver
súdu prvej inštancie, že o spoluvlastnícky podiel F. J. v podiele 1/12 v nehnuteľnosti nebol v dedičskom

konaní po poručiteľovi prededený. Ak žalovaný v odvolaní namietal, že uvedené z obsahu súdneho spisu
nevyplýva, tak takáto námietka predstavuje neprípustnú novotu v odvolacom konaní, na ktorú odvolací
súd nemôže prihliadnuť. Ak by aj na uvedenú novotu prihliadol, tak je potrebné uviesť, že žalobkyňa
6/ v odvolacom konaní predložila dedičské rozhodnutie Okresného súdu Žilina, ktoré preukazuje, že
je jedinou dedičkou po zomrelom F. J., a žalovaný podiel na nehnuteľnosti neprededila. Odvolací

súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal s otázkou naliehavého právneho záujmu
žalobkyne 6/ v ods. 27. a 28. napadnutého rozhodnutia, pričom s jeho závermi sa odvolací súd plne
stotožňuje, a teda, že žalobkyňa 6/ ako dedička po F. J. jednoznačne má naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, že príslušný podiel 1/12 patrí do dedičstva po neb. F. J..

9.2
Odvolací súd vyhodnotil aj námietku žalovaného o nesprávnom posúdení otázky vydržania ako
nedôvodnú. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil subjektívnu stránku vydržania,
pri ktorej bol žalovaný dobromyseľný. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie osobitne

nevyhodnocoval subjektívnu dobromyseľnosť žalovaného, ale posudzoval pri ňom otázku, či držal
nehnuteľnosť počas obdobia desiatich rokov, čo jednoznačne nebolo splnené do doby podania žaloby,
preto vyhodnotil, že nemohlo dôjsť k vydržaniu zo strany žalovaného. Podstatnou otázkou vydržania
v tomto konaní bolo, či možno posúdiť držbu právnych predchodcov žalovaného ako dobromyseľnú
a túto následne započítať do držby žalovaného. Ak by bola držba právnych predchodcov žalovaného

dobromyseľná, tak potom by súdy mohli uvažovať o dôvodnosti obrany žalovaného o vydržaní.
Dobromyseľnosť vydržania však nebola pri právnych predchodcoch žalovaného preukázaná. Odvolací
súd poukazuje na vyčerpávajúce zdôvodnenie súdu prvej inštancie v ods. 43 až 46 napadnutého
rozsudku. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že ako vlastníci parcely KNE č. 11749/120 boli
nesprávne zapísané osoby: J. R., J. G., C. F., J. S., E. L., F. L. - každý spoluvlastnícky podiel o

veľkosti 1/5. Uvedené osoby zapísané ako podieloví spoluvlastníci, neboli skutočnými vlastníkmi danej
nehnuteľnosti, nedisponovali oprávnením s touto nehnuteľnosťou ďalej nakladať, hoci boli zapísaní v
katastri ako „vlastníci“, nesvedčal im žiadny titul nadobudnutia v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka.
Správne súd prvej inštancie poukázal na to, že týmto osobám, týmto podielovým spoluvlastníkom, ich
spoluvlastníctvo bolo potvrdené vo vzťahu k inej parcele a to pkn č. 11749/a/2 vedenej v PK vložke

č. XXXX (Dohoda o vydaní veci), ktorá pkn parcela bola zidentifikovaná s parcelami č. 9976, č. 9977,
ktoré následne aj podieloví spoluvlastníci: R. J., G. J., F. C., S. J., E. L., F. L. - predali Zmluvou
o kúpe zo dňa 12.09.1991 kupujúcej C. C.. Uvedení podieloví spoluvlastníci nemali žiadny titul pre
nadobudnutie vlastníckeho práva k parcele KNC č. 9979, na LV č. XXXXX k.ú. D. E. (predtým na LV č.
XXXX vedená ako parcela KNE č. 11749/120, LV na č.l. 95), nesvedčalo im vlastnícke právo k danej

parcele ako podielovým spoluvlastníkom, preto žalovaný nemohol nadobudnúť spoluvlastnícky podiel
k uvedenej parcele ani titulom vydržania. Správne súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný nemohol
nadobudnúť vlastnícke právo (spoluvlastnícky podiel) k uvedenej nehnuteľnosti titulom Osvedčenia
vyhlásenia o vydržaní, nakoľko S. J., E. L. nebola výlučnou vlastníčkou parcely KNE č. 11749/120 po
svojom otcovi (ako sa uvádza v osvedčení), nemohla ju teda ani odpredať kúpnou zmluvou žalovanému

v roku 2019 tak, ako je konštatované v tejto notárskej zápisnici. Uvedené vyhlásenie S. J., E. L. zo
dňa 19.08.2020 (na č.l. 99) vôbec nepreukazuje tvrdenia žalovaného. Pokiaľ je v notárskej zápisnici
uvedené, že nehnuteľnosť parcelu KNE č. 11749/120 mala nadobudnúť od svojho otca A. L., uvedené
sa nezakladá na pravde, ako je preukázané z listinných dôkazov - A. L. spolu s manželkou G. L. boli
vlastníkmi pkn parcely č. 11749/a/2, A. L. zomrel dňa XX.XX.XXXX, G. L. zomrela dňa XX.XX.XXXX. Po

smrti A. L. sa stali dedičmi jeho manželka G. L. a deti. G. L. zomrela dňa XX.XX.XXXX, po nej dedičstvo
nadobudli jej deti (D 1376/69). Keďže pôvodní vlastníci pkn parcely č. 11749/a/2 zomreli, na základe
Dohody o vydaní veci bola parcela pkn č. 11749/a/2 vydaná ich dedičom (5 podielovým spoluvlastníkom
ako bolo zapísané na LV č. XXXX), nešlo však o parcelu KNC č. 9979, ktorá je z pôvodnej pkn parcely
č. 11749/a/1 (predtým vedená na LV ako KNE č. 11749/120, k tejto parcele nenadobudli vlastnícke

právo). Súd prvej inštancie dôvodne konštatoval, že skutočnosti uvedené vo vyhlásení sa nezakladajú
na pravde. S. J., E. L. nebola nikdy výlučnou vlastníčkou danej nehnuteľnosti KNE č. 11749/120,
nebola dokonca ani výlučnou vlastníčkou pkn parcely č. 11749/a/2, bola iba podielovou spoluvlastníčkou
parcely pkn č. 11749/a/2 v podiele 1/5 (ktorá bola predaná podielovými spoluvlastníkmi tretej osobe).Vlastníkom parcely pkn č. 11749/a/2 boli jej rodičia, následne po ich smrti na základe Dohody o vydaní
veci, parcelu nadobudli ich dedičia (5 detí) rovným dielom každý podiel 1/5 a to: J. R. - 1/5, J. G.
- 1/5, C. F. - 1/5, J. S. - 1/5, L. F. - 1/5 - a to v parcele pkn č. 11749/a/2 vedenej v PK vložke č.

XXXX a nie v parcele č. 11749/a/1, ktorej zodpovedá parcela KNC č. 9979. Pokiaľ je uvedené na
LV č. XXXXX k.ú. D. E. (č.l. 95), kde je uvedená parcela KNE č. 11749/120, u týchto 5 podielových
spoluvlastníkov - titul nadobudnutia R III 27/91 (správne má byť, ako uviedli aj znalci R VI 27/91),
uvedený titul nadobudnutia svedčil týmto podielovým spoluvlastníkom vo vzťahu k parcele pkn č. 11749/
a/2 (čo bolo jednoznačne uvedené na LV č. XXXX), ktorej zodpovedajú parcely KNC č. 9976, č. 9977

(LV č. XXXX, LV č. XXXX). Teda tento titul nadobudnutia - Dohoda o vydaní veci pod R VI 27/91 nebola
ku parcele pkn č. 11749/120 (KNC č. 9979), tento titul nadobudnutia bol na LV č. XXXXX nesprávne
zapísaný, boli nesprávne zapísaní na tomto liste vlastníctva ako vlastníci - dedičia parcely pkn č. 11749/
a/2. Teda títo 5 podieloví spoluvlastníci nemohli byť dobromyseľní v tom, že im vec skutočne patrí. Ten
istý titul nadobudnutia bol im ako podielovým spoluvlastníkom zapísaný vo vzťahu k inej parcele a to pkn
č. 11749/a/2, ktorú následne predali. Preto nemožno hovoriť u týchto 5 podielových spoluvlastníkoch

o ich dobromyseľnosti, o ich oprávnenej držbe, opak nebol preukázaný. Nemohli byť dobromyseľní v
tom, že im vec (parcela KNE č. 11749/120) skutočne patrí ako spoluvlastníkom. Pokiaľ ide o vyhlásenie
osôb uvedených v notárskej zápisnici, ktorí majú dokazovať, že parcela patrila vlastnícky S. J., E. L. a
následne žalovanému, majú to dokazovať ostatní právni nástupcovia F. L., ktorí sú zároveň podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti: D. J., M. A., Q. J., Q. C., A. C., P. C.. Súd prvej inštancie správne

konštatoval, že uvedené osoby neboli zapísané ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, nemohli
vystupovať ani ako právni nástupcovia, keďže osobám zapísaným na LV č. XXXXX (k parcele KNE č.
11749/120) nesvedčalo žiadne vlastnícke právo k danej parcele, podieloví spoluvlastníci (5) zapísaní
na LV neboli skutočnými vlastníkmi nehnuteľnosti, nemali titul vo vzťahu k tejto parcele, nesvedčalo im
vlastnícke právo k tejto parcele, preto ani ich právni nástupcovia týchto neb. podielových spoluvlastníkov

(R. J., G. J., F. C.) nemohli ani urobiť uvedené vyhlásenia. Nebolo možné potom posúdiť držbu
ako dobromyseľnú, a teda oprávnenú držbu pri právnych predchodcov žalovaného, preto ani nie je
splnená doba 10 rokov. Skutočnosť, že žalovaný uzavrel kúpne zmluvy na časť podielov a zaplatil
kúpnu cenu nemôže v tomto prípade preukázať dobromyseľnosť držby, keď v konaní bolo jednoznačne
preukázané, že právni predchodcovia žalovaného nikdy nemohli byť dobromyseľný. Potom samotná

prípadná dobromyseľnosť žalovaného v trvaní od aj roku 2023 nespĺňa podmienky dobromyseľnej 10
ročnej oprávnenej držby, tak ako to konštatoval súd prvej inštancie. Odvolací súd súčasne konštatuje, že
až ROEP v roku 2019 zapísal parcely nesprávne (viď ods. 34), pričom ešte v roku 2014 ROEP uvádzal
parcelu správne, a preto ani prípadná držba právnych predchodcov žalovaného nespĺňa potrebnú dĺžku
10 rokov. Odvolací súd pripomína, že by muselo ísť o faktickú držbu.

10.
Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací
súd ako vecne správny (§ 387 ods. 1, 2 CSP) potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý
výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán konania

a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným a ktorý ani nebol spochybnený žiadnymi odvolacími
námietkami.

11.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262

ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia 1/ až 6/, preto im odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému.

12.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).