Uznesenie – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4T/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125010516
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Korbeľová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125010516.6

Uznesenie

Samosudca Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eva Korbeľová, v trestnej veci obžalovaného A. B.,
nar. XX. XX. XXXX, stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a) Tr. zák. a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. 09. 2025 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd p o s t u p u j e vec obžalovaného A. B. C. D. E. F., nar. XX. XX. XXXX
v G., trvale bytom G. XXX, prechodne bytom E. H. X, G. G., C. I., Odboru všeobecnej vnútornej správy

Banská Bystrica k prejednaniu veci ako priestupku, podľa § 49 ods. 1 písm. d), e) Zák. č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších zákonov, ktorého skutku sa dopustil na tom skutkovom základe,
že pod vplyvom alkoholu od dňa 25.06.2024 až do dňa 08.12.2024, v byte v G. na ulici H. X, ale tiež
v byte v G. G. J. K. E. X, kde v postavení druha žil v spoločnom obydlí so svojou družkou L. M., nar.
XX.XX.XXXX, jej synom a dvoma maloletými vnúčatami, tam poškodenej L. M. opakovane pri hádkach
vulgárne nadával a počas hádky do nej sácal, bez následkov poranení.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 05. 06. 2025 bola na tunajší súd doručená obžaloba prokurátorky Okresnej prokuratúry Banská
Bystrica sp. zn. 3 Pv 344/24/6601-71 zo dňa 04. 06. 2025 na A. B., pre zločin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a pokus zločinu sexuálneho násilia podľa § 14
ods. 1 k § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., ktorého
sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

pod vplyvom alkoholu od dňa 25.06.2024 až do dňa 08.12.2024, v byte v G. J. K. H. X, ale tiež
v byte v G. G. J. K. E. X, kde v postavení druha žil v spoločnom obydlí so svojou družkou L. M.,
nar. XX.XX.XXXX, jej synom a dvoma maloletými vnúčatami, tam menovanú opakovane ponižoval
vyvolávaním a stupňovaním bezdôvodných hádok alebo hádok zo žiarlivosti, pri týchto hádkach jej
vulgárne nadával a vyhrážal sa jej vypichnutím očí a vytrhnutím jazyka aj v prítomnosti členov
domácnosti a svoju družku od augusta 2024 aj opakovane pri niektorých hádkach pod vplyvom alkoholu

fyzicky napádal, niekedy len otvorenou dlaňou po tele alebo sotením bez následkov poranení ale aj
vážnejšími útokmi s poraneniami, kde začiatkom novembra 2024 v byte v G. na ulici H. 4 ju napadol
tak, že počas hádky do nej sácal ťahal ju za vlasy, kedy počas bránenia jej spôsobil zlomeninu malíčka
na ruke,
ďalej v byte v G. G. J. K. E. X dňa 07.12.2024 v čase okolo 19.30 hodine pod vplyvom alkoholu vošiel
do spálne, kde sa nachádzala L. M. a jej maloleté vnúčatá, pristúpil k nej, začal po nej kričať, vulgárne

jej nadávať a počas toho ako ležala na posteli, tak ju kopol do chrbta, následne z miestnosti odišiel a
po chvíli sa vrátil naspäť úplne nahý, začal ju ťahať za ruku a uviedol jej „teraz ma budeš fajčiť a trtkať
za tie peniaze celú noc“, následne ju zodvihol a preniesol ju do obývacej izby, kde ju hodil na gauč a
otvorenou dlaňou ju udrel po tvári a násilne sa snažil vopchať svoj pohlavný úd do jej úst, čomu sa L.
M. bránila a rukami ho odťahovala od seba, pričom keď sa pokúšala miestnosť opustiť, tak ju sotil na
gauč a začal ju oboma rukami škrtiť, čím všetkým menovanej spôsoboval psychické aj fyzické utrpenie

a násilím sa ju snažil donútiť k orálnemu styku.Obžalovaný A. B. odmietol tvrdenia obžaloby, spáchanie skutkov poprel, cítil sa byť nevinným
a pridržiaval sa svojej výpovede z prípravného konania.

Ku skutkom uviedol, že nie je pravdou, že by poškodenú pri hádkach ponižoval, pričom tieto medzi
nimi boli len kvôli peniazom, kvôli žiarlivosti nie. Nevyhrážal sa jej ani žiadnym fyzickým napadnutím.
Fyzicky poškodenú nikdy nenapadol, neťahal za vlasy, nedal jej facku ani ju nekopol do chrbta. Čo
sa týka sexuálneho násilia, k tomuto nikdy nedošlo, nahý v tom čase pri hádke nebol. Zároveň nie je
pravdou, že by jej svoj úd strkal do úst, nebolo ani žiadne škrtenie. Ku svojmu požívaniu alkoholu uviedol,

že tento požíval len cez víkend, keď syn jeho družky L. M. kúpil ťapku alkoholu. Pod výraznejším vplyvom
alkoholu nebýval, jedine cez víkend. Hádky pod vplyvom alkoholu možno boli, ale nebýval agresívny
a práve naopak všetko pretočil na srandu a radšej z domu odišiel. Ďalej uviedol, že jedenkrát poškodená
na neho volala policajtov, čo im uviedla nevie, ale vtedy práve ona udrela jeho a mala zlomený malíček.

Svojou výpoveďou zdôraznil, že to bola práve bývalá priateľka syna poškodenej - svedkyňa N. O.,

čo im rozvrátila vzťah jej správaním, keďže k nim chodila každý víkend, a ktorá aj na poškodenú
zavolala políciu, pretože vraj poškodená nechcela pustiť domov svojho syna L. M.. Záverom si myslí,
že poškodená na neho podala trestné oznámenie kvôli bytu, lebo ho z neho chceli dostať preč a možno
aj kvôli žiarlivosti.

Svedkyňa - poškodená L. M. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že na svojom prvom
výsluchu v prípravnom konaní všetko klamala, a v deň keď išla obžalovaného udať t. j. dňa 08. 12. 2024,
bola na neho nahnevaná, keďže všetko na ňu doľahlo, bola v zlom psychickom rozpoložení a hneď na
druhý deň si uvedomila, že to nie je pravda a žiadny zo skutkov sa nestal. Už pri svojej druhej výpovedi
na druhý deň sa hneď priznala policajtom, že nehovorila pravdu, bola tam aj p. psychologička a keď

zavolali vyšetrovateľa p. M., ktorý prišiel ešte s jedným policajtom, začal tento po nej kričať, či si z nich
robí holubník. Tlačili na ňu, že musí vypovedať tak, ako vypovedala deň pred tým, teda pri svojej prvej
výpovedi.Keďžejejtokázali,podtlakomzasenaobžalovanéhoklamala.Následneišlaajnaprokuratúru,
kde povedala, že pri svojej výpovedi klamala a tam jej bolo prokurátorkou povedané, že ona už s tým
nič nemôže spraviť, že je to už na súde.

Čo sa týka toho v čom klamala uviedla, že to bolo skoro vo všetkom, akurát neklamala ohľadom ich
hádok, ktoré vznikli kvôli tomu, že keď bývali ešte v Brezne a obžalovaný zistil, že neplatila nájom.
Rovnako tak klamala aj ohľadne sexuálneho násilia, keďže na obžalovaného žiarlila a vtedy sa vrátil po
3 dňoch, pričom si myslela, že má frajerku.

K skutku, ktorý sa stal už v Banskej Bystrici, po ktorom poškodená išla na druhý deň podať na
obžalovaného trestné oznámenie uviedla, že prišla za ním do izby, kde sa s ním chcela porozprávať,
pričom obžalovaný sa s ňou nechcel rozprávať a poslal ju za deťmi do izby. Vtedy ho začala šklbať
a vyzliekať, pretože s ním chcela mať sex, na čo jej obžalovaný povedal, že jej už totálne šibe, aby
sa išla liečiť. Pri tom sa aj hádali, preto prišiel do izby jej syn a tento videl, ako obžalovaný sedí holý

v obývačke na gauči. Jej syn zavrel dvere a odišiel preč, ona ešte obžalovanému vulgárne nadávala,
vylepila mu aj facku a odišla do kuchyne. Následne prišli policajti, ktorých volala N. O., ktorá sa uškŕňala
a až neskôr sa priznala, že ich volala ona. Poškodená sa policajtov spýtala, že nechápe prečo prišli,
a týmto ukázala aj nájomnú zmluvu a teda, že obžalovaný má právo v tomto byte bývať, keďže zaplatil
aj dlžobu. Obžalovaný potom odišiel preč a vtedy ju N. O. začala nahovárať, aby išla k policajtom, že

to už tak nemá nechať, pričom poškodená policajtom vtedy povedala len to, že sa pohádali, pričom si
nepamätá, že by im povedala niečo iné.

Obžalovaný sa na byt vrátil asi o 2 hodiny, vtedy ho N. O. nechcela pustiť dnu, preto mu dvere otvorila
poškodená a vtedy im povedal, že majú do 2 dní byt opustiť a N. O., že ju tam už nechce vidieť. Trestné

oznámenie bola podať na druhý deň, išli s ňou syn aj s priateľkou a celou cestou na ňu húkali, hlavne
N. O., aby to trestné oznámenie podala. Keďže toho bolo na ňu strašne veľa, trestné oznámenie na
obžalovaného podala, pretože nevedela kde pôjdem s deťmi.

Ďalej uviedla, že zo strany obžalovaného voči jej osobe k žiadnemu fyzickému násiliu nedošlo, skôr to

bola ona, keďže má hnusnú povahu. Nedal jej ani facku, skôr ho ona bila päsťou do tváre, pričom ju nikdy
ani nekopol do chrbta, ani ju nešklbal za vlasy a neškrtil. Keď mu dala päsťou, zlomila si malíček, čo bolo
v Brezne a ešte ju on posielal k doktorovi. Počas ich spolužitia asi raz v Brezne volala políciu, pričom
sama dôvod nevie a policajti žiadny záznam nespísali. Čo sa týka požívania alkoholických nápojovuviedla, že tieto požívali všetci a obžalovaný tak 2x do týždňa, pričom pod ich vplyvom býval lepší ako
triezvy, viac komunikoval, srandoval.

Na otázku obhajcu obžalovaného uviedla, že má hnusnú povahu, čím myslela, že sa neviem kontrolovať,
rozhodí ju aj maličkosť, pričom obžalovaného má stále rada, nebojí sa ho a nevie si predstaviť žiť bez
neho.

Z výsluchu syna poškodenej svedka L. M. je zrejmé, že žil spoločne s obžalovaným a poškodenou

v spoločnej domácnosti a potvrdil, že hádky začali v Brezne, neboli však časté ani vážne, práve naopak
boli zbytočné a obžalovaný sa ich len snažil usmerňovať, príčinou hádok bol on, keď sa dal dokopy s jeho
priateľkou N., keďže táto, keď bývali v Brezne, chodila k nim vždy víkend a tieto hádky boli kvôli nej. Deň
pred podaním trestného oznámenia jeho mamou sa dokopy nič nestalo, hádka vznikla kvôli vianočnému
stromčeku, na čo Ema zavolala policajtov, keďže chcela mať pokoj. Mamu (poškodenú) počula kričať,
tak v byte obžalovaného na neho zavolala policajtov, pričom on sám to nevyhodnotil tak, že by ich bolo

potrebné volať. Počas spolužitia mamy s obžalovaným on osobne žiadny fyzický útok nevidel, pričom
ku skutku ohľadne sexuálneho násilia nevie nič, ale nemyslí si, že by sa ho obžalovaný dopustil. V čase
keď bývali v Brezne pracovala iba jeho mama, on trávil viac času s obžalovaným a stalo sa tak možno
2 x do týždňa, že spolu požívali alkohol. K zlomenému malíčku jeho mami nevedel uviesť nič, keďže pri
tomto nebol, vie len z rozprávania, že vtedy mama udrela obžalovaného.

V súčasnej dobe s N. O. už netvoria pár, a to od 08.12.2024 ako odišla od nich z bytu ju nevidel. Zo
strany obžalovaného on osobne nepočul žiadne vyhrážanie na poškodenú.

Na otázku obhajcu obžalovaného uviedol, že z obžalovaného strach nemá, bol by rád, keby býval s nimi

v domácnosti, bol by šťastný on aj jeho mama, ktorá aj teraz, keby s ním nebola v kontakte, tak by tu
už nebola, nakoľko sa už dvakrát pokúsila o samovraždu.

Svedkyňa L. E., ktorá je bývalou susedou poškodenej a obžalovaného z Brezna, vypovedala zhodne
ako v prípravnom konaní, pričom ohľadne spolužitia obžalovaného s poškodenou nevie nič, len vedela

uviesť, že títo boli v byte hluční. Z bytu však počula len dupot, ale kto tento spôsoboval, či deti, nevie.
Nič iné z bytu nepočula, vôbec nevie ani či títo požívali alkoholické nápoje, keďže pod ich vplyvom ich
nevidela. Počas ich bývania v Brezne sa ona na hluk nesťažovala, ale jej manžel bol asi jedenkrát u nich
hore v byte. Dôvod prečo sa odsťahovali z Brezna a ani kedy uviesť nevie.

Z výsluchu svedka A. E. je zrejmé, že je bývalým susedom poškodenej a obžalovaného z Brezna, pričom
uviedol, že pokiaľ v byte bývala len poškodená bol kľud a keď sa k nej do bytu prisťahoval pán B. nedalo
sa to počúvať. Najmä večer, bol veľký hluk, na čo ich bol raz upozorniť. Pripadalo mu to, ako keby
obžalovaný niečo rozbíjal, s niečím búchal a bývalo počuť aj krik, avšak väčšinou kričal obžalovaný.
Rozbíjanie v byte, však len počul, nevidel kto a čo rozbíja. K požívaniu alkoholických nápojov sa vyjadriť

nevie, pod ich vplyvom ich nevidel a zo ani v čase, keď ho bol upozorniť na hluk. Po upozornení to
prestalo, ale na ďalší deň sa to opakovalo. Z akého dôvodu sa odsťahovali z ich bytovky uviesť nevie.

Obžalovaný reagoval na výpoveď svedka a k buchotu v byte dal do pozornosti súdu, že v byte boli dve
deti, ktoré robili buchot s hračkami, čo potvrdila aj poškodená a dodala, že buchot robili deti, na čo ju

svedok upozornil aj predtým, ako sa ku nej nasťahoval v Brezne obžalovaný, ktorý jej na jej argumenty
povedal, že má chodiť s deťmi viac von.

Svedkyňa N. O., bývalá priateľka syna poškodenej, sa pridržiavala svojej výpovedi z prípravného
konania a uviedla, že v domácnosti obžalovaného s poškodenou bývala skoro každý víkend, kedy

obžalovaný požíval alkoholické nápoje alebo išiel do krčmy, pod ich vplyvom bol agresívny, vykrikoval
a nadával poškodenej a vždy to vyústilo do nejakej bitky – buď ju buchol alebo ju škrtil, ale ona osobne
toho svedkom nebola, okrem tých dvoch predchádzajúcich prípadov, kedy volala policajtov. Čo sa týka
buchnutia toto počuli a si to vydedukovali, pričom o škrtení vie len z počutia od priateľa.

Pri prvom incidente, pri ktorom bola v októbri 2024, vtedy policajtov volala ona, obžalovaného vyviedli
a potom niekedy v noci ho poškodená pustila dnu.K druhému skutku, pri ktorom bola, tak v ten večer mal obžalovaný vypité a ju vtedy obvinil že s priateľom
spala na jeho gauči. Pani M. odišla do izby k deťom a potom počuli ako kričala, že ju kopol. Následne
obžalovaný túto na rukách preniesol do obývačky, z ktorej počuli krik a preto tam s priateľom išli a po

otvorení dverí videli, ako obžalovaný škrtí pani M. na gauči, na čo zavolala policajtov, ktorých bola čakať
dole. To že obžalovaný preniesol poškodenú na rukách som videla a čo sa týka kričania poškodená
kričala niečo ako nech ju nechá a bolo to kričanie ako od bolesti. Po otvorení dverí do obývačky videla
ako poškodená leží na gauči, nad ňou stál obžalovaný vyzlečený donaha a škrtil ju. Z akého dôvodu
bol obžalovaný vyzlečený uviesť nevie. Nasledujúce ráno potom ako z bytu odišla, prišli za ňou priateľ

a poškodená, s ktorými išla na políciu a poškodená išla podať trestné oznámenie. Dôvodom hádok bol
buď L. (syn poškodenej), peniaze alebo z toho dôvodu, že obžalovaný podozrieval poškodenú z nevery,
čo bolo vždy, keď mal vypité.

Po prečítaní časti zápisnice prokurátorom o výsluchu z č. l. 110, svedkyňa uviedla, že potvrdzuje svoju
výpoveď ohľadom toho, že videla, ako keby obžalovaný pchal poškodenej do úst penis a zotrvala na

tom, že videla ako obžalovaný škrtil poškodenú.

K doplňujúcim otázkam samosudcu uviedla, že keď otvorila dvere, obžalovaný stál rozkročmo chrbtom
nad poškodenou a videla jeho penis pri ústach poškodenej, avšak, nevidela, že by sa poškodená nejako
mykala, alebo že by sa snažila odísť. Vzhľadom na situáciu pred tým, jej to nepripadalo ako normálny

sexuálny akt.

Na otázku obhajcu obžalovaného uviedla, že na pani poškodenú políciu nikdy nevolala a čo sa týka
škrtenia toto videla v Brezne v októbri 2024, a čo sa týka škrtenia v Banskej Bystrici o tomto vie len
z počutia od priateľa. Samotné kopnutie obžalovaného do poškodenej nevidela, ale počula vykríknutie

poškodenej o tom, že ju mal obžalovaný kopnúť.

V prípravnom konaní bol do konania pribratý znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria L. P. E. E., ktorá v znaleckom posudku č. XX/XXXX konštatovala závislosť na alkohole
u obvineného, pričom sa u neho jedná o aktívnu závislosť, podľa A. ide o 3-4 vývojové štádium

alkoholizmu. Nezistila, že by sa u obvineného v čase skutku jednalo o opitosť patickú ani komplikovanú,
jednalo sa o opitosť jednoduchú. Alkohol u neho deliberoval jeho agresívne črty v správaní. Nakoľko už
v minulosti obvinený absolvoval ochranné liečenie protialkoholické aj protitoxikomanické ambulantnou
formou a táto liečba nesplnila účel, znalkyňa navrhuje obvinenému uložiť ochrannú protialkoholickú
liečbu ústavnou formou. Závislosť obvineného od návykových látok nie je dôvodom k spáchaniu

trestného činu, konanie obvineného v čase skutku súvisí dominantne s jeho štruktúrou osobnosti /
emočne labilnou/ a alkohol deliberoval /odbrzdil/ jeho agresívne správanie.

V prípravnom konaní bola pribratá aj znalkyňa z odboru psychológie L. Q. H., ktorá v záveroch
svojho znaleckého posudku č. X/XXXX uviedla, osobnosť poškodenej je nezrelá, simplexná,

akcentovaná, na seba orientovaná, subjektívne prežíva realitu, problémy nedokáže riešiť konštruktívne
a primerane odviesť pociťované napätie. Jej skutočné prežívanie často nekorešponduje s tým navonok
prezentovaným. Poškodená je schopná v plnej miere vnímať a reprodukovať prežité udalosti, aj
keď sú výkony pamäťových funkcií a procesu spracovania informácií u nej nižšie na základe
osobnostných charakteristík napr. slabou motiváciou podať zodpovedajúci výkon. Poškodená nemá

sklony k fantazijnému spracovaniu skutočnosti. Sugestibilita, alibistické spracovanie situácie, či účelové
spracovanie údajov sú však u nej na základe jej nevyváženej simplexnej, akcentovanej, disharmonicky
vyvinutej osobnostnej štruktúry a histriónskymi rysmi, vysoko pravdepodobné. Osobnostná štruktúra
poškodenej je labilnejšia, ale egocentrická, subjektivistická. Ovplyvniteľná je predovšetkým pokiaľ je
to pre ňu výhodné a v súlade s jej záujmami, potrebami a cieľmi, sama rozhoduje, čím sa nechá

ovplyvniť. Aktuálnym vyšetrením znalkyňa nepredpokladá ovplyvnenie jej výpovede zo strany inej osoby,
skôr poškodená sama sa správa demonštratívne a manipulatívne, čím ovplyvňuje svoje okolie /napr.
výpoveď syna/. Konfabulácia sa ako prejav skôr osobnostnej patológie, nie prejav organických alebo
psychotických ťažkostí, u poškodenej môže vyskytnúť. Výpovede poškodenej z hľadiska všeobecnej
vierohodnosti možno považovať za vierohodné, jej percepčno-kognitívne schopnosti sú dostatočne

rozvinuté, duševná psychopatológia nad rámec simplexnej akcentovanej osobnosti neprítomná, kontakt
s realitou narušený nie je. Osobnostné charakteristiky s črtami teatrality a lability, egocentrizmu
a subjektivizmu s rovnomerne vyformovanými charakterovými a vôľovými vlastnosťami, nedostatočnoumotiváciou, či tendenčnosťou až možnou účelovosťou jej prejavov a správania sa v záujme dosiahnutia
svojich cieľov, však limitujú špecifickú vierohodnosť jej tvrdení vo vzťahu k posudzovanej udalosti.

Vo výpovediach poškodenej počas prvého a druhého výsluchu pred vyšetrovateľom sú podľa znalkyne
obsahové rozdiely, konzistentnosť výpovedí je výrazne narušená. O zníženej vierohodnosti svedčí
rozpornosť jej viacerých tvrdení, chýba neštrukturovaná rečová produkcia, kvantita uvádzaných detailov,
spontánne nepopisuje udalosť, rozhovor, interakciu s obvineným, neuvádza spontánne opravy a
spresnenia vo výpovediach. Špecifická vierohodnosť výpovede svedkyne-poškodenej sa javí byť

znížená. Väčšiu konzistentnosť zaznamenáva skôr druhá výpoveď poškodenej v porovnaní s popisom
ňou uvádzaných udalostí pri znaleckom psychologickom vyšetrení, pri rozhovore s lekárom na
psychiatrickom urgentnom príjme 30.12.2024, listom na rozlúčku napísanom druhovi 30.12.2024 alebo
pri kontrole u ambulantného psychiatra 07.01.2025. popisované udalosti t.č. neovplyvňujú prežívanie
a správanie poškodenej v zmysle následkov zanechaných na jej psychike. Reaktívne ukazovatele
či psychická nadstavba ťažkostí vo vzťahu k trestnému činu znalecké vyšetrenie nepreukázalo

– vývoj osobnosti bol dlhodobo disharmonický, s problematickejšími medziľudskými a konfliktnými
partnerskýmvzťahom.Poškodenát.č.nevieprimeranespracovaťskôrdôsledkysvojhospôsoburiešenia
partnerských nezhôd. Psychologickým vyšetrením znalec nenachádza známky psychoreaktívnej
symptomatiky vo vzťahu ku konaniu obvineného. Uvádzané osobnostné charakteristiky nepresahujú
rámec nevyváženej, nezrelej, egocentrickej akcentovanej osobnosti a sú trvalými povahovými črtami,

nie prejavmi psychickej vyrovnanosti v zmysle prejavov psychickej traumatizácie. Na základe emočne
nevyváženej a málo diferencovanej osobnostnej štruktúry s rysmi teatrality sa v súvislosti s jej
druhom a vyšetrovaným skutkom. Správanie je nebrzdené, teatrálne s egocentrizmom, sugestibilitou,
zveličovaním, nezodpovednosťou. Nezrelá, akcentovaná osobnostná štruktúra poškodenej s črtami
teatrality má intenzívnejší, afektívnejší vzťah k mnohým situáciám, aj sklony k zveličovaniu. Jej

skutočné prežívanie často nekorešponduje s tým navonok prezentovaným v každodennom živote, tak
v súvislosti s vyšetrovaným skutkom. Môže sa jednať o prehnané, tak znížené reagovanie a vnímanie
niektorých situácií, predovšetkým záťažových, či pri ovplyvnení napr. alkoholom. Aktuálny psychický
stav poškodenej je dlhodobejšie nevyvážený, labilnejší, bez súvisu s posudzovanými okolnosťami,
so sporadickými intervenciami od roku 2017. Jej nezrelá, nevyvážená osobnostná štruktúra sa vyvíja

disharmonicky v priebehu celého svojho doterajšieho vývinu. Spolužitie s obvineným a jeho konanie
ho len plasticky dotvára a je v súlade s jej nevyrovnaným životným štýlom a podielom osobnostných
charakteristík oboch partnerov.

Znalkyňa L. Q. H. bola v prípravnom konaní k záverom posudku dopočutá pričom uviedla, že sa

záverov znaleckého posudku pridržiava. Na otázku vyšetrovateľa k spresneniu jej odpovede v bode
6 posudku uvádza, že osobnostné charakteristiky poškodenej môžu ovplyvňovať ňou poskytované
údaje vo vzťahu k posudzovanej veci. Jej osobnosť je nezrelá, emočne nestabilná s tendenciou k
napĺňaniuvlastnýchpotrieb,túžobacieľov,sčímsúvisíajtendenčnosťjejvýpovedí.Dôvodomnarušenia
konzistentnosti poškodenej je jej osobnosť. Podieľajú sa na tom aj motivačné a situačné faktory. Súvisí

to aj so situáciou, v ktorej sa ocitla. Jej osobnostná štruktúra s črtami teatrality súvisí s jej zvýšeným
emočným reagovaním, pričom na niektoré situácie môže reagovať intenzívnejšie, môže ich preháňať
a na niektoré nemusí reagovať tak, ako reagujú bežní jedinci, to znamená že prežitú udalosť môže
popísať skresleným spôsobom. To znamená, že môže reagovať viac alebo nemusí reagovať vôbec na
to, na čo by reagovať mala. Znalkyňa ďalej uviedla, že histriónska osobnostná štruktúra alebo inak

povedané emočne labilná nezrelá osobnosť poškodenej môže bez úmyslu vedomého klamstva, alebo
vedome nepravdivého údaju skresliť podávanú informáciu v súlade s tendenciou napríklad prezentovať
sa v lepšom svetle, čo súvisí opäť s osobnostnou výbavou poškodenej. Vyplýva to z jej osobnostnej
štruktúry, nie vždy z vedomého rozhodovania zavádzať. U poškodenej nemožno vylúčiť na základe
jej osobnosti toto nevedomé pozmeňovanie skutočností, ale ani úmyselné vedomé klamstvo. Väčší

súlad výpovedí poškodenej, väčšia konzistentnosť, dodržanie obsahovej aj dejovej línie je medzi jej
druhou výpoveďou a ďalšími podkladmi, ktoré sú súčasťou psychodiagnostického vyšetrenia ako je jej
popis udalostí počas znaleckého vyšetrenia, správa z psychiatrickej kontroly u L. R., návšteve urgentu
pri L. S., ale aj v obsahu listov zanechaných na rozlúčku pre ex partnera ako údajmi, ktoré uvádza
v trestnom oznámení a v prvej výpovedi. Osobnosť poškodenej je výrazne egocentrická, zameraná na

seba, v priebehu života zaoberajúca sa svojimi potrebami a túžbami, s výraznou tendenciou poskytovať
informácie o sebe aj o iných podľa toho ako sa momentálne cíti alebo čo potrebuje. S uvedeným
súvisí zníženie špecifickej vierohodnosti pri jej výpovediach, možno predpokladať, že je to jej spôsobriešenia záťažových a konfliktných situácií, ktoré nevie vyriešiť zrelším spôsobom, jej osobnosť znižuje
všeobecnú vierohodnosť všetkých jej výpovedí. Poskytuje údaje podľa toho čo jej aktuálne vyhovuje.

Aj v konaní pred súdom, keď bola znalkyňa osobne prítomná pri vypočutí tak obžalovaného A. B., ako
i poškodenej L. M., v plnom rozsahu zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku s tým, že aj
výpoveď poškodenej pred súdom je práve v zmysle jej záverov. Z uvedeného dôvodu svoje závery
nemení a nie je potrebné ich ani doplňovať.

Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil okrem iného aj s listinnými dôkazmi, medzi ktoré patrili,
charakteristikyč.l.236-271,odpiszRTč.l.298,lustráciesúduč.l.314-315.odpisRTč.l.316,vyjadrenie
k materiálnym dôvodom väzby obhajcu JUDr. Remšíka č. l. 325-326, čestné prehlásenie poškodenej L.
M. č. l. 327, žiadosť o prepustenie z väzby č. l. 346-347, vyjadrenie k návrhom na vykonanie dôkazov č.
l. 354, uznesenie OS BB sp. zn. 4T/29/2025 č. l. 358-363, odôvodnenie sťažnosti č. l. 368-369, hlásenie
zmien č. l. 377, uznesenie KS BB sp. zn. 4Tos/88/2025 č. l. 379-384, oznámenie A. B. č. l. 390, priebežná

správa OS BB-pracovisko Brezno č. l. 394, odpis RT č. l. 397 po prečítaní ktorých, pripomienky ani
námietky neboli.

Podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., sa zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby dopustí kto
týra blízku osobu alebo osobou, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove spôsobujúc jej fyzické

utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu,
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu
alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické
alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť.

Podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti
inéhokorálnemustyku,análnemustykualebokinýmsexuálnympraktikámaleboktonatakýčinzneužije
jeho bezbrannosť a taký čin spácha na chránenej osobe.

Podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu

trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu
trestného činu.

Podľa § 139 písm. c) Tr. zák. chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

V zmysle ustanovenia § 127 ods. 4 Tr. zák. sa blízkou osobou na účely tohto zákona rozumie príbuzný
v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom
pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá
právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Objektom tohto trestného činu je ochrana blízkych osôb najmä pred domácim násilím a sexuálnym
zneužívaním, a zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel.

Závažnosť konania spočíva v tom, že je narušený záujem spoločnosti na ochrane osôb pred tzv.
domácimnásilímasexuálnymzneužívaním,čímsadostalpáchateľdorozporusustanovenímTrestného

zákona.

Tu treba uviesť, že v zmysle ustálenej judikatúry súdov a súdnej praxe v zmysle § 208 ods. 1 Tr. zák., sa
týraním rozumie zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti
a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie, teda musí ísť o konanie,

ktoré týraná osoba pociťuje pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť, ako ťažké príkorie. Na
naplnenie znakov tohto trestného činu treba, aby v dôsledku páchateľovho týrania bolo spôsobné fyzické
alebo psychické utrpenie, a to ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v § 208 ods. 1 písm. a) až e)
Tr. zák. Pod pojmom fyzické alebo psychické utrpenie sa pritom rozumie taký stav, ktorý sa vyznačuje
telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú

celkom krátky, prechodný čas.

Vzhľadom na uvedené, v danom prípade a na základe vykonaného dokazovania v prvom rade treba
zdôrazniť, že pri určovaní spôsobu vykonania činu a jeho následkov, okolností, za ktorých bol činspáchaný, ako i mieru zavinenia a pohnútku obžalovaného A. B. ako páchateľa, súd vychádzal z toho,
čo sa kládlo obžalovanému za vinu obžalobou a to s poukazom na vykonané dôkazy a z nich vyplývajúce
závery, samozrejme po ich vyhodnotení tak jednotlivo, ako i v ich súhrne a vo všetkých súvislostiach.

Obžalobou prokurátorky Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. 3 Pv 344/24/6601-71 zo dňa 04.
06. 2025 podanej na A. B., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a) Tr. zák. a pokus zločinu sexuálneho násilia podľa § 14 ods. 1 k § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

pod vplyvom alkoholu od dňa 25.06.2024 až do dňa 08.12.2024, v byte v G. na ulici H. X, ale tiež
v byte v G. G. J. K. E. X, kde v postavení druha žil v spoločnom obydlí so svojou družkou L. M.,
nar. XX.XX.XXXX, jej synom a dvoma maloletými vnúčatami, tam menovanú opakovane ponižoval
vyvolávaním a stupňovaním bezdôvodných hádok alebo hádok zo žiarlivosti, pri týchto hádkach jej
vulgárne nadával a vyhrážal sa jej vypichnutím očí a vytrhnutím jazyka aj v prítomnosti členov
domácnosti a svoju družku od augusta 2024 aj opakovane pri niektorých hádkach pod vplyvom alkoholu

fyzicky napádal, niekedy len otvorenou dlaňou po tele alebo sotením bez následkov poranení ale aj
vážnejšími útokmi s poraneniami, kde začiatkom novembra 2024 v byte v G. na ulici H. X ju napadol
tak, že počas hádky do nej sácal ťahal ju za vlasy, kedy počas bránenia jej spôsobil zlomeninu malíčka
na ruke,
ďalej v byte v G. G. J. K. E. X dňa 07.12.2024 v čase okolo 19.30 hodine pod vplyvom alkoholu vošiel

do spálne, kde sa nachádzala L. M. a jej maloleté vnúčatá, pristúpil k nej, začal po nej kričať, vulgárne
jej nadávať a počas toho ako ležala na posteli, tak ju kopol do chrbta, následne z miestnosti odišiel a
po chvíli sa vrátil naspäť úplne nahý, začal ju ťahať za ruku a uviedol jej „teraz ma budeš fajčiť a trtkať
za tie peniaze celú noc“, následne ju zodvihol a preniesol ju do obývacej izby, kde ju hodil na gauč a
otvorenou dlaňou ju udrel po tvári a násilne sa snažil vopchať svoj pohlavný úd do jej úst, čomu sa L.

M. bránila a rukami ho odťahovala od seba, pričom keď sa pokúšala miestnosť opustiť, tak ju sotil na
gauč a začal ju oboma rukami škrtiť, čím všetkým menovanej spôsoboval psychické aj fyzické utrpenie
a násilím sa ju snažil donútiť k orálnemu styku.

Konaním obžalovaného A. B. teda podľa obžaloby boli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty

zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., a pokusu zločinu
sexuálneho násilia podľa § 14 ods. 1 k § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., pretože blízkej osobe
spôsobil fyzické utrpenie fackami, kopaním, údermi, sácaním a taktiež sa pokúsil poškodenej násilne
vopchať svoj pohlavný úd do jej úst, čomu sa L. M. bránila a rukami ho odťahovala od seba, pričom
keď sa pokúšala miestnosť opustiť, tak ju sotil na gauč a začal ju oboma rukami škrtiť, čím všetkým

menovanej spôsoboval psychické aj fyzické utrpenie a násilím sa ju snažil donútiť orálnemu styku.

V prvom rade treba dať do pozornosti závery znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológie L.
Q. H. (č. 9/2025), ktoré táto potvrdila aj pri svojom osobnom vypočutí pred súdom potom, ako bola
prítomná pri výpovedi obžalovaného a poškodenej, že popis udalostí (na ktorých stála obžaloba), sa

v podstatných detailoch nezhoduje s poškodenej druhou výpoveďou a taktiež s tým, čo uviedla, keď
bola na psychiatrickom urgente, na psychiatrickom vyšetrení L. R., ako aj pri znaleckom vyšetrení,
pričom takýmto spôsobom podľa dostupných informácií so spisu sa poškodená správala celý život,
preto dôveryhodnosť výpovede ak poškodená koná impulzívne a pod tlakom, tak táto vychádza z jej
prežívania v danom momente, reaguje emočne, ale neskôr, keď si všetko zváži, to tak nemusí byť.

Čo sa týka podania trestného oznámenia a v ňom popisovaných skutočnosti, jednalo sa o to, že tieto
skutočnostineboliňoupopisovanébezprostredne,alenadruhýdeňapodvplyvomprostredia.Nejednalo
sa o skratové konanie poškodenej, keďže tendencia skresľovania vychádza z jej osobnosti.

Súd sa v celom rozsahu stotožnil aj so záverom znalkyne, podľa ktorého sa podieľali na konaní

poškodenej L. M. podať trestné oznámenie na obžalovaného A. B. aj motivačné a situačné faktory, ktoré
súviseli so situáciou, v ktorej sa ocitla. Vyplýva to z jej osobnostnej štruktúry, nie vždy z vedomého
rozhodovania zavádzať. U poškodenej nemožno vylúčiť na základe jej osobnosti toto nevedomé
pozmeňovanie skutočností, ale ani úmyselné vedomé klamstvo. Osobnosť poškodenej je výrazne
egocentrická, zameraná na seba, v priebehu života zaoberajúca sa svojimi potrebami a túžbami, s

výraznou tendenciou poskytovať informácie o sebe aj o iných podľa toho ako sa momentálne cíti alebo
čo potrebuje.Celá obžaloba bola teda postavená výlučne na podanom trestnom oznámení a prvotnej výpovedi
poškodenej L. M., prvotnej výpovedi svedka jej syna L. M. a výpovedí N. O., ktorá jediná aj napriek
viacerým nezrovnalostiam vo svojich výpovediach, ktoré však nenapĺňali skutkovú podstatu trestného

činu domáceho násilia na blízkej a zverenej osobe a už vôbec nie trestného činu pokusu sexuálneho
násilia, zotrvala na svojej prvotnej výpovedi aj na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde
Banská Bystrica dňa 29. 09. 2025.

Výpoveď svedka N. O., ktorá ako jediná po podaní trestného oznámenia poškodenou a jej prvotnej

výpovedi vypovedala, že obžalovaný okrem hádok v domácnosti mal poškodenú aj fyzicky napádať,
škrtiť, kopať ju do chrbta, pričom mal po pri tom od poškodenej násilím požadovať, aby zobrala do úst
jeho pohlavný úd, pričom je na zvážení prokurátora, či vo veci podá obžalobu, keďže nie je neprípustné
sa len spoliehať na to, že vina obžalovaného bude preukázaná svedeckými výpoveďami svedkov
svedčiacich v jeho neprospech, pričom sama N. O. mala väčšinu informácií len sprostredkovane od
poškodenej a jej syna, čím nadobudla presvedčenie, že obžalovaný mal svojím konaním poškodenú

fyzicky napádať a násilne od nej požadovať pohlavný styk, pričom väčšiny týchto skutkov nebola
priamym svedkom.

Táto svedkyňa sama pred súdom potvrdila, že ohľadom fyzického napádania poškodenej obžalovaným
vie len z počutia od priateľa a to, že videla, ako keby obžalovaný pchal poškodenej do úst penis, na tom

zotrvala. Na jednej strane tiež tvrdila, že videla ako obžalovaný pri tom škrtil poškodenú, ale na druhej
strane nevidela, že by sa poškodená nejako mykala, alebo že by sa snažila odísť.

Tieto tvrdenia svedkyne pred súdom vyvrátili tak poškodená, ako aj jej syn, ktorí jednak nepotvrdili
správanie sa obžalovaného A. B. popísané v skutkovej vete obžaloby a na druhej strany dali do

pozornosti práve správanie sa poškodenej L. M., ktorá na obžalovaného žiarlila a vznikali týmto medzi
nimi hádky.

Čo sa týka zranenia (zlomeného malíčka) poškodenej L. M., tento ako vyplýva z jej výpovedí si zlomila
pri tom, ako ona udrela obžalovaného, pričom k iným zraneniam počas hádok s obžalovaným nedošlo.

Súd tvrdenia obžaloby o tom, že by správaním sa obžalovaného A. B. popísaného v obžalobe voči
poškodenej L. M., ktoré bolo prevažne pod vplyvom alkoholických nápojov, kedy jej mal vulgárne
nadávať, vyhrážať sa jej vypichnutím očí a vytrhnutím jazyka aj v prítomnosti členov domácnosti
a svoju družku od augusta 2024 aj opakovane pri niektorých hádkach pod vplyvom alkoholu fyzicky

napádal, niekedy len otvorenou dlaňou po tele alebo sotením bez následkov poranení, ale aj vážnejšími
zraneniami s poraneniami (zlomeninou malíčka na ruke) a taktiež po predchádzajúcom údere otvorenou
dlaňou po tvári a následným násilnou snahou vopchať jej pohlavný úd do jej úst, čomu sa poškodená
bránila a rukami ho od seba odťahovala, toto jednak nebolo vypočutými svedkami preukázané nad
všetky pochybnosti, ale toto ani nemohlo byť súdom považované za vyšší stupeň hrubosti a bezcitnosti,

ktoré by poškodená mohla pociťovať ako ťažké príkorie, čo je jednou z podmienok pre naplnenie
skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Rovnako tak sa nejednalo o sexuálne násilie, keďže zo
samotnej výpovede poškodenej vyplýva, že ona obžalovaného vyzliekla, pričom po ňom chcela, aby
s ňou mal pohlavný styk.

Čo sa týkalo fyzického napádania poškodenej obžalovaným, tak tu treba uviesť, že podľa § 8 Tr.
zák., trestným činom je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon
neustanovuje inak, pričom podľa § 9 Tr. zák., trestný čin je prečin a zločin.

Pojem trestný čin je možno charakterizovať ako súhrn objektívnych a subjektívnych skutočností,

podmieňujúcich trestnú zodpovednosť, teda skutočností, charakterizujúcich individuálne určitý ľudský
zásah do vonkajšieho sveta, ak sú v ňom naplnené znaky činu uvedeného v Trestnom zákone. Z
toho vyplýva, že nie každý skutok je trestným činom. Trestným činom je skutok len vtedy, ak napĺňa
obligatórne znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného
zákona a zároveň je jeho závažnosť, s ohľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti

za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa väčšia ako nepatrná.

V prípade prečinov síce je v § 10 ods. 2 Tr. zák. jednoznačne uvedené, že nejde o prečin, ak vzhľadom
na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavineniaapohnútkupáchateľa, jejehozávažnosťnepatrná,totoniejevTrestnomzákonejednoznačneupravené
pri zločinoch v § 11 Tr. zák..

Preto súd tú časť skutku, kde zistiac dokazovaním, že k týmto čiastkovým útokom zo strany
obžalovaného nedošlo, považoval za potrebné vypustiť zo skutkovej vety, nakoľko ponechanie skutku
v celosti tak, ako bol tento uvedený v obžalobe, by spôsobil nesúlad, nakoľko závažnosť konania alebo
tzv. materiálny korektív v rozsahu § 10 odsek 2 Tr. zák. súd posudzuje a následne môže uplatniť v
zmysle platnej a účinnej zákonnej úpravy len pri prečinoch. Za účelom možnosti postúpenia veci na

prejednanie ako priestupku z dôvodu nepatrnej závažnosti, bolo preto nevyhnutné skutok upraviť tak,
aby už nevykazoval znaky zločinu.

Stupeň závažnosti pritom nemožno presne zmerať a vyjadriť v konkrétnych jednotkách, ale je určený
spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, ako i mierou
zavinenia a pohnútkou páchateľa. Všetky tieto uvedené kritériá pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale

v ich súhrne, bez toho, aby niektoré boli preceňované na úkor iných a podstatné je, aby ich závažnosť
bola nepatrná.

Okolnosťami, za ktorých boli činy obžalovaným spáchané, sú v danom prípade u neho existujúce resp.
neexistujúce poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Na strane obžalovaného A. B. nebola zistená súdom

ani jedna poľahčujúca okolnosť, ale práve naopak bola zistená jedna priťažujúca okolnosť a to, že tento
bol v minulosti súdne trestný, pričom aj posledné spáchanie trestného činu sa dopustil pod vplyvom
návykových látok a v minulosti už absolvoval protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ambulantnou
formou.

Pre mieru zavinenia a teda pre subjektívnu stránku uvedeného trestného činu spáchaného obžalovaným
nestačí len zistenie, že tento konal úmyselne, ale sa musí preukázať, že jeho úmysel smeroval aj k
spôsobeniu žalovaného trestného činu, čo jednoznačne preukázané nebolo, práve s prihliadnutím na
okolnosti, za ktorých k incidentom malo dôjsť, na jeho intenzitu a tiež na to, aké nebezpečenstvo za
daných okolností pre zdravie poškodenej hrozilo z útoku.

Pohnútkou obžalovaného A. B. podľa súdu teda nebol jeho úmysel svojim správaním, ktoré ako sama
poškodená potvrdila vychádzalo najmä z ich rodinných a finančných problémov, kedy práve obžalovaný
sa jej snažil dohovárať a pomáhal jej aj finančne, čím aj vzhľadom na jej povahu vznikali medzi nimi
hádky, a teda obžalovaný nemal úmysel poškodenú týrať, ale správanie sa obžalovaného, ktoré ani

podľa súdu nebolo vždy namieste, riešiť bežné partnerské nezhody, obdobným spôsobom, ako konal
obžalovaný, sa podľa svedkov správala aj sama poškodená voči nemu, pričom napríklad sa obaja
vzájomne napádali a vulgárne si nadávali.

Tieto všetky vyššie uvedené kritériá pre určenie stupňa závažnosti činov spáchaných obžalovaným A.

B. sa teda súdom skúmali a vzťahovali nie na celý skutok tak, ako bol tento žalovaný, ale len pre konanie
obžalovaného, ktorého sa dopustil počas ich spoločného bývania v Brezne a neskôr v Banskej Bystrici,
keď sa voči poškodenej L. M., mal správať spôsobom, že tejto opakovane pri hádkach vulgárne
nadával a počas hádky do nej sácal, bez následkov poranení tak, ako je špecifikované vo výroku tohto
rozhodnutia.Jednoznačnesatedatýkalokonania,ktoréužnevykazujeznakyžalovanéhozločinutýrania

blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a ani pokus zločinu sexuálneho
násilia podľa § 14 ods. 1 k § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c)
Tr. zák., a preto bolo možné závažnosť konania alebo tzv. materiálny korektív posudzovať v rozsahu §
10 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého ustanovenia, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu
a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho

závažnosť nepatrná.

Vzhľadom na uvedené prvostupňový súd vyvodil záver, že esenciálnym znakom vyvodenia
trestnoprávnej zodpovednosti je naplnenie znakov skutkových podstát trestných činov, ktoré sú
kladené obžalovanému za vinu. V tejto súvislosti osobitne významný skutok, ktorý musí mať oporu

vo vykonaných dôkazoch, pričom preukázaná musí byť protiprávnosť a naplnenie znakov skutkovej
podstaty konkrétneho trestného činu. V tejto súvislosti má mimoriadny význam konkrétny skutok, ktorý
sa kladie obžalovanému za vinu, kde jednotlivé okolnosti uvedené v skutku musia mať oporu vo
vykonaných dôkazoch.V zmysle § 278 ods. 3 Tr. por. súd ako nezávislý arbiter stojaci medzi stranami trestného konania nie
je viazaný právnym posúdením skutku uvedeným v obžalobe podanej jednou zo strán konania a preto

otázka právneho posúdenia skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba, posudzuje samostatne.

Na tomto mieste si dovoľuje súd poukázať aj na obdobné prípady v rámci trestného stíhania v prípade
trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák., kedy pokiaľ súd po prejednaní
veci dospeje k záveru, že sa nejedná o trestný čin, pričom vec by mohla byť prejednávaná ako priestupok

je potrebné, po rozsiahlom dokazovaní ak súd dospeje k záveru, že ku niektorým čiastkovým útokom
nedošlo, uvedené útoky vypustiť zo skutkovej vety tak, aby výrok rozhodnutia bol v súlade s vykonaným
dokazovaním a v celom rozsahu korešpondoval s dôvodmi rozhodnutia.(uznesenie KS v Trenčíne sp.
zn. 23Tov/2/2022 zo dňa 22. 08. 2022).

Z vyššie uvedených dôvodov, majúc teda zato, že skutky obžalovaného A. B. nie sú trestný čin, ale jeho

konanie v tejto časti možno subsumovať pod priestupky Proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. d) zákona č. 372/90 Zb. v platnom znení a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto uznesenia a postúpil vec obžalovaného Obvodnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy
v Banskej Bystrici, k prejednaniu veci ako priestupku a to podľa § 280 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého
ustanovenia súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal

iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je
tento orgán príslušný rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať prokurátor do 3 pracovných dní
od jeho oznámenia cestou Okresného súdu v Banskej Bystrici ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

Sťažnosť má odkladný účinok.

V G. G., dňa 29. septembra 2025