Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. marec 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124223294
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7124223294.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členiek
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobkyne: A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. D. E. X, XXX XX F. proti žalovanému: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna
č. 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, o obnovu konania, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu
Mestského súdu Košice č. k. 38C/41/2024-13 zo dňa 23.1.2025

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) napadnutým uznesením návrh na obnovu
konania odmietol (I.) a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (II.).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala povolenia obnovy konania
vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 11Csp/22/2018. Žalobu odôvodnila tým, že
v predmetnom konaní žalovaný klamal a zatajoval súdu podstatné právne skutočnosti o spornom vzťahu
medzi veriteľom a spotrebiteľom. Mala za to, že súd v konaní pripustil nezákonné úžernícke finančné
nároky veriteľa, že zmluva medzi veriteľom a spotrebiteľom má neprijateľné zmluvné podmienky,

je bezúročná a bez poplatkov. Návrh teda podala z dôvodu, že je možné preukázať, že zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, konanie veriteľa má právne vady, neboli dodržané smernice
Rady č. 93/13/EHS, exekučný titul je nespôsobilým exekučným titulom, rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd nepodrobil zmluvnú dokumentáciu medzi veriteľom
a spotrebiteľom súdnej kontrole ani predbežnému právnemu posúdeniu.

3. Vec právne posúdil podľa § 398, § 400, § 403 ods. 1, 2, § 404, § 411 ods. 1, § 413 ods. 1, § 414
zákona č. 16/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) dôvodiac, že rozsudok vydaný v pôvodnom
konaní pod sp. zn. 11Csp/22/2018 nadobudol právoplatnosť dňa 18.9.2018. Objektívna zákonná 3-
ročná lehota na podanie návrhu na obnovu konania tak uplynula dňa 18.9.2021. Žaloba na obnovu
konania bola podaná až dňa 18.12.2024. Uplynutím objektívnej lehoty, (u)plynutie subjektívnej lehoty
už nemá žiadnu relevanciu. Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné (§ 405 CSP). V

danej veci okrem toho neboli splnené ani podmienky na podanie žaloby na obnovu konania po uplynutí
objektívnej lehoty. Podkladom pre obnovu konania nebol trestný rozsudok, nové dôkazy nesúvisia s
novými vedeckými metódami, nebolo rozhodnuté v dôsledku trestného činu sudcu, dôvodom obnovy
konania nie je existencia rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, právoplatný rozsudok nie je
v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie. Súd
s poukazom na ust. § 413 ods. 1 písm. a) CSP žalobu odmietol ako podanú oneskorene, po uplynutí

objektívnej lehoty. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého by úspešnýžalovaný mal nárok na náhradu trov konania, avšak preukázateľne mu žiadne trovy konania nevznikli,
preto mu ich náhradu nepriznal.

4. Proti uzneseniu podala žalobkyňa včas odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. d), f) a h) CSP. V úvode dôvodila, že konajúca sudkyňa silne pochybila, konala nespravodlivo
a protispotrebiteľsky. Žalovaný v právnej veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.
11Csp/22/2018 preukázateľne klamal súdu a zatajoval podstatné právne skutočnosti o spornom
vzťahu medzi veriteľom a ňou ako spotrebiteľom. Návrh na obnovu konania považuje za dôvodný,

pretože je možné preukázať, že súd prvej inštancie pripustil v pôvodnom konaní nezákonné úžernícke
finančné nároky veriteľa a súčasne, že zmluva medzi veriteľom a spotrebiteľom má neprijateľné
zmluvné podmienky, zmluva sa preto považuje v súlade s príslušnými zákonmi za bezúročnú a bez
poplatkov. Namietala, že sporný úver a celý text zmluvy, ani jeho detaily neboli obchodníkom
vysvetlené spotrebiteľovi, ani napriek jeho zákonnej povinnosti. Má za to, že dodržala ako objektívnu,
tak subjektívnu lehotu na podanie žaloby na obnovu konania. Sudkyňa vo svojich odmietavých

odôvodneniach úplne odignorovala jej konanie, podanie, ktorými pred podaním žaloby na obnovu
konania preukazovala súdu jeho pochybenia, ktoré sudkyňa vôbec nespomenula a tak ju postavila
do pozície nezodpovedného občana, ktorý nereagoval v súdom stanovenej lehote na výzvu súdu cez
Platobný rozkaz. Zároveň má aj za to, že podľa súdnych autorít uplatňovanie formalít a podmienok
podania a ich výklad nesmú zamedziť prístup jednotlivca takým spôsobom, alebo v takej miere, že

by právo bolo zasiahnuté v samej svojej podstate, aj keď právo podať žalobu podlieha zákonným
podmienkam, súdy sa musia pri aplikácii procesných pravidiel vyhnúť prehnanému formalizmu, ktorý
by zasahoval do zásad spravodlivého procesu. Taktiež prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov
strán sporu a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov týchto strán, ktoré
nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého

procesu. Prvoradou podmienkou dostupnosti práva na súdnu ochranu je také správanie sa súdu, pri
ktorom sa zdrží akejkoľvek svojej činnosti, ktorou by oprávnenej osobe bez právneho dôvodu sťažoval,
či dokonca maril možnosť konať pred súdom a v medziach platného právneho poriadku uplatňovať
svoje hmotné aj procesné práva. (DRGONEC, J. Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava:
C.H.Beck, 2015, s. 855). Ďalej v súvislosti s právom na prístup k súdu dala do pozornosti rozsudok

ESĽP vo veci Ashigdane c/a Spojené kráľovstvo zo dňa 28.5.1985, sťažnosť č. 8225/78, bod 58, nález
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 zo dňa 26.9.2002. Podľa verejne dostupných zdrojov zastáva
názor, že je povinnosťou súdu v spotrebiteľských sporoch sa ex offo ako predbežnou otázkou zaoberať
neprijateľnosťou jednotlivých zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, čo od súdu aj očakáva.
Poukázala na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006, body 25, 26, 27, 38 a 43.

Uviedla, že sa jedná o spotrebiteľský spor, pričom predmetom sporu je spotrebiteľská úverová zmluva
medzi stranami sporu, ktorá je plná neprijateľných zmluvných podmienok a následné dlžné plnenia
za úver poskytnutý veriteľom, pričom veriteľ zatajuje pred spotrebiteľom aj výšku vzájomných plnení
istiny. Právne postavenie žalovaného považuje za ohrozené hrubo nemorálnym postupom veriteľa,
nakoľko zneužívajúci zmluvný vzťah medzi spotrebiteľom a veriteľom obsahuje neprijateľné zmluvné

podmienky a konanie veriteľa má nekalé obchodné praktiky. Naliehavý právny záujem na súdnu
ochranu ohrozeného spotrebiteľa má z dôvodu, že v spotrebiteľskej zmluve podpísanej medzi veriteľom
a spotrebiteľom absentujú náležitosti v súlade so zákonmi účinnými v čase podpisu zmluvy. Preto
finančné nároky veriteľa boli a sú podľa jej názoru preukázateľne bez právneho titulu a sú bezdôvodným
obohacovaním sa veriteľa vo finančný neprospech spotrebiteľa. Konanie sudkyne k navrhovanej obnove

konania považuje za rozporné s právom, nakoľko bolo potrebné skúmať aj neprijateľnosť zmluvných
podmienok predmetnej spotrebiteľskej veci. Akcentovala, že súd sa nevysporiadal s jej dôvodmi presne
popísanými v podrobnom podaní. Uviedla, že postupom súdu v tejto právnej veci došlo k zásahu do
základnýchprávgarantovanýchÚstavouSRamedzinárodnýmizmluvami,predovšetkýmdošlokzásahu
do základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR), práva na spravodlivé súdne konanie

(čl. 6 ods. 1 Dohovoru), práva na vlastníctvo majetku (čl. 20 Ústavy SR) a postup súdu prvej inštancie aj
predmetnérozhodnutiejerovnakovrozporesďalšímiústavnýminormami(čl.1ods.1a2,čl.2ods.1a2,
čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). Poznamenala, že okrem formálnych dôvodov podľa § 363, §
365a§366CSPmázato,žesúdprvejinštancieaninepreverilvprávnejvecivedenejnaOkresnomsúde
Košice II pod sp. zn. 11Csp/22/2018 zmluvnú dokumentáciu žalobcu s veriteľom. Na základe toho súd

sám od seba neidentifikoval nekalé obchodné praktiky žalovaného a chyby konajúceho súdu. Poukázala
na § 39 OZ a k tomu uviedla, že konanie veriteľa považuje za preukázateľne úžernícke v súlade s §
39a OZ, preto odporuje právnemu úkonu, ktorým bolo klamlivým spôsobom zo strany veriteľa zneužité
jej postavenie spotrebiteľa na podnikateľa. Uviedla, že ako spotrebiteľka odporovala konanie veriteľa,ktorý jej už zasiahol do jej zákonom chránených práv tak, že jej preukázateľne spôsobil finančnú aj
majetkovú ujmu. Argumentovala, že tento spor má okrem finančnej roviny predovšetkým právnu rovinu,
lebo žalovaný vo svojej zmluvnej dokumentácii ešte pred jej podpisom nastavil veľmi sofistikované

právnické pasce, ktoré bežný spotrebiteľ nedokáže identifikovať. Predmetnú zmluvu s právnickými
pascami, t.j. neprijateľnými zmluvnými podmienkami, jej dal žalovaný podpísať s tým vedomím, že
zmluva je v súlade so zákonmi, ale až neskôr zistila, že žalovaný ju klamal od prvého kontaktu s nim.
Konštatovala, že žalovaný ju chcel poškodiť ako spotrebiteľa a chcel obísť zákonné ustanovenia na
ochranu spotrebiteľa, čo sa mu nakoniec aj podarilo. Žalovaný svojim konaním neprimerane zvýhodnil

svojepostavenienajejúkor.Zostranysúduprvejinštanciepreukázateľnevnímanezáujemospravodlivé
konanie, ako aj šikanózne konanie zo strany sudkyne s finančnými dôsledkami v jej neprospech. Žiada,
aby súd prijal jej návrhy popísané a odôvodnené v jej prvotnej žalobe o obnovu konania, z úradnej moci
a povinnosti podrobil predmetnú spotrebiteľskú zmluvnú dokumentáciu medzi ňou a žalovaným súdnej
kontrole, podrobil ju predbežnému právnemu posúdeniu a určil a vyhlásil zmluvné podmienky veriteľa za
neprijateľné a za nekalé obchodné praktiky vo výroku svojho rozhodnutia v súlade so zákonom. Rovnako

za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a pre náležité objasnenie veci navrhla súdu vykonať dôkazy
a uložiť žalovanému povinnosť predložiť súdu v listinnej podobe stručné vyčíslenie vzájomných plnení
medzi stranami. Následne v súlade s § 49 až § 57 CSP uplatnila aj námietku zaujatosti sudkyne súdu
prvej inštancie so zreteľom na jej vzťah k sporu. Uviedla, že má pocit, že konajúca sudkyňa je voči nej
zaujatá. Tento pocit má z dôvodu, že sudkyňa nebrala do úvahy jej doterajšie argumenty a výhrady voči

obsahu žaloby. Záverom vyjadrila svoj nesúhlas s náhradou trov konania a platením súdnych poplatkov,
pričom súd prvej inštancie požiadala o ich oslobodenie. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Ďalšie vyjadrenia v konaní podané neboli.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas,
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia
§ 379 CSP a § 380 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

9. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie odmietol žalobu žalobkyne na obnovu konania ako

podanú oneskorene, keď dospel k záveru, že nebola dodržaná objektívna 3-ročná lehota na podanie
žaloby na obnovu konania v zmysle § 403 ods. 1 CSP.

10. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a v celom rozsahu sa
stotožňuje s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia, na ktoré podľa § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

Na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné:

11. Žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý smeruje proti
právoplatným rozhodnutiam súdu. Žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatný rozsudok,
právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ako aj právoplatný platobný rozkaz, pokiaľ sú

splnené podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 397 CSP.

12. Žalobu na obnovu konania možno podať, ak sú splnené všetky zákonné podmienky prípustnosti
obnovy konania, a to:
- žaloba musí byť podaná oprávnenou osobou,

- musí ísť o prípustný predmet obnovy konania a prípustný dôvod obnovy konania,
- musí byť dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania a
- žaloba musí obsahovať predpísané náležitosti.13. Dôvody prípustnosti žaloby na obnovu konania proti právoplatnému rozsudku, vypočítané v § 397
CSP, sú ustanovené taxatívne. Z iných dôvodov je žaloba na obnovu konania neprípustná. Uplatnenie
iného dôvodu žaloby na obnovu konania má za následok odmietnutie žaloby na obnovu konania z

dôvodu neprípustnosti.

14. Žaloba na obnovu konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži na to, aby mohol
byť znovu prejednaný právoplatne skončený spor, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy,
pre ktoré pôvodné rozhodnutie vo veci samej z hľadiska správnosti a úplnosti skutkových zistení a

skutkových záverov nemôže obstáť. Obnova konania je teda právnym inštitútom, pomocou ktorého
možno dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo
správne. Objektívnou podmienkou prípustnosti návrhu na obnovu konania je zachovanie zákonných
lehôt, ktoré Civilný sporový poriadok na podanie návrhu na obnovu konania ustanovuje.

15. Podľa § 397 písm. a) CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania,

ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

16. Podľa § 403 ods. 1, 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy

sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti
rozhodnutia.

17. V citovanom ustanovení ide o kombináciu subjektívnej lehoty, t.j. takej, ktorej začiatok je stanovený

subjektívnym okamihom nadobudnutia vedomosti dotknutého subjektu/podávajúceho žalobu na obnovu
konania o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy
konania uplatniť, a lehoty objektívnej, ktorej začiatok je stanovený jednoznačne a to od momentu
právoplatnosti napádaného rozhodnutia.

18. Jedným zo zákonných predpokladov procesnej prípustnosti žaloby na obnovu konania je dodržanie
subjektívnej a objektívnej lehoty na podanie takejto žaloby. Pokiaľ nie sú splnené predpoklady na
povolenie obnovy konania, nie je možné sa zaoberať vecou samou.

19. Odvolací súd preto rovnako ako súd prvej inštancie preskúmaval procesnú prípustnosť žaloby na

obnovu konania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak sa pri posudzovaní
žaloby najskôr zaoberal otázkou dodržania zákonom stanovených lehôt na podanie žaloby na obnovu
konania. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd uvádza, že žalobkyňa nepreukázala splnenie
objektívnej podmienky prípustnosti návrhu na obnovu konania, t.j. zachovanie zákonnej objektívnej
trojročnej lehoty na podanie návrhu. Bez akýchkoľvek pochybností je zrejmé, že žalobkyňa podala

žalobu na obnovu konania po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia vydaného v konaní
sp. zn. 11Csp/22/2018. O povolenie obnovy konania žiadala oneskorene. V súlade s uvedeným súd
prvej inštancie správne konštatoval, že objektívna 3-ročná lehota v zmysle § 403 ods. 1 CSP v
predmetnej veci uplynula dňa 18.9.2021 (počítajúc od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie,
t. j. od 18.9.2018) a pokiaľ žalobkyňa podala žalobu na obnovu konania na súd prvej inštancie až

dňa 8.12.2024, nepochybne túto žalobu podala po uplynutí 3-ročnej objektívnej zákonnej lehoty. Pri
oneskorene podanej žalobe na obnovu konania ide o zákonný dôvod na odmietnutie žaloby na obnovu
konania (§ 413 ods. 1 písm. a) CSP).

20. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že zachovanie lehoty na podanie žaloby na obnovu konania je

povinná preukázať strana sporu, ktorá sa obnovy konania domáha a neunesenie dôkazného bremena
má za následok procesný neúspech tejto strany. Odvolací súd dáva do pozornosti, že žalobkyňa
v podanom odvolaní sa k otázke nedodržania lehoty na podanie žaloby ako primárneho dôvodu
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, t.z. odmietnutia žaloby vyjadrila len v krátkosti, keď
uviedla, že dodržala ako objektívnu, tak subjektívnu lehotu na podanie žaloby na obnovu konania, čo

ale nepreukázala a viac svoje tvrdenia nerozvinula.

21. Nakoľko odvolací súd dospel k záveru o neprípustnosti žaloby na obnovu konania, nebol dôvod na
to, aby sa zaoberal dôvodmi, ktoré podľa žalobkyne zakladajú opodstatnenosť ňou podanej žaloby naobnovu konania. Súd prvej inštancie nepochybil, ak žalobu neposúdil meritórne z hľadiska danosti či
nedanosti dôvodov na obnovu konania, pretože žaloba na obnovu konania nebola prípustná.

22. Vzhľadom na žalobkyňou uplatnenú námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni súdu prvej inštancie
odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak žalobkyni oznámil, že sa na
vznesenú námietku nebude prihliadať, nakoľko z dôvodu jej smerovania voči rozhodovacej činnosti
sudcu nespĺňa zákonné predpoklady podľa ust. § 52 ods. 2 CSP.

23. Strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti (§ 52 ods. 1 CSP).Ak
sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho
rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada, v tomto prípade sa vec nadriadenému
súdu nepredkladá (§ 53 ods. 3 CSP).

24. Odvolací súd uvádza a zdôrazňuje, že meradlom pre posúdenie objektivity sudcu nemôže byť

subjektívnehľadiskostranysporu/účastníkakonania,ktoréjespravidlamotivovanérôznymipohnútkami,
ale najmä tým, že súd nekoná a nerozhoduje/nebude rozhodovať podľa jej predstáv. Takéto hodnotenie
správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí strane sporu/účastníka konania a nemôže
objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Zákon výslovne vylučuje, aby dôvodom na
vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu boli okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu

v konaní o prejednávanom spore. Postupom sa rozumejú procesné úkony sudcu, vrátane rozhodnutí,
a to aj vo veci samej. V postupe sudcu pri prejednávaní konkrétneho sporu sa prejavuje
samotný výkon súdnictva, preto tieto okolnosti nemôžu byť samy osebe dôvodom zaujatosti sudcu.
Obava (pocit)z nestrannosti nestačí na založenie dôvodných pochybnosti o nedostatku nezaujatosti
vzhľadom na právne (ústavné i zákonné) garancie nezávislosti sudcov a zákonné povinnosti sudcov

konať vo veci bez predsudkov, nezávisle a nestranne. Relevantnou je len taká obava z nedostatku
nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach.

25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
uznesenia, odvolací súd uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387

ods. 2 CSP na zdôraznenie správnosti doplnil ďalšie dôvody.

26. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1, 2 CSP. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej nevznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, takýto nárok vznikol úspešnému žalovanému, ktorému však preukázateľne

žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd, preto stranám sporu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,

ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).