Rozsudok – Zmluva o úvere ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123410114
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6123410114.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.

Júliusa Tótha a JUDr. Lucie Baňackej, PhD., v spore žalobcu: RECLAIM, a.s., sídlo: Staromestská 3, 811
03 Bratislava, IČO: 46 076 760, právne zastúpený: Mgr. Martin Babčaník, advokát, so sídlom Oravská
ulica 1348/8, 900 42 Miloslavov, IČO: 42 126 487, proti žalovaným v 1. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytomC.XXX,XXXXXD.av2.rade:E.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.XXX,XXXXXD.,obajažalovaní
právne zastúpený: LEGAL IURIS - advokátska kancelária s.r.o., sídlo: Tehelná 11, 048 01 Rožňava, IČO:
47 242 795, o zaplatenie 5.937,50 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti
rozsudku Mestského súdu Košice č. k. 30Cb/12/2024-126 zo dňa 2. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice č. k. 30Cb/12/2024-126 zo dňa 2.
októbra 2024.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť
žalobcovi sumu 5.937,50 EUR; úrok 575,43 EUR; úrok z omeškania 34,29 EUR; úrok z omeškania vo

výške 9 % ročne zo sumy 5.937,50 EUR od 23.06.2022 do zaplatenia; náklady spojené s uplatnením
pohľadávky 256,04 EUR, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a priznal
žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške 100 %, ktoré sú povinní zaplatiť žalovaní v 1. a 2. rade
(výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaných (pôvodne v 1.
až 3. rade) zaplatiť žalobcovi sumu 5.937,50 EUR spolu s príslušenstvom a trovy konania. Žaloba

bola odôvodnená tým, že právny predchodca žalobcu, UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia,
a.s., poskytol pôvodne žalovanému v 1. rade (NELOD s.r.o.) na základe Zmluvy o úvere č. 000012/
SB/2018zodňa17.1.2018(ďalejajZmluvaoúvere)úvervovýške15.000,-EUR,určenýnafinancovanie
prevádzkových potrieb. Zmluvné strany si dohodli fixnú úrokovú sadzbu 8,9 % p.a., pričom splatnosť
úveru bola stanovená do 16.01.2022 a splácanie malo prebiehať v 48 mesačných splátkach po 312,50
EUR. Záväzok pôvodne žalovaného v 1. rade bol zabezpečený ručiteľskými záväzkami pôvodne
žalovaných v 2. a 3. rade (terajšími žalovanými v 1. a 2. rade), ktorí sa zaviazali uspokojiť pohľadávku

veriteľa v prípade, ak dlžník svoj záväzok nesplní. Plnenie z úverovej zmluvy bolo zabezpečené
ručiteľským záväzkom žalovaného v 2. rade na základe Dohody o ručení č. 000012A/ AB/2018 zo dňa
17.1.2018 a žalovaného v 3. rade na základe Dohody o ručení č000012B/ AB/2018 zo dňa 17.1.2018.
Žalovaný v 1. rade si však svoje povinnosti neplnil riadne a včas, keď neuhradil viaceré splátky. Z tohtodôvodu veriteľ využil svoje zmluvné oprávnenie požadovať okamžité zaplatenie celého zostatku úveru
s príslušenstvom aj pred časom dohodnutým v úverovej zmluve, ktoré oznámil žalovaným listom zo
dňa 04.08.2021 s tým, že dátum splatnosti celého úveru dňa 06.08.2021. Následne došlo k postúpeniu

pohľadávky na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.06.2022, pričom žalovaní
boli o tejto skutočnosti riadne upovedomení listom zo dňa 27.06.2022. Žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu vyzval žalovaných na úhradu dlhu, avšak títo na výzvu nereagovali. Žalobca si
žalobným návrhom uplatnil pohľadávku vyčíslenú ku dňu postúpenia, ktorá pozostáva zo sumy istiny vo
výške 5.937,50 EUR, sumy úrokov vo výške 575,50 EUR a úrokov z omeškania vo výške 34,29 EUR.

3. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz v upomínacom konaní, ktorý nadobudol právoplatnosť voči
žalovanému v 1. rade dňa 19.12.2023. Pôvodne žalovaní v 2. a 3. rade (terajší žalovaní v 1. a 2. rade)
podali voči platobnému rozkazu odpor, v ktorom namietali svoju pasívnu legitimáciu s tým, že nie sú
spoludlžníci; žaloba je voči žalovaným v 2. a 3. rade neplatná, a ich ako ručiteľov je možné žalovať
až po neplnení hlavného dlžníka. Zároveň namietali premlčanie a neplatné zosplatnenie a neplatné

postúpenie. Priložili prehlásenie F. G., že prebral všetky záväzky žalovaného.

4. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie z predložených listinných dôkazov a zistil skutkový
stav, ktorý podrobne rozviedol v bode 10. a 11. odôvodnenia rozsudku.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka: § 497, § 499, §
502 ods. 1, § 503 ods. 1 a 2, § 504 (upravujúcich zmluvu o úvere), § 323 ods. 1, § 324 ods. 1, § 340
ods. 1, § 365 veta prvá, § 369 ods. 2, § 306 ods. 1 (upravujúceho ručiteľský záväzok), § 391 ods. 1, §
397 (upravujúceho premlčanie) a ustanovení Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka: § 1 ods. 1.

6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k jednoznačnému záveru, že medzi
účastníkmi konania vznikol dvojstranný právny vzťah založený Zmluvou o úvere zo dňa 17.01.2018.
Na jej základe bol dlžníkovi - žalovanému v 1. rade (pôvodne spoločnosti NELOD s.r.o.) poskytnutý
podnikateľský úver, pričom tento záväzok bol zabezpečený prostredníctvom ručiteľských záväzkov

žalovaných v 1. a 2. rade na základe samostatných dohôd o ručení zo dňa 17.01.2018. Zo zisteného
skutkového stavu súdu prvej inštancie vyplynulo, že pôvodne žalovaný v 1. rade ako hlavný dlžník si svoj
záväzokneplnilriadneavčas,atonapriekopakovanýmvýzvamzostranyveriteľa.Veriteľnajskôrdlžníka
upozornil na omeškanie a následne ho opakovane vyzval na splnenie povinnosti, pričom druhá výzva
bola adresovaná aj ručiteľom s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Výzvy

ručitelia – žalovaní v 1. a 2. rade prevzali dňa 09.08.2021 (čl. 31-32 spisu). Súd uviedol, že žalobca ako
veriteľ je oprávnený sa domáhať plnenia splatného záväzku od ručiteľa, ak dlžník svoj splatný záväzok
neplní, pričom je nutné, aby veriteľ dlžníka na plnenie vyzval a stanovil mu lehotu na plnenie. Preto
súd konštatoval, že zákonom stanovené podmienky pre uplatnenie nárokov vyplývajúcich z ručiteľského
záväzku žalovaných teda boli v predmetnom prípade naplnené.

7. Súd prvej inštancie v súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovanými uviedol, že veriteľ
využil svoje zmluvné oprávnenie a vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru, pričom deň splatnosti bol
stanovený na 06.08.2021. Premlčacia doba tak začala plynúť najskôr nasledujúci deň, t.j. 07.08.2021.
Keďže žaloba bola podaná dňa 04.10.2023, súd dospel k záveru, že nárok bol uplatnený riadne a včas,

teda pred uplynutím zákonnej štvorročnej premlčacej doby.

8.Súdprvejinštanciesazaoberalajobranoužalovaných,podľaktorejmalobyťzosplatneniepohľadávky
neplatné, avšak túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaní totiž neuviedli žiadne konkrétne
dôvody neplatnosti ani nepredložili dôkazy, ktoré by takúto neplatnosť preukazovali. Takáto obrana preto

nemohla mať vplyv na posúdenie dôvodnosti žalobného nároku, pričom v súlade s čl. V. bod 5.8. Zmluvy
o odplatnom postúpení pohľadávok oznámil postupca žalovaným postúpenie pohľadávky listom zo dňa
27.06.2022 (čl. 38 - 43 spisu).

9.Súdprvejinštanciekďalšejnámietkežalovaných,žezáväzkyspoločnostiprevzalnovýmajiteľuviedol,

že predložené jednostranné prehlásenie nového majiteľa je právne irelevantné. Takýto dokument
nepreukazuje platné prevzatie dlhu v zmysle § 531 OZ, keďže na účinné prevzatie dlhu je potrebná
existencia písomnej zmluvy medzi pôvodným dlžníkom a treťou osobou o tom, že tretia osoba preberádlh a nastupuje ako nový dlžník, ako aj súhlas veriteľa. Žalovaní však nepreukázali splnenie týchto
podmienok.

10. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovaných v 1. a 2 rade na zaplatenie istiny vo výške 5.937,50
EUR, úroku 575,43 EUR; úroku z omeškania 34,29 EUR a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 5.937,50 EUR od 23.06.2022 do zaplatenia, tak ako je uvedené vo výroku 1. tohto rozsudku.
Zároveň súd priznal žalobcovi ročný úrok z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 a ods. 2 Obchodného
zákonníka s poukazom na ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Obchodného zákonníka.

11. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žalobca mal vo veci plný
úspech , priznal mu súd náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100 % voči žalovaným
v 1. a 2. rade.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalovaní v 1. a 2. rade odvolanie prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Odvolanie podali z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g)
a h) CSP.

13. Žalovaní ako starobní dôchodcovia zastávali názor, že súd sa nezaoberal skutočnosťou, či sú vôbec
schopní splniť svoje povinnosti im uložené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Uviedli, že ich
sociálna situácia im neumožňuje splniť povinnosť uloženú súdom naraz, nakoľko nemajú žiadne úspory
a sú odkázaní len na starobný dôchodok a majú viac ako 70 rokov. Boli toho názoru, že bolo povinnosťou
súdu zaoberať sa ich majetkovými pomermi a v prípade preukázania nepriaznivej finančnej situácie

umožniť im plniť žalobcovi priznaný nárok v primeraných mesačných splátkach.

14. Žiadali odvolací súd, aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalovaným umožní plniť žalobcovi
priznaný nárok v splátkach v zmysle § 388 CSP. Zároveň žiadali, aby odvolací súd im priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaní v podanom odvolaní uviedli odvolacie dôvody
len odkazom na ustanovenia zákona (§ 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h), pričom v ďalšom texte
neuvádzajú, v čom presne vidia naplnenie zákonných dôvodov nesprávnosti napadnutého rozsudku.
Žalovaní nijakým spôsobom nespochybňujú vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo veci samej a ani

právny dôvod, či výšku nároku priznaného napadnutým rozsudkom žalobcovi. V podanom odvolaní sa
obmedzili len na konštatovanie, že nakoľko sú dôchodcovia, mal súd za povinnosť skúmať ich majetkové
pomery a následne umožniť im dlh splácať v splátkach.

16. Žalobca bol preto toho názoru, že podané odvolanie neobsahuje základnú obsahovú náležitosť v

zmysle ustanovenia § 363 CSP. Dával do pozornosti, že žalovaní požadujú, aby odvolací súd rozhodol
v zmysle § 388 CSP, t.j. požadujú aby odvolací súd rozsudok zmenil, ale vo svojom podanom odvolaní
nešpecifikujú akým spôsobom, neuvádzajú výšku a splatnosť mesačných splátok a rovnako tak ani
prílohoukodvolaniuniesúdôkazy,preukazujúcemajetkovépomeryžalovaných.Zdôraznil,žežalovanív
podanom odvolaní nijakým spôsobom nespochybnili ani právny dôvod a ani výšku žalobou uplatneného

nároku žalobcu. Mal za to, že žalobou uplatnený nárok nie je ani čo do právneho dôvodu a ani čo do
výšky medzi stranami sporný.

17. Žalobca k tvrdeniu žalovaných, že súd mal za povinnosť skúmať ich majetkové pomery a následne
umožniť im dlh splácať v splátkach uviedol, že konajúcemu súdu zo žiadneho ustanovenia zákona č.

160/2015 Z.z. nevyplýva ex offo povinnosť skúmať majetkové pomery žalovaných a už vôbec nemôže
súd bez návrhu rozhodnúť o plnení v splátkach. V prípade, že žalovaní mali záujem, aby súd prvej
inštancie rozhodol o plnení žalovaného nároku v splátkach, mali a mohli v priebehu konania pred
súdom prvej inštancie riadne požiadať, aby im súd umožnil plnenie žalovaného nároku v splátkach a
dôkazmipreukázaťsvojenepriaznivémajetkovépomery.Obsahomodporuvšakžiadnynávrhnaplnenie

žalovaného nároku v splátkach nebol a neboli doložené ani žiadne dôkazy o majetkových pomeroch
žalovaných. Na pojednávaní, konanom dňa 02.10.2024 právny zástupca žalovaných síce medzi rečou
spomenul, že by možno bolo vhodné určiť plnenie v splátkach, ale konkrétny návrh spočívajúci vo výške
splátok a ich splatnosti z jeho strany opäť predložený nebol. Zdôraznil, že súd prvej inštancie nemal zozákona ex offo povinnosť skúmať majetnosť, resp. nemajetnosť žalovaných a určiť plnenie žalovaného
nároku v splátkach z vlastného podnetu bez príslušného návrhu žalovanej strany a bez preukázania
majetkových pomerov žalovanej strany. Súd prvej inštancie nemôže v tomto smere nahrádzať potrebnú

procesnú aktivitu na strane žalovaných, osobitne za situácie, že títo boli v konaní právne zastúpení a
teda mali kvalifikovanú a odbornú právnu pomoc v podobe advokáta.

18. Žalobca sa stotožnil s napadnutým rozsudkom a jeho odôvodnením, keďže netrpí žiadnou vadou,
ktorá by zakladala akýkoľvek z odvolacích dôvodov uvedených žalovanými. Navrhol, aby odvolací súd

odvolanie žalovaných odmietol podľa § 386 písm. d) CSP alebo napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil.

19. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaných bolo doručené žalovaným, ktorí odvolaciu repliku
nepodali.

20. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovaných v 1.
a 2. rade, ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na
prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

21. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

22. Žalovaní v 1. a 2. rade podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm.

b), d), e), f), g) a h) CSP. Odvolací súd zastáva názor, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný
procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva,
a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

24. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou vadou
sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania

formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

25. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť

(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy
veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a

ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

26. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

27. V zmysle odvolacej námietky podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimipreukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
alebo ich strana bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

28. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne
posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,

ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis,
ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán
sporu). Použitie správneho ustanovenia, ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne
priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke
treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

29. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní,
preto napadnuté rozhodnutie preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalovanými v 1. a 2. rade v
podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré
preskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd v konaní

nezistil.

30. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaní v 1. a 2. rade neargumentuje žiadnymi
skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z konania

pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver
nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

31. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že súd prvej inštancie predmetný spor riadne prejednal, strany
sporu riadne poučil o ich procesných právach a povinnostiach. Strany sporu mali právo vyjadriť sa k

jednotlivým vyjadreniam a k jednotlivým dôkazom. Súd prvej inštancie zároveň vykonal dokazovanie
na základe návrhov strán sporu potrebných na riadne zistenie skutkového stavu potrebného pre
meritórne rozhodnutie, rozhodnutie riadne odôvodnil, teda vykonal a riadne vyhodnotil prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany predložené a označené stranami sporu, ktoré mali vplyv na
samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie v merite veci.

32. Odôvodnenie napadnutého rozsudku dáva odpoveď na všetky podstatné otázky z hľadiska
rozhodnutia vo veci. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na
základe ktorej dospel k vyššie uvedeným záverom s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné
zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci.

33. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaných odvolací
súd uvádza nasledovné:

34. Z hľadiska procesnej ekonómie odvolací súd primárne upriamuje pozornosť žalovaných na

zodpovednosť odvolateľa za vymedzenie svojich odvolacích dôvodov a nato nadväzujúcu principiálnu
viazanosť odvolacieho súdu takto formulovanými dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd
nemôže (princíp rovnosti sporových strán) a princíp kontradiktórnosti súdneho konania) za odvolateľa
(resp. za sporovú stranu) z vlastnej iniciatívy dotvoriť prípadne vymyslieť právnu argumentáciu slúžiacu
na spochybnenie záverov súdu prvej inštancie. V podanom odvolaní žalovaní nenamietali nijako ani

vecnú ani právnu stránku napadnutého rozsudku, neuvádzali žiadne vady konania, ani dôkazy, ktoré
neboli zo strany súdu vykonané, ani procesné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré sa mali premietnuť
do porušenia ich práva na spravodlivý proces, ani nijako nenamietali právne posúdenie súdom prvej
inštancie.

35. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaní v 1. a 2. rade teda v podanom odvolaní vôbec nijako
nešpecifikovali v čom má naplnenie ním uvádzaných odvolacích dôvodov spočívať. Ich jedinou
námietkou bola námietka týkajúca sa požiadavky, aby mohli splniť nárok priznaný žalobcovi súdom
prvej inštancie v splátkach a poukazovali nato, že sú poberateľmi starobného dôchodku, vo veku 70rokov, pričom súd prvej inštancie nijako nezohľadnil ich sociálnu ani majetkovú situácia a nezaoberal sa
ich možnosťou splniť priznaný nárok žalobcovi. Žalovaní žiadali splniť záväzok žalobcu v primeraných
mesačných splátkach, avšak výšku nimi navrhovanej splátky, ktorú sú schopní plniť vôbec neuviedli.

36. Odvolací súd uvádza, že žalovaní svoju námietku založili výlučne na tvrdeniach o nepriaznivej
sociálnej a majetkovej situácii, avšak tieto tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázali. V konaní
nepredložili žiadne relevantné dôkazy, z ktorých by bolo možné objektívne posúdiť ich príjmové,
majetkové či iné sociálne pomery. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na zásadu dôkazného

bremena, podľa ktorej je povinnosťou účastníka konania preukázať skutočnosti, na ktoré sa odvoláva.
Samotné, ničím nepodložené tvrdenia nemôžu byť spôsobilým podkladom pre rozhodnutie súdu.

37. Odvolací súd zároveň konštatuje, že platný právny poriadok nepriznáva účastníkovi konania
automatický nárok na to, aby mu súd umožnil splniť uloženú povinnosť za miernejších podmienok,
napríklad formou splátok alebo určením dlhšej lehoty na plnenie. Takýto postup prichádza do úvahy len

výnimočne, za splnenia zákonných predpokladov, pričom jeho aplikácia musí byť riadne odôvodnená
a podložená relevantnými dôkazmi. V posudzovanej veci však žalovaní nepreukázali existenciu takých
okolností, ktoré by odôvodňovali postup súdu v tomto smere.

38. Odvolací súd ďalej prihliadol na skutočnosť, že žalovaní vystupujú v postavení ručiteľov z

obchodnoprávneho záväzku zo zmluvy o úvere. Ručiteľ týmto právnym úkonom dobrovoľne preberá
záväzok uspokojiť veriteľa v prípade, ak tak neurobí dlžník, a to v plnom rozsahu. Ide o záväzok,
ktorý je svojou povahou prísny a jeho splnenie nemožno podmieňovať subjektívnymi pomermi ručiteľa.
Samotná nepriaznivá sociálna situácia ručiteľa preto bez ďalšieho nemôže viesť k zmene rozsahu
ani spôsobu plnenia jeho povinnosti. Zároveň je potrebné zohľadniť aj právo žalobcu na riadne a

včasné uspokojenie jeho pohľadávky. Vyhovenie návrhu žalovaných, a to navyše bez preukázania nimi
tvrdených skutočností, by predstavovalo neprimeraný zásah do práv žalobcu na spravodlivé súdne
konanie. Preto odvolací súd nemohol vyhovieť námietke žalovaných a umožniť žalovaným splniť ich
záväzok v splátkach.

39. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil v dostatočnom
rozsahu (v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 CSP) tak, aby bol pre strany sporu, ale aj pre
tretie osoby zrozumiteľný. Písomné vyhotovenie rozsudku je v súlade s § 220 ods. 2 CSP, keďže
závery v ňom obsiahnuté sú dostatočné, keď súd prvej inštancie náležite sumárne posúdil skutkové
zistenia v nadväznosti na vyhodnotenie celkovej dôkaznej situácie, čím napadaný rozsudok tak napĺňa

požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti a prekúmateľnosti. V danej veci súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil z akého dôvodu považoval
žalobu žalobcu za dôvodnú.

40. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho

právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade
spožiadavkamiaprávnyminázormistránsporu(I.ÚS50/04).Doobsahutohtozákladnéhoprávanepatrí
aniprávoúčastníkakonaniavyjadrovaťsakspôsobuhodnotenianímnavrhnutýchdôkazovsúdomalebo
dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

41. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav,
vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň potvrdil aj závislý výrok o trovách konania na
súde prvej inštancie.

42. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní
úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré sú povinní nahradiť neúspešní žalovaní. O
výšketrovtohtoodvolaciehokonaniapodľa§262ods.2CSProzhodnesúdprvejinštanciesamostatným
uznesením.

43. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej
pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).