Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/184/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125227624
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6125227624.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu
JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v právnej veci žalobcu: Bantom s.r.o., so
sídlom Galvaniho 15/A, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 607 383, proti žalovanému:
Obec Radošina, so sídlom Školská 416/3, 956 05 Radošina, IČO: 00 311 014, právne zast.: Mgr. Peter
Hargaš, advokát, so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 42 258 413, o zaplatenie 89.679,60

eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti výroku IV. rozsudku Okresného súdu Nitra č.k.
20Cb/39/2025-144 zo dňa 06.08.2025, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 20Cb/39/2025-144 zo dňa 06.08.2025 v
napadnutom výroku IV. o náhrade trov konania potvrdzuje.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. konanie v časti istiny
vo výške 89 679,60 eur zastavil. Výrokom II. zaviazal žalovaného zaplatiť úroky z omeškania vo výške
0,01 % denne zo sumy 97.502,39 eur od 08.01.2025 do 09.01.2025, vo výške 0,01 % denne zo
sumy 92.627,27 eur od 10.01.2025 do 14.01.2025, vo výške 0,01 % denne zo sumy 89.679,60 eur od

15.01.2025 do 13.02.2025 a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to do troch
od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom IV. rozhodol,
že stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva, a to s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 1, §
256 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou podanou na Okresnom

súde Banská Bystrica žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil sumu 97.502,39 eur s príslušenstvom
titulom úhrady faktúry č. 20240093 vystavenej na základe uzavretej zmluvy o dielo. Na základe
výzvy Okresného súdu Banská Bystrica bola súdu doručená oprava návrhu na vydanie platobného
rozkazu. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 21.02.2025 platobný rozkaz č.k. 18Up/149/2025.
Žalovaný v podanom odpore uviedol, že časť istiny vo výške 7.822,79 eur bola uhradená pred podaním
návrhu na vydanie platobného rozkazu a zostatok vo výške 89.679,60 eur zaplatil žalovaný dňa

12.02.2025. Namietal, že žalobca opravil svoj návrh iba v časti istiny 7.822,79 eur napriek tomu, že istina
bola zaplatená celá 12.02.2025. Ďalej namietal, že uplatnené príslušenstvo a nesúhlasil s priznaním
paušálnej náhrady.

3. V ďalšej časti súd prvej inštancie zhrnul následné vyjadrenia strán a dokazovanie a na základe
vykonaného dokazovania ustálil, že nakoľko žalobca vzal žalobu späť v časti istiny 97.502,39 eur, ale

predmetom konania bola po oprave žaloby istina 89.679,50 eur, konanie v časti istiny vo výške 89.679,50
eur zastavil. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z predloženej zmluvy o dielo mal za preukázané, že sistrany dohodli v článku XI bod 8 úroky z omeškania vo výške 0,01 % denne, priznal ich súd žalobcovi
len v uvedenej výške a vo zvyšku uplatnených úrokov žalobu zamietol. Ďalej súd prvej inštancie uviedol,
že mal preukázané, že tým, že sa žalovaný dostal s predloženou faktúrou do omeškania patrí mu

paušálna náhrada vo výške 40,00 eur. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v
zmysle ustanovenia § 257 CSP. Pre toto rozhodnutie existovali podľa súdu prvej inštancie dôvody hodné
osobitného zreteľa. Súd konanie zastavil v časti žalovanej istiny. Žalobca žiadal zastavenie konania z
dôvodu úhrady istiny žalovaným dňa 09.01.2025, 14.01.2025 a 13.02.2025. Súd prvej inštancie mal
za preukázané, že žalobca podal žalobu dňa 07.02.2025. Dňa 14.02.2025 vyzval Okresný súd Banská

Bystrica žalobcu na opravu, nakoľko si žalobca uplatnil nárok na 97.502,39 eur, avšak z listiny pripojenej
k návrhu bolo zrejmé, že 7.822,79 eur bolo zaplatených pre podaním žaloby. Oprava návrhu Okresnému
súdu Banská Bystrica bola doručená dňa 20.02.2025, teda v čase, kedy už bola celá istina žalovaným
uhradená. Nakoľko v čase podania žaloby nebola celá istina zaplatená, dospel súd prvej inštancie k
záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalovaný však istinu zaplatil predtým, ako bola Okresnému
súdu Banská Bystrica doručená oprava žaloby, a teda žalobca mal túto skutočnosť zohľadniť pri oprave

žaloby. Nakoľko žalobca tak neurobil, spôsobil žalovanému vznik trov vo forme právneho zastúpenia
za podanie odporu. Súd tak dospel k záveru, že obe strany mali rovnaký podiel na zastavení konania.
Žalobca na pojednávaní navrhol, že nakoľko vzal žalobca žalobu v časti istiny späť až pre prvým
pojednávaním dňa 30.07.2025, mal by súd priznať žalovanému náhradu trov konania za účasť právneho
zástupcu na pojednávaní. Súd prvej inštancie však uviedol, že nakoľko vzal žalobca žalobu späť v

časti istiny, nariadené pojednávanie by sa uskutočnilo, nakoľko medzi stranami ostal nedoriešený spor
ohľadom úrokov z omeškania a paušálnej náhrady. Súd prvej inštancie mal teda za to, že obe strany
čiastočne zavinili zastavenie konania.

4. Proti výroku IV. podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote

odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP a navrhol priznať plnú náhradu trov
žalovanému alebo minimálne za tri úkony právnej pomoci: prevzatie právneho zastúpenia, podanie
odporu a zastupovania na pojednávaní dňa 06.08.2025. Z priebehu súdneho konania podľa žalovaného
vyplynulo, že žalobca jednoznačne zavinil trovy konania na strane žalovaného súvisiace s nutnosťou
podať odpor v súdnom konaní, a to s ohľadom na to, že v čase opravy návrhu na vydanie platobného

rozkazu, t.j. dňa 20.02.2025 už bola celá istina uhradená, pretože k úhrade celej istiny prišlo ešte
dňa 12.02.2025, pričom žalobca uvedené neuviedol vo svojej oprave návrhu zo dňa 20.02.2025.
Pokiaľ by platobný rozkaz bol vydaný v súlade s aktuálnym skutkovým stavom k 20.02.2025, tak by
platobný rozkaz znel výlučne na úroky z omeškania (bez povinnosti zaplatiť istinu), a teda žalobca
by si nemusel zabezpečovať právne služby cez advokáta alebo vynaložiť na právne služby finančné

prostriedky vo výške tarifnej odmeny zo sumy istiny 89.679,60 eur. Jediným účinným prostriedkom
obrany voči platobnému rozkazu na neaktuálnu výšku istiny 89.679,60 eur bolo podanie odporu. Na
základe uvedeného je evidentné, že trovy podania odporu boli spôsobené výlučne postupom na strane
žalobcu, ktorý buď nepostupoval obozretne (postupoval nedbanlivo) alebo mohol konať úmyselne s
cieľom podať návrh na výkon exekúcie. Výška istiny rozhoduje o výške tarifnej odmeny advokáta, čiže

aj z tohto pohľadu žalobca svojím postupom zavinil trovy v tarifnej výške z istiny 89.679,60 eur, ktoré by
inak neboli vznikli, ak by žalobca zobral svoj návrh čiastočne späť pred vydaním platobného rozkazu. V
súvislosti s pojednávaním uskutočnením dňa 06.08.2025 žalovaný uviedol, že žalobca mal svoj návrh
v časti istiny zobrať späť už v čase opravy návrhu a pred podaním platobného rozkazu, ďalej mohol
zobrať návrh späť aj podľa § 8 ods. 2 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní alebo ešte v

návrhu na pokračovanie v konaní v máji 2025, kedy už bolo absolútne neprehliadnuteľné, že návrh
žalobcu je nedôvodný v časti istiny, napriek tomu žalobca tak urobil až podaním zo dňa 30.07.2025, t.j.
tesne pred termínom pojednávania, čo je nutné považovať podľa čl. 5 CSP za zneužitie práva, ktorého
dôsledkom má byť priznanie plnej náhrady trov konania žalovanému aj za pojednávanie uskutočnené
dňa 06.08.2025. V súvislosti s pojednávaním uskutočneným dňa 06.08.2025 ďalej uviedol, že žalobca

žiadal úrok z omeškania vo výške 12,15 % ročne, pričom súd mu priznal iba úrok z omeškania vo
výške 3,65 % ročne, t.j. žalobca bol neúspešný z tohto pohľadu v takmer troch štvrtinách (3/4) svojho
návrhu ohľadom úrokov z omeškania, čiže má za to, že aj z tohto pohľadu mali byť trovy konania za
toto pojednávanie priznané žalovanému.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 07.10.2025,
v ktorom uviedol, že keďže bola žaloba podaná dôvodne, správny by bol výrok o priznaní nároku na
náhradu trov konania žalobcovi. Z dôvodu zastavenie konania bude žalobcovi vrátený súdny poplatok
a trovy právneho zastúpenia žalobcovi nevznikli. Z toho dôvodu bolo podľa žalobcu nehospodárne, abyžalobca podával odvolanie. Vzhľadom na uvedené, je možné akceptovať rozhodnutie súdu o nepriznaní
nárokunanáhradutrovkonaniažiadnejzostrán.Niejevšakmožnépriznaťnáhradužalovanému.Žaloba
bola podaná dôvodne a žalovaný nebol povinný podávať odpor, keďže aj keby existoval právoplatný

platobný rozkaz, žalobca by v exekučnom konaní nebol úspešný.

6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu vyjadril podaním doručeným dňa 03.11.2025, v ktorom
uviedol, že ak by žalobca viedol pri oprave skutočný stav veci, nebol by platobný rozkaz vydaný.
Poukázal na § 256 ods. 2 CSP. Žalobca v rozpore so skutkovým stavom podal návrh na pokračovanie

konania v celkovej výške 89.679,60 eur. Poukázal na § 45 zákona č. 233/1995 Z.z. a uviedol, že ak by
žalovaný odpor nepodal, žalobca by disponoval exekučným titulom. Žalovaný bol teda povinný podať
odpor.

7. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli.

8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je v napadnutom výroku IV. o náhrade trov konania vecne správne.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Žalovaný proti predmetnému rozsudku podal odvolanie výlučne proti výroku IV. o náhrade trov
konania, pričom sa domáhal plnej náhrady trov konania, resp. aspoň priznania náhrady za tri úkony
právnej pomoci.

14. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s obsahom napadnutého
rozhodnutiasúduprvejinštancieasobsahomodvolaniažalovanéhoavyjadreniamivodvolacomkonaní,
odvolací súd konštatuje nedôvodnosť odvolacích námietok žalovaného.

15. Žalovaný v odvolaní namietal, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná istina bola uhradená

žalovaným v plnom rozsahu pred doručením opravy žaloby v zmysle výzvy Okresného súdu Banská
Bystrica a žalobca túto skutočnosť v oprave neuviedol, navrhol pokračovať v konaní a k späťvzatiu došlo
ažpredprvýmpojednávaním,zavinilžalobcatrovykonanianastranežalovanéhovsúvislostisprevzatím
zastupovania, podaným odporom, ako aj následné trovy v súvislosti s nariadeným pojednávaním.
Uvedenú odvolaciu námietku odvolací vyhodnotil ako nedôvodnú. V konaní nebolo sporné, že žaloba

bola vo výške 89.679,60 eur podaná dôvodne, nakoľko v čase podania žaloby predmetná výška istiny
uhradená zo strany žalovaného nebola. Žalobca vzal žalobcu v predmetnej istine späť z dôvodu jej
úhrady po podaní žaloby. Odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že je
možné konštatovať, že žaloba bola podaná dôvodne a zavinenie za zastavenie konania v predmetnej
časti je možné pričítať žalovanému. Súd prvej inštancie však následne dospel k záveru, že čiastočné

zavinenie za zastavenie konania možno pričítať obom stranám a z uvedeného dôvodu dospel k záveru,
že sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa a rozhodol v zmysle § 257 CSP tak, že žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa súd
spravuje dvoma základnými zásadami, a to zodpovednosťou za zastavenie konania a zásadou úspechu
resp. kombináciou uvedených zásad alebo výnimočne dospeje k záveru, že sú to okolnosti hodné

osobitného zreteľa tak ako to predpokladá ustanovenie § 257 CSP. Uvedené ustanovenie predstavuje
odchýlku od uvedených zásad. Za výnimočnú okolnosť považoval súd prvej inštancie skutočnosť, že
k plneniu istiny došlo už pred podaním opravného návrhu žaloby. Uvedený záver súdu je v prospech
žalovaného, a preto jeho preskúmavanie a prípadná zmena by bola v rozpore so zásadou zákazureformatio in peius, nakoľko žalobca odvolanie nepodal. Zo žiadneho tvrdenia žalovaného nevyplýva, že
by bolo možné zavinenie za zastavenie konania pričítať žalobcovi. Medzi stranami totiž nebolo sporné,
že k úhrade žalovanej sumy vo výške 89.679,60 eur došlo až po podaní žaloby.

16. Pokiaľ žalovaný uvádza v odvolaní, že žalobca svojim neskorým späťvzatím zavinil trovy súvisiace
s neaktuálnou výškou istiny a s ňou súvisiacou výškou tarifnej odmeny právneho zástupcu žalovaného,
odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 145 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak je žaloba vzatá späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo

veci samej. Predmetom konania je tak celá žalovaná istina, a to až do rozhodnutia súdu. Z nijakého
ustanovenia nevyplýva povinnosť, že by tak mal súd urobiť skôr ako v rozhodnutí vo veci samej. Podľa §
145ods.3CSP,akježalobavzatáspäťsčastipredjejdoručenímžalovanému,konásúdozvyškunároku
bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Ak by žalobca urobil späťvzatie pred doručením
žaloby žalovanému, súd by konal ďalej o zvyšku nároku bez rozhodnutia, nič by to však nemenilo na
závere, že žalobca bol v žalovanej výške 89.679,60 eur úspešný, nakoľko k úhrade došlo až po podaní

žaloby, a je teda nutné konštatovať, že žaloba bola podaná dôvodne.

17. K ďalšej odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa trov súvisiacich s pojednávaním dňa
06.08.2025 sa odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že skutočnosť, že žalobca
vzal žalobu v časti žalovanej istiny späť až pred prvým pojednávaním, nariadené pojednávanie nemala

uvedená skutočnosť vplyv na nariadené pojednávanie, nakoľko sporný medzi stranami stále ostával
úrok z omeškania, ako aj paušálna náhrada spojená s uplatnením pohľadávky. Odvolací súd dospel
k záveru, že v konaní nebolo preukázané zavinenie vzniku trov konania, ktoré by inak neboli vznikli
tak, ako to predpokladá ustanovenie § 256 ods. 2 CSP. Ak by aj k späťvzatiu došlo bezodkladne po
úhrade istiny, neznamenalo by to ukončenie konania, práve vzhľadom na skutočnosť, že predmetom

konania ostávalo príslušenstvo žalovanej istiny. K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa priznanej
výšku úroku z omeškania oproti uplatnenej výške úrokov z omeškania odvolací súd uvádza, že
vzhľadomkuskutočnosti,žepríslušenstvomnebolosamostatnýmpredmetomkonaniaopodanejžalobe,
nezapočítava sa do celkového pomeru úspechu.

18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanovení, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním žalovaného dotknuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie o náhrade trov konania je vecne správne, odvolacie dôvody naplnené neboli a z toho dôvodu
odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku IV. o náhrade trov konania v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže bol žalobca v odvolacom konaní plne úspešný.

20. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených
§ 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).