Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 38C/37/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121208723
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7121208723.20

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, D., 2/ E. B., nar. X.X.XXXX,
bytom F. X, D., 3/ D. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XX, D., všetci zastúpení Marják, Ferenci & Partners
s.r.o., Tajovského 17, Košice, IČO: 50 164 988, proti žalovanému: Slovenská republika, zast. Slovenský
pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, za účasti intervenienta na strane
žalovaného : Stavba, výrobné družstvo Košice, v dodatočnej likvidácii, Pod Furčou č. 9, Košice, IČO: 00

168 530, zastúpeného POPOVIČ & PARTNERS s.r.o., Timova 4B, Košice, IČO: 53 669 177, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným stranám nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III.Vovzťahumedzižalobcomaintervenientomnastranežalovaného,intervenientnastranežalovaného
má n á r o k na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100%, ktoré žalobca zaplatí na účet právneho
zástupcu intervenienta do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia vydaného vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ až 3/ (ako právni nástupcovia pôvodného žalobcu G. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom C. XX, D., H.. I. XX.X.XXXX) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.10.2021 domáhajú

určenia,žesúvlastníkmipozemkuparc.registra„C“č.XXX/Xzastavanáplochaanádvorievovýmere78
m2,evidovanejnaLVč.XXXXX,kat.úz.J.C..Žalobouuplatnenýnárokjevočižalovanémuoznačenému
v žalobe ako : Slovenská republika, Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava,
IČO: 17 335 345, za účasti intervenienta na strane žalovaného : Stavba, výrobné družstvo Košice, v
dodatočnej likvidácii, K. G. L. X, D., IČO: 00 168 530 (ktorý do konania vstúpil na základe oznámenia
dňa 18.8.2025).

2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 12.1.2026 žalobcovia 1/ až 3/ vzali žalobu v celom rozsahu
späť a konanie žiadali zastaviť. O trovách konania žiadali aby súd rozhodol podľa ust. § 257 Civilného
sporového poriadku pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Uviedli, že žaloba bola podaná
v roku 2021 právnym predchodcom žalobcov p. G. B. (ako otcom a manželom, t.j. poručiteľom), ktorý
v priebehu konania zomrel, čím žalobcovia vstúpili do právneho stavu pôvodného žalobcu aj v tomto

konaní. Skutkový a právny stav sa vyjasňoval postupne v priebehu konania, čo trvalo viac ako 5 rokov od
podania žaloby, počas ktorých konanie riadne prebiehalo, v priebehu konania došlo aktivitou neznámych
tretích osôb k oprave nesprávnosti zápisu v katastri nehnuteľností – vlastníka spornej nehnuteľnosti
(pozemku), a síce v osobe intervenienta a zrušeniu správy (pôvodného) žalovaného, pričom tento zápis
vznikol v dôsledku nesprávneho postupu katastra nehnuteľností v 90. tých rokov minulého storočia. Na
majetok intervenienta bola následne registrovým súdom nariadená dodatočná likvidácia; za likvidátora

intervenienta bola ustanovená M. J. J., K., ktorá je súčasne (jedinou) advokátskou koncipientkou v
advokátskej kancelárii právneho zástupu intervenienta, tzn. v prípade intervenienta sa jedná len oformálne právne zastúpenie. Súd právoplatne vyhovel obom návrhom žalobcov týkajúcich zmeny strany
žalovaného resp. neprípustnosti vstupu intervenienta na strane žalovaného, ktoré neskôr súd zrušil a
napokon opätovne rozhodol o vstupe intervenienta na strane žalovaného, čo potvrdzuje právnu zložitosť

resp. nejednoznačnosť právneho posúdenia. Pôvodný žalovaný v celom priebehu konania nenamietal
svoju pasívnu vecnú legitimáciu, dokonca sa priklonil k návrhu žalobcu na zmenu strany žalovaného.
Žalobkyňa 1/ je dôchodkyňa vyššieho veku s nízkym príjmom, čím by eventuálne priznanie náhrady
trov pociťovala ako neprimeranú tvrdosť.

3. Žalovaný v podaní zo dňa 16.1.2026 uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby a trovy konania si
neuplatňuje.

4. Intervenient na strane žalovaného v podaní zo dňa 9.2.2026 uviedol, že k späťvzatiu žaloby zo strany
žalobcov došlo v nadväznosti na výzvu konajúceho súdu, sp. zn.: 38C/37/2021 zo dňa 04.12.2025 ,
v ktorej súd žalobcom postupom podľa § 138 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku

oznámil, že podanú žalobu predbežne právne posúdil ako zjavne nedôvodnú a z tohto dôvodu vyzval
žalobcov na jej späťvzatie. Žalobcovia sa bez bližšieho odôvodnenia späťvzatia žaloby domáhajú
aplikácie § 257 CSP, t. j. aby súd nepriznal žiadnej zo strán sporu a ani intervenientovi nárok na náhradu
trov konania. Skutočnosti, na ktoré poukazujú vo vyjadrení, nezakladajú dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanej strane sporu, v

ktorej pozícii počas trvania sporu vystupovala na základe návrhu žalobcov aj Stavba, výrobné družstvo
Košice, v dodatočnej likvidácii, a intervenientovi. Žalobcovia ako právni nástupcovia pôvodného žalobcu
prijali stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho právneho predchodcu (21.04.2022).
Potom ako súd rozhodol, že pokračuje v spore so žalobcami ako dedičmi pôvodného žalobcu, žalobcov
okrem iného vyzval aj na vyjadrenie, či trvajú na podanej žalobe. Žalobcovia sa následne v konaní

domáhali meritórneho prejednania a rozhodnutia veci, t. j. určenia, že sú vlastníkmi sporného pozemku.
Žalobcoviatakztituluprávnehonástupníctvanemaliprávnupovinnosťpokračovaťvpredmetomsúdnom
spore. Navyše, boli to žalobcovia, ktorí aj po oprave chyby v katastrálnom operáte (prostredníctvom
PROTOKOLU o oprave chyby v katastrálnom operáte č. N. – X/XXXX-XXX zo dňa 14.02.2023) naďalej
trvali na meritórnom prejednaní veci a dňa 28.05.2024 dokonca podali návrh na zmenu strany –

žalovaného, ktorým mala podľa žalobcov byť Stavba, výrobné družstvo Košice, v dodatočnej likvidácii.
Je potrebné zdôrazniť, že aj Slovenský pozemkový fond v konaní sám poukazoval na skutočnosť, že
v konaní nikdy nemal vystupovať ako žalovaný (a to napríklad v podaní označenom ako „Námietka
účasti SPF v konaní zo dňa 11.08.2023). Tvrdenie žalobcov o tom, že pôvodný žalovaný nemal namietať
svoju legitimáciu, je zavádzajúce a nesprávne. Pokiaľ by žalobcovia konali starostlivo, zodpovedne a

so zreteľom na hospodárnosť konania, už pri oboznámení sa s podanou žalobou (ktorá nemala byť
nikdy podaná voči Slovenskej republike), im muselo byť zrejmé, že žaloba bola podaná voči subjektu,
ktorý od počiatku nebol pasívne vecne legitimovaný a že sa jedná o neodstrániteľnú vadu podanej
žaloby a konania. V texte, resp. odôvodnení samotnej žaloby je o vlastníkovi spornej parcely uvedené
„v súčasnej dobe je ako vlastník uvedenej parcely v katastri nehnuteľností zapísané družstvo, a to

REKONŠTRUKTA Robotnícke (podnik. Družstvo Košice). Ide o historický obchodný názov družstva
Stavba, výrobné družstvo Košice, ktoré malo sídlo Pod Furčou č. 9, Košice, IČO: 00 168 560“. Aj
z výzvy súdu na späťvzatie žaloby jednoznačne vyplýva, že žaloba bola od počiatku podaná voči
subjektu, ktorému neprislúcha pasívna vecná legitimácia. Žalobcovia procesne zavinili trovy konania,
ktoré vznikli Stavbe, výrobnému družstvu Košice, v dodatočnej likvidácii jej účasťou v predmetom

súdnom spore, a to tak v postavení žalovaného, ako aj v postavení intervenienta. Stavba, výrobné
družstvo Košice, v dodatočnej likvidácii vystupujúca po určitú časť konania v postavení žalovaného, na
rozdiel od žalobcov, nemala možnosť rozhodnúť sa, či v konaní ako žalovaný vystupovať bude alebo
nie, a preto sa nevyhnutne musela oboznámiť s rozsiahlym spisovým materiálom a v konaní riadne
vystupovať so všetkými s tým spojenými právami a povinnosťami vyplývajúcimi jej z právneho poriadku.

Žalobca podaním žaloby vymedzuje tak predmet konania, ako aj jeho strany a za podanie žaloby
znáša plnú procesnú zodpovednosť. Zložitosť veci v takomto ponímaní, resp. výstižnejšie označené
zmätočnosť a nejednoznačnosť však nemožno ponímať za okolnosť, ktorú by mal súd zohľadňovať pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že žalobca 1/
je v dôchodkovom veku a má nízky príjem. Táto okolnosť sa týka výlučne žalobcu 1/ (a nie žalobcov

2/ a 3/ ). Dôchodkový vek sám o sebe nie je skutočnosťou, ktorá by zakladala alebo odôvodňovala
nemožnosť uložiť takejto osobe povinnosť znášať náhradu trov konania. Ďalšie súvisiace tvrdenie o
nízkom príjme žalobca 1/ nepreukázal a ani bližšie nekonkretizoval. Žalobcovia aktívne sa domáhajúci
vyslovenia a určenia, že sú vlastníkmi sporného pozemku v centre mesta Košice, museli byť v plnomrozsahu uzrozumení so vznikom súvisiacich trov konania a s možnosťou ich náhrady v prospech
iných subjektov. Skutočnosti, na ktoré poukazujú žalobcovia v konaní potom, ako boli súdom vyzvaní
na späťvzatie zjavne nedôvodnej žaloby, nezakladajú splnenie skutočnosti existencie výnimočných

okolností a okolností hodných osobitného zreteľa v intenciách § 257 CSP, teda nie sú dôvodmi hodnými
osobitného zreteľa. Z priebehu konania vo veci samej a aj zo samotnej výzvy na späťvzatie žaloby
vyplýva, že žaloba v jej vlastnom znení nemala byť nikdy podaná. Žalovaný – Slovenská republika nikdy
v konaní nemal procesne vystupovať v postavení žalovaného a rovnako tak Stavba, výrobné družstvo
Košice, v dodatočnej likvidácii nikdy nemala vystupovať v konaní vedenom voči Slovenskej republike,

a to či už ako žalovaný alebo intervenient. Na základe uvedeného žiadal aby mu súd priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

Aplikované z á k o n n é ustanovenia :
5. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 1 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí.
Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než
sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Podľa ustanovenia § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

9. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11.Podľa§257Civilnéhosporovéhoporiadkuvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

P r á v n y záver :
12. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv.

dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle,
ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).

13. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcov 1/ až 3/, ktorým žalobcovia zobrali žalobu v plnom rozsahu
späť a súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, súd rozhodol tak, že konanie zastavil.

14. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by
pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich zavinil. Ak v sporovom
konaní dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je súd povinný skúmať procesnú

zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na
strane žalovaného. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a
to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v spore požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a
skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.
Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý

sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre
možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej
požiadavke (petitu). Inak povedané, ak žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného, pretože
po začatí sporu žalovaný zaplatil to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, tak zastavenie konania procesne
zavinil žalovaný. Ak žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu

na správanie žalovaného, a teda procesné zavinenie nie je možné pričítať žalovanému, znáša trovy
žalovaného žalobca.15. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyžaduje zodpovednosť za zavinenie
sporovej strany, ktorej procesný úkon má za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia sa zisťuje
tak len z procesného hľadiska.

16. Ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku nie je možné považovať za ustanovenie, ktoré
by zakladalo jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je
súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku
ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie

§ 257 Civilného sporového poriadku preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť
kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

17. Zo slovného znenia ust. § 257 Civilného sporového poriadku vyplýva, že je ustanovením
výnimočným, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za
výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie.

18. Zákon v ust. § 257 Civilného sporového poriadku explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti
sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania.
Ustálená judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu ust. § 257 Civilného sporového poriadku
len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porovnaj R 34/1982, R

23/1989).

19. Zákon stanovuje len všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu
dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Úvaha súdu, že ide o
výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia

všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené. Pri skúmaní
existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 Civilného
sporového poriadku nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré
viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj sporových strán v konaní, pričom je potrebné prihliadať aj k
majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen

pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na
majetkovépomeryoprávnenejstrany.Vovšeobecnostimožnopovedať,ževždytrebazvažovaťokolnosti
konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen
toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok
nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na

ich náhradu, keď mal v konaní úspech.

20. V danom prípade súd dospel k záveru, že na strane žalobcov 1/ až 3/ neexistuje predpoklad pre
použitie § 257 Civilného sporového poriadku a teda u nich neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa
na nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného.

Za dôvody hodné osobitného zreteľa nemožno považovať okolnosti samotnej prejednávanej veci v tom
smere, že žalobcovia 1/ až 3/ sú dedičmi pôvodného žalobcu, žalobu samy nepodali. Súd rozhodol
o pokračovaní v konaní s nimi uznesením sp.zn. č. 38C/37/2021-129 zo dňa 15.12.2022 bez ich
procesnéhonávrhuvsúlades§63ods.1až3Civilnéhosporovéhoporiadku.Žalobcoviasícepredmetný
spor nevyvolali, stranami sporu sa stali v dôsledku procesného nástupníctva (smrti pôvodného žalobcu)

avšak podaním zo dňa 2.1.2023 uviedli, že trvajú na podanej žalobe. Navyše pôvodne označený
účastník na strane žalovaného, nebol už v čase začatia konania vecne legitimovaný. Vlastník sporného
pozemkubolodpočiatku„známy“, Slovenskárepublika,zast.Slovenskýmpozemkovýmfondomnemala
byť nikdy označená ako žalovaná strana sporu. Navyše žalovaný v podaní zo dňa 7.5.2024 namietal,
že nikdy nemal byť žalovanou stranou, ako žalovaný mal byť označený REKONŠTRUKTA Robotnícke

(podnik družstvo Košice). Žalobcovia 1/ až 3/ následne podaním zo dňa 28.5.2024 trvali na zmene strany
sporu na strane žalovaného. Žalobcovia zároveň poukazovali aj na vyšší dôchodkový vek žalobcu 1/,
ktorý však sám o sebe, bez uvedenia, resp. preukázania iných okolnosti, nie je dôvodom pre aplikáciu
ustanovenia § 257 CSP.

21. Súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by výnimočne aplikoval ustanovenie §
257 CSP, preto o trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, tak, že intervenientovi na strane
žalovaného priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 % od strany, ktorázastavenie konania zapríčinila, t.j. od žalobcov 1/ až 3/. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal
z dôvodu, že ich náhradu nepožadoval.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaMestskýsúdKošice
v zmysle ust. § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v
odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa §365 ods. 3 dovolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.