Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/122/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6423202507
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6423202507.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana

ĎurianaasudcovJUDr.ZityNagypálovejaJUDr.ĽubomíraŠablu,akočlenovsenátu,vsporežalobkyne:
A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v F. E. G., H. D. I. J. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Ľudmilou
Petrušovou, advokátkou so sídlom v Žiari nad Hronom, A. Dubčeka č. 386/10, proti žalovaným: 1/ A. E.,
D. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C. L., č. 3, a 2/ H. M. E., D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v
F. E. G., K. J. XXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaniach žalobkyne
a žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica (pracovisko Brezno) č.k. 5C/66/2023-267
zo dňa 15.07.2025, ako súdu prvej inštancie

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (prvý
výrok) p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie (druhý výrok)
m e n í tak, že žalovaná 1/ je p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy konania pred súdom prvej
inštancie v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky
trov konania pred súdom prvej inštancie žalobkyne.

Žalobkyni náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie proti žalovanej 2/ n e p r i z n á v a.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania štátu (tretí výrok) m e n í tak, že
žalovaná 1/ je p o v i n n á nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania štátu.

Žalovaná 1/ je p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní

od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalobkyne.

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej 2/ n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k

nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Žarnovica, obec C. L., katastrálne územie C. L. zapísaným
Okresným úradom Žarnovica, odbor katastrálny, na LV č. XXX ako pozemok parc. č. N. XXX/X
(zastavaná plocha a nádvorie) o výmere 727 m2 a parc. č. N. XXX/X (zastavaná plocha a nádvorie)
o výmere 129 m2 a na LV č. XXX ako stavba (rodinný dom) súp. č. X postavená na pozemku parc.č. N. XXX/X a vyporiadal ho tak, že nariadil predaj nehnuteľností a rozdelenie výťažku podľa veľkosti
spoluvlastníckych podielov, žalobkyni vo výške 1/4, žalovanej 1/ vo výške 1/2 a žalovanej 2/ vo výške
1/4 (prvý výrok), žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania (druhý výrok) a štátu priznal

nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni a žalovaným 1/ a 2/ v plnom rozsahu, ktoré budú povinné
zaplatiť každá po 1/3 (tretí výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkových zistení, podľa ktorých:
(1) žalobkyňa a žalované 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v k.ú. C. L. zapísaných na

LV č. XXX (pozemky parc. č. N. XXX/X a parc. č. N. XXX/X) a na LV č. XXX (stavba súp. č. X postavená
na pozemku parc. č. N. XXX/X) a to žalobkyňa so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/4 k celku,
žalovaná 1/ so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/2 k celku a žalovaná 2/ so spoluvlastníckym
podielom o veľkosti 1/4 k celku, pričom žalobkyňa a žalovaná nadobudli vlastníctvo dedením v roku 2008
a žalovaná 1/ dedením v roku 2019 (bod 22 odôvodnenia napadnutého rozsudku);
(2) hodnota nehnuteľností bola stanovená v roku 2014 na sumu 74.400,- €, v roku 2022 na sumu

151.000,- € a v roku 2023 na sumu 133.600,- € (body 23 až 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku);
(3) strany od roku 2015 opakovane komunikovali o možnosti zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, pričom žalobkyňa a žalovaná 2/ navrhovali prevod podielov na žalovanú 1/ za sumu
15.000,- € pre každú z nich (v roku 2015), resp. za sumu 18.600,- € pre každú z nich (v roku
2021), resp. za sumu 32.500,- € pre každú z nich (v roku 2022); žalovaná 1/ najskôr súhlasila so

zrušením podielového spoluvlastníctva a nadobudnutím spoločných nehnuteľností, nesúhlasila však
s požadovanou sumou a navrhla po sume 5.000,- € žalobkyni a žalovanej 2/ (v roku 2018), resp.
po sume 10.000,- € žalobkyni a žalovanej 2/ (v roku 2023); v roku 2022 žalovaná 1/ navrhla
aj vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením spoločných vecí (body 26 až 30
odôvodnenia napadnutého rozsudku);

(4) rodinný dom súp. č. X postavený na pozemku parc. č. N. XXX/X má poškodenú hydroizoláciu strechy,
čo spôsobuje zatekanie do strešných vrstiev a poškodenie nosnej konštrukcie stropu v loggii (bod 32
odôvodnenia napadnutého rozsudku);
(5) predmetný rodinný dom je možné rozdeliť na tri bytové jednotky za predpokladu rozsiahlych
stavebných úprav a odhadovanou výškou nákladov v sume 54.500,- € (bod 34 odôvodnenia

napadnutého rozsudku).

1.3 Súd prvej inštancie v rámci právneho posúdenia veci dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je
dôvodná s odôvodnením, že:
(1) reálne rozdelenie spoločných nehnuteľností nie je dobre možné a to kvôli narušeným vzťahom

sporových strán a vysokým nákladom potrebným na rozdelenie rodinného domu (bod 35 odôvodnenia
napadnutého rozsudku);
(2) prikázanie spoločných nehnuteľností do vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov za primeranú
náhradu neprichádza do úvahy, pretože žalobkyňa a žalovaná 2/ nemajú záujem nadobudnúť
nehnuteľnosti a žalovaná 1/ nemá finančné prostriedky na vyplatenie žalobkyne a žalovanej 2/ (bod 36

odôvodnenia napadnutého rozsudku);
(3) do úvahy preto prichádza len tretí spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva nariadením
predaja spoločných nehnuteľností a rozdelenie výťažku podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov strán
(bod 37 odôvodnenia napadnutého rozsudku);
(4) nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli dôvodom na zamietnutie žaloby,

pretože „žalovaná 1/ žiadala, aby súd zohľadnil jej vek, citové väzby a odkázanosť na bývanie v
predmetnom dome, keď bývanie v starorodičovskom dome jej nemôže slúžiť na trvalé bývanie, vyžaduje
rekonštrukciu; z doložených dokladov a vyjadrení mal súd prvej inštancie preukázané, že situáciu sa
žalobkyňa a žalovaná 2/ pokúšajú riešiť už viac ako 10 rokov (situáciu chcel riešiť pred svojím úmrtím
aj ich otec); žalovaná 1/ mala možnosť už pred rokmi (ešte aj so svojím manželom) nadobudnúť

spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam za oveľa nižšiu sumu ako je ich hodnota v súčasnosti, keď
žalobkyňa a žalovaná 2/ dokonca pôvodne žiadali nižšiu výplatu ako by vychádzala podľa znaleckého
posudku z roku 2014 a aj v priebehu tohto súdneho konania boli ochotné pristúpiť na vyplatenie nižšej
sumy, ak by bolo došlo k vzájomnej dohode; v tom čase bývala žalovaná 1/ spolu so svojím manželom,
pravdepodobne boli obaja aj zamestnaní, výplata za spoluvlastnícke podiely by bola v oveľa nižšej

výške a aj ich finančné možnosti boli iné (už len z hľadiska prípadnej možnosti poskytnutia napr. pôžičky
alebo úveru); žalovaná 1/ má citové väzby k domu, ale situácia dospela do tohto štádia aj jej pričinením;
zároveň nepreukázala svoju odkázanosť na bývanie v predmetnom dome, keď je vlastníčkou aj ďalšieho
rodinného domu v tej istej obci na tej istej ulici, neuviedla, prečo tento nemôže slúžiť na trvalé bývanie,iba že vyžaduje rekonštrukciu, ale aj samotný dom, v ktorom teraz býva, si vyžaduje minimálne opravu
strechy; žalovaná 1/ by sa nemusela presťahovať do inej obce, resp. mesta, stále by bývala aj na tej istej
ulici, iba o pár domov ďalej; keďže súd prvej inštancie nepovažoval reálne rozdelenie nehnuteľností za

dobre možné, žalobkyňa a žalovaná 2/ nehnuteľnosti neužívajú a ani užívať nechcú a žalovaná 1/ nemá
finančné prostriedky na vyplatenie, tak nezrušením a nevyporiadaním podielového spoluvlastníctva by
sa situácia nijako nezmenila; je zrejmé, že ani neskôr by nedošlo k nejakej dohode, keď dcéra žalovanej
1/ pôvodne mala záujem nadobudnúť spoluvlastnícke podiely žalobkyne a žalovanej 2/, ale následne už
nereagovala a jeden syn žalovanej už teraz neprejavil snahu o rozumnú komunikáciu; je preto viac ako

isté, že aj do budúcnosti by bolo potrebné riešiť situáciu opätovne súdnou cestou“ (bod 40 odôvodnenia
napadnutého rozsudku);
(5) osobitne súd prvej inštancie uviedol, že nariadil pojednávanie v neprítomnosti vtedajšieho právneho
zástupcu žalovanej 1/, pretože „nariadil pojednávanie na deň 15.07.2025; predvolanie bolo zasielané
právnej zástupkyni žalovanej 1/ dňa 27.05.2025 a v ten istý deň bolo súdu oznámené, že na základe
dohody zo dňa 23.05.2025 došlo k ukončeniu zastupovania žalovanej 1/; súd preto aj žalovanej 1/

zaslal predvolanie na pojednávanie spolu s oznámením, že nebude rozhodovať o predĺžení lehoty
a výzvou, aby najneskôr do začatia pojednávania preukázala, že disponuje finančnými prostriedkami
na vyplatenie náhrady, ktoré predvolanie prevzala dňa 06.06.2025; dňa 14.07.2025 v poobedňajších
hodinách (deň pred pojednávaním) bola súdu doručená žiadosť o odročenie pojednávania, ktorú zaslal
O. H. K. P.; uviedol, že na základe plnomocenstva zo dňa 14.07.2025 prevzal zastupovanie žalovanej

1/ a žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu kolízie termínov, keď v rovnaký deň má v čase od 09:00 hod.
v Revúcej v trestnej veci viacero procesných úkonov, kde bol ustanovený ako obhajca obvineného a
tiež z dôvodu naštudovania veci a prípravy na pojednávanie; k žiadosti bolo priložené plnomocenstvo
zo dňa 14.07.2025, podľa ktorého prevzal zastupovanie žalovanej 1/ s tým, že táto súhlasila, aby v
prípade potreby poveril substitučným zastupovaním iného advokáta; súd oznámil právnemu zástupcovi,

že jeho žiadosť o odročenie pojednávanie neakceptuje a bude vo veci pojednávať; k dohode o ukončení
právneho zastupovania medzi žalovanou 1/ a pôvodnou právnou zástupkyňou O. Q. R. došlo dňa
23.05.2025 (súdu bola táto skutočnosť oznámená dňa 27.05.2025), predvolanie na pojednávanie bolo
priamo žalovanej 1/ doručené dňa 06.06.2025 a termín pojednávania bol určený na deň 15.07.2025;
žalovaná 1/ mala dostatočný časový priestor na zvolenie si nového právneho zástupcu a nie si ho

zvoliť iba jeden deň pred pojednávaním; odročenie pojednávania prichádza do úvahy len z dôležitého
dôvodu, ak sa strana sporu alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôžu dostaviť na pojednávanie a
zároveň od nich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť; ak účastník
konania nepreukáže existenciu objektívnych skutočností brániacich mu zvoliť si advokáta v primeranej
lehote po riadnom doručení predvolania na pojednávanie, nie je možné akceptovať udelenie plnej moci

advokátovi v krátkom čase pred termínom pojednávania, prípadne v deň pojednávania ako dôležitý
dôvod na odročenie pojednávania; predvolanie na termín pojednávania bolo žalovanej 1/ doručené s
časovým predstihom výrazne presahujúcim zákonnú päťdňovú lehotu, čím bol vytvorený dostatočný
priestor na zvolenie si nového právneho zástupcu; zvolenie právneho zastúpenia a nedostatok času na
oboznámenie sa so spisom nie je dôležitým dôvodom na vyhovenie žiadosti o odročenie pojednávania;

ak bol účastník (strana) riadne a včas predvolaný, je iba on sám zodpovedný za to, že si zvolí advokáta
včas, a zároveň advokát je sám zodpovedný za to, že prevezme zastúpenie iba v prípade, ak je
spôsobilý ho aj reálne poskytnúť na nariadenom pojednávaní, pričom v tomto prípade advokát už v čase
prevzatia zastupovania vedel, že sa ho nebude môcť zúčastniť; prípadná neschopnosť zorganizovať
zastupovanie strany sporu na požadovanej úrovni (a teda aj účasť advokáta alebo jeho zástupcu na

súdnom pojednávaní) ide na ujmu strany sporu alebo advokáta, nie súdu, keď súd musí prihliadať
aj na hospodárnosť a rýchlosť konania (viď napr. uznesenia NS SR sp. zn. 6Cdo/75/2012, sp. zn.
1Obdo/19/2014); žalovanej 1/ bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 06.06.2025 a mala
dostatočný časový priestor na zvolenie si nového právneho zástupcu, pričom na pojednávanie sa ona
sama dostavila a mohla sa na ňom vyjadrovať; súd preto vec prejednal v neprítomnosti právneho

zástupcu žalovanej 1/“ (bod 15 odôvodnenia napadnutého rozsudku);
(6) na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobe žalobkyne vyhovel, predmetné podielové
spoluvlastníctvo strán zrušil, nariadil predaj spoločných nehnuteľností a rozdelenie výťažku podľa
veľkosti spoluvlastníckych podielov strán.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 142 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka;
o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu
trov konania, pretože to považoval za spravodlivé vzhľadom na charakter konania; štátu priznal proti
žalobkyni a žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania.2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná 1/ prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho
zástupcu včas odvolanie zo dňa 23.08.2025 (č.l. 288-290 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadla
v rozsahu výroku o vyhovení žalobe (prvý výrok); vyjadrila názor, že súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom porušil jej právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.),
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365
ods. 1 písm. f/ C.s.p.), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p.)
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. h/ C.s.p.); v podrobnostiach v podstate argumentovala, že:

(1) súd prvej inštancie nesprávne nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovanej 1/
ako dôvod na zamietnutie žaloby, pričom týmito dôvodmi sú jej vyšší vek (64 rokov), odkázanosť na
iné osoby, právna nevzdelanosť a súčasná sociálna situácia (dôchodok v sume 686,40 €, ktorý jej bez
pomoci rodinných príslušníkov nepostačuje na bývanie v spornom rodinnom dome súp. č. X v C. L.);
(2) zrušenie podielového spoluvlastníctva by viedlo k neprimeranej ujme na jej strane, pretože

v súčasnosti nemá žiadne iné bývanie; hoci je vlastníčkou rodinného domu súp. č. XX v C. L.,
tento je v súčasnosti zbúraný, pretože pri jeho prestavbe, keď sa rozoberala strecha, spadli múry,
preto bolo potrebné odviezť sutiny a vyčistiť pozemok, pričom táto skutočnosť nastala po vydaní
napadnutého rozsudku; má stavebné povolenie zo dňa 29.11.2023 na prestavbu rodinného domu
súp. č. XX v C. L. s termínom dokončenia do decembra 2025; z dôvodu jej zlej ekonomickej situácie

prestavba začala až v máji 2025 za pomoci rodinných príslušníkov, kde pri rozoberaní strechy došlo
k spomínanému spadnutiu múrov a dom sa už nedal zachrániť; v súčasnosti sa vypracováva nová
projektová dokumentácia a bola podaná žiadosť o predĺženie stavebného povolenia; nemôže si dovoliť
ísť do nájmu, pretože by samostatne nevyžila z dôchodku, preto v súčasnosti býva v spornom rodinnom
dome súp. č. X v C. L.;

(3) má zhoršený zdravotný stav (primárna artróza kolenného kĺbu); z dôvodu operácie bola v období
od 16.07.2025 (deň po pojednávaní) do 22.07.2025 hospitalizovaná; z dôvodu zhoršeného zdravotného
stavu si našla právneho zástupcu až dňa 14.07.2025; v súčasnosti po operácii chodí s ťažkosťami za
pomoci bariel a rodinných príslušníkov;
(4) k spornej nehnuteľnosti (rodinný dom súp. č. X v C. L.) má dlhoročné osobné väzby a má pre ňu

osobitný význam; má záujem len o vyriešenie užívacích vzťahov; predaj rodinného domu by jej spôsobil
neprimeranú ujmu; preto so záverom súdu prvej inštancie nemôže súhlasiť, pretože sú splnené všetky
podmienky a okolnosti osobitného zreteľa, aby súd podielové spoluvlastníctvo nezrušil nariadením
predaja rodinného domu a rozdelenia výťažku podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov; z dôvodu
mimoriadnych okolností je v právomoci súdu ponechať spoluvlastnícky vzťah nezmenený; napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie preto v tomto smere vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci;
(5) súd prvej inštancie bezdôvodne neakceptoval jej odôvodnenú žiadosť o odročenie pojednávania
napriek tomu, že je osobou vyššieho veku, právne nevzdelaná a v uvedenom čase mala výrazne
zhoršený zdravotný stav, preto súd prvej inštancie porušil jej procesné práva, keď dňa 15.07.2025
pojednával v neprítomnosti jej právneho zástupcu a predčasne rozhodol;

(6) na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala aj žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie zo dňa 05.09.2025 (č.l. 317-318 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadla v rozsahu

výroku o trovách konania (druhý výrok); vyjadrila názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v odvolaní podrobne zopakovala
priebeh mimosúdnych rokovaní ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva pred
podaním žaloby aj samotný priebeh konania; v podrobnostiach v podstate argumentovala, že:
(1) súd prvej inštancie nesprávne nevychádzal pri rozhodovaní z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.

vrozporesnálezmiÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.III.ÚS73/2023zodňa25.05.2023asp.
zn. III. ÚS 138/2022 zo dňa 23.06.2022 ako aj v rozpore s R 54/1973, z ktorých vyplýva, že v sporoch
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy priznanie plnej náhrady
trov konania žalobcovi; zdôraznila, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože niekoľkoročné pokusyo mimosúdne riešenie neboli úspešné, žalovaná 1/ nemala záujem o konštruktívne riešenie sporu,
vec nebola reálne deliteľná, žalovaná 1/ predlžovala spor, na výzvu súdu nedokladovala svoje pomery
a po nariadení pojednávania ukončila právne zastúpenie a nového právneho zástupcu si zvolila až deň

pred pojednávaním; spor sa skončil podľa druhej alternatívy vyporiadania podielového spoluvlastníctva
uvedenej v žalobe; všetky tieto okolnosti mali súd prvej inštancie viesť k záveru, že žalobkyňa má právo
na náhradu trov konania voči žalovanej 1/; názor súdu prvej inštancie, že v tomto prípade nie je možné
aplikovať zásadu plného úspechu v spore s tým, že obidve strany boli úspešné a rozhodnutie bolo
v záujme obidvoch strán, predstavuje nesprávne právne posúdenie veci s poukazom na odôvodnenia

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 73/2023 zo dňa 25.05.2023;
(2) na základe uvedeného navrhla zmenu napadnutého rozsudku v zmysle priznania náhrady trov
konania v rozsahu 100 %.

2.3 Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 11.09.2025 (č.l. 327-328 spisu) k odvolaniu žalovanej 1/
prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že:

(1) napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a riadne odôvodnený; rozsudok je zrozumiteľný,
preskúmateľný, presvedčivý a má oporu vo vykonanom dokazovaní; nie je naplnený ani jeden odvolací
dôvod uplatnený žalovanou 1/;
(2) žalovaná 1/ uplatňuje prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom
prvej inštancie bez splnenia podmienok podľa § 366 C.s.p., pretože až v rámci odvolacieho konania

tvrdí a preukazuje existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nezrušenie podielového
spoluvlastníctva;
(3) za dôvody hodné osobitného zreteľa nemožno považovať samotný vek žalovanej 1/ (64 rokov)
ani zdravotné problémy súvisiace s artrózou kolenného kĺbu, pretože tieto okolnosti nevylučujú
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva; žalovaná 1/ si bola od roku 2008 vedomá

potreby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pretože ostatní spoluvlastníci nemali reálny záujem
o užívanie spoločných nehnuteľností, v tom čase bola pracovne aktívna a bez zdravotných problémov,
preto nemôže byť na jej prospech, že 15 rokov nemala záujem vykonať vyporiadanie a v súčasnosti sa
snaží preukázať dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v jej veku a zdravotných problémoch;
(4) za dôvody hodné osobitného zreteľa nemožno považovať ani tvrdenú osobnú väzbu na rodinný

dom súp. č. X v C. L. a skutočnosť, že jej iný rodinný dom súp. č. XX v C. L. je zbúraný; v spore bolo
preukázané, že žalovaná 1/ nie je odkázaná na bývanie v spornom rodinnom dome súp. č. X, pretože
je vlastníčkou rodinného domu súp. č. XX, ktorý v čase rozhodovania súdu prvej inštancie existoval;
žalovaná 1/ mala stavebné povolenie na prestavbu rodinného domu súp. č. XX pri nákladoch v sume
140.000,- € za účelom zabezpečenia bývania; žalovaná 1/ teda nemala záujem užívať sporný rodinný

dom súp. č. X; žalovaná 1/ sa účelovo snaží zostať v spoluvlastníctve do vykonania prestavby rodinného
domu súp. č. XX, ktorý mal byť zachovaný a žalovaná 1/ ho zbúrala v rozpore so stavebným povolením;
(5) viac ako 10 rokov pred podaním žaloby vyvinula maximálne úsilie na zrušenie a vyporiadanie
spoluvlastníctva, pričom žalovaná 1/ užíva spoločné nehnuteľnosti a ak aj prejavila záujem nadobudnúť
nehnuteľnosti, vždy za neprimerane nízku cenu (1/3 všeobecnej hodnoty);

(6) na základe uvedeného žalobkyňa navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

2.4 Žalovaná 1/ sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

2.5 Žalovaná 1/ v odvolacej replike zo dňa 13.10.2025 (č.l. 331 spisu) k vyjadreniu žalobkyne

prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu uviedla, že:
(1) konštatovania žalobkyne sú vytrhnuté z kontextu, nepriliehavé a účelové, právne nesprávne,
preto naďalej trvá na všetkých svojich tvrdeniach uvedených v podanom odvolaní proti napadnutému
rozsudku;
(2) pokiaľ žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že „rodinný dom súp. č. XX existoval, bol užívania schopný

s napojením na elektrinu a vodu“, ide o dôkazne nepodložené tvrdenia žalobkyne; predmetný rodinný
dom súp. č. XX nebol schopný užívania, nakoľko bola nutne potrebná jeho prestavba s prístavbou, čo
bolo riešené cez predložené stavebné povolenie; prestavbu riešila za pomoci rodinných príslušníkov
vrátane finančnej pomoci, pretože na to nemala finančné prostriedky; všetko sa zmenilo v máji 2025,
kde za pomoci rodinných príslušníkov pri rozoberaní strechy spadli múry rodinného domu súp. č.

XX, čím sa zásadne zmenila situácia vo finančnej pomoci rodinných príslušníkov pri financovaní
prestavby rodinného domu; preto ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré nemohla uplatniť v čase
posledného pojednávania a uplatniť v rámci procesnej obrany prostredníctvom zvoleného právnehozástupcu; na základe uvedeného žalovaná 1/ zotrvala na svojom odvolacom návrhu, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.6 Žalovaná 2/ sa v odvolacom konaní žiadnym spôsobom nevyjadrila. Žalobkyňa ani žalovaná 1/ sa
viac v odvolacom konaní nevyjadrili.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd žiadne dôkazy a bol viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaniach žalobkyne a žalovanej 1/ podľa § 34
C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len
v rozsahu odvolaní podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaniach podľa § 380 ods. 1
C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
(prvý výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil a rozsudok súdu prvej inštancie

vo výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie (druhý výrok) a vo výroku o trovách konania
štátu (tretí výrok) podľa § 388 C.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na ich potvrdenie, ani
na ich zrušenie.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

4.4 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

4.5 Odvolanie žalobkyne je dôvodné. Odvolanie žalovanej 1/ nie je dôvodné.

4.6 Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podaných odvolaniach bol postačujúci skutkový stav veci, ako
ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd (§ 383 C.s.p.). Pre
rozhodnutie odvolacieho súdu o podaných odvolaniach preto nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať

dokazovanie (§ 384 C.s.p.).

4.7 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovanej 1/ ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k splneniu zákonných podmienok na

vyhovenie žalobe žalobkyne o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán k spoločným
nehnuteľnostiam, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
a v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. na tieto v tomto rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne

ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je
rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal
len námietkami uvedenými v odvolaní žalovanej 1/ a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných
podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.8 Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom
spore boli splnené zákonné podmienky na zrušenie podielového spoluvlastníctva strán k spoločným
nehnuteľnostiam a nariadenie ich predaja s rozdelením výťažku podľa veľkosti spoluvlastníckychpodielov strán. Zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobkyňa a žalované 1/ a 2/
sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v k.ú. C. L. zapísaných na LV č. XXX (pozemky parc.
č. N. XXX/X a parc. č. N. XXX/X) a na LV č. XXX (stavba súp. č. X postavená na pozemku parc.

č. N. XXX/X) a to žalobkyňa so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/4 k celku, žalovaná 1/ so
spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/2 k celku a žalovaná 2/ so spoluvlastníckym podielom o veľkosti
1/4 k celku; spoločné nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, pretože žalobkyňa a žalovaná 2/ nemajú
záujem o nadobudnutie vlastníctva a rozdelenie spoločných nehnuteľností na tri samostatné bytové
jednotky by si vyžiadalo zvýšené náklady (54.500,- €); žalobkyňa ani žalovaná 2/ nemajú záujem

o nadobudnutie spoločných nehnuteľností a žalovaná 1/ nemá finančné prostriedky na vyplatenie
odchádzajúcich spoluvlastníčok v prípade prikázania spoločných nehnuteľností do jej výlučného
vlastníctva. Na základe takto zisteného skutkového stavu prichádza aj podľa odvolacieho súdu do úvahy
len zrušenie podielového spoluvlastníctva strán k spoločným nehnuteľnostiam a nariadenie ich predaja
s rozdelením výťažku medzi žalobkyňu a žalované podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Pokiaľ
ide o konkrétnu ťažiskovú odvolaciu argumentáciu žalovanej 1/ (§ 387 ods. 3 C.s.p.) odvolací súd

v podrobnostiach udáva, že:
(1) v podanom odvolaní žalovaná 1/ uviedla, že rodinný dom súp. č. XX v C. L. už nemôže užívať,
pretože pri realizácii prestavby došlo k jeho zrúteniu; z obsahu spisu vyplynulo, že k zrúteniu rodinného
domu súp. č. XX malo dôjsť v máji 2025; napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol vyhlásený
dňa 15.07.2025; žalovaná 1/ sa osobne zúčastnila na pojednávaní dňa 15.07.2025, skutkové tvrdenie

o zrútení rodinného domu súp. č. XX však nepredniesla; zrútenie domu pritom nepochybne predstavuje
skutkové tvrdenie (ide o otázku skutkového stavu), nakoľko môže byť predmetom dokazovania; odvolací
súd tak považuje za potrebné najskôr zdôrazniť, že skutkové tvrdenie o zrútení rodinného domu súp. č.
XXuvedenéažvpodanomodvolaníjenové,t.j.žalovaná1/hovsporeprvýkrátprednieslaažvpodanom
odvolaní; podľa § 154 C.s.p. prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno

uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, t.j. v prejednávanom spore
do 15.07.2025, kedy súd prvej inštancie na pojednávaní vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania;
nakoľko žalovaná 1/ skutkové tvrdenie o zrútení rodinného domu súp. č. XX v C. L. uvedené v odvolaní
uplatnila až po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania (ako tzv. novotu v odvolacom konaní),
bolo potrebné najskôr posúdiť otázku, či sú splnené podmienky ustanovenia § 366 C.s.p. na to, aby

sa jeho dôvodnosťou mohol zaoberať odvolací súd (odvolací súd musel posúdiť jeho prípustnosť);
podľa § 366 C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak (a) sa týkajú
procesných podmienok, (b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, (c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci alebo (d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie;
z uvedeného vyplýva, že možnosť uplatnenia prostriedkov procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzená, pretože odvolacia argumentácia založená na
nových skutkových tvrdeniach je prípustná len v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok;
prostriedky procesnej obrany v podobe popretia skutkových tvrdení žalobkyne (§ 149 C.s.p.) o tom,

že žalovaná 1/ má k dispozícii rodinný dom súp. č. XX v C. L., preto nie je odkázaná na bývanie
v spornom rodinnom dome súp. č. X v C. L. (predmet podielového spoluvlastníctva), tak mohla žalovaná
1/ v odvolacom konaní prvýkrát uplatniť len za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 366
písm. a) až d) C.s.p.; žalovaná 1/ v podanom odvolaní ani netvrdila, že by sa nové skutkové tvrdenie
(popretie skutkových tvrdení žalobkyne) malo týkať procesných podmienok (§ 366 písm. a/ C.s.p.),

resp. vylúčenia zákonnej sudkyne súdu prvej inštancie (§ 366 písm. b/ C.s.p.), tieto nevyplývajú ani
z obsahu spisu, preto na týchto dôvodoch nemožno založiť jeho prípustnosť; žalovaná 1/ v podanom
odvolaní tiež ani len netvrdí, že by predmetné nové skutkové tvrdenie (popretie skutkových tvrdení
žalobkyne) nemohla bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d/ C.s.p.),
preto ani na tomto dôvode nemožno založiť jeho prípustnosť; predmetným novým skutkovým tvrdením

nedochádza ani k preukázaniu, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 366 písm. c/ C.s.p.), na základe uvedeného sa odvolací súd pre neprípustnosť
(§ 366 C.s.p.) nemohol zaoberať dôvodnosťou nového skutkového tvrdenia žalovanej 1/ (t.j. popretím
skutkového tvrdenia žalobkyne o možnosti užívať rodinný dom súp. č. XX zo strany žalovanej 1/), ktoré
žalovaná mohla uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 C.s.p.)

s praktickým dôsledkom, že skutkové tvrdenie žalobkyne o možnosti žalovanej užívať rodinný dom súp.
č. XX v C. L., z ktorého vychádzal pri rozhodovaní aj súd prvej inštancie pri posudzovaní existencie
dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nezrušenie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods.
2 Občianskeho zákonníka, zostalo v konaní zo strany žalovanej 1/ nepopreté; súčasťou zistenéhoskutkového stavu veci tak aj v odvolacom konaní zostala možnosť žalovanej 1/ užívať rodinný dom súp.
č. XX v C. L.;
(2.1) žalovaná 1/ v podanom odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu

prvej inštancie v otázke posúdenia existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2
Občianskeho zákonníka pre nezrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie nariadením
predaja a rozdelením výťažku; za konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa žalovaná 1/ označila
svoj vek, citové väzby a odkázanosť na bývanie v rodinnom dome súp. č. X v C. L., keď v podanom
odvolaní doplnila ako dôvod aj svoj zdravotný stav po operácii kolena (výmena kĺbu), ktorú podstúpila

po vyhlásení napadnutého rozsudku;
(2.2) vo všeobecnosti ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka nevysvetľuje, čo treba
rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitného zreteľa; keďže tieto osobitné dôvody nie sú taxatívne
ani demonštratívne v zákone uvedené, je na súde, aby z výsledkov vykonaného dokazovania sám
vyvodil, zhodnotil ich existenciu a závažnosť, čo by mu umožnilo rozhodnúť, či treba zamietnutím
návrhu poskytnúť právnu ochranu niektorému zo spoluvlastníkov tým, že sa spoluvlastníctvo k spoločnej

veci naďalej zachová a nezruší; existencia týchto dôvodov musí byť natoľko závažná, aby bola nimi
opodstatnená výnimočnosť takéhoto rozhodnutia; logicky musí ísť o skutočnosti takého významu
a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel; dôvody hodné osobitného zreteľa musia
teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky
stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako

významnejší a prednejší; pri posudzovaní veci podľa uvedeného ustanovenia je vždy vecou súdu,
aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie,
ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva; na úplnom poznaní skutkového stavu
veci založené dôsledné porovnanie situácie, ktorá by pre žalovaného vznikla vyhovením žalobe, so
situáciou, ktorá by pre žalobcu vznikla v prípade jej zamietnutia, je nevyhnutným základom, bez ktorého

je akýkoľvek záver o existencii alebo neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa predčasný
a nepodložený; z účelu ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka slúžiaceho na ochranu
toho, koho spoluvlastnícke práva majú vyporiadaním zaniknúť vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného
zreteľa sú okolnosti najmä subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú
buď na prospech žalovanému alebo vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia účastníkov konania,

v neprospech žalobcu; vo všeobecnosti na prospech žalovaného sú najmä jeho zdravotný stav, vek
a sociálna situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti
uspokojovať svoje potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej (napr.
citové vyplývajúce z dĺžky času, po ktorý vec užíval alebo dané osobou, od ktorej vec nadobudol, či
s ktorou ju užíval) alebo materiálnej (napr. zárobkové, podnikateľské, ďalej dané výškou finančných

prostriedkov vynaložených na jej získanie alebo zveľadenie); v neprospech žalobcu môže byť napríklad
to, že si v plnom rozsahu (napr. pre právnu neznalosť, vek alebo zdravotný stav) neujasnili právne
dôsledky, ktoré by nastali v prípade vyhovenia jeho žalobe alebo že mu ide predovšetkým o vyriešenie
sporných užívacích vzťahov, takže otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo tiež
okolnosť, že vec po jej prikázaní do jeho vlastníctva má v úmysle predať (porovnaj rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/84/2009 zo dňa 30.11.2010); ustanovenie § 142 ods. 1
prvá veta Občianskeho zákonníka je vyjadrením jednej zo základných zásad inštitútu podielového
spoluvlastníctva, a to zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom
vzťahu; pokiaľ sa spoluvlastníci sami nedohodnú ako sa ich spoluvlastníctvo zruší a ako si ho
vyporiadajú, resp. ak sa nemôžu dohodnúť ani inak, môže sa ktorýkoľvek z nich domáhať zrušenia

a vyporiadania spoluvlastníctva na súde; z pravidla kladného rozhodnutia súdu však existuje výnimka
obsiahnutá práve v ustanovení § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka; ak totiž nie je dobre možné,
aby súd spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal reálnym rozdelením veci podľa rozsahu spoluvlastníckych
podielov, môže z dôvodov hodných osobitného zreteľa návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva zamietnuť, a to aj v prípade, kedy je možné, aby vec bola prikázaná za náhradu

jedenému alebo niekoľkým spoluvlastníkom, alebo kedy je možné, aby vec bola predaná a výťažok
predaja bol rozdelený podľa veľkosti podielov; pritom dôvod hodný osobitného zreteľa posudzuje vždy
konkrétne, najmä vzhľadom na subjektívne podmienky žalobcu alebo žalovaného, či oboch z nich, ako aj
na existujúce objektívne okolnosti; dôvodom hodným osobitného zreteľa môže byť prípadne aj zneužitie
výkonu práva podľa § 3 Občianskeho zákonníka; nie je však vylúčené, aby na základe podstatnej zmeny

okolností konkrétneho prípadu, ktoré by znamenali odpadnutie dôvodov pre zamietavé rozhodnutie, sa
spoluvlastník neskôr znovu domáhal vyhovenia svojmu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva; zamietavé rozhodnutie je totiž rozhodnutím iba pre „pre tento krát“, t.j. iba potiaľ,
pokiaľ trvajú okolnosti (pomery), pre ktoré došlo k vydaniu takéhoto rozhodnutia; podľa judikatúry(pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/137/1997 zo dňa 25.02.1998
uverejnený v zbierke ako R 100/1999) dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré súd nezruší
a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú okolnosti

prevažne subjektívneho charakteru tak na strane žalovaného (najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna
situácia, stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojiť svoje
bytové potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť), ako aj na strane žalobcu (najmä ak mu ide iba o
vyriešenie užívacích vzťahov, pričom otázka zániku spoluvlastníctva nemá pre neho prioritu alebo, že
vec má v úmysle predať); podľa ďalšej súdnej praxe (R 1/1989) za dôvody hodné osobitného zreteľa

považuje súdna prax nielen bytové záujmy podielových spoluvlastníkov samotných, ale aj ich rodinných
príslušníkov (citované podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/279/2012
zo dňa 14.11.2013);
(2.3) odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie (bod 40 odôvodnenia napadnutého rozsudku)
dospel k záveru, že žalovanou 1/ prezentované a zistené dôvody hodné osobitného zreteľa pre
nezrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie nariadením predaja s rozdelením výťažku

nedosahujú takú výnimočnú intenzitu, ktorá by bola dôvodom na zamietnutie žaloby žalobkyne; samotný
vek žalovanej 1/ nie je dôvodom na zamietnutie žaloby žalobkyne; ani zdravotný stav žalovanej 1/ po
operácii kolena nie je dôvodom na zamietnutie žaloby žalobkyne, pretože ide len o prechodný stav
(navyše s prognózou zlepšenia práve z dôvodu operácie); nakoľko tvrdenie o zrútení rodinného domu
súp. č. XX v C. L. predstavuje neprípustnú novotu v odvolacom konaní (bod 4.8 časť 1 odôvodnenia)

možnosúhlasiťsosúdomprvejinštancie,žežalovanániejeaniodkázanávýlučnenabývanievrodinnom
dome súp. č. X v C. L.; ako uviedol aj súd prvej inštancie po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého
rozsudku zanikne podielové spoluvlastníctvo strán k spoločným nehnuteľnostiam až ich skutočným
predajom, preto do tej doby nič nebráni žalovanej 1/ v užívaní rodinného domu (v prechodnom období
do vykonania prestavby rodinného domu súp. č. XX v C. L.); samotná žalovaná 1/ na pojednávaní dňa

15.07.2025 súhlasila s predajom spoločných nehnuteľností, čo by zrejme neurobila v prípade skutočne
silného citového vzťahu k rodinnému domu súp. č. X v C. L.; napokon žalovaná 1/ už v priebehu konania
vykonávala kroky za účelom rekonštrukcie a prestavby svojho rodičovského domu súp. č. XX v C. L.,
v ktorom teda mienila ďalej bývať, čo tiež nesvedčí o tvrdenom silnom citovom vzťahu k rodinnému
domu súp. č. X v C. L.;

(3) odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovanej 1/ v odvolaní, že vykonaním pojednávania dňa
15.07.2025 v neprítomnosti jej vtedajšieho právneho zástupcu došlo k porušeniu práva žalovanej 1/ na
spravodlivý proces, keď v tomto smere sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie (bod 15
odôvodnenia napadnutého rozsudku); ako vyplýva zo súdneho spisu žalovaná 1/ bez uvedenia dôvodu
ukončila právne zastúpenie so svojou pôvodnou právnou zástupkyňou, predvolanie na pojednávanie

mala následne doručené dňa 06.06.2025, pričom oznámenie o zvolení nového právneho zástupcu
doručila súdu prvej inštancie až dňa 14.07.2025, t.j. deň pred pojednávaním dňa 15.07.2025, ktorého sa
následneriadnezúčastnila;žalovanánepreukázalanemožnosťsubstitučnéhozastúpeniajejvtedajšieho
právneho zástupcu, hoci táto možnosť vyplývala z ich dohody o zastúpení; z týchto dôvodov nemožnosť
vtedajšieho právneho zástupcu žalovanej 1/ zúčastniť sa na pojednávaní dňa 15.07.2025 ani podľa

odvolacieho súdu nepredstavovala dôležitý dôvod na odročenie nariadeného pojednávania (§ 183 ods.
1 C.s.p.);
(4) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je preto vo výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva
strán k spoločným nehnuteľnostiam a o jeho vyporiadaní nariadením ich predaja a rozdelením výťažku
podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov vecne správny a odvolací súd ho v tomto rozsahu potvrdil.

4.9.1 Odvolanie žalobkyne je dôvodné. Preskúmaním napadnutého výroku rozsudku súdu prvej
inštancie o trovách konania (druhý výrok), odvolania žalobkyne a obsahu spisu súdu prvej inštancie
v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o odvolaní dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie
nesprávne posúdil úspech žalobkyne v spore a napadnutý výrok o trovách konania pred súdom prvej

inštancie (druhý výrok) v spojení so závislým výrokom (§ 379 písm. a/ C.s.p.) o trovách konania štátu
(tretí výrok) je potrebné podľa § 388 C.s.p. zmeniť.

4.9.2Dôvodysúduprvejinštancieprenepriznanienáhradytrovkonaniastranámnemajúoporuvzákone.
Charakter konania (iudicium duplex) a rozhodnutie súdu „v záujme všetkých strán sporu“ procesný

predpis neupravuje ako dôvody relevantné pre rozhodnutie o trovách konania. Z obsahu spisu podľa
odvolacieho súdu nevyplýva žiadny dôvod, ktorý by odôvodňoval nepriznanie náhrady trov konania plne
úspešnej žalobkyni. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci; odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil pomerúspechu strán v spore vzhľadom na predmet konania a jeho výsledok; z priebehu konania je zrejmé,
že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k sporným nehnuteľnostiam primárne ich prikázaním do výlučného vlastníctva žalovanej 1/ a vyplatenia

náhrady za spoluvlastnícky podiel s tým, že pre prípad nemožnosti tohto postupu v žalobe navrhovala
aj nariadenie predaja spoločných nehnuteľností s rozdelením výťažku podľa veľkosti spoluvlastníckych
podielov; práve žalovaná 1/ v priebehu konania navrhovala rozdelenie spoločných nehnuteľností (resp.
rodinného domu súp. č. X), z dokazovania však vyplynulo, že rodinný dom nie je reálne deliteľný,
preto až na poslednom pojednávaní žalovaná 1/ súhlasila s predajom spoločných nehnuteľností podľa

návrhu žalobkyne; na základe týchto okolností dospel odvolací súd k záveru, že žalobe žalobkyne
súd prvej inštancie v plnom rozsahu vyhovel, preto bola žalobkyňa v spore v plnom rozsahu úspešná;
nakoľko žalobkyňa bola v spore v plnom rozsahu úspešná, vznikol jej proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu; súd prvej inštancie pri rozhodovaní nepostupoval podľa ustálenej
súdnej praxe, pretože podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj 8/1972 zo dňa 08.03.1972
k niektorým otázkam rozhodovania súdov vo veciach podielového spoluvlastníctva uverejneného

v zbierke rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu vo zväzku 7, ročník 1973, na strane 386 pod
publikačným číslom R 54/1973 „pri rozhodovaní o náhrade trov je podľa ustanovení § 142 OSP a § 143
OSP smerodajný úspech v konaní; ak súd vyhovel návrhu a zrušil spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol
navrhovaný, najmä ak sa žalovaní bránili alebo navrhovali, a to neúspešne, iný spôsob vyporiadania,
niet v zásade prekážok, aby súd použil ustanovenie § 142 ods. 1 OSP (v súčasnosti § 255 C.s.p. -

poznámka odvolacieho súdu) a aby navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania; iný je, pravda,
prípad, ak súd rozhodol o vyporiadaní inak, než bolo navrhnuté; tu bude opodstatnené uvažovať, či
by nebolo vhodné použiť ustanovenie § 142 ods. 2 OSP; v konaní o zrušenie spoluvlastníctva bude
odôvodnené použitie ustanovenia § 150 OSP (porovnaj rozhodnutie uverejnené pod č. 31/1972 Zbierky
rozhodnutí a stanovísk); so zreteľom na rozmanitosť prípadov treba však riešiť každý prípad individuálne

s prihliadnutím na celý priebeh konania a postup jednotlivých účastníkov ako aj na to, do akej miery sú
jednotliví účastníci dotknutí na svojich záujmoch vyneseným rozsudkom“; závery uvedeného stanoviska
potvrdzuje aj aktuálna judikatúra ústavného súdu (nálezy sp. zn. III. ÚS 73/2023 zo dňa 25.05.2023, sp.
zn. III. ÚS 138/2022 zo dňa 23.06.2022 a sp. zn. III. ÚS 70/2024 zo dňa 24.04.2024); súd prvej inštancie
preto nesprávne nepriznal úspešnej žalobkyni proti žalovanej plnú náhradu trov konania, preto odvolací

súd podľa § 388 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie (druhý výrok) zmenil tak, že žalovanej 1/ uložil
povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %, do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania žalobkyne pred súdom prvej
inštancie;zdôvoduvykonateľnostirozhodnutiaotrováchkonaniaformulovalodvolacísúdvýrokonároku

na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn.
6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016
zo dňa 04.04.2017); o samotnej výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie žalobkyne
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.); odvolací súd nepriznal žalobkyni náhradu
trov konania pred súdom prvej inštancie proti žalovanej 2/, pretože žalobkyňa náhradu trov konania
proti žalovanej 2/ neuplatnila. Súčasne odvolací súd ako závislý výrok (379 písm. a/ C.s.p.) zmenil aj
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania štátu (tretí výrok) tak, že žalovanej 1/ uložil
povinnosť nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia

súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania štátu; v priebehu konania štát uhradil časť znalečného
vsume40,-€,ktorýnebolkrytýpreddavkomodžalobkyneažalovaných,pretomuvzhľadomnavýsledok
konania vznikol nárok na náhradu týchto trov; uloženie náhrady trov konania štátu proti plne úspešnej
žalobkyni neprichádza do úvahy (zákon neumožňuje uložiť povinnosť platiť náhradu trov konania proti
úspešnej strane sporu); odvolací súd neuložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu ani žalovanej

2/, pretože táto pred podaním samotnej žaloby ako aj v priebehu konania v celom rozsahu súhlasila
s podanou žalobou (jej postoj v konaní preto neviedol k vzniku uvedených trov štátu); nakoniec považuje
odvolací súd za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania neuvažoval
o aplikácii ustanovenia § 257 C.s.p., podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa; pri rozhodovaní o podanom odvolaní vychádzal odvolací

súd z názoru, že každé rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu trov konania,
musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím prijatým na základe riadneho zváženia všetkých
relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu § 257 C.s.p.,
ktoré predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporu (§ 255 C.s.p.), resp. zo zásadyzodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 C.s.p.) v prípade, že v posudzovanom prípade sa vyskytli
dôvody osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania úspešnej sporovej strane; dôvody
hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani príkladmo, preto výklad týchto

podmienok ponecháva na súdnej praxi; s dôrazom na výnimočnosť aplikácie ustanovenia § 257 C.s.p.
pri rozhodovaní o náhrade trov konania dospel odvolací súd k záveru, že obsah spisu nedáva dostatočný
podklad na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. v prejednávanom spore, ktorý by bol daný existenciou
dôvodov hodných osobitného zreteľa s poukazom na charakter tohto konania alebo charakter procesnej
situácie. Z obsahu spisu podľa odvolacieho súdu nevyplýva žiadny takýto dôvod hodný osobitného

zreteľa, ktorý by odôvodňoval nepriznanie náhrady trov konania plne úspešnej žalobkyni. Samotná
skutočnosť, že žalovaná 1/ je starobná dôchodkyňa a je po operácii kolena (výmena kĺbu) nie je takýmto
dôvodom.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s

§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalovaná 1/ podané odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným

postupom porušil jej právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1
písm.f/C.s.p.),zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p.) a

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h/ C.s.p.); odvolací súd nezistil dôvodnosť žiadneho riadne uplatneného a vymedzeného odvolacieho
dôvodu (body 4.6 až 4.8 odôvodnenia).

6.2 Žalobkyňa podané odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci zo strany súdu prvej

inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) s čím sa odvolací súd stotožnil (body 4.9.1 a 4.9.2 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o vyhovení
žalobe (prvý výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil a vo výrokoch o trovách
konania (druhý výrok) a trovách konania štátu (tretí výrok) podľa § 388 C.s.p. zmenil.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu

trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalobkyňa
bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, priznal odvolací súd žalobkyni proti žalovanej
1/ náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %); z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia
o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do
povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016
zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov
odvolacieho konania žalobkyne rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Žalobkyni
náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej 2/ odvolací súd nepriznal, pretože si žalobkyňa voči

nej náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila (v podanom odvolaní zo dňa 05.09.2025 ako aj vo
vyjadrení zo dňa 11.09.2025 k odvolaniu žalovanej 1/ žiadala žalobkyňa priznať náhradu trov konania
vrátane trov odvolacieho konania vždy len voči žalovanej 1/).9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

10. Rozsudok bol písomne vyhotovený v predĺženej lehote podľa § 223 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 378

ods. 1 C.s.p.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 C.s.p. (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.