Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/17/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125010516
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6125010516.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Jozefa Mikluša a JUDr. Petra Hunáka, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., C. XX. XX. XXXX D.
E., stíhaného za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné,
na neverejnom zasadnutí dňa 05. marca 2026, o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Banská
Bystrica proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T/29/2025 zo dňa 29. septembra

2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesenímsp.zn.4T/29/2025zodňa29.septembra2025samosudcaOkresnéhosúduBanskáBystrica
podľa § 280 ods. 2 Tr. por. postúpil vec obžalovaného A. B., C.. XX. XX. XXXX D. E., trvale bytom

E. XXX, prechodne bytom F. G. X, E. E., H. I., Odboru všeobecnej vnútornej správy Banská Bystrica
k prejednaniu veci ako priestupku, podľa § 49 ods. 1 písm. d), e) Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších zákonov, ktorého skutku sa dopustil na tom skutkovom základe, že pod vplyvom
alkoholu od dňa 25. 06. 2024 až do dňa 08. 12. 2024, v byte v E. C. J. G. X, ale tiež v byte v E. E. C.
J. F. X, kde v postavení druha žil v spoločnom obydlí so svojou družkou K. L., nar. XX. XX. XXXX, jej
synom a dvoma maloletými vnúčatami, tam poškodenej K. L. opakovane pri hádkach vulgárne nadával

a počas hádky do nej sácal, bez následkov poranení.

Protitomutouzneseniuzahlásilprokurátorokresnejprokuratúrysťažnosťpriamodozápisniceohlavnom
pojednávaní konanom dňa 29. 09. 2025, ktorú následne doplnil podaním doručeným prvostupňovému
súdu dňa 14. 11. 2025. V písomných dôvodoch sťažnosti v podstate namietal, že obžalovaný od začiatku
konania protiprávne konanie voči poškodenej popiera, zľahčuje až bagatelizuje aj hádky, ku ktorým

uvádza, že boli pravdivé. Tiež uvádzal, že alkohol pil iba cez víkendy, nebýval pod výrazným vplyvom.
Prokurátor okresnej prokuratúry dôvodil, že v konaní bol ale obžalovaný podrobený znaleckému
skúmaniu znalkyňou z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie psychiatrie K. M. F. F., zo záverov
ktorého vyplýva, že u obžalovaného zistila aktívnu závislosť na alkohole, podľa Jellinka ide o 3-4
vývojovú fázu. Alkohol u obžalovaného deliberoval, teda odbrzďoval agresívne črty v správaní. Bolo
akcentované, že obvinený už v minulosti absolvoval protialkoholické liečenie ambulantnou formou,

pričom táto forma liečenia nesplnila účel, preto mu znalkyňa navrhla uloženie liečenia protialkoholického
ústavnou formou.

K výpovediam poškodenej prokurátor okresnej prokuratúry uviedol, že má za to, že zmena jej výpovede
bola jej snahou o tom, aby mohla byť opäť v jednej domácnosti s obžalovaným. Motivačné a situačné
faktory sú podľa sťažovateľa práve príčinou zmeny výpovede poškodenej po uvedomení si, čo svojim

trestným oznámením spôsobila svojmu druhovi, ktorý sa o nich staral, zabezpečoval im strechu na
hlavouaonasvojouvýpoveďouspôsobila,žesaocitolvoväzbe.Práveobžalovanýzabezpečovalrodinu,čo si uvedomila aj poškodená a v prípade domáceho násilia býva práve táto skutočnosť dôvodom zmeny
výpovede v dôsledku tlaku a odkázanosti až závislosti poškodenej osoby na páchateľovi.

Prokurátor okresnej prokuratúry ďalej akcentoval, že podľa záverov znalkyne, ktorá znalecky skúmala
psychologický profil poškodenej je u nej znížená špecifická vierohodnosť, kde možno predpokladať, že
je to poškodenej spôsob riešenia záťažových a konfliktných situácií, ktoré nevie riešiť zrelším spôsobom.
Tiež jej osobnosť znižuje všeobecnú vierohodnosť všetkých jej výpovedí, pritom poskytuje údaje podľa
toho, čo jej aktuálne vyhovuje. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na prvú výpoveď syna poškodenej

K. L., kde popísal skutočnosti, ktoré sám vnímal dlhodobo v domácnosti svojej matky a jej druha,
obžalovaného A. B.. Zmena výpovede svedka K. L. nenasvedčuje tomu, že skutok sa nemal stať.
Svedok sa v druhej výpovedi snažil vysvetliť alebo doplniť, čo sa stať mohlo a čo sa určite nestalo s
odôvodnením, že prvýkrát vypovedal tak, ako mu to povedala poškodená. Bolo akcentované, že svedok
uvádzal dostatočné podrobnosti, ktoré on vnímal zo svojho pohľadu svedka a nie osoby poškodenej,
teda uvádzal veľa detailov, ktorých „naučenie“ len od poškodenej sa javí ako nemožné až absurdné.

Prokurátor okresnej prokuratúry dôvodil, že vyššie uvedenému je ťažké uveriť, keďže poškodená už v
trestnom oznámení vykazovala pri svojej výpovedi znaky zľahčovania a bagatelizovania, teda snažila
sa niektoré znaky správania a konania obžalovaného zjemniť a zmierniť. Vypovedala, že jeho správanie
a konanie, nie je až také intenzívne, že by jej to veľmi prekážalo, no v istých situáciách sa ho bála.
Svedok K. L. teda pri prvej výpovedi popísal niektoré z konaní, ktoré boli premietnuté aj do skutkovej

vety obžaloby, nakoľko pri zmene výpovede ani nedokázal presne popísať, čo presne videl a vnímal
on sám a čo už mali byť slová od jeho matky, ktoré vraj mal pri prvej výpovedi povedať. Poškodená
sa intenzívne snažila, aby následne po podaní trestného oznámenia a uvedomení si následkov, zvrátila
tietonepriaznivénásledkysvojhotrestnéhooznámeniabezohľadunato,žesasamavystavilamožnému
trestnému stíhaniu pre trestný čin krivej výpovede.

Sťažovateľ ďalej akcentoval, že v konaní bola vypočutá aj svedkyňa N. O., ktorá v celom prípravnom
konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, vypovedala zhodne a popísala skutočnosti tak, ako ich ona
vnímala počas návštev domácnosti poškodenej a obžalovaného a tiež skutočnosti, ktoré jej uviedol jej
teraz už bývalý priateľ K. L.. Svedkyňa potvrdila pred súdom svoju výpoveď a zdôraznila, že ona videla,

ako obžalovaný pchal poškodenej penis do úst a tiež zotrvala na tom, že videla ako ju škrtil. Vzhľadom
na situáciu predtým, ako videla sexuálne násilie, jej toto nepripadalo ako normálny sexuálny akt. Tiež
uviedla, že obžalovaný požíval alkoholické nápoje, pod ich vplyvom bol agresívny, vykrikoval a nadával
poškodenej a vždy to vyústilo do nejakej bitky, buď ju buchol alebo škrtil, čo vie od K. L..

Svedok A. F., bývalý sused poškodenej a obžalovaného vypovedal, že kým v byte bývala iba poškodená
bez obžalovaného, tak v byte bol kľud. Keď sa do bytu prisťahoval obžalovaný tak sa to večer nedalo
počúvať, bol tam veľký hluk, pričom raz ich bol aj upozorniť. Pripadalo mu to, akoby tam niečo rozbíjal, s
niečím búchal, bývalo tam počuť aj krik, pričom väčšinou kričal obžalovaný. Obžalovaný na neho vyletel,
či má nejaký problém. Vtedy to prestalo, ale na druhý deň sa to opakovalo.

Podľa názoru prokurátora okresnej prokuratúry v danom prípade vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti nie sú splnené zákonné podmienky pre postup podľa § 280 ods. 2 Tr. por., nakoľko skutok
je trestným činom.

Na základe uvedeného navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu v Banskej
Bystrici na ďalšie konanie.

Obvinený vo svojom vyjadrení prostredníctvom obhajcu podanom k sťažnosti prokurátora okresnej
prokuratúry v podstate považoval napadnuté uznesenie prvostupňového súdu za vecne správne,

legitímne odôvodnené, korešpondujúce so zisteným skutkovým stavom a dôkaznou situáciou, pritom
napadnuté uznesenie okresného súdu považoval za zákonné a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnené.
Akcentoval, že poškodená na hlavnom pojednávaní, rovnako ako aj v rámci výpovede po vznesení
obvinenia uviedla, že sa obvinený nedopustil skutkov kladených mu za vinu. Vo vzťahu k výpovedi
svedkyne O. uviedol, že z jej výpovede uskutočnenej na hlavnom pojednávaní v podstate vyplynulo, že

ona fakticky nič nevidela, o všetkom má údajne vedieť len sprostredkovane, teda z počutia, resp. jej
svedectvojepodľajejvlastnýchslovvýsledkomjejdedukcie,žekeďpočulabuchnutie,došlakzáveru,že
automatickybucholpoškodenúonakoobvinený.Navrhol,abykrajskýsúdsťažnosťprokurátoraokresnej
prokuratúry ako nedôvodnú zamietol.Podľa§192ods.1písm.a),b)Tr.por.prirozhodovaníosťažnostipreskúmanadriadenýorgánsprávnosť
výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce

týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd ako nadriadený orgán príslušný na rozhodnutie o sťažnosti najskôr skúmal procesné
podmienky pre tento postup a zistil, že sťažnosť podal prokurátor okresnej prokuratúry ako oprávnená
osoba, podal ju v zákonom stanovenej lehote (a to ihneď po vyhlásení uznesenia) a smeruje voči

rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná. Následne postupom podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr.
por. krajský súd preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým prokurátor
okresnej prokuratúry podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť
prokurátora okresnej prokuratúry nie je dôvodná.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že na obžalovaného bola 05. 06. 2025 na okresný

súd podaná obžaloba za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a)
Tr. zák. a pokus zločinu sexuálneho násilia podľa § 14 ods. 1 k § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.

Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, prokurátor mu v sťažnosti nevytýkal

žiadne pochybenie procesného postupu, prokurátor sa v sťažnosti zameral najmä na hodnotenie
vykonanýchdôkazov.Nazákladeuvedenéhopovažujekrajskýsúdpostupokresnéhosúduzazákonnýa
v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá všetkým hľadiskám
obsiahnutým v ustanovení § 176 ods. 2 Tr. por., pričom prejednávanému prípadu venoval náležitú
pozornosť. Stručne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové

zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení zabezpečených dôkazov. Z odôvodnenia
napadnutého uznesenia je zároveň zistiteľné, akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval,
keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.

Podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti

alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením
rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným
správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, potrestá
sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti
inéhokorálnemustyku,análnemustykualebokinýmsexuálnympraktikámaleboktonatakýčinzneužije
jeho bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov.
(2) Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený

v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,

Podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu
trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu

trestného činu.

Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný
skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie,
o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať. Podmienkou takéhoto postupu je spoľahlivý záver, že

skutok nedosahuje intenzitu trestného činu.

Krajský súd uvádza, že základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie,
či konanie nesie nielen všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin v intenciách odseku 2 §
10 Trestného zákona. To znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti,

za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná
(materiálny korektív).Záver o tom, či pri prečine je materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, je záverom
právnym. Tento právny záver o materiálnom korektíve prečinu sa však musí zakladať na skutkových
zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania rovnako, ako záver o objektívnych a

subjektívnych znakoch prečinu. Skutočnosti významné pre právny záver o tom, či tu je materiálny
korektív prečinu, musia byť predmetom dokazovania práve tak, ako všetky ostatné okolnosti naplňujúce
znaky trestného činu.

Pri zisťovaní okolností, ktoré majú význam pre záver o materiálnom korektíve prečinu, nemožno vopred

prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému prostriedku, ale na jeho naplnenie treba usudzovať zo
všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol prečin spáchaný a zo všetkých relevantných dôkazov.

Krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie a jednotlivé dôkazy vyhodnotil spôsobom, ktorý je logický, presvedčivý a
vnútorne bezrozporný.

Nosným dôkazom obžaloby bola pôvodná výpoveď poškodenej K. L. a na ňu nadväzujúce výpovede
ďalších svedkov. Táto výpoveď však bola poškodenou následne opakovane a zásadným spôsobom
spochybnená,pričomnahlavnompojednávaníjednoznačneuviedla,žeskutkovéokolnosti,ktoréuviedla
v trestnom oznámení, nie sú pravdivé.

Sťažnostný súd považuje za podstatné, že vierohodnosť výpovedí poškodenej bola predmetom
znaleckého skúmania, pričom zo záverov znaleckého posudku z odboru psychológie vyplýva, že jej
špecifická vierohodnosť je znížená, pričom má tendenciu prispôsobovať svoje výpovede aktuálnej
situácii a vlastným potrebám. Znalkyňa pritom poukázala na vyššiu konzistentnosť druhej výpovede

poškodenejajejďalšíchvyjadrenímimotrestnéhokonania,nežprvejvýpovede,naktorejbolapostavená
obžaloba.

Za tejto dôkaznej situácie nemožno bez ďalšieho uprednostniť pôvodnú výpoveď poškodenej pred jej
neskoršími vyjadreniami, keďže práve znalecké závery spochybňujú jej spoľahlivosť v čase podania

trestného oznámenia.

Pokiaľ ide o výpoveď svedka K. L., tento na hlavnom pojednávaní nepotvrdil tvrdenia obžaloby a uviedol,
že žiadne fyzické útoky zo strany obžalovaného osobne nevidel. Jeho výpoveď tak nepodporuje záver
o spáchaní trestného činu.

Výpoveď svedkyne N. O. bola prvostupňovým súdom správne hodnotená ako čiastočne
sprostredkovaná a v podstatných častiach založená na dedukcii alebo informáciách získaných od iných
osôb. Aj sama svedkyňa uviedla, že viaceré skutky nevidela priamo, ale vyvodila ich z okolností, resp. ich
pozná z rozprávania. Takýto dôkaz nemôže byť bez ďalšieho rozhodujúcim podkladom pre záver o vine.

Nepriame dôkazy, ako sú výpovede susedov o hlučnosti v byte, síce poukazujú na konfliktné spolužitie,
avšak samy osebe nepreukazujú naplnenie znakov žalovaných trestných činov.

Znalecký posudok z odboru psychiatrie, poukazujúci na závislosť obžalovaného od alkoholu a jeho

agresívnejšie správanie pod jeho vplyvom, má len podporný charakter a nepreukazuje konkrétne
skutkové okolnosti v rozsahu potrebnom pre trestnoprávnu zodpovednosť.

S poukazom na vyššie uvedené sa tak sťažnostný súd stotožnil so záverom prvostupňového súdu,
že nebolo preukázané, aby konanie obžalovaného dosahovalo intenzitu vyžadovanú pre naplnenie

skutkovejpodstatyzločinutýraniablízkejosobyazverenejosobypodľa§208Tr.zák.,anipokusuzločinu
sexuálneho násilia podľa § 14 k § 200 Tr. zák.

Z vykonaného dokazovania nevyplýva existencia systematického, dlhodobého a intenzívneho konania,
ktoré by poškodená pociťovala ako ťažké príkorie v zmysle ustálenej judikatúry k § 208 Tr. zák. Rovnako

nebolo spoľahlivo preukázané ani násilné konanie smerujúce k donúteniu k sexuálnemu aktu.Na druhej strane však zo skutkových zistení vyplýva, že medzi obžalovaným a poškodenou dochádzalo
ku konfliktom, pri ktorých obžalovaný poškodenej vulgárne nadával a dochádzalo aj k fyzickým
kontaktom nižšej intenzity bez následkov na zdraví.

Takéto konanie môže napĺňať znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1
písm. d), e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, nie však znaky trestného činu.

Krajský súd sa zaoberal aj námietkami prokurátora okresnej prokuratúry, ktorý poukazoval na možnú

účelovosť zmeny výpovedí poškodenej a svedka, ako aj na charakteristické znaky správania obetí
domáceho násilia.

Aj keď tieto úvahy nemožno vylúčiť, nemožno na ich základe nahrádzať absenciu jednoznačných a
presvedčivýchdôkazovovineobžalovaného.Trestnékonaniemusíbyťzaloženénaspoľahlivozistenom
skutkovom stave, pričom v prípade pretrvávajúcich pochybností je potrebné postupovať v prospech

obžalovaného.

Prvostupňovýsúdtietozásadyrešpektovalasvojerozhodnutieoprelodôkazy,ktorévykonalnahlavnom
pojednávaní bezprostredne. Z uvedeného dôvodu potom záver súdu prvého stupňa o tom, že konanie
obvineného po vypustení časti skutku, keď dokazovaním zistil, že k týmto čiastkovým útokom zo strany

obžalovaného nedošlo, preto časť skutku považoval za potrebné vypustiť zo skutkovej vety, možno
prejednať ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d), e) zákona č.
372/1990Zb., možno prijať a akceptovať.

Krajský súd dáva do pozornosti, že pre kvalifikované konanie obvineného nesvedčí ani závažnosť jeho

konania, ako to má na mysli ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona.

Vtejtosúvislostitrebapoukázaťnazásaduchápaniatrestnejrepresieako„ultimaratio“orgánmiaplikácie
práva, tj. orgány činné v trestnom konaní a súdy by mali dať prednosť uplatňovaniu mimo trestnej
zodpovednosti pred postihom podľa predpisov trestného pravá. Ultima ratio má funkciu subsidiárnu,

ktorá spočíva v tom, že právne predpisy z oblasti trestného práva majú byť používané len vtedy,
pokiaľ použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy alebo ich použitie je zjavne
neúčelné.

Krajský súd sa s rozhodnutím okresného súdu plne stotožňuje. Okresný súd napadnuté uznesenie

podrobne odôvodnil a krajský súd sa s dôvodmi uvedenými v jeho odôvodnení sa v plnom rozsahu
stotožnil, na odôvodnenie napadnutého uznesenia v podrobnostiach poukazuje, keďže opakovať
správne a podrobné dôvody zákonného rozhodnutia by bolo nadbytočné. Navyše dodáva, že zákon
nepožaduje, aby súd zistil a konštatoval, že žalovaný skutok je skutočne priestupkom, alebo krajným
previnením, ale postúpenie veci tu viaže iba na odôvodnený predpoklad, že príslušným orgánom môže

byť takto posúdený. Takýto záver musí mať dostatočnú oporu vo výsledkoch dokazovania s tým, že v
danom prípade súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou skutku obžaloby.

Keďže okresný súd napadnuté uznesenie podrobne odôvodnil a krajský súd sa s dôvodmi uvedenými
v napadnutom uznesení v plnom rozsahu stotožnil, na odôvodnenie napadnutého uznesenia v

podrobnostiach poukazuje, pretože opakovať správne a podrobné dôvody zákonného rozhodnutia by
bolo nadbytočné.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle

ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02,
§ 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici v súlade s
ustanovením § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s §
180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.